Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 323/2020
PDF · 439.67 KB
No categories available
IV. ÚS 323/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2012
a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 6/2019 a takto
rozhodol:
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra
2019 doručená ústavná sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“)
a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v roku 2012 podal žalobu
o ochranu osobnosti. Vec riešil okresný súd aj krajský súd, ale krajský súd mu neoznámil
číslo (spisovú značku, pozn.). Konanie pred všeobecnými súdmi trvá už 8 rokov a podľa
viacerých sťažovateľom odkazovaných rozhodnutí ústavného súdu je porušením práva
na konanie bez prieťahov už konanie s dĺžkou 6 rokov. Závažnosť porušenia odôvodňuje aj
priznaním odškodného v peniazoch. Jeho ústavná sťažnosť je preto dôvodná v celom
rozsahu. V prípade sťažovateľa majú súdy tendenciu po predložení veci ústavnému súdu
narýchlo umelo vyvolať ukončenie konania rozhodnutím o zastavení konania, zamietnutím
žaloby a pod., aby ústavný súd mal čím argumentovať. Odvolacie súdy takto narýchlo
a umelo vyvolané ukončenia konaní nezákonnými rozhodnutiami vždy zrušili, čo ústavný
súd vždy zamlčí. Aj keby konanie všeobecné súdy ukončili uvedeným spôsobom,
na podstate veci to nič nemení. Konanie by ďalej pokračovalo podaním dovolania
a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) už stanovil, že do celkovej dĺžky
konania sa musí započítať aj doba, keď sa vec riešila pred súdmi rozhodujúcimi
o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Predsedom okresného súdu aj krajského súdu
sťažovateľ podal aj sťažnosť na prieťahy.
3. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
rozhodol, že sťažovateľom označené práva boli v konaní vedenom na okresnom súde
pod sp. zn. 5 C 164/2012 a v odvolacom konaní na krajskom súde porušené
a že sťažovateľovi priznáva zadosťučinenie vo výške 5 000 €, ktoré sú mu okresný súd
a krajský súd povinné zaplatiť spoločne a nerozdielne do 2 mesiacov od právoplatnosti
nálezu.
4. Sťažovateľ uviedol, že nemôže nie vlastnou vinou splniť požiadavku povinného
zastúpenia, pretože nemá peniaze na zaplatenie advokáta. Požiadal Centrum právnej pomoci
(ďalej len „centrum“) o určenie advokáta, avšak nevedel určiť, ako dlho potrvá, kým sa
o veci rozhodne. Žiadal preto ústavný súd o čakanie s rozhodovaním, kým centrum určí
advokáta, ktorý doplní ústavnú sťažnosť. Z dôvodu opatrnosti, pre prípad nepriznania
právnej pomoci alebo nekonania centra žiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta v konaní
pred ústavným súdom. Priložil doklady o svojom zárobku a výdavkoch.
5. Sťažovateľ doručil 16. októbra 2019 a 19. decembra 2019 ústavnému súdu
podania, ktorými namietal zaujatosť voči všetkým sudcom ústavného súdu. Ďalej 16. marca
2020 doručil ústavnému súdu potvrdenia o svojich príjmoch, výdavkoch a záväzkoch,
žiadajúc o ustanovenie advokáta vo všetkých na ústavnom súde vedených veciach.
Potvrdenia za posledných 6 mesiacov doručil aj 19. mája 2020. Podaním doručeným
ústavnému súdu 4. júna 2020 sťažovateľ vzal námietky zaujatosti voči všetkým sudcom
ústavného súdu okrem sudkyne JUDr. Laššákovej späť.
II.
Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a námietka zaujatosti
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6.2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa § 50 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) účastník konania má právo vzniesť námietku zaujatosti voči
sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať a rozhodnúť. Námietku zaujatosti
je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch
vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia.
Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť. Sudca ústavného súdu, proti ktorému
námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti vyjadriť. Na opakované námietky
zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný
súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej námietke zaujatosti rozhodol.
7.1 Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
7.2 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
9.1 Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
10. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi.
Plénum ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len
„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období
od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli
prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená
sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce
členom IV. senátu ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda
senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
10.1 Sťažovateľ teda namieta zaujatosť sudkyne ústavného súdu, ktorá nie je
predsedníčkou ani členkou štvrtého senátu, ktorý je príslušný na konanie vo veci ústavnej
sťažnosti sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu nie je splnený predpoklad účinného vznesenia
námietky zaujatosti v zmysle § 50 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde, preto ústavný
súd na podanie sťažovateľa, ktorým namietal zaujatosť sudkyne ústavného súdu Jany
Laššákovej, neprihliadal. Navyše vo vzťahu k tejto sudkyni sťažovateľ poukazuje na postup
v inej ňou rozhodnutej veci, ktorý v zmysle § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde nie je
dôvodom na jej vylúčenie z rozhodovania vo veci.
III.
Chronológia procesných úkonov v napadnutom konaní
11. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu zistil tento priebeh napadnutého
konania:
- 24. júla 2012 – okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa o ochranu osobnosti,
v petite žiada ospravedlnenie (10 výrokov) a spravodlivé zadosťučinenie od žalovaného
(ďalej aj „žalovaný“);
- 15. augusta 2012 – žiadosť sťažovateľa o zaslanie spisovej značky, výzvy
na zaplatenie súdneho poplatku a tlačiva na oslobodenie od súdnych poplatkov;
- 12. septembra 2012 – vylúčenie podania (žaloby) zo spisu sp. zn. 6 C 345/2008, kde
bolo nesprávne založené, a zapísané ako nová vec sp. zn. 5 C 164/2012;
- 27. septembra 2012 – úprava vyrubenia súdneho poplatku realizovaná 19. októbra
2012, výzva doručená 24. októbra 2012, poplatok zaplatený 31. októbra 2012;
- 5. decembra 2012 – úprava doručenia žaloby s výzvou na vyjadrenie –
nerealizovaná;
- 7. decembra 2012 – žiadosť o termín pojednávania, rozšírenie žaloby o 8 výrokov;
- 7. januára 2013 – pripustená zmena žaloby, doručenie zmeny, žaloby a výzvy
na vyjadrenie;
- 28. januára 2013 – vyjadrenie žalovaného;
- 18. apríla 2013 – žiadosť sťažovateľa o zistenie stavu konania;
- 14. apríla 2014 – úprava doručenia vyjadrenia žalovaného sťažovateľovi s výzvou,
žiadaný spis Okresného súdu Galanta sp. zn. SA-8 C 205/2004, zisťovaný stav vecí
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1 T 1/05 a sp. zn. 1 T 2/04;
- 28. apríla 2014 – vyjadrenie sťažovateľa;
- 2. septembra 2014 – termín pojednávania nariadený na 20. október 2014, žiadané
spisy Okresného súdu Galanta, listiny zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1 T 2/04
a spisu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 T 1 /05, 1 T 2/05, realizované 25. septembra 2014;
- 2. októbra 2014 – vyjadrenie sťažovateľa o nesúhlase s prejednaním
v neprítomnosti;
- 13. októbra 2014 – zrušenie termínu pojednávania 20. októbra 2014, doručenie
listín z Krajského súdu v Nitre;
- 7. novembra 2014 – výzva Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov na
možnosť vykonať pojednávanie v ústave 27. januára 2015 alebo 3. februára 2015, podľa
odpovede doručenej 20. novembra 2014 je to možné a treba koordinovať s iným termínom
pojednávania;
- 12. januára 2015 – žiadosť o zistenie stavu na krajskom súde o odvolaní z veci
Okresného súdu Galanta sp. zn. SA-8 C 205/2004, prípadne o kópie zo spisu, oznámenie
o nevykonaní pojednávania v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov;
- 29. januára 2016 – zmena zákonného sudcu – JUDr. Jaroslav Ivan;
- 13. septembra 2016 – výzva Okresného súdu Galanta sp. zn. SA-8 C 205/2004, spis
Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1 T 2/04, výzva sťažovateľa a žalovaného na predloženie
dôkazov, poučenie, koncentrácia;
- 29. septembra 2016 – odpoveď žalovaného;
- 28. júna 2017 – pokyn sudcu pre vyššieho súdneho úradníka na preverenie
litispendencie s konaním vedeným pod sp. zn. 6 C 345/2008 v lehote 15 dní;
- 26. júla 2017 – preverenie litispendencie vyšším súdnym úradníkom;
- 24. augusta 2017 – pokyn sudcu na predloženie tajomníčke na vyhotovenie
spisového prehľadu v lehote 10 dní;
- 4. októbra 2017 – pokyn sudcu pre vyššieho súdneho úradníka na doplnenie
podania, doručenie poučenia – žaloby s lehotou 20 dní;
- 9. novembra 2017 – výzva sťažovateľovi uznesením na doplnenie petitu;
- 4. decembra 2017 – odpoveď sťažovateľa;
- 13. decembra 2017 – úprava odpovede sťažovateľa, zaslanie žalovanému;
- 20. marca 2018 – úprava termínu pojednávania na 24. máj 2018, predvolania;
- 9. apríla 2018 – žiadosť sťažovateľa o informáciu, či okresný súd dostal všetky
zásielky, resp. ktoré – ku každej zásielke podľa podacích lístkov;
- 30. apríla 2018 – úradný záznam – podania poukazované sťažovateľom nie sú
v spise;
- 24. mája 2018 – pojednávanie, vyhlásenie rozsudku zamietajúceho žalobu;
- 12. júna 2018 – úprava doručenia vyhotovenia rozsudku, doručený 21. júna 2018;
- 29. júna 2018 – odvolanie sťažovateľa;
- 23. júla 2018 – úprava vyrubenia poplatku za odvolanie, doručenie odvolania
žalovanému;
- 15. augusta 2018 – vyjadrenie žalovaného, úprava zaslaná sťažovateľovi s výzvou
na vyjadrenie;
- 16. augusta 2018 – sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o vyrubení poplatku
za odvolanie, žiadal oslobodenie;
- 24. augusta 2018 – žiadosť o správu učtárne o vyplatení primeraného finančného
zadosťučinenia podľa nálezov ústavného súdu, následne úradný záznam zo 7. septembra
2018 o vyplatení súm 500 €, 1 000 €, 500 € a 2 000 € za február až august 2018;
- 27. augusta 2018 – vyjadrenie sťažovateľa;
- 6. novembra 2018 – zamietnutá sťažnosť sťažovateľa;
- 19. decembra 2018 – predkladacia správa doručovaná krajskému súdu;
- 10. januára 2019 – spis doručený krajskému súdu;
- 14. augusta 2019 – úradný záznam – pokyn predsedu senátu, aby pripojený spis
okresného súdu sp. zn. 1 T 2/2004 bol zapožičaný k spisu krajského súdu sp. zn.
- 21. augusta 2019 – vrátenie zapožičaného spisu;
- 1. októbra 2019 – pokyn predsedu senátu na doručenie vyjadrenia sťažovateľa
žalovanému;
- 21. októbra 2019 – úprava termínu pojednávania na verejné vyhlásenie rozsudku
na 30. október 2019;
- 30. októbra 2019 zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku sp. zn. 24 Co 6/2019,
potvrdenie rozsudku okresného súdu, žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu;
- 13. novembra 2019 – vrátenie spisu okresnému súdu;
- 18. novembra 2019 – úprava na doručenie rozsudku krajského súdu;
- 25. novembra 2019 – právoplatnosť rozsudku krajského súdu;
- 7. januára 2020 – úprava na vymáhanie súdneho poplatku za odvolanie, predloženie
vyššiemu súdnemu úradníkovi na trovy konania;
- 17. januára 2020 – dovolanie sťažovateľa;
- 19. februára 2020 – výzva centru na oznámenie, či bola sťažovateľovi poskytnutá
právna pomoc pre dovolacie konanie;
- 3. marca 2020 – odpoveď centra;
- 18. marca 2020 – výzva centru, či je rozhodnutie o nepriznaní nároku na právnu
pomoc právoplatné;
- 28. apríla 2020 – odpoveď centra, že rozhodnutie bolo právoplatné 4. marca 2020
a sťažovateľ podal správnu žalobu.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
12. Vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom
súde) ústavný súd pri predbežnom prerokovaní posudzoval označené porušenie práv
sťažovateľa vo vzťahu k porušovateľom, ktorých označil v ústavnej sťažnosti, teda
vo vzťahu k okresnému súdu a krajskému súdu (hoci sťažovateľ neuviedol spisovú značku
konania na krajskom súde, ktorú ústavný súd doplnil do záhlavia tohto uznesenia po jej
zistení z pripojeného spisu), a vo vzťahu k dôvodom a rozsahu vymedzenému
v ústavnej sťažnosti.
13. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a postupom krajského súdu v odvolacom konaní došlo k porušeniu jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže
konanie trvá už osem rokov, čo je podľa ustálenej súdnej praxe považované za prieťah.
14. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu
žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný
súd v rámci ústavného prieskumu v prvom rade v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom
súde k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady
na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie
právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
15. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie
nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc
ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne
neopodstatnená. Ak ale ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia
zistí, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná
sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený
jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,
v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní
pred ústavným súdom vyhovieť (I. ÚS 60/2019), a preto sa splnením tejto podmienky
zaoberá ústavný súd v nasledujúcej časti.
IV.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 C 164/2012
16. V konaní vo veci samej vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 164/2012
ústavný súd zistil zo zapožičaného súdneho spisu, že okresný súd rozhodol v označenej veci
sťažovateľa rozsudkom z 24. mája 2018. Proti nemu podal sťažovateľ 29. júna 2018
odvolanie, ktoré bolo spolu so spisovým materiálom predložené na rozhodnutie krajskému
súdu ako súdu odvolaciemu 10. januára 2019. Odvolacie konanie bolo na krajskom súde
vedené pod sp. zn. 24 Co 6/2019.
17. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
18. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza
z princípu, podľa ktorého ústavná sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to
ako účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05, III. ÚS 355/2012). Ústavný súd preto v rámci svojej
rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07,
I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj právu na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa poskytuje
ochrana len vtedy, ak bola ústavná sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď
k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo porušenie v tomto čase
ešte trvalo.
19. Zo skutočností uvedených v bode 16 odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva,
že okresný súd v označenom konaní ešte pred doručením ústavnej sťažnosti sťažovateľa
ústavnému súdu prijal vo veci sťažovateľa meritórne rozhodnutie a po podaní odvolania
v primeranom čase predložil uplatnený opravný prostriedok spolu so spisovým materiálom
na rozhodnutie nadriadenému súdu. Vzniknutý časový odstup medzi podaním odvolania
a predložením odvolania so spisom krajskému súdu je odôvodnený vykonávaním úkonov
v súvislosti s vyrubením súdneho poplatku. Sťažovateľ sa „odvolal“ [podľa Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podal sťažnosť] proti uzneseniu okresného súdu
z 23. júla 2018 a žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. O tomto podaní sťažovateľa
musel preto ešte pred predložením veci krajskému súdu rozhodnúť sudca okresného súdu
uznesením zo 6. novembra 2018.
20. Ústavný súd tak konštatuje, že z hľadiska požiadavky odstránenia stavu právnej
neistoty okresný súd splnil svoju úlohu v prvostupňovom konaní vydaním meritórneho
rozhodnutia a predložením spisového materiálu nadriadenému súdu. Sťažovateľ, ktorý sa
domáha ochrany svojich označených práv vo vzťahu k označenému konaniu okresného
súdu, sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd obrátil v čase, keď už tento
prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu okresného súdu nebol objektívne
spôsobilý splniť svoj účel. Ani po následnom vrátení spisu z krajského súdu a v súvislosti
s predkladaním dovolania sťažovateľa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ústavný súd
nespozoroval zbytočné prieťahy okresného súdu v konaní.
21. Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 16 až 20 odôvodnenia tohto uznesenia
ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 164/2012 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
22. Nad rámec ústavný súd dodáva, že uvedené rozhodnutie ústavného súdu
nepredstavuje procesnú prekážku, ktorá by v budúcnosti bránila sťažovateľovi obrátiť sa
na ústavný súd s ústavnou sťažnosťou, ak by v pokračujúcej časti konania dochádzalo
k zbytočným prieťahom.
IV.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 24 Co 6/2019
23. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).
24. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
25. Ústavný súd nahliadnutím do súdneho spisu zistil, že krajský súd v napadnutom
konaní nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku 21. októbra 2019 na 30. október
2019. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu ešte
krajský súd mohol byť porušovateľom označeného základného práva podľa ústavy a práva
podľa dohovoru, keďže vo veci ešte meritórne nerozhodol.
26. Ústavný súd sa preto zameral na posúdenie napadnutého procesného postupu
krajského súdu a skúmanie intenzity namietaného porušenia označeného základného práva
vo vzťahu k nemu. Ústavný súd pritom pripomína, že už vo svojich skorších rozhodnutiach
vyslovil názor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama
osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01). Oneskorenie
v niektorej fáze konania môže byť tolerované, ak celková dĺžka konania nemôže byť
považovaná za neúmernú (rozsudok ESĽP vo veci Pretto a iní proti Taliansku z 8. 12. 1983,
sťažnosť č. 7984/77, bod 37).
27. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú
právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).
28. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ide v napadnutom konaní
o občianskoprávne konanie o ochranu osobnosti, v ktorom sa sťažovateľ okrem
ospravedlnenia domáha aj zdržania sa (upustenia od neoprávnených zásahov)
konkretizovaných 18 výrokov, ktoré žalovaný uviedol v trestnom a civilnom konaní
v procesnom postavení svedka, obvineného, prípadne podozrivého. Vo všeobecnosti ide
o štandardnú agendu súdov prvej inštancie a druh konania, ktorého povaha si vyžaduje
osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, aby sa čo
najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou
o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, II. ÚS 71/2016). V tomto
prípade je určitá faktická zložitosť prítomná povahou uplatneného nároku, keď sťažovateľ
namieta zásahy, ku ktorým malo dôjsť vo viacerých ďalších konaniach, čo si vyžiadalo
zabezpečenie príslušných listín, resp. spisov, kde boli výroky zaznamenané. Prvok právnej
zložitosti nebol prítomný. Hodnotiac celkovo kritérium zložitosti veci, ústavný súd
konštatuje, že vzhľadom na to, že v čase podania ústavnej sťažnosti bolo rozhodnuté vo veci
samej okresným súdom a všetky písomnosti už boli zabezpečené v spise (s výnimkou
obdobia jedného týždňa v auguste 2019, keď bol jeden trestný spis zapožičaný k inému
spisu krajského súdu), nezistil priamy vplyv právnej alebo skutkovej zložitosti veci na dĺžku
namietaného konania.
28.1 Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj
význam konania pre sťažovateľa. V namietanom konaní žalobu a aj odvolanie proti
vydanému rozsudku podal sťažovateľ, právoplatné ukončenie sporu preto preňho
nepochybne subjektívne malo význam. Spor je však podľa poznatkov ústavného súdu z jeho
rozhodovacej činnosti a podľa obsahu zapožičaného spisu potrebné vnímať aj v širších
súvislostiach. Žiada sa uviesť, že ide o druhý zo sporov iniciovaných sťažovateľom proti
žalovaným ( a ), ktorí v minulosti spolu s ním vystupovali
v trestnom konaní ako obvinení z trestného činu lúpeže. Sťažovateľ bol obvinený popri tom
aj z trestných činov vraždy. V roku 2007 došlo k právoplatnému odsúdeniu sťažovateľa.
Sťažovateľ okrem iného v trestnom konaní namietal, že zavinenie súd oprel o výpovede
nevierohodných svedkov ( a ), ktorí v úmysle polepšiť si
svoje procesnoprávne postavenie ako obvinených začali sťažovateľa v prípravnom konaní
usvedčovať zo spáchania jednotlivých skutkov (napr. v dovolaniach, rozhodnutie o ktorých
bolo predmetom ústavného prieskumu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 305/09, I. ÚS 444/2010).
Svoje námietky uplatňoval aj v súkromnoprávnej rovine dostupnými procesnými
prostriedkami.
28.2 Prvý spor bol vedený Okresným súdom Galanta pod sp. zn. SA-8C 205/2004
o ochranu osobnosti proti žalovanému . Okresný súd Galanta žalobu
rozsudkom z 18. apríla 2013 zamietol a krajský súd rozsudok okresného súdu na odvolanie
sťažovateľa potvrdil rozsudkom č. k. 10 Co 177/2013-738 z 15. októbra 2014. Ten
nadobudol právoplatnosť 4. marca 2015. Rozsudok krajského súdu bol podrobený
prieskumu zo strany ústavného súdu na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľa a uznesením
sp. zn. II. ÚS 388/2015 z 23. júna 2015 bola ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne
neopodstatnená. Na tomto mieste ústavný súd zdôrazňuje závery z odôvodnenia krajského
súdu, že 1. neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti zásadne nemôžu byť
tvrdenia tvoriace súčasť svedeckej výpovede v trestnom konaní (vrátane tvrdení
považovaných tým, koho sa týkajú, za nepravdivé), 2. osoba podrobovaná úkonom
trestného konania musí z povahy veci zniesť obmedzenia, či dokonca aj pozbavenia
niektorých základných práv a slobôd garantovaných všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu
alebo iné postavenie a 3. preskúmavanie pravdivosti svedeckej výpovede v trestnom konaní
nie je možné (bez ďalšieho) za pomoci prostriedkov ochrany práv v občianskom súdnom
konaní, keďže opak by znamenal preskúmavanie správnosti postupov orgánov činných
v trestnom konaní a tiež ich rozhodnutí mimo rámca na toto ustanoveného zákonmi
upravujúcimi tzv. trestný proces a takto buď faktické pripustenie ďalšieho opravného
prostriedku proti rozhodnutiu v trestnom konaní, alebo vytváranie podkladu pre uplatnenie
mimoriadnych opravných prostriedkov, a to bez toho, aby pre takýto postup existovala
nevyhnutná zákonná opora.
28.3 Namietané konanie je druhým sporom sťažovateľa a smeruje proti žalovanému
. Ten všetky výroky (tvrdenia) podľa žaloby predniesol buď
v postavení svedka v civilnom konaní vedenom Okresným súdom Galanta pod sp. zn. SA-
8 C 205/2004, prípadne v procesnom postavení svedka v trestnom konaní, v procesnom
postavení zadržaného v trestnom konaní, v procesnom postavení obžalovaného v trestnom
konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 T 1/2005, sp. zn. 1 T 2/2005
a vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 T 2/2004. Sťažovateľ si mal byť vzhľadom
na závery uvedené v právoplatných rozhodnutiach všeobecných súdov (uvedené
v predchádzajúcom bode) a vzhľadom na podobnosť skutkových okolností tvoriacich základ
jeho žaloby vedomý (minimálne od roku 2015, keď bol prvý spor právoplatne skončený),
že výsledok konania o jeho žalobe v namietanom konaní bude s ohľadom na zásadu právnej
istoty podobný, a preto akékoľvek úvahy o význame práve tohto konania pre sťažovateľa
musia byť zasadené v uvedenom kontexte. Povaha konania preto za daných okolností nie je
taká citlivá, že by si vyžadovala osobitnú pozornosť. Stav neistoty týkajúci sa zásahov
do osobnostných práv sťažovateľa závažne neovplyvňuje zabezpečovanie životných potrieb
strany sporu, prípadne jeho rodiny (m. m. II. ÚS 52/99).
29. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu priamu spojitosť medzi správaním
sťažovateľa a dĺžkou trvania konania na krajskom súde.
30. Ústavný súd pri hodnotení postupu krajského súdu poukazuje na rámcové dátumy
a jednotlivé úkony krajského súdu. Konanie trvalo od predloženia spisu 10. januára 2019
do vrátenia spisu okresnému súdu 13. novembra 2019 približne 10 mesiacov. Krajský súd
počas tohto obdobia v auguste na jeden týždeň zapožičal jeden z pripojených spisov
k inému spisu nachádzajúcemu sa na krajskom súde. Krajský súd doručoval odvolaciu
repliku žalovanému a 30. októbra 2019 vyhlásil rozsudok.
31. Sťažovateľ neformuloval konkrétnu námietku proti postupu krajského súdu
v rámci odvolacieho konania, skôr argumentoval celkovou dĺžkou konania 8 rokov. Ústavný
súd dáva do pozornosti sťažovateľa, že aj ESĽP uplatňuje rôzne spôsoby skúmania postupu
štátnych orgánov. Z jeho rozhodovacej činnosti je zrejmé, že môže skúmať jednak dĺžku
konania na jednotlivých súdnych inštanciách (napr. Rablat v. Francúzsko, rozsudok z 29. 4.
2003, č. 49285/99) alebo sa môže snažiť identifikovať konkrétne neprimerané obdobia
nečinnosti medzi jednotlivými úkonmi vo veci bez toho, aby vyhodnotil, či celková dĺžka
jednotlivých fáz konania bola primeraná alebo nie (napr. Koktavá v. Česká republika,
rozsudok z 2. 12. 2003, č. 45107/98). Spôsoby skúmania postupu štátnych orgánov sa javia
byť rovnocenné, pretože sledujú rovnaký cieľ, a to zistenie, či v posudzovanom prípade
došlo alebo nedošlo k porušeniu práv sťažovateľa.
32. Krajský súd vo veci konal ako súd odvolací a jeho úlohou bolo posúdiť vecnú
správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto spravidla
nevykonáva vo veci procesné úkony (§ 378 a nasl. CSP) ani nie je povinný nariadiť
pojednávanie (§ 385 CSP), to však neznamená, že sa vecou nezaoberá a že je v odvolacom
konaní nečinný.
33. Ústavný súd konštatuje, že pri absencii konkrétnej námietky sťažovateľa
smerujúcej k nečinnosti krajského súdu v odvolacom konaní, pri zohľadnení právnej
a faktickej zložitosti veci, významu veci pre sťažovateľa, správania sťažovateľa a postupu
súdu časový úsek v trvaní 9 mesiacov od predloženia spisu prvoinštančným súdom
do podania ústavnej sťažnosti nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť, ktorá by poukazovala
na nečinnosť krajského súdu v takej ústavne relevantnej intenzite, že by po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto ústavnú
sťažnosť hodnotí ako zjavne neopodstatnenú, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa
§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
IV.3 Záver vo vzťahu k žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu
34. Ústavný súd, spravujúc sa úvahami podľa bodu IV a posúdením obsahu návrhu
podľa častí IV.1 a IV.2, zistil, že ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Zistenie
o zjavnej neopodstatnenosti nutne vedie ústavný súd k záveru, že v danom prípade ide
o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014,
I. ÚS 210/2019). Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho
zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho
zástupcu napriek nezdokladovaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom
ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia). Výzva na preukázanie majetkových
pomerov by bola po zistení zrejme bezúspešného uplatňovania si nároku na ochranu
ústavnosti neúčelná.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. júla 2020
Miroslav Duriš predseda senátu