Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 137/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU

JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, v mene ktorej koná konateľ a advokát

JUDr. Pavol Kuric, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa v spojení s Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 12. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného ADVOKÁTSKOU

KANCELÁRIOU JUDr. Kuric, s. r. o., Dolný Val 11, Žilina, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Pavol Kuric, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

v spojení s a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 12. februára 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je

pred Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. vedené trestné stíhanie

pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa ustanovení § 144 ods. 1, ods. 2 písm. d)

a e) a ods. 3 písm. b) s poukazom na ustanovenia § 139 ods. 1 písm. i), § 140 písm. b) a c)

a v znení neskorších predpisov a iné

obzvlášť závažné zločiny, v rámci ktorého uplatnil sťažovateľ na prebiehajúcom hlavnom

pojednávaní 29. januára 2019 námietku zaujatosti voči členom senátu Špecializovaného

trestného súdu, ktorú zdôvodnil tvrdením o priateľských vzťahoch vo veci činného

prokurátora s členmi dotknutého senátu. Uznesením Špecializovaného trestného súdu č. k.

-14934 z 29. januára 2019 bolo o vznesenej námietke zaujatosti rozhodnuté

tak, že členovia dotknutého senátu nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania

vo veci sťažovateľa. O jeho sťažnosti, ktorú proti predmetnému uzneseniu podal, rozhodol

najvyšší súd namietaným uznesením, ktorým sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) zamietol.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že proti prvostupňovému uzneseniu

Špecializovaného trestného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o nevylúčení členov senátu

vo veci konajúceho súdu, uplatnil sťažnosť priamo na hlavnom pojednávaní bezprostredne

po vyhlásení tohto rozhodnutia, teda 29. januára 2019. Dôvodí, že písomné odôvodnenie

tejto sťažnosti podal následne, a to 11. februára 2019, potom čo mu bolo 8. februára 2019

doručené písomné vyhotovenie prvostupňového rozhodnutia. Podľa sťažovateľa sa najvyšší

súd, ktorý prijal namietané rozhodnutie 12. februára 2019, vôbec nezaoberal jeho

argumentáciou, ktorú predostrel v písomnom odôvodnení sťažnosti z 11. februára 2019.

V takomto postupe najvyššieho súdu, ktorý podľa vyjadrenia sťažovateľa rozhodol

bez relevantných podkladov a dôvodov, ktoré sťažovateľ uviedol v písomnom odôvodnení

sťažnosti, vidí sťažovateľ porušenie svojich označených základných práv zaručených

a práva zaručeného dohovorom.

4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd

rozhodol v jeho veci nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva

na súdnu ochranu podľa v spojení s a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením

najvyššieho súdu, toto uznesenie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie

a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5 000 €.

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením

odmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd

právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa

§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je

podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

9. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je nespokojnosť s postupom najvyššieho

súdu, ktorý rozhodoval o jeho sťažnosti podanej proti rozhodnutiu o namietanej zaujatosti

členov senátu, prejednávajúceho trestnú vec sťažovateľa.

10. Ústavný súd sa vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti už viackrát zaoberal

sťažnosťami, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie svojich garantovaných

práv v súvislosti s rozhodovaním všeobecných súdov o námietkach zaujatosti vznesených

sťažovateľmi ako účastníkmi súdneho konania proti zákonnému sudcovi, pričom jeho

judikatúra v porovnateľných veciach sa ustálila na niekoľkých zásadných východiskách

(sp. zn. ).

11. Z a dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho

konania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať

a rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne,

žiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné

pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má

právomoc o nich rozhodnúť (obdobne pozri napr. , ,

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je

povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu

z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným

spôsobom prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (sp. zn. ).

12. Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je

v trestnom súdnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Z uvedeného

dôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe

návrhu samotného sudcu.

13. Namietané porušenie označených práv sťažovateľa v rámci rozhodovania

o námietke zaujatosti posúdil ústavný súd aj s ohľadom na to, či neexistuje všeobecný súd,

ktorý by mohol rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa.

14. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v ,

podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv

a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou len vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať

ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré

mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu subsidiarity spočíva v tom, že

ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného

súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií.

Všeobecné súdy, ktoré v trestnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým

osobám alebo fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad

uvedených v ustanovení (obdobne pozri

, ).

15. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že trestné konanie je od svojho začiatku až

po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení

možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd

označených v , ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu

samotného trestného konania. Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel

by účel a zmysel opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného aj

náprava pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom

konaní a súdov). Ústavný súd tak zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo je vybudované

predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí (,

, ). Základné právo na súdnu ochranu je totiž

„výsledkové“, to znamená musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či

napadnuté konanie bude ako celok spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (, , ,

).

16. Ústavný súd k okolnostiam sťažovateľovej veci uvádza, že predmet konania

o uplatnenej námietke zaujatosti nemožno stotožňovať s predmetom konania, v ktorom

dotknutý sudca koná a rozhoduje. Konanie o námietke zaujatosti končí rozhodnutím,

ktorým namietaný sudca (senát) je (alebo nie je) vylúčený z prejednávania dotknutej veci.

Toto rozhodnutie však nie je rozhodnutím o otázke tvoriacej samotný predmet trestného

konania. Konanie o námietke zaujatosti predstavuje len čiastkový procesný postup

všeobecného súdu, smerujúci k rozhodnutiu slúžiacemu na zabezpečenie rozhodovania

trestnej veci nestranným súdom. Kvalita rozhodovania súdu o námietke zaujatosti tak

nachádza svoj odraz i v kvalite meritórneho rozhodnutia v konaní, v ktorom bola námietka

zaujatosti sudcov vznesená (obdobne pozri , ,

). V spojitosti s tým ústavný súd zastáva názor, že namietané uznesenie

najvyššieho súdu by mohlo zakladať porušenie označených práv sťažovateľa len v prípade,

ak by bolo spojené s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľa,

ktorý bol týmto uznesením spôsobený, pričom by sa negatívny dôsledok musel zároveň

vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom

postupe, prípadne v opravných konaniach (, ), čo nie je

sťažovateľov prípad, pretože sťažovateľ v uvedenom smere môže svoju ochranu v stále

prebiehajúcom trestnom konaní uplatniť prostredníctvom opravných prostriedkov

(odvolania a dovolania) proti budúcemu rozhodnutiu vo veci samej.

17. V nadväznosti na predchádzajúci bod odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd

poukazuje v prvom rade na ustanovenia a nasledujúcich , podľa

ktorých je opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, pričom

obžalovaný ako osoba oprávnená podať odvolanie proti výroku rozsudku, ktorý sa ho

priamo dotýka, môže toto odvolanie podať pre nesprávnosť výroku, ako aj pre porušenie

ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že

výrok je nesprávny alebo že chýba. V nadväznosti na to ústavný súd odkazuje

v konkrétnosti na ustanovenie , podľa ktorého odvolací súd

zruší napadnutý rozsudok (okrem iných prípadov) pre podstatné chyby konania, ktoré

napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia,

ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Ústavný súd ďalej

poukazuje na , podľa ktorého možno podať dovolanie

proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania

podľa ustanovení . V nadväznosti na to ústavný súd odkazuje

na , v zmysle ktorého sa rozhodnutím podľa

ods. 1 rozumie (okrem iných) aj rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý

riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) [rozsudok a trestný

rozkaz] až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného

prostriedku vo veci sám rozhodol. Napokon v tomto kontexte poukazuje ústavný súd aj

na ustanovenie , podľa ktorého možno dovolanie

podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo

prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

18. Z jednotlivých ustanovení , citovaných v predchádzajúcom

bode odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že skutočnosti namietané sťažovateľom,

a síce jeho tvrdenie o nesprávnom postupe druhostupňového súdu pri prejednávaní ním

uplatnenej námietky zaujatosti, potenciálne zakladajú (poznámka: nie bez ďalšieho

preukazujú) dôvod na podanie odvolania, prípadne dovolania v ďalšej etape súdneho

konania. Platná právna úprava trestného konania teda sťažovateľovi umožňuje aj

v nasledujúcich štádiách trestného konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu domáhať

sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv, a to prostredníctvom

riadneho a mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej –

odvolania a dovolania, na základe podania ktorých bude odvolací súd, prípadne dovolací

súd oprávnený a povinný preskúmať opätovne opodstatnenosť tvrdenia sťažovateľa

o existencii zaujatosti členov označeného senátu.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ má

v systéme trestného konania k dispozícii ďalší účinný prostriedok na dosiahnutie ochrany

svojich práv, hoci bude prípustný až po rozhodnutí vo veci samej. Za týchto okolností je

neprípustné, aby ústavný súd v danej fáze vstupoval do prebiehajúceho trestného konania

vo veci sťažovateľa a predčasne si tak uzurpoval právomoc opravných súdov. V danej fáze

konania, keď má sťažovateľ k dispozícii opravné prostriedky (odvolanie a prípadné

dovolanie), prostredníctvom ktorých môže v budúcnosti uplatniť ochranu svojich práv, je

neprípustné, aby ústavný súd korigoval prípadné pochybenia aktuálneho procesného

postupu všeobecného súdu v sťažovateľom nastolenej čiastkovej otázke. Sťažovateľ sa

s prípadnou ústavnou sťažnosťou môže na ústavný súd obrátiť až po vyčerpaní označených

opravných prostriedkov, teda až vo fáze právoplatného skončenia meritórneho konania.

20. Ústavný súd pripomína, že nevyužitie označenej možnosti ochrany práv

sťažovateľa nemožno nahradzovať „predčasnou“ ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému

súdu, pretože ten môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemá inú

možnosť účinnej ochrany svojich práv ( ).

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako

neprípustnú a ako takú ju podľa odmietol.

22. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2019