Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 266/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, a mal. , , ,

zastúpených advokátom Mgr. Petrom Troščákom, advokátska kancelária, Hlavná 50,

Prešov, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 20. júna

2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a mal. o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), a mal. ,

, (ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 20. júna 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vzniesla v konaní

vedenom na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

námietku zaujatosti sudkyne JUDr. Evy Farkašovej a navrhla prikázanie veci inému súdu

z dôvodu vhodnosti v zmysle (ďalej aj „“).

V námietke zaujatosti a návrhu poukázala najmä na to, že 9. mája 2019 jej bola doručená

takáto výzva okresného súdu sp. zn. z 24. apríla 2019: „... v konaní o uloženie

výchovného opatrenia Vás vyzývame, aby ste súdu v lehote 5 dní pod hrozbou udelenia

poriadkovej pokuty predložili doklad o tom, že ste sa nemohli zúčastniť pojednávania dňa

15.4.2019 zo zdravotných dôvodov, keďže samotná PN-ka nie je dôvodom

na ospravedlnenie.“ Uvedená výzva okresného súdu bola podľa sťažovateľky výsledkom

krajne neštandardného konania sudkyne, ktoré je zjavne nezákonným a svojvoľným

postupom.

2.1 Krajský súd napadnutým uznesením o námietke zaujatosti sťažovateľky v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. rozhodol tak, že sudkyňa JUDr. Eva

Farkašová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. a zamietol návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu

vhodnosti.

2.2 Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil takto:

„K námietke matky týkajúcej sa neštandardného konania Krajský súd v Prešove ako

nadriadený Okresnému súdu Prešov uvádza, že z kontextu celej námietky zaujatosti

vznesenej matkou maloletého vyplýva, že táto namieta len procesný postup sudkyne,

spočívajúci v požadovaní predloženia potvrdenia, prečo sa v konaní

nezúčastnila pojednávania, a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

Ani Krajský súd v Prešove ako súd nadriadený Okresnému súdu Prešov nemôže

v tomto štádiu konania zasahovať do procesného postupu zvoleného zákonnou sudkyňou

Okresného súdu Prešov, a to či už napr. prikázaním nejakého procesného úkonu alebo

vylúčením sudkyne z prejednávania veci z uvedeného dôvodu. Voľba procesného postupu

v konaní je totiž výlučne vecou konajúcej sudkyne, čo je bezprostredne spojené so zásadou

nezávislosti súdnictva. Pokiaľ matka maloletého nesúhlasí s postupom konajúcej zákonnej

sudkyne, má možnosť namietať nesprávnosť jej postupu použitím opravných prostriedkov,

nie však návrhom na jej vylúčenie z dôvodu zaujatosti.

Krajský súd v Prešove zdôrazňuje, že matkou uvedené skutočnosti neumožňujú prijať

záver, že u zákonnej sudkyne sú splnené podmienky pre jej vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania predmetnej veci. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že s účastníkmi

konania nie je ani v príbuzenskom a ani v rýdzo osobnom (napr.

priateľskom/nepriateľskom) pomere a rovnako nebolo preukázané, že by zákonná sudkyňa

mala mať konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia a rozhodnutia o veci. Ako bolo

už uvedené vyššie, všetky dôvody uvedené vo vznesenej námietke matky maloletého sa týkajú

len procesného postupu zákonnej sudkyne, ktoré v zmysle vyššie cit. nie sú

dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne.

Krajský súd v Prešove ako súd nadriadený Okresnému súdu Prešov preto rozhodol

tak, že sudkyňa Okresného súdu Prešov JUDr. Eva Farkašová nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania veci.

K návrhu matky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti Krajský súd

v Prešove uvádza, že prikázanie veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva

účastníka konania na zákonného sudcu ( ), ako aj

výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu

delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti konania alebo

jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú,

zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady,

že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených

kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. Z uvedeného dôvodu

postup podľa prichádza do úvahy len v tých prípadoch, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. Úvaha súdu o tom, či je delegácia vhodná musí zahŕňať

tak posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov účastníkov na oboch procesných

stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadať, len ak

ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania, alebo

na konanie ako také.

Vzhľadom na vyššie uvedené je Krajský súd v Prešove toho názoru, že matka

maloletého ani v prípade návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti

neuviedla žiadne relevantné a podstatné dôvody, ktoré ako dôvody hodné osobitného

zreteľa vykazovali určitý stupeň výnimočnosti, a tým odôvodňovali potrebu delegácie

predmetnej veci inému súdu. Možno teda uzavrieť, že matkou maloletého uvádzané

skutočnosti vo svetle posúdenia otázky delegácie z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2

nie sú relevantné a nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu

vyhovieť. Naviac, je potrebné mať na zreteli, že prípadná delegácia príslušnosti inému súdu

je iba výnimkou zo zásady všeobecnej miestnej príslušnosti súdu, ktorú je treba ako výnimku

vykladať reštriktívne, a teda ju nemožno využiť v neodôvodnených prípadoch.

Vzhľadom k uvedenému dospel Krajský súd v Prešove k záveru, že v danom prípade

nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39

ods. 2 a preto návrh matky zamietol.“

3. Sťažovatelia po rozsiahlom citovaní obsahu sťažovateľkou podanej námietky

zaujatosti sudkyne okresného súdu JUDr. Evy Farkašovej, obsahu napadnutého uznesenia

krajského súdu a citovaní judikatúry ústavného súdu uvádzajú, že považujú napadnuté

uznesenie krajského súdu v časti týkajúcej sa I. výroku o nevylúčení sudkyne za svojvoľné

a v extrémnom rozpore s ideou spravodlivosti.

3.1 Podľa sťažovateľov krajský súd závažne pochybil, keď vyslovil nesprávny

právny názor (záver), že „dôvody uvedené vo vznesenej námietke matky maloletého sa

tykajú len procesného postupu zákonnej sudkyne, ktoré v zmysle vyššie cit.

nie sú dôvodom na vylúčenie zákonnej sudkyne“. Sťažovatelia zvýrazňujú, že nezákonný

a svojvoľný postup sudkyne (jasne a zrozumiteľne vymedzený v námietke zaujatosti)

vnímali a doteraz vnímajú ako krajne šikanózny a zastrašujúci, čo nasvedčuje

nepriateľskému vzťahu sudkyne voči sťažovateľke, v dôsledku čoho bola nútená podať

námietku zaujatosti voči sudkyni.

3.2 Sťažovatelia dávajú do pozornosti, že pokiaľ v zmysle konštantnej a vysoko

aktuálnej rozhodovacej praxi ústavného súdu (sťažovatelia odkazujú napr. na nález sp. zn.

z 23. mája 2018 a nález sp. zn. z 1. júla 2008) bol prijatý

právny záver, že spôsobilým (teda relevantným) skutkovým dôvodom na námietku

zaujatosti je aj nezákonný a svojvoľný postup sudcu v konaní, potom nie je možné zo strany

krajského súdu dospieť k záveru o tom, že námietka zaujatosti uplatnená sťažovateľkou,

ktorá je založená práve na nezákonnom a svojvoľnom postupe sudkyne (jasne

a zrozumiteľne vymedzenom v námietke zaujatosti), je zjavne bezdôvodná.

3.3 Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu k II. výroku

o zamietnutí návrhu na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti podľa sťažovateľov

vyplýva, že návrh sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti bol

posudzovaný z hľadiska bezdôvodnosti námietky zaujatosti voči sudkyni, a to napriek tomu,

že sťažovateľka v 1. rade zvýraznila to, že nezákonný a svojvoľný postup sudkyne v konaní

je krajne šikanózny a zastrašujúci (čo logicky nasvedčuje nepriateľskému vzťahu sudkyne

voči sťažovateľke). Krajský súd týmto podľa mienky sťažovateľov závažne pochybil, keď

návrh sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti posudzoval len

v kontexte toho, že námietka zaujatosti je bezdôvodná.

3.4 So zreteľom na uvedené je podľa sťažovateľov nepochybné, že napadnutým

uznesením krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne

konanie garantované v dohovoru a .

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal dočasné opatrenie, ktorým odloží

vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu, a následne aby vydal nález, ktorým

vysloví:

„Právo sťažovateľov v 1. a 2. rade na spravodlivé súdne konanie garantované

v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 ods. 1

SR uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 20.6.2019

bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 20.6.2019 a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľom v 1. a 2. rade všetky trovy tohto

konania.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd úvodom vzhľadom na námietky sťažovateľov a obsah napadnutého

uznesenia krajského súdu uvádza, že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci

nestranným súdom podľa je v

garantované aj prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

pre zaujatosť ( a nasl. ).

6.1 Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto

ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi

(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených

zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými

orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci

tým sudcom, ktorého určuje zákon.

6.2 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť

intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu

neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. ;

ďalej porov. aj mutatis mutandis , , ,

, ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti

nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného

sporového poriadku, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným

súdom.

6.3 Na účely v spojení s a nasl. pod vylúčeným sudcom

treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia

príslušného súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným

mal byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania

alebo k ich zástupcom (porov. ).

6.4 Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. októbra 2009, podľa ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou

konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého

konania na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku,

je povinný prihliadať z úradnej moci..., a ktorá je dôvodom kasačného rozhodnutia.

O takúto vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo rozhodované

nadriadeným súdom... a bez ohľadu na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca

z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž

objektívnou procesnou kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa

uvedeného ustanovenia. Niet žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo

v dovolacom konaní nemohla byť otázka vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj

inak zodpovedaná, a to bez ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo

hodnotené.“.

6.5 Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn. z 20. apríla 2011,

v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania... posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil

nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené

nové skutočnosti.“

6.6 Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné

pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom

na podanie odvolania [pozri jasné znenie )], prípadne (za splnenia

zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri

napr. mutatis mutandis , , ale aj mutatis mutandis

, )].

6.7 Pokiaľ podľa názoru sťažovateľov krajský súd napadnutým uznesením rozhodol

zjavne neodôvodnene a vo veci samej má rozhodovať sudkyňa, ktorá mala byť podľa

objektívneho posúdenia jej pomeru k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich

zástupcom z ďalšej účasti na prejednávaní veci a rozhodovaní vylúčená (resp. z toho

dôvodu mala byť vec prikázaná inému súdu), potom sa ich ústavná sťažnosť podaná

ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred

všeobecnými súdmi môžu sťažovatelia postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať sa

ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu [§ 365

ods. 1 písm. c) : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd“], prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

[ : „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd“]. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp.

najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľov (totožné

závery v obdobných veciach porov. napr. v , ,

, ).

6.8 ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

6.9 Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť sťažovateľov pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol podľa pre

neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2019