Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 419/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Mgr. Ľubomírom Dvorským, advokátom, Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 24. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. júna 2026 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením krajského súdu sp. zn. z 24. marca 2026. Zároveň navrhuje ústavnému súdu zrušenie namietaného uznesenia krajského súdu a „subsidiárne“ aj uznesenia Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 6. februára 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), priznanie finančného zadosťučinenia 1 000 eur a náhrady trov konania pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľke je vedené trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví v štádiu súdneho konania po podaní obžaloby. Sťažovateľka uplatnila v rámci vedeného trestného konania námietku zaujatosti proti osobe zákonného sudcu okresného súdu prejednávajúceho jej trestnú vec. Okresný súd prvostupňovým rozhodnutím rozhodol s odkazom na , že zákonný sudca okresného súdu nie je vylúčený z prejednávania trestnej veci sťažovateľky. O sťažnosti sťažovateľky podanej proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu krajský súd rozhodol namietaným uznesením, ktorým ju ako nedôvodnú zamietol, keď konštatoval, že v postupe okresného súdu nezistil prekročenie medzí riadneho procesného postupu v zmysle , a teda svojvoľný

postup okresného súdu. Krajský súd v namietanom uznesení uzavrel, že nezistil dôvody, ktoré by mali viesť k inému rozhodnutiu, než k akému dospel okresný súd.

II. Argumentácia sťažovateľky

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka predkladá argumentáciu, v rámci ktorej poukazuje na nález ústavného súdu sp. zn. z 23. mája 2018, v ktorom ústavný súd judikoval, že tvrdenia obvineného o protizákonnom postupe, resp. o svojvoľnom postupe sudcu v konaní treba považovať za spôsobilú námietku zaujatosti a o jej dôvodnosti či nedôvodnosti je potrebné predpísaným spôsobom konať a rozhodnúť. Predkladá v tomto kontexte tvrdenie, že krajský súd v namietanom uznesení pri rozhodovaní o ňou uplatnenej námietke zaujatosti predmetný nález ústavného súdu ignoroval, keď konštatoval, že námietka zaujatosti sťažovateľky nie je zákonom prípustnou námietkou zaujatosti, pretože námietky proti postupu súdu zákon nepripúšťa. Podľa jej vyjadrenia tak krajský súd o jej námietke vôbec nerozhodoval a iba nad rámec uviedol, že vytýkaný postup okresného súdu sa mu nejaví ako zakladajúci možnú zaujatosť zákonného sudcu okresného súdu.

4. V označenom postupe krajského súdu sťažovateľka vidí porušenie všetkých svojich označených práv.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. V prvom rade ústavný súd po tom, čo sa podrobne oboznámil s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu, konštatuje, že je primárne potrebné odmietnuť tvrdenia sťažovateľky o tom, že krajský súd nerešpektoval citovaný nález ústavného súdu a odmietol preskúmať obsah tvrdení sťažovateľky predostretých v jej námietke zaujatosti o svojvoľnom postupe zákonného sudcu okresného súdu. Bez toho, aby do podrobností rozoberal obsah namietaného uznesenia krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie (pozri posledný odsek strana 5 a celá nasledujúca strana 6 namietaného uznesenia) jasne svedčí o tom, že krajský súd, aby mohol posúdiť konformnosť procesného postupu okresného súdu, a teda vylúčiť svojvôľu v jeho postupe, všetky jednotlivé tvrdenia sťažovateľky obsiahnuté v uplatnenej námietke zaujatosti podrobne preskúmal (vychádzajúc pritom aj z obsahu trestného spisu) na základe tohto preskúmania vylúčil závažné procesné excesy v postupe okresného súdu. Inými slovami, krajský súd sa tvrdeniami sťažovateľky obsiahnutými v námietke zaujatosti vecne zaoberal.

6. Ústavný súd ďalej ako na zásadnú okolnosť poukazuje na princíp subsidiarity, zakotvený v , podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v trestnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým osobám alebo fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad uvedených v (obdobne pozri sp. zn. , , , , ).

7. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného aj náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní a súdov).

8. Ústavný súd konštatuje, že vec sťažovateľky sa aktuálne nachádza v štádiu súdneho konania a v zmysle platnej právnej úpravy v rámci vedeného trestného konania má sťažovateľka dostupné možnosti domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv (obdobne pozri sp. zn. ).

9. Ústavný súd poukazuje v prvom rade na a nasledujúce , podľa ktorých je opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, pričom obžalovaný ako osoba oprávnená podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorý sa ho priamo dotýka, môže toto odvolanie podať pre nesprávnosť výroku, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V nadväznosti na to odkazuje aj na , podľa ktorého odvolací súd zruší napadnutý rozsudok (okrem iných prípadov) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Ústavný súd ďalej poukazuje na , podľa ktorého možno podať dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa . V nadväznosti na to odkazuje na , v zmysle ktorého sa rozhodnutím podľa odseku 1 rozumie (okrem iných) aj rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) [rozsudok a trestný rozkaz] až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Napokon v tomto kontexte poukazuje aj na , podľa ktorého možno dovolanie podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (obdobne pozri sp. zn. ).

10. Z jednotlivých ustanovení citovaných v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že skutočnosti namietané sťažovateľkou (tvrdenia

o zaujatosti zákonného sudcu okresného súdu) potenciálne zakladajú (poznámka: nie bez ďalšieho preukazujú) dôvod na podanie odvolania, prípadne dovolania v ďalšej etape trestného konania. Platná právna úprava trestného konania teda sťažovateľke umožňuje v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv prostredníctvom riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku – odvolania a dovolania, na základe podania ktorých je odvolací súd, prípadne dovolací súd oprávnený a povinný preskúmať opodstatnenosť tvrdení sťažovateľky o existencii zaujatosti zákonného sudcu okresného súdu.

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka má v systéme trestného konania k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv v prípade uznania jej argumentácie všeobecným súdom oprávneným konať o jej prípadnom odvolaní či dovolaní. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze do prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľky a neprípustne si tak predčasne uzurpoval právomoc všeobecných súdov. Ústavný súd pripomína, že nevyužitie označenej možnosti ochrany práv sťažovateľky nemožno nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemá inú možnosť účinnej ochrany svojich práv ( ).

12. Vychádzajúc z už uvedených čiastkových záverov, ústavný súd vyhodnotil ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako neprípustnú a ako takú ju podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietol.

13. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2026

Peter Molnár

predseda senátu