Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 3/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-56

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Hedvigou

Gallovou, Račianska 66, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Poprad, Úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad v konaní vedenom

pod ČVS: ORP-168/1-OVK-PP-2004, postupom Okresnej prokuratúry Poprad v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Poprad v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad,

Úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad (ďalej aj „vyšetrovateľ“ alebo „okresné

riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-168/1-OVK-PP-2004, postupom

Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom Okresného súdu Prešov (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (spolu

ďalej aj „napadnuté trestné konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté trestné konanie,

ktoré začalo 28. januára 2004 vznesením obvinenia sťažovateľovi, prebiehalo viac

ako 15 rokov a 10 mesiacov a ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne

skončené. Uznesením vyšetrovateľa bolo trestné stíhanie sťažovateľa dvakrát prerušené.

Prokurátor okresnej prokuratúry podal 4. februára 2013 obžalobu na Okresnom súde

Poprad, čím „po viac ako 9 rokoch ukončil prípravné konanie“. Z dôvodu sporu

o príslušnosť krajský súd 27. februára 2014 rozhodol, že vecne príslušný je Okresný súd

Prešov, ktorý rozsudkom sp. zn. z 31. októbra 2016 rozhodol o oslobodení

sťažovateľa spod obžaloby. Na základe odvolania podaného prokurátorom okresnej

prokuratúry bola vec predložená krajskému súdu (vedená pod sp. zn. ).

3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti uviedol, že 14. marca 2019 požiadal

krajský súd o konanie vo veci a 31. októbra 2019 podal sťažnosť na nečinnosť krajského

súdu. Podľa sťažovateľa pri «viacerých opätovných nahliadnutiach do súdneho spisu bolo

zistené, že Krajský súd Prešov od predloženia súdneho spisu Okresným súdom Prešov

do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti (doba vyše 2 roky a 6 mesiacov) neurobil vo veci

žiaden úkon.

Z uvedeného je zrejmé, že celé trestné konanie počínajúc od vznesenia obvinenia

do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti trvá 15 rokov a 10 mesiacov (vyšetrovanie

od 28.1.2004 do 9.10.2012, konanie na prokuratúre od 10.10.2012 do 4.2.2013, súdne

konanie od 5.2.2013 doposiaľ) a táto dĺžka je nepochopiteľná a neospravedlniteľná.

S poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora trestné konanie

je potrebné pokladať za jeden celok, teda vyšetrovanie, prípravné konanie ako aj súdne

konanie je z hľadiska posudzovania dĺžky trestného konania homogénnym celkom.

Neprimeraná dĺžka konania bola spôsobená predovšetkým neefektívnou

a neodbornou prácou OR PZ, odboru kriminálnej polície v Poprade (pôvodný názov Odbor

justičnej a kriminálnej polície) ktorá z dôvodov neprítomnosti poškodeného

opakovane prerušovala trestné stíhanie a vo väzobnej veci nevyvinula takmer žiadne úsilie

o relevantné vypátranie jeho pobytu, napriek tomu, že bolo zistené, že navštevuje

a kontaktuje svoju bývalú manželku a dieťa.

Tento benevolentný postup vyšetrovateľa sa dial pod dozorom Okresnej prokuratúry

Poprad, ktorá tolerovala nečinnosť vyšetrovateľa. Osobitne poukazujeme len na samotné

„dohadovanie“ sa súdov ohľadom svojej vecnej príslušnosti, ktoré vo veľkej časti spôsobilo

stav, že trvalo takmer 1,5 roka, kým po podaní obžaloby vykonal prvostupňový súd úkon

vo veci samej.

Naviac od oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu v Prešove do dňa podania

tejto ústavnej sťažnosti Krajský súd Prešov nevykonal žiaden úkon po dobu viac ako 3 roky.

... Vyšetrovateľ mal bezprostredne po vznesení obvinenia sťažovateľovi

k dispozícií poškodeného (tento bol v priebehu 2 dní vypočutý v procesnom

postavení svedka 3-krát), základného svedka a samozrejme obvineného,

ktorý bol zadržaný bezprostredne po údajnom spáchaní skutku a následne po vznesení

obvinenia vzatý do väzby, ktorá trvala viac ako 5 mesiacov.

... Domnievame sa, že sťažovateľ nedal svojim správaním žiaden

impulz, ktorým by prispel k neúmernej dĺžke konania.

V úvode trestného stíhania bol takmer 5 mesiacov vo väzbe, pričom už pri svojich

prvých výpovediach v procesnom postavení obvineného uviedol dôkazy na svoju obranu,

na ktorých kontinuálne zotrval počas celého vyšetrovania (to, že tieto dostupné dôkazy

neboli vyšetrovateľom vykonané mu nemôže byť na ťarchu).».

Sťažovateľ požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré odôvodnil

tým, že je povinný trpieť stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza už od roku 2004,

teda „takmer 16 rokov až do konečného rozhodnutia súdu, pričom za celú dobu

mal vznesené obvinenie a následne bola podaná obžaloba, čo spôsobovalo psychickú

nepohodu vyúsťujúcu až do depresívnych stavov, ktoré pretrvávajú dodnes.“.

4. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„Základné právo , nar... upravené v Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom:

- Okresného riaditeľstva policajného zboru Poprad - Úradu justičnej a kriminálnej

polície Poprad v konaní vedenom pod ČVS: ORP-168/1-OUK-PP-2004 (správne má byť

ORP-168/1-OVK-PP-2004, pozn.),

- Okresnej prokuratúry Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. ,

- Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. ,

- Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. ,

- Krajského súdu Prešov konaní vedenom pod sp. zn. bolo.

Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- Eur (slovom

pätnásťtisíc Eur), ktoré sú Okresné riaditeľstvo policajného zboru Poprad v sume 5.000 €

(slovom päťtisíc Eur), Okresná prokuratúra Poprad v sume 5.000 € (slovom päťtisíc Eur)

a Krajský súd v Prešove v sume 5.000 € (slovom päťtisíc Eur) povinné vyplatiť

, do 2 (dvoch) mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

660,28 Eur, ktoré sú Okresné riaditeľstvo policajného zboru Poprad v sume 220,09 €

(slovom dvestodvadsať Eur deväť centov ), Okresná prokuratúra Poprad v sume 220,09 €

(slovom dvestodvadsať Eur deväť centov ) a Krajský súd v Prešove v sume 220,09 € (slovom

dvestodvadsať Eur deväť centov ) povinné vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu...“

5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -10 zo 16. januára 2020 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov konania,

aby sa vyjadrili k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu, či trvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

II.

Vyjadrenie účastníkov konania a replika sťažovateľa

6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrilo Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove listom z 25. februára 2020, v ktorom uviedlo,

že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom a s poukázaním na stanovisko

vyšetrovateľa navrhuje ústavnému súdu rozhodnúť tak, že označené práva sťažovateľa

v napadnutom konaní postupom vyšetrovateľa porušené neboli.

V pripojenom stanovisku okresného riaditeľstva z 20. februára 2020 k námietkam

sťažovateľa k jeho postupu boli uvedené tieto podstatné skutočnosti:

„V rámci vedeného vyšetrovania bol okrem iných vykonaných dôkazov realizovaný

aj výsluch osoby , ktorý bol vypočutý 2 x (1 krát ako svedok a jeden krát

ako svedok-poškodený) a taktiež vyšetrovateľom vtedajšieho ÚJKP OR PZ Poprad bola

vykonaná konfrontácia medzi sťažovateľom (ako obvineným) a svedkom .

Na základe vykonaných procesných úkonov vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ Poprad dňa

29.01.2004 spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného

a to z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b), písm, e) vtedy platného Trestného

poriadku (). Následne prokurátor OP Poprad v uvedenej veci podal

podľa vtedy platného pod. č. sp. -12 dňa

29.01.2004 návrh na vzatie do väzby obvineného . Okresný súd Poprad

uznesením č. sp.l 29/04-12 zo dňa 30.01.2004 rozhodol o vzatí obvineného

do väzby a to z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b), písm. c) vtedy platného

.

Dňa 30.06.2004 sudca Okresného súdu Poprad... prepustil obvineného

(sťažovateľa) na slobodu, pričom konštatoval, že dôvody väzby... naďalej trvajú,

avšak prijal peňažnú záruku v sume 200.000,-Sk s konštatovaním, že sa jedná o dostatočný

inštitút nahradenia väzby.

Nad dodržiavaním zákonnosti vyšetrovania vykonával dozor prokurátor Okresnej

prokuratúry Poprad, ktorý vo svojom pokyne zo dna 18.05.2004 uložil vyšetrovateľovi

okrem iného aj vykonanie výsluchu svedka-poškodeného , taktiež aj v pokyne

zo dňa 12.08.2004 uložil vyšetrovateľovi vykonať výsluch osoby , nakoľko

jeho vtedajšie výpovede vzbudzujú závažné pochybnosti.

Aj na základe týchto pokynov vykonal vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ Poprad úkony

smerujúce k zrealizovaniu výsluchu , kde v mesiacoch apríl 2004, august 2004

a október 2004 cestou útvarov v rámci Okresného riaditeľstva PZ Levice žiadal o vykonanie

previerok k osobe za účelom zistenia miesta jeho pobytu a následného

zrealizovania výsluchu. Previerky k zisteniu pobytu boli vykonávané

aj napriek tomu, že dňa bolo Okresným riaditeľstvom PZ Levice na základe

Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Rimavská Sobota vyhlásené

pátranie po osobe .

Na základe takto zisteného skutkového stavu vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ Poprad

uznesením podľa zo dňa 29.10.2004 trestné

stíhanie prerušil nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynula potreba opätovného

vypočutia svedka - poškodeného, ktorého sa na výsluch zabezpečiť nepodarilo.

Ani na základe vyhláseného pátrania na osobu sa túto osobu

nepodarilo vypátrať a aj Okresný sud v Rimavskej Sobote v trestnej veci vedenej

na tamojšom súde proti obžalovanému vykonal konanie proti ušlému

a vo veci rozhodol dňa 21.11.2007 vydaním rozsudku..., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

24.01.2008 a následne dňa 03.03.2008 Okresný súd Rimavská Sobota zrušil európsky

zatýkací rozkaz na a následne bolo Okresným riaditeľstvom policajného

zboru Levice pátranie po odvolané. Možno teda konštatovať,

že ani previerkami v rámci vyhláseného pátrania (pátranie vykonávalo a pátrací zväzok

viedlo OR PZ Levice) sa nepodarilo osobu vypátrať.

Po odvolaní pátrania vyšetrovateľ počnúc mesiacom apríl 2008 aktívne žiadal

o vykonanie previerok k zisteniu pobytu osoby (hlavne formou dožiadaní

cez miesme príslušné útvary Policajného zboru, Sociálnu poisťovňu, Ústrednú evidenciu

väzňov, Národnú ústredňu Interpol, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a pod.). Následne

sa podarilo poštou doručiť predvolanie na deň 02.09.2010, kde následne

tento zaslal vyšetrovateľovi odboru kriminálnej polície... list, v ktorom sa ospravedlnil

z úkonov s odôvodnením, že sa zdržiava v zahraničí. V trestnom stíhaní bolo pokračované

uznesením vyšetrovateľa... zo dňa 27.9.2010 a boli vykonávané úkony smerujúce

k zabezpečeniu účasti svedka - poškodeného na procesných úkonoch.

Taktiež ani ďalšie úkony smerujúce k zabezpečeniu k výsluchu neboli úspešné

o čom svedčia žiadosti vyšetrovateľa o vykonanie previerok a k vykonaniu výsluchu

ako aj správy z previerok vykonané policajtmi OR PZ Levice a následné správy

zo dňa 20.10.2010, 1.3.2011, 15.3.2011, 23.3.2011. Na základe uvedeného vyšetrovateľ

OKP OR PZ Poprad dňa 30.3.2011 požiadal o vyhlásenie pátrania po pobyte svedka

, kde v tento deň bolo pátranie aj riadne vyhlásené. Vyšetrovateľ... dňa 31.03.2011

trestné stíhanie... pre neprítomnosť svedka-poškodeného prerušil. Voči tomuto uzneseniu

podal prostredníctvom svojej advokátky sťažnosť, kde túto sťažnosť

prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad uznesením zamietla. Dňa 12.5.2011

vyšetrovateľ OKP OR PZ Poprad vydal uznesenie podľa

(), kde dňa 12.5.2011 hol ako svedok-poškodený vypočutý

na OKP OR PZ Levice k veci . Toho istého dňa bolo

doručené predvolanie na deň 8.6.2011 za účelom vykonania konfrontácie medzi ním

a obvineným . Aj napriek tomu, že predvolanie na výsluch

riadne prevzal a prevzatie potvrdil svojim podpisom na doručenku, ku konfrontácii

sa bez ospravedlnenia v určenom termíne nedostavil a následne po telefonickom

kontaktovaní zo strany vyšetrovateľa OKP OR PZ Poprad uviedol, že je v Českej republike.

Na základe uvedeného vyšetrovateľ OKP OR PZ Poprad uznesením zo dňa 10.07.2011

uložil poriadkovú pokutu vo výške 500,-€, pričom tento voči tomuto

uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola na OKP OR PZ Poprad doručená dňa 29.09.2011,

kde prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad svojim uznesením zo dňa 14.11.2011 túto

sťažnosť zamietol.

Následne ani po ďalších vykonaných opatreniach sa nepodarilo osobu

zabezpečiť k úkonom trestného konania bolo zo strany vyšetrovateľa OKP OR PZ Poprade

dňa 09.10.2012 vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu. V zázname o preštudovaní

vyšetrovacieho spisu obvinený sám uviedol, že navrhuje vykonať konfrontáciu

medzi ním ako obvineným a svedkom-poškodeným ako aj vykonať

vyšetrovací pokus za účasti . Uvedené z dôvodu nemožnosti zabezpečiť osobu

vyšetrovateľ nezrealizoval a dôkazy zabezpečené v rámci vyšetrovania

vyhodnotil ako dostačujúce a dňa 10.10.2012 podal v uvedenej veci na Okresnú

prokuratúru Poprad návrh na podanie obžaloby...

Na základe uvedeného nesúhlasíme s tvrdením sťažovateľa, ktoré uviedol do ústavnej

sťažnosti, že neprimeraná doba konania bola spôsobená neefektívnou a neodbornou prácou

OKP OR PZ Poprad a že zo strany OKP OR PZ Poprad nebolo vyvinuté žiadne úsilie

o vypátranie pobytu svedka-poškodeného . Z vyšetrovacieho spisu nevyplynuli

žiadne subjektívne prieťahy zo strany vyšetrovateľa, ktorý danú vec vyšetroval. Z uvedených

skutočnosti nijakým spôsobom nevyplýva žiadne pochybenie. Toto tvrdenie sťažovateľa

je irelevantné a nemá oporu v listinných podkladoch nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom

spise. O činnosti vyšetrovateľa a jeho aktivite pri vedení vyšetrovania svedčí

aj 30 vykonaných výsluchov (podozriví, svedkovia, svedok-poškodený, obvinený),

3 vykonané rekognície, ďalšie na vec sa vzťahujúce listinné podklady zabezpečené do spisu

ako aj vyššie popísané úkony a dožiadania vykonané za účelom zabezpečenia

k úkonom trestného konania.

Je zrejmé, že k neprimeranej dĺžke trestného konania došlo obštrukciami zo strany

svedka-poškodeného , ktorý sa vyhýbal úkonom prípravného konania

pred orgánom činným v trestnom konaní.

Z preverenia konceptu vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že trestné stíhanie v štádiu

prípravného konania bolo vedené od 28.1.2004 do 10.10.2012. Trestné stíhanie

bolo dvakrát prerušené pre obštrukcie na strane svedka - poškodeného ,

ktorý sa úmyselne vyhýbal osobnej účasti na procesných úkonoch a ktorého osobnú účasť

sa nepodarilo zabezpečiť ani na hlavnom pojednávaní.

... Pri vykonávaní dozoru prokurátora nad vyšetrovaním tejto veci tento vo vedení

vyšetrovania nezistil žiadne pochybenia a s postupom vyšetrovateľa sa stotožnil,

pričom možno predpokladať, že v prípade zistenia nedostatkov pri vedení vyšetrovania

by prokurátor využil svoje oprávnenie a pristúpil by napríklad k odňatiu veci

vyšetrovateľovi.“

7. Za okresnú prokuratúru sa k veci prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) prípisom

č. k. -3 z 19. februára 2020, ktorá okrem iného uviedla, že «sa domnieva,

že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť voči okresnej prokuratúre opodstatnene.

... Doteraz ústavný súd poskytoval ochranu označenému základnému právu len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo... Ak v čase,

keď ústavnému súdu bola doručená ústavná sťažnosť, už nedochádzalo k porušovaniu

označeného základného práva postupom označeného orgánu verejnej moci, ústavný súd

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú...

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva postupom úradu justičnej

a kriminálnej polície a postupom okresnej prokuratúry, teda orgánov činných v trestnom

konaní, ktoré v čase podania sťažnosti a v čase jej prijatia nedisponovali rozhodovacou

kompetenciou vo veci sťažovateľa. Úrad justičnej a kriminálnej polície konal v tejto trestnej

veci od 28. januára 2004 do 15. októbra 2012, kedy predložil okresnej prokuratúre

návrh na podanie obžaloby. Prokurátor okresnej prokuratúry tento návrh akceptoval

a 4. februára 2013 podal Okresnému súdu Poprad obžalobu pod sp. zn. .

Je potrebné dodať, že predmetná vec bola naposledy vedená na okresnej prokuratúre

pod sp. zn. .

Od 4. februára 2013 do 27. novembra 2019 prebiehalo súdne konanie,

v ktorom prokurátor vystupoval ako strana konania, a teda nerozhodoval o veci

sťažovateľa. Skutočnosť, že prokurátor podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie,

je jeho subjektívnym právom a nemôže predstavovať „prieťah“ v trestnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného, v čase podania ústavnej sťažnosti okresná prokuratúra

nebola tým orgánom, ktorého postupom by mohlo v čase podania ústavnej sťažnosti

dochádzať k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdí sťažovateľ.

... Podľa názoru generálnej prokuratúry, okresná prokuratúra po takmer siedmich

rokoch od podania obžaloby súdu nemohla žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh konania vedeného proti sťažovateľovi, prípadne v ňom spôsobiť

prieťahy.».

Generálna prokuratúra prípisom doručeným ústavnému súdu 3. júna 2020 oznámila,

že na ústnom pojednávaní netrvá.

8. Okresný súd Poprad sa k ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn.

z 26. februára 2020, v ktorom predseda tohto všeobecného súdu uviedol tieto relevantné

skutočnosti:

„... V predmetnej veci podľa vyjadrenia zákonného sudcu obžaloba napadla

dňa 11.2.2013. Zákonný sudca uviedol, že dal pokyn na doručenie obžaloby a výzvy stranám

v zmysle . Pri doručovaní obžaloby sa vyskytol problém

s doručovaním poškodenému, kde bolo treba zásielku doručovať opakovane a tiež zisťovať

adresu poškodeného. Poukázal aj na to, že spisový materiál bol rozsiahly a po preštudovaní

spisového materiálu uznesením zo dňa 7.11.2013 rozhodol o postúpení veci Okresnému

súdu Prešov.

Pokiaľ sťažovateľ namieta, že celé trestné konanie trvá od roku 2004

a nie je právoplatne ukončené som toho názoru, že táto skutočnosť nie je zapríčinená

postupom Okresného súdu Poprad. Na Okresnom súde Poprad bola podaná obžaloba

a po vykonaní úkonov v súvislosti s podaním obžaloby a preštudovaní spisu bolo rozhodnuté

o postúpení veci. Vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu, keď len prípravné konanie

trvalo cca 9 rokov, bol potrebný aj určitý časový priestor na preštudovanie tohto spisového

materiálu a z tohto hľadiska nepovažujem dobu počas ktorej konal vo veci Okresný súd

Poprad za neprimeranú. Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Poprad rozhodol o postúpení

veci uznesením zo dňa 7.11.2013 som toho názoru, že vo vzťahu k Okresnému súdu Poprad

nebola zachovaná ani lehota na podanie sťažnosti v zmysle

... V danom prípade zo strany sťažovateľa, sťažnosť na prieťahy v konaní nebola

podaná a teda súdu nebola poskytnutá žiadna príležitosť na odstránenie prípadného

protiprávneho stavu, pokiaľ sa sťažovateľ domnieval, že postupom Okresného súdu Poprad

dochádza k porušeniu jeho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhujem sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k Okresnému súdu

Poprad zamietnuť ako nedôvodnú.

Zároveň oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania

pred Ústavným súdom a nemám návrhy na vykonanie dokazovania.“

9. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zapožičal spis a vyjadril

sa k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. z 28. februára 2020,

v ktorom predseda okresného súdu v podstatnom uviedol:

„Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. zo dňa 31.10.2016

bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry

Poprad zo skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin vydierania spáchaný formou

spolupáchateľstva...

Okresná prokuratúra Poprad podala voči rozsudku odvolanie, ktoré bolo Okresnému

súdu Prešov doručené dňa 08.11.2016. Odvolanie bolo podané bez odôvodnenia. Okresný

súd Prešov prípisom zo dňa 01.02.2017 vyzval Okresnú prokuratúru Poprad na predloženie

dôvodov odvolania. Okresná prokuratúra Poprad doručila odôvodnenie odvolania

na Okresný súd Prešov dňa 12.06.2017. Spis bol dňa 06.07.2017 predložený Krajskému

súdu Prešov na odvolacie konanie.

Okresný súd Prešov postupoval v danej trestnej veci plynulo a bez prieťahov.

Vzhľadom na zložitosť právnej veci vykonal vo veci 15 hlavných pojednávaní, zároveň bolo

vydané uznesenie na zabezpečenie svedka - poškodeného . ktorého pobyt súd

v priebehu celého trestného konania zisťoval.“

V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v danej veci.

10. K prijatej ústavnej sťažnosti sa tiež vyjadril krajský súd prípisom

sp. zn. Spr 102/2020 z 26. februára 2020, v ktorom predseda krajského súdu uviedol, že spis

bol odvolaciemu súdu v predmetnej trestnej veci predložený 7. júla 2017 na základe

odvolania „prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov pod sp.zn.

zo dňa 31. októbra 2016, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby okresného

prokurátora... Elektronickým podaním s platným zaručeným elektronickým podpisom

bola dňa 4. novembra 2019 krajskému súdu doručená sťažnosť obhajkyne obžalovaného

podľa s návrhom na vykonanie opatrení, smerujúcich

k rozhodnutiu o odvolaní prokurátora proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Vo veci

bol ďalej dňa 8. novembra 2019 nariadený termín verejného zasadnutia na deň

27. november 2019, na ktorý bol obžalovaný riadne predvolaný a o ktorom bola obhajkyňa

obžalovaného riadne upovedomená dňa 21. novembra 2019 (podľa vrátenej doručenky

poštovej zásielky). Zároveň bola v tejto súvislosti obhajkyňa písomne vyzvaná,

aby odvolaciemu súdu oznámila, či vzhľadom na stanovený termín verejného zasadnutia

v predmetnej veci, naďalej trvá na sťažnosti pre nečinnosť zo dňa 31. októbra 2019.

Pre ťažkosti s doručovaním písomných zásielok tak obžalovanému ako aj obhajkyni,

bola obhajkyňa o termíne verejného zasadnutia informovaná odvolacím súdom aj e-mailom

dňa 18. novembra 2019, vrátane doručenia jej výzvy na vyjadrenie v zmysle

, ktorých vzatie na vedomie rovnako emailovou

komunikáciou obhajkyňa obžalovaného dňa 18. novembra 2019 potvrdila.

Dňa 22. novembra 2019 e-mailom oznámila obhajkyňa obžalovaného, že na svojej sťažnosti

pre nečinnosť v predmetnej trestnej veci netrvá a to vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd

určil dňa 8. novembra 2019 termín verejného zasadnutia na deň 27. november 2019.

Odvolací súd vo veci právoplatne rozhodol dňa 27. novembra 2019 uznesením,

ktorým podľa zamietol odvolanie prokurátora. Spis

bol po písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 31. januára 2020 vrátený

Okresnému súdu Prešov.

Z doterajšieho konania pred Ústavným súdom SR v danom prípade vyplýva,

že súbežne s konaním pred odvolacím súdom a stanovením termínu verejného zasadnutia

na prejednanie odvolania podal dňa 8. novembra 2019 obžalovaný - sťažovateľ Ústavnému

súdu SR sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a Čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Stalo sa tak krátko po tom, čo podal Krajskému súdu v Prešove sťažnosť

pre nečinnosť podľa zo dňa 31. októbra 2019, bez toho, aby vyčkal

na vybavenie tejto sťažnosti, o ktorej neskôr dňa 22. novembra 2019 vyhlásil,

že na nej netrvá z dôvodu, že krajský súd určil vo veci termín verejného zasadnutia na deň

27. november 2019.

... V rozpätí pár dní bola v danom prípade sťažovateľom, resp. jeho obhajkyňou,

podaná v predmetnom trestnom súdnom konaní sťažnosť pre nečinnosť zo dňa 31. októbra

2019 podľa , doručená nadriadenému krajskému súdu dňa

4. novembra 2019 a rovnako v tom čase bol vo veci odvolacím súdom stanovený termín

verejného zasadnutia za účelom prejednania a rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku súdu

prvého stupňa. Sťažovateľ, v zastúpení svojej obhajkyne, súčasne inicioval sťažnosťou

zo dňa 7. novembra 2019 konanie pred Ústavným súdom SR, namietajúc rovnako nečinnosť,

okrem iného aj Krajského súdu v Prešove, sťažnosťou na porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Stalo sa tak bez toho, aby obžalovaný

vyčkal na rozhodnutie o sťažnosti pre nečinnosť podľa ,

príp. aby ako účastník konania inicioval zabezpečenie prípadnej nápravy vykonaním

opatrení na odstránenie nedostatkov podaním sťažnosti predsedovi príslušného súdu

podľa a nasl. o súdoch v znení neskorších predpisov.

Ak sťažovateľ v čase podávania sťažnosti Ústavnému súdu SR nemal vyčerpané

možnosti, ktoré mu v danom prípade a aj poskytuje,

javí sa byť jeho ústavná sťažnosť neprípustnou.

Napokon, sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a podľa Dohovoru

postupom aj Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a Okresného súdu Prešov pod sp. zn. , ktoré bolo právoplatne skončené

vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 27. novembra 2019.

... V čase prijatia a prejednávania predmetnej sťažnosti Ústavným súdom SR

už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu v sťažnosti označeného práva postupom

súdu, keďže dňom 27. novembra 2019 došlo k právoplatnému skočeniu súdneho konania

v predmetnej trestnej veci a súd už vo veci samej nekoná. Preto navrhujeme, aby Ústavný

súd SR sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú...

V závere pre úplnosť poukazujeme, rovnako ako to už uviedol predseda príslušného

senátu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti zo dňa 20. februára 2020, na zvýšenú

zaťaženosť dotknutého senátu 9To v relevantnom období rokov 2017 a 2018 a to z dôvodu

odchodu viacerých sudcov Trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, pričom

zároveň v trestnom súdnom konaní je v zmysle príslušných zákonných ustanovení spomedzi

nápadu uprednostňované konanie a rozhodovanie vo väzobných veciach.“.

Aj predseda krajského súdu vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v danej veci.

K prípisu predseda krajského súdu pripojil aj vyjadrenie predsedu senátu krajského

súdu, ktorý okrem už uvedeného navyše uviedol:

„K samotnej dĺžke konania na Krajskom súde v Prešove chcem uviesť, že v priebehu

rokov 2017 - 2018 senát 9 To, ktorého som predsedom, obdobne ako ďalšie dva senáty,

v ktorých som členom, mal zvýšený nápad trestných vecí, čo sa prejavilo aj v počte

rozhodnutých vecí. V rámci trestného konania boli prednostne vybavované väzobné veci.

Rovnako nemôžem súhlasiť s tvrdeniami, že nešlo o zložitú vec, ako to prezentuje

sťažovateľ ústavnej sťažnosti. O zložitosti veci svedčí nielen samotná dĺžka prípravného

konania, ale aj konanie pred súdom prvého stupňa, kde súd prvého stupňa vykonával úkony

smerujúce k zisteniu pobytu svedka poškodeného , ktorý sa nepodarilo zistiť

ani prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci. Práve zisťovanie pobytu svedka malo

vplyv aj na dĺžku konania pred súdom prvého stupňa.

Uvedomujem si, že samotná zaťaženosť sudcu a zložitosť veci z pohľadu

rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR nie sú primáme pohľady pre hodnotenie

primeranosti dĺžky konania, napriek tomu musím na tieto skutočnosti poukázať.“

11. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu

25. mája 2020 v reakcii na uvedené vyjadrenie účastníkov konania uviedla, že v plnom

rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti, zastavajúc názor,

že vo vyjadreniach účastníkov konania „neboli uvedené také relevantné argumenty,

ktoré by spochybňovali dôvody porušenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, ktoré sme uviedli v našej hore uvedenej ústavnej sťažnosti.

Zároveň podotýkame, že v čase podania ústavnej sťažnosti porušenie práva

na konania bez zbytočných prieťahov stále trvalo.

Záverom uvádzame, že netrváme na ústnom prejednávaní vo veci.“.

12. Ústavný súd overil priebeh napadnutého trestného konania porovnaním vyjadrení

účastníkov konania s obsahom zapožičaných súdnych spisov okresného súdu a krajského

súdu a keďže im zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.

13. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

Z. z. (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre

ústavného súdu

14. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa,

ktorým boli podľa neho postupom vyšetrovateľa, okresnej prokuratúry, Okresného súdu

Poprad, okresného súdu a krajského súdu v napadnutom trestnom konaní spôsobené

zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, , ,

).

19. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného

stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného štátneho orgánu (, , , ).

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného

súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa rovnakých kritérií posudzoval ústavný

súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.

21. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci

sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná

lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry

osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať

prísnejšie (napr. , , , ). Nemožno

pochybovať o tom, že aj povaha predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú

starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu

trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom konaní

a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty

účastníkov konania vrátane poškodených strán.

22. Pokiaľ ide o posúdenie podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný

súd konštatuje, že konanie predstavuje z právneho hľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú

a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov,

preto ju nemožno považovať za právne zložitú. Podľa názoru ústavného súdu však vec

sťažovateľa vykazovala určitý stupeň faktickej zložitosti, ktorý súvisel s väčším počtom

svedkov, ktorých pobyt mimo Slovenskej republiky bolo problematické ustáliť, čo čiastočne

ovplyvnilo dĺžku napadnutého trestného konania. O faktickej zložitosti veci svedčí

aj skutočnosť, na ktorú poukázal aj krajský súd, že práve zisťovanie pobytu poškodeného

(ďalej len „poškodený“), ktorého pobyt sa nepodarilo ustáliť

ani prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci a ktorého výsluch sa javil ako kľúčový

dôkaz v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred všeobecnými súdmi,

bola tou dlhotrvajúcou prekážkou v postupe dotknutých orgánov verejnej moci, v dôsledku

čoho bolo aj trestné stíhanie dvakrát prerušené.

23. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom

trestnom konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom.

24. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup vyšetrovateľa, okresnej

prokuratúry, Okresného súdu Poprad, okresného súdu a krajského súdu v napadnutom

trestnom konaní, pričom vychádzal z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z prehľadu

súdnych spisov okresného súdu a krajského súdu, ktoré si zadovážil.

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v trestnej veci sťažovateľa vyplýva,

že napadnuté trestné konanie začalo vznesením obvinenia sťažovateľovi vyšetrovateľom

uznesením z 28. januára 2004 a bolo právoplatne skončené rozhodnutím krajského súdu

z 27. novembra 2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry

proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného súdu z 31. októbra 2016. Je pravdou,

že také dlhé obdobie trestného konania (t. j. viac ako pätnásť rokov) sa môže na prvý

pohľad javiť ako neakceptovateľné, signalizujúce zásah do základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, avšak ústavný súd pri skúmaní

každého namietaného porušenia základných práv alebo slobôd musí prihliadať

aj na konkrétne okolnosti prípadu.

IV.1 K namietanému postupu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry

25. Čo sa týka posúdenia postupu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry,

tak ako to vyplýva aj z ústavnej sťažnosti a vyjadrenia vyšetrovateľa, trestné stíhanie

sťažovateľa, ktoré začalo 28. januára 2004, bolo dvakrát prerušené. Prvé obdobie prerušenia

pritom trvalo 5 rokov a 11 mesiacov (od 29. októbra 2004 do 27. septembra 2010) a druhé

dva mesiace (od 31. marca 2011 do 12. mája 2011). K prerušeniam došlo z dôvodu

neprítomnosti poškodeného, prípadne ďalších svedkov, čo predstavuje zákonný dôvod

prerušenia trestného stíhania uvedený v

v znení neskorších predpisov, podľa ktorého policajt preruší trestné

stíhanie, ak nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť orgánu verejnej moci (v tomto

prípade vyšetrovateľa ako orgánu činného v trestnom konaní) v dôsledku existencie

zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné

prieťahy v konaní (napr. , , , ,

ale aj ). Prerušenie konania, kým nedôjde k odpadnutiu prekážky postupom

predvídaným zákonom, znamená, že sa nemôžu v prerušenom konaní vykonávať žiadne

procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov (v danej veci strany

trestného konania). Ústavný súd vzhľadom na uvedené dobu, počas ktorej bolo trestné

stíhanie sťažovateľa prerušené, teda celkove šesť rokov a jeden mesiac, nepovažoval

za zbytočné prieťahy.

26. Pokiaľ ide o obdobia prípravného konania mimo jeho prerušenia, tieto

predstavujú celkovo dva roky a osem mesiacov. Je evidentné, že na tejto dĺžke trvania

konania mala podiel predovšetkým skutočnosť, že niektorí svedkovia, ktorých vyšetrovateľ

považoval za potrebné v tejto veci vypočuť (ústavný súd pritom nemôže spochybňovať

potrebu nevyhnutnosti výsluchu akejkoľvek osoby ako svedka, to je výlučne na úvahe

a rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní alebo konajúceho súdu), sa nachádzali

mimo územia Slovenskej republiky a zabezpečiť ich vypočutie si vyžadovalo viac úkonov,

a tým aj viac času. Poškodeného, ktorý síce bol v počiatočnom štádiu trestného stíhania

(ešte pred prvým prerušením konania, pozn.) vypočutý ako svedok, sa vyšetrovateľovi

aj napriek príkazu na zatknutie nepodarilo vypočuť vôbec (až 12. mája 2011 bol vykonaný

jeho výsluch na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Levice, keď mu bolo doručené

vyšetrovateľom aj predvolanie na 8. jún 2011 s cieľom konfrontácie). Navyše pri neskorších

opätovných snahách o kontaktovanie poškodeného vyšetrovateľ neuspel ani na adresách

udaných samotným poškodeným (prostredníctvom listu, pozn.), resp. zistených

ako pravdepodobný pobyt orgánmi medzinárodnej policajnej spolupráce.

V období od vznesenia obvinenia sťažovateľovi (28. januára 2004) do prvého

prerušenia jeho trestného stíhania (29. októbra 2004) bola okresnou prokuratúrou

zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia, uskutočnil

sa výsluch sťažovateľa a viacerých svedkov a boli zabezpečené dôkazy týkajúce

sa sťažovateľa.

Po tom, ako vyšetrovateľ v trestnom stíhaní pokračoval (27. septembra 2010),

vykonal výsluch svedka a snažil sa zistiť pobyt poškodeného, avšak bezúspešne.

Po druhom prerušení trestného stíhania bolo rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľa

proti uzneseniu o prerušení konania, uskutočnil sa výsluch sťažovateľa, z dôvodu nariadenej

konfrontácie, ktorá pre neúčasť poškodeného nebola vykonaná (8. júna 2011), mu bola

uložená poriadková pokuta. O sťažnosti poškodeného proti uzneseniu o uložení poriadkovej

pokuty rozhodovala okresná prokuratúra zamietajúcim uznesením. Opätovne boli

vykonávané úkony na účely zabezpečenia poškodeného, ale neúspešne. Vyšetrovateľ podal

10. októbra 2012 návrh na okresnej prokuratúre na podanie obžaloby na sťažovateľa.

26.1 Dňa 11. februára 2013, teda po 4 mesiacoch od návrhu, okresná prokuratúra

podala na Okresnom súde Poprad obžalobu na sťažovateľa.

26.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k názoru, že v uvedených obdobiach

(mimo prerušenia trestného stíhania) dochádzalo k plynulému vykonávaniu procesných

(vyšetrovacích) úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a zo strany

vyšetrovateľa a ani zo strany okresnej prokuratúry v trestnom (prípravnom) konaní nedošlo

k zbytočným prieťahom. Vyšetrovateľ počas vyšetrovania svojimi úkonmi reagoval

na aktuálnu procesnú situáciu a postupoval tak, aby bol dostatočne zistený skutkový stav,

na základe ktorého by bolo možné vo veci rozhodnúť. Obdobie namietaného postupu

okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

svojou kvalitou nemôže a ani nepredstavuje dobu, ktorú by bolo možné považovať

za kvalifikovaný zbytočný prieťah, ako to má na mysli .

Navyše podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

, , , ).

Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania ústavnej sťažnosti bolo už po podaní

obžaloby na sťažovateľa prípravné konanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní

ukončené.

IV.2 K namietanému postupu okresných súdov

27. Namietané obdobie postupu Okresného súdu Poprad trvalo od 11. februára 2013

doručením obžaloby na sťažovateľa. Okresný súd Poprad následne 24. mája 2013 vyzval

sťažovateľa a poškodeného na vyjadrenie k obžalobe. Poškodený súdnu výzvu neprevzal

ani opakovane, čím postupne dochádzalo k odďaľovaniu nariadenia prípadného

pojednávania vo veci. Uznesením Okresného súdu Poprad zo 7. novembra 2013 bola vec

postúpená okresnému súdu, ktorý 27. januára 2014 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a vec

postúpil krajskému súdu. Krajský súd uznesením z 27. februára 2014 rozhodol, že vecne

príslušným na prejednanie trestnej veci sťažovateľa je okresný súd.

V trestnom konaní, kde sa rozhoduje o trestnom čine, ku ktorému malo dôjsť

spáchaním viacerých skutkov v spolupáchateľstve viacerých (aj neznámych) osôb

a na rôznych miestach, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade, sa môže posúdenie

vecnej, resp. miestnej príslušnosti všeobecného súdu javiť ako problematické,

a teda prichádza do úvahy aj možnosť určenia príslušnosti nadriadeným súdom.

Ústavný súd konštatuje, že postup Okresného súdu Poprad, ako aj dobu,

v ktorej sa riešila otázka miestnej príslušnosti súdu na konanie, v trvaní 3 mesiacov

nepovažuje s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za také, ktoré by bolo možné

kvalifikovať za neprimerané „so zbytočnými prieťahmi“ v zmysle a

ods. 1 dohovoru. Navyše ešte pred rozhodnutím krajského súdu o určení príslušnosti

všeobecného súdu okresný súd bezprostredne po postúpení veci z Okresného súdu Poprad

začal vykonávať procesné úkony (výzvy z 19. decembra 2013 sťažovateľovi

a poškodenému).

28. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru,

že v napadnutom konaní nie sú zaznamenané obdobia nečinnosti, v ktorých by okresný súd

vo veci dlhšie nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka. Medzi

jednotlivými úkonmi okresného súdu sa nevyskytli dlhšie obdobia nečinnosti, v rýchlom

slede nariaďoval pojednávania, pričom vykonal celkom 15 hlavných pojednávaní, vypočul

viacero svedkov, z dôvodu neprítomnosti niektorých svedkov na hlavnom pojednávaní

bez náležitého ospravedlnenia uložil aj poriadkové pokuty. Okresný súd konal

v napadnutom konaní pomerne plynulo a po 2 rokoch a 11 mesiacoch od postúpenia veci

vydal 31. októbra 2016 rozsudok, ktorým oslobodil sťažovateľa spod obžaloby.

Po predĺžení lehoty na vypracovanie písomného vyhotovenia bol rozsudok 6. februára 2017

doručený sťažovateľovi. Prokurátor okresnej prokuratúry podal proti rozsudku odvolanie,

ktoré písomne odôvodnil až 12. júna 2017. Okresný súd následne v primeranej lehote

7. júla 2017 predložil odvolanie a spis krajskému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti k namietanému porušeniu

označených práv postupom Okresného súdu Poprad a okresného súdu nemohlo dochádzať.

IV.3 K namietanému postupu krajského súdu

29. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a, vychádzajúc

z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, konštatuje, že posudzované konanie

sa na krajskom súde začalo 7. júla 2017 predložením odvolania a 27. novembra 2019

bolo skončené uznesením vyhláseným na verejnom zasadnutí. Napadnuté trestné konanie

pred krajským súdom teda trvalo 2 roky a 4 mesiace.

V posudzovanom prípade sťažovateľ bezprostredne pred podaním ústavnej sťažnosti

(na poštovú prepravu podaná 7. novembra 2019, ústavnému súdu doručená

8. novembra 2019) využil aj možnosť postupu podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o súdoch“) a 31. októbra 2019 doručil sťažnosť na prieťahy v konaní

s návrhom na vykonanie opatrení smerujúcich k rozhodnutiu o podanom odvolaní. Ústavný

súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ

právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa v okolnostiach

posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, pretože 8. novembra 2019 bol

krajským súdom nariadený termín verejného zasadnutia na 27. november 2019. Odvolací

súd vo veci právoplatne rozhodol 27. novembra 2019 uznesením, ktorým zamietol

odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry. Spis bol po písomnom vyhotovení rozhodnutia

krajského súdu 31. januára 2020 vrátený okresnému súdu.

Postup krajského súdu síce nebol bez prieťahov, avšak po využití účinných

prostriedkov nápravy sa postup krajského súdu už prieťahmi nevyznačoval, keď vo veci

rozhodol do jedného mesiaca po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu.

V okolnostiach danej veci tento ojedinelý prieťah v konaní nemá charakter takého ústavne

významného pochybenia v postupe krajského súdu, na základe ktorého by reálne mohol

ústavný súd dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48

ods. 2 a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru.

30. Z hľadiska komplexného posúdenia napadnutého konania nemožno považovať

postup orgánov činných v trestnom konaní, Okresného súdu Poprad, okresného súdu

a krajského súdu za porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a jeho práva na prejednanie

veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

31. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný

súd svojím rozhodnutím prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho

zastúpenia. Keďže ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia

sťažovateľom označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, nevyhovel ani ďalším návrhom sťažovateľa (§ 133 ods. 3 zákona

o ústavnom súde a contrario).

32. Vzhľadom na znenie , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného

súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu