Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 224/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca spravodajca)

a Mojmíra Mamojku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia „zákazu

diskriminácie a základného práva na spravodlivé súdne konanie“ uznesením Okresného

súdu Trnava č. k. -153 z 19. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie zákazu

diskriminácie a základného práva na spravodlivé súdne konanie uznesením Okresného súdu

Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. -153 z 19. septembra 2018 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

2. Sťažovateľka je stranou sporu v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

v procesnom postavení žalovanej, kde predmetom konania je vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobnom

návrhu.

3. Okresný súd uznesením č. k. -153 z 19. septembra 2018 uložil

sťažovateľke poriadkovú pokutu vo výške 150 €. V odôvodnení napadnutého uznesenia

okresný súd v zásadnom uviedol, že sťažovateľka ako žalovaná bola riadne predvolaná

na pojednávanie, termín ktorého okresný súd nariadil na 6. september 2018, avšak

na predmetné pojednávanie sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila. Okresný súd

v napadnutom uznesení poukázal na prístup sťažovateľky k plneniu svojich procesných

povinností, v súvislosti s čím uviedol: „Žalovaná žiadala nariadené pojednávanie na deň

10.04.2018 odročiť z dôvodu svojej práceneschopnosti a potreby sa vyjadriť vo veci. Súd

konštatuje, že žalovanou tvrdená diagnóza (hluchota) nebola preukázaná lekárskym

potvrdením, nakoľko toto špecifikovalo zdravotné problémy ako infekciu horných dýchacích

ciest. Novo nariadený termín pojednávania, opätovne žiada žalovaná odročiť, tentoraz

z dôvodu, že požiadala o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, a to Centrom právnej

pomoci.“

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že kvôli zlému zdravotnému

stavu bola od 16. augusta 2018 do 5. septembra 2018 hospitalizovaná na Chirurgickej

klinike Fakultnej nemocnice Trnava. Sťažovateľka zdôraznila, že počas hospitalizácie,

ako aj po prepustení z nemocnice bola v mimoriadne zlom zdravotnom stave, v dôsledku

čoho aj napriek tomu, že mala vedomosť o termíne pojednávania nariadenom okresným

súdom na 6. september 2018, nebola schopná ospravedlniť svoju neprítomnosť na tomto

pojednávaní.

5. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd mal vedomosť o tom, že je invalidnou

dôchodkyňou, a teda mal predpokladať, že má určité zdravotné obmedzenia, ktoré jej môžu

brániť v účasti na pojednávaní. Sťažovateľka ďalej v ústavnej sťažnosti uvádza, že pokiaľ sa

v minulosti nezúčastnila pojednávania, bolo to kvôli nevyhovujúcemu zdravotnému stavu.

Ďalej uviedla, že mala záujem o právne zastúpenie v konaní pred okresným súdom,

v súvislosti s čím podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci Centru právnej pomoci,

avšak jej žiadosti nebolo Centrom právnej pomoci vyhovené.

6. Napadnuté uznesenie okresného súdu považuje sťažovateľka za nespravodlivé

a diskriminačné a dôvod diskriminačného konania okresného súdu vidí v jej zlom

zdravotnom stave. Okresný súd napadnutým uznesením podľa názoru sťažovateľky porušil

jej právo na spravodlivé súdne konanie, keď jej napriek tomu, že sa nachádzala v zlom

zdravotnom stave, ktorý jej neumožňoval oznámiť súdu, že sa nemôže zúčastniť

pojednávania nariadeného na 6. september 2018, uložil pokutu vo výške 150 € z dôvodu,

že sa bez ospravedlnenia predmetného pojednávania nezúčastnila.

7. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým boli vo vzťahu k jej osobe porušené

zákaz diskriminácie a základné právo na spravodlivé súdne konanie, a zároveň žiada, aby jej

ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie. Sťažovateľka svoj návrh

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia neodôvodnila. Obsahom ústavnej

sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu v konaní na ústavnom

súde.

II.

8. Ústavný súd podľa (ďalej len „“)

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

9. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu

11. decembra 2018, postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o ústavnom

súde

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa článku II ods. 3 písm. a) a ods. 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 na konanie

vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch

príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec

pridelená ( ), a teda pri predkladaní pridelených vecí

do senátu sudcom spravodajcom Miroslavom Durišom pracuje senát v zložení uvedenom

v záhlaví tohto uznesenia.

13. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta vo vzťahu k jej osobe porušenie

zákazu diskriminácie a základného práva na spravodlivé súdne konanie napadnutým

uznesením okresného súdu. Napriek tomu, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti výslovne

nešpecifikuje konkrétny článok , porušenie ktorého namieta, z obsahu ústavnej

sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka má na mysli základné právo spočívajúce v zákaze

diskriminácie podľa a základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa .

14. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa napadnutým uznesením okresného súdu

16. Ústavný súd konštatuje, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov,

ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto

ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

zásadne obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (m. m. , , ).

17. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi,

ktorých prioritnou úlohou je chrániť zákonnosť, mohol by nahradiť napadnuté právne

názory všeobecného súdu iba v prípade, ak by bolo napadnuté rozhodnutie všeobecného

súdu svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

18. Okresný súd napadnutým uznesením uložil sťažovateľke poriadkovú pokutu

vo výške 150 € z dôvodu, že sťažovateľka ako žalovaná bola riadne predvolaná

na pojednávanie, termín ktorého okresný súd nariadil na 6. september 2018, avšak

na predmetné pojednávanie sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila.

19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že okresný súd v súvislosti

s rozhodnutím o uložení poriadkovej pokuty nezohľadnil jej zlý zdravotný stav, ktorý jej

neumožňoval zúčastniť sa pojednávania, termín ktorého súd nariadil na 6. september 2018.

20. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu,

kto sťažuje postup konania najmä tým, že

a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas

a vážnymi okolnosťami,

b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť

neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,

c) neuposlúchne príkaz súdu,

d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo

e) urobí hrubo urážlivé podanie.

21. Podľa výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím

na povahu porušenej povinnosti, poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 €.

22. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu vrátane práva na spravodlivé konanie je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd) podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd

nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi

postupy v civilnom konaní. Takýmto predpisom je v posudzovanej veci Civilný sporový

poriadok.

23. Okresný súd v napadnutom uznesení stručne poukázal na povinnosť, ktorú uložil

sťažovateľke ako strane v konaní, ďalej uviedol, že sťažovateľka bez objektívneho

ospravedlnenia nesplnila súdom stanovenú povinnosť, a preto jej uložil poriadkovú pokutu

v zákonom stanovenom rozsahu. Na uloženie poriadkovej pokuty okresným súdom tak boli

splnené všetky náležitosti relevantného procesnoprávneho predpisu.

24. Ústavný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka o termíne pojednávania mala vedomosť

a mala dostatočný časový priestor na to, aby ospravedlnila svoju neúčasť na avizovanom

pojednávaní. Pokiaľ má sťažovateľka dlhodobo zdravotné ťažkosti, ktoré jej objektívne

bránia v aktívnej účasti v súdnom konaní, je jej povinnosťou zabezpečiť si v predmetnom

súdnom konaní zástupcu. Nie je úlohou okresného súdu predvídať a domýšľať si dôvody,

pre ktoré sa tá-ktorá strana sporu bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, o termíne

ktorého bola riadne a včas upovedomená. Ústavný súd vzhľadom na uvedené, ako aj

na procesný charakter uznesenia o uložení poriadkovej pokuty s odvolaním sa na

konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu nemá znaky, ktoré by popierali zmysel

práva na súdnu ochranu, či znaky svojvôle alebo arbitrárnosti.

25. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, )

26. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

27. Na prvý pohľad sa rozhodnutie o poriadkovej pokute vzhľadom na majetkové

zameranie a absenciu prieskumu javí ako spôsobilé zasiahnuť do základných práv subjektu,

proti ktorému je namierené. Za načrtnutých okolností je preto nevyhnutné vychádzať

z podstaty (charakteru) rozhodnutia o poriadkovej pokute a výšky jej možného uloženia.

Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou sankciou, ktorou

je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo k ich

účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom pre vydanie takéhoto

rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím môže dôjsť k sťaženiu postupu konania.

Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh

konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo

nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje.

Súčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným

rozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného sporového

konania; nestáva sa samo osebe predmetom konania a nejde tak o rozhodnutie vo veci

samej, ktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ

ide o výšku poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej

povinnosti, čo znamená, že pri určení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou.

Miera voľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou

hranicou 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej výške

().

28. Rozhodovanie o poriadkových pokutách (procesné rozhodnutia)

pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov,

pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd v tejto

súvislosti napokon uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať správnosť poriadkového

opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade, ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také

rozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože

uvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa ( ), ale malo by byť

vzhľadom na bagateľnú povahu a absenciu ústavnoprávneho rozmeru vylúčené

aj z prieskumu vecí ústavným súdom.

29. Ústavný súd už opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého

ak procesnoprávny predpis vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných

druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky

posunutý do roviny ústavného súdnictva (, ,

, , , ). Opodstatnenosť

sťažnosti podľa prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho

vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré

môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv a slobôd, alebo

tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom

(, , , , ).

Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade

sťažovateľky nevzhliadol.

30. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu pre namietané porušenie základného práva

podľa v súlade s odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva spočívajúceho v zákaze

diskriminácie podľa napadnutým uznesením okresného súdu

31. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie zákazu diskriminácie

podľa , ústavný súd stabilne judikuje, že tu ide o pozitívny záväzok štátu

premietnuť do právneho poriadku tie antidiskriminačné zásady a opatrenia, ktoré uvedený

článok obsahuje, a nie je teda priamo aplikovateľný orgánmi verejnej moci Slovenskej

republiky v individuálnych prípadoch (, ).

32. Ústavný súd zároveň dodáva, že porušenie právnej istoty i ochrany práv

nadobudnutých v dobrej viere, ako aj diskriminačná právno-aplikačná právne relevantná

právna aktivita orgánu verejnej moci môžu mať prirodzene dopad na základné práva

účastníka konania zakotvené v siedmom oddiele druhej hlavy nazvanom „Právo na

súdnu a inú právnu ochranu“, čo však nie je prípad sťažovateľky (pozri bod III.1).

33. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu pre namietané porušenie základného práva

podľa v súlade s odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol ako celok, bolo už bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky nastolenými v ústavnej sťažnosti,

a to konkrétne žiadosťou sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu, keďže v danom

prípade ide zo strany sťažovateľky o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu

ústavnosti, teda ústavná sťažnosť, ktorú ústavný súd vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú,

trpí takou vadou, ktorú by nebolo možné odstrániť ani v prípade, ak by sťažovateľka bola

v konaní pred ústavným súdom právne zastúpená.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2019