Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 583/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 8. júna 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. septembra 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 8. júna 2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola účastníčkou konania na strane

odporcu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. , ktorého predmetom bolo zaplatenie sumy 115,15 €

s príslušenstvom. Okresný súd v označenom konaní návrhu žalobcu vyhovel rozsudkom

zo 7. novembra 2012 a sťažovateľku zaviazal aj na náhradu trov konania. Sťažovateľka

podala proti označenému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd napadnutým rozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov

odvolacieho konania navrhovateľovi nepriznal.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že došlo k porušeniu jej označených práv

napadnutým rozsudkom krajského súdu, pričom argumentovala vlastným právnym

posúdením veci, na základe ktorého formulovala v sťažnosti svoj záver o arbitrárnosti

napadnutého rozsudku krajského súdu.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

o jej sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej označených práv

a napadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok krajského súdu zruší a vec

mu vráti na ďalšie konanie a prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 115,15 € a trovy

konania v sume 146,60 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

2

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených práv z dôvodu, že krajský súd

jej vec nesprávne právne posúdil, a v tejto súvislosti predostrela svoj právny pohľad na vec.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v

petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich

práv (m. m. , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnosti

trpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej.

3

Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že napriek všeobecným

tvrdeniam o nesprávnom právnom posúdení jej veci a zlyhania krajského súdu absentuje

akékoľvek odôvodnenie sťažnosti, t. j. neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú

ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení

niektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa a dohovoru

napadnutým rozsudkom krajského súdu v napadnutom konaní. Navyše, vychádzajúc

z obsahu petitu je potrebné konštatovať, že je nedostatočný, pretože v prvom bode petitu

sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv krajským

súdom, bez toho, aby identifikovala, či ide o postup alebo rozhodnutie, prípadne iný zásah,

a taktiež neoznačila konkrétne konanie, respektíve rozhodnutie krajského súdu.

Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a písm.

a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia

ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Ďalším nedostatkom sťažnosti je neakceptovateľné splnomocnenie, ktoré

sťažovateľka predložila pre účely tohto konania pred ústavným súdom. V prvom rade je

potrebné konštatovať, že ide o kópiu plnej moci, nie originál, pričom je zjavné, že obsah

fotokópie dokumentu nezodpovedá obsahu pôvodného dokumentu. Inými slovami, ústavný

súd mal závažné pochybnosti o tom, či nedošlo k nedovelenej úprave pôvodného

dokumentu „splnomocnenia“. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že splnomocnenie je

koncipované podľa obsahu ako dohoda o splnomocnení, teda ako dvojstranný právny úkon,

pričom predložená kópia „splnomocnenia“ obsahuje len jeden podpis, a to osoby

splnomocniteľky – sťažovateľky. Z uvedeného vyplýva, že chýba podpis advokáta, ktorý

udelené splnomocnenie prijíma. Na základe uvedeného ústavný súd nemohol akceptovať

predložený dokument preukazujúci povinné zastúpenie v konaní pred ústavným súdom

4

a konštatuje, že sťažovateľka nesplnila povinnosť v zmysle § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v spojení s jeho

nedostatočným, a tým aj neurčitým petitom, ako aj s nepredložením akceptovateľného

splnomocnenia významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky, aby

čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu

poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie

sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.

Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby podľa je teda vznesenie relevantných námietok

zo strany sťažovateľky spočívajúcich v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jej

základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou

aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy,

územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie

sťažovateľky neobsahuje, pričom samotný subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej

práv nie je dostatočným dôvodom pre záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu,

ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia

sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,

v predloženej podobe neobsahuje kvalifikované odôvodnenie ani dostatočne určitý petit,

teda nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde. Zároveň konštatuje, že k sťažnosti nebolo priložené akceptovateľné

splnomocnenie, preto absentuje aj náležitosť ustanovená v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

5

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce

s dostatočne určitým návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ako aj akceptovateľné

splnomocnenie, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva vychádzajúc z obsahu sťažnosti, že

predmetom sporu v okolnostiach prípadu bolo zaplatenie sumy 115,15 € s príslušenstvom.

V danom prípade by bolo nevyhnutné zohľadniť intenzitu namietaného porušenia (jeho

ústavnoprávny rozmer), ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Namietaná suma, o ktorú bola, resp. mala byť

sťažovateľka ukrátená, zjavne nedosahuje ani trojnásobok minimálnej mzdy, teda sumy,

ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva považovaná za bagateľnú (pozri § 238 ods. 5

v znení neskorších predpisov, ktorý

ustanovuje trojnásobok minimálnej mzdy ako podmienku prípustnosti dovolania proti

právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia).

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje proti

rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej ochrany

sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých došlo k

porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS

414/2010, , )].

Ústavný súd preto konštatuje, že aj v prípade, ak by sťažnosť sťažovateľky mala

všetky náležitosti, existoval by dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

6

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi

formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. novembra 2015

7