Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 695/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom,

M. R. Štefánika 29/36, Brezno, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

a v spojení s a 2 a

ods. 2 a práv podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 1. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 (ďalej len „“) v spojení s a 2 a

ods. 2 a práv podľa a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 1. augusta 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

V súvislosti s porušením označených práv sťažovateľ v časti podstatnej pre toto

konanie sťažnosť odôvodňuje takto:

«... Som navrhovateľom vo veci Okresného súdu v Brezne sp. zn.

v ktorej pôvodne konal ako zákonný sudca . Napriek tomu, že som

absolútne hluchý, ale dokážem normálne hovoriť, samosudca nerešpektoval moje

opakované písomné žiadosti o vykonanie pojednávania s pomocou konferen

ného zvukového záznamu pojednávania a na dvoch pojednávaniach vykonal

„dokazovanie“. Namietal som v zápisnici spôsob pojednávania a tiež obsah zápisnice a na

základe mojej námietky zaujatosti voči samosudcovi Krajský súd v

Banskej Bystrici rozhodol o jeho vylúčení z konania a vec bola pridelená sudcovi

... Dňa 1. 8. 2014 konal sudca pojednávanie s pomocou

duálneho monitora aj konferenčného zvukového záznamu s pojednávania, ale napriek mojej

námietke hodlal oboznámiť dokazovanie vykonané v minulosti za podmienok kedy som

nemal zaistenú rovnosť v konaní a na základe takto diskriminačne zabezpečených

„dôkazov“ smeroval k vyneseniu rozhodnutia. Namietol som tento postup samosudcu

a následne som podal do zápisnice námietku zaujatosti voči sudcovi s odôvodnením,

že svojim postupom zásadne porušuje moje práva rovnosti účastníka v konám zaručené

mi jednak , ale aj SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Sudca moju námietku s poukazom na a považoval

za námietku voči postupu sudcu v konám, a nepredložil ju na rozhodnutie odvolaciemu

súdu. Následne vyhlásil, že uznesenie písomne vypracuje a doručí účastníkom a uvedie

dôvody, ktoré ho k takému postupu viedli.

Okresný súd podrobne v písomnom vyhotovení uznesenia z 1. 8. 2014 poukázal na to,

že mojim námietkam podaným voči sudcovi odvolací súd v minulosti

2

nevyhovel a sudcu z konania nevylúčil, a až neskôr iný senát KS Banská Bystrica rozhodol

o vylúčení sudcu z konania vo veci sp. zn. 6 C 76/ 2011. Podľa názoru

nového sudcu dokazovanie vykonané predchádzajúcim sudcom

bez zvukového záznamu bolo plne v súlade s , SR aj Dohovorom a v ničom

neporušilo moje základné práva, preto nie sú splnené podmienky na predloženie mojej

námietky z 1. 8. 2014 odvolaciemu súdu a je oprávnený postup v zmysle a ods. 5 .

Takýto názor súdu považujem za svojvoľný, arbitrány a nespravodlivý...

Tvrdím, že celé doteraz vykonané dokazovanie zaujatým sudcom ...

za podmienok nerovnosti zbraní účastníkov v súdnom konaní je z hľadiska dnešného stavu

konania pred samosudcom absolútne nulitné, nezákonné a nepoužiteľné

pre rozhodovanie veci...

Tvrdím, že všetky uvedené ustanovenia týkajúce sa mojich základných práv boli

postupom Okresného súdu v Brezne pri vydaní uznesenia podľa dna

1. 8. 2014 porušené. Skutočnosť, že po prípadnom vynesení rozsudku v môj neprospech

by postup súdu zakladal právo na podanie odvolania či dokonca dovolania podľa § 237

písm. f) , a taktiež prípadnej sťažnosti podľa , nemôže byť dôvodom

na odmietnutie tejto sťažnosti. Súdne konanie musí byť spravodlivé po celú dobu konania

a právo na rovnosť účastníkov v konaní je taktiež právom od počiatku konania. Prípadné

vynesenie rozhodnutia vo veci samej a následné odvolanie, dovolanie a sťažnosť

k ústavnému súdu by predĺžili konanie o mnoho rokov a opakovane by sa po takej dlhej

dobe muselo začať konať od počiatku. Tým by došlo k zmareniu dôkazov čo je v konaní

na ochranu osobnosti neprípustné.

Považujem za nevyhnutné aby ústavný súd posúdil či dôvody na nepredloženie mojej

námietky sudcom v zmysle a ods. 5 Krajskému súdu v Banskej Bystrici boli

dôvodné. Podľa môjho názoru sudca postupoval svojvoľne a protirečivo zákonu, poškodil

ma v práve na rovnosť v konaní a moja námietka mala byť predložená na rozhodnutie

odvolaciemu súdu. Tým naviac dokázal, že vo veci sám nekoná nestranne a spravodlivo

a je zaujatý pre svoj pomer k sudcovi aj k mojej osobe.»

Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom rozhodol o porušení ním označených práv podľa a dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , zrušil napadnuté

uznesenie okresného súdu, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, a tiež aby

rozhodol o povinnosti okresného súdu uhradiť mu trovy konania, ktoré mu vznikli

v súvislosti s právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

4

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ okresnému súdu predovšetkým vytýka

nepredloženie ním na pojednávaní konanom 1. augusta 2014 vznesenej námietky zaujatosti

voči zákonnému sudcovi na rozhodnutie o nej nadriadeným súdom, čím podľa jeho názoru

okresný súd týmto svojím postupom porušil sťažovateľom označené práva podľa

a dohovoru. Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdí, že zákonný sudca sa dopustil nezákonného

postupu tým, že sa po vylúčení predchádzajúceho sudcu a následnom pridelení mu veci

na jej prerokovanie a rozhodnutie rozhodol „... oprieť o všetky dôkazy vykonané...“

vylúčeným sudcom, čo považoval za prejav nezákonného postupu vec prerokúvajúceho

sudcu vzbudzujúci pochybnosti o jeho nestrannosti, a preto 1. augusta 2014 uplatnil voči

nemu námietku zaujatosti.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

okresného súdu, ktorý v časti relevantnej pre toto konanie uviedol:

„Sudca tunajšieho súdu bol z konania vylúčený až rozhodnutím

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 29. 05. 2013. Úkony

ním vykonané v priebehu konania mohli byť považované za nekajúce predpokladané

zákonné účinky tak, ako to tvrdí navrhovateľ, len ak by sudca aj napriek svojmu vylúčeniu

z konania na základe rozhodnutia nadriadeného súdu alebo postupom predsedu súdu podľa

naďalej vykonával procesné úkony v konaní. Rovnako by bolo možné

dospieť k záverom predpokladaným navrhovateľom, len ak by sudca nepredložil vznesenú

námietku na rozhodnutie nadriadenému súdu napriek tomu, že sa nejedná o námietku podľa

, a naďalej by vo veci konal. Keďže ani k jednej z vyššie uvedených

skutočností v priebehu predmetného konania nedošlo, nemožno akceptovať navrhovateľovo

tvrdenie o nezákonnosti doposiaľ vykonaných dôkazov

Súd považuje tvrdenie navrhovateľa, že vylúčenie sudcu

z prejednávania veci vedenej pod sp. zn. uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. zo dňa 29. 05. 2013 má preukazovať odôvodnenosť jeho

námietky voči spôsobu vykonávaniu dokazovania, za nedôvodné. Predmetom skúmania

v rámci rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa

29. 05. 2013, ako aj v rámci predošlých rozhodnutí krajského súdu, nebol a ani nemohol byť

v zmysle ust. spôsob vykonávania dokazovania vedeného sudcom

v rámci predmetného konania.“

Podľa prvej vety ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti

i v právach.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa... mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

6

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť

zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že predpokladom na záver

o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je také porušenie, ktoré nie je

napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo

v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré

sú obsiahnuté v (m. m. , ,

). V nadväznosti na to ústavný súd poukazuje na to, že v rámci konania

o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť

o rozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne skončilo.

Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd ďalej poukazuje na to,

že základné právo na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) a právo na spravodlivé súdne

konanie sú zásadne „výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok,

a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci

od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (, ,

, ). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

) obdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

(napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd

a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo

spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že sťažnosť bola za danej

procesnej situácie podaná predčasne. Sťažovateľ totiž bude mať, resp. má možnosť uplatniť

ochranu svojich práv v konaní pred všeobecným súdom. Vzhľadom na to sa podanou

sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale ju pri predbežnom prerokovaní odmietol

ako neprípustnú (predčasne podanú) podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2015

8