Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 273/2016
PDF · 96.78 KB
No categories available
II. ÚS 273/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedenú pod sp. zn. Rvp 9088/2014 vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 CoE 5/2014 z 25. apríla 2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 19 CoE 5/2014 z 25. apríla 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie
krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne
v konaní vedenom Okresným súdom Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“), ktorého
predmetom je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučnom konaní, v ktorom
sťažovateľka vystupovala ako oprávnená.
Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom, proti ktorému sťažovateľka podala
odvolanie, pričom následne jej okresný súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za vyhotovenie kópie odvolania a jeho príloh v sume 14,50 € v zmysle položky č. 21
sadzobníka zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o súdnych poplatkoch“).
Na základe odvolania sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu, ktorým jej bola
uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok, krajský súd napadnutým uznesením predmetné
rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne.
Sťažovateľka namieta v sťažnosti doručenej ústavnému súdu najmä nedostatočné
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, z ktorého nebolo podľa jej názoru
vôbec zrejmé, ako krajský súd posúdil námietky sťažovateľky týkajúce sa chýbajúcich
podstatných náležitostí odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu; sťažovateľka
preto považuje napadnuté uznesenie krajského súdu za arbitrárne a nepreskúmateľné.
V petite sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského
súdu, zruší ho, vec vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné
zadosťučinenie a úhradu trov konania.
2
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu,
ktorým tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenie okresného súdu o jej povinnosti
zaplatiť súdny poplatok v sume 14,50 €.
V nadväznosti na takto vymedzený predmet konania ústavný súd považuje
za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že sťažovateľka sa uchádza o ústavnú ochranu
sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v súvislosti s právnou vecou, ktorej podstatou
je (zjednodušene) spor o peňažné plnenie v sume 14,50 €. Ide nepochybne o právnu vec,
ktorú možno označiť ako bagateľnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na prvú vetu
§ 238 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorej vyplýva, že vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy, je dovolanie ex lege neprípustné. Za okolností, keď
Občiansky súdny poriadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných
druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky
posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia
zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu
mať za následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd
(m. m. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 94/2014); o tom vo veci sťažovateľky nemožno
ani uvažovať. Uvedené skutočnosti samy osebe zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti
sťažovateľky.
Napriek uvedenému ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie aj z vecného
hľadiska a dospel k záveru, že nie je arbitrárne, je primeraným spôsobom odôvodnené,
a preto z ústavného hľadiska akceptovateľné. Ústavný súd na tomto základe konštatuje, že
medzi napadnutým uznesením krajského súdu a základným právom podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta,
neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd
preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších
návrhoch sťažovateľky uplatnených v jej petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2016
4