Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 356/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

, zastúpenej AK NOVIKMEC s. r. o., Rázusova 125, Vranov nad Topľou, v mene

ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marián Novikmec, vo veci namietaného porušenia

základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1

, základného práva na slobodu podnikania podľa Charty

základných práv Európskej únie, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. -210 z 30. mája 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti od m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

24. septembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti (ďalej

len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na slobodu podnikania podľa čl. 16 Charty

základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -210 z 30. mája 2018

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým rozsudkom

z 30. mája 2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-123 z 24. mája 2017 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorým bola

zamietnutá žaloba sťažovateľky. Sťažovateľka sa žalobou domáhala voči žalovanej

zaplatenia sumy 340 € s príslušenstvom z titulu paušálnej ročnej odmeny za služby za

obdobie od 27. júla 2014 do 27. júla 2015 na základe zmluvy o poskytovaní služieb

č. 196/2012 uzavretej 24. júla 2012 medzi sťažovateľkou a žalovanou, predmetom ktorej

bol záväzok sťažovateľky poskytnúť žalovanej ako záujemkyni služby spojené

s vykonávaním zamestnania formou samostatne zárobkovej činnosti ako opatrovateľka,

prípadne pomocné práce v domácnosti v zahraničí.

3. Krajský súd v napadnutom rozsudku zhrnul dôvody rozsudku okresného súdu, keď

uviedol:

„9. V danom prípade žalobca vyvodzoval opodstatnenosť žalobou uplatneného

nároku z uzavretej Zmluvy o poskytnutí služieb pre záujemcu spojených s vykonávaním

zamestnania žalovanej v zahraničí za odplatu a to za obdobie od 22.07.2014 do 22.07.2015.

V konaní bolo nesporné, že žalobca je právnická osoba, ktorá má v predmete podnikania

okrem iných aj sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Žalovaná v pozícii záujemcu

uzavrela dňa 24.07.2012 so žalobcom v pozícii sprostredkovateľa Dohodu

o sprostredkovaní zamestnania za úhradu č. 120823 a zároveň v ten istý deň spornú Zmluvu

o poskytnutí služieb č. 196/2012…

10. Medzí stranami sporu bolo tiež nesporné, že žalovaná po uzavretí Dohody

o sprostredkovaní zamestnania za úhradu dňa 24.07.2012 začala pracovať u klienta

sprostredkovaného žalobcom... a za sprostredkovanie zamestnania žalovaná zaplatila

úhradu dohodnutej výške. Existencia dvoch popri sebe uzavretých zmlúv, keď ukončenie

jednej z nich (platne uzavretej) skončilo splnením záväzku sprostredkovať zamestnanie

záujemcovi, t.j. podpisom zmluvy záujemcu so zahraničným zamestnávateľom, nebolo

žalobcom logicky zdôvodnené. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná v skutočnosti v rodine

odpracovala ako opatrovateľka v období od 22.07.2014 do 04.08.2014

(14 dní), a to počas trvania spornej zmluvy, pričom sprostredkovanie zamestnania bolo

realizované bez relevantnej písomnej zmluvy s novým zahraničným zamestnávateľom

(klientom). Podľa názoru okresného súdu dohoda medzi stranami sporu (e-mail

komunikácia zo dňa 18.07.2014), v ktorej je identifikovaný zamestnávateľ - názvom

, s uvedením odmeny 1.080,00 Eur

a dĺžkou trvania zamestnania žalovanej 14 dní, nástup 22.07.2014 a tieto podmienky

žalovaná akceptovala, je Dohodou o sprostredkovaní zamestnania za úhradu podľa § 25

ods. 4 v znení účinnom od 01.05.2013.

11. Ustanovenie (účinného od 01.05.2013)

ustanovuje možnosť vyberať poplatok za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania

za úhradu len od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sprostredkúva

zamestnanca. Dojednaná zmluvná úprava odmeny v čl. IV Zmluvy o poskytnutí služieb

č. 196/2012, od ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok a za poskytnuté služby

potrebných pre vykonávanie práce záujemcom a spojené so zamestnaním žalovanej sa

prieči právnej úprave a účinnej od 01.05.2013...

... zmluvné ustanovenie článku IV. Zmluvy o poskytovaní služieb medzi stranami

sporu, ktoré upravovalo nárok poskytovateľa služby súvisiace so sprostredkovaním

zamestnania na zaplatenie odmeny vo výške 300,00 eur s DPH za jeden rok poskytovania

služieb, pričom uplynutím dohodnutej doby k tomuto dňu vzniká opätovne nárok

poskytovateľa na odplatu za poskytovanie služieb na nové obdobie, vyhodnotil okresný súd

ako absolútne neplatné a v rozpore so záväznou zákonnou úpravou. Takáto dojednaná

zmluvná úprava súčinnosťou od 01.05.2013 je v rozpore so zákonnou úpravou a umožňuje

žalobcovi ako sprostredkovateľovi dosahovať na úkor žalovanej od 01.05.2013 nezákonný

majetkový prospech.

14. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah prvoinštančný súd dospel

k záveru, že na základe zmluvného dojednania s účinnosťou od 01.05.2013 nie je možné

priznať žalobcovi proti žalovanej žiadne plnenie za služby súvisiace so sprostredkovaním

zahraničného zamestnávateľa, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol...“

4. K odvolacej argumentácii sťažovateľky krajský súd uviedol:

„... okresný súd postupoval správne, keď pri svojom rozhodnutí prihliadol na novelu

o službách v zamestnanosti vykonanú ,

účinnú od 01.05.2013, v zmysle ktorej bolo z predmetného zákona vypustené ust. § 25

ods. 4… Okresný súd teda v súlade s princípmi nepravej retroaktivity vyhodnotil obsah

právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Na základe toho správne ustálil, že nárok

žalobcu uplatneného žalobou voči žalovanej nie je dôvodný. …

45. Pokiaľ odvolateľ poukázal na odlišné rozhodnutia súdov SR v identickej situácii,

odvolací súd primáme poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, akými

rozhodnutiami je súd viazaný. Je zrejmé, že označené rozhodnutia takými nie sú. Okrem

toho netreba opomínať fakt, že pri rozhodovaní akejkoľvek sporovej veci súd prihliada na

individuálne okolnosti prípadu, tak ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.

46. Je zrejmé, že žalovaná nie je aktuálne pasívne vecne legitimovaná na zaplatenie

žalovanej istiny v prospech žalobcu. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani

fakt, či žalovaná v právnom vzťahu so žalobcom vystupuje v pozícii fyzickej osoby,

spotrebiteľa alebo podnikateľa. Konkrétny právny vzťah je upravený špeciálnou právnou

úpravou, a to práve , z ktorého súd prvej inštancie správne

vychádzal. Uvedený právny predpis má preto prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.

47. Hoci v zmluve uzavretej medzi stranami sporu dňa 24.07.2012 je uvedené, že

zmluva je uzavretá v zmysle a nasl. , pričom Obchodný

zákonník upravuje ako osobitný zmluvný typ aj zmluvu o sprostredkovaní, predmetom

uzavretej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou je sprostredkovanie kontaktu medzi

záujemcom (žalovanou) a klientom, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť s klientom

dohodu o poskytovaní služieb, a to za úhradu (províziu). Sprostredkovanie zamestnania za

úhradu je regulované osobitným o službách v zamestnanosti. Tento

zákon je lex specialis vo vzťahu k , t j. pri sprostredkovaní

zamestnania za úhradu, bez ohľadu na povahu účastníkov právneho vzťahu, je nutné

aplikovať tento osobitný zákon, ktorý upravuje konkrétne podmienky sprostredkovania

zamestnania za úhradu v § 25. S poukazom na zmenu právnej úpravy účinnú od 01.05.2013

žalobca už nie je oprávnený od žalovanej vymáhať nárok uplatnený žalobou, a to aj keď bol

predmetom dojednania vyššie uvedenej zmluvy...“

5. Sťažovateľka v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie namieta

nesprávne právne závery krajského súdu v napadnutom rozsudku č. k. -210

z 30. mája 2018 (ktorý rozsudok chybne označuje v petite sťažnosti nesprávnym dátumom

ako rozsudok z 30. mája 2017) a ústavnému súdu navrhuje, aby o jej sťažnosti rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo obchodnej spoločnosti podnikať

a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť zaručené ,

základné právo na slobodu podnikania zaručené v čl. 16 Charty základných práv Európskej

únie, základné právo na súdnu ochranu zaručené v Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.

mája 2017, č. k. -210 porušené boli...

Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. mája 2017, č. k. -210

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie...

Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 900,- EUR, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu...

Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v sume 85,85- Eur na účet jeho právneho zástupcu AK NOVIKMEC s.r.o. do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

9. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

10. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

11. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a tiež by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

12. Ústavný súd zvýrazňuje, že súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m.

, ). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj

Európsky súd pre ľudské práva.

13. Vzhľadom na hodnotu sporu (340 € s príslušenstvom), v ktorom krajský súd

rozhodol napadnutým rozsudkom, ide o prípad posudzovaný pred ústavným súdom ako

tzv. bagateľná vec, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom

prerokovaní z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti z hľadiska doterajšej judikatúry

ústavného súdu (porovnaj najmä , ako aj , ,

, ). Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, podľa

ktorého, ak platná a účinná právna úprava vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí

vydaných druhostupňovými súdmi v rámci všeobecného súdnictva v dovolacom konaní,

bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny

ústavného súdnictva. Preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti

rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje

ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť

signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom

rozsahu, intenzite (m. m. , , ,

).

14. Vo veci sťažovateľky o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu

celkom zjavne nejde.

15. Ústavný súd pre účely posúdenia opodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý

rozsudok krajského súdu v intenciách svojej už označenej judikatúry a konštatuje, že

sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky polemizujúcu s právnym posúdením veci krajským

súdom nevyhodnotil ako signalizujúcu, že by v danom prípade mohlo dôjsť k zásahu do

základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu.

16. Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha

ústavnej ochrany v spore o sumu, ktorá je zjavne bagateľná, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní dospel k záveru, že vo veci sťažovateľky nie sú podľa jeho doterajšej

judikatúry splnené podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

17. Ústavný súd v závere zdôrazňuje, že jeho judikatúra v otázke posudzovania

náležitostí sťažnosti sa postupne sprísňuje. Preto vzhľadom na formuláciu petitu sťažnosti

sťažovateľky, zastúpenej kvalifikovaným advokátom (v petite sťažnosti je nesprávne

označený dátum rozsudku krajského súdu), by bol v danom prípade naplnený aj dôvod na

odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie predpísaných náležitostí. Ústavný súd napriek tomu

tento nedostatok v danej veci vyhodnotil len ako zrejmú chybu v písaní a vecne posúdil

sťažnosť z hľadiska možnosti porušenia práv sťažovateľky.

18. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. októbra 2018