Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Cb-123-2013.pdf
PDF · 98.07 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/123/2013
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: Ivan Ondrejkovič - ARCIOND, so sídlom v Prievidzi, Námestie J. C. Hronského 14, IČO: 10 892 290, zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom v Prievidzi pod sp.zn. 14Cb/237/1999, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na obnovu konania z a m i e t a .
Súd konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáha rozhodnutia vo veci samej, z a s t a v u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 37,65 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 119,55 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.3.2010 č.k. 14Cb/237/1999-791 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.9.2011 č.k. 8Cob/126/2010-889, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011, bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody vzniknutej mu neplnením povinností zo strany odporcu zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X na odpredaj všetkého množstva kovového a nekovového odpadu z delaborovanej munície a ostatných činností armády v evidencii a správe Vojenského útvaru 1337 (teraz 5730) Nováky, uzavretej v Prahe dňa 28.9.1992 medzi navrhovateľom a odporcom, prostredníctvom Federálneho ministerstva obrany ČSFR a kúpnej zmluvy č. 1/11-92 na odpredaj 70% kovového odpadu z delaborovanej munície, uzavretej medzi ním a odporcom prostredníctvom Vojenského útvaru Nováky 1337 dňa 10.11.1992.
Návrhom zo dňa 1.10.2013 sa navrhovateľ domáhal obnovy konania, pričom dôvod pre obnovu videl v tom, že dňa 2.7.2013 bez vyzvania a z vlastného podnetu ho navštívil Ing. S. I., ohľadom nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X a pri tejto návšteve mu odovzdal prehlásenie, v ktorom uvádza, že po rozdelení ČSFR od 1.1.1993 mali byť zmluvy - Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X z 28.9.1992 a Kúpna zmluva č. 1/11-92 zo dňa 10.11.1992 aplikované Slovenskou republikou - Ministerstvom obrany SR v prospech ARCIOND- u. Výtlačky Zmluvy č. XXXXXXXX/X z 28.9.1992 v origináli v držbe ARCIOND-u boli podpísané za predávajúceho a zastúpeného v zastúpení plk. F. a dva výtlačky tejto zmluvy v origináli v držbe Ministerstva obrany SR boli podpísané za predávajúceho a zastúpeného v zastúpení plk. F. a tiež aj genmjr. Ing. V. D., ako je to uvedené v článku I, odsek 1.1 tejto zmluvy. V prehlásení sa uvádza, že tieto skutočnosti boli utajované, najmä voči firme ARCIOND, na utajovaní mali záujem vtedajšie
politické záujmové skupiny, ktoré profitovali z obchodu so zbraňami. Dňa 17.10.2014 navrhovateľ súdu predložil aj fotokópiu výtlačku č. 4 Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/ X, ktorá je podľa neho podpísaná v zastúpení plk. F. a genmjr. V. D.. Podľa navrhovateľa dôvodom, prečo v pôvodnom konaní nebol úspešný, bolo to, že nemal listinu, ktorá bola podpísaná konajúcou osobou. Týmto preukázal, že odporca mal k dispozícii vyhotovenie zmluvy, ktorá mala všetky náležitosti. V pôvodnom konaní tento dôkaz predložiť nemohol, pretože k dispozícii dostal len výtlačok zmluvy č. 5 a 6, na ktorých bol podpísaný len plk. F.. Až v čase prebiehajúceho konania o obnovu konania sa objavila osoba - zamestnanec odporcu, ktorý preukázal, že má kópiu výtlačku uvedenej zmluvy č. 4, ktorý sa nachádzal vo vojenskom útvare Nováky. Poukázal na to, že on (navrhovateľ) nevedel, kde sa nachádzajú takéto výtlačky zmluvy, ktoré by preukazovali jej platnosť, a preto mu nemôže byť kladené za vinu, že nedoložil takýto výtlačok zmluvy skôr. Návrhom sa zároveň domáhal aj rozhodnutia vo veci samej, teda uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 39.832.702,65 eur spolu so 16% ročným úrokom z omeškania od 20.8.2004 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Pred prvým pojednávaním však uviedol, že netrvá na návrhu v časti týkajúcej sa rozhodnutia vo veci samej a žiada, aby súd rozhodol len o povolení obnovy konania.
Odporca s návrhom na povolenie obnovy konania nesúhlasil. Uviedol, že svedecká výpoveď p. I. je nejednoznačná vzhľadom na jeho predchádzajúcu výpoveď v pôvodnom konaní a tiež všeobecná bez uvedenia konkrétnych okolností vzťahujúcich sa k danej veci. Výpoveď svedka Š. preukázala len to, že odporca plnil zo zmluvy č. 1/11-92, čo však bolo dokázané už v pôvodnom konaní. Listiny, ktoré boli predložené p. Š.E. nepovažoval za pravé, nejde o originály, ich pravosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. V konaní uviedol, že v pôvodnom konaní súd uviedol, že aj v prípade platnosti zmluvy č. XXXXXXXX/X, táto bola neskôr nahradená zmluvou 1/11-92 a všetky záväzky z tejto zmluvy skončili v priebehu r. 1999. Dôkazy predložené navrhovateľom preto nie sú spôsobilé zvrátiť priebeh konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov Ing. S. I. a N. Š., oboznámením obsahu prehlásenia Ing. S. I. zo dňa 2.7.2013, vyjadrenia odporcu zo dňa 2.7.2014, vyhlásení N. Š. zo 14.10.2014 a JUDr. N. N. zo dňa 13.10.2014, fotokópií kúpnej zmluvy č. 1/11-92 zo dňa 10.11.1992 a Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992 - výtlačok č. 6 a č. 4 predložené N. Š., fotokópií kúpnej zmluvy č. 94/321 zo dňa 15.6.1994 a Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992 - výtlačok č. 4 predložené JUDr. N. N., oboznámením obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14Cb/237/1999, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.3.2010 č.k. 14Cb/237/1999-791 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.9.2011 č.k. 8Cob/126/2010-889, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011, bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody vzniknutej mu neplnením povinností zo strany odporcu zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X na odpredaj všetkého množstva kovového a nekovového odpadu z delaborovanej munície a ostatných činností armády v evidencii a správe Vojenského útvaru 1337 (teraz 5730) Nováky, uzavretej v Prahe dňa 28.9.1992 medzi navrhovateľom a odporcom, prostredníctvom Federálneho ministerstva obrany ČSFR a kúpnej zmluvy č. 1/11-92 na odpredaj 70% kovového odpadu z delaborovanej munície, uzavretej medzi ním a odporcom prostredníctvom Vojenského útvaru Nováky 1337 dňa 10.11.1992. Súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X je neplatná pre rozpor s § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo preukázané, že by ju za Federálne ministerstvo obrany podpísala oprávnená osoba. Ďalej súd uviedol, že aj v prípade, ak by táto kúpna zmluva bola platná, z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, z ktorých možno dospieť len k záveru, že z tejto zmluvy nevyplývali pre odporcu v rokoch 1997 až 2008 akékoľvek povinnosti. Po uzavretí kúpnej zmluvy č. 1/11-92 jediným základom právnych vzťahov sa medzi navrhovateľom a československým štátom stala práve táto zmluva zo dňa 10.11.1992. Právny vzťah z tejto zmluvy trval od začiatku roka 1993 do konca prvého štvrťroka 1999, kedy bola zmluva vypovedaná zo strany odporcu. Za obdobie rokov 1993 až 1996 sa účastníci na náhrade škody dohodli a takto dojednaná náhrada škody bola navrhovateľovi aj zaplatená. V období od začiatku roku 1997 do prvého štvrťroka 1999 si odporca povinnosti zo zmluvy plnil a odporcovi v tomto období žiadne práva z porušenia zmluvy nevznikli.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí potvrdil záver prvostupňového súdu o neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXX/X, keďže nebola zistená totožnosť osoby, ktorej podpis sa na zmluve nachádza a nebolo
možné ustáliť, či ide o osobu, ktorá bola oprávnená podpísať uvedenú zmluvu v mene Federálneho ministerstva obrany ČSFR. Ďalej odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd I. stupňa sa dôkladne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami navrhovateľa, riadne vyhodnotil obsah listinných dôkazov i svedecké výpovede a správne ustálil, že nie je daný základ nároku navrhovateľa na náhradu škody a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu I. stupňa.
Svedok X.. S. I., ktorý pôsobil ako minister obrany Slovenskej republiky v rokoch 1994 až 1998, uviedol, že navrhovateľovi poskytol vyhlásenie zo dňa 2.7.2013 na základe návštevy navrhovateľa u neho a jeho žiadosti o vyhotovenie vyhlásenia o tom, ako sa veci udiali. Uviedol, že v čase jeho pôsobenia na ministerstve obrany tu pracovali osoby, ktoré zrejme mali prepojenie na firmy z východného Slovenska a mali záujem na tom, aby sa zmluva voči navrhovateľovi neplnila, ale aby sa plnilo inej firme. V čase jeho pôsobenia vo funkcii ministra obrany prebiehal spor s navrhovateľom, preto si dal vypracovať analýzu, podľa ktorej hrozilo, že štát by mohol spor s navrhovateľom prehrať, a preto pripravili vyrovnanie s navrhovateľom, ktoré sa aj v roku 1997 zrealizovalo. V tejto súvislosti sa zamestnancov ministerstva obrany pýtal, kto je na federálnej zmluve uzatvorenej s navrhovateľom podpísaný a bolo mu povedané, že ide o podpis plk. F. a tiež gen. D.. Tieto informácie mu potvrdili zamestnanci z odboru logistiky. Uviedol, že jemu konkrétne boli predložené dva výtlačky tejto zmluvy v origináli, jeden bol podpísaný len nečitateľným podpisom, o ktorom dostal informáciu, že patrí plk. F.Á. a druhý už bol podpísaný aj zodpovednou osobou - genmjr. D.. Koľko výtlačkov v origináli sa na ministerstve nachádzalo celkovo, nevedel uviesť. V pôvodnom konaní tieto skutočnosti neuviedol, pretože sa ho na to nikto nepýtal a on iba odpovedal na otázky.
Svedok N. Š., zamestnanec odporcu, pracovník vojenského útvaru č. 5728 v Novákoch, uviedol, že navrhovateľovi poskytol vyhlásenie zo dňa 14.10.2014 na základe toho, že sa spolu náhodne stretli pri nákupe v obchode, pri rozhovore sa od navrhovateľa dozvedel o jeho problémoch a prebiehajúcom spore. V súvislosti s tým mu povedal, že mu opäť poskytne svedectvo v rovnakom rozsahu ako aj v minulosti, pretože už v minulosti sa zúčastnil súdneho konania s navrhovateľom a takéto prehlásenie mu poskytol. Vo výpovedi svedok uviedol, že u odporcu do roku 2002 alebo 2004 pôsobil ako vedúci skladov, ktoré vydávali materiál a podieľal sa na plnení zmluvy č. 1/11-92. Zmluva bola dodaná na útvar v origináli, on a ostatní, ktorí sa podieľali na jej plnení, mali k dispozícii kópiu. Doposiaľ má k dispozícii všetky kópie zmlúv, pretože v súvislosti s touto zmluvou asi po roku prebehla veľká hĺbková kontrola, čo dovtedy nebolo, a preto sa istil tým, že si všetky tieto zmluvy ponechal. K zmluve č. XXXXXXXX/ X uviedol, že podľa jeho názoru bol výtlačok č. 6 len akousi pracovnou verziou, pretože je podpísaný nejakým plukovníkom s nečitateľným podpisom a chýba na ňom parafa zodpovednej osoby. Na výtlačku č. 4 však už je aj podpis gen. D., tento podpis pozná, pretože ho videl na viacerých zmluvách alebo rôznych nariadeniach. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru sa plnilo z oboch zmlúv. Taktiež uviedol, že v minulosti sa na súde vyjadroval v tom smere, či sa podieľal na nakladaní a vážení, obe zmluvy boli tiež spomínané, i keď len okrajovo, pretože on na ich základe plnil.
Z písomného vyhlásenia Ing. S. I. zo dňa 2.7.2013 vyplýva, že po rozdelení ČSFR od 1.1.1993 mali byť zmluvy - Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X z 28.9.1992 a Kúpna zmluva č. 1/11-92 zo dňa 10.11.1992 aplikované Slovenskou republikou - Ministerstvom obrany SR v prospech ARCIOND-u. Výtlačky Zmluvy č. XXXXXXXX/X z 28.9.1992 v origináli v držbe ARCIOND-u boli podpísané za predávajúceho a zastúpeného v zastúpení plk. F. a dva výtlačky tejto zmluvy v origináli v držbe Ministerstva obrany SR boli podpísané za predávajúceho a zastúpeného v zastúpení plk. F. a tiež aj genmjr. Ing. V. D., ako je to uvedené v článku I, odsek 1.1 tejto zmluvy. V prehlásení sa uvádza, že tieto skutočnosti boli utajované, najmä voči firme ARCIOND, na utajovaní mali záujem vtedajšie politické záujmové skupiny, ktoré profitovali z obchodu so zbraňami.
N. Š. vo vyhlásení zo dňa 14.10.2014 uviedol, že ako zamestnanec Federálneho ministerstva obrany ČSFR - Vojenský útvar 1337 Týnište nad Orlicí, muničný sklad Vojenský útvar 1337 Nováky mal k dispozícii pre služobnú potrebu v súvislosti s firmou ARCIOND Prievidza v kópiách Kúpnu zmluvu č. 1/11-92 z 10.11.2014, Zmluvu o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXX/X z 28.9.1992
- výtlačok č. 6 a Zmluvu o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXX/X z 28.9.1992
- výtlačok č. 4, na ktorom je okrem nečitateľného podpisu zo dňa 28.9.1992 uvedený aj podpis zo dňa 13.10.1992, ktorý patrí generálmajorovi Ing. V.X. D. - vtedajšiemu náčelníkovi vyzbrojovania a technického zabezpečenia ČSA.
Z vyhlásenia JUDr. N. N. zo dňa 13.10.2014 vyplýva, že po prečítaní vyhlásenia Ing. S. I. z 2.7.2013 sa stotožňuje s týmto vyhlásením v tom, že v období príprav kúpnej zmluvy č. 94/321 z 15.6.1994 medzi Ministerstvom obrany SR a navrhovateľom - firmou ARCIOND Prievidza sa ako externý právnik firmy ARCIOND Prievidza zúčastnil predzmluvných jednaní k tejto kúpnej zmluve. Pri uvedených jednaniach získal v kópii aj Zmluvu o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992
- výtlačok č. 4. Potvrdil existenciu Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/ X zo dňa 28.9.1992 - výtlačok č. 4.
Z fotokópií Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992 - výtlačku č. 4, ktoré boli predložené s vyhláseniami N. Š. a JUDr. N., vyplýva, že na tomto výtlačku zmluvy je uvedené pri údaji predávajúci a zastúpený: „v.z. plk.“ a nečitateľný podpis a ďalší podpis s dátumom 13.10.1992, ktorý svedok Š. identifikoval ako podpis genmjr. V. D.. Na fotokópii výtlačku č. 6 uvedenej zmluvy sa nachádza len nečitateľný podpis osoby s hodnosťou plukovník.
Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Po oboznámení sa s obsahom spisu a výsluchu účastníkov súd dospel k záveru, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný. Navrhovateľ ako dôvod pre povolenie obnovy konania uviedol, že v pôvodnom konaní nemal k dispozícii výtlačok Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/ X zo dňa 28.9.1992, ktorý bol podpísaný oprávnenou osobou konať za Federálne ministerstvo obrany ČSFR, odporca takéto vyhotovenie zmluvy popieral a v konaní zatajoval a až v súčasnosti sa mu podarilo vďaka náhodnému stretnutiu so svedkom Š. toto vyhotovenie zmluvy zabezpečiť. Podľa jeho názoru preukázanie existencie tohto vyhotovenia zmluvy je spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Súd zistil, že návrh na povolenie obnovy konania navrhovateľ podal dňa 1.10.2013, dôkaz - výtlačok č. 4 Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992 súdu predložil dňa 17.10.2014. Pôvodné konanie bolo právoplatne skončené dňa 20.10.2011. O dôvode obnovy konania, t.j. o vyhlásení Ing. I. sa navrhovateľ dozvedel dňa 2.7.2013, vyhlásenia JUDr. N. a N. Š. boli vystavené v dňoch 13.10.2014 a 14.10.2014. Navrhovateľ teda návrh na obnovu konania podal v zákonom stanovenej lehote.
V danej veci súd návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania nepovažoval za dôvodný. Podľa navrhovateľa ako dôvod pre povolenie obnovy konania je preukázanie existencie vyhotovenia Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992, na ktorom sa nachádza podpis oprávnenej osoby, ktorou je genmjr. Ing. V. D. a prípadne aj identifikácia podpisov osôb, ktoré zmluvu podpisovali za Federálne ministerstvo obrany ČSFR. Uvedené dôkazy však podľa názoru súdu mohli byť vykonané aj v pôvodnom konaní. Z výpovede svedka C. vyplynulo, že kópie uvedenej zmluvy mal k dispozícii aj v čase pôvodného konania, bol svedkom v inom konaní s navrhovateľom, kde sa zmluva spomínala, hoci len okrajovo, navrhovateľ teda mal vedomosť o tom, že svedok prichádzal do kontaktu s uvedenou zmluvou a mohol ho ako svedka v konaní navrhnúť. Rovnako JUDr. N., ktorý predložil fotokópiu výtlačku č. 4 zmluvy, vo vyhlásení uvádza, že pôsobil ako externý právnik
navrhovateľa a v rámci predzmluvných rokovaní o kúpnej zmluve č. 94/321, ktorá bola uzavretá dňa 15.6.1994, získal fotokópiu vyhotovenia tohto výtlačku zmluvy. Z toho vyplýva, že navrhovateľ mal uvedený výtlačok zmluvy k dispozícii už v roku 1994 (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) a dôkaz mohol byť vykonaný už v pôvodnom konaní. Taktiež skutočnosti uvádzané svedkom Ing. I. mohli byť ako dôkaz vykonané v rámci pôvodného konania, nejde o nové skutočnosti, ktoré by sa svedok dozvedel až po svojej výpovedi v konaní 14Cb/237/1999.
Podmienkou pre povolenie obnovy konania je aj to, aby skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol bez svojho zavinenia použiť v pôvodnom konaní, boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V danej veci však súd zastáva názor, že navrhovateľom označené a predložené skutočnosti a dôkazy nemôžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z rozhodnutia v pôvodnom konaní totiž vyplýva, že súd sa zaoberal posúdením nároku navrhovateľa aj za predpokladu, že Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992 by bola platná. Aj v takomto prípade však vyvodil záver, že navrhovateľovi z tejto zmluvy nevznikajú žiadne nároky, nakoľko po uzavretí kúpnej zmluvy č. 1/11-92 jediným základom právnych vzťahov sa medzi navrhovateľom a československým štátom stala práve táto zmluva zo dňa 10.11.1992. Dokazovaním súd dospel k záveru, že vôľou navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy č. 1/11-92 bolo nahradiť pôvodnú federálnu zmluvu novou zmluvou uzavretou s Vojenským útvarom Nováky. Právny vzťah z tejto zmluvy (č.1/11-92) trval od začiatku roka 1993 do konca prvého štvrťroka 1999, kedy bola zmluva vypovedaná zo strany odporcu. Za obdobie rokov 1993 až 1996 sa účastníci na náhrade škody dohodli a takto dojednaná náhrada škody bola navrhovateľovi aj zaplatená. V období od začiatku roku 1997 do prvého štvrťroka 1999 si odporca povinnosti zo zmluvy plnil a odporcovi v tomto období žiadne práva z porušenia zmluvy nevznikli.
Na základe uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania nie je dôvodný, nakoľko dôkazy, prípadne skutočnosti uvádzané a predložené navrhovateľom, bolo možné vykonať aj v pôvodnom konaní a tieto skutočnosti resp. dôkazy nie sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného pred tunajším súdom pod sp.zn. 14Cb/237/1999 zamietol.
Navrhovateľ sa pôvodne domáhal návrhom aj rozhodnutia vo veci samej, t.j. aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 39.832.702,65 eur so 16% ročným úrokom z omeškania od 20.8.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pred prvým pojednávaním uviedol, že na rozhodnutí vo veci samej netrvá a domáha sa len povolenia obnovy konania. Súd preto v súvislosti so späťvzatím návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa rozhodnutia o nároku vo veci samej konanie v uvedenej časti podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.
V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vyplatením svedočného vo výške 37,65 eur. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedenú sumu uložil zaplatiť vo veci neúspešnému navrhovateľovi na účet tunajšieho súdu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu trov v plnej výške 119,55 eur. Trovy pozostávajú z cestovných nákladov osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 20.10.2014 na trase Bratislava - Prievidza a späť v sume 87,35 eur, stravné za tento deň v sume 6,- eur, cestovné náklady prostriedkami verejnej dopravy na pojednávanie dňa 19.11.2014 v sume 19,90 eur (2 x lístok MHD Bratislava po 0,70 eur; cesta na trase Bratislava - Prievidza v sume 9,00 eur, cesta na trase Prievidza - Bratislava v sume 9,50 eur), stravné za deň 19.11.2014 v sume 6,30 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.