Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 455/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ

DOMY, a. s., Nová ulica 1588, Stupava, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.

AŽALTOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Pred poľom 1652, Trenčín, v mene ktorej koná

advokát JUDr. Dušan Ažaltovič, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

, práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s., o d m i e t a

ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2018 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ

DOMY, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

podľa (ďalej len „“), práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnutý postup“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozhodol o neprihliadaní

na námietku zaujatosti vznesenú sťažovateľkou z 11. júna 2018 voči sudkyni JUDr. Ľubici

Farkašovej rozhodujúcej v konaní sp. zn. , a to tak, že toto rozhodnutie

zachytil v úradnom zázname datovanom 12. júna 2018 (ďalej aj „rozhodnutie“) s týmto

znením:

„Na námietku zaujatosti žalovaného v3.rade doručenej súdu dňa 11.6.2018 súd

neprihliada, keďže je z jej obsahu (časť III., časť IV.) zrejmé, že sa týka len okolností, ktoré

spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti ( ).“

3. Podľa sťažovateľky napadnutý postup okresného súdu pri vydaní „rozhodnutia“

a samotné „rozhodnutie“ boli zjavne nesprávne a nezákonné, keďže okresný súd mal

predložiť sťažovateľkou vznesenú námietku zaujatosti na nadriadený súd, a to z dôvodov

uvedených v samotnej námietke zaujatosti s poukazom na rozhodovaciu prax Ústavného

súdu Českej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a komentárovú literatúru.

3.1 Nepredložením námietky zaujatosti nadriadenému súdu a následným

„rozhodnutím“ okresného súdu došlo podľa sťažovateľky k porušeniu práva sťažovateľky

inkorporovaného v titulovaného ako právo na súdnu a inú právnu

ochranu, k porušeniu práva inkorporovaného v čl. 6 ods. 1 dohovoru titulovaného ako právo

na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu práva inkorporovaného v čl. 47 charty

titulovaného ako právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Je totiž

podľa mienky sťažovateľky potrebné vnímať, že „rozhodnutie“ malo za dôsledok

znemožnenie rozhodovania o vznesenej námietke zaujatosti voči zákonnej sudkyni.

4. Sťažovateľka navrhla vydať takýto nález:

„Základné právo spoločnosti REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s. na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces zaručené v Slovenskej, v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie, druhá alinea, rozhodnutím o neprihliadaní na námietku zaujatosti vznesenú

spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s. zo dňa 11.06.2018 voči sudkyni JUDr.

Ľubici Farkašovej rozhodujúcej v konaní spis. zn. , zachytenom v úradnom

zázname datovanom zo dňa 12.06.2018, porušené boli.

Rozhodnutie Okresného súdu Nitra o neprihliadaní na námietku zaujatosti vznesenú

spoločnosťou REALITY-NÁJOMNÉ DOMY, a. s. zo dňa 11.06.2018 voči sudkyni JUDr.

Ľubici Farkašovej rozhodujúcej v konaní spis. zn. , ktoré je zachytené

v úradnom zázname datovanom zo dňa 12.06.2018, sa zrušuje.“

4.1 Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil

vykonateľnosť „rozhodnutia“ a uložil okresnému súdu, aby sa do rozhodnutia o ústavnej

sťažnosti zdržal vykonávania „rozhodnutia“.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd v úvode vzhľadom na námietky sťažovateľky a obsah „rozhodnutia“

okresného súdu uvádza, že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným

súdom podľa je v (ďalej aj „“)

garantované aj prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia

pre zaujatosť ( a nasl. ).

6.1 Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto

ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi

(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených

zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými

orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci

tým sudcom, ktorého určuje zákon.

6.2 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť

intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu

neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. ;

ďalej porov. aj mutatis mutandis , , ,

, ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti

nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného

sporového poriadku, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným

súdom.

6.3 Na účely v spojení s a nasl. pod vylúčeným sudcom

treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia

príslušného súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným

mal byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania

alebo k ich zástupcom (porov. ).

6.4 Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. októbra 2009, podľa ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou

konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého

konania na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je

povinný prihliadať z úradnej moci..., a ktorá je dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto

vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným

súdom ... a bez ohľadu na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania

a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou

kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet

žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla

byť otázka vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez

ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo hodnotené.“.

6.5 Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn. z 20. apríla 2011,

v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania ... posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil

nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené

nové skutočnosti.“

6.6 Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné

pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom

na podanie odvolania [pozri jasné znenie )], prípadne (za splnenia

zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri

napr. mutatis mutandis , , ale aj mutatis mutandis

, )].

6.7 Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky malo byť o jej námietke zaujatosti

rozhodované nadriadeným súdom a vo veci samej rozhoduje sudkyňa, ktorá mala byť podľa

objektívneho posúdenia jej pomeru k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich

zástupcom z ďalšej účasti na prejednávaní veci a rozhodovaní vylúčená, potom sa jej

sťažnosť podaná ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci

pred všeobecnými súdmi môže sťažovateľka postupovať už uvedeným spôsobom

a domáhať sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového

súdu [ : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd“], prípadne dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu [ : „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd“]. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to

krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam

sťažovateľke.

6.8 ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

v konaní pred všeobecnými súdmi dostupné.

6.9 Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa pre neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2018