Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 81/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. februára 2017 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodných

spoločností iTrade 174 s. r. o., iTrade 175 s. r. o., iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o.,

iTrade 179 s. r. o., iTrade 28 s. r. o., iTrade 29 s. r. o., iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o.,

iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 46 s. r. o., iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o.,

iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o., iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o.,

iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade s. r. o, Mudroňova SK 12 s. r. o.,

Mudroňova SK 14 s. r. o., Mudroňova SK 15 s. r. o., Mudroňova SK 161 s. r. o.,

Mudroňova SK 162 s. r. o., Mudroňova SK 187 s. r. o., Mudroňova SK 188 s. r. o.,

Mudroňova SK 189 s. r. o., Mudroňova SK 190 s. r. o., Mudroňova SK 191 s. r. o.,

Mudroňova SK 196 s. r. o., Mudroňova SK 197 s. r. o., Mudroňova SK 198 s. r. o.,

Mudroňova SK 211 s. r. o., Mudroňova SK 212 s. r. o., Mudroňova SK 213 s. r. o.,

Mudroňova SK 214 s. r. o., Mudroňova SK 215 s. r. o., Mudroňova SK 216 s. r. o.,

Mudroňova SK 23 s. r. o., Mudroňova SK 24 s. r. o., Mudroňova SK 25 s. r. o.,

Mudroňova SK 26 s. r. o., Mudroňova SK 27 s. r. o., Mudroňova SK 49 s. r. o.,

Mudroňova SK 50 s. r. o., Mudroňova SK 52 s. r. o., Mudroňova SK 53 s. r. o.,

Mudroňova SK 54 s. r. o., Mudroňova SK 65 s. r. o., Mudroňova SK 74 s. r. o.,

Mudroňova SK 78 s. r. o., Mudroňova SK mix s. r. o., FDG 2 s. r. o, všetky so sídlom

Pražská 3219/5, Bratislava, DEBET INVEST, s. r. o., Okružná 329, Modra,

A. J. Secret Consulting, s. r. o., Svetlá 1, Bratislava, zastúpených Advokátskou kanceláriou

OLEXOVA VASILISIN, s. r. o., Dunajská 2310/18, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Marcel Vasilišin, LLM, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa

a postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaniach vedených pod spisovými značkami: ,

11 Re 1757/2013, , , , ,

11 Re 1761/2013, , , , ,

, , , , ,

11 Re 1755/2013, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

11 Re 3604/2013, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, a a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodných spoločností iTrade 174 s. r. o., iTrade 175 s. r. o.,

iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o., iTrade 179 s. r. o., iTrade 28 s. r. o., iTrade 29 s. r. o.,

iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o., iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 46 s. r. o.,

iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o., iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o.,

iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o., iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade s. r. o,

Mudroňova SK 12 s. r. o., Mudroňova SK 14 s. r. o., Mudroňova SK 15 s. r. o.,

Mudroňova SK 161 s. r. o., Mudroňova SK 162 s. r. o., Mudroňova SK 187 s. r. o.,

Mudroňova SK 188 s. r. o., Mudroňova SK 189 s. r. o., Mudroňova SK 190 s. r. o.,

Mudroňova SK 191 s. r. o., Mudroňova SK 196 s. r. o., Mudroňova SK 197 s. r. o.,

Mudroňova SK 198 s. r. o., Mudroňova SK 211 s. r. o., Mudroňova SK 212 s. r. o.,

Mudroňova SK 213 s. r. o., Mudroňova SK 214 s. r. o., Mudroňova SK 215 s. r. o.,

Mudroňova SK 216 s. r. o., Mudroňova SK 23 s. r. o., Mudroňova SK 24 s. r. o.,

Mudroňova SK 25 s. r. o., Mudroňova SK 26 s. r. o., Mudroňova SK 27 s. r. o.,

Mudroňova SK 49 s. r. o., Mudroňova SK 50 s. r. o., Mudroňova SK 52 s. r. o.,

Mudroňova SK 53 s. r. o., Mudroňova SK 54 s. r. o., Mudroňova SK 65 s. r. o.,

Mudroňova SK 74 s. r. o., Mudroňova SK 78 s. r. o., Mudroňova SK mix s. r. o.,

FDG 2 s. r. o, DEBET INVEST, s. r. o., a A. J. Secret Consulting, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2015

doručená sťažnosť obchodných spoločností iTrade 174 s. r. o., iTrade 175 s. r. o.,

iTrade 177 s. r. o., iTrade 178 s. r. o., iTrade 179 s. r. o., iTrade 28 s. r. o., iTrade 29 s. r. o.,

iTrade 30 s. r. o., iTrade 31 s. r. o., iTrade 32 s. r. o., iTrade 33 s. r. o., iTrade 46 s. r. o.,

iTrade 55 s. r. o., iTrade 56 s. r. o., iTrade 57 s. r. o., iTrade 58 s. r. o., iTrade 59 s. r. o.,

iTrade 62 s. r. o., iTrade 63 s. r. o., iTrade 85 s. r. o., iTrade 95 s. r. o., iTrade s. r. o,

Mudroňova SK 12 s. r. o., Mudroňova SK 14 s. r. o., Mudroňova SK 15 s. r. o.,

Mudroňova SK 161 s. r. o., Mudroňova SK 162 s. r. o., Mudroňova SK 187 s. r. o.,

Mudroňova SK 188 s. r. o., Mudroňova SK 189 s. r. o., Mudroňova SK 190 s. r. o.,

Mudroňova SK 191 s. r. o., Mudroňova SK 196 s. r. o., Mudroňova SK 197 s. r. o.,

Mudroňova SK 198 s. r. o., Mudroňova SK 211 s. r. o., Mudroňova SK 212 s. r. o.,

Mudroňova SK 213 s. r. o., Mudroňova SK 214 s. r. o., Mudroňova SK 215 s. r. o.,

Mudroňova SK 216 s. r. o., Mudroňova SK 23 s. r. o., Mudroňova SK 24 s. r. o.,

Mudroňova SK 25 s. r. o., Mudroňova SK 26 s. r. o., Mudroňova SK 27 s. r. o.,

Mudroňova SK 49 s. r. o., Mudroňova SK 50 s. r. o., Mudroňova SK 52 s. r. o.,

Mudroňova SK 53 s. r. o., Mudroňova SK 54 s. r. o., Mudroňova SK 65 s. r. o.,

Mudroňova SK 74 s. r. o., Mudroňova SK 78 s. r. o., Mudroňova SK mix s. r. o.,

FDG 2 s. r. o, DEBET INVEST, s. r. o., A. J. Secret Consulting, s. r. o. (ďalej

len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaniach

vedených pod spisovými značkami: , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

2 Re 2322/2013, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , , ,

, , , ,

a (ďalej len „konania okresného súdu“ alebo aj „napadnuté konania“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľky vznikli rozdelením spoločnosti iTrade s. r. o.

(ďalej len „iTrade“), a spoločnosti Mudroňova SK s. r. o. (ďalej len „Mudroňova SK“),

pričom súčasťou procesu rozdelenia spoločnosti iTrade bol návrh na výmaz tejto

spoločnosti a návrh na zápis 33 spoločností vzniknutých rozdelením a súčasťou procesu

rozdelenia spoločnosti Mudroňova SK bol návrh na výmaz tejto spoločnosti a návrh

na zápis 35 spoločností vzniknutých rozdelením. Sťažovateľky uvádzajú, že vo všetkých

konaniach týkajúcich sa obchodného registra bol miestne a vecne príslušný okresný súd.

Okresný súd spojil oba prípady do jedného pri vybavovaní „sťažnosti“. Sťažovateľky

uvádzajú, že so spojením súhlasia, pretože v oboch prípadoch ide o tú istú právnu otázku

a jej riešenie je tak hospodárnejšie.

Sťažovateľky ďalej uvádzajú, že okresný súd vyrubil súdny poplatok v sume

165,75 € každej z novovzniknutých spoločností na základe položky č. 17 písm. a) bodu 2

sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ako by išlo o návrh na prvý

zápis spoločnosti.

Voči týmto „rozhodnutiam o súdnom poplatku“ podali sťažovateľky osobne

15. júla 2013 (iTrade, pozn.) a 25. novembra 2013 (Mudroňova SK, pozn.) cez podateľňu

okresného súdu odvolania, v ktorých namietali, že „rozdelenie spoločnosti nie je analogické

vzniku nových spoločností bez predchodcu, keďže ide len o preskupenie korporátu t. j.

zmenu v jednej korporácii − jej majetok sa rozdelí na viaceré spoločnosti, nie je teda dôvod

spoplatňovať nové spoločnosti“.

Sťažovateľky namietajú, že napriek tomu, že od podania odvolaní uplynuli už viac

ako dva roky, okresný súd dosiaľ ani jedno nevybavil. Sťažovateľky uvádzajú, že v tomto

smere podávali celý rad sťažností [obsahom spisovej dokumentácie sťažovateliek je

upovedomenie okresného súdu z 26. januára 2015 o spôsobe vybavenia ich sťažnosti

z 15. októbra 2014, ako aj odpoveď Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

z 1. apríla 2015 na ich žiadosť zo 17. februára 2015].

Sťažovateľky uvádzajú, že predmetom ich sťažností sú konania okresného súdu,

ktorý podľa nich porušuje svoju zákonnú povinnosť vybaviť ich odvolania. Odmietnutie ich

odvolaní okresný súd odôvodňuje tým, že:

„a) nie je to oblasť v právomoci súdu, keďže výzvy vystavuje ministerstvo

spravodlivosti

b) výzva nie je rozhodnutie, preto nezakladá prípustnosť odvolania.“

Podľa sťažovateliek argument okresného súdu, že to nie je v jeho právomoci,

je neudržateľný. Poplatok za prvozápis spoločnosti je poplatok zo sadzobníka pri zákone

o súdnych poplatkoch, príjemcom poplatku je podľa platobných údajov registrový súd

(okresný súd, pozn.) a práve ten má za poplatok vykonať úkon súdnej činnosti.

Vo vzťahu k druhému argumentu okresného súdu sťažovateľky uvádzajú, že aj tento

je v rozpore so základnými zásadami konania pred akýmkoľvek orgánom verejnej moci.

„Doručením výzvy vznikla konkrétna povinnosť konkrétnemu účastníkovi, t. j. orgán

verejnej moci uložil povinnosť, čo môže podľa akéhokoľvek procesného predpisu vykonať

orgán verejnej moci len rozhodnutím. Názov tohto individuálneho právneho aktu

nie je rozhodný. Tento právny akt − rozhodnutie je nesprávny a zaviazaný účastník žiada

o jeho preskúmanie, pretože tak mu to garantuje právo na spravodlivý proces. Súd v takej

situácii nemôže odmietnuť rozhodnúť.“

Sťažovateľky zastávajú názor, že okresný súd nemá právny dôvod na zásah do ich

práva „na spravodlivý súdny proces podľa SR a práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa SR“.

Za dôležité sťažovateľky považujú spomenúť, že postup okresného súdu podľa nich

napĺňa znaky nečinnosti podstatným spôsobom, pretože v hmotnoprávnej otázke nejde

o zložitú vec, sťažovateľky opakovane žiadali a urgovali, no napriek tomu sú odvolania bez

riešenia cca dva roky. Podľa sťažovateliek argumenty okresného súdu typu „neuviedli

ste spisové značky OSBA1, preto ste si vec sami zdržali“ sú len dôkazom ignorácie.

Sťažovateľky uvádzajú, že mali k dispozícii len elektronické spisové značky, a keď im

okresný súd viac ako rok na odvolania neodpovedal, chceli vec urýchliť a samy zisťovali

a priraďovali spisové značky okresného súdu u pracovníčok obchodného registra, aby mu

to okresný súd mohol naspäť doplniť. Podľa sťažovateliek priradenie trvalo asi 30 minút.

Sťažovateľky teda zastávajú názor, že majú za dostatočne preukázané, že uvedeným

nekonaním okresného súdu boli porušené ich práva na rozhodnutie a dodržiavanie zásady

dvojinštančnosti, ako aj prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nekonaním vo veci

sa nachádzajú v stave právnej neistoty, keď po zaplatení súdnych poplatkov v celkovej

sume 11 271 € nebolo stále právoplatne rozhodnuté o tom, či tieto súdne poplatky boli

uložené podľa zákona alebo nie.

Podľa sťažovateliek zastúpenie ako mandátny vzťah vzniklo v čase, keď všetky

pôvodné spoločnosti skupín iTrade a Mudroňova SK existovali. Trvanie zastúpenia preto

aj po zlúčení niektorých z nich odvodzujú od , podľa

ktorého je „nástupnícka spoločnosť univerzálnym sukcesorom do všetkých práv zlučovanej

spoločnosti a teda viaže ju a druhú stranu oprávňuje aj predchádzajúci mandátny vzťah“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Okresný súd Bratislava I v konaniach vedených pod spisovými značkami

3/Re/1804/2013, 11/Re/1757/2013, 5/Re/1627/2013, 7/Re/1856/2013, 4/Re/1758/2013,

3/Re/1805/2013, 8/Re/1661/2013, 1/Re/1883/2013, 8/Re/1662/2013, 5/Re/1628/2013,

11/Re/1758/2013, 1/Re/1884/2013, 1/Re/1879/2013, 11/Re/1761/2013, 11/Re/1753/2013,

8/Re/1657/2013, , , 11/Re/1754/2013, 5/Re/1624/2013,

1/Re/1880/2013, 7/Re/1853/2013, 3/Re/1802/2013, 8/Re/1658/2013, 4/Re/1755/2013,

1/Re/1881/2013, 11/Re/1755/2013, 7/Re/1855/2013, 8/Re/1660/2013, 4/Re/1757/2013,

5/Re/1626/2013, 1/Re/1882/2013, 11/Re/1756/2013, , 4/Re/3570/2013,

8/Re/3331/2013, 2/Re/2320/2013, 5/Re/3186/2013, , 8/Re/3344/2013,

1/Re/3349/2013, 3/Re/3351/2013, 8/Re/3334/2013, 7/Re/3561/2013, 5/Re/3187/2013,

11/Re/3603/2013, 2/Re/2321/2013, 8/Re/3335/2013, 11/Re/3604/2013, 1/Re/3350/2013,

2/Re/2322/2013, 3/Re/3352/2013, 4/Re/3574/2013, 7/Re/3559/2013, 3/Re/3349/2013,

1/Re/3347/2013, , 4/Re/3571/2013, 8/Re/3332/2013, 11/Re/3601/2013,

5/Re/3185/2013, 11/Re/3602/2013, 8/Re/3333/2013, 7/Re/3560/2013, 1/Re/3348/2013,

3/Re/3350/2013, 4/Re/3572/2013 a 5/Re/3188/2013 porušil právo sťažovateľov na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava I v uvedených konaniach

konať bez zbytočných prieťahov a rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľov.

Ústavný súd SR každému zo sťažovateľov priznáva sťažovateľom 1 až 57 primerané

finančné zadosťučinenie v sume 165,75 EUR a sťažovateľovi 58 v sume 1.989,- EUR, ktoré

je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Ústavný súd SR každému zo sťažovateľov priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 95,59 EUR (všetkým 58 sťažovateľom celkovo 6.484,07 EUR) k rukám ich právneho

zástupcu, ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný vyplatiť na účet vedený v ,

č. ú.: do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd pre informáciu dodáva, že sťažovateľky sa už obrátili na ústavný súd

s riešením tohto problému doručením sťažnosti 12. decembra 2014, v ktorej namietali

porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2 (v posudzovanej sťažnosti namietajú

porušenie ) a a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote) postupom okresného súdu v napadnutých konaniach. Ústavný súd

uznesením č. k. -14 z 29. apríla 2015 ich sťažnosť z 12. decembra 2014

odmietol ako zjavne neopodstatnenú a aj z dôvodu jej neprípustnosti.

Sťažovateľky sa obrátili aj na krajský súd, ktorý „zhrnul celé svoje ako aj stanovisko

OS BA tak, že o odvolaniach porušovateľ nie je povinný rozhodovať, takže námietka

nečinnosti podľa neho nie je dôvodná“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľky v sťažnosti namietajú, že postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach bolo porušené ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ods. 2 z dôvodu, že okresný súd ani dosiaľ nerozhodol o ich odvolaniach, ktoré

podali proti jeho „rozhodnutiam o súdnom poplatku“, ktorými okresný súd vyrubil súdny

poplatok v sume 165,75 € každej z novovzniknutých spoločností na základe položky č. 17

písm. a) bod 2 sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 4 zákona o súdnych

poplatkoch.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľky v petite sťažnosti namietajú porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutých konaniach. V odôvodnení

sťažnosti však aj napriek tomu, že ju predložili prostredníctvom kvalifikovaného právneho

zástupcu, neuviedli žiadne kvalifikované dôvody, pre ktoré namietajú porušenie označeného

základného práva podľa tak, ako to ustanovuje ,

ktorý upravuje všeobecné náležitosti každého návrhu, o ktorom má ústavný súd konať. Celá

argumentácia sťažovateliek totiž smeruje k pretrvávajúcej nečinnosti okresného súdu

v súvislosti s rozhodovaním o podaných odvolaniach, t. j. s posúdením možného porušenia

základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nevyhnutnou podmienkou konania

ústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

je vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľa spočívajúcich

v uvedení skutočností svedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd

rozhodnutím, opatrením, procesným postupom, príp. inou aktivitou alebo nečinnosťou

konkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej

samosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podľa názoru ústavného súdu

podanie sťažovateliek neobsahuje.

Argumentácia sťažovateliek smeruje len k nečinnosti okresného súdu, a teda

k prieťahom v konaní o ich odvolaní, a nedotýka sa namietaného porušenia základného

práva podľa . Samotné presvedčenie sťažovateliek o porušení

ich základného práva nie je dostatočným dôvodom na záver, že mohlo dôjsť

k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré by umožnili prijatie

takéhoto záveru aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Podľa názoru ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia významné procesné

dôsledky.

V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti ústavný súd

poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je povinný

odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti. Na taký

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom

a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje

nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,

ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom. (napr. , ,

, ).

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateliek v tejto časti odmietol už pri predbežnom

prerokovaní podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti,

ako aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , , ) sa ochrana

základnému právu vrátane základného práva podľa poskytuje v konaní

pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného

práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom, pozn.) ešte

trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

Sťažovateľky namietajú pretrvávajúcu nečinnosť okresného súdu v súvislosti

s rozhodovaním o ich odvolaniach.

Sťažovateľky v sťažnosti uvádzajú, že osobne cez podateľňu okresného súdu podali

15. júla 2013 (iTrade, pozn.) a 25. novembra 2013 (Mudroňova SK, pozn.) odvolania

voči „rozhodnutiam o súdnom poplatku“, no napriek tomu, že od ich podaní uplynuli

už viac ako dva roky, okresný súd dosiaľ ani jedno z odvolaní nevybavil.

V rámci prípravy na predbežné prerokovanie sťažnosti ústavný súd prostredníctvom

okresného súdu zistil, že okresný súd sa odvolaniami sťažovateliek zaoberal, o čom

ich upovedomil prípisom č. Spr. 2357/2014 z 15. januára 2015 (ďalej len „prípis okresného

súdu“), ktorý bol právnemu zástupcovi sťažovateliek doručený 19. januára 2015.

Okresný súd v prípise uviedol: „Dňa 08. 01. 2015 bolo vyšším súdnym úradníkom

obchodného registra v rámci vyjadrenia k sťažnosti vedenej pod č. 2357/2014,

predložené i odvolanie advokátskej kancelárie OLEXOVA VASILISIN s.r.o. voči

rozhodnutiam o súdnom poplatku vo veci rozdelenia spoločnosti iTrade s. r. o. na 33 nových

spoločností.

Advokátska kancelária sa domáha vrátenia súdneho poplatku vo výške 33 x 165,75 €

uhradeného na základe správy o platobných podmienkach k elektronickému návrhu zaslanej

navrhovateľovi k elektronickému návrhu každej novovzniknutej obchodnej spoločnosti

rozdelením spoločnosti iTrade s. r. o. na 33 nových subjektov.

V zmysle ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

návrh na zápis údajov pri rozdelení obchodnej spoločnosti sa podáva na tlačivách podľa

odsekov 2 a 3.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia na zápis údajov, ktoré sa pri obchodnej

spoločnosti zanikajúcej v dôsledku rozdelenia zapisujú do obchodného registra na základe

osobitného zákona, 3) sa použije tlačivo návrhu na výmaz zapísanej osoby z obchodného

registra.

Podľa odseku 3 na zápis novovznikajúcich nástupníckych spoločností do obchodného

registra a na zápis údajov, ktoré sa pri novovznikajúcich nástupníckych spoločnostiach

zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona, 4) sa použije tlačivo

návrhu na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra určené na základe právnej

formy novovznikajúcej nástupníckej spoločnosti.

Súdny poplatok z návrhu na prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným

do obchodného registra činí 331,5 eur, a to v zmysle položky č.17 písm. a) bod 2.

Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o súdnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. o súdnych poplatkoch v znení neskorších

predpisov, ak sa vo veciach týkajúcich sa obchodného registra celý návrh podáva

elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z pevnej sumy ustanovenej

v sadzobníku.

Keďže všetky návrhy na zápis boli podané elektronickými prostriedkami, súdny

poplatok za zápis spoločností do obchodného registra v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení činí 165,75 eur za každý návrh na prvý zápis spoločnosti s ručením obmedzeným

vzniknutej rozdelením spoločnosti iTrade s. r. o.

Súdny poplatok za výmaz spoločnosti z obchodného registra sa od. 01. 01. 2006

neplatí.

Výška súdneho poplatku bola vygenerovaná elektronickým systémom Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky pri podaní návrhu prostredníctvom stránky

https://portal.gov.sk podľa príslušnej právnej formy vznikajúcej spoločnosti a následne

navrhovateľom uhradená na účet v Štátnej pokladnici podľa správy o platobných

podmienkach k elektronickému návrhu zaslanej navrhovateľovi.

V zmysle vyššie uvedeného bol súdny poplatok, na zaplatenie ktorého bol

navrhovateľ vyzvaný zaslaním správy o platobných podmienkach, uhradený v správnej

výške.

Navrhovateľ podaním zo dňa 11. 07. 2013/doručeným súdu dňa 15. 07. 2013

navrhuje,

- aby súd rozhodnutia o určení súdneho poplatku zrušil a rozhodol, že zaplatené

poplatky sa vracajú a

- aby súd v konaní o výmaz spoločnosti iTrade s. r. o. zaniknutej rozdelením určil

zaplatenie súdneho poplatku za zmenu obchodnej spoločnosti vo výške 33,- eur.

Vo veci určenia výšky súdneho poplatku súd nevydal žiadne rozhodnutie o vyrubení

súdneho poplatku - výška súdneho poplatku bola navrhovateľovi oznámená prostredníctvom

správy o platobných podmienkach k elektronickému návrhu vygenerovanej elektronickým

systémom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.06.2013 domáhal výmazu obchodnej spoločnosti

iTrade s. r. o. z obchodného registra.

V zmysle , ktorým sa mení a dopĺňa

o súdnych poplatkoch, sa s účinnosťou od 01.01.2006 za výmaz subjektu z obchodného

registra neplatí žiadny súdny poplatok.

Na základe vyššie uvedeného a tiež z dôvodu, že súdny poplatok bol určený v zmysle

vyššie citovaných zákonných ustanovení v správnej zákonom stanovenej výške, nie je možné

návrhom navrhovateľa vyhovieť.“

Ako z uvedeného vyplýva, okresný súd sa zaoberal podaniami sťažovateliek,

obsahom ktorých boli odvolania, pričom sťažovateľkám v dostatočnom rozsahu vysvetlil,

prečo im nebolo možné vyhovieť. Ústavný súd v tejto súvislosti len dopĺňa, že konanie

o návrhu na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra spadá pod režim zákona

č. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obchodnom registri“), pričom povinnosť zaplatiť

súdny poplatok za návrh na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra vyplýva

priamo zo zákona o obchodnom registri, čo znamená, že v tomto prípade sa nevydáva

osobitná výzva či rozhodnutie orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu,

pozn.). Keďže sťažovateľky podali návrhy elektronickými prostriedkami, príkaz na úhradu

bol vytvorený podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente). V predmetnom prípade bola výška súdneho poplatku sťažovateľkám

oznámená prostredníctvom správy o platobných podmienkach k elektronickému návrhu

vygenerovanej elektronickým systémom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Preto proti takto vygenerovanému príkazu na úhradu súdneho poplatku nebolo možné podať

odvolanie podľa štvrtej časti účinného do 30. júna 2016.

Na konanie sa v tomto prípade vzťahoval . Ako však vyplýva

z obsahu prípisu okresného súdu, okresný súd po oboznámení sa s vecou konštatoval,

že súdny poplatok bol určený v správnej výške na základe .

Podľa jednou z možností, pre ktoré ústavný súd

môže odmietnuť sťažnosť sťažovateľa je jej zjavná neopodstatnenosť. Podľa konštantnej

judikatúry ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

Vzhľadom na uvedené neprichádza preto do úvahy, aby ústavný súd mohol postup

okresného súdu v napadnutých konaniach po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateliek podľa v .

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateliek v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateliek odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami obsiahnutými v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2017