Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 6/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , ,

, , ,

, , právne zastúpených Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ

& PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Eduard Andrašovič, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. zo 17. mája 2016, rozsudkom

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 28. septembra 2017 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. januára 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , a

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

, , , ,

, , (ďalej spolu len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 17. mája 2016, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 28. septembra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. januára 2020.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. domáhali voči žalovanému – Slovenskej

republike, zastúpenej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej

len „žalovaný“) náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 9

a nasl. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. ) v sume 42 931,80 € s príslušenstvom. Uplatnená náhrada škody

pozostáva z náhrady za zdevastovaný nábytok, zdevastované a zničené zariadenie rodinného

domu v sume 25 617 € a z náhrady nákladov v sume 17 314,80 €, ktoré sťažovateľom mali

vzniknúť v súvislosti so zaplatenými súdnymi poplatkami a trovami právneho zastúpenia

v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. . Sťažovatelia

dôvodnosť nároku opierajú o skutočnosť, že škoda im vznikla v dôsledku nesprávneho

úradného postupu Správy katastra Levice, za ktorý považujú nečinnosť Správy katastra

Levice, ktorá v rozpore s ustanovením § 39 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov bezdôvodne

nevyznačila poznámku na , kat. úz. , týkajúcu sa

prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn.

(iniciovaného sťažovateľmi ako žalobcami, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti

zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti evidovanej na , kat. úz. ), a to v súlade

s požiadavkou Okresného súdu Bratislava III z 26. júla 2004.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. mája 2016 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľov zamietol.

4. Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd rozsudkom sp. zn. z 28. septembra 2017 (ďalej len „rozsudok

krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský

súd okrem iného konštatoval:

„Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho

odôvodnením vo výroku, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými

ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd poukazuje.

V súlade s príslušnými ustanoveniami o zodpovednosti

za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom

a ak tento orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde. Keďže podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde je predbežné prerokovanie

na príslušnom úrade, v súdnom konaní je premetom skutkového a právneho posúdenia

správneho úradného postupu iba vytýkaný nesprávny úradný postup orgánu štátu,

ktorí poškodení uviedli v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

na príslušnom úrade a nie aj ďalšie v priebehu konania uvádzané pochybenia konajúceho

orgánu, ktoré doposiaľ neboli predbežne prerokované s príslušným orgánom. Súd prvej

inštancie správne postupoval, keď sa zaoberal tým, či postupom Správy katastra Levice

pri zápise poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému

postupu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie urobil záver, že Správa katastra

Levice nesprávne postupovala, keď neodstraňovala nedostatky žiadosti Okresného súdu

Bratislava III a následne nevykonala zápis tejto poznámky, ale predmetnú žiadosť súdu

zaslala žalobkyni. Správe katastra Levice bola žiadosť súdu o zápis poznámky riadne

doručená dňa 27.07.2004 a zápis poznámky mohol byť na tom základe zapísaný

na príslušný list vlastníctva, pričom odo dňa 15.04.2004 bolo ustanovenie § 39 ods. 1

katastrálneho zákona novelizované a vymedzenie poznámok, ktoré správa katastra je

povinná zapísať, je uvedené len demonštratívne. Nič teda nebránilo, aby správa katastra

po odstránení nedostatkov žiadosti súdu o zápis poznámky tento zápis vykonala s ohľadom

aj na účel, ktorý má kataster nehnuteľnosti plniť, t. j. poskytovať pravdivé informácie

o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. V zmysle § 5 ods. 3 katastrálneho zákona v znení

účinnom do 31.12.2007 poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie

skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa k nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá

vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Z citovaného zákonného

ustanovenia vyplýva, že ide iba o informatívnu poznámku a že samotný zápis poznámky

nikoho neobmedzuje. Zápis poznámky má iba informatívny charakter, preto aj ak poznámka

o prebiehajúcom súdnom konaní bola zapísaná, zapísanému vlastníkovi by nič nebránilo

s touto nehnuteľnosťou nakladať.

Súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že medzi vznikom škody na strane žalobcov

a nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice nebola preukázaná príčinná

súvislosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov je zodpovednosťou objektívnou, ktorej nie je možné sa zbaviť a ktorá je

založená na splnení zákonných podmienok. Základné predpoklady vzniku zodpovednosti

podľa uvedeného zákona súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku správne

rozviedol a správne konštatoval, že nesplnením hoci len jedného z troch predpokladov,

nevniká zodpovednosť za škodu, keďže všetky tieto podmienky musia byť v konkrétnom

prípade splnené súčasne. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť

za škodu nenastáva. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,

neprerušený, pričom nestačí ak je iba sprostredkovaný.

V danej veci došlo od roku 2003 k celému radu prevodov vlastníctva

k nehnuteľnostiam na ďalšie osoby. Ani v prípade, ak by Správa katastra urobila zápis

poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, nebolo by možné ustáliť, že by iba na základe

zápisu poznámky na liste vlastníctva nebolo k týmto prevodom došlo. Ak aj

v tomto konaní tvrdil, že kúpnu zmluvu by v prípade zápisu poznámky

o prebiehajúcom súdnom konaní nebol uzatvoril, neznamená to, že by zmluva o prevode

vlastníckeho práva nebola bývala uzavretá s niekým iným. Preto tvrdenie žalobcov,

že v prípade zápisu poznámky by nebol uzatvoril kúpnu zmluvu, nemá

žiadny vplyv na reálnu možnosť prevodu nehnuteľnosti v súlade so zákonom na inú osobu

a takému prevodu by ani poznámka na liste vlastníctva o prebiehajúcom súdnom spore

nemohla zabrániť. Z tohto pohľadu otázka, či mal alebo nemal

vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, nemá právny význam. Príčinou vzniku škody

na strane žalobcov teda nemohol byť nesprávny úradný postup Správy katastra Levice.

Prípadná zapísaná poznámka mohla prípadného kupujúceho iba informovať, že ohľadne

nehnuteľnosti prebieha súdne konanie, ale z právneho hľadiska by zápis poznámky nemohol

zabrániť prevodu nehnuteľnosti.

Odvolací súd poznamenáva, že i v prípade konštatovania nesprávneho úradného

postupu Správy katastra Levice, v dôsledku ktorého by mohla vlastníkom nehnuteľností

škoda vzniknúť, taká škoda, akú si uplatňovali žalobcovia, by nesporne nebola v príčinnej

súvislosti s postupom uvedeného orgánu. Totiž ak žalobcom v inom konaní vznikli trovy

konania, ktorými boli aj trovy právneho zastúpenia a súdne poplatky, potom o nich musel

rozhodovať súd v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam. V konaní Okresného súdu Bratislava III o nich napokon aj bolo

rozhodnuté, a to tak, že s ohľadom na čiastočný úspech žalobcov bolo vyslovené, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ by žalobcovia boli obmedzili

žalobný petit len na žalobu o určenie vlastníckeho práva, v ktorej boli plne úspešní,

a nepožadovali by súčasne aj určovanie neplatnosti mnohých právnych úkonov, v čom boli

neúspešní, bol by predpoklad, že by boli úspešní aj v priznaní všetkých účelne vynaložených

trov konania v súlade s ustanovením a .

Jednoducho, za trovy vynaložené v konaní určenie neplatnosti viacerých právnych úkonov

a o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré žalobcom s ohľadom na výsledok konania

neboli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. priznané, Správa katastra Levice znášať

nemôže; opačný záver by nezodpovedal vyššie uvádzaným právnym predpisom. Taký istý

záver sa týka aj škody spôsobenej na poškodenom a zničenom nábytku a zariadení

nehnuteľností žalobcov, keďže za škodu by zodpovedali priamo osoby, ktoré túto škodu

zapríčinili svojím protiprávnym konaním ( a nasl. ).

Poškodený a zničený nábytok a zariadenie žalobcov by rovnako nebolo v príčinnej

súvislosti s postupom Správy katastra Levice v nadväznosti na nezapísanú poznámku

o začatí konania o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.“

5. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 30. januára 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho

súdu“) odmietol. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol:

„Žalobcovia v úvode dovolania uviedli, že dovolanie odôvodňujú zmätočnostnou

vadou podľa , avšak v dovolaní ani len slovným vyjadrením nevystihli

niektorý pojmový znak významný z hľadiska zadefinovania procesnej vady konania v zmysle

. Aj pri posudzovaní ich dovolania podľa obsahu ( a

ods. 1 ) nie je zrejmé, či vôbec namietajú existenciu procesnej vady zmätočnosti

uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod teda nie je vymedzený spôsobom

zodpovedajúcim .

Žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu aj z dôvodu

nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. V prípade uplatnenia

dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie

tohto dovolacieho dôvodu v zmysle nevyhnutným predpokladom pre

posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle . Len konkrétne označenie

právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje

dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie

odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu ( ), alebo ktorá v rozhodovacej praxi

dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená ( ), alebo je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolací súd je viazaný len

tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno ustanovenie § 421

ju podradí.

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa z obsahu dovolania

možno vyvodiť, že nastolená právna otázka tkvie v tom, či nesprávny úradný postup Správy

katastra Levice, spočívajúci v nezapísaní poznámky na , je hlavnou, podstatnou

príčinou, v dôsledku ktorej im vznikla škoda.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 24. februára 2011, sp. zn.

skonštatoval, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím

a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej

existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je či nie je daná príčinná súvislosť, je

súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý

na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť

za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin,

ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu

podstatnú.

Z hľadiska skutkového bolo zistené, že k majetkovej ujme na hnuteľných veciach,

tvoriacich nábytok a zariadenie rodinného domu, došlo v priamej súvislosti s konaním tých,

ktorí tieto hnuteľné veci pri sťahovaní zničili, zdevastovali a tých, ktorí svojim konaním

priamo zapríčinili, že došlo k znehodnoteniu a zdevastovaniu týchto vecí. Priamou

a bezprostrednou príčinou škody je teda konanie tretích osôb, konanie ktorých zapísanie

/nezapísanie/ informatívnej poznámky žiaden, ani sprostredkovaný vplyv nemalo. Ďalej bolo

zistené, že žalobcovia museli vynaložiť v konaní o určenie vlastníctva nimi uvádzané

náklady v dôsledku toho, že museli navrhovať pristúpenie ďalších účastníkov do konania

v dôsledku následných prevodov vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. Zapísanie

informatívnej poznámky o začatí súdneho konania o určenie vlastníctva na , kat.

úz. Správou katastra Levice preto nemohlo zabrániť prevodom nehnuteľností

vedených na uvedenom liste vlastníctva, nakoľko informatívna poznámka zapísaná na liste

vlastníctva nemohla mať vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, a teda

ani práv vlastníckych.

Z uvedeného možno uzavrieť, že pri riešení nastolenej právnej otázky sa odvolací súd

neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ),

a preto dovolanie odmietol podľa “

6. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že právne závery najvyššieho súdu

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázali

na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 30. marca 2011, sp. zn. 1 Cz

41/1990, pričom argumentujú:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi riešil otázku

vynaloženia trov nutnej obhajoby ako skutočnú škodu, ak bolo preukázané, že trovy nutnej

obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Konštatovanie dovolacieho

súdu, že odvolací súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe je v rozpore

s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo vynesených

rozsudkoch považuje trovy v konaní, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti

s nesprávnym úradným postupom správneho orgánu za majetkovú škodu, ktorá vznikla

v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.“

Sťažovatelia popisujú, čo je zmyslom náhrady škody, čo je potrebné rozumieť

pod pojmom nesprávny úradný postup a citujú relevantnú právnu úpravu. Sú názoru,

že správa katastra bola povinná poznámku zapísať.

Tiež uvádzajú: «Na strane žalobcu v pôvodnom konaní bolo sedem účastníkov, čo je

priamy dôsledok nezapísania poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní. Priamou príčinou

nesprávneho úradného postupu žalovaného, spočívajúceho v nezapísaní poznámky na list

vlastníctva, bolo zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť zo strany žalovaného v 7. rade,

ktorý rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, nenadobudol nehnuteľnosť do svojho

vlastníctva a musel ju vrátiť skutočným vlastníkom. Žalovaný v 7. rade – štátom

zriadená štátna rozpočtová organizácia, zaplatila prvý krát cenu nehnuteľnosti

nevlastníkovi a je zároveň povinná zaplatiť škodu na nehnuteľnosti a nájomné za obdobie

jej nezákonného užívania skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Štát sa v tomto prípade

nesúdil so žalobcom v tomto konaní a nevymáhal si škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym

úradným postupom Správy katastra Levice. Z prípisu Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny zo dňa 09.10.2006 vyplýva, že šetrením MPSVaR zistilo, že ,

ktorý zakúpil naše nehnuteľnosti v roku 2006 skúmal zápis v katastri nehnuteľností,

keďže však žiaden zápis poznámky alebo iného obmedzenia zapísaný na LV nebol, tak

nemal dôvod pochybovať o vlastníctve predávajúceho.

Zápis poznámky slúži na ochranu osôb, ktoré tvrdili že, sú vlastníkmi nehnuteľnosti

aj keď táto bola evidovaná na iný subjekt a podali na súd určovaciu žalobu. Takisto slúžil

aj na informácie o tom, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti je sporné, čo samozrejme

malo dopad na rozhodnutie o kúpe resp. nekúpe spornej nehnuteľnosti.

V prípade vyznačenia poznámky na LV Správou katastra Levice, by bol každý

vlastník nadobúdajúci nehnuteľnosť, len dočasným vlastníkom a to do meritórneho

rozhodnutia vo veci. V takom prípade by si každý vlastník musel byť vedomý pasívnej

legitimácie v súdnom spore (k čomu napokon došlo), vydaním predbežného opatrenia bol

obmedzovaný vo svojich vlastníckych a užívacích právach (vlastník pribratí do konania

v štvrtom rade, mal zákaz nielen previesť, ale aj užívať nehnuteľnosť, čo bola priama

príčina nesprávneho úradného postupu) aj (vlastník v siedmom rade mal zákaz nakladať

s nehnuteľnosťou a zničiť ju). Všetky uvedené obmedzenia obmedzujúce nakladanie

s nehnuteľnosťou a jej užívanie, boli v priamej príčinnej súvislosti s nezapísaním poznámky.

Sťažovatelia počas celého doterajšieho konania poukazovali na skutočnosť,

že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. dňa 23.07.2009

vyhovel návrhu sťažovateľov a s účinkami ex tunc určil vlastníctvo sťažovateľov

k nehnuteľnostiam zapísaným na , k. ú. . Sťažovatelia nikdy neprestali byť

vlastníkmi predmetných nehnuteľnosti. Zákonnou povinnosťou Okresného súdu Levice, bolo

vysporiadať sa so skutočnosťou, že sťažovatelia žiadali zapísať poznámku v súlade

s ustanoveniami katastrálneho zákona a to podaním z 25.10.2003, kataster však poznámku

bezdôvodne nezapísal a dňa 9.12.2003 Správa katastra Levice reagovala tak, že vrátila

podanie a prílohu, pričom Okresný súd Levice mal predmetnú nečinnosť Správy katastra

Levice, posúdiť a aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu

spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup. S poukazom

na ustanovenie o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, (ďalej v texte tiež ako „ZoZ“)

ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004.

... právne závery Okresného súdu Levice obsiahnuté v Rozsudku 1, vychádzajú

z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Sťažovatelia v tomto smere poukazujú na naplnenie hlavnej a podstatnej príčiny

nesprávneho úradného postupu Správy katastra Levice spočívajúceho v nezapísaní

poznámky na , v dôsledku ktorej bola sťažovateľom spôsobená majetková škoda

vo výške 42.931,80 Eur spočívajúca v poškodení/zničení zariadenia nehnuteľnosti

sťažovateľov zapísanej na , k. ú. a v náhrade nákladov za účelne

vynaloženú ochranu vlastníckeho práva sťažovateľov. Ak by Správa katastra Levice

vyznačila na poznámku tak, ako jej ukladali právne predpisy platné a účinné

v danom čase (práve v nedodržaní platných a účinných právnych predpisov spočíva

nesprávny úradný postup) nedošlo by k následným prevodom na ďalšie osoby, sťažovatelia

by až do skončenia sporu vo veci samej domovú nehnuteľnosť užívali, ochránila by ich

polícia pred násilným vyhodením (pri ktorom došlo k zničeniu zariadenia nehnuteľnosti

(nepriaznivý následok hlavnej a podstatnej príčiny nesprávneho úradného postupu).

by nehnuteľnosť nebol kúpil a nebol by ju vrátane jej zariadenia zdevastoval

a sťažovatelia by neboli nútení uplatňovať si svoje právo na náhradu škody súdnou cestou.

Nesprávny úradný postup Správy katastra Levice, spočíva v nedodržaní platných a

účinných právnych predpisov o zápise poznámky, je to v reťazi príčin a následkov hlavná

príčina vzniku majetkovej škody...

Za účelom preukázania príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

Správy katastra Levice a škodou sťažovateľov, sťažovatelia navrhli Okresnému súdu Levice

vykonať dokazovanie, a to výsluch subjektov, ktoré nadobudli nehnuteľnosti zapísané na

, k. ú. a to vrátane , či by boli kúpili predmetné nehnuteľnosti,

ak by bola na zapísaná poznámka, ktorej zápis Správa katastra Levice

bezdôvodne a v rozpore s vtedy platnými a účinnými právnymi predpismi, nevykonala.

Sťažovatelia majú za to, že Okresný súd Levice neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Úlohou súdu nebolo zisťovať právne hľadisko nezapísania poznámky na prevod

nehnuteľností, ale porušenia zákonných ustanovení/ pravidiel uvedených právnymi

normami, konkrétneho subjektu pri výkone právomoci štátneho orgánu. Okresný súd Levice

sa v Rozhodnutí 1 odklonil od zákonnej definície nesprávneho úradného postupu, čoho

dôsledkom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nezisteniu úplného skutkového

stavu. Odvolací súd citovaný postup prvoinštančného súdu vo svojom rozsudku potvrdil,

bez ohľadu na odklonenia sa od ustálenej judikatúry.

Porušenie citovaného ústavného práva vzhliadajú v nesprávnom právnom posúdení

svojho žalobného návrhu zo strany prvoinštančného súdu, odvolacieho ale i dovolacieho

súdu, pri posúdení otázky nesprávneho úradného postupu pri výkone právomoci štátneho

orgánu a práva na náhradu škody, vzniknutej v súvislosti s nesprávnym úradným

postupom.»

7. Ústavný súd uvádza, že v petite ústavnej sťažnosti sťažovatelia žiadajú ústavný

súd o vyslovenie porušenia ich práv postupom okresného súdu, krajského súdu

a najvyššieho súdu, z celkového kontextu ústavnej sťažnosti, z argumentácie v nej

obsiahnutej je však zrejmé, že k porušeniu ich práv malo podľa sťažovateľov dôjsť

rozsudkom okresného súdu, rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu.

Zároveň z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa dohovoru. S poukazom na

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd ustálil,

že sťažovatelia ústavnou sťažnosťou namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru rozsudkom okresného súdu, rozsudkom krajského súdu

a uznesením najvyššieho súdu. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou zároveň domáhajú

zrušenia rozsudku okresného súdu a náhrady trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

o ústavnom súde.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

13. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

16. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú nesprávne právne posúdenie veci

okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom. Poukazujú na skutočnosť, že podľa

judikatúry najvyššieho súdu trovy v konaní, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti

s nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, predstavujú majetkovú škodu, ktorá

vznikla v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. S ohľadom na túto okolnosť

sú názoru, že krajský a najvyšší súd sa v predmetnej veci odklonili od rozhodovacej praxe.

Sťažovatelia vyjadrujú presvedčenie, že Správa katastra Levice sa nezapísaním poznámky

o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti dopustila

nesprávneho úradného postupu, pričom práve tento nesprávny úradný postup je hlavnou

príčinou vzniku škody sťažovateľov. Ak by bola poznámka zapísaná na liste vlastníctva,

by spornú nehnuteľnosť nekúpil, nedošlo by teda ani k vysťahovaniu

sťažovateľov a zničeniu, poškodeniu zariadenia nehnuteľnosti, zároveň v konaní o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by sa okruh žalovaných nemenil, čo by malo vplyv

na výšku sťažovateľmi vynaložených trov konania.

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu

17. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu

subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže

byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im

zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. ,

, , ). Z princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie

svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,

a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (m. m.

, ).

18. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa

ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

).

19. Ako z ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu

podali odvolanie, o ktorom následne rozhodol krajský súd, preto právomoc krajského súdu

na preskúmanie rozsudku okresného súdu v tejto časti vylučuje právomoc ústavného súdu

na prerokovanie ústavnej sťažnosti.

20. Vychádzajúc z uvedeného, bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľov

v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a)

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

21. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už

judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

22. Článok 46 ods. 1 je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej

ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Zároveň sa podľa možno domáhať práv podľa len

v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152

ods. 4 musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s , a súčasne podľa c

ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť

pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd ().

23. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám

nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.

24. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už

spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade,

že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou

ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

25. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

26. Ústavný súd uvádza, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti musí mať na zreteli,

že podstatou rozhodovania o sťažnostiach podľa je posúdenie ústavnej

akceptovateľnosti napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu, prípadne iného orgánu

verejnej moci, a nie posudzovanie jeho právnej perfektnosti ani jeho prípadné

„vylepšovanie“ (m. m. , ). Poslaním ústavného súdu nie je

kontrola súdnej činnosti vo všetkých smeroch a aspektoch a skúmanie akejkoľvek možnej

nezákonnosti alebo procesného pochybenia, či dokonca zrejmej nesprávnosti, ktoré sa

v individuálnom konaní pred všeobecnými súdmi prípadne vyskytnú, ale výlučne

posudzovanie konformity aktu aplikácie práva (v posudzovanej veci súdneho rozhodnutia)

s , prípadne medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd teda nepredstavuje opravnú

inštanciu všeobecných súdov (napr. ), a preto zásadne nemôže meritórne

preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, pri vydaní ktorých súdy rešpektovali

požiadavky vyplývajúce z obsahu základných práv ustanovených v siedmom oddiele druhej

hlavy ( až ). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou

zákonov všeobecnými súdmi, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol nahradiť

napadnutý právny názor všeobecného súdu svojím vlastným názorom iba v prípade, ak by

tento bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný ().

27. K rozsudku krajského súdu ústavný súd uvádza, že krajský súd v zhode

s okresným súdom dospel k záveru, že zápis poznámky o vedení konania o určenie

vlastníctva k nehnuteľnosti má iba informatívny charakter, preto ak by aj poznámka

o prebiehajúcom súdnom konaní bola zapísaná, zapísanému vlastníkovi by nič nebránilo

s touto nehnuteľnosťou nakladať. Medzi vznikom škody (tak v časti náhrady škody

pozostávajúcej z trov konania, ako aj náhrady škody za zničené zariadenie) na strane

sťažovateľov a nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice nebola preukázaná

príčinná súvislosť ako jeden z troch predpokladov vzniku nároku na náhradu škody,

zodpovednosti žalovaného za škodu. Krajský súd predmetné závery a úvahy, ktorými sa

riadil, vo svojom odôvodnení rozviedol vyčerpávajúcim spôsobom, jeho argumenty sú

zrozumiteľné, pričom ich nemožno prima facie vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a cieľ

na vec sa vzťahujúcej a súdom aplikovanej právnej úpravy.

28. Krajský súd skúmal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu a vysvetlil,

prečo ich nepovažuje za splnené. Nemožno konštatovať, že s ohľadom na zistený skutkový

stav, interpretáciu príslušnej právnej normy, subsumpciu zisteného skutkového stavu

pod právnu normu, prijaté právne závery by rozhodnutie krajského súdu vykazovalo znaky

zjavnej svojvôle a že súd nerešpektoval požiadavky vyplývajúce z obsahu čl. 46 ods. 1

a dohovoru. Za tohto stavu, ako už ústavný súd uviedol (bod 26),

neprináleží mu skúmať a hodnotiť, či právne závery prijaté krajským súdom v predmetnej

veci možno v konečnom dôsledku označiť za správne. Skutočnosť, že sťažovatelia

s právnym záverom krajského súdu nesúhlasia, sama osebe nepostačuje na vyslovenie

porušenia práv sťažovateľov.

29. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia

označených práv rozsudkom krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu

30. Ústavný súd uvádza, že všeobecný súd v zásade nemôže porušiť základné právo

na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi jeho postup v civilnom sporovom konaní.

Takýmto predpisom je aj . Právo na súdnu ochranu sa v civilnom

sporovom konaní účinne zaručuje vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, čo platí

pre všetky konania vrátane dovolacích ( a nasl. ).

31. Ústavný súd tiež podotýka, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie podľa (ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je garancia, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania.

32. Uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľov proti rozsudku

krajského súdu odmietnuté pre jeho neprípustnosť, pričom ústavný súd nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by signalizovala jeho svojvoľný postup (v medziach posudzovanej

prípustnosti dovolania), ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia uznesenia

najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa zaoberal a vyrovnal s dôvodmi sťažovateľov,

ale pretože sa s nimi nestotožnil, odmietol dovolanie ako procesne neprípustné.

33. Podľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať

za arbitrárne a nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami .

Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu procesné právne normy výslovne umožňujú,

a aj preto použitý spôsob v konkrétnom prípade neznamená odopretie prístupu k súdnej

ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.

34. Najvyšší súd sa zaoberal sťažovateľmi v dovolaní namietanou vadou rozsudku

krajského súdu podľa , ako aj vadou

nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f)

konštatoval: „... v dovolaní ani len slovným vyjadrením

nevystihli niektorý pojmový znak významný z hľadiska zadefinovania procesnej vady

konania v zmysle . Aj pri posudzovaní ich dovolania podľa obsahu

( a ) nie je zrejmé, či vôbec namietajú existenciu procesnej

vady zmätočnosti uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod teda nie je vymedzený

spôsobom zodpovedajúcim .“ Pokiaľ ide o v dovolaní namietané nesprávne

právne posúdenie veci krajským súdom, najvyšší súd dospel k zisteniu, že sťažovateľmi

v dovolaní nastolená právna otázka tkvie v tom, či nesprávny úradný postup Správy katastra

Levice, spočívajúci v nezapísaní poznámky na list vlastníctva, je hlavnou, podstatnou

príčinou, v dôsledku ktorej sťažovateľom vznikla škoda. Najvyšší súd poukázal v tejto

súvislosti na závery vyslovené v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn.

a zdôraznil, že priamou, bezprostrednou príčinou vzniku škody na hnuteľných veciach

sťažovateľov bolo konanie tretích osôb, ktoré tieto veci pri sťahovaní zničili, znehodnotili.

Zároveň sťažovatelia museli vynaložiť v konaní o určenie vlastníctva nimi uvádzané

náklady v dôsledku toho, že museli navrhovať pristúpenie ďalších účastníkov do konania

v dôsledku následných prevodov vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. Zapísanie

informatívnej poznámky o začatí súdneho konania o určenie vlastníctva na list vlastníctva

Správou katastra Levice nemohlo zabrániť prevodom nehnuteľností vedených na uvedenom

liste vlastníctva, pretože informatívna poznámka zapísaná na liste vlastníctva nemohla mať

vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, a teda ani práv vlastníckych.

Najvyšší súd tak na základe uvedeného konštatoval, že pri riešení nastolenej právnej otázky

sa krajský súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, preto najvyšší

súd dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) Civilného sporového

poriadku.

35. Ústavný súd uzatvára, že takýto postup najvyššieho súdu plne zodpovedal

ustanoveniam upravujúcich dovolacie konanie. Najvyšší súd

sa s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľov vysporiadal adekvátne

a preskúmateľne a výklad najvyšším súdom aplikovaných právnych noriem neodporuje ich

podstate a zmyslu.

36. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietali, že „Konštatovanie dovolacieho súdu,

že odvolací súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe je v rozpore z rozhodovacou

praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo vynesených rozsudkoch považuje

trovy v konaní, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti s nesprávnym úradným

postupom správneho orgánu za majetkovú škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom.“. K tomuto ústavný súd uvádza, že všeobecné súdy

pri rozhodovaní o sťažovateľmi uplatnenom nároku na náhradu škody dospeli k záveru,

že nie je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra

Levice a vznikom škody. Uvedené teda znamená, že všeobecné súdy nepovažovali trovy

vynaložené sťažovateľmi v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

za vzniknuté v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, preto trovy

nepredstavujú škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a ktorú by

mal žalovaný sťažovateľom nahradiť. Okolnosť, že všeobecné súdy vo veci sťažovateľov

dospeli k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou, sama osebe nepredstavuje odklon od rozhodnutí najvyššieho súdu,

na ktoré sťažovatelia poukazovali (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ,

sp. zn. ), pretože tieto pre záver o existencii nároku na náhradu škody

vyžadujú, aby trovy boli vynaložené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom,

rozhodnutím. Navyše, predmetné rozhodnutia najvyššieho súdu sa týkali trov vynaložených

obžalovaným v trestnom konaní, pričom výsledkom trestného konania bolo oslobodenie

obžalovaného spod obžaloby. Rozhodnutia najvyššieho súdu teda vychádzajú zo značne

odlišného skutkového základu, ako to je v prípade sťažovateľov.

37. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia

označených práv uznesením najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

38. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy

rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie

rozsudku, priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2021

Roberta Šorla predseda senátu