Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 102/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. mája 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, a , ,

, zastúpených advokátkou JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, Okružná 36,

Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa a 4

Slovenskej republiky a základného práva podľa čl. 21 Listiny základných práv a slobôd

jednoznačne neidentifikovaným postupom verejného ochrancu práv, jednoznačne

neidentifikovaným postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jednoznačne

neidentifikovaným postupom Národnej rady Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 30

ods. 1 a 4 (ďalej len „“) a základného práva podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) jednoznačne neidentifikovaným

postupom verejného ochrancu práv, jednoznačne neidentifikovaným postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jednoznačne

neidentifikovaným postupom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná

rada“).

2.1 Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podnetmi

z 3. decembra 2018 adresovanými generálnej prokuratúre a verejnej ochrankyni práv

žiadali, aby títo ako osoby oprávnené iniciovať pred ústavným súdom konanie o súlade

právnych predpisov podali ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa čl. 125

ods. 1 o súlade o podmienkach výkonu volebného práva

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s , pričom

dôvodili, že kandidátnu listinu môže podať len politická strana, čo podľa názoru

sťažovateľov vedie k tomu, že pasívne volebné právo je obmedzené len na členov

politických strán.

Oznámením zo 7. januára 2019 doručeným do e-mailovej schránky právnej

zástupkyne sťažovateľov verejná ochrankyňa práv oznámila sťažovateľom, že sa rozhodla

nevyužiť svoje oprávnenie obrátiť sa na ústavný súd s návrhom na začatie konania vo veci

súladu právnych predpisov.

Generálna prokuratúra do dňa podania ústavnej sťažnosti nereagovala na predmetný

podnet sťažovateľov a ani nepodala návrh na začatie konania vo veci súladu právnych

predpisov.

2.2 K namietanému porušeniu označených práv sťažovatelia v odôvodnení ústavnej

sťažnosti v podstatnom uvádzajú:

„Domnievame sa, že postupom Verejného ochrancu práv došlo k porušeniu práva

sťažovateľov stanoveného v a nasl. , ďalej k porušeniu

čl. 21 Listiny základných práv a slobôd. Nakoľko návrh na začatie konania o vyslovenie

nesúladu zákona s môžu podať len porušitelia, oznámením

o jeho nepodaní zo strany Verejného ochrancu práv, resp. nevyjadrením sa k návrhu

sťažovateľov zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, boli porušené práva

sťažovateľov domáhať sa výkonu svojho práva garantovaného Slovenskej

republiky v čl. 30 a nasl.“

3. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru

sťažovateľov k namietanému porušeniu označených práv (v petite jednoznačne

neidentifikovaným) postupom verejného ochrancu práv, generálnej prokuratúry a národnej

rady došlo tým, že:

- verejný ochranca práv na základe podnetu sťažovateľov, ktorým ho žiadali

o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom, nepodal

ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov;

- generálna prokuratúra sa k podnetu sťažovateľov, ktorým ju žiadali o iniciovanie

konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom, nevyjadrila.

4. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľov na právo zúčastňovať sa na správe verejných veci

priamo podľa a právo na prístup k voleným a

iným verejným funkciám podľa Čl. 30 ods. 4 v spojení s

Listiny základných práv a slobôd postupom Verejného ochrancu práv, Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky, porušené bolo.

2. Sťažovatelia v prípade vyslovenia porušenia ich práva zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo podľa ods. I a práva na prístup

k voleným a iným verejným funkciám podľa

v spojení s čl. 21 Listiny základných práv a slobôd žiada zároveň o priznanie primeraného

zadosťučinenia.

Podľa v platnom znení Ústavný súd môže priznať

tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie

ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Dôvodom žiadosti o priznanie

primeraného zadosťučinenia je predovšetkým samotná skutočnosť porušenia práva

sťažovateľa a dlhodobo trvajúci stav právnej neistoty, ktorý pretrvával z dôvodu nečinnosti

porušovateľov. Nemajetková ujma spôsobená sťažovateľovi je priamym následkom

porušenia základného práva ustanoveného v zo strany

porušovateľov.

Sťažovatelia považujú za primerané, aby im v tejto veci bolo priznané finančné

zadosťučinenie, pretože doba, ktorá uplynula od prijatia

až do dnešného dňa, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná.

Sťažovateľ v prvom rade žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške platu

poslanca za 3 volebné obdobia a sumu 150 001,- EUR ako nemajetkovú ujmu za porušenie

jeho práv garantovaných . Sťažovateľ v druhom rade žiada priznať finančné

zadosťučinenie vo výške platu poslanca za 1 volebné obdobie a sumu 50 000.- EUR

ako nemajetkovú ujmu za porušenie jeho práv garantovaných . Presnú výšku

finančného zadosťučinenia vyčíslime po doručení potvrdenia kancelárie NRSR o výške

platov poslanca za posledné 3 volebné obdobia, ktoré dodatočne priložíme k sťažnosti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti majú sťažovatelia za to, že mu patrí

primerané finančné zadosťučinenie.

Deklarovanie porušenia základného práva v danej veci nemožno považovať

za dostatočné, a nakoľko už nie je možné uvedenie do pôvodného stavu, máme za to,

že žiadosť o finančné zadosťučinenie je dôvodná. Finančné zadosťučinenie sú porušitelia

povinní zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia

na účet vedený v... č. ú.: IBAN...

Sťažovateľom priznáva úhradu trov konania v zákonom stanovenej výške,

ktorú sú porušovatelia povinný zaplatiť na účet advokátky JUDr. Ing. Marcele

Martinkovičovej vedený v... č. ú.: IBAN... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa .

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa ústavnú sťažnosť môže podať osoba,

ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené

jej základné práva a slobody.

Sťažovateľmi označené referenčné právne normy

13. Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým

pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov

samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

14. Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup

k voleným a iným verejným funkciám.

15. Podľa čl. 21 ods. 1 listiny občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa čl. 21 ods. 2 listiny voľby sa musia konať v lehotách, ktoré nepresahujú

pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom.

Podľa čl. 21 ods. 3 listiny volebné právo je všeobecné a rovné a vykonáva sa tajným

hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa čl. 21 ods. 4 listiny občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

III.

Právne hodnotenie a závery ústavného súdu

16. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľov je možné kvalifikovať

ako ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

17. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľov je namietané porušenie základných

práv podľa a 4 , resp. podľa listiny (v petite jednoznačne

neidentifikovaným) postupom verejného ochrancu práv, generálnej prokuratúry a národnej

rady a podľa názoru sťažovateľov k porušeniu nimi označených práv malo dôjsť tým, že:

- verejný ochranca práv na základe podnetu sťažovateľov, ktorým ho žiadali

o iniciovanie konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom, nepodal

ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov;

- generálna prokuratúra sa k podnetu sťažovateľov, ktorým ju žiadali o iniciovanie

konania o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom, nevyjadrila.

18. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu podľa .

19. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť

sťažovateľov obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ),

všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné

náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a )

a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

20. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľmi formulované

argumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľov je potrebné

odmietnuť podľa , a to z dôvodu nesplnenia zákonom

ustanovených náležitostí.

21. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti v prvom rade

konštatuje, že sťažovatelia sú v konaní pred ústavným súdom zastúpení advokátkou,

ktorá je v súlade s o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov povinná dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť

a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd

nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také

úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom. Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

22. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené .

23. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je podstatný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.

24. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti

petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje,

akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich

práv. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie

konania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných

práv a slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom (m. m. , ,

, ). Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané

na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania.

25. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petitu), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľov v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú ústavnú sťažnosť.

Jej nedostatok sa vzťahuje na sťažovateľmi formulovaný návrh na rozhodnutie (petit),

ktorý nezodpovedá zákonným požiadavkám, keďže v ňom nie je jednoznačne

(t. j. napr. spisovou značkou) identifikovaný sťažovateľmi namietaný postup verejného

ochrancu práv, postup generálnej prokuratúry, ako ani postup národnej rady, ktorými mali

byť porušené ich základné práva.

27. Vychádzajúc z už uvedeného, možno uzavrieť, že v časti namietajúcej postup

verejného ochrancu práv, postup generálnej prokuratúry, ako aj postup národnej rady

nie je sťažovateľmi predložený návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) vymedzený presne,

jednoznačne a určito, teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

v uvedenej veci, a v dôsledku uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit

nemohol premietnuť do svojho rozhodnutia.

28. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom

predpísané náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný

súd zdôrazňuje, že tento nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom.

Inak povedané, ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie

určeného sťažovateľmi, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám

vykonať konverziu sťažovateľmi chybne formulovaného petitu ústavnej sťažnosti.

V situácii, keď je petit ústavnej sťažnosti sťažovateľmi z hľadiska práva nesprávne

formulovaný, musí ústavný súd – s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom –

ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí (m. m. ).

29. Okrem už uvedeného dôvodu opodstatňujúceho odmietnutie ústavnej sťažnosti

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí ústavný súd zároveň vo vzťahu

k sťažovateľmi namietanému porušeniu ich základných práv (v petite jednoznačne

neidentifikovaným) postupom národnej rady konštatuje, že v ústavnej sťažnosti

sťažovateľov absentuje akékoľvek uvedenie dôvodov, resp. odôvodnenie toho, v čom

malo podľa názoru sťažovateľov porušenie ich označených základných práv národnou

radou spočívať.

Pokiaľ potom ide o odôvodnenie ústavnej sťažnosti v časti týkajúcej sa (v petite

jednoznačne neidentifikovaného) postupu verejného ochrancu práv, resp. postupu

generálnej prokuratúry, ústavná sťažnosť síce odôvodnenie obsahuje, avšak ústavný súd

v tejto časti za závažný nedostatok ústavnej sťažnosti pokladá absenciu ústavnoprávne

relevantného odôvodnenia, t. j. logického, kompaktného a dostatočne určitého odôvodnenia

vo vzťahu k právam, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovatelia v petite ústavnej

sťažnosti domáhajú. Inak povedané, ústavná sťažnosť sa v časti namietajúcej porušenie

označených práv sťažovateľov postupom verejného ochrancu práv, resp. postupom

generálnej prokuratúry vyznačuje absenciou zmysluplného a zároveň jednoznačného

ústavnoprávne relevantného odôvodnenia opierajúceho sa o ústavnoprávne relevantné

a logické súvislosti.

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že v zmysle § 123 ods. 1 písm. d) zákona

o súde musí ústavná sťažnosť okrem iného obsahovať konkrétne skutkové a právne

dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

Uvedené zakladá ďalší dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľov podľa § 56

ods. 2 písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

30. V súvislosti s posudzovaním existencie dôvodov opodstatňujúcich odmietnutie

ústavnej sťažnosti sťažovateľov pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí ústavný

súd zároveň konštatuje, že sťažovatelia k svojej ústavnej sťažnosti síce priložili

plnomocenstvá na ich zastupovanie advokátkou pred ústavným súdom, avšak tieto

plnomocenstvá zneli výslovne „na zastupovanie pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky vo veci podania sťažnosti podľa

pre porušenie základných práv zaručených v spojení

s čl. 21 Listiny základných práv, a to v plnom rozsahu“, pričom v oboch plnomocenstvách

úplne absentuje identifikácia odporcov, proti ktorým by podanie ústavnej sťažnosti malo

smerovať, ako aj označenie rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým mali byť

označené základné práva sťažovateľov porušené.

Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu,

ktorá je plne aplikovateľná i po zmene právnej úpravy konania pred ústavným súdom,

zdôrazňuje, že zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu

presne vymedzenom splnomocniteľom, ktorý uvedeným úkonom dáva tretím osobám

najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje (m. m. ). Uvedené

zakladá ďalší dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosť sťažovateľov podľa § 56

ods. 2 písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

31. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd už len pre úplnosť napokon dodáva,

že jeho pozornosti neušla ani skutočnosť, že právna zástupkyňa sťažovateľov v texte

ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 8. marca 2019) opakovane poukazuje

na znenie už neplatného a neúčinného zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ústavný súd v tejto súvislosti dáva

do pozornosti právnej zástupkyne sťažovateľov, že od 1. marca 2019 sa konanie

pred ústavným súdom spravuje novou právnou úpravou –

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

32. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje,

že ústavná sťažnosť sťažovateľov, ktorí sú zastúpení právnou zástupkyňou, nespĺňa

požiadavky kvalifikovanej ústavnej sťažnosti, ktorá by zodpovedala zákonným

požiadavkám.

Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo

len formálnych náležitostí ústavnej sťažnosti, ale aj jej esenciálnych obsahových náležitostí

(nedostatok petitu, ako aj úplná absencia, resp. ústavnoprávna nedostatočnosť odôvodnenia

ústavnej sťažnosti), ústavný súd sťažovateľov nevyzýval na odstránenie nedostatkov

ústavnej sťažnosti (m. m. ).

33. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú

sťažnosť sťažovateľov podľa z dôvodu

nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v ich ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2019