Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 280/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. septembra

2004 predbežne prerokoval sťažnosť F. R., bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. M. M.,

B., v ktorej namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Obvodného oddelenia

Policajného zboru Slovenskej republiky v Sládkovičove vo veci sp. zn. ČVS: ORP - 73/99,

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. R. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2004

doručená sťažnosť F. R., bytom S. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním

z 19. augusta 2004, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Slovenskej republiky

v Sládkovičove (ďalej len „obvodné oddelenie“) vo veci sp. zn. ČVS: ORP - 73/99, v ktorej

došlo k právoplatnému prerušeniu trestného stíhania z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť

skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe (uznesenie sp. zn.

ČVS: ORP - 73/99 zo 7. decembra 1999).

Podstatou sťažnosti je to, že obvodné oddelenie po právoplatnom prerušení trestného

stíhania nevykonávalo úkony smerujúce ku zisteniu páchateľa úmyselne založeného požiaru

v rodinnom dome sťažovateľa, a preto udržiava stav právnej neistoty u sťažovateľa.

Sťažovateľ totiž nepovažuje uznesenie o prerušení trestného stíhania (strana 4 podania

z 19. augusta 2004) za meritórne rozhodnutie, ktorým by sa odstránila právna neistota

poškodeného - sťažovateľa. Za také rozhodnutie by považoval len uznesenie o zastavení

trestného stíhania podľa .

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy, ak je

zrejmé, že medzi namietaným postupom orgánu verejnej moci, v tomto prípade obvodným

oddelením, a označeným základným právom (na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov) nie je žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ pre záver o možnom

porušení uvedeného základného práva. Takúto súvislosť nemôže podľa názoru ústavného

súdu vytvárať procesná situácia, v ktorej došlo k prerušeniu trestného stíhania uznesením

obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP - 73/99 zo 7. decembra 1999 z týchto podstatných

dôvodov:

Uznesenie o prerušení trestného stíhania z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti

oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, je procesným rozhodnutím.

V súlade s teóriou trestného práva procesného, ako aj rozhodovacou praxou Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), s ktorou sa pre tento prípad ústavný

súd stotožňuje, je však uznesenie o prerušení trestného stíhania z uvedeného zákonného

dôvodu zákonným spôsobom vybavenia veci, hoci na neurčitú dobu, pričom bez

rozhodnutia o pokračovaní v trestnom stíhaní nie je možné vykonávať ďalšie úkony

orgánov činných v prípravnom konaní (podobne uznesenie najvyššieho súdu z 18. augusta

1994 sp. zn. Ntv-II 318/94 uverejnené pod Rt 36/98).

V trestnom stíhaní prerušenom z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti

oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe, však možno pokračovať len vtedy,

ak sa tieto skutočnosti podarí zistiť. Ak nie, nemôže dochádzať k zbytočným prieťahom,

pretože niet konania, ktoré je vecným predpokladom na to, aby vznikali takéto prieťahy.

Potvrdzuje to aj , podľa ktorého trestným konaním sa

rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania od začatia trestného

stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného

v trestnom konaní vo veci samej a prípravným konaním úsek od začatia trestného stíhania

do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania pred

podaním obžaloby. Aj z tohto výkladového ustanovenia vyplýva, že

prerušenie trestného stíhania je zákonný a konečný spôsob skončenia trestného stíhania, a to

až do odpadnutia prekážky, pre ktorú k prerušeniu došlo.

Ústavný súd je preto názoru, že kým trvajú účinky právoplatného prerušenia

trestného stíhania vo veci sťažovateľa ako poškodeného, nemôže pojmovo dochádzať

k zbytočným prieťahom v postupe obvodného oddelenia. Obvodné oddelenie sa nemôže

dopúšťať zbytočných prieťahov v právnom stave, v ktorom niet relevantných skutkových

okolností umožňujúcich mu pokračovať v trestnom stíhaní, a preto sú vylúčené úkony

príslušných orgánov okrem úkonov, ktorých cieľom je zistiť skutočnosti oprávňujúce

vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Tieto úkony však nie sú súčasťou trestného

konania, ktoré predpokladá rozhodnutie o pokračovaní v trestnom stíhaní (porovnaj

citované rozhodnutie najvyššieho súdu Rt 36/98).

Napokon ústavný súd poukazuje aj na princíp subsidiarity jeho právomoci, ktorý

súvisí s tým, že prerušenie aj pokračovanie v trestnom stíhaní nie je vo výlučnej a

samostatnej právomoci obvodného oddelenia ( ). Tejto otázke

sa však v tomto konaní nevenoval z dôvodu, pre ktorý bola sťažnosť odmietnutá, t. j. zjavná

neopodstatnenosť.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne

neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody

sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou

sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, ako aj ostatnými navrhovanými výrokmi nezaoberal.