Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 455/2018
PDF · 153.31 KB
No categories available
II. ÚS 455/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ
DOMY, a. s., Nová ulica 1588, Stupava, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
AŽALTOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Pred poľom 1652, Trenčín, v mene ktorej koná
advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 158/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s., o d m i e t a
ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
10. septembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ
DOMY, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom
Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 158/2007 (ďalej aj „napadnutý postup“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozhodol o neprihliadaní
na námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľkou z 11. júna 2018 voči sudkyni JUDr. Ľubici
Farkašovej rozhodujúcej v konaní sp. zn. 27 Cb 158/2007, a to tak, že toto rozhodnutie
zachytil v úradnom zázname datovanom 12. júna 2018 (ďalej aj „rozhodnutie“) s týmto
znením:
„Na námietku zaujatosti žalovaného v3.rade doručenej súdu dňa 11.6.2018 súd
neprihliada, keďže je z jej obsahu (časť III., časť IV.) zrejmé, že sa týka len okolností, ktoré
spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti (§ 53 ods. 3 CSP).“
3. Podľa sťažovateľky napadnutý postup okresného súdu pri vydaní „rozhodnutia“
a samotné „rozhodnutie“ boli zjavne nesprávne a nezákonné, keďže okresný súd mal
predložiť sťažovateľkou vznesenú námietku zaujatosti na nadriadený súd, a to z dôvodov
uvedených v samotnej námietke zaujatosti s poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu Českej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a komentárovú literatúru.
3.1 Nepredložením námietky zaujatosti nadriadenému súdu a následným
„rozhodnutím“ okresného súdu došlo podľa sťažovateľky k porušeniu práva sťažovateľky
inkorporovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy titulovaného ako právo na súdnu a inú právnu
ochranu, k porušeniu práva inkorporovaného v čl. 6 ods. 1 dohovoru titulovaného ako právo
na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu práva inkorporovaného v čl. 47 charty
titulovaného ako právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Je totiž
podľa mienky sťažovateľky potrebné vnímať, že „rozhodnutie“ malo za dôsledok
znemožnenie rozhodovania o vznesenej námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni.
4. Sťažovateľka navrhla vydať takýto nález:
„Základné právo spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s. na súdnu ochranu
a spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej, v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 47 Charty základných práv
Európskej únie, druhá alinea, rozhodnutím o neprihliadaní na námietku zaujatosti vznesenú
spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s. zo dňa 11.06.2018 voči sudkyni JUDr.
Ľubici Farkašovej rozhodujúcej v konaní spis. zn. 27Cb/158/2007, zachytenom v úradnom
zázname datovanom zo dňa 12.06.2018, porušené boli.
Rozhodnutie Okresného súdu Nitra o neprihliadaní na námietku zaujatosti vznesenú
spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s. zo dňa 11.06.2018 voči sudkyni JUDr.
Ľubici Farkašovej rozhodujúcej v konaní spis. zn. 27Cb/158/2007, ktoré je zachytené
v úradnom zázname datovanom zo dňa 12.06.2018, sa zrušuje.“
4.1 Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil
vykonateľnosť „rozhodnutia“ a uložil okresnému súdu, aby sa do rozhodnutia o ústavnej
sťažnosti zdržal vykonávania „rozhodnutia“.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
III.
6. Ústavný súd v úvode vzhľadom na námietky sťažovateľky a obsah „rozhodnutia“
okresného súdu uvádza, že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným
súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v Civilnom sporovom poriadku (ďalej aj „CSP“)
garantované aj prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia
pre zaujatosť (§ 49 a nasl. CSP).
6.1 Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto
ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi
(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených
zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými
orgánmi (čl. 46 až čl. 50 ústava) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci
tým sudcom, ktorého určuje zákon.
6.2 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých
všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré
ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť
intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu
neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,
III. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím
jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí
takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde;
ďalej porov. aj mutatis mutandis I. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013,
III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti
nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného
sporového poriadku, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným
súdom.
6.3 Na účely čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s § 49 a nasl. CSP pod vylúčeným sudcom
treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia
príslušného súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným
mal byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania
alebo k ich zástupcom (porov. IV. ÚS 26/04).
6.4 Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 4 M Cdo 17/2009
z 29. októbra 2009, podľa ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou
konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého
konania na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je
povinný prihliadať z úradnej moci..., a ktorá je dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto
vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným
súdom ... a bez ohľadu na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania
a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou
kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet
žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla
byť otázka vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez
ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo hodnotené.“.
6.5 Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Cdo 153/96 z 21. augusta 1997 a sp. zn. 6 Cdo 210/2010 z 20. apríla 2011,
v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia
právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený
z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok
prípustnosti dovolania ... posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil
nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené
nové skutočnosti.“
6.6 Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred
všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné
pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa čl. 46 a nasl. ústavy) dôvodom
na podanie odvolania [pozri jasné znenie § 365 ods. 1 písm. c) CSP)], prípadne (za splnenia
zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [§ 420 písm. e) CSP (pozri
napr. mutatis mutandis II. ÚS 595/2013, IV. ÚS 26/04, ale aj mutatis mutandis
II. ÚS 130/02, IV. ÚS 31/03)].
6.7 Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky malo byť o jej námietke zaujatosti
rozhodované nadriadeným súdom a vo veci samej rozhoduje sudkyňa, ktorá mala byť podľa
objektívneho posúdenia jej pomeru k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich
zástupcom z ďalšej účasti na prejednávaní veci a rozhodovaní vylúčená, potom sa jej
sťažnosť podaná ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci
pred všeobecnými súdmi môže sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom
a domáhať sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového
súdu [§ 365 ods. 1 písm. c) CSP: „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd“], prípadne dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu [§ 420 písm. e) CSP: „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd“]. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to
krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam
sťažovateľke.
6.8 Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania
domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať
v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy
zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať
všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu
v konaní pred všeobecnými súdmi dostupné.
6.9 Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. septembra 2018