Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 111/2018

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-78

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2018 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom,

advokátska kancelária, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5

, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o väzbe, ako aj vo veci

namietaného porušenia a 5 a ,

ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 23. októbra 2017 a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. z 23. októbra 2017

p o r u š i l základné právo na osobnú slobodu podľa a 5

Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nerozhodnutím o námietke zaujatosti

sudcu Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 23. októbra 2017

z r u š u j e .

3. Okresný súd Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby podľa čl. 17

ods. 2 a 5 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

4. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Svidník p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti pre namietané porušenie a 5

Slovenskej republiky, ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o väzbe, ale tiež v časti požadujúcej

priznanie finančného zadosťučinenia vo výške prevyšujúcej 500 € od Okresného súdu

Svidník a vo výške 1 500 € od Krajského súdu v Prešove n e v y h o v u j e .

6. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 650,84 € (slovom

šesťstopäťdesiat eur a osemdesiatštyri centov), ktorú j e Krajský súd v Prešove p o v i n n ý

vyplatiť na účet advokáta Mgr. Petra Troščáka, advokátska kancelária, Hlavná 50, Prešov,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

č. k. -20 z 15. februára 2018 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia a 5

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti s právom

na urýchlené rozhodnutie o väzbe, ako aj vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5

a , ods. 3 a 4 dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 23. októbra 2017.

2. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

prerokoval ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní

zo 17. apríla 2018, okresný súd vo vyjadrení z 27. marca 2018 a krajský súd vo vyjadrení

zo 4. apríla 2018 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd

vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.

3. Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Svidník (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-263/VYS-SK-2016

z 27. decembra 2016 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa a na tom základe,

že 25. decembra 2016 o 22.10 h mal poslať prostredníctvom aplikácie Viber svojej

manželke dve obrazové správy s vyobrazením zastreleného diviaka

a reklamného bilbordu s jeho predajňou zbraní a streliva KALIBER SP s vyobrazením

diviačej zveri v zameriavači puškohľadu a medzi týmito obrázkami bol text „Vidiš, tak sa

strielaju prasata. Ako banner sa ti paci?“ a v novembri 2016 jej telefonicky povedal, aby si

„začala strihať meter“, čo jej vysvetlil slovami „vyčkaj 30. december sa blíži, všetko sa

dozvieš a uvidíš“, čo u manželky malo údajne vzbudiť dôvodnú obavu, že tieto vyhrážky aj

uskutoční hlavne z dôvodu, že sťažovateľ je majiteľom predajne zbraní a streliva a zároveň

držiteľom viacerých strelných zbraní.

4. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. decembra 2016 bol

sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu uvedeného v .

Uznesením krajského súdu sp. zn. zo 17. januára 2017 bola zamietnutá

sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby.

5. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2017 bol sťažovateľ

z väzby prepustený a bol prijatý jeho sľub, ustanovený dohľad probačného a mediačného

úradníka, uložená povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu každú zmenu

miesta pobytu, povinnosť odovzdať legálne držané zbrane a zákaz úmyselne sa priblížiť

k manželke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Na základe sťažnosti okresného

prokurátora (ďalej len „prokurátor“) uznesením krajského súdu sp. zn. z 30.

marca 2017 bolo uznesenie okresného súdu doplnené tým, že sťažovateľovi sa zakázalo

vzďaľovať sa z miesta pobytu okrem účasti na úkonoch vykonávaných orgánmi v trestnom

konaní a súdom na základe predvolania týmito orgánmi. Bola mu tiež nariadená kontrola

technickými prostriedkami. Dňa 30. marca 2017 bolo realizované prepustenie sťažovateľa

z väzby.

6. Ako to zo zápisnice o zadržaní vyplýva, 28. júla 2017 bol sťažovateľ zadržaný

z dôvodov uvedených v a pre dôvodnú obavu, že

ujde alebo sa bude skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, prípadne ak bude

inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie.

Prokurátor 28. júla 2017 navrhol vziať sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71

ods. 3 písm. a) .

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 29. júla 2017 bol sťažovateľ vzatý

do väzby z dôvodu uvedeného v . Uznesením

krajského súdu sp. zn. z 15. augusta 2017 bola zamietnutá sťažnosť podaná

sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu o vzatí do väzby.

7. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 15. augusta 2017,

ako aj uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 29. júla 2017 podal

sťažovateľ 7. septembra 2017 sťažnosť ústavnému súdu. Uznesením ústavného súdu

č. k. -17 z 25. októbra 2017 bola sťažnosť vo vzťahu proti postupu

krajského súdu a jeho uzneseniu prijatá na ďalšie konanie. Na strane 11 v bode 27

odôvodnenia uznesenia ústavný súd konštatuje: „Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza,

že vzhľadom na okolnosti prípadu a prijatie veci na ďalšie konanie by mali všeobecné súdy

už v tomto štádiu zvážiť dôvody väzby u sťažovateľa.“

8. Podaním z 21. augusta 2017 sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 18. septembra 2017 bola žiadosť

zamietnutá a neprijal sa písomný sľub ani ponúkaná peňažná záruka. Uznesením krajského

súdu sp. zn. z 23. októbra 2017 bola sťažnosť podaná sťažovateľom proti

uzneseniu okresného súdu zamietnutá. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručené 10. novembra 2017.

9. Sťažovateľ zdôrazňuje, že po zadržaní 28. júla 2017 bol vzatý do opätovnej väzby

v tej istej trestnej veci a táto väzba trvá aj napriek tomu, že ústavný súd odporučil

všeobecným súdom zvážiť dôvody väzby sťažovateľa.

10. Uznesenie krajského súdu sp. zn. z 23. októbra 2017 považuje

sťažovateľ za zjavne arbitrárne a nepreskúmateľné pre absenciu riadneho odôvodnenia.

Podľa sťažovateľa krajský súd vôbec nereagoval na tieto podstatné sťažnostné námietky:

- okresný súd porušil právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o žiadosti

o prepustenie z väzby, pretože písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 18. septembra 2017 bolo stranám doručené až 28. septembra 2017

(sťažovateľovi dokonca až 29. septembra 2017), z čoho je nepochybné, že konanie

o žiadosti o prepustenie z väzby (podanej 21. augusta 2017) trvalo ku dňu vypracovania

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu (2. októbra 2017) približne 6 týždňov na jednom

stupni konania, v dôsledku čoho už v tomto momente došlo k hrubému porušeniu práva

sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby,

- úkon vykonaný 14. septembra 2017 okresným súdom v Ústave na výkon väzby

Prešov (zrejme mienený ako výsluch sťažovateľa v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie

z väzby) nemožno v žiadnom prípade považovať za výsluch, pretože k výsluchu fakticky

ani nedošlo a takýto úkon nemôže byť považovaný za zákonný a použiteľný

pri rozhodovaní, pretože o tomto výsluchu obhajca sťažovateľa nebol upovedomený

žiadnym vhodným spôsobom vyžadovaným v ,

- okresný súd sa nevysporiadal s námietkou zaujatosti sudcu pre prípravné konanie

JUDr. Bujňáka, ktorá bola uvedená v podaní z 15. septembra 2017 (podanom elektronicky

toho istého dňa a následne doplnenom 18. septembra 2017 predložením písomného

vyhotovenia, čo preukazuje odtlačok pečiatky okresného súdu), a sudca pre prípravné

konanie o žiadosti o prepustenie z väzby rozhodoval až 18. septembra 2017,

- okresný súd v rámci výsluchu sťažovateľa nezisťoval žiadne skutočnosti

vzťahujúce sa k dôvodom prepustenia z väzby,

- výrok o neprijatí návrhu na zloženie peňažnej záruky nebol nijako odôvodnený,

- nebola vypočutá osoba ponúkajúca peňažnú záruku, hoci ide o najsilnejší

prostriedok nahrádzajúci väzbu,

- okresný súd sa nezaoberal možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného

a mediačného úradníka,

- senát krajského súdu 4 Tpo (v zložení JUDr. Zeleňáková, JUDr. Tobiaš

a JUDr. Sninský) je jediný zákonný senát, ktorý môže rozhodovať vo väzobnej veci

sťažovateľa a napriek tomu o poslednej sťažnosti rozhodol senát 2 Tpo (v zložení

JUDr. Bugeľ, JUDr. Farkaš a JUDr. Dubňanský), a preto tento senát je nezákonným

senátom,

- odôvodnenie uznesenia krajského súdu obsahuje len opis toho, ako rozhodol

okresný súd a ako bola odôvodnená sťažnosť. Potom nasleduje úplne totožný opis toho,

čo je uvedené v odôvodnení uznesenia okresného súdu z 18. septembra 2017 a až

na strane 3 a 4 v jedinom odseku sa nachádza stručné odôvodnenie, ktoré nereaguje ani

na jednu z podstatných sťažnostných námietok (sťažovateľ príslušný odsek uznesenia

cituje).

11. V dôsledku dosiaľ uvedených skutočností považuje sťažovateľ uznesenie

krajského súdu za svojvoľné a za extrémne rozporné s ideou spravodlivosti. V tejto

súvislosti uvádza doslovné znenie rozsiahlej sťažnosti, ktorú podal proti uzneseniu

okresného súdu.

12. V súvislosti s namietaným porušením práva na urýchlené rozhodnutie o žiadosti

o prepustenie z väzby poukazuje sťažovateľ na to, že jeho žiadosť bola prokurátorovi

podaná 21. augusta 2017. Prokurátor prípisom z 31. augusta 2017 oznámil, že žiadosť

predložil na rozhodnutie okresnému súdu, keďže sám jej nevyhovel. Obhajcovi sťažovateľa

bolo 7. septembra 2017 elektronicky doručené upovedomenie o výsluchu sťažovateľa

14. septembra 2017 o 9.30 h, avšak elektronické podanie nebolo opatrené elektronickým

podpisom, z čoho je zrejmé, že ako odosielateľa nemožno identifikovať okresný súd.

Následne niekedy v dňoch medzi 11. až 13. septembrom 2017 bol obhajca sťažovateľa

telefonicky kontaktovaný jemu neznámou osobou, ktorá sa predstavila ako asistentka

z okresného súdu, s otázkou, či dostal e-mail zaslaný 7. septembra 2017, na čo obhajca

odpovedal, že mu bol doručený, a potom došlo k ukončeniu telefonického spojenia

zo strany volajúcej osoby bez toho, aby táto neznáma osoba vystupujúca ako asistentka

z okresného súdu uviedla (resp. oznámila) obhajcovi termín výsluchu sťažovateľa

(konkrétny deň a konkrétne miesto).

13. Zo zápisnice okresného súdu sp. zn. zo 14. septembra 2017

skutočne vyplýva, že sudca pre prípravné konanie JUDr. Bujňák bol vo väznici a vykonal

tam (podľa sťažovateľa bez splnenia zákonných podmienok) úkon zrejme mienený ako

výsluch sťažovateľa v súvislosti s jeho žiadosťou o prepustenie z väzby, avšak v ten deň

nedošlo k vyhláseniu rozhodnutia.

14. V sťažnosti proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti poukázal sťažovateľ okrem

iného aj na to, že došlo k zjavnému porušeniu jeho práva na urýchlené rozhodnutie

o žiadosti o prepustenie z väzby. Navrhol preto, aby krajský súd uznesenie okresného súdu

zrušil a sťažovateľa bezodkladne prepustil z väzby.

15. Z predkladacej správy okresného súdu z 10. októbra 2017 vyplýva, že spis bol

krajskému súdu predložený na účely rozhodnutia o sťažnosti 11. októbra 2017.

16. Z písomného vyhotovenia uznesenia krajského súdu z 23. októbra 2017 je

zrejmé, že krajský súd rozhodol o sťažnosti až na 8. pracovný deň odo dňa predloženia

spisu. Uznesenie krajského súdu bolo obhajcovi sťažovateľa a sťažovateľovi doručené

10. novembra 2017.

17. Konanie na okresnom súde trvalo od 31. augusta 2017 (keď bola žiadosť

o prepustenie z väzby prokurátorom predložená okresnému súdu) až do 11. októbra 2017

(keď bol spis okresného súdu predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti

podanej proti uzneseniu okresného súdu). Konanie o žiadosti preto na okresnom súde trvalo

41 dní.

18. Konanie na krajskom súde trvalo od 11. októbra 2017 (keď bol spis krajskému

súdu predložený) až do 10. novembra 2017 (keď bolo uznesenie krajského súdu doručené

sťažovateľovi a jeho obhajcovi). Konanie o opravnom prostriedku preto na krajskom súde

trvalo 30 dní, avšak s tým, že o sťažnosti nebolo rozhodnuté v lehote 5 pracovných dní

( ), keďže krajský súd rozhodol 23. októbra 2017, teda

na 12. kalendárny deň, resp. na 8. pracovný deň od predloženia veci.

19. Podľa názoru sťažovateľa ani okresný súd, ale ani krajský súd nekonali v jeho

veci urýchlene.

20. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Právo sťažovateľa nebyť pozbavený slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon garantovaného v SR,

byť vzatý do väzby iba z dôvodov ustanovených zákonom a na základe rozhodnutia

súdu garantovaného v SR,

na zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán garantovaného v čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd,

byť predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na

výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas

konania garantovaného v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd,

podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho

pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné

garantovaného v čl. 5 ods. 3 (správne má byť zrejme čl. 5 ods. 4, pozn.) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

na spravodlivé súdne konanie garantované v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, a SR,

na zákonného sudcu garantovaného v SR,

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 23. 10. 2017

a jeho postupom v tomto konaní, ako aj uznesením Okresného súdu Svidník sp. zn.

zo dňa 18. 9. 2017 a jeho postupom v tomto konaní, b o l o porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 23. 10. 2017, ako aj uznesenie Okresného súdu Svidník sp. zn.

zo dňa 18. 9. 2017.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Svidník a Krajskému

súdu v Prešove pokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje bezodkladne prepustiť sťažovateľa

na slobodu.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 1 500 €, ktoré mu je Okresný súd Svidník povinný zaplatiť.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 1 500 €, ktoré mu je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

21. Z vyjadrenia okresného súdu (spracovaného sudcom povereným plnením úloh

predsedu súdu) sp. zn. z 27. marca 2018, doručeného ústavnému súdu

3. apríla 2018, vyplýva, že v tejto veci ide o postup sudcu , ktorý ale

od 1. januára 2018 už nie je sudcom okresného súdu, keďže k 31. decembru 2017 mu

zanikla funkcia sudcu. Z tohto dôvodu sa nedá zabezpečiť jeho stanovisko, čo bráni

možnosti podrobnejšie sa vyjadriť k jeho postupu v uvedenej trestnej veci.

22. Z vyjadrenia predsedníčky krajského súdu sp. zn. Spr 36/2018 zo 4. apríla 2018,

doručeného ústavnému súdu 9. apríla 2018, vyplýva, že podľa obsahu spisu okresného súdu

sp. zn. žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola prokurátorom

predložená okresnému súdu 5. septembra 2017, a preto až od tohto dňa je možné okresnému

súdu začať počítať dobu jeho konania. Okresný súd rozhodol 18. septembra 2017 a spis bol

krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti predložený 11. októbra 2017. Konanie o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby na okresnom súde trvalo preto 36 dní (päť týždňov

a jeden deň).

Krajskému súdu bol spis na sťažnostné konanie predložený 11. októbra 2017, pričom

o sťažnosti bolo rozhodnuté 23. októbra 2017 a uznesenie krajského súdu bolo

sťažovateľovi doručené 10. novembra 2017, čo znamená, že konanie o väzbe sťažovateľa

na druhom stupni netrvalo ani jeden mesiac.

Z prvej vety vyplýva, že o sťažnosti proti uzneseniu

o nevzatí obvineného do väzby, resp. o vzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd

do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie. Z tohto ustanovenia

výkladom a contrario vyplýva, že pokiaľ nejde o sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí

do väzby alebo proti uzneseniu o vzatí do väzby, sťažnostný súd nemá povinnosť o nej

rozhodovať v lehote piatich pracovných dní. Táto lehota sa na rozhodovanie o sťažnosti

proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby nevzťahuje. Pokiaľ preto

krajský súd rozhodol o sťažnosti na 8. pracovný deň, zákon neporušil a vzhľadom na to, že

celé konanie na druhom stupni netrvalo ani jeden mesiac, krajský súd svojím postupom

právo sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o väzbe neporušil.

V nadväznosti na skutočnosť, že okresný súd o žiadosti sťažovateľa konal 36 dní,

treba uviesť, že sťažovateľ bol do opätovnej väzby vzatý uznesením okresného súdu

sp. zn. z 29. júla 2017 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 15. augusta 2017, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 25. augusta 2017

a jeho obhajcovi až 6. septembra 2017 (hoci k dispozícii obhajcovi bolo už od 28. augusta

2017, teda odo dňa uloženia zásielky, ako to vyplýva z poštovej doručenky). Aj keď

sťažovateľ má nepochybne právo na to, aby zákonnosť pozbavenia jeho osobnej slobody

bola periodicky v krátkych lehotách súdom preverovaná (čl. 5 ods. 4 dohovoru), vzhľadom

na to, že naposledy krajský súd preveroval zákonnosť pozbavenia jeho osobnej slobody

rozhodnutím z 15. augusta 2017, oznámeným sťažovateľovi 25. augusta 2017 a jeho

obhajcovi 6. septembra 2017, nemohla už 5. septembra 2017, keď bola žiadosť

o prepustenie z väzby predložená okresnému súdu, vzniknúť naliehavá potreba opätovne

urýchlene preverovať zákonnosť držania sťažovateľa vo väzbe. Okolnosť, že okresný súd

konal o žiadosti sťažovateľa 36 dní, sa preto v rámci uvedenej konkrétnej skutočnosti nejaví

byť zásadným porušením práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o väzbe. Znamená to

zároveň, že krajský súd nemal dôvod prepustiť sťažovateľa z väzby.

Sťažovateľ založil svoju námietku zaujatosti proti sudcovi pre prípravné konanie,

vychádzajúc z jej obsahu, na jeho procesnom postupe. O takejto námietke zaujatosti sa však

vzhľadom na nekoná. Vyvodenie nepriateľského

(záporného) vzťahu sudcu z nesúvisiacich skutočností treba považovať len za snahu

docieliť, aby sa o takejto námietke zaujatosti rozhodovalo.

Napokon predsedníčka krajského súdu uvádza, že uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 17. januára 2018 bol sťažovateľ právoplatne prepustený na slobodu.

23. Z vyjadrenia predsedu senátu krajského súdu z 28. marca 2018, pripojeného

k vyjadreniu predsedníčky krajského súdu zo 4. apríla 2018, vyplývajú skutočnosti

v podstate zhodné.

24. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa zo 17. apríla 2018, doručenej

ústavnému súdu elektronicky toho istého dňa a poštou 20. apríla 2018, vyplýva, že podľa

oznámenia prokurátora sp. zn. z 31. augusta 2017 tohto dňa bola žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby predložená okresnému súdu. Je podstatné, že prokurátor

a okresný súd sídlia v tej istej budove, preto je doručovanie akýchkoľvek podaní expresne

rýchle a prakticky okamžité. Nie je teda zrejmé, čo mohlo spôsobiť päťdňový prieťah

pri predložení žiadosti sťažovateľa. Sťažovateľ preto trvá na tom, že konanie o jeho žiadosti

trvalo na okresnom súde 41 dní.

V súvislosti s tým, že krajský súd rozhodol o sťažnosti až na 8. pracovný deň odo dňa

predloženia spisu poukazuje sťažovateľ na a

a dospieva k záveru, že o sťažnosti malo byť rozhodnuté v lehote piatich pracovných dní,

pretože táto lehota sa vzťahuje na všetky typy rozhodovania o sťažnostiach proti

rozhodnutiam o väzbe. Všetky typy rozhodnutí o väzbe treba totiž považovať

za rovnocenné.

So zreteľom na neprípustné a neakceptovateľné správanie

k sťažovateľovi 14. septembra 2017 spočívajúce v poskytovaní právneho poradenstva,

garantovaní termínov skončenia vyšetrovania a rozhodnutia súdu, ako aj prejudikovaní

rozhodnutia súdu vo vzťahu k uznaniu viny trestným rozkazom sťažovateľ podaním

z 15. septembra 2017 vzniesol námietku zaujatosti proti . V tejto súvislosti

je podstatné, že sťažovateľovi prostredníctvom svojho obhajcu bolo 4. decembra 2017

doručené uznesenie okresného súdu sp. zn. z 28. novembra 2017, ktorým sa

nevylúčil z prejednávania trestnej veci sťažovateľa vedenej okresným súdom

pod sp. zn. . Nie je zrejmé, čo bránilo rozhodnúť o námietke

zaujatosti viac ako 2 mesiace od momentu jej podania.

Napokon sťažovateľ oznamuje, že uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 17. januára 2018 bol z väzby 19. januára 2018 prepustený.

II.

25. Zo zápisnice sp. zn. napísanej v Ústave na výkon väzby Prešov

14. septembra 2017 vyplýva, že okrem sudcu JUDr. Bujňáka bola prítomná asistentka

a sťažovateľ, u ktorého „d. v.“ (zrejme doručenie vykázané, pozn.) nie je, obhajca

Mgr. Troščák je neprítomný, „d. v.“ nie je, avšak obhajca bol prostredníctvom trestnej

kancelárie o termíne výsluchu upovedomený. Sťažovateľ v rámci výsluchu uviedol, že

podľa neho dôvody väzby neexistujú, inak žiada prijať písomný sľub a okrem toho jeho otec

je ochotný ponúknuť peňažnú záruku za jeho prepustenie.

26. Z podania obhajcu sťažovateľa (totožného s jeho právnym zástupcom v tomto

konaní) z 15. septembra 2017, adresovaného okresnému súdu vo veci sp. zn. ,

vyplýva, že v rámci porady medzi sťažovateľom a obhajcom 14. septembra 2017

v poobedňajších hodinách sťažovateľ oznámil obhajcovi, že uvedeného dňa ho navštívil

okolo 9.50 h sudca spolu s asistentkou s tým, že sa má rozhodnúť o žiadosti

sťažovateľa o prepustenie z väzby. Sťažovateľ na otázku potvrdil, že

na žiadosti o prepustenie z väzby trvá, rovnako aj na písomnom sľube a peňažnej záruke

od otca. Následne povedal sťažovateľovi, že mu chce dať zopár

„kamarátskych“ rád. Išlo o to, aby sťažovateľ (prostredníctvom obhajcu) nepodával žiadne

ďalšie sťažnosti proti postupu a rozhodnutiam orgánov činných v trestnom konaní

a okresného súdu, keďže tým vznikajú prieťahy. Ďalej povedal, že ak sťažovateľ

(prostredníctvom obhajcu) nepodá ďalšiu sťažnosť proti postupu a rozhodnutiam orgánov

činných v trestnom konaní a okresného súdu, potom mu garantuje, že vyšetrovateľ

do dvoch týždňov skončí vyšetrovanie a on ako sudca do jedného mesiaca rozhodne vo veci

trestným rozkazom. Navyše viackrát zdôraznil, že sa veľmi ponáhľa, pretože má dovolenku,

a že prišiel len kvôli sťažovateľovi. Po asi 20 minútach spolu s asistentkou

odišiel preč bez toho, aby sťažovateľovi oznámil, ako rozhodol o jeho žiadosti s tým, že

v utorok mu bude doručené nešpecifikované uznesenie. Pred odchodom podal sťažovateľovi

ruku s tým, že „nech sa drží vo väzbe“. Obhajca sťažovateľa v ďalšom poukázal

na pochybenia v súvislosti s jeho upovedomením o výsluchu sťažovateľa určenom

na 14. september 2017. Napokon vyslovil názor, že so zreteľom na neprípustné

a neakceptovateľné správanie k sťažovateľovi 14. septembra 2017

spočívajúce v poskytovaní právneho poradenstva, garantovaní termínov skončenia

vyšetrovania a rozhodnutia súdu, ako aj prejudikovania rozhodnutia súdu vo vzťahu

k uznaniu viny trestným rozkazom je nepochybné, že prechováva

nepriateľský (záporný) vzťah k sťažovateľovi, ktorý navonok prejavuje a označuje

„za kamarátsky“. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti

.

Uvedené podanie bolo doručené okresnému súdu elektronicky 15. septembra 2017

o 17.38 h (na adresu ) so sprievodným listom v znení: „Dobrý

deň, v prílohe predkladám podanie vo veci sp. zn. . S úctou Mgr. Peter

Troščák, advokát.“

27. Z uznesenia okresného súdu č. k. -253 z 18. septembra 2017

vyplýva, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá a nebol prijatý jeho

sľub, ale ani jeho návrh na peňažnú záruku.

28. Zo sťažnosti z 2. októbra 2017 podanej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 18. septembra 2017 vyplýva, že pri porade konanej 14. septembra 2017

v poobedňajších hodinách sťažovateľ oznámil obhajcovi okolnosti a priebeh návštevy sudcu

. V tejto súvislosti sa opakuje podstatný obsah podania obhajcu

z 15. septembra 2017. Sťažovateľ zároveň poukazuje na to, že písomné vyhotovenie

uznesenia mu bolo doručené až 29. septembra 2017, a preto je nepochybné, že konanie

o jeho žiadosti o prepustenie z väzby podanej 21. augusta 2017 trvá ku dňu spísania

sťažnosti približne 6 týždňov, v dôsledku čoho došlo k hrubému porušeniu jeho práva

na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby. Okrem toho okresný súd sa

nevysporiadal s námietkou zaujatosti, nezisťoval žiadne skutočnosti vzťahujúce sa

k dôvodom prepustenia z väzby prostredníctvom výsluchu sťažovateľa, nijako neodôvodnil

výrok o neprijatí peňažnej záruky, nevypočul osobu ponúkajúcu peňažnú záruku

a nezaoberal sa možnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Sťažovateľ dáva tiež do pozornosti, že v rámci krajského súdu v jeho

trestnej veci o väzbe bol činný senát 4 Tpo, avšak o jeho poslednej sťažnosti rozhodol senát

2 Tpo v inom zložení, a to bez toho, aby na zmenu senátu (keďže stále ide o jednu a tú istú

väzobnú trestnú vec) existovali zákonné dôvody, resp. dôvody predvídané rozvrhom práce

krajského súdu na rok 2017. Nezákonnosti senátu 2 Tpo nasvedčuje pravidlo prideľovania

väzobných vecí upravené v časti II písm. B, bode 2, 2.3 (str. 27) rozvrhu práce krajského

súdu na rok 2017, ktoré sťažovateľ cituje a dochádza k záveru, že zákonným senátom

krajského súdu na rozhodovanie v jeho väzobnej trestnej veci je výlučne senát 4 Tpo.

29. Z predkladacej správy okresného súdu č. k. -269 z 10. októbra 2017,

adresovanej krajskému súdu, vyplýva, že spis bol na rozhodnutie o sťažnosti podanej

sťažovateľom proti uzneseniu sp. zn. z 18. septembra 2017 predložený

krajskému súdu 11. októbra 2017.

30. Z uznesenia krajského súdu č. k. -274 z 23. októbra 2017 vyplýva,

že ním bola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 18. septembra 2017. Podľa názoru krajského súdu uznesenie

okresného súdu je v súlade so zákonom. Sťažovateľ vedel o tom, že sa má dostaviť

na úkony orgánov činných v trestnom konaní, teda aj na znalecký úkon na základe

rozhodnutia súdu, no napriek tomu sa nedostavil a odmietol sa znaleckému dokazovaniu

podrobiť. Je preto dôvodný predpoklad, že v prípade prepustenia z väzby bude sťažovateľ

pokračovať v páchaní trestnej činnosti. Vzhľadom na postoj sťažovateľa, ako aj

na závažnosť konania, pre ktoré je stíhaný, nie je možné prijatie písomného sľubu, ale ani

peňažnej záruky.

31. Z uznesenia okresného súdu č. k. -304 z 28. novembra 2017

vyplýva, že ním podľa sudca pre prípravné konanie

okresného súdu JUDr. Bujňák nebol vylúčený z prejednávania trestnej veci sťažovateľa

vedenej okresným súdom pod sp. zn. . Podľa názoru okresného súdu výsluch

sťažovateľa 14. septembra 2017 bol vykonaný zákonným spôsobom. Právo obvineného

podávať sťažnosti je jeho zákonným právom, a preto sťažovateľa v žiadnom

prípade nežiadal, aby sťažnosti nepodával. Povedal iba, že vec sa ťahá veľmi dlho, čo je

zbytočné. Nemohol sťažovateľovi ani povedať, že vec vybaví trestným rozkazom, keďže

obžaloba ešte ani v čase vydania uznesenia podaná nebola.

III.

32. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

33. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má

právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

34. Z hľadiska časovej postupnosti v konaniach vedených všeobecnými súdmi sa javí

ako primárna námietka sťažovateľa, podľa ktorej okresný súd rozhodol o jeho žiadosti

o prepustenie z väzby 18. septembra 2017 bez toho, aby predtým rozhodol o námietke

sťažovateľa z 15. septembra 2017 smerujúcej proti zaujatosti sudcu . Túto

zaujatosť videl sťažovateľ najmä v tom, že 14. septembra 2017 mu

„kamarátsky“ radil nepodávať žiadne ďalšie sťažnosti, aby nevznikali prieťahy s tým, že ak

nepodá ďalšiu sťažnosť, garantuje mu skončenie vyšetrovania do dvoch týždňov

a ukončenie veci do jedného mesiaca trestným rozkazom.

35. Okresný súd s poukazom na to, že sudcovi 31. decembra 2017

zanikla funkcia sudcu, sa vo veci nevyjadril, lebo sa nedalo zabezpečiť stanovisko

.

36. Krajský súd je v súvislosti s touto námietkou toho názoru, že sťažovateľ založil

námietku (podľa jej obsahu) na procesnom postupe . O takejto námietke

zaujatosti sa však vzhľadom na nekoná. Vyvodenie

nepriateľského (záporného) vzťahu z nesúvisiacich skutočností treba

považovať len za snahu docieliť, aby sa o takejto námietke zaujatosti rozhodovalo.

37. Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať

určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru. So zreteľom na to, že

čl. 6 sa nevzťahuje na konanie o rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené

nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru, no určité základné

procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď

nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 dohovoru (,

, ).

38. Právo obvineného na nestranného sudcu ako súčasť práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konania

o väzbe. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru, resp. . Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť

obvinenému uplatnenie práva na nestranného sudcu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah

a zmysel. Inak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické,

resp. iluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť

preto taký, aby sa uplatnenie práva na nestranného sudcu v konaní o väzbe obvinenému

reálne umožnilo (mutatis mutandis , , ).

39. Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)

a z hľadiska čl. 6 ods. 1 dohovoru ju možno posudzovať z rôznych hľadísk. Bežne sa

rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívna nestrannosť sa

prezumuje, až kým nie je preukázaný opak, čo však je zriedkavý prípad. Nestrannosť

z hľadiska správania sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí

správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska

sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne

nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným

pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonáva. Práve tu sa

uplatňuje teória zdania (théorie des apparences), podľa ktorej nestačí, že sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán

a predovšetkým obvineného (Piersack v. Belgicko, Delcourt v. Belgicko).

40. Podľa o námietke zaujatosti strany, ktorá je

založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo

ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí

aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

41. Taká skutková okolnosť spočívajúca v postupe sudcu v konaní, ktorú treba

považovať (v prípade, že by bola preukázaná) za nezákonnú alebo za svojvoľnú z dôvodu

nejednoznačnosti či protirečivosti z hľadiska zákona, je spôsobilým skutkovým dôvodom

na námietku zaujatosti ().

42. Pri aplikovaní už uvádzaných zásadných zovšeobecnení na daný prípad treba

uviesť, že podľa obsahu námietky zaujatosti mal sudca v rámci výsluchu

sťažovateľa 14. septembra 2017 tomuto okrem iného povedať, aby nepodával žiadne ďalšie

sťažnosti, ktoré by spôsobili iba prieťahy, a potom mu garantuje skončenie vyšetrovania

do dvoch týždňov a ukončenie veci do jedného mesiaca trestným rozkazom. V hypotetickej

rovine možno uviesť, že takéto prehlásenie konajúceho sudcu (ak by zodpovedalo

skutočnosti) by bolo potrebné celkom jednoznačne považovať za nezákonný postup, pretože

takýmto výrokom by sudca ešte pred skončením prípravného konania prakticky otvorene

prejudikoval svoj názor o vine obvineného. Takéto vyjadrenie sudcu je v priamom rozpore

s ústavnou a zákonnou prezumpciou neviny. Trestným rozkazom možno totiž rozhodnúť iba

o uznaní viny, nie teda o oslobodení spod obžaloby.

43. V zásadnej rovine treba uviesť, že pokiaľ obvinený v námietke zaujatosti uvádza

okolnosti znamenajúce protizákonný, resp. svojvoľný postup sudcu v konaní (napríklad

vyjadrenie sudcovho názoru o vine obvineného), treba takúto námietku zaujatosti

považovať za spôsobilú námietku v zmysle , o dôvodnosti či

nedôvodnosti ktorej sa preto musí zákonom predpísaným spôsobom konať a rozhodnúť.

44. V danej súvislosti sa ako významná javí aj skutočnosť, že uznesením okresného

súdu č. k. -304 z 28. novembra 2017 podľa

rozhodol o vlastnom nevylúčení z prejednávania trestnej veci

sťažovateľa vedenej okresným súdom pod sp. zn. . Stalo sa tak až

po právoplatnom ukončení konania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, a preto

pochybenie, ku ktorému došlo, sa takýmto dodatočným uznesením nedalo napraviť.

Okrem toho táto skutočnosť zjavne protirečí právnemu názoru krajského súdu,

podľa ktorého vzhľadom na sa o námietke zaujatosti

sťažovateľa nemalo konať, keďže bola založená na procesnom postupe .

45. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti krajský súd svojím uznesením sp. zn.

z 23. októbra 2017, ktorým nenapravil pochybenie okresného súdu, porušil

základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa a 5 , ako aj jeho

právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s nerozhodnutím o námietke

zaujatosti sudcu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (bod 1 výroku

nálezu).

46. Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Na základe citovaného ustanovenia ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 23. októbra 2017 (bod 2 výroku nálezu).

47. Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vec vrátiť na ďalšie konanie.

Napriek tomu, že ústavný súd po vyslovení porušenia označených práv sťažovateľa

uznesenie krajského súdu zrušil, nepostupoval v ďalšom podľa citovaného § 56 ods. 3

písm. b) . Odhliadnuc od skutočnosti, že sťažovateľ vrátenie veci

na ďalšie konanie nepožadoval, za rozhodujúcu okolnosť považoval ústavný súd tú

skutočnosť, že sťažovateľ bol medzičasom uznesením okresného súdu sp. zn.

zo 17. januára 2018 prepustený z väzby, pričom k realizácii prepustenia došlo

19. januára 2018. O väzbe možno totiž rozhodovať vždy iba s účinkami pro futuro

(, , ).

48. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie a 5 a

ods. 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 23. októbra 2017

v súvislosti s nerozhodnutím o námietke zaujatosti sudcu okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , nebolo už potrebné osobitne sa zaoberať ďalšími námietkami

sťažovateľa smerujúcimi proti spôsobu jeho vypočutia sudcom

14. septembra 2017, nezisťovaniu skutočností vzťahujúcich sa k dôvodom prepustenia

z väzby, neodôvodneniu výroku o neprijatí návrhu na zloženie peňažnej záruky,

nevypočutiu osoby ponúkajúcej peňažnú záruku, nevysporiadaniu sa s možnosťou

nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, nesprávnemu zloženiu

senátu krajského súdu rozhodujúceho v opravnom konaní a nedostatočnému odôvodneniu

uznesenia krajského súdu. Z rovnakého dôvodu nebolo potrebné zaoberať sa už ani

namietaným porušením čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru. Obdobne stratila

opodstatnenie požiadavka sťažovateľa na vyslovenie zákazu pokračovať v porušovaní jeho

označených práv, ako aj požiadavka prikázať všeobecnému súdu bezodkladne ho prepustiť

na slobodu, pretože (ako je to už uvedené) sťažovateľ bol medzičasom 19. januára 2018

prepustený z väzby.

49. Sťažovateľ ďalej namietal, že konanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby

nebolo ani na okresnom súde, ale ani na krajskom súde dostatočne urýchlené. Na okresnom

súde trvalo toto konanie od 31. augusta 2017 (keď bola žiadosť o prepustenie z väzby

predložená prokurátorom okresnému súdu) až do 11. októbra 2017 (keď bol spis okresného

súdu predložený krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti podanej proti uzneseniu

okresného súdu). Konanie o žiadosti na okresnom súde preto trvalo podľa názoru

sťažovateľa 41 dní. Považuje za nepravdepodobné, že by bola jeho žiadosť predložená

prokurátorom okresnému súdu až 5. septembra 2017, keďže príslušné oznámenie

prokurátora je datované 31. augusta 2017, pričom prokurátor a okresný súd sídlia v rovnakej

budove. Na krajskom súde trvalo opravné konanie od 11. októbra 2017 (keď bol spis

krajskému súdu predložený) až do 10. novembra 2017 (keď bolo uznesenie krajského súdu

doručené sťažovateľovi a jeho obhajcovi). Opravné konanie na krajskom súde trvalo

teda 30 dní, avšak s tým, že krajský súd nerozhodol o sťažnosti v lehote piatich pracovných

dní ( ), keďže rozhodol 23. októbra 2017, teda až

na 12. kalendárny deň, resp. na 8. pracovný deň od predloženia veci. Ustanovenie § 192

ods. 3 prvej vety treba aplikovať v spojení s Trestného

poriadku so záverom, že lehota piatich pracovných dní sa vzťahuje na všetky typy

rozhodovania o sťažnostiach proti rozhodnutiam o väzbe.

50. Podľa krajského súdu konanie o opravnom prostriedku na krajskom súde trvalo

od 11. októbra 2017 do 10. novembra 2017, teda ani nie jeden mesiac. Z § 192 ods. 3 prvej

vety vyplýva, že v lehote do piatich pracovných dní od predloženia veci

na rozhodnutie sa musí rozhodovať iba o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí alebo o vzatí

obvineného do väzby. V danom prípade však išlo o rozhodovanie o žiadosti o prepustenie

z väzby, na čo sa citované ustanovenie nevzťahuje. Konanie na okresnom súde sa začalo až

5. septembra 2017 (keď bola žiadosť sťažovateľa predložená prokurátorom okresnému

súdu) a skončilo sa 11. októbra 2017 (predložením spisu krajskému súdu na rozhodnutie

o opravnom prostriedku). Celé konanie na okresnom súde preto trvalo 36 dní. K tomu treba

uviesť, že uznesenie krajského súdu sp. zn. z 15. augusta 2017 (ktorým bolo

potvrdené uznesenie okresného súdu sp. zn. z 29. júla 2017 o vzatí

sťažovateľa do opätovnej väzby) bolo sťažovateľovi doručené 25. augusta 2017, avšak jeho

obhajca ho prevzal až 6. septembra 2017 (hoci k dispozícii mu bolo už od 28. augusta

2017), a preto nemohla už 5. septembra 2017 (keď bola žiadosť o prepustenie z väzby

predložená okresnému súdu) vzniknúť naliehavá potreba opätovne urýchlene preverovať

zákonnosť držania sťažovateľa vo väzbe. Z tohto dôvodu trvanie konania na okresnom súde

v rozsahu 36 dní sa nejaví byť zásadným porušením práva sťažovateľa na urýchlené

rozhodnutie o väzbe.

O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai“, „speedily“). Lehota začína

podaním návrhu alebo žiadosti a končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, prípadne

doručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká

pevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,

posudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú

príliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru (Bezicheri

v. Taliansko, Sanchez – Reisse v. Švajčiarsko, , ,

).

Z dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, treba dospieť k záveru, že konanie

na okresnom súde trvalo celkom 36 dní od predloženia žiadosti prokurátorom okresnému

súdu 5. septembra 2017 do predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti

11. októbra 2017. Tvrdenie krajského súdu, podľa ktorého bol spis okresnému súdu

prokurátorom predložený až 5. septembra 2017 (nie teda 31. augusta 2017, keď je datovaný

list prokurátora), treba považovať za prijateľné, lebo vyplýva z príslušnej dátumovej

pečiatky podateľne okresného súdu. Nemožno preto súhlasiť so sťažovateľom tvrdiacim, že

toto konanie trvalo 41 dní.

Vzhľadom na už citovanú konštantnú judikatúru považuje ústavný súd konanie

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na okresnom súde, ktoré trvalo 36 dní,

za nesúladné s už definovanými princípmi. Na tomto závere nič nemení, sťažovateľom inak

nespochybnené, tvrdenie predsedníčky krajského súdu, podľa ktorého až 6. septembra 2017

prevzal obhajca uznesenie krajského súdu potvrdzujúce opätovné vzatie sťažovateľa

do väzby. Z uznesenia okresného súdu č. k. -253 z 18. septembra 2017 totiž

vôbec nevyplýva, že by dátum rozhodovania okresného súdu bol ovplyvnený okolnosťou,

ktorú predsedníčka krajského súdu namieta.

Postupom okresného súdu preto došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa

na osobnú slobodu podľa a 5 , ako aj jeho práva na slobodu podľa

ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o väzbe (bod 3 výroku

nálezu).

51. Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 1 500 € od okresného súdu ako satisfakciu za ujmu utrpenú pomalým

rozhodovaním o jeho väzbe.

Ústavný súd považoval túto požiadavku za primeranú do výšky 500 € (bod 4 výroku

nálezu). Vychádzal pritom z časového rozsahu zistených prieťahov v konaní, zo zásady

spravodlivosti, ako aj z charakteru trestnej činnosti. V prevyšujúcej časti, teda čo sa týka

sumy 1 000 €, z dôvodov už uvedených sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

52. Vo vzťahu k namietanému porušeniu a 5 a

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o väzbe nebolo možné sťažnosti vyhovieť.

Rovnako nebolo možné vyhovieť ani požiadavke na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia od krajského súdu vo výške 1 500 € z dôvodu porušenia práva na urýchlené

rozhodnutie o väzbe (bod 5 výroku nálezu).

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že opravné konanie na krajskom súde trvalo

30 dní, teda neprekročilo hranicu jedného mesiaca. Sťažovateľ je však toho názoru, že

krajský súd nerozhodol v lehote do piatich pracovných dní, ale až na 8. pracovný deň, teda

v rozpore s a .

Podľa názoru ústavného súdu treba akceptovať ako ústavne konformný názor

predsedníčky krajského súdu, podľa ktorého prvej vety

na daný typ rozhodnutia nedopadá, pretože lehota piatich pracovných dní na rozhodnutie

o riadnom opravnom prostriedku sa vzťahuje iba na prípady rozhodnutí o vzatí,

resp. nevzatí obvineného do väzby. Samotný čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom

na urýchlené rozhodnutie o väzbe žiadnu konkrétnu lehotu neurčuje, čo však zákonodarcovi

nebránilo priznať v súvislosti s rýchlosťou rozhodovania v opravnom konaní pri vzatí,

resp. nevzatí do väzby obvinenému viac práv v porovnaní s právom vyplývajúcim

z dohovoru.

53. Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume

650,84 €.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľovi patrí odmena za štyri úkony právnych

služieb v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť, rozhovor so sťažovateľom

vo väzbe, replika na vyjadrenie predsedníčky krajského súdu) po 153,50 €, ako aj štyri

režijné paušály po 9,21 €. Celková suma trov právneho zastúpenia sťažovateľa predstavuje

sumu 650,84 € (bod 6 výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

54. Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého

proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba

pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho

doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2018