Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 618/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. októbra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

a , obaja bytom , zastúpených

advokátskou kanceláriou Valko Marián & partners, s. r. o., Porubského 2, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát Mgr. Michal Volný, LL.M., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva podľa a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v spojení s namietaným porušením Slovenskej

republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -267 z 13. júna 2017

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra

2017 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s namietaným porušením čl. 144

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k.

-267 z 13. júna 2017 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením

rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) JUDr. Jana

Fígerová nie je vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci vedenej na okresnom súde pod

sp. zn. . Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„Neoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby rozhodoval nezávislý,

nezaujatý a nestranný sudca. Ústavné právo každého na nestranný a nezávislý súd podľa

zaručuje, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, ktorý musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, že

voči strane sporu bude postupovať nezaujato, neutrálne a objektívne posúdi všetky

skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci; nestranný súd poskytuje všetkým stranám

sporu rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie nestranným súdom je v občianskom súdnom

konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania veci pre jeho zaujatosť.

Súdna prax zaujala jednotný názor v tom, že nestrannosť je potrebné skúmať

z aspektu dvoch hľadísk, a to jednak zo subjektívneho hľadiska založeného na osobnom

presvedčení zákonného sudcu, a jednak z objektívneho hľadiska posúdením, či sú

poskytnuté u zákonného sudcu dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek oprávnenej

pochybnosti o nezaujatosti.

So zreteľom na uvedené treba konštatovať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa

ustanovenia predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie

byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi ( ). Sudcu

preto možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne

a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia vec prejednať

a rozhodnúť v súlade so zákonom, nezaujato a spravodlivo.

Zákonná úprava teda predpokladá, že u sudcu pôjde o taký vzťah osobného záujmu

vo veci alebo k stranám sporu, prípadne k ich zástupcom, ktorý i pri všetkej možnej snahe

sudcu o objektívnosť rozhodovania, by ovplyvnil jeho postup vo veci i výsledok

rozhodovania. Tento právne významný vzťah sudcu musí byť takej povahy a intenzity, že mu

bude objektívne brániť vo veci nezávisle a nestranne rozhodnúť. Pomerom sudcu k veci

treba rozumieť jeho konkrétny záujem na prejednávanej veci či na určitom výsledku

rozhodnutia o veci, keď sám sudca je účastníkom právneho vzťahu, ktorý je predmetom

konania alebo by bol výsledkom konania priamo dotknutý na svojich právach

a oprávnených záujmoch. Vylúčený je aj sudca, ktorý získal o veci poznatky iným spôsobom

než z dokazovania v konaní (ako svedok). Pomerom sudcu k stranám sporu či k ich

zástupcom sa rozumie predovšetkým ich príbuzenský pomer alebo jemu podobný blízky

pomer, osobný vzťah priateľský, či zjavne nepriateľský, ekonomický, či finančný a pod.

V prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave ako súd nadriadený, z podania

žalovaných 1/ a 2/, ani z obsahu súdneho spisu nezistil žiadne také kvalifikované

skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti

zákonnej sudkyne Okresného súdu Bratislava IV, JUDr. Jany Fígerovej pri prejednávaní

a rozhodovaní veci vedenej na vyššie uvedenom súde pod sp. zn.: podľa § 49

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že jedným zo

spoločníkov a konateľov právneho zástupcu žalobcu je aj JUDr. Alexandra Kotrecová

PhD., ktorá je v príbuzenskom vzťahu k predsedníčke vo veci konajúceho súdu nie je sama

o sebe skutočnosťou spôsobilou byť základom pre vylúčenie vo veci konajúcej sudkyne,

alebo všetkých sudcov daného súdu.

Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti

sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však

nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či

reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym

pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

V nadväznosti na uvedené a v súlade s , keďže neboli splnené podmienky

na vylúčenie vo veci konajúcej sudkyne, odvolací súd neskúmal, či sú splnené predpoklady

na vylúčenie ďalších sudcov Okresného súdu Bratislava IV.“

3. V úvode sťažnosti sťažovatelia ozrejmujú, že podstatou ich obáv je to, že existujú

väzby na strane právneho zástupcu protistrany sťažovateľov a na strane predsedníčky

okresného súdu. Tieto väzby môžu mať podľa ich názoru vplyv na nestrannosť konania

na okresnom súde, a preto sú spôsobilé vzbudiť pochybnosť o dodržaní základných

princípov a zásad vlastných tak civilnému konaniu, ako aj právnemu štátu in generali.

3.1 Po zistení skutkových okolností konkrétnych väzieb v prebiehajúcom konaní pred

okresným súdom sťažovatelia dospeli k záveru o potrebe vzniesť námietku zaujatosti, a to

osobitne vo vzťahu k JUDr. Jane Fígerovej, ktorej bolo konanie na okresnom súde pridelené

na rozhodnutie a ktorá je súčasne podpredsedníčkou, ako aj vo vzťahu k ostatným sudcom

okresného súdu. Pochybnosti sťažovateľov o nezaujatosti sudkyne JUDr. Jany Fígerovej

súvisia najmä s najbližším príbuzenským vzťahom medzi predsedníčkou okresného súdu

JUDr. Danielou Kotrecovou (ďalej aj „predsedníčka okresného súdu“) a jej dcérou,

advokátkou a konateľkou advokátskej kancelárie AKAK, s. r. o., do dnešného dňa

zastupujúcej protistranu sťažovateľov v konaní na okresnom súde, doc. JUDr. Alexandrou

Kotrecovou, PhD., LL.M., ktorá aj priamo podpisovala za protistranu žalobný návrh voči

sťažovateľom a zastupovala protistranu aj v rámci mimosúdnej komunikácie

so sťažovateľmi.

3.2 Z toho sťažovatelia odvodzujú, že spor je pridelený JUDr. Jane Fígerovej, ktorá

je súčasne podpredsedníčkou okresného súdu, pričom predsedníčkou okresného súdu je

JUDr. Daniela Kotrecová, matka právnej zástupkyne protistrany. V tejto súvislosti si

dovoľujú poukázať aj na skutočnosti, ktorými sú jednak dĺžka trvania výkonu funkcie

dotknutých sudkýň okresného súdu JUDr. Jany Fígerovej a JUDr. Daniely Kotrecovej, t. j.

podľa sťažovateľov evidentná väzba spôsobená funkciami predseda – podpredseda, ale aj

výberové konanie na funkciu predsedníčky okresného súdu, ktoré sa uskutočnilo v marci

2016. Vo vzťahu k výberovému konaniu, ktoré sa uskutočnilo 22. marca 2016, sťažovatelia

dodávajú, že podľa zistení zo zápisnice z výberového konania bola vo výberovom konaní

z počtu dvoch kandidátok úspešná práve JUDr. Daniela Kotrecová, vtedajšia

podpredsedníčka okresného súdu, pričom členkou výberovej komisie bola JUDr. Jana

Fígerová, súčasná podpredsedníčka okresného súdu.

3.3 V nadväznosti na uvedené sťažovatelia poukazujú na podľa ich mienky

nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré len vágne odkazuje

na preštudovanie spisu nadriadeným súdom. Obsahom tohto spisu je vo vzťahu k vznesenej

námietke zaujatosti podľa nich nanajvýš vyjadrenie sudkyne JUDr. Jany Fígerovej

deklarujúce jej nestrannosť a nezaujatosť voči právnej zástupkyni protistrany v konaní na

okresnom súde. Napadnuté uznesenie podľa presvedčenia sťažovateľov však nereaguje

a nezohľadňuje skutkové osobitosti podanej námietky zaujatosti – najmä potenciálnych

väzieb spôsobilých narušiť objektívnu nestrannosť sudcu v očiach sťažovateľov a verejnosti

ako takej. Sťažovatelia si dovoľujú poukázať aj na možnú účelovosť voľby právneho

zástupcu protistrany so spätosťou na predsedníčku súdu.

3.4 Podľa sťažovateľov krajský súd neposkytol v individualizovanej rovine žiadne

argumentačné tvrdenia, ktoré by vychádzali z vyhodnotených podkladov a ktorými by

odôvodnil svoj záver vyjadrený vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Vzhľadom na

to, že odôvodnenie neposkytuje podľa názoru sťažovateľov odpovede na to, aké skutočnosti

boli pre vydanie napadnutého uznesenia rozhodujúce pri rozhodovaní o namietanej

zaujatosti JUDr. Jany Fígerovej, napadnuté uznesenie je podľa sťažovateľov v tejto časti

nedostatočné a nepresvedčivé a v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou ústavného súdu.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo Sťažovateľov na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo na spravodlivé

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

právo na nezávislosť sudcov a nezávislosť sudcovského rozhodovania podľa čl. 144 ods. 1

bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-267 zo dňa 13.06.2017 porušené.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -267 zo dňa 13.06.2017 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľom všetky trovy konania tak,

ako budú vyčíslené, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

V nadväznosti na uvedené sťažovatelia taktiež navrhujú rozhodnúť o dočasnom

opatrení, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia, resp.

do času rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

6. Ústavný súd v úvode vzhľadom na námietky sťažovateľov a obsah napadnutého

uznesenia krajského súdu uvádza, že základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci

nestranným súdom podľa je v (ďalej aj

„CSP“) garantované aj prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania

a rozhodnutia pre zaujatosť ( a nasl. ).

6.1 Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto

ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi

(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených

zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými

orgánmi ( až ) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci

tým sudcom, ktorého určuje zákon.

6.2 V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých

všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré

alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť

intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu

neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. ;

ďalej porov. aj mutatis mutandis , , ,

, ). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti

nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Civilného

sporového poriadku, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným

súdom.

6.3 Na účely v spojení s a nasl. pod vylúčeným sudcom

treba rozumieť nielen sudcu, ktorý bol skutočne vylúčený na základe rozhodnutia

príslušného súdu, ktorý rozhodoval o námietke zaujatosti, ale aj sudcu, ktorý vylúčeným

mal byť na základe objektívneho posúdenia jeho pomeru k veci alebo k účastníkom konania

alebo k ich zástupcom (porov. ).

6.4 Na tomto mieste ústavný súd odkazuje (a plne sa stotožňuje) na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 29. októbra 2009, podľa ktorého „je rozhodovanie vylúčeným sudcom takou vadou

konania, ku ktorej odvolací i dovolací súd, v rámci preskúmavania zákonnosti celého

konania na základe podaného riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku, je

povinný prihliadať z úradnej moci... a ktorá je dôvodom kasačného rozhodnutia. O takúto

vadu ide bez ohľadu na to, či o vylúčení sudcu bolo alebo nebolo rozhodované nadriadeným

súdom... a bez ohľadu na to, že takýmto prípadným rozhodnutím sudca z prejednávania

a rozhodovania veci vylúčený nebol. Inštitút vylúčenia sudcu je totiž objektívnou procesnou

kategóriou a tým aj zásadne nezávislou na rozhodovaní podľa uvedeného ustanovenia. Niet

žiadnej vecnej ani procesnej prekážky, aby v odvolacom alebo v dovolacom konaní nemohla

byť otázka vylúčenia sudcu otvorená nanovo a prípadne aj inak zodpovedaná, a to bez

ohľadu na to, aké skutkové dôvody boli skôr namietané alebo hodnotené.“.

6.5 Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. z 21. augusta 1997 a sp. zn. z 20. apríla 2011,

v ktorých sa inter alia uvádza: „Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia

právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený

z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok

prípustnosti dovolania... posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil

nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené

nové skutočnosti.“

6.6 Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že podľa platnej právnej úpravy konania pred

všeobecnými súdmi a judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné

pochybenia (vrátane porušenia základných práv podľa a nasl. ) dôvodom na

podanie odvolania [pozri jasné znenie )], príp. (za splnenia

zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [ (pozri

napr. mutatis mutandis , , ale aj mutatis mutandis

, )].

6.7 Pokiaľ podľa názoru sťažovateľov krajský súd napadnutým uznesením rozhodol

zjavne neodôvodnene a vo veci samej má rozhodovať sudkyňa, ktorá mala byť podľa

objektívneho posúdenia jej pomeru k veci alebo k účastníkom konania alebo k ich

zástupcom z ďalšej účasti na prejednávaní veci a rozhodovaní vylúčená, potom sa ich

sťažnosť podaná ústavnému súdu javí ako predčasná, keďže v ďalšom konaní v merite veci

pred všeobecnými súdmi môžu sťažovatelia postupovať už uvedeným spôsobom a domáhať

sa ochrany svojich práv podaním odvolania proti rozhodnutiam prvostupňového súdu [§ 365

ods. 1 písm. c) : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd“], prípadne dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

[ : „Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd“]. V tomto prípade teda existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp.

najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľov.

6.8 ani nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom (m. m. ,

, ). Naopak, z zjavne vyplýva, že pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať všetky riadne

i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné

v konaní pred všeobecnými súdmi.

6.9 Ústavný súd vzhľadom na uvedené sťažnosť sťažovateľov pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa pre neprípustnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. októbra 2017