Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 175/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, t. č. Ústav na výkon väzby , zastúpeného

advokátom JUDr. Tiborom Timárom, Advokátska kancelária TIMAR & partners, s. r. o.,

Štúrova 42, Šaľa, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a , ako aj práv podľa a ods. 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. augusta 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. septembra 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

(ďalej len „“) a , ods. 2 a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a základného práva na obhajobu podľa postupom Okresného súdu

Dunajská Streda a jeho uznesením sp. zn. 43/2016 zo 14. augusta 2016 a uznesením

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. augusta

2016.

2. Z ústavnej sťažnosti a priložených rozhodnutí vyplýva, že sťažovateľ je trestne

stíhaný za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 a 2 písm. a) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

s poukazom na v jednočinnom súbehu so zločinom

vydierania podľa spolupáchateľstvom podľa Trestného

zákona s ďalšími 5 spoluobvinenými osobami. Uznesením okresného súdu zo 14. augusta

2016 vzal sudca pre prípravné konanie sťažovateľa do väzby z dôvodov uvedených v § 71

ods. 1 písm. a), b) a c) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a súčasne podľa Trestného

poriadku rozhodol o tom, že väzbu sťažovateľa nenahradí dohľadom probačného

a mediačného úradníka. Krajský súd napadnutým uznesením uznesenie okresného súdu

zrušil a súčasne sťažovateľa zobral do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b)

a c) . Rovnako ako okresný súd väzbu sťažovateľa dohľadom

probačného a mediačného úradníka nenahradil.

3. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že okresný súd rozhodujúci o vzatí

sťažovateľa do väzby pred vykonaním výsluchu a prvostupňovým rozhodovaním nedoručil

jemu a ani jeho obhajcovi návrh na vzatie do väzby, ani ho neoboznámil s jeho obsahom

a neumožnil mu teda uviesť konkrétne argumenty proti skutočnostiam, ktoré mali zakladať

dôvod väzby. Krajský súd uvedené pochybenie prvostupňového súdu nenapravil, pričom

jeho argumentáciu, podľa ktorej bolo namietané pochybenie konvalidované „samotnou

účasťou prokurátora pri výsluchu obvineného, ktorý predchádzal rozhodnutiu sudcu pre

prípravné konanie o väzbe a záverečným návrhom prokurátora predneseným na tomto

procesnom úkone“, považuje sťažovateľ za neakceptovateľnú. Výklad práv obvineného pri

rozhodovaní o obmedzení osobnej slobody, teda o základnom práve, nemôže byť totiž nikdy

reštriktívny, ale práve naopak extenzívny. V danom prípade musí byť podľa § 72 ods. 2

jednoznačne návrh prokurátora na vzatie do väzby (alebo predĺženie

lehoty väzby) doručený obvinenému tak, aby sa k nemu mal možnosť vyjadriť pred

rozhodnutím o väzbe, pričom rozhodnutím o väzbe sú rozhodnutia vymenované v § 71

ods. 1 . Názor krajského súdu o tzv. „konvalidácii“ uvedeného

pochybenia je podľa sťažovateľa právne neudržateľný, keďže samotná účasť prokurátora na

výsluchu nemôže konvalidovať to, že sudca pre prípravné konanie nedoručil návrh na vzatie

do väzby a ani s ním obvineného a obhajcu neoboznámil. Sťažovateľ podotýka, že

„[s]amotná účasť prokurátora na výsluchu nijako nespôsobila, že obvinený vedel, čo

uviedol prokurátor v návrhu na väzbu, a v čom prokurátor vzhliadal jednotlivé dôvody

väzby, teda aké skutočnosti a okolnosti ju majú zakladať. Rovnako ani skutočnosť, že

prokurátor predniesol záverečný návrh nemôže konvalidovať uvedené procesné pochybenie,

nakoľko ako je zrejmé aj zo zápisnice o výsluchu sťažovateľa ako obvineného prítomný

intervenujúci prokurátor Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede v rámci záverečného

návrhu uviedol iba toľko, že navrhuje vziať obvineného do väzby pre dôvody väzby podľa

, , , pričom žiadnym spôsobom nerozviedol

v rámci záverečného návrhu tieto dôvody o konkrétne skutočnosti, v ktorých vzhliada

jednotlivé dôvody väzby a ani v rámci záverečného návrhu neprečítal ani len časť

písomného návrhu na vzatie do väzby.“. Z dosiaľ uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že

mu neboli známe konkrétne materiálne dôvody pre jeho vzatie do väzby a nedozvedel sa ich

ani zo záverečného návrhu. Aj z vyjadrenia obhajcu je podľa neho zrejmé, že vo vzťahu

k dôvodom väzby, ktoré prokurátor v záverečnom návrhu iba všeobecne uviedol bez

konkretizácie skutočností a okolností, ktoré majú jednotlivý dôvod väzby zakladať,

sa obhajca rovnako vyjadril iba všeobecne a nereagoval na žiadne konkrétne skutočnosti,

z čoho je jednoznačné, že obvinený a obhajca nepoznali obsah návrhu na vzatie do väzby.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Postupom a Uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

v Dunajskej Strede zo dňa 14.08.2016, sp. zn. v spojení s Uznesením Krajského

súdu v Trnave zo dňa 18.08.2016, sp. zn. boli porušené základné práva

a slobody sťažovateľa podľa , ods. 2 a ods. 5

a a , ods. 2, ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu v Dunajskej Strede zo

dňa 14.08.2016, sp. zn. a Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa

18.08.2016, sp. zn. sa zrušujú.

3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania vo výške 360,36 €, ktoré

je povinný Krajský súd Trnava zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na

účet jeho právneho zástupcu.“

5. Uznesením č. k. -12 z 2. marca 2017 prijal ústavný súd sťažnosť

v časti smerujúcej proti rozhodnutiu krajského súdu na ďalšie konanie. V časti smerujúcej

proti rozhodnutiu okresného súdu ústavný súd sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania.

Krajský súd prostredníctvom predsedu v prípise sp. zn. Spr 177/17 doručenom ústavnému

súdu 18. apríla 2017 uvádza, že námietkou nedoručenia návrhu prokurátora na vzatie

sťažovateľa do väzby sa krajský súd zaoberal vo svojom uznesení a postuloval názor, že

nedoručenie písomného návrhu na vzatie obvineného do väzby sťažovateľovi bolo

konvalidované účasťou prokurátora pri výsluchu sťažovateľa, ktorý predchádzal

záverečnému návrhu prokurátora a rozhodnutiu okresného súdu o vzatí sťažovateľa do

väzby. Na záverečný návrh prokurátora reagovala v záverečnom návrhu aj obhajoba. Aj keď

bolo povinnosťou sudcu pre prípravné konanie okresného súdu doručiť sťažovateľovi návrh

prokurátora na vzatie do väzby, krajský súd nepovažuje vzhľadom na priebeh procesného

úkonu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o väzbe, túto skutočnosť za také porušenie

práv sťažovateľa, ktorého následkom by sa zrušilo napadnuté uznesenie a prepustenie

z väzby.

7. V replike doručenej ústavnému súdu 2. mája 2017 sťažovateľ prostredníctvom

právneho zástupcu rekapituluje argumenty uvedené v ústavnej sťažnosti. Z doplňujúceho

vyjadrenia jeho právneho zástupcu z 11. mája 2017, ktorým odpovedal na prípis ústavného

súdu, vyplýva, že sťažovateľ sa tohto času stále nachádzal vo väzbe.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že

od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

10. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa

tak stane na základe postupu stanoveného zákonom: zákonné zatknutie alebo pozbavenie

slobody na účel predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné na účel

zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý, alebo inak pozbavený slobody,

má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

11. Sťažovateľ je presvedčený, že nedoručením návrhu prokurátora na jeho vzatie

do väzby pred rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu označených článkov

a dohovoru a tento zásadný nedostatok nemohol byť konvalidovaný tým, že sťažovateľ

a jeho obhajca mali možnosť na okresnom súde osobne si vypočuť stanovisko prokurátora

a reagovať naň, keďže bolo stručné a všeobecné. Podľa predsedu krajského súdu

nedoručenie písomného návrhu na vzatie sťažovateľa do väzby bolo konvalidované účasťou

prokurátora pri výsluchu sťažovateľa, ktorý predchádzal záverečnému návrhu prokurátora,

na ktorý reagovala v záverečnom návrhu aj obhajoba.

12. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že súdne konanie v súvislosti

s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahy,

ktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 dohovoru sa nevzťahuje

na konanie o rozhodovaní o väzbe, procesné záruky tu uvedené nemožno bez ďalšieho

uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru, no určité základné procesné záruky sa musia

poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré

vyplývajú z čl. 6 (, ).

13. Právo obvineného na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konania

o väzbe. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru, resp. . Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť

obvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel.

Inak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp.

iluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto

taký, aby uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo

(, ).

14. Osoba vo väzbe musí mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty

a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam

týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti (, , ).

15. Z kópie časti spisu okresného súdu sp. zn. 43/2016, vyžiadaného ústavným

súdom v rámci rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľovho spoluobvineného

, vedenej pod sp. zn. , a z následného rozhodnutia ústavného

súdu z 9. novembra 2016, ústavný súd zistil, že okresný súd rozhodoval o návrhu

prokurátora Okresnej prokuratúry Dunajská Streda (ďalej len „okresná prokuratúra“)

z 13. augusta 2006 na vzatie do väzby vo vzťahu k piatim obvineným, ktorí sa mali

spoločným konaním dopustiť skutku bližšie špecifikovaného v označenom návrhu. Jedným

z týchto obvinených bol aj sťažovateľ. Jednotlivých obvinených vypočúval sudca pre

prípravné konanie okresného súdu postupne, vždy za prítomnosti prokurátora okresnej

prokuratúry podávajúceho návrh na vzatie do väzby a obhajcov obvinených. Sťažovateľ bol

vypočúvaný ako posledný v poradí. O každom výsluchu bola okresným súdom spísaná

zápisnica o jeho priebehu, ako aj o vydaných rozhodnutiach o väzbe a možnosti jej

nahradenia dohľadom probačného a mediačného úradníka. Na záver všetky osoby prítomné

na výsluchu zápisnicu podpísali. Spis okresného súdu za každou zápisnicou o výsluchu

ktoréhokoľvek z obvinených obsahuje písomné vyhotovenie uznesenia o väzbe vydaného

po vykonaní výsluchu a pripojené doručenky, z ktorých vyplýva, že obvineným bola

bezprostredne po výsluchu 14. augusta 2016 doručená nielen kópia zápisnice o výsluchu

a písomné vyhotovenie uznesenia, ale aj návrh okresnej prokuratúry. Zo zápisnice

o výsluchu prvého obvineného ( ), ktorý prebiehal od 16.00 h, tiež vyplýva,

že návrh na vzatie obvinených (vrátane sťažovateľa) do väzby bol „krátkou cestou“

doručený aj obhajcom obvinených (JUDr. Júlii Vestenickej a JUDr. Tiborovi Timárovi).

V čase výsluchu sťažovateľa, ktorý prebiehal od 19.15 h, už teda jeho obhajca disponoval

návrhom prokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby. Sťažovateľovi bol návrh doručený po

ukončení jeho výsluchu.

16. Dňa 18. augusta 2016 bolo krajskému súdu doručené písomné odôvodnenie

sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o väzbe. Pre účely podania uvedenej

sťažnosti mal sťažovateľ k dispozícii aj návrh prokurátora na vzatie do väzby, pričom

v konaní pred krajským súdom mohol uplatniť konkrétne argumenty proti jednotlivým

dôvodom väzby, čo aj učinil. Časť ním uvedenej argumentácie o nedostatku väzobného

dôvodu podľa krajský súd aj akceptoval, čo sa

odrazilo v zrušení rozhodnutia okresného súdu a následne v obsahu nového rozhodnutia

krajského súdu. Rozhodnutím krajského súdu teda bolo napravené procesné pochybenie

okresného súdu, keďže krajský súd vec znovu prerokoval, pričom sťažovateľ mal

v sťažnostnom konaní možnosť naplno uplatniť svoje argumenty proti dôvodom väzby.

V materiálnom chápaní mal teda možnosť proti dôvodom uvedeným v návrhu prokurátora

vecne argumentovať. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje svoju ustálenú judikatúru,

podľa ktorej sa trestné konanie považuje za proces, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní a súdov naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia.

Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce

porušenia práv a slobôd označených v , ak tieto pochybenia neboli

odstránené v priebehu samotného trestného konania (napr. , ,

, , ). V tomto prípade bolo pochybenie okresného

súdu v priebehu konania napravené, keďže rozhodnutie okresného súdu bolo zrušené a vec

bola znovu prerokovaná krajským súdom. Pre tento účel mohol sťažovateľ predložiť všetky

argumenty týkajúce sa konkrétnych dôvodov väzby.

17. Uvedené skutočnosti týkajúce sa postupu vo veci konajúcich všeobecných súdov

dosvedčujú, že sťažovateľom tvrdené porušenie princípu kontradiktórnosti konania

spočívajúce v nedoručení návrhu na jeho vzatie do väzby bolo po vydaní uznesenia

okresného súdu následne konvalidované. Aj napriek tomu, že krajský súd videl nápravu

pochybení okresného súdu v iných skutočnostiach (osobná účasť prokurátora a sťažovateľa

pri rozhodovaní o vzatí do väzby), možno z ústavného hľadiska za daných okolností

rozhodnutie krajského súdu považovať za ústavne akceptovateľné, keďže v konaní ako

celku bola sťažovateľovi v súčinnosti s obhajcom (ktorému bol návrh na vzatie do väzby

doručený ešte pred výsluchom sťažovateľa) daná dostatočná príležitosť formulovať

a predkladať argumenty proti dôvodom uvedeným prokurátorom okresnej prokuratúry

v návrhu na jeho vzatie do väzby.

18. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel. Pokiaľ ide

o žiadosť sťažovateľa, aby mu ústavný súd priznal úhradu trov konania, ústavný súd

uvádza, že tento výrok je viazaný na vyhovenie vo veci samej. S ohľadom na výsledok

konania vo veci samej mu preto nebolo možné vyhovieť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. júna 2017