Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 576/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

, zastúpeného advokátskou

kanceláriou URBÁNI & Partners s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene

ktorej koná advokát JUDr. Rastislav Urbáni, PhD., LL.M., vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , 2 a 5 a práv podľa

ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednoznačne

neidentifikovaným „postupom prokurátora“ a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 27. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , 2 a 5 (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) jednoznačne neidentifikovaným „postupom prokurátora“

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 27. júla 2020.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je väzobne trestne

stíhaný pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

zákon“), pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172

ods. 1 písm. a), c) a d), ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b) a c) s poukazom

na a .

Dňa 6. mája 2020 sťažovateľ podal na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“) žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu.

Dňa 30. júna 2020 prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry podal Špecializovanému

trestnému súdu (ďalej len „špecializovaný súd“) návrh na predĺženie lehoty väzby

sťažovateľa a ostatných spoluobvinených o päť mesiacov, t. j. do 3. januára 2021, pričom

ani v tomto návrhu a ani skôr sa nevysporiadal so sťažovateľovou žiadosťou o prepustenie

z väzby na slobodu.

3. Špecializovaný súd uznesením sp. zn. z 10. júla 2020 výrokom I

rozhodol, že u ostatných obvinených predlžuje lehotu väzby do 3. januára 2021, a výrokom

II rozhodol, že sťažovateľa prepúšťa z väzby na slobodu z dôvodu, že sťažovateľ podal

6. mája 2020 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, pričom prokurátor úradu špeciálnej

prokuratúry tejto žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu nevyhovel a k tejto

žiadosti sa vyjadril až 10. júla 2020 po tom, ako mu táto bola doručená obhajcom

sťažovateľa na výsluchu obvineného. Vzhľadom na uvedené špecializovaný súd

konštatoval, že o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu nebolo

prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry rozhodnuté 64 dní. S poukazom na túto

skutočnosť bolo podľa špecializovaného súdu ďalšie trvanie väzby sťažovateľa

neudržateľné z dôvodu nedodržania postupu podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

a preto špecializovaný súd rozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu

a ďalej sa už nezaoberal návrhom prokurátora úradu špeciálnej prokuratúry na predĺženie

lehoty trvania väzby podľa vo vzťahu k sťažovateľovi.

4. Proti tomuto uzneseniu špecializovaného súdu podal ihneď po jeho vyhlásení

sťažnosť prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k výroku II týkajúcemu

sa prepustenia sťažovateľa z väzby na slobodu, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým

uznesením sp. zn. z 27. júla 2020 tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a),

ods. 2 uznesenie špecializovaného súdu sp. zn.

z 10. júla 2020 vo výroku II zrušil, podľa za existencie

dôvodov väzby podľa , lehotu trvania väzby

sťažovateľa predĺžil do 3. januára 2021, podľa žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b),

ods. 2 písomný sľub sťažovateľa neprijal, podľa ,

ods. 2 väzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka

nenahradil.

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že v zmysle judikatúry

ústavného súdu požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu nezodpovedá v zmysle a 5 a dohovoru lehota

počítaná na mesiace, ale na týždne, pričom od podania sťažovateľovej žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu prokurátorovi úradu špeciálnej prokuratúry do jej predloženia

špecializovanému súdu uplynulo 64 kalendárnych dní, a preto sa sťažovateľ nestotožňuje

s napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým bol zrušený výrok II predmetného

uznesenia špecializovaného súdu a ktorým špecializovaný súd rozhodol o prepustení

sťažovateľa z väzby na slobodu. Sťažovateľ považuje svoju väzbu za nezákonnú,

keďže vzhľadom na už uvedené v jeho prípade nie je splnená podmienka väzby spočívajúca

v požiadavke, aby orgány činné v trestnom konaní alebo konajúci súd vo veci samej

postupovali s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.

Sťažovateľ taktiež namieta, že došlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania,

požiadavky kontradiktórnosti konania, práva na spravodlivý proces, ako aj jeho práva

na obhajobu, a to tým, že špecializovaný súd rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu

a až následne najvyšší súd rozhodol o predĺžení jeho väzby a o súvisiacich výrokoch,

pričom proti predmetnému (druhostupňovému) rozhodnutiu najvyššieho súdu už sťažovateľ

nemohol podať sťažnosť.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „v súvislosti

s porušením základných práv mojej osoby uvedených v , ods. 2 a ods. 5

Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom prokurátora, ktorý moju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa

04.05.2020 so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné

konanie nepredložil bez meškania, a zároveň uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 27.07.2020, sp. zn. , ktorý moju žiadosť o prepustenie

z väzby na slobodu zamietol, nálezom vyslovil, že boli porušené moje práva podľa čl. 17

ods. 1, ods. 2 a ods. 5 a a ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže prokurátor podal dňa 30.06.2020

návrh na predĺženie lehoty mojej väzby o ďalších 5 mesiacov, t. j. do 03.01.2021,

pričom prokurátor sa vo svojom návrhu nijakým spôsobom nevysporiadal s mojou

žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 04.05.2020, čím došlo k porušeniu práva

na spravodlivý súdny proces. Prokurátor sa k mojej žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu vyjadril až faxom, doručeným sudcovi pre prípravné konáme dňa 10.07.2020,

čo znamená, že od podania mojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu prokurátorovi

do jej predloženia sudcovi pre prípravné konanie prokurátorom uplynulo 64 kalendárnych

dní... Zároveň žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27.07.2020 zrušil a prikázal,

aby bol sťažovateľ bezodkladne prepustený na slobodu.

Porušovateľ práva je zároveň povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy

tohto konania.“.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

10. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľom označené referenčné právne normy

13.1 Podľa sa osobná sloboda zaručuje.

13.2 Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

13.3 Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov

a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

14.1 Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený

slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď

predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej

právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania.

Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

14.2 Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím

alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene

rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie

slobody nezákonné.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s ,

a nasl. .

16. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základných práv

podľa , 2 a 5 , resp. práv podľa a 4 dohovoru

jednoznačne neidentifikovaným „postupom prokurátora“ a uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 27. júla 2020, pričom podľa názoru sťažovateľa k porušeniu

ním označených práv malo dôjsť tým, že

a) najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil výrok II predmetného uznesenia

špecializovaného súdu, ktorým špecializovaný súd rozhodol o prepustení sťažovateľa

z väzby na slobodu z dôvodu, že od podania sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu prokurátorovi úradu špeciálnej prokuratúry do jej predloženia špecializovanému

súdu uplynulo 64 kalendárnych dní,

b) špecializovaný súd rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu a až následne

najvyšší súd rozhodol o predĺžení jeho väzby a súvisiacich výrokoch, pričom

proti predmetnému (druhostupňovému) rozhodnutiu najvyššieho súdu už sťažovateľ

nemohol podať sťažnosť.

17. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu ústavného súdu podľa .

18. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

19. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné

odmietnuť podľa , a to v časti z dôvodu nesplnenia

zákonom ustanovených náležitostí [ ] a v časti

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [ ].

III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa jednoznačne

neidentifikovaným „postupom prokurátora“

20. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti ústavnej sťažnosti poukazuje

na skutočnosť, že

na jednej strane sťažovateľ v záhlaví svojej ústavnej sťažnosti (s. 1 ústavnej

sťažnosti) ako porušovateľa svojich označených základných práv a slobôd identifikoval

len najvyšší súd, keď uviedol: „Porušovateľ základného práva: Najvyšší súd Slovenskej

republiky“ Taktiež aj sťažovateľova argumentácia obsiahnutá v odôvodnení sťažovateľovej

ústavnej sťažnosti smeruje proti napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu, avšak

na druhej strane v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľ okrem iného navrhuje,

aby ústavný súd „... v súvislosti s porušením základných práv mojej osoby uvedených

v , ods. 2 a ods. 5 a a ods. 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom prokurátora, ktorý moju žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu zo dňa 04.05.2020 so svojím stanoviskom a s návrhom

na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie nepredložil bez meškania, a zároveň

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.07.2020, sp. zn. ,

ktorý moju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, nálezom vyslovil,

že boli porušené moje práva podľa , ods. 2 a ods. 5

a čl. 5 ods. 3 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...“.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd v prvom rade konštatuje, že označenie

subjektu, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody [požiadavka

plynúca z ], zjavne nezodpovedá

navrhovanému petitu ústavnej sťažnosti a nekorešponduje s ním.

22. Ústavný súd vo vzťahu k samotnému petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa v časti

namietajúcej „postup prokurátora“ konštatuje, že môže prijať na ďalšie konanie

len taký návrh na začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom

o ústavnom súde.

23. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.

24. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje,

akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich

práv. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných

práv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom (m. m. , ,

, ). Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania.

25. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

26. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa v predloženom znení nemožno v časti namietajúcej

„postup prokurátora“ považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť, o ktorej by ústavný

súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje na sťažovateľom formulovaný

návrh na rozhodnutie (petit), ktorý sa jednak nezhoduje so subjektom, ktorý sťažovateľ

označil za porušovateľa svojich práv, a zároveň ani nezodpovedá zákonným požiadavkám,

keďže v ňom nie je jednoznačne identifikovaný prokurátor (t. j. že ide o prokurátora úradu

špeciálnej prokuratúry), ale predovšetkým v ňom nie je jednoznačne (t. j. spisovou značkou)

identifikovaný sťažovateľom namietaný postup prokurátora, ktorým mali byť porušené

jeho označené práva.

27. V časti namietajúcej „postup prokurátora“ nie je sťažovateľom predložený návrh

rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený presne, jednoznačne a určito,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci,

pričom v dôsledku uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol

premietnuť do svojho rozhodnutia.

28. Ústavný súd len pre úplnosť poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľovi,

resp. jeho právnemu zástupcovi, musela byť nepochybne známa spisová značka,

pod ktorou je trestná vec sťažovateľa vedená na úrade špeciálnej prokuratúry a v rámci

ktorej aj bola sťažovateľom podávaná predmetná žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu.

29. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom

predpísané náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný

súd zdôrazňuje, že tento nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva,

ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom ustanovených náležitostí podaní účastníkov

konania (m. m. napr. , , , ,

, , , , ,

, , , a iné).

30. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýka

len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale týka sa petitu ako esenciálnej obsahovej

náležitosti ústavnej sťažnosti, ústavný súd sťažovateľa, ktorý je zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, nevyzýval na odstránenie nedostatkov ústavnej

sťažnosti (m. m. ).

31. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol ústavnú

sťažnosť sťažovateľa podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 a práva podľa dohovoru rozhodnutím najvyššieho súdu

32. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť,

či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , ).

33. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práva na osobnú slobodu

a bezpečnosť arbitrárnym rozhodnutím najvyššieho súdu o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu ústavný súd na úvod poznamenáva, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu,

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav

a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody.

34. Pri posúdení namietaného uznesenia najvyššieho súdu nebolo úlohou ústavného

súdu preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré najvyšší súd oprel svoje

rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu malo byť vyhovené. Úloha ústavného súdu sa tak v danom prípade obmedzila

na posúdenie otázky, či je odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu ústavnoprávne

akceptovateľné.

35. Ústavný súd preto posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 27. júla 2020.

36. Ústavný súd sa oboznámil s časťou odôvodnenia napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu, v ktorom najvyšší súd v rámci preskúmania predmetného rozhodnutia

špecializovaného súdu, ktorým bol sťažovateľ prepustený z väzby na slobodu, v podstatnom

uviedol, že sa nie je možné stotožniť s výrokom špecializovaného súdu, ktorým prepustil

sťažovateľa z väzby na slobodu, odvolávajúc sa na bližšie nekonkretizovanú judikatúru

všeobecných súdov a ústavného súdu. Najvyšší súd konštatoval, že z ustálenej rozhodovacej

praxe ústavného súdu totiž vyplýva, že prieťahy v rozhodovaní o väzbe spôsobené orgánmi

činnými v trestnom konaní nemajú za následok prepustenie obvineného z väzby. Nesprávny

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní pri rozhodovaní o väzbe nemôže sám

osebe vyvolať pominutie dôvodu na ďalšie trvanie väzby v zmysle § 79 ods. 1 Trestného

poriadku, a teda zakladať dôvod na prepustenie z väzby. Existencia väzobných dôvodov

je otázkou vecného prieskumu, preto je potrebné rozlišovať medzi vecnými dôvodmi trvania

väzby (teda zákonnosťou väzby) a procesným postupom orgánov činných v trestnom konaní

pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby, pričom tieto sa navzájom neovplyvňujú

(napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , ,

, ).

Najvyšší súd zdôraznil, že názor, podľa ktorého porušenie zákonného postupu

(či už nedoručenie sťažnosti prokurátora k vyjadreniu, alebo prieťahy v rozhodovaní

o väzbe) orgánmi činnými v trestnom konaní musí mať za následok prepustenie obvinených

z väzby, je v rozpore s ustálenou judikatúrou ústavného súdu týkajúcou sa následkov

vyslovenia porušenia a 5 . Uvedený názor nemá oporu ani v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 5 ods. 4 dohovoru. Na rozdiel

od čl. 5 ods. 3, 4 dohovoru nestanovuje ako dôsledok neprimeranej dĺžky rozhodovania

(a už vôbec nie v prípade iných procesných pochybení) prepustenie z väzby na slobodu.

Najvyšší súd konštatoval, že rozhodnutie špecializovaného súdu o prepustení

sťažovateľa z väzby na slobodu len z dôvodu prieťahov pri rozhodovaní o väzbe nebolo

v súlade s ustálenou praxou ústavného súdu. Z tohto dôvodu najvyšší súd napadnuté

uznesenie v tomto bode zrušil a rozhodol aj o predĺžení lehoty väzby sťažovateľa z dôvodov

uvedených v ďalšej časti predmetného rozhodnutia najvyššieho súdu.

37. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu

konštatuje, že z jeho odôvodnenia vo vzťahu k zrušeniu výroku rozhodnutia

špecializovaného súdu, ktorým špecializovaný súd prepustil sťažovateľa z väzby

na slobodu, nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený

výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci najvyšším súdom s dôsledkom porušenia

základného práva na osobnú slobodu podľa , resp. práva podľa dohovoru.

Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval,

a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov podporených vykonaným dokazovaním,

sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

38. Zo záverov, ku ktorým dospel najvyšší súd pritom nevyplýva jednostrannosť

alebo taká aplikácia príslušných ustanovení , ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. V zmysle stabilnej judikatúry ústavného súdu za dôvod

na prepustenie obvineného z väzby možno považovať takú situáciu, keď sa v trestnej veci

riešenej väzobne nekoná zo strany orgánov činných v trestnom konaní s osobitnou

starostlivosťou a urýchlením. To znamená, že dôvodom na prepustenie z väzby sú prieťahy

v konaní vo veci samej, teda napríklad pomalý postup policajného vyšetrovania. Naproti

tomu pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní spravidla nie je dôvodom

na zrušenie väzobného rozhodnutia všeobecného súdu a prepustenie obvineného z väzby.

39. Právne závery odôvodnenia napadnutého väzobného rozhodnutia najvyššieho

súdu nie sú výsledkom svojvôle (majú totiž logickú podobu, kde argumenty sú jasne

vysvetlené a sú súčasne dostatočne zrozumiteľné), ale komplexného zhodnotenia

všetkých skutkových okolností významných pre rozhodovanie o väzobnej otázke.

Najvyšším súdom prezentovaná interpretácia jednotlivých ustanovení aplikovaných

právnych noriem (príslušných ustanovení týkajúcich sa väzobného

rozhodovania) nijako nepopiera ich účel a zmysel a má teda z hľadiska ich ústavnej

konformnosti akceptovateľnú podobu.

40. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho označených práv z dôvodu,

že špecializovaný súd rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu a až následne najvyšší

súd rozhodol o predĺžení jeho väzby a súvisiacich výrokoch, pričom proti predmetnému

(druhostupňovému) rozhodnutiu najvyššieho súdu už sťažovateľ nemohol podať sťažnosť,

ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sťažovateľom označené práva neporušil,

keďže pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa konal v súlade s príslušným procesnoprávnym

predpisom upravujúcim rozhodovanie o sťažnostiach proti väzobným rozhodnutiam.

Totiž oprávňuje nadriadený orgán (v tomto

prípade najvyšší súd), aby v prípade, ak sťažnosť nezamietne, zrušil napadnuté uznesenie,

a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie, rozhodol vo veci sám. Ak po zrušení

napadnutého uznesenia nadriadený orgán rozhodne sám podľa § 194 ods. 1 písm. a)

, nie je pritom obmedzený, ako to je v prípade konania o odvolaní

podľa a , a to ani pokiaľ ide o možnosť rozhodovať,

ani pokiaľ ide o vlastný obsah rozhodnutia. Je pritom zjavné a korešpondujúce so stabilnou

rozhodovacou činnosťou ústavného súdu, že zákonná úprava tak kladie pri rozhodnutiach

o väzbe ústavne akceptovateľný dôraz na čo najrýchlejšie prejednanie väzobnej veci.

41. Najvyšší súd teda postupoval v súlade s príslušnou procesnoprávnou úpravou,

keď po zistení, že nie je daný dôvod na zamietnutie sťažnosti prokurátora úradu špeciálnej

prokuratúry proti výroku predmetného uznesenia špecializovaného súdu,

ktorým špecializovaný súd prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu, pristúpil k rozhodnutiu

o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby sťažovateľa.

Sťažovateľom napadnutý postup najvyššieho súdu tak nie je možné hodnotiť

ako taký, ktorý by bol v rozpore so znením, zmyslom alebo s účelom relevantných

ustanovení , pričom ani sám sťažovateľ v ústavnej sťažnosti

nekonkretizoval ustanovenie , ktoré by najvyšší súd napadnutým

postupom zjavne porušil alebo neprípustne „obišiel“.

42. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím

na svoju judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie, pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie základných práv podľa , 2 a 5 a práva podľa

ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. júla 2020 odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

III.3 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru

napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu

43. Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou

námietkou porušenia čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu

v kontexte argumentácie obsiahnutej v ústavnej sťažnosti a upriamuje pozornosť na ustálenú

judikatúru ESĽP, podľa ktorej je čl. 5 ods. 3 dohovoru aplikovateľný na situáciu prvotnej

súdnej kontroly zákonnosti obmedzenia osobnej slobody nasledujúcej bezprostredne

po „zatknutí“ (t. j. na prvotné rozhodovanie o vzatí do väzby). Na prípad sťažovateľa,

u ktorého išlo o nasledujúcu previerku zákonnosti väzby – žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu, teda aplikovateľný nie je ().

44. Pretože neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu a namietaným porušením čl. 5 ods. 3 dohovoru, ústavný súd ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v rámci predbežného prerokovania v časti namietajúcej

porušenie práva podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu

sp. zn. z 27. júla 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na už uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

45. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu