Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 3/2020
PDF · 632.12 KB
No categories available
II. ÚS 3/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátkou JUDr. Hedvigou
Gallovou, Račianska 66, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Poprad, Úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad v konaní vedenom
pod ČVS: ORP-168/1-OVK-PP-2004, postupom Okresnej prokuratúry Poprad v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 Pv 107/2004, postupom Okresného súdu Poprad v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 T 16/2013, postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 T 121/2013 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 To 27/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
8. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Poprad,
Úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad (ďalej aj „vyšetrovateľ“ alebo „okresné
riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-168/1-OVK-PP-2004, postupom
Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 Pv 107/2004, postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom
pod sp. zn. 4 T 16/2013, postupom Okresného súdu Prešov (ďalej aj „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 121/2013 a postupom Krajského súdu v Prešove
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 To 27/2017 (spolu
ďalej aj „napadnuté trestné konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnuté trestné konanie,
ktoré začalo 28. januára 2004 vznesením obvinenia sťažovateľovi, prebiehalo viac
ako 15 rokov a 10 mesiacov a ku dňu podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne
skončené. Uznesením vyšetrovateľa bolo trestné stíhanie sťažovateľa dvakrát prerušené.
Prokurátor okresnej prokuratúry podal 4. februára 2013 obžalobu na Okresnom súde
Poprad, čím „po viac ako 9 rokoch ukončil prípravné konanie“. Z dôvodu sporu
o príslušnosť krajský súd 27. februára 2014 rozhodol, že vecne príslušný je Okresný súd
Prešov, ktorý rozsudkom sp. zn. 2 T 121/2013 z 31. októbra 2016 rozhodol o oslobodení
sťažovateľa spod obžaloby. Na základe odvolania podaného prokurátorom okresnej
prokuratúry bola vec predložená krajskému súdu (vedená pod sp. zn. 9 To 27/2017).
3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti uviedol, že 14. marca 2019 požiadal
krajský súd o konanie vo veci a 31. októbra 2019 podal sťažnosť na nečinnosť krajského
súdu. Podľa sťažovateľa pri «viacerých opätovných nahliadnutiach do súdneho spisu bolo
zistené, že Krajský súd Prešov od predloženia súdneho spisu Okresným súdom Prešov
do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti (doba vyše 2 roky a 6 mesiacov) neurobil vo veci
žiaden úkon.
Z uvedeného je zrejmé, že celé trestné konanie počínajúc od vznesenia obvinenia
do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti trvá 15 rokov a 10 mesiacov (vyšetrovanie
od 28.1.2004 do 9.10.2012, konanie na prokuratúre od 10.10.2012 do 4.2.2013, súdne
konanie od 5.2.2013 doposiaľ) a táto dĺžka je nepochopiteľná a neospravedlniteľná.
S poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora trestné konanie
je potrebné pokladať za jeden celok, teda vyšetrovanie, prípravné konanie ako aj súdne
konanie je z hľadiska posudzovania dĺžky trestného konania homogénnym celkom.
Neprimeraná dĺžka konania bola spôsobená predovšetkým neefektívnou
a neodbornou prácou OR PZ, odboru kriminálnej polície v Poprade (pôvodný názov Odbor
justičnej a kriminálnej polície) ktorá z dôvodov neprítomnosti poškodeného
opakovane prerušovala trestné stíhanie a vo väzobnej veci nevyvinula takmer žiadne úsilie
o relevantné vypátranie jeho pobytu, napriek tomu, že bolo zistené, že navštevuje
a kontaktuje svoju bývalú manželku a dieťa.
Tento benevolentný postup vyšetrovateľa sa dial pod dozorom Okresnej prokuratúry
Poprad, ktorá tolerovala nečinnosť vyšetrovateľa. Osobitne poukazujeme len na samotné
„dohadovanie“ sa súdov ohľadom svojej vecnej príslušnosti, ktoré vo veľkej časti spôsobilo
stav, že trvalo takmer 1,5 roka, kým po podaní obžaloby vykonal prvostupňový súd úkon
vo veci samej.
Naviac od oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu v Prešove do dňa podania
tejto ústavnej sťažnosti Krajský súd Prešov nevykonal žiaden úkon po dobu viac ako 3 roky.
... Vyšetrovateľ mal bezprostredne po vznesení obvinenia sťažovateľovi
k dispozícií poškodeného (tento bol v priebehu 2 dní vypočutý v procesnom
postavení svedka 3-krát), základného svedka a samozrejme obvineného,
ktorý bol zadržaný bezprostredne po údajnom spáchaní skutku a následne po vznesení
obvinenia vzatý do väzby, ktorá trvala viac ako 5 mesiacov.
... Domnievame sa, že sťažovateľ nedal svojim správaním žiaden
impulz, ktorým by prispel k neúmernej dĺžke konania.
V úvode trestného stíhania bol takmer 5 mesiacov vo väzbe, pričom už pri svojich
prvých výpovediach v procesnom postavení obvineného uviedol dôkazy na svoju obranu,
na ktorých kontinuálne zotrval počas celého vyšetrovania (to, že tieto dostupné dôkazy
neboli vyšetrovateľom vykonané mu nemôže byť na ťarchu).».
Sťažovateľ požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré odôvodnil
tým, že je povinný trpieť stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza už od roku 2004,
teda „takmer 16 rokov až do konečného rozhodnutia súdu, pričom za celú dobu
mal vznesené obvinenie a následne bola podaná obžaloba, čo spôsobovalo psychickú
nepohodu vyúsťujúcu až do depresívnych stavov, ktoré pretrvávajú dodnes.“.
4. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol
týmto nálezom:
„Základné právo , nar... upravené v čl. 48 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom:
- Okresného riaditeľstva policajného zboru Poprad - Úradu justičnej a kriminálnej
polície Poprad v konaní vedenom pod ČVS: ORP-168/1-OUK-PP-2004 (správne má byť
ORP-168/1-OVK-PP-2004, pozn.),
- Okresnej prokuratúry Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 107/2004,
- Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 4T/16/2013,
- Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 2T/121/2013,
- Krajského súdu Prešov konaní vedenom pod sp. zn. 9To/27/2017porušené bolo.
Krajskému súdu v Prešove prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.
... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 15.000,- Eur (slovom
pätnásťtisíc Eur), ktoré sú Okresné riaditeľstvo policajného zboru Poprad v sume 5.000 €
(slovom päťtisíc Eur), Okresná prokuratúra Poprad v sume 5.000 € (slovom päťtisíc Eur)
a Krajský súd v Prešove v sume 5.000 € (slovom päťtisíc Eur) povinné vyplatiť
, do 2 (dvoch) mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume
660,28 Eur, ktoré sú Okresné riaditeľstvo policajného zboru Poprad v sume 220,09 €
(slovom dvestodvadsať Eur deväť centov ), Okresná prokuratúra Poprad v sume 220,09 €
(slovom dvestodvadsať Eur deväť centov ) a Krajský súd v Prešove v sume 220,09 € (slovom
dvestodvadsať Eur deväť centov ) povinné vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu...“
5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením
č. k. II. ÚS 3/2020-10 zo 16. januára 2020 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.
Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval účastníkov konania,
aby sa vyjadrili k prijatej ústavnej sťažnosti a zároveň oznámili ústavnému súdu, či trvajú
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
II.
Vyjadrenie účastníkov konania a replika sťažovateľa
6. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrilo Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove listom z 25. februára 2020, v ktorom uviedlo,
že netrvá na ústnom pojednávaní pred ústavným súdom a s poukázaním na stanovisko
vyšetrovateľa navrhuje ústavnému súdu rozhodnúť tak, že označené práva sťažovateľa
v napadnutom konaní postupom vyšetrovateľa porušené neboli.
V pripojenom stanovisku okresného riaditeľstva z 20. februára 2020 k námietkam
sťažovateľa k jeho postupu boli uvedené tieto podstatné skutočnosti:
„V rámci vedeného vyšetrovania bol okrem iných vykonaných dôkazov realizovaný
aj výsluch osoby , ktorý bol vypočutý 2 x (1 krát ako svedok a jeden krát
ako svedok-poškodený) a taktiež vyšetrovateľom vtedajšieho ÚJKP OR PZ Poprad bola
vykonaná konfrontácia medzi sťažovateľom (ako obvineným) a svedkom .
Na základe vykonaných procesných úkonov vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ Poprad dňa
29.01.2004 spracoval podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby obvineného
a to z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b), písm, e) vtedy platného Trestného
poriadku (Zákon č. 141/1961 Zb.). Následne prokurátor OP Poprad v uvedenej veci podal
podľa § 68 ods. 1 vtedy platného Trestného poriadku pod. č. sp. 2 Pv 107/04-12 dňa
29.01.2004 návrh na vzatie do väzby obvineného . Okresný súd Poprad
uznesením č. sp.l Tp 29/04-12 zo dňa 30.01.2004 rozhodol o vzatí obvineného
do väzby a to z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b), písm. c) vtedy platného
Dňa 30.06.2004 sudca Okresného súdu Poprad... prepustil obvineného
(sťažovateľa) na slobodu, pričom konštatoval, že dôvody väzby... naďalej trvajú,
avšak prijal peňažnú záruku v sume 200.000,-Sk s konštatovaním, že sa jedná o dostatočný
inštitút nahradenia väzby.
Nad dodržiavaním zákonnosti vyšetrovania vykonával dozor prokurátor Okresnej
prokuratúry Poprad, ktorý vo svojom pokyne zo dna 18.05.2004 uložil vyšetrovateľovi
okrem iného aj vykonanie výsluchu svedka-poškodeného , taktiež aj v pokyne
zo dňa 12.08.2004 uložil vyšetrovateľovi vykonať výsluch osoby , nakoľko
jeho vtedajšie výpovede vzbudzujú závažné pochybnosti.
Aj na základe týchto pokynov vykonal vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ Poprad úkony
smerujúce k zrealizovaniu výsluchu , kde v mesiacoch apríl 2004, august 2004
a október 2004 cestou útvarov v rámci Okresného riaditeľstva PZ Levice žiadal o vykonanie
previerok k osobe za účelom zistenia miesta jeho pobytu a následného
zrealizovania výsluchu. Previerky k zisteniu pobytu boli vykonávané
aj napriek tomu, že dňa 3.6,2004 bolo Okresným riaditeľstvom PZ Levice na základe
Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Rimavská Sobota vyhlásené
pátranie po osobe .
Na základe takto zisteného skutkového stavu vyšetrovateľ ÚJKP OR PZ Poprad
uznesením podľa § 173 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zo dňa 29.10.2004 trestné
stíhanie prerušil nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynula potreba opätovného
vypočutia svedka - poškodeného, ktorého sa na výsluch zabezpečiť nepodarilo.
Ani na základe vyhláseného pátrania na osobu sa túto osobu
nepodarilo vypátrať a aj Okresný sud v Rimavskej Sobote v trestnej veci vedenej
na tamojšom súde proti obžalovanému vykonal konanie proti ušlému
a vo veci rozhodol dňa 21.11.2007 vydaním rozsudku..., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24.01.2008 a následne dňa 03.03.2008 Okresný súd Rimavská Sobota zrušil európsky
zatýkací rozkaz na a následne bolo Okresným riaditeľstvom policajného
zboru Levice pátranie po odvolané. Možno teda konštatovať,
že ani previerkami v rámci vyhláseného pátrania (pátranie vykonávalo a pátrací zväzok
viedlo OR PZ Levice) sa nepodarilo osobu vypátrať.
Po odvolaní pátrania vyšetrovateľ počnúc mesiacom apríl 2008 aktívne žiadal
o vykonanie previerok k zisteniu pobytu osoby (hlavne formou dožiadaní
cez miesme príslušné útvary Policajného zboru, Sociálnu poisťovňu, Ústrednú evidenciu
väzňov, Národnú ústredňu Interpol, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a pod.). Následne
sa podarilo poštou doručiť predvolanie na deň 02.09.2010, kde následne
tento zaslal vyšetrovateľovi odboru kriminálnej polície... list, v ktorom sa ospravedlnil
z úkonov s odôvodnením, že sa zdržiava v zahraničí. V trestnom stíhaní bolo pokračované
uznesením vyšetrovateľa... zo dňa 27.9.2010 a boli vykonávané úkony smerujúce
k zabezpečeniu účasti svedka - poškodeného na procesných úkonoch.
Taktiež ani ďalšie úkony smerujúce k zabezpečeniu k výsluchu neboli úspešné
o čom svedčia žiadosti vyšetrovateľa o vykonanie previerok a k vykonaniu výsluchu
ako aj správy z previerok vykonané policajtmi OR PZ Levice a následné správy
zo dňa 20.10.2010, 1.3.2011, 15.3.2011, 23.3.2011. Na základe uvedeného vyšetrovateľ
OKP OR PZ Poprad dňa 30.3.2011 požiadal o vyhlásenie pátrania po pobyte svedka
, kde v tento deň bolo pátranie aj riadne vyhlásené. Vyšetrovateľ... dňa 31.03.2011
trestné stíhanie... pre neprítomnosť svedka-poškodeného prerušil. Voči tomuto uzneseniu
podal prostredníctvom svojej advokátky sťažnosť, kde túto sťažnosť
prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad uznesením zamietla. Dňa 12.5.2011
vyšetrovateľ OKP OR PZ Poprad vydal uznesenie podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku
(zákon Č. 301/2005 Z.z.), kde dňa 12.5.2011 hol ako svedok-poškodený vypočutý
na OKP OR PZ Levice k veci . Toho istého dňa bolo
doručené predvolanie na deň 8.6.2011 za účelom vykonania konfrontácie medzi ním
a obvineným . Aj napriek tomu, že predvolanie na výsluch
riadne prevzal a prevzatie potvrdil svojim podpisom na doručenku, ku konfrontácii
sa bez ospravedlnenia v určenom termíne nedostavil a následne po telefonickom
kontaktovaní zo strany vyšetrovateľa OKP OR PZ Poprad uviedol, že je v Českej republike.
Na základe uvedeného vyšetrovateľ OKP OR PZ Poprad uznesením zo dňa 10.07.2011
uložil poriadkovú pokutu vo výške 500,-€, pričom tento voči tomuto
uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola na OKP OR PZ Poprad doručená dňa 29.09.2011,
kde prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad svojim uznesením zo dňa 14.11.2011 túto
sťažnosť zamietol.
Následne ani po ďalších vykonaných opatreniach sa nepodarilo osobu
zabezpečiť k úkonom trestného konania bolo zo strany vyšetrovateľa OKP OR PZ Poprade
dňa 09.10.2012 vykonané preštudovanie vyšetrovacieho spisu. V zázname o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu obvinený sám uviedol, že navrhuje vykonať konfrontáciu
medzi ním ako obvineným a svedkom-poškodeným ako aj vykonať
vyšetrovací pokus za účasti . Uvedené z dôvodu nemožnosti zabezpečiť osobu
vyšetrovateľ nezrealizoval a dôkazy zabezpečené v rámci vyšetrovania
vyhodnotil ako dostačujúce a dňa 10.10.2012 podal v uvedenej veci na Okresnú
prokuratúru Poprad návrh na podanie obžaloby...
Na základe uvedeného nesúhlasíme s tvrdením sťažovateľa, ktoré uviedol do ústavnej
sťažnosti, že neprimeraná doba konania bola spôsobená neefektívnou a neodbornou prácou
OKP OR PZ Poprad a že zo strany OKP OR PZ Poprad nebolo vyvinuté žiadne úsilie
o vypátranie pobytu svedka-poškodeného . Z vyšetrovacieho spisu nevyplynuli
žiadne subjektívne prieťahy zo strany vyšetrovateľa, ktorý danú vec vyšetroval. Z uvedených
skutočnosti nijakým spôsobom nevyplýva žiadne pochybenie. Toto tvrdenie sťažovateľa
je irelevantné a nemá oporu v listinných podkladoch nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom
spise. O činnosti vyšetrovateľa a jeho aktivite pri vedení vyšetrovania svedčí
aj 30 vykonaných výsluchov (podozriví, svedkovia, svedok-poškodený, obvinený),
3 vykonané rekognície, ďalšie na vec sa vzťahujúce listinné podklady zabezpečené do spisu
ako aj vyššie popísané úkony a dožiadania vykonané za účelom zabezpečenia
k úkonom trestného konania.
Je zrejmé, že k neprimeranej dĺžke trestného konania došlo obštrukciami zo strany
svedka-poškodeného , ktorý sa vyhýbal úkonom prípravného konania
pred orgánom činným v trestnom konaní.
Z preverenia konceptu vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že trestné stíhanie v štádiu
prípravného konania bolo vedené od 28.1.2004 do 10.10.2012. Trestné stíhanie
bolo dvakrát prerušené pre obštrukcie na strane svedka - poškodeného ,
ktorý sa úmyselne vyhýbal osobnej účasti na procesných úkonoch a ktorého osobnú účasť
sa nepodarilo zabezpečiť ani na hlavnom pojednávaní.
... Pri vykonávaní dozoru prokurátora nad vyšetrovaním tejto veci tento vo vedení
vyšetrovania nezistil žiadne pochybenia a s postupom vyšetrovateľa sa stotožnil,
pričom možno predpokladať, že v prípade zistenia nedostatkov pri vedení vyšetrovania
by prokurátor využil svoje oprávnenie a pristúpil by napríklad k odňatiu veci
vyšetrovateľovi.“
7. Za okresnú prokuratúru sa k veci prijatej ústavnej sťažnosti vyjadrila
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) prípisom
č. k. 2 GÚp 16/20/1000-3 z 19. februára 2020, ktorá okrem iného uviedla, že «sa domnieva,
že sťažovateľ nepodal ústavnú sťažnosť voči okresnej prokuratúre opodstatnene.
... Doteraz ústavný súd poskytoval ochranu označenému základnému právu len vtedy,
ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo... Ak v čase,
keď ústavnému súdu bola doručená ústavná sťažnosť, už nedochádzalo k porušovaniu
označeného základného práva postupom označeného orgánu verejnej moci, ústavný súd
sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú...
Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva postupom úradu justičnej
a kriminálnej polície a postupom okresnej prokuratúry, teda orgánov činných v trestnom
konaní, ktoré v čase podania sťažnosti a v čase jej prijatia nedisponovali rozhodovacou
kompetenciou vo veci sťažovateľa. Úrad justičnej a kriminálnej polície konal v tejto trestnej
veci od 28. januára 2004 do 15. októbra 2012, kedy predložil okresnej prokuratúre
návrh na podanie obžaloby. Prokurátor okresnej prokuratúry tento návrh akceptoval
a 4. februára 2013 podal Okresnému súdu Poprad obžalobu pod sp. zn. 2 Pv 801/10/7706.
Je potrebné dodať, že predmetná vec bola naposledy vedená na okresnej prokuratúre
pod sp. zn. 2 Pv 10/15/7706.
Od 4. februára 2013 do 27. novembra 2019 prebiehalo súdne konanie,
v ktorom prokurátor vystupoval ako strana konania, a teda nerozhodoval o veci
sťažovateľa. Skutočnosť, že prokurátor podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie,
je jeho subjektívnym právom a nemôže predstavovať „prieťah“ v trestnom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného, v čase podania ústavnej sťažnosti okresná prokuratúra
nebola tým orgánom, ktorého postupom by mohlo v čase podania ústavnej sťažnosti
dochádzať k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdí sťažovateľ.
... Podľa názoru generálnej prokuratúry, okresná prokuratúra po takmer siedmich
rokoch od podania obžaloby súdu nemohla žiadnym ústavne relevantným spôsobom
ovplyvniť priebeh konania vedeného proti sťažovateľovi, prípadne v ňom spôsobiť
prieťahy.».
Generálna prokuratúra prípisom doručeným ústavnému súdu 3. júna 2020 oznámila,
že na ústnom pojednávaní netrvá.
8. Okresný súd Poprad sa k ústavnej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. 1 ÚS/2020
z 26. februára 2020, v ktorom predseda tohto všeobecného súdu uviedol tieto relevantné
skutočnosti:
„... V predmetnej veci podľa vyjadrenia zákonného sudcu obžaloba napadla
dňa 11.2.2013. Zákonný sudca uviedol, že dal pokyn na doručenie obžaloby a výzvy stranám
v zmysle § 240 Trestného poriadku. Pri doručovaní obžaloby sa vyskytol problém
s doručovaním poškodenému, kde bolo treba zásielku doručovať opakovane a tiež zisťovať
adresu poškodeného. Poukázal aj na to, že spisový materiál bol rozsiahly a po preštudovaní
spisového materiálu uznesením zo dňa 7.11.2013 rozhodol o postúpení veci Okresnému
súdu Prešov.
Pokiaľ sťažovateľ namieta, že celé trestné konanie trvá od roku 2004
a nie je právoplatne ukončené som toho názoru, že táto skutočnosť nie je zapríčinená
postupom Okresného súdu Poprad. Na Okresnom súde Poprad bola podaná obžaloba
a po vykonaní úkonov v súvislosti s podaním obžaloby a preštudovaní spisu bolo rozhodnuté
o postúpení veci. Vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu, keď len prípravné konanie
trvalo cca 9 rokov, bol potrebný aj určitý časový priestor na preštudovanie tohto spisového
materiálu a z tohto hľadiska nepovažujem dobu počas ktorej konal vo veci Okresný súd
Poprad za neprimeranú. Vzhľadom k tomu, že Okresný súd Poprad rozhodol o postúpení
veci uznesením zo dňa 7.11.2013 som toho názoru, že vo vzťahu k Okresnému súdu Poprad
nebola zachovaná ani lehota na podanie sťažnosti v zmysle § 124 zák. č. 314/2018 Z. z.
... V danom prípade zo strany sťažovateľa, sťažnosť na prieťahy v konaní nebola
podaná a teda súdu nebola poskytnutá žiadna príležitosť na odstránenie prípadného
protiprávneho stavu, pokiaľ sa sťažovateľ domnieval, že postupom Okresného súdu Poprad
dochádza k porušeniu jeho základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody navrhujem sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k Okresnému súdu
Poprad zamietnuť ako nedôvodnú.
Zároveň oznamujem, že súhlasím s upustením od ústneho pojednávania
pred Ústavným súdom a nemám návrhy na vykonanie dokazovania.“
9. Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu zapožičal spis a vyjadril
sa k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. SprO 260/2020 z 28. februára 2020,
v ktorom predseda okresného súdu v podstatnom uviedol:
„Rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 2T/121/2013 zo dňa 31.10.2016
bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Poprad zo skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin vydierania spáchaný formou
spolupáchateľstva...
Okresná prokuratúra Poprad podala voči rozsudku odvolanie, ktoré bolo Okresnému
súdu Prešov doručené dňa 08.11.2016. Odvolanie bolo podané bez odôvodnenia. Okresný
súd Prešov prípisom zo dňa 01.02.2017 vyzval Okresnú prokuratúru Poprad na predloženie
dôvodov odvolania. Okresná prokuratúra Poprad doručila odôvodnenie odvolania
na Okresný súd Prešov dňa 12.06.2017. Spis bol dňa 06.07.2017 predložený Krajskému
súdu Prešov na odvolacie konanie.
Okresný súd Prešov postupoval v danej trestnej veci plynulo a bez prieťahov.
Vzhľadom na zložitosť právnej veci vykonal vo veci 15 hlavných pojednávaní, zároveň bolo
vydané uznesenie na zabezpečenie svedka - poškodeného . ktorého pobyt súd
v priebehu celého trestného konania zisťoval.“
V liste predseda okresného súdu zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho
pojednávania v danej veci.
10. K prijatej ústavnej sťažnosti sa tiež vyjadril krajský súd prípisom
sp. zn. Spr 102/2020 z 26. februára 2020, v ktorom predseda krajského súdu uviedol, že spis
bol odvolaciemu súdu v predmetnej trestnej veci predložený 7. júla 2017 na základe
odvolania „prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov pod sp.zn. 2T/121/2013
zo dňa 31. októbra 2016, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby okresného
prokurátora... Elektronickým podaním s platným zaručeným elektronickým podpisom
bola dňa 4. novembra 2019 krajskému súdu doručená sťažnosť obhajkyne obžalovaného
podľa § 55 ods.3 Trestného poriadku s návrhom na vykonanie opatrení, smerujúcich
k rozhodnutiu o odvolaní prokurátora proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Vo veci
bol ďalej dňa 8. novembra 2019 nariadený termín verejného zasadnutia na deň
27. november 2019, na ktorý bol obžalovaný riadne predvolaný a o ktorom bola obhajkyňa
obžalovaného riadne upovedomená dňa 21. novembra 2019 (podľa vrátenej doručenky
poštovej zásielky). Zároveň bola v tejto súvislosti obhajkyňa písomne vyzvaná,
aby odvolaciemu súdu oznámila, či vzhľadom na stanovený termín verejného zasadnutia
v predmetnej veci, naďalej trvá na sťažnosti pre nečinnosť zo dňa 31. októbra 2019.
Pre ťažkosti s doručovaním písomných zásielok tak obžalovanému ako aj obhajkyni,
bola obhajkyňa o termíne verejného zasadnutia informovaná odvolacím súdom aj e-mailom
dňa 18. novembra 2019, vrátane doručenia jej výzvy na vyjadrenie v zmysle
§ 55 ods. 4 Trestného poriadku, ktorých vzatie na vedomie rovnako emailovou
komunikáciou obhajkyňa obžalovaného dňa 18. novembra 2019 potvrdila.
Dňa 22. novembra 2019 e-mailom oznámila obhajkyňa obžalovaného, že na svojej sťažnosti
pre nečinnosť v predmetnej trestnej veci netrvá a to vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd
určil dňa 8. novembra 2019 termín verejného zasadnutia na deň 27. november 2019.
Odvolací súd vo veci právoplatne rozhodol dňa 27. novembra 2019 uznesením,
ktorým podľa § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora. Spis
bol po písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 31. januára 2020 vrátený
Okresnému súdu Prešov.
Z doterajšieho konania pred Ústavným súdom SR v danom prípade vyplýva,
že súbežne s konaním pred odvolacím súdom a stanovením termínu verejného zasadnutia
na prejednanie odvolania podal dňa 8. novembra 2019 obžalovaný - sťažovateľ Ústavnému
súdu SR sťažnosť pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods.2 Ústavy SR a Čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Stalo sa tak krátko po tom, čo podal Krajskému súdu v Prešove sťažnosť
pre nečinnosť podľa § 55 Trestného poriadku zo dňa 31. októbra 2019, bez toho, aby vyčkal
na vybavenie tejto sťažnosti, o ktorej neskôr dňa 22. novembra 2019 vyhlásil,
že na nej netrvá z dôvodu, že krajský súd určil vo veci termín verejného zasadnutia na deň
27. november 2019.
... V rozpätí pár dní bola v danom prípade sťažovateľom, resp. jeho obhajkyňou,
podaná v predmetnom trestnom súdnom konaní sťažnosť pre nečinnosť zo dňa 31. októbra
2019 podľa § 55 Trestného poriadku, doručená nadriadenému krajskému súdu dňa
4. novembra 2019 a rovnako v tom čase bol vo veci odvolacím súdom stanovený termín
verejného zasadnutia za účelom prejednania a rozhodnutia o odvolaní proti rozsudku súdu
prvého stupňa. Sťažovateľ, v zastúpení svojej obhajkyne, súčasne inicioval sťažnosťou
zo dňa 7. novembra 2019 konanie pred Ústavným súdom SR, namietajúc rovnako nečinnosť,
okrem iného aj Krajského súdu v Prešove, sťažnosťou na porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Stalo sa tak bez toho, aby obžalovaný
vyčkal na rozhodnutie o sťažnosti pre nečinnosť podľa § 55 Trestného poriadku,
príp. aby ako účastník konania inicioval zabezpečenie prípadnej nápravy vykonaním
opatrení na odstránenie nedostatkov podaním sťažnosti predsedovi príslušného súdu
podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov.
Ak sťažovateľ v čase podávania sťažnosti Ústavnému súdu SR nemal vyčerpané
možnosti, ktoré mu Trestný poriadok v danom prípade a aj zákon č. 757/2004 Z.z. poskytuje,
javí sa byť jeho ústavná sťažnosť neprípustnou.
Napokon, sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
postupom aj Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 9To/27/2017
a Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 2T/121/2013, ktoré bolo právoplatne skončené
vyhlásením rozhodnutia odvolacieho súdu dňa 27. novembra 2019.
... V čase prijatia a prejednávania predmetnej sťažnosti Ústavným súdom SR
už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu v sťažnosti označeného práva postupom
súdu, keďže dňom 27. novembra 2019 došlo k právoplatnému skočeniu súdneho konania
v predmetnej trestnej veci a súd už vo veci samej nekoná. Preto navrhujeme, aby Ústavný
súd SR sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú...
V závere pre úplnosť poukazujeme, rovnako ako to už uviedol predseda príslušného
senátu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti zo dňa 20. februára 2020, na zvýšenú
zaťaženosť dotknutého senátu 9To v relevantnom období rokov 2017 a 2018 a to z dôvodu
odchodu viacerých sudcov Trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove, pričom
zároveň v trestnom súdnom konaní je v zmysle príslušných zákonných ustanovení spomedzi
nápadu uprednostňované konanie a rozhodovanie vo väzobných veciach.“.
Aj predseda krajského súdu vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania
v danej veci.
K prípisu predseda krajského súdu pripojil aj vyjadrenie predsedu senátu krajského
súdu, ktorý okrem už uvedeného navyše uviedol:
„K samotnej dĺžke konania na Krajskom súde v Prešove chcem uviesť, že v priebehu
rokov 2017 - 2018 senát 9 To, ktorého som predsedom, obdobne ako ďalšie dva senáty,
v ktorých som členom, mal zvýšený nápad trestných vecí, čo sa prejavilo aj v počte
rozhodnutých vecí. V rámci trestného konania boli prednostne vybavované väzobné veci.
Rovnako nemôžem súhlasiť s tvrdeniami, že nešlo o zložitú vec, ako to prezentuje
sťažovateľ ústavnej sťažnosti. O zložitosti veci svedčí nielen samotná dĺžka prípravného
konania, ale aj konanie pred súdom prvého stupňa, kde súd prvého stupňa vykonával úkony
smerujúce k zisteniu pobytu svedka poškodeného , ktorý sa nepodarilo zistiť
ani prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci. Práve zisťovanie pobytu svedka malo
vplyv aj na dĺžku konania pred súdom prvého stupňa.
Uvedomujem si, že samotná zaťaženosť sudcu a zložitosť veci z pohľadu
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR nie sú primáme pohľady pre hodnotenie
primeranosti dĺžky konania, napriek tomu musím na tieto skutočnosti poukázať.“
11. Právna zástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu
25. mája 2020 v reakcii na uvedené vyjadrenie účastníkov konania uviedla, že v plnom
rozsahu zotrváva na dôvodoch uvedených v ústavnej sťažnosti, zastavajúc názor,
že vo vyjadreniach účastníkov konania „neboli uvedené také relevantné argumenty,
ktoré by spochybňovali dôvody porušenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, ktoré sme uviedli v našej hore uvedenej ústavnej sťažnosti.
Zároveň podotýkame, že v čase podania ústavnej sťažnosti porušenie práva
na konania bez zbytočných prieťahov stále trvalo.
Záverom uvádzame, že netrváme na ústnom prejednávaní vo veci.“.
12. Ústavný súd overil priebeh napadnutého trestného konania porovnaním vyjadrení
účastníkov konania s obsahom zapožičaných súdnych spisov okresného súdu a krajského
súdu a keďže im zodpovedal, pre potreby ďalšieho konania z neho vychádzal.
13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019
Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,
ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
III.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre
ústavného súdu
14. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa,
ktorým boli podľa neho postupom vyšetrovateľa, okresnej prokuratúry, Okresného súdu
Poprad, okresného súdu a krajského súdu v napadnutom trestnom konaní spôsobené
zbytočné prieťahy, čím malo dôjsť aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
18. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
19. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného
stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017).
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
20. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť
veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného
súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií posudzoval ústavný
súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.
21. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci
sa oprel o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná
lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry
osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať
prísnejšie (napr. II. ÚS 32/03, I. ÚS 11/08, I. ÚS 306/2016, I. ÚS 100/2017). Nemožno
pochybovať o tom, že aj povaha predmetného trestného činu si vyžaduje osobitnú
starostlivosť orgánov činných v trestnom konaní a všeobecného súdu o naplnenie účelu
trestného konania, čo okrem iného znamená, že orgány činné v trestnom konaní
a všeobecný súd majú povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty
účastníkov konania vrátane poškodených strán.
22. Pokiaľ ide o posúdenie podľa kritéria právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný
súd konštatuje, že konanie predstavuje z právneho hľadiska trestnú vec tvoriacu štandardnú
a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov,
preto ju nemožno považovať za právne zložitú. Podľa názoru ústavného súdu však vec
sťažovateľa vykazovala určitý stupeň faktickej zložitosti, ktorý súvisel s väčším počtom
svedkov, ktorých pobyt mimo Slovenskej republiky bolo problematické ustáliť, čo čiastočne
ovplyvnilo dĺžku napadnutého trestného konania. O faktickej zložitosti veci svedčí
aj skutočnosť, na ktorú poukázal aj krajský súd, že práve zisťovanie pobytu poškodeného
(ďalej len „poškodený“), ktorého pobyt sa nepodarilo ustáliť
ani prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci a ktorého výsluch sa javil ako kľúčový
dôkaz v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred všeobecnými súdmi,
bola tou dlhotrvajúcou prekážkou v postupe dotknutých orgánov verejnej moci, v dôsledku
čoho bolo aj trestné stíhanie dvakrát prerušené.
23. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom
trestnom konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom.
24. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup vyšetrovateľa, okresnej
prokuratúry, Okresného súdu Poprad, okresného súdu a krajského súdu v napadnutom
trestnom konaní, pričom vychádzal z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z prehľadu
súdnych spisov okresného súdu a krajského súdu, ktoré si zadovážil.
Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v trestnej veci sťažovateľa vyplýva,
že napadnuté trestné konanie začalo vznesením obvinenia sťažovateľovi vyšetrovateľom
uznesením z 28. januára 2004 a bolo právoplatne skončené rozhodnutím krajského súdu
z 27. novembra 2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry
proti oslobodzujúcemu rozsudku okresného súdu z 31. októbra 2016. Je pravdou,
že také dlhé obdobie trestného konania (t. j. viac ako pätnásť rokov) sa môže na prvý
pohľad javiť ako neakceptovateľné, signalizujúce zásah do základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, avšak ústavný súd pri skúmaní
každého namietaného porušenia základných práv alebo slobôd musí prihliadať
aj na konkrétne okolnosti prípadu.
IV.1 K namietanému postupu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry
25. Čo sa týka posúdenia postupu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry,
tak ako to vyplýva aj z ústavnej sťažnosti a vyjadrenia vyšetrovateľa, trestné stíhanie
sťažovateľa, ktoré začalo 28. januára 2004, bolo dvakrát prerušené. Prvé obdobie prerušenia
pritom trvalo 5 rokov a 11 mesiacov (od 29. októbra 2004 do 27. septembra 2010) a druhé
dva mesiace (od 31. marca 2011 do 12. mája 2011). K prerušeniam došlo z dôvodu
neprítomnosti poškodeného, prípadne ďalších svedkov, čo predstavuje zákonný dôvod
prerušenia trestného stíhania uvedený v § 228 ods. 2 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého policajt preruší trestné
stíhanie, ak nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť orgánu verejnej moci (v tomto
prípade vyšetrovateľa ako orgánu činného v trestnom konaní) v dôsledku existencie
zákonnej prekážky jeho postupu, tak ako to je v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné
prieťahy v konaní (napr. II. ÚS 3/00, I. ÚS 78/02, III. ÚS 42/02, IV. ÚS 280/04,
ale aj III. ÚS 2/2016). Prerušenie konania, kým nedôjde k odpadnutiu prekážky postupom
predvídaným zákonom, znamená, že sa nemôžu v prerušenom konaní vykonávať žiadne
procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov (v danej veci strany
trestného konania). Ústavný súd vzhľadom na uvedené dobu, počas ktorej bolo trestné
stíhanie sťažovateľa prerušené, teda celkove šesť rokov a jeden mesiac, nepovažoval
za zbytočné prieťahy.
26. Pokiaľ ide o obdobia prípravného konania mimo jeho prerušenia, tieto
predstavujú celkovo dva roky a osem mesiacov. Je evidentné, že na tejto dĺžke trvania
konania mala podiel predovšetkým skutočnosť, že niektorí svedkovia, ktorých vyšetrovateľ
považoval za potrebné v tejto veci vypočuť (ústavný súd pritom nemôže spochybňovať
potrebu nevyhnutnosti výsluchu akejkoľvek osoby ako svedka, to je výlučne na úvahe
a rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní alebo konajúceho súdu), sa nachádzali
mimo územia Slovenskej republiky a zabezpečiť ich vypočutie si vyžadovalo viac úkonov,
a tým aj viac času. Poškodeného, ktorý síce bol v počiatočnom štádiu trestného stíhania
(ešte pred prvým prerušením konania, pozn.) vypočutý ako svedok, sa vyšetrovateľovi
aj napriek príkazu na zatknutie nepodarilo vypočuť vôbec (až 12. mája 2011 bol vykonaný
jeho výsluch na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Levice, keď mu bolo doručené
vyšetrovateľom aj predvolanie na 8. jún 2011 s cieľom konfrontácie). Navyše pri neskorších
opätovných snahách o kontaktovanie poškodeného vyšetrovateľ neuspel ani na adresách
udaných samotným poškodeným (prostredníctvom listu, pozn.), resp. zistených
ako pravdepodobný pobyt orgánmi medzinárodnej policajnej spolupráce.
V období od vznesenia obvinenia sťažovateľovi (28. januára 2004) do prvého
prerušenia jeho trestného stíhania (29. októbra 2004) bola okresnou prokuratúrou
zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia, uskutočnil
sa výsluch sťažovateľa a viacerých svedkov a boli zabezpečené dôkazy týkajúce
sa sťažovateľa.
Po tom, ako vyšetrovateľ v trestnom stíhaní pokračoval (27. septembra 2010),
vykonal výsluch svedka a snažil sa zistiť pobyt poškodeného, avšak bezúspešne.
Po druhom prerušení trestného stíhania bolo rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľa
proti uzneseniu o prerušení konania, uskutočnil sa výsluch sťažovateľa, z dôvodu nariadenej
konfrontácie, ktorá pre neúčasť poškodeného nebola vykonaná (8. júna 2011), mu bola
uložená poriadková pokuta. O sťažnosti poškodeného proti uzneseniu o uložení poriadkovej
pokuty rozhodovala okresná prokuratúra zamietajúcim uznesením. Opätovne boli
vykonávané úkony na účely zabezpečenia poškodeného, ale neúspešne. Vyšetrovateľ podal
10. októbra 2012 návrh na okresnej prokuratúre na podanie obžaloby na sťažovateľa.
26.1 Dňa 11. februára 2013, teda po 4 mesiacoch od návrhu, okresná prokuratúra
podala na Okresnom súde Poprad obžalobu na sťažovateľa.
26.2 Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k názoru, že v uvedených obdobiach
(mimo prerušenia trestného stíhania) dochádzalo k plynulému vykonávaniu procesných
(vyšetrovacích) úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a zo strany
vyšetrovateľa a ani zo strany okresnej prokuratúry v trestnom (prípravnom) konaní nedošlo
k zbytočným prieťahom. Vyšetrovateľ počas vyšetrovania svojimi úkonmi reagoval
na aktuálnu procesnú situáciu a postupoval tak, aby bol dostatočne zistený skutkový stav,
na základe ktorého by bolo možné vo veci rozhodnúť. Obdobie namietaného postupu
okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 107/2004
svojou kvalitou nemôže a ani nepredstavuje dobu, ktorú by bolo možné považovať
za kvalifikovaný zbytočný prieťah, ako to má na mysli čl. 48 ods. 2 ústavy.
Navyše podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 149/02,
III. ÚS 92/03, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09, II. ÚS 118/2014).
Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania ústavnej sťažnosti bolo už po podaní
obžaloby na sťažovateľa prípravné konanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní
ukončené.
IV.2 K namietanému postupu okresných súdov
27. Namietané obdobie postupu Okresného súdu Poprad trvalo od 11. februára 2013
doručením obžaloby na sťažovateľa. Okresný súd Poprad následne 24. mája 2013 vyzval
sťažovateľa a poškodeného na vyjadrenie k obžalobe. Poškodený súdnu výzvu neprevzal
ani opakovane, čím postupne dochádzalo k odďaľovaniu nariadenia prípadného
pojednávania vo veci. Uznesením Okresného súdu Poprad zo 7. novembra 2013 bola vec
postúpená okresnému súdu, ktorý 27. januára 2014 vyslovil svoju vecnú nepríslušnosť a vec
postúpil krajskému súdu. Krajský súd uznesením z 27. februára 2014 rozhodol, že vecne
príslušným na prejednanie trestnej veci sťažovateľa je okresný súd.
V trestnom konaní, kde sa rozhoduje o trestnom čine, ku ktorému malo dôjsť
spáchaním viacerých skutkov v spolupáchateľstve viacerých (aj neznámych) osôb
a na rôznych miestach, ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade, sa môže posúdenie
vecnej, resp. miestnej príslušnosti všeobecného súdu javiť ako problematické,
a teda prichádza do úvahy aj možnosť určenia príslušnosti nadriadeným súdom.
Ústavný súd konštatuje, že postup Okresného súdu Poprad, ako aj dobu,
v ktorej sa riešila otázka miestnej príslušnosti súdu na konanie, v trvaní 3 mesiacov
nepovažuje s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu za také, ktoré by bolo možné
kvalifikovať za neprimerané „so zbytočnými prieťahmi“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru. Navyše ešte pred rozhodnutím krajského súdu o určení príslušnosti
všeobecného súdu okresný súd bezprostredne po postúpení veci z Okresného súdu Poprad
začal vykonávať procesné úkony (výzvy z 19. decembra 2013 sťažovateľovi
a poškodenému).
28. Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu dospel k záveru,
že v napadnutom konaní nie sú zaznamenané obdobia nečinnosti, v ktorých by okresný súd
vo veci dlhšie nekonal bez toho, aby mu v tom bránila závažná prekážka. Medzi
jednotlivými úkonmi okresného súdu sa nevyskytli dlhšie obdobia nečinnosti, v rýchlom
slede nariaďoval pojednávania, pričom vykonal celkom 15 hlavných pojednávaní, vypočul
viacero svedkov, z dôvodu neprítomnosti niektorých svedkov na hlavnom pojednávaní
bez náležitého ospravedlnenia uložil aj poriadkové pokuty. Okresný súd konal
v napadnutom konaní pomerne plynulo a po 2 rokoch a 11 mesiacoch od postúpenia veci
vydal 31. októbra 2016 rozsudok, ktorým oslobodil sťažovateľa spod obžaloby.
Po predĺžení lehoty na vypracovanie písomného vyhotovenia bol rozsudok 6. februára 2017
doručený sťažovateľovi. Prokurátor okresnej prokuratúry podal proti rozsudku odvolanie,
ktoré písomne odôvodnil až 12. júna 2017. Okresný súd následne v primeranej lehote
7. júla 2017 predložil odvolanie a spis krajskému súdu.
Z uvedeného vyplýva, že v čase podania ústavnej sťažnosti k namietanému porušeniu
označených práv postupom Okresného súdu Poprad a okresného súdu nemohlo dochádzať.
IV.3 K namietanému postupu krajského súdu
29. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a, vychádzajúc
z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, konštatuje, že posudzované konanie
sa na krajskom súde začalo 7. júla 2017 predložením odvolania a 27. novembra 2019
bolo skončené uznesením vyhláseným na verejnom zasadnutí. Napadnuté trestné konanie
pred krajským súdom teda trvalo 2 roky a 4 mesiace.
V posudzovanom prípade sťažovateľ bezprostredne pred podaním ústavnej sťažnosti
(na poštovú prepravu podaná 7. novembra 2019, ústavnému súdu doručená
8. novembra 2019) využil aj možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdoch“) a 31. októbra 2019 doručil sťažnosť na prieťahy v konaní
s návrhom na vykonanie opatrení smerujúcich k rozhodnutiu o podanom odvolaní. Ústavný
súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ
právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa v okolnostiach
posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, pretože 8. novembra 2019 bol
krajským súdom nariadený termín verejného zasadnutia na 27. november 2019. Odvolací
súd vo veci právoplatne rozhodol 27. novembra 2019 uznesením, ktorým zamietol
odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry. Spis bol po písomnom vyhotovení rozhodnutia
krajského súdu 31. januára 2020 vrátený okresnému súdu.
Postup krajského súdu síce nebol bez prieťahov, avšak po využití účinných
prostriedkov nápravy sa postup krajského súdu už prieťahmi nevyznačoval, keď vo veci
rozhodol do jedného mesiaca po podaní sťažnosti predsedovi krajského súdu.
V okolnostiach danej veci tento ojedinelý prieťah v konaní nemá charakter takého ústavne
významného pochybenia v postupe krajského súdu, na základe ktorého by reálne mohol
ústavný súd dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru.
30. Z hľadiska komplexného posúdenia napadnutého konania nemožno považovať
postup orgánov činných v trestnom konaní, Okresného súdu Poprad, okresného súdu
a krajského súdu za porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie
veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.
31. Sťažovateľ okrem vyslovenia porušenia označených práv navrhol, aby ústavný
súd svojím rozhodnutím prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
a domáhal sa aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia a trov právneho
zastúpenia. Keďže ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia
sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, nevyhovel ani ďalším návrhom sťažovateľa (§ 133 ods. 3 zákona
o ústavnom súde a contrario).
32. Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného
súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. júna 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu