Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/84/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci navrhovateľa: Ivan Ondrejkovič - ARCIOND, so sídlom v Prievidzi, Námestie J. C. Hronského 14, IČO: 10 892 290, právne zastúpeného S.. S. N., advokátom v A. J., W. XXXX, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava, o návrhu na povolenie obnovy konania vedeného pred Okresným súdom v Prievidzi pod sp. zn. 14Cb/237/1999, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. novembra 2014, č. k. 5Cb123/2013-125, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením, vydaným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na obnovu konania zamietol a konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia vo veci samej zastavil. Navrhovateľa súčasne zaviazal k povinnosti zaplatiť na účet súdu prvej inštancie náhradu trov konania štátu v sume 37,65 Eur a zároveň ho zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 119,55 Eur. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 01.10.2013 sa navrhovateľ domáhal obnovy konania v ktorom rozsudkom Okresného súdu Prievidza súdu zo dňa 22.03.2010 č.k. 14Cb/237/1999-791 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2011 č.k. 8Cob/126/2010-889, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011, bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody vzniknutej mu neplnením povinností zo strany odporcu zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X na odpredaj všetkého množstva kovového a nekovového odpadu z delaborovanej munície a ostatných činností armády v evidencii a správe C. útvaru XXXX (teraz XXXX) R., uzavretej v N. dňa 28.09.1992 medzi navrhovateľom a odporcom, prostredníctvom Federálneho ministerstva obrany ČSFR a kúpnej zmluvy č. X/XX-XX na odpredaj 70% kovového odpadu z delaborovanej munície, uzavretej medzi ním a odporcom prostredníctvom C. útvaru R. XXXX dňa 10.11.1992. Dôvod pre obnovu videl v tom, že dňa 2.7.2013 bez vyzvania a z vlastného podnetu ho navštívil X.. S. I., ohľadom nárokov vyplývajúcich zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X a pri tejto návšteve mu odovzdal prehlásenie, v ktorom uvádza, že po rozdelení ČSFR od 01.01.1993 mali byť zmluvy - Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X z 28.09.1992 a Kúpna zmluva č. X/XX-XX zo dňa 10.11.1992 aplikované Slovenskou republikou - Ministerstvom obrany SR v prospech ARCIOND-u. Výtlačky Zmluvy č. XXXXXXXX/X z 28.09.1992 ako originál v držbe ARCIOND-u boli podpísané za predávajúceho a zastúpeného v zastúpení plk. F. a dva výtlačky tejto zmluvy ako originál v držbe Ministerstva obrany SR boli podpísané za predávajúceho a zastúpeného

v zastúpení plk. F. a tiež aj genmjr. X.. V. D., ako je to uvedené v článku I, odsek 1.1 tejto zmluvy. V prehlásení sa uvádza, že tieto skutočnosti boli utajované, najmä voči firme ARCIOND, na utajovaní mali záujem vtedajšie politické záujmové skupiny, ktoré profitovali z obchodu so zbraňami. Dňa 17.10.2014 navrhovateľ súdu predložil aj fotokópiu výtlačku č. 4 Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X, ktorá je podľa neho podpísaná v zastúpení plk. F. a genmjr. V. D.. Podľa navrhovateľa dôvodom, prečo v pôvodnom konaní nebol úspešný, bolo to, že nemal listinu, ktorá bola podpísaná konajúcou osobou. Týmto preukázal, že odporca mal k dispozícii vyhotovenie zmluvy, ktorá mala všetky náležitosti. V pôvodnom konaní tento dôkaz predložiť nemohol, pretože k dispozícii dostal len výtlačok zmluvy č. 5 a 6, na ktorých bol podpísaný len plk. F.. Až v čase prebiehajúceho konania o obnovu konania sa objavila osoba - zamestnanec odporcu, ktorý preukázal, že má kópiu výtlačku uvedenej zmluvy č. 4, ktorý sa nachádzal vo vojenskom útvare R.. Poukázal na to, že on (navrhovateľ) nevedel, kde sa nachádzajú takéto výtlačky zmluvy, ktoré by preukazovali jej platnosť, a preto mu nemôže byť kladené za vinu, že nedoložil takýto výtlačok zmluvy skôr. Návrhom sa zároveň domáhal aj rozhodnutia vo veci samej, teda uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 39.832.702,65 eur spolu so 16 % ročným úrokom z omeškania od 20.08.2004 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Pred prvým pojednávaním však uviedol, že netrvá na návrhu v časti týkajúcej sa rozhodnutia vo veci samej a žiada, aby súd rozhodol len o povolení obnovy konania. Odporca s návrhom na povolenie obnovy konania nesúhlasil. Uviedol, že svedecká výpoveď p. I. je nejednoznačná vzhľadom na jeho predchádzajúcu výpoveď v pôvodnom konaní a tiež všeobecná bez uvedenia konkrétnych okolností vzťahujúcich sa k danej veci. Výpoveď svedka C. preukázala len to, že odporca plnil zo zmluvy č. X/XX-XX, čo však bolo dokázané už v pôvodnom konaní. Listiny, ktoré boli predložené p. C. nepovažoval za pravé, nejde o originály, ich pravosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. V konaní uviedol, že v pôvodnom konaní súd uviedol, že aj v prípade platnosti zmluvy č. XXXXXXXX/X, táto bola neskôr nahradená zmluvou X/XX-XX a všetky záväzky z tejto zmluvy skončili v priebehu r. 1999. Dôkazy predložené navrhovateľom preto nie sú spôsobilé zvrátiť priebeh konania. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov X.. S. I. a N. C., oboznámením obsahu prehlásenia X.. S. I. zo dňa 2.7.2013, vyjadrenia odporcu zo dňa 02.07.2014, vyhlásení N. C. zo 14.10.2014 a S.. N. N. zo dňa 13.10.2014, fotokópií kúpnej zmluvy č. X/XX-XX zo dňa 10.11.1992 a Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X. zo dňa 28.09.1992 - výtlačok č. 6 a č. 4 predložené N. C., fotokópií kúpnej zmluvy č. XX/XXX zo dňa 15.06.1994 a Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.09.1992 - výtlačok č. 4 predložené S.. N. N., oboznámením obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp.zn. 14Cb/237/1999, ako aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 22.03.2010 č.k. 14Cb/237/1999-791 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2011 č.k. 8Cob/126/2010-889, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2011, bol zamietnutý návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady škody vzniknutej mu neplnením povinností zo strany odporcu zo Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X na odpredaj všetkého množstva kovového a nekovového odpadu z delaborovanej munície a ostatných činností armády v evidencii a správe C. útvaru XXXX (teraz XXXX) R., uzavretej v N. dňa 28.09.1992 medzi navrhovateľom a odporcom, prostredníctvom Federálneho ministerstva obrany ČSFR a kúpnej zmluvy č. X/XX-XX na odpredaj 70 % kovového odpadu z delaborovanej munície, uzavretej medzi ním a odporcom prostredníctvom C. útvaru R. XXXX dňa 10.11.1992. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X je neplatná pre rozpor s § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo preukázané, že by ju za Federálne ministerstvo obrany podpísala oprávnená osoba. Ďalej uviedol, že aj v prípade, ak by táto kúpna zmluva bola platná, z vykonaného dokazovania vyplynuli skutočnosti, z ktorých možno dospieť len k záveru, že z tejto zmluvy nevyplývali pre odporcu v rokoch 1997 až 2008 akékoľvek povinnosti. Po uzavretí kúpnej zmluvy č. X/XX-XX jediným základom právnych vzťahov sa medzi navrhovateľom a československým štátom stala práve táto zmluva zo dňa 10.11.1992. Právny vzťah z tejto zmluvy trval od začiatku roka 1993 do konca prvého štvrťroka 1999, kedy bola zmluva vypovedaná zo strany odporcu. Za obdobie rokov 1993 až 1996 sa účastníci na náhrade škody dohodli a takto dojednaná náhrada škody bola navrhovateľovi aj zaplatená. V období od začiatku roku 1997 do prvého štvrťroka 1999 si odporca povinnosti zo zmluvy plnil a odporcovi v tomto období žiadne práva z porušenia zmluvy nevznikli. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí potvrdil záver prvostupňového súdu o neplatnosti zmluvy

č. XXXXXXXX/X, keďže nebola zistená totožnosť osoby, ktorej podpis sa na zmluve nachádza a nebolo možné ustáliť, či ide o osobu, ktorá bola oprávnená podpísať uvedenú zmluvu v mene Federálneho ministerstva obrany ČSFR. Ďalej odvolací súd v rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie sa dôkladne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami navrhovateľa, riadne vyhodnotil obsah listinných dôkazov i svedecké výpovede a správne ustálil, že nie je daný základ nároku navrhovateľa na náhradu škody a v podrobnostiach odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu. Svedok X.. S. I., ktorý pôsobil ako minister obrany Slovenskej republiky v rokoch 1994 až 1998, uviedol, že navrhovateľovi poskytol vyhlásenie zo dňa 02.07.2013 na základe návštevy navrhovateľa u neho a jeho žiadosti o vyhotovenie vyhlásenia o tom, ako sa veci udiali. Uviedol, že v čase jeho pôsobenia na ministerstve obrany tu pracovali osoby, ktoré zrejme mali prepojenie na firmy z východného Slovenska a mali záujem na tom, aby sa zmluva voči navrhovateľovi neplnila, ale aby sa plnilo inej firme. V čase jeho pôsobenia vo funkcii ministra obrany prebiehal spor s navrhovateľom, preto si dal vypracovať analýzu, podľa ktorej hrozilo, že štát by mohol spor s navrhovateľom prehrať, a preto pripravili vyrovnanie s navrhovateľom, ktoré sa aj v roku 1997 zrealizovalo. V tejto súvislosti sa zamestnancov ministerstva obrany pýtal, kto je na federálnej zmluve uzatvorenej s navrhovateľom podpísaný a bolo mu povedané, že ide o podpis plk. F. a tiež gen. D.. Tieto informácie mu potvrdili zamestnanci z odboru logistiky. Uviedol, že jemu konkrétne boli predložené dva výtlačky tejto zmluvy v origináli, jeden bol podpísaný len nečitateľným podpisom, o ktorom dostal informáciu, že patrí plk. F. a druhý už bol podpísaný aj zodpovednou osobou - genmjr. D.. Koľko výtlačkov v origináli sa na ministerstve nachádzalo celkovo, nevedel uviesť. V pôvodnom konaní tieto skutočnosti neuviedol, pretože sa ho na to nikto nepýtal a on iba odpovedal na otázky. Svedok N. C., zamestnanec odporcu, pracovník vojenského útvaru č. XXXX v R., uviedol, že navrhovateľovi poskytol vyhlásenie zo dňa 14.10.2014 na základe toho, že sa spolu náhodne stretli pri nákupe v obchode, pri rozhovore sa od navrhovateľa dozvedel o jeho problémoch a prebiehajúcom spore. V súvislosti s tým mu povedal, že mu opäť poskytne svedectvo v rovnakom rozsahu ako aj v minulosti, pretože už v minulosti sa zúčastnil súdneho konania s navrhovateľom a takéto prehlásenie mu poskytol. Vo výpovedi svedok uviedol, že u odporcu do roku 2002 alebo 2004 pôsobil ako vedúci skladov, ktoré vydávali materiál a podieľal sa na plnení zmluvy č. X/XX-XX. Zmluva bola dodaná na útvar v origináli, on a ostatní, ktorí sa podieľali na jej plnení, mali k dispozícii kópiu. Doposiaľ má k dispozícii všetky kópie zmlúv, pretože v súvislosti s touto zmluvou asi po roku prebehla veľká hĺbková kontrola, čo dovtedy nebolo, a preto sa istil tým, že si všetky tieto zmluvy ponechal. K zmluve č. XXXXXXXX/X uviedol, že podľa jeho názoru bol výtlačok č. 6 len akousi pracovnou verziou, pretože je podpísaný nejakým plukovníkom s nečitateľným podpisom a chýba na ňom parafa zodpovednej osoby. Na výtlačku č. 4 však už je aj podpis gen. D., tento podpis pozná, pretože ho videl na viacerých zmluvách alebo rôznych nariadeniach. Svedok uviedol, že podľa jeho názoru sa plnilo z oboch zmlúv. Taktiež uviedol, že v minulosti sa na súde vyjadroval v tom smere, či sa podieľal na nakladaní a vážení, obe zmluvy boli tiež spomínané, i keď len okrajovo, pretože on na ich základe plnil. Z písomného vyhlásenia X.. S. I. zo dňa 02.07.2013 vyplýva, že po rozdelení ČSFR od 01.01.1993 mali byť zmluvy - Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X z 28.09.1992 a Kúpna zmluva č. X/XX-XX zo dňa 10.11.1992 aplikované Slovenskou republikou - Ministerstvom obrany SR v prospech ARCIOND-u. Výtlačky Zmluvy č. XXXXXXXX/X z 28.09.1992 v origináli v držbe ARCIOND-u boli podpísané za predávajúceho a zastúpeného v zastúpení plk. F. a dva výtlačky tejto zmluvy v origináli v držbe Ministerstva obrany SR boli podpísané za predávajúceho a zastúpeného v zastúpení plk. F. a tiež aj genmjr. X.. V. D., ako je to uvedené v článku I, odsek 1.1 tejto zmluvy. V prehlásení sa uvádza, že tieto skutočnosti boli utajované, najmä voči firme ARCIOND, na utajovaní mali záujem vtedajšie politické záujmové skupiny, ktoré profitovali z obchodu so zbraňami. N. C. vo vyhlásení zo dňa 14.10.2014 uviedol, že ako zamestnanec Federálneho ministerstva obrany ČSFR - C. útvar XXXX T. nad V., muničný sklad C. útvar XXXX R. mal k dispozícii pre služobnú potrebu v súvislosti s firmou ARCIOND Prievidza v kópiách Kúpnu zmluvu č. X/XX-XX z 10.11.2014, Zmluvu o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXX/X z 28.09.1992 - výtlačok č. 6 a Zmluvu o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXX/X z 28.9.1992 - výtlačok č. 4, na ktorom je okrem nečitateľného podpisu zo dňa 28.09.1992 uvedený aj podpis zo dňa 13.10.1992, ktorý patrí generálmajorovi X.. V. D. - vtedajšiemu náčelníkovi vyzbrojovania a technického zabezpečenia ČSA. Z vyhlásenia S.. N. N. zo dňa 13.10.2014 vyplýva, že po prečítaní vyhlásenia X.. S. I. z 02.07.2013 sa stotožňuje

s týmto vyhlásením v tom, že v období príprav kúpnej zmluvy č. XX/XXX z 15.06.1994 medzi Ministerstvom obrany SR a navrhovateľom - firmou ARCIOND Prievidza sa ako externý právnik firmy ARCIOND Prievidza zúčastnil predzmluvných jednaní k tejto kúpnej zmluve. Pri uvedených jednaniach získal v kópii aj Zmluvu o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992

- výtlačok č. 4. Potvrdil existenciu Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/ X zo dňa 28.09.1992 - výtlačok č. 4. Z fotokópií Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.09.1992 - výtlačku č. 4, ktoré boli predložené s vyhláseniami N. a S.. N., vyplýva, že na tomto výtlačku zmluvy je uvedené pri údaji predávajúci a zastúpený: „v.z. plk.“ a nečitateľný podpis a ďalší podpis s dátumom 13.10.1992, ktorý svedok C. identifikoval ako podpis genmjr. V. D.. Na fotokópii výtlačku č. 6 uvedenej zmluvy sa nachádza len nečitateľný podpis osoby s hodnosťou plukovník. Na skutkový a právny stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 228 ods. 1 O.s.p. a § 230 ods. 1 O.s.p. platného v čase jeho rozhodovania. Po oboznámení sa s obsahom spisu a výsluchu účastníkov dospel k záveru, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný. Navrhovateľ ako dôvod pre povolenie obnovy konania uviedol, že v pôvodnom konaní nemal k dispozícii výtlačok Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.09.1992, ktorý bol podpísaný oprávnenou osobou konať za Federálne ministerstvo obrany ČSFR, odporca takéto vyhotovenie zmluvy popieral a v konaní zatajoval a až v súčasnosti sa mu podarilo vďaka náhodnému stretnutiu so svedkom C. toto vyhotovenie zmluvy zabezpečiť. Podľa jeho názoru preukázanie existencie tohto vyhotovenia zmluvy je spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie zistil, že návrh na povolenie obnovy konania navrhovateľ podal dňa 01.10.2013, dôkaz - výtlačok č. 4 Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.09.1992 súdu predložil dňa 17.10.2014. Pôvodné konanie bolo právoplatne skončené dňa 20.10.2011. O dôvode obnovy konania, t.j. o vyhlásení Ing. I. sa navrhovateľ dozvedel dňa 02.07.2013, vyhlásenia S.. N. a N. C. boli vystavené v dňoch 13.10.2014 a 14.10.2014. Navrhovateľ teda návrh na obnovu konania podal v zákonom stanovenej lehote. Podľa navrhovateľa ako dôvod pre povolenie obnovy konania je preukázanie existencie vyhotovenia Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.09.1992, na ktorom sa nachádza podpis oprávnenej osoby, ktorou je genmjr. X.. V. D. a prípadne aj identifikácia podpisov osôb, ktoré zmluvu podpisovali za Federálne ministerstvo obrany ČSFR. Uvedené dôkazy však mohli byť vykonané aj v pôvodnom konaní. Z výpovede svedka C. vyplynulo, že kópie uvedenej zmluvy mal k dispozícii aj v čase pôvodného konania, bol svedkom v inom konaní s navrhovateľom, kde sa zmluva spomínala, hoci len okrajovo, navrhovateľ teda mal vedomosť o tom, že svedok prichádzal do kontaktu s uvedenou zmluvou a mohol ho ako svedka v konaní navrhnúť. Rovnako S.. N., ktorý predložil fotokópiu výtlačku č. 4 zmluvy, vo vyhlásení uvádza, že pôsobil ako externý právnik navrhovateľa a v rámci predzmluvných rokovaní o kúpnej zmluve č. XX/XXX, ktorá bola uzavretá dňa 15.6.1994, získal fotokópiu vyhotovenia tohto výtlačku zmluvy. Z toho vyplýva, že navrhovateľ mal uvedený výtlačok zmluvy k dispozícii už v roku 1994 (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) a dôkaz mohol byť vykonaný už v pôvodnom konaní. Taktiež skutočnosti uvádzané svedkom X.. I. mohli byť ako dôkaz vykonané v rámci pôvodného konania, nejde o nové skutočnosti, ktoré by sa svedok dozvedel až po svojej výpovedi v konaní 14Cb/237/1999. Podmienkou pre povolenie obnovy konania je aj to, aby skutočnosti a dôkazy, ktoré navrhovateľ nemohol bez svojho zavinenia použiť v pôvodnom konaní, boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V danej veci však navrhovateľom označené a predložené skutočnosti a dôkazy nemôžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z rozhodnutia v pôvodnom konaní totiž vyplýva, že súd sa zaoberal posúdením nároku navrhovateľa aj za predpokladu, že Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.9.1992 by bola platná. Aj v takomto prípade však vyvodil záver, že navrhovateľovi z tejto zmluvy nevznikajú žiadne nároky, nakoľko po uzavretí kúpnej zmluvy č. X/XX-XX jediným základom právnych vzťahov sa medzi navrhovateľom a československým štátom stala práve táto zmluva zo dňa 10.11.1992. Dokazovaním súd dospel k záveru, že vôľou navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy č. X/XX-XX bolo nahradiť pôvodnú federálnu zmluvu novou zmluvou uzavretou s C. útvarom R.. Právny vzťah z tejto zmluvy (č.X/XX-XX) trval od začiatku roka 1993 do konca prvého štvrťroka 1999, kedy bola zmluva vypovedaná zo strany odporcu. Za obdobie rokov 1993 až 1996 sa účastníci na náhrade škody dohodli a takto dojednaná náhrada škody bola navrhovateľovi aj zaplatená. V období od začiatku roku 1997 do prvého štvrťroka 1999 si odporca povinnosti zo zmluvy plnil a odporcovi v tomto období žiadne práva z porušenia zmluvy nevznikli. Na základe uvedených skutočností preto súd prvej inštancie dospel

k záveru, že návrh na povolenie obnovy konania nie je dôvodný, nakoľko dôkazy, prípadne skutočnosti uvádzané a predložené navrhovateľom, bolo možné vykonať aj v pôvodnom konaní a tieto skutočnosti resp. dôkazy nie sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp.zn. 14Cb/237/1999 zamietol. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal návrhom aj rozhodnutia vo veci samej, t.j. aby súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 39.832.702,65 Eur so 16 % ročným úrokom z omeškania od 20.08.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. Pred prvým pojednávaním uviedol, že na rozhodnutí vo veci samej netrvá a domáha sa len povolenia obnovy konania. Súd prvej inštancie preto v súvislosti so späťvzatím návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa rozhodnutia o nároku vo veci samej konanie v uvedenej časti podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vyplatením svedočného vo výške 37,65 Eur, ku ktorým zaviazal súd prvej inštancie navrhovateľa podľa § 148 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodnutia súdom prvej inštancie. O náhrade trov konania odporcovi rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. platného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie tak, že vo veci úspešnému odporcovi priznal náhradu trov v plnej výške 119,55 Eur.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote za účinnosti O.s.p. odvolanie navrhovateľ navrhujúc odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Namietal, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, že tento vec nesprávne právne posúdil, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g), h) O.s.p. a v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p.. Dôvodil, že pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že o existencii výtlačku č. 4 k zmluve o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.09.1992 mal vedomosť len svedok N. C., preto nemal súd prvej inštancie dôvod vychádzať zo zmätočného prehlásenia S.. N. zo dňa 13.10.2014, pretože túto osobu žalobca nenavrhol vypočuť ako svedka. Neobstojí preto názor súdu prvej inštancie, že dôkaz oboznámením sa obsahu výtlačku č. 4 uvedenej zmluvy mohol byť vykonaný už v pôvodnom konaní. Existencia tohto výtlačku podľa názoru navrhovateľa môže privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko navrhovateľ nemal počas pôvodného konania žiadnu možnosť predložiť výtlačky č. 1 až 4 tejto zmluvy, pretože zostali k dispozícii odporcu, resp. jeho právneho predchodcu. Dôvodom, pre ktoré bola žaloba v pôvodnom konaní zamietnutá, bolo práve konštatovanie neplatnosti Zmluvy o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.09.1992 pre absenciu podpisu oprávnenej osoby, ktorá mala konať v mene odporcu. Neobstojí preto tvrdenie súdu prvej inštancie, že pre povolenie obnovy konania neboli splnené zákonné podmienky. Žalobca doložil súdu potvrdenie S.. N. zo dňa 20.01.2015, ktoré preukazuje zmätočnosť obsahu jeho predchádzajúceho tvrdenia zo dňa 13.10.2014 a svedok N. C. jednoznačne potvrdil, že kópia výtlačku č. 4 uvedenej zmluvy bola iba u neho a navrhovateľ s ňou nemohol disponovať. Súd prvej inštancie prekročil rozsah oprávnenia upravený ustanoveniami § 228 - § 234 O.s.p., čo vyplýva z úvah súdu o tom, aký dopad už na obnovené konanie by mala existencia výtlačku č. 4 uvedenej zmluvy, ktorá skutočnosť sa však nemôže riešiť v rámci konania o povolenie obnovy. Súd prvej inštancie vo výroku II. ultra petitum a v rozpore s procesnou praxou zastavil konanie v merite veci, ktoré rozhodnutie má svoje miesto až v rámci konania po povolení obnovy.

3. Odporca v písomnom vyjadrení navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť, keďže navrhovateľ ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy odôvodňujúce zmenu, či zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ návrh na obnovu konania odôvodnil existenciou dôkazov, ktoré bez jeho zavinenia nemohol použiť v pôvodnom konaní a to fotokópiou listu označeného ako „Prehlásenie z 02.07.2013“ podpísané X.. S. I., ministrom obrany SR v rokoch 1994 - 1998, a výpoveďou svedka N. C., ktorý ako zamestnanec odporcu mal preukázať existenciu výtlačku zmluvy č. XXXXXXXX/X, ktorý údajne navrhovateľ nemal k dispozícii v pôvodnom konaní. Pred súdom prvej inštancie obaja svedkovia neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu dôkazného tvrdenia navrhovateľa. Odporca zotrval na svojich vyjadreniach k výpovediam týchto svedkov urobených v priebehu pojednávania, pričom výpoveď X.. S. I. považoval za zmätočnú aj vzhľadom na jeho výpoveď v pôvodnom konaní, kde tento uviedol, že si nepamätá či videl originály uvedenej zmluvy (zápisnica z pojednávania zo dňa 22.06.2009 v konaní sp. zn. 14Cb/237/1999). Svedeckú výpoveď N. C. považoval za nový dôkaz v konaní, ktorý však nepreukazoval opak skutočností, pre ktoré súd v pôvodnom konaní zamietol návrh navrhovateľa. Fotokópiu výtlačku

č. 4 zmluvy č. XXXXXXXX/X, ktorú predložil nie je možné považovať za dôkaz spôsobilý na zmenu stavu konania, nakoľko jej zhoda s možným originálom nebola dostatočne preukázaná. Poukázal aj na to, že súd prvej inštancie posúdil písomné vyhlásenie S.. N. N. z 13.10.2014 , v ktorom je uvedené, že ako externý právnik navrhovateľa prišiel do kontaktu s výtlačkom č. 4 uvedenej zmluvy už v roku 1994, v čase príprav inej zmluvy medzi stranami sporu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní sa dištancuje od písomného vyjadrenia S.. N. N. a svedeckej výpovede X.. S. I., kde uvádza, že pre zistenie dôvodov na povolenie obnovy konania mala význam len výpoveď N. C.. Relevantne nezdôvodnil, prečo by ním navrhnuté dôkazy bolo možné označiť za zákonné dôvody na povolenie obnovy konania. Súd prvej inštancie návrh na obnovu konania riadne prejednal na pojednávaniach za účasti oboch strán sporu, pričom v rozhodnutí jednoznačne konštatoval, že z výpovede pána C. vyplynulo, že v čase pôvodného konania mal k dispozícii kópiu výtlačku č. 4 uvedenej zmluvy, na ktorom sa údajne nachádza podpis gemjr. X.. V. D., pričom bol svedkom v inom konaní s navrhovateľom, kde sa táto zmluva spomínala a navrhovateľ mal možnosť použiť tento dôkaz v pôvodnom konaní. Obdobne súd prvej inštancie konštatoval možnosť použitia dôkazu v pôvodnom konaní aj pri písomnom podaní S.. N., ktorý priznal, že s uvedeným výtlačkom zmluvy prišiel do kontaktu už v roku 1994. Súd prvej inštancie sa v pôvodnom konaní jednoznačne vysporiadal aj s otázkou možnej platnosti zmluvy č. XXXXXXXX/X, kde z vykonaného dokazovania mal za preukázané vôľu navrhovateľa a československého štátu v roku 1992 nahradiť predmetnú zmluvu zmluvou č. 1/11-92 z 10.11.1992, pričom právny vzťah z tejto zmluvy zanikol do konca prvého štvrťroka 1999. Súčasne konštatoval, že za obdobie rokov 1993 - 1996 sa navrhovateľ a odporca v roku 1997 dohodli na uhradení náhrady škody odporcom v celkovej výške 465.893,85 Eur na účet navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené ako aj priebeh súdneho konania považoval odporca rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, legitímne a riadne odôvodnené. Navrhovateľ v konaní o povolenie obnovy konania nepredložil dôkazy a neoznačil skutočnosti, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.)

5. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 podľa tohto zákona, pričom v súlade s § 470 ods. 2 posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 .

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní

nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 19 1 (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia O.s.p., platného v čase rozhodovania, návrh na povolenie obnovy zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 a z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať argumentáciu, pre ktorú súd prvej inštancie návrh na povolenie obnovy konania zamietol.

11. Posúdením náležitostí návrhu na obnovu konania odvolací súd zistil, že podaný návrh na obnovu konania spĺňa všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 1 O.s.p. a osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania podľa § 228 ods. 3 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, keď z obsahu tohto návrhu vyplýva označenie rozhodnutia, proti ktorému návrh smeruje, návrh obsahuje dôvody obnovy, skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj uvedenie čoho sa navrhovateľ návrhom na obnovu konania domáha.

12. Podľa § 169 ods. 1 prvá veta O.s.p. platného v čase rozhodovania, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

13. Podľa § 169 ods. 2 O.s.p. písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania, uznesenie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a uznesenie, ktorým súd priznal účastníkovi sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, musí vždy obsahovať odôvodnenie.

14. Uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodnutia, pre ktorú O.s.p. nepredpisoval také prísne náležitosti na písomné vyhotovenie ako na písomné vyhotovenie rozsudku. Náležitosti odôvodnenia zákon nestanovoval. Uznesenie o rozhodnutí o návrhu strany sporu na obnovu konania nie je uznesením podľa § 169 ods. 2 prvá veta O.s.p. a podľa právneho stavu do 30.06.2016 patrilo medzi uznesenia, ktoré bolo nutné písomne vyhotoviť vrátane uvedenia odôvodnenia, doručiť ho strane sporu a bolo uznesením, proti ktorému zákon pripúšťal odvolanie. Rozhodnutie podľa § 232 ods. 1 O.s.p. predstavuje rozhodnutie o procesnom nároku strany sporu podľa § 228 ods. 2 O.s.p. a pre náležitosti jeho odôvodnenia bolo treba primerane aplikovať § 157 ods. 2 O.s.p. vrátane odôvodnenia tých skutočností a náležitostí, ktoré posudzuje súd z úradnej povinnosti. Dôvodnosť primeranej aplikácie § 157 ods. 2 O.s.p. je daná predovšetkým v prípade, ak súd návrh na obnovu konania zamieta. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie všetky tieto náležitosti spĺňa.

15. V súlade s § 387 ods. 3 odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu.

16. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom a možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania. Pri obnove konania, rovnako ako aj pri dovolaní, je potrebné rozoznávať subjektívne a objektívne podmienky prípustnosti. Subjektívnu podmienku prípustnosti obnovy konania predstavuje subjekt, ktorý môže podať návrh na obnovu konania. V danom prípade ktorýkoľvek účastník pôvodného

konania, prípadne jeho právny nástupca. Objektívne podmienky prípustnosti obnovy konania sú stanovené v § 228 ods. 1 O.s.p. ako taxatívne dôvody obnovy konania. Subjektívnymi a objektívnymi podmienkami prípustnosti obnovy konania, ich splnením, resp. nesplnením sa súd zaoberá, posudzuje a vyhodnocuje z úradnej povinnosti. Táto úradná povinnosť patrí aj súdu odvolaciemu (suspenzívny a devolutívny účinok odvolania). Ide o podmienky : spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonné dôvody obnovy, o ktoré sa návrh opiera, lehoty, počas plynutia ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k jeho podaniu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Návrh na obnovu konania musí obligatórne obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) a osobitné náležitosti stanovené zákonom pre obnovu konania: existencia právoplatného rozhodnutia súdu, proti ktorému je návrh na obnovu konania prípustný, zachovanie lehoty, v rámci ktorej je možné návrh na obnovu konania podať, existencia taxatívne stanoveného dôvodu obnovy konania, dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť návrhu na obnovu konania a v ich rámci preukázanie, že nové rozhodnutie v obnovenom konaní bude pre strany sporu priaznivejšie, uvedenie toho, čoho sa strana sporu návrhom na obnovu konania domáha, tzv. petit.

17. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky navrhovateľa, že súd prvej inštancie nemal vychádzať zo zmätočného vyhlásenia S. zo dňa 13.10.2014, ktorého navrhovateľ nežiadal vypočuť ako svedka v konaní o obnove, ale bolo potrebné vychádzať zo svedeckej výpovede N. C., že navrhovateľovi sa postupom súdu prvej inštancie odňala možnosť konať pred súdom, že súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci, prekročil rozsah preskúmavania upravený v ust. § 228 až 234 O.s.p., a že súd prvej inštancie vo výroku II. ultra petitum v rozpore s procesnou praxou zastavil konanie v merite veci. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími dôvodmi navrhovateľa a to ani v jednom z jeho tvrdení uvedených v odvolaní, pretože jeho argumentáciu nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie podrobne a dôsledne vyhodnotil jednotlivé dôkazy predložené stranami sporu, s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a rovnako zastáva názor, že dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil v konaní o návrhu na povolenie obnovy, mohol predložiť už v pôvodnom konaní. Pokiaľ navrhovateľ sám v konaní o povolení obnovy predložil dôkaz - prehlásenie S. zo dňa 13.10.2014, toto nemôže bez právnych následkov vyhlasovať za zmätočné, pokiaľ nie je v súlade s jeho následnou argumentáciou. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že z výpovede svedka C. vyplynulo, že tento mal kópie uvedenej zmluvy k dispozícii aj v čase pôvodného konania, bol svedkom v inom konaní s navrhovateľom, kde sa zmluva spomínala, hoci len okrajovo, navrhovateľ teda mal vedomosť o tom, že svedok prichádzal do kontaktu s uvedenou zmluvou a mohol ho ako svedka v konaní navrhnúť. Vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa jeho tvrdení, že navrhovateľovi sa postupom súdu prvej inštancie odňala možnosť konať pred súdom, vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci a prekročil rozsah preskúmavania upravený v ust. § 228 až 234 O.s.p., odvolací súd podrobne preskúmal obsah spisu a nezistil žiadne z procesných pochybení, ktoré navrhovateľ uvádza v odvolaní. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že súd prvej inštancie prekročil rozsah preskúmavania daného intenciami ustanovení O.s.p. týkajúcimi sa povolenia obnovy konania, keď v napadnutom rozhodnutí rozvíjal úvahy o tom, aký dopad na už obnovené konanie by mala existencia výtlačku č. 4 uvedenej zmluvy, ktorá skutočnosť sa však nemôže riešiť v rámci konania o povolení obnovy, ale vo veci samej, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že túto otázku súd prvej inštancie v konaní o povolení obnovy neriešil. Na strane 6 posledného odseku napadnutého rozhodnutia síce uviedol, že: „ Z rozhodnutia v pôvodnom konaní totiž vyplýva, že súd sa zaoberal posúdením nároku navrhovateľa aj za predpokladu, že Zmluva o kúpe a výhradnom obchodnom zastúpení č. XXXXXXXX/X zo dňa 28.09.1992 by bola platná. Aj v takomto prípade však vyvodil záver, že navrhovateľovi z tejto zmluvy nevznikajú žiadne nároky, nakoľko po uzavretí kúpnej zmluvy č. X/XX-XX jediným základom právnych vzťahov sa medzi navrhovateľom a československým štátom stala práve táto zmluva zo dňa 10.11.1992. Dokazovaním súd dospel k záveru, že vôľou navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy č. X/XX-XX bolo nahradiť pôvodnú federálnu zmluvu novou zmluvou uzavretou s C. útvarom R.. Právny vzťah z tejto zmluvy (č.1/11-92) trval od začiatku roka 1993 do konca prvého štvrťroka 1999, kedy bola zmluva vypovedaná zo strany odporcu. Za obdobie rokov 1993 až 1996 sa účastníci na náhrade škody dohodli a takto dojednaná náhrada škody bola navrhovateľovi aj zaplatená. V období od začiatku roku 1997 do prvého štvrťroka 1999 si odporca povinnosti zo zmluvy plnil a odporcovi v tomto období žiadne práva z porušenia zmluvy nevznikli „. V uvedenej časti súd prvej inštancie však len poukázal na závery súdu z pôvodného konania a to z rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb 237/1999-791 zo dňa 22. marca 2010, v ktorom na strane

10 -12, tento súd po vykonanom dokazovaní dospel práve k tomuto záveru. Preto ani táto odvolacia námietka navrhovateľa nie je dôvodná. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, túto navrhovateľ bližšie nešpecifikoval. Pokiaľ mal tým na mysli, že zamietnutím návrhu na povolenie obnovy konania mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 Ústavy SR , odvolací súd v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu poukazuje na nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3.marca 2004, v zmysle ktorého právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. právnymi názormi. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami dôsledne riadil. Svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo a s vnútornou logikou odôvodnil, pričom sa dôsledne držal skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto nemožno v žiadnom prípade považovať za arbitrárne. Pokiaľ ide v konečnom dôsledku o námietku navrhovateľa, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o späťvzatí časti žaloby týkajúcej sa rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ podaním zo dňa 4.11.2013 ( čl. 24) skutočne vzal žalobu v tejto časti späť, preto súdu prvej inštancie nezostávalo nič iné, než konanie v tejto časti zastaviť, podľa vtedy platného ust. § 96 O.s.p.

18. Odvolací súd mal teda za to, že navrhovateľ ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými by sa súd prvej inštancie nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a s jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 účinného od 1.7.2016 potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

20. Ako vecne správne vyhodnotil odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výrokoch o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p. platných v čase jeho rozhodovania, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a odporcovi napriek tomu, že je úspešnou stranou nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania ani nevyplynul. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .