Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 523/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa)

a zo sudcov Ivana Fiačana a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľov , , ,

a , , ,

zastúpených advokátskou kanceláriou JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária s. r. o.,

T. G. Masaryka 7, Lučenec, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Erika Golská,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a Slovenskej

republiky rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -515

z 24. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a pre

nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť , , ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20

a (ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -515 z 24. júna 2020

(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že súvisí s ústavnou sťažnosťou

a o ktorej rozhodol ústavný súd nálezom č. k. -57 zo 7. apríla

2016 tak, že vyslovil, že základné právo a podľa

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 23. marca 2013 porušené bolo,

uvedený rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

2.1 V odôvodnení uvedeného nálezu ústavný súd konštatoval, že „závery krajského

súdu nie sú dostatočne odôvodnené, pretože krajský súd sa v podstate žiadnym spôsobom

nevysporiadal s podstatnou a relevantnou argumentáciou sťažovateľov odkazom

na judikatúru najvyššieho súdu. Krajský súd v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

len stručne konštatoval, že skutkový stav prejednávanej právnej veci sťažovateľov je

odlišný, hoci toto jeho tvrdenie je v zrejmom rozpore s tým, čoho sa sťažovatelia v konaní

domáhali a o čom rozhodol prvostupňový súd. Krajský súd vo svojom odôvodnení uvádza,

že v prípade konania o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, sa požadované

určenie vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa, a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, logicky

nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Žiadnym spôsobom však krajský súd nevysvetlil,

prečo tento právny záver nie je aplikovateľný na vec sťažovateľov, v ktorej sa domáhali

petitom práve takého určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, a zároveň v situácii, keď

smrť poručiteľa v ich prípade nastala taktiež pred uplynutím 10-ročnej lehoty.“.

3. V ďalšom priebehu súdneho konania krajský súd rozsudkom č. k.

515 z 24. júna 2020 potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Lučenec (ďalej

len „okresný súd“) č. k. -446 z 11. februára 2019, ktorým určil, že

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území patria do dedičstva

po nebohej ktorá bola právnou predchodkyňou žalobcov v 1. až 4. rade. Sťažovatelia

majúci v predmetnom konaní postavenie žalovaných v 1. a 2. rade pritom tvrdili, že

vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli „vydaním osvedčenia vyhlásením

o vydržaní vlastníckeho práva notárskou zápisnicou spísanou dňa 21. 02. 1996“.

4. Podľa názoru sťažovateľov je nesporné, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd

vychádzali z právneho názoru prezentovaného v náleze ústavného súdu č. k.

-57 zo 7. apríla 2016. Sťažovatelia na jednej strane „akceptujú záväznosť

uvedeného právneho stanoviska pre všeobecné súdy“, zároveň však namietajú, že

napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k.

-446 z 11. februára 2019 „spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci,

pretože do dedičstva po poručiteľke nepatria všetky nehnuteľnosti uvádzané v petite

žalobného návrhu. Podľa názoru sťažovateľov žalobcovia v priebehu súdneho konania

nepredložili jediný dôkaz „preukazujúci dôvodnosť požadovaného určenia, že by

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2-ica na rodinných domoch žalovaných a ostatných

pozemkoch žalovaných mal patriť do dedičstva po poručiteľke , a to napriek tomu, že

sa takéhoto určenia vo svojej žalobe dožadujú“. Pokiaľ žalobcovia v súdnom konaní žiadali

„o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu k pozemku parc. č. ,

boli si vedomí toho, že uvedený pozemok im nepatrí“.

4.1 Vzhľadom na uvedené sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhujú, aby

ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie ich

základných práv podľa a napadnutým rozsudkom krajského súdu, aby

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a aby

sťažovateľom priznal náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa je

založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o porušeniach základných

práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd rozhoduje len v prípade, ak je

vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto

právomoci všeobecnými súdmi neboli zlučiteľné s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné

súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,

ktorých sústavu završuje najvyšší súd (m. m. , ). Úlohou ústavného

súdu rovnako nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale

chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné ().

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na

prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez

zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o

ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný

oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľov podľa a rozsudkom krajského súdu č. k.

515 z 24. júna 2020 (bod 3), ktorému sťažovatelia vytýkajú, že „spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci“, pretože do dedičstva po poručiteľke nepatria všetky

nehnuteľnosti uvádzané v petite žalobného návrhu (bod 4).

12. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a

slobôd v konaní pred ústavným súdom je splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

ustanovených , a , a , ako aj

ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z a .

15. Podľa ak o ochrane základných práv a

slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

16. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

17. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

18. Podľa (ďalej len „“) proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

18.1 Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

18.2 Podľa prvej vety dovolanie sa podáva v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.

18.3 Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa

dovolateľ domáha (dovolací návrh).

18.4 Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba

tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

18.5 Podľa dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie

právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť

tohto právneho posúdenia.

18.6 Zásadnou zmenou prípustnosti dovolania podľa proti rozhodnutiam

odvolacieho súdu je s účinnosťou od 1. júla 2016 jeho nastavenie na princípe otvorenosti

proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu, s výnimkami uvedenými v

a v s tým obsahovým rozdielom, že o naplnení predpokladov prípustnosti,

definovaných v rozhoduje iba dovolací súd.

19. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd na okresnom súde zistil, že sťažovatelia

zamlčali, že proti rozsudku krajského súdu č. k. -515 z 24. júna 2020 podali

5. októbra 2020 dovolanie podľa v spojení s ,

o ktorom dosiaľ nebolo zo strany najvyššieho súdu rozhodnuté. V uvedenom dovolaní

sťažovatelia uplatnili totožné argumenty ako v ústavnej sťažnosti (bod 4).

20. Ako bolo spomenuté, ústavnému súdu prislúcha právomoc zaoberať sa porušením

základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takému právu

neposkytuje účinnú ochranu prostredníctvom opravného prostriedku dostupného fyzickej

alebo právnickej osobe a že ju neposkytuje žiaden iný orgán Slovenskej republiky

(, ).

21. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho

práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého

porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom (m. m.

). Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí (čl. 142

ods. 1 v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú všetky

im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného práva

alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto

základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1

(m. m. , , , ,

). Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom (m. m. , ).

22. Na základe týchto okolností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov, ktorou

namietali porušenie základných práv podľa a napadnutým rozsudkom

krajského súdu, odmietol podľa pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

23. Ústavný súd zároveň upriamuje pozornosť sťažovateľov na to, že odôvodnenie

ústavnej sťažnosti musí spĺňať ústavno-právne požiadavky. V odôvodnení ústavnej

sťažnosti nepostačuje argumentovať rovnakým metodologickým a obsahovým spôsobom

ako v konaní pred všeobecnými súdmi. Kritika právnych záverov všeobecných súdov

pri poskytovaní ochrany „zákonným“ subjektívnym právam účastníkov konania musí mať

v ústavnej sťažnosti nevyhnutné prepojenie na základné práva a slobody sťažovateľov, a to

nielen na úrovni návrhu na rozhodnutie vo veci samej, ale aj v rovine odôvodnenia ústavnej

sťažnosti (m. m. ). Nedostatok ústavnoprávne relevantného odôvodnenia

ústavnej sťažnosti má vo vzťahu k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva

alebo slobody významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom

ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej

podmienky ani nemôže o návrhoch sťažovateľov uvedených v petite rozhodovať (m. m.

, , , , ).

24. Vec bola v súlade s čl. III bodom 1 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku

č. 2 schváleného na zasadnutí pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky 1. októbra 2020

z dôvodu neprítomnosti člena prvého senátu Rastislava Kaššáka prejednaná a rozhodnutá

prvým senátom ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu a sudkyňa

spravodajkyňa, Ivan Fiačan a Miloš Maďar – členovia senátu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu