Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 595/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta

a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

– , ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8

zo 17. decembra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť – o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2015

doručená sťažnosť – (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v

Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. decembra 2014 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v procesnom postavení žalobcu

účastníkom konania vedeného Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) pod

sp. zn. , ktorého predmetom bolo určenie popretej pohľadávky. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 8. septembra 2014 uložil žalobcovi (sťažovateľovi)

povinnosť zaplatiť na účet súdu preddavok na trovy konania v sume 309,35 €. Proti tomto

uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn.

zo 17. decembra 2014 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Napadnuté uznesenie

krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 12. februára 2015.

Podľa názoru sťažovateľa:

„... uznesenie prvostupňového súdu č. k. zo dňa 08. 09. 2014

ako akt rozhodnutia súdu je neúplné a tým aj neurčité. Jeho neúplnosť a neurčitosť vidí

Sťažovateľ v tom, že v ňom absentuje také označenie (popis) veci, ktoré by bez akýchkoľvek

pochybností vylúčilo zámenu s inou vecou (konaním). Namietaná neurčitosť bola znásobená

tým, že Okresným súdom bolo v rovnaký deň tým istým senátom vydaných celkom

10 uznesení s uložením povinnosti zaplatiť preddavok v tej istej výške medzi tými istými

účastníkmi. Rozdiel medzi týmito uzneseniami spočíval iba v rozdielnych spisových

značkách súdu (viď priložené uznesenia)...

Pretože porušovateľ ako odvolací súd túto neúplnosť a neurčitosť prvostupňového

uznesenia svojim rozhodnutím neodstránil, ale tiež, že svoje rozhodnutie riadne

neodôvodnil, porušil práva Sťažovateľa a to ústavné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a základne právo na spravodlivý súdny proces v podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. zo dňa 17. 12. 2014

porušil ústavné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho

základné právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd

Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. zo dňa

17. 12. 2014 a vec sa vracia na ďalšie konanie,

Porušovateľ je povinný sťažovateľovi zaplatiť 355,72. Eur ako náhradu trov konania

titulom právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej

sťažovateľovi na predloženie splnomocnenia na zastupovanie advokátom v konaní pred

ústavným súdom, pretože ani prípadné odstránenie uvedeného nedostatku by nemohlo viesť

k inému rozhodnutiu o tejto sťažnosti, než je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Zo sťažnosti a k nej priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ sa uchádza

o ústavnú ochranu v konaní pred ústavným súdom v súvislosti s uznesením okresného súdu,

ktorým mu bola uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 309,35 €,

pričom krajský súd napadnutým uznesením rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

V nadväznosti na túto skutočnosť ústavný súd poukazuje na § 238 ods. 5 Občianskeho

súdneho poriadku, z ktorého okrem iného vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok nie je prípustné vo veciach, v ktorých je napadnuté právoplatné rozhodnutie

neprevyšujúce trojnásobok minimálnej mzdy, t. j. táto skutočnosť predstavuje vo sfére

všeobecného súdnictva zákonný dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti

vzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr. alebo

).

Ústavný súd už opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého ak Občiansky súdny

poriadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými

súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny

ústavného súdnictva (). Aj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu,

poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak

sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne

závažnom rozsahu [intenzite (, , )].

Vo veci sťažovateľa o takýto výnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu celkom zjavne

nejde.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ). K iným dôvodom, ktoré

môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

Vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha ústavnej

ochrany vo vzťahu k uloženiu povinnosti zložiť preddavok na trovy konania, ktorého výška

je zjavne bagateľná, ústavný súd na základe dosiaľ uvedeného pri predbežnom prerokovaní

dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa nie sú podľa jeho doterajšej judikatúry splnené

podmienky na poskytnutie ústavnej ochrany, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015