Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 426/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-48

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku o sťažnosti

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Polákom, advokátska kancelária, Aleja

slobody 1890/50, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo 14. júna 2017 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. februára 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 27. februára 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. z 27. februára 2018

z r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť

trovy konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur

a päťdesiat centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Poláka, advokátska

kancelária, Aleja slobody 1890/50, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-14 z 13. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej

len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 14. júna 2017 (ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“) a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. februára 2018 (ďalej len „uznesenie dovolacieho súdu“).

2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ po právoplatnom zamietnutí žaloby

o náhradu škody vedenom pred Okresným súdom Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“)

pod sp. zn. v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn.

z 28. septembra 2011 sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie domáhal obnovy konania

vo veci vedenej pod sp. zn. . Súd prvej inštancie o návrhu sťažovateľa

rozhodol uznesením sp. zn. z 19. novembra 2014 tak, že návrh na obnovu

konania zamietol. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania na súde prvej inštancie

podal proti označenému uzneseniu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým

uznesením tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Sťažovateľ

proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd

napadnutým uznesením dovolacieho súdu tak, že ho ako procesne neprípustné odmietol,

keď konštatoval, že niektorými sťažovateľom namietanými dôvodmi prípustnosti jeho

dovolania sa nezaoberal s poukazom na názor veľkého senátu občianskoprávneho kolégia

najvyššieho súdu sp. zn. z 19. apríla 2017 (ďalej len „rozhodnutie veľkého

senátu“).

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že odvolací súd návrh nesprávne právne posúdil,

keď ignoroval podľa jeho názoru rozhodujúce právne skutočnosti pre posúdenie tohto

návrhu. Prijaté závery sú podľa jeho názoru „v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou

praxou dovolacieho súdu, ale aj s elementárnou logikou a predpismi, ktoré upravujú inštitút

obnovy konania, keď odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie prijal záver, podľa

ktorého mohol získať fotokópiu listinného dôkazu výtlačku č. 4 Zmluvy o kúpe a výhradnom

obchodnom zastúpení č. 00280992/2, ktorá je podpísaná v zastúpení

a a informáciu o jej obsahu už v pôvodnom konaní, a to ak by

navrhol vypočuť svedka , ktorý hol zamestnancom protistrany, navyše viazaný

povinnosťou mlčanlivosti“. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa je potrebné dodať, že

jedným z dôvodov zamietnutia jeho pôvodného návrhu o náhradu škody bola skutočnosť, že

sťažovateľ v konaní predložil zmluvu (z ktorej odvádzal svoj nárok, pozn.), kde chýbal

podpis oprávnenej osoby ( , pozn.). Sťažovateľ ďalej v sťažnosti

uvádza skutkové tvrdenia a súdy, ktorými argumentuje v neprospech správnosti označených

rozhodnutí súdov, ktoré považuje za nesprávne a porušujúce jeho označené práva.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namietal, že najvyšší súd sa

„pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzil len na posúdenie prípustnosti dovolania

z hľadiska “, čím mal porušiť základné právo

sťažovateľa na prístup k súdu podľa , ako aj právo podľa

dohovoru.

4. Ako už bolo uvedené, ústavný súd prijal sťažnosť sťažovateľa v rozsahu

vymedzenom v záhlaví tohto rozhodnutia na ďalšie konanie.

5. Následne ústavný súd 30. novembra 2018 vyzval krajský súd a najvyšší súd, aby

sa vyjadrili k vecnej stránke sťažnosti a zaujali stanovisko k možnému upusteniu od ústneho

pojednávania vo veci. Zároveň v ten istý deň písomne požiadal krajský súd, ako aj najvyšší

súd o zaslanie zberného spisu, ako aj základného spisu vo veci samej.

6. Krajský súd doručil 27. decembra 2018 ústavnému súdu elektronické podanie –

vyjadrenie a žiadaný súdny spis 2. januára 2019. Najvyšší súd doručil 28. decembra 2018

ústavnému súdu vyjadrenie a zberný spis. Z označených vyjadrení vyplýva, že obe označené

súdy vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania o sťažnosti. K jej vecnej stránke

krajský súd v podstatnom uviedol:

„... Odvolací súd posúdením obsahu odvolania považoval za podstatné odvolacie

námietky žalobcu, že súd prvej inštancie nemal vychádzať zo zmätočného vyhlásenia

zo dňa 13.10.2014, ktorého žalobca nežiadal vypočuť ako svedka v konaní

o obnove, že bolo potrebné vychádzať zo svedeckej výpovede , že žalobcovi sa

postupom súdu prvej inštancie odňala možnosť konať pred súdom, vec nesprávne právne

posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, prekročil rozsah preskúmavania upravený

v ust. až 234 , a že súd prvej inštancie vo výroku II. ultra petitum v rozpore

s procesnou praxou zastavil konanie v merite veci, ktoré rozhodnutie má svoje miesto až

v rámci konania o povolení obnovy konania a že o merite veci sa rozhoduje až v druhom

štádiu konania. S uvedenými odvolacími námietkami sa odvolací súd podrobne vysporiadal,

pričom sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi, a to ani v jednom tvrdení uvedenom

v odvolaní, a jeho argumentáciu nepovažoval za dôvodnú. Zhodne so závermi súdu prvej

inštancie dospel k záveru, že dôkazy, ktoré žalobca predložil v konaní o návrhu na

povolenie obnovy, mohol predložiť už v pôvodnom konaní.“

7. Najvyšší súd k vecnej stránke sťažnosti vo svojom vyjadrení v podstatnom

uviedol:

„Úlohou súdov je poskytovať súdnu ochranu v materiálnom zmysle, a nie

vo formálnom zmysle. Predmetnú skutočnosť by mal Ústavný súd Slovenskej republiky

zohľadniť aj pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa a pristupovať k nej

z materiálneho hľadiska, a nie čisto formalistický zrušením rozhodnutia, lebo sa dovolací

súd nezaoberal zákonným ustanovením označeným niektorých z dôvodov prípustnosti

dovolania bez toho, aby tieto boli podopreté akoukoľvek argumentáciou vyžadovanou

ustanovením V zmysle ustálenej judikatúry platí, že ak je už

pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia zrejmé, že súd, ktorému sa vec po zrušení jeho

rozhodnutia má vrátiť na d'alšie konanie, bude musieť rozhodnúť rovnako ako

v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu platný právny stav ani neumožní (t. j. ak

súd po vrátení veci nebude môcť postupovať alebo rozhodnúť inak, ako pred zrušením jeho

rozhodnutia), nemá kasačné rozhodnutie opodstatnenie (k tomu napr. rozsudky Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , ,

a a im zodpovedajúce uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a ). Tieto závery sú podľa

nášho názoru aplikovateľné aj na rozhodovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti sťažovateľa.“

8. Označené vyjadrenia najvyššieho súdu, ako aj krajského súdu ústavný súd zaslal

3. januára 2019 právnemu zástupcovi sťažovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko

a zároveň požiadal aj o vyjadrenie k možnému upusteniu od ústneho pojednávania

o sťažnosti.

9. Právny zástupca sťažovateľa doručil ústavnému súdu 7. januára 2019 súhlas

s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

10. Ústavný súd podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, pretože od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti účastníkov.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

14. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

15. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu dovolacieho súdu, ústavný súd konštatuje a vo svojej konštantnej judikatúre

pravidelne pripomína, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu

vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (mutatis mutandis , ,

, ).

16. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , ).

17. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov (obdobne napr. , , ,

).

18. Zákaz kumulácie dôvodov prípustnosti dovolania bol od prijatia rozhodnutia

veľkého senátu predmetom všeobecnej diskusie a kritiky odbornej verejnosti. Vzhľadom

na nejednotnosť názorov ústavného súdu v otázke posúdenia ústavnej konformnosti

takéhoto názoru vyjadreného v označenom uznesení veľkého senátu aplikovaného

vo viacerých prípadoch bol aj predmetom zjednotenia názorov v pléne ústavného súdu

podľa , pričom v konaní vedenom pod PLz. bolo

25. apríla 2018 prijaté uznesenie pléna ústavného súdu s neskôr uvedeným stanoviskom,

ktorým sú jednotlivé senáty podľa poslednej vety

pri rozhodovaní v ďalších obdobných veciach viazané.

19. „Pokiaľ sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti dovolania podľa

ustanovenia , ako aj Civilného sporového

poriadku a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa pri skúmaní prípustnosti dovolania

obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 Civilného sporového

poriadku, poruší tým právo na prístup k súdu podľa Slovenskej

republiky.

Rovnako, pokiaľ sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené § 420

písm. a) až f) a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa

pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania

z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená

na prednejšom mieste, poruší tým právo na prístup k súdu podľa

Slovenskej republiky (PLz. ).“

20. III. senát ústavného súdu sa s prijatým stanoviskom pléna plne stotožňuje

a v podrobnostiach odkazuje naň.

21. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetné stanovisko pléna

je aplikovateľné aj na vec sťažovateľa, pretože najvyšší súd v jeho veci neposúdil aj

súbežne uplatnené dôvody prípustnosti jeho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b)

(ďalej len „“). Ústavný súd sa nestotožnil s citovanou

obranou najvyššieho súdu uvedenou v stanovisku k prijatej sťažnosti (bod 7 odôvodnenia

tohto rozhodnutia), že sťažovateľ vo svojom dovolaní riadne neuplatnil dôvody prípustnosti

dovolania podľa a a , ale len formálne, a preto by rozhodnutie

o dovolaní po zrušení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavným súdom a vrátením

najvyššiemu súdu na ďalšie konanie viedlo k rovnakému výsledku. Pokiaľ by ústavný súd

akceptoval túto obranu, došlo by k atrahovaniu právomoci najvyššieho súdu ústavným

súdom a vlastnému posúdeniu podaného dovolania ústavným súdom z hľadiska jeho možnej

ne/úspešnosti, čo je neprípustné. Otázka posúdenia, či sťažovateľ účinne uplatnil dôvody

svojho dovolania, alebo len formálne, náleží do právomoci najvyššieho súdu, a nie

ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu je obrana najvyššieho súdu neakceptovateľná.

Ústavný súd v tejto súvislosti dodáva, že je povinnosťou najvyššieho súdu preskúmať

všetky uplatnené dôvody dovolania v samotnom rozhodnutí o ňom a preskúmateľným

spôsobom zaujať k nim postoj. Podľa názoru ústavného súdu nie je možné nahrádzať

a doplňovať dôvody rozhodnutia o dovolaní, respektíve dodatočnou argumentáciou

odôvodňovať správnosť výroku o dovolaní ex post bez toho, že by tieto dôvody neboli

aspoň implicitne obsiahnuté v samotnom odôvodnení rozhodnutia o dovolaní. Pokiaľ

najvyšší súd poukazoval na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. , ústavný

súd konštatuje, že okolnosti a dôvody rozhodnutia sú neaplikovateľné na vec sťažovateľa

z dôvodu, že v označenej veci boli identifikované ďalšie nedotknuté právne závery

(absolútna neplatnosť) obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia všeobecného

súdu, ktoré spochybnené neboli a ktoré by aj v prípade zrušenia rozhodnutia ústavným

súdom a vrátenia veci všeobecnému súdu bránili vo veci konajúcemu súdu dospieť k inému

výroku.

22. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd považoval za dostatočne

preukázané, že sťažovateľ uplatnil aj dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.

a) a b) , pričom, vychádzajúc z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia

dovolacieho súdu, je nepochybné, že najvyšší súd sa týmto dôvodom odmietol zaoberať

s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu, čím v okolnostiach posudzovanej veci odňal

dovolateľovi právo na prístup k súdu a porušil zásadu zákazu denegatio iustitiae, preto

ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením

dovolacieho súdu (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

23. Podľa v spojení s ustanovením a

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo

slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

24. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením dovolacieho súdu, bolo pre dovŕšenie

ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa , resp.

podľa a , a preto ústavný súd zrušil

napadnuté uznesenie najvyššieho súdu (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

25. V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Najvyšší súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ).

26. Vecným zaoberaním sa sťažnosťou vo vzťahu k namietanému uzneseniu

odvolacieho súdu ústavnému súdu bráni princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1

in fine , a preto rešpektujúc zásadu vlastného sebaobmedzenia a zdržanlivosti

(, , ), ústavný nepovažoval za potrebné zaoberať

sa namietaným uznesením odvolacieho súdu, ktoré bude predmetom posúdenia zo strany

najvyššieho súdu po vrátení veci na ďalšie konanie. Ústavný súd v tejto súvislosti prihliadol

aj na zásadu minimalizovania zásahov do právomoci iných orgánov verejnej moci, keďže

nálezom zrušujúcim rozhodnutie o poslednom procesnom prostriedku, ktorý zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje, sa vytvoril priestor na ochranu

namietaného porušenia týchto práv v rámci sústavy všeobecných súdov (obdobne pozri

napr. , , ).

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosti vo zvyšnej časti nevyhovel

(bod 4 výroku tohto rozhodnutia).

III.

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

29. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa si

uplatnil trovy konania v sume 598,26 €.

30. Ústavný súd vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení

s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom

za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu, pričom ak ide o zastupovanie

viacerých osôb podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, sa základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži

o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

31. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2017 v sume 921 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 153,50 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 9,21 € za dva úkony podľa vyhlášky

vykonané v roku 2018. Keďže právny zástupca sťažovateľky je zároveň platiteľom dane

z pridanej hodnoty, odmena a náhrady sa zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň

z pridanej hodnoty. Pokiaľ ide o písomné podanie právneho zástupcu k stanovisku

krajského a najvyššieho súdu doručeného 7. januára 2019, ústavný súd za tento úkon

právnej služby náhradu trov konania sťažovateľovi nepriznal, keďže podanie neobsahovalo

žiadne argumenty alebo skutočnosti, ktoré ústavnému súdu neboli známe z predloženého

spisu, resp. zo samotnej sťažnosti.

32. Na základe uvedených skutočností ústavný súd priznal celkovú náhradu trov

konania v sume 390,50 €, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia (bod 3 výroku

rozhodnutia).

33. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019