Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 6/2021
PDF · 361.47 KB
No categories available
III. ÚS 6/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2021 v senáte
zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského
(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , ,
, , ,
, , právne zastúpených Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ
& PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Eduard Andrašovič, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 11 C 761/2015 zo 17. mája 2016, rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Co 604/2016 z 28. septembra 2017 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 54/2018 z 30. januára 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť , a
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2020
doručená ústavná sťažnosť , ,
, , , ,
, , (ďalej spolu len
„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
11 C 761/2015 zo 17. mája 2016, rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 7 Co 604/2016 z 28. septembra 2017 a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 54/2018 z 30. januára 2020.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 761/2015 domáhali voči žalovanému – Slovenskej
republike, zastúpenej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej
len „žalovaný“) náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 9
a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 514/2003 Z. z.) v sume 42 931,80 € s príslušenstvom. Uplatnená náhrada škody
pozostáva z náhrady za zdevastovaný nábytok, zdevastované a zničené zariadenie rodinného
domu v sume 25 617 € a z náhrady nákladov v sume 17 314,80 €, ktoré sťažovateľom mali
vzniknúť v súvislosti so zaplatenými súdnymi poplatkami a trovami právneho zastúpenia
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 28 Cb 249/2003. Sťažovatelia
dôvodnosť nároku opierajú o skutočnosť, že škoda im vznikla v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Správy katastra Levice, za ktorý považujú nečinnosť Správy katastra
Levice, ktorá v rozpore s ustanovením § 39 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov bezdôvodne
nevyznačila poznámku na , kat. úz. , týkajúcu sa
prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 28 Cb 249/2003
(iniciovaného sťažovateľmi ako žalobcami, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti
zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti evidovanej na , kat. úz. ), a to v súlade
s požiadavkou Okresného súdu Bratislava III z 26. júla 2004.
3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 11 C 761/2015 zo 17. mája 2016 (ďalej len
„rozsudok okresného súdu“) žalobu sťažovateľov zamietol.
4. Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol
krajský súd rozsudkom sp. zn. 7 Co 604/2016 z 28. septembra 2017 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. V odôvodnení rozsudku krajský
súd okrem iného konštatoval:
„Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho
odôvodnením vo výroku, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými
ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd poukazuje.
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom
a ak tento orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov
odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde. Keďže podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde je predbežné prerokovanie
na príslušnom úrade, v súdnom konaní je premetom skutkového a právneho posúdenia
správneho úradného postupu iba vytýkaný nesprávny úradný postup orgánu štátu,
ktorí poškodení uviedli v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
na príslušnom úrade a nie aj ďalšie v priebehu konania uvádzané pochybenia konajúceho
orgánu, ktoré doposiaľ neboli predbežne prerokované s príslušným orgánom. Súd prvej
inštancie správne postupoval, keď sa zaoberal tým, či postupom Správy katastra Levice
pri zápise poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie urobil záver, že Správa katastra
Levice nesprávne postupovala, keď neodstraňovala nedostatky žiadosti Okresného súdu
Bratislava III a následne nevykonala zápis tejto poznámky, ale predmetnú žiadosť súdu
zaslala žalobkyni. Správe katastra Levice bola žiadosť súdu o zápis poznámky riadne
doručená dňa 27.07.2004 a zápis poznámky mohol byť na tom základe zapísaný
na príslušný list vlastníctva, pričom odo dňa 15.04.2004 bolo ustanovenie § 39 ods. 1
katastrálneho zákona novelizované a vymedzenie poznámok, ktoré správa katastra je
povinná zapísať, je uvedené len demonštratívne. Nič teda nebránilo, aby správa katastra
po odstránení nedostatkov žiadosti súdu o zápis poznámky tento zápis vykonala s ohľadom
aj na účel, ktorý má kataster nehnuteľnosti plniť, t. j. poskytovať pravdivé informácie
o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. V zmysle § 5 ods. 3 katastrálneho zákona v znení
účinnom do 31.12.2007 poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie
skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa k nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá
vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Z citovaného zákonného
ustanovenia vyplýva, že ide iba o informatívnu poznámku a že samotný zápis poznámky
nikoho neobmedzuje. Zápis poznámky má iba informatívny charakter, preto aj ak poznámka
o prebiehajúcom súdnom konaní bola zapísaná, zapísanému vlastníkovi by nič nebránilo
s touto nehnuteľnosťou nakladať.
Súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že medzi vznikom škody na strane žalobcov
a nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice nebola preukázaná príčinná
súvislosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je zodpovednosťou objektívnou, ktorej nie je možné sa zbaviť a ktorá je
založená na splnení zákonných podmienok. Základné predpoklady vzniku zodpovednosti
podľa uvedeného zákona súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku správne
rozviedol a správne konštatoval, že nesplnením hoci len jedného z troch predpokladov,
nevniká zodpovednosť za škodu, keďže všetky tieto podmienky musia byť v konkrétnom
prípade splnené súčasne. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nenastáva. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený, pričom nestačí ak je iba sprostredkovaný.
V danej veci došlo od roku 2003 k celému radu prevodov vlastníctva
k nehnuteľnostiam na ďalšie osoby. Ani v prípade, ak by Správa katastra urobila zápis
poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, nebolo by možné ustáliť, že by iba na základe
zápisu poznámky na liste vlastníctva nebolo k týmto prevodom došlo. Ak aj
v tomto konaní tvrdil, že kúpnu zmluvu by v prípade zápisu poznámky
o prebiehajúcom súdnom konaní nebol uzatvoril, neznamená to, že by zmluva o prevode
vlastníckeho práva nebola bývala uzavretá s niekým iným. Preto tvrdenie žalobcov,
že v prípade zápisu poznámky by nebol uzatvoril kúpnu zmluvu, nemá
žiadny vplyv na reálnu možnosť prevodu nehnuteľnosti v súlade so zákonom na inú osobu
a takému prevodu by ani poznámka na liste vlastníctva o prebiehajúcom súdnom spore
nemohla zabrániť. Z tohto pohľadu otázka, či mal alebo nemal
vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, nemá právny význam. Príčinou vzniku škody
na strane žalobcov teda nemohol byť nesprávny úradný postup Správy katastra Levice.
Prípadná zapísaná poznámka mohla prípadného kupujúceho iba informovať, že ohľadne
nehnuteľnosti prebieha súdne konanie, ale z právneho hľadiska by zápis poznámky nemohol
zabrániť prevodu nehnuteľnosti.
Odvolací súd poznamenáva, že i v prípade konštatovania nesprávneho úradného
postupu Správy katastra Levice, v dôsledku ktorého by mohla vlastníkom nehnuteľností
škoda vzniknúť, taká škoda, akú si uplatňovali žalobcovia, by nesporne nebola v príčinnej
súvislosti s postupom uvedeného orgánu. Totiž ak žalobcom v inom konaní vznikli trovy
konania, ktorými boli aj trovy právneho zastúpenia a súdne poplatky, potom o nich musel
rozhodovať súd v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam. V konaní Okresného súdu Bratislava III o nich napokon aj bolo
rozhodnuté, a to tak, že s ohľadom na čiastočný úspech žalobcov bolo vyslovené, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ by žalobcovia boli obmedzili
žalobný petit len na žalobu o určenie vlastníckeho práva, v ktorej boli plne úspešní,
a nepožadovali by súčasne aj určovanie neplatnosti mnohých právnych úkonov, v čom boli
neúspešní, bol by predpoklad, že by boli úspešní aj v priznaní všetkých účelne vynaložených
trov konania v súlade s ustanovením § 137 a § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Jednoducho, za trovy vynaložené v konaní určenie neplatnosti viacerých právnych úkonov
a o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré žalobcom s ohľadom na výsledok konania
neboli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. priznané, Správa katastra Levice znášať
nemôže; opačný záver by nezodpovedal vyššie uvádzaným právnym predpisom. Taký istý
záver sa týka aj škody spôsobenej na poškodenom a zničenom nábytku a zariadení
nehnuteľností žalobcov, keďže za škodu by zodpovedali priamo osoby, ktoré túto škodu
zapríčinili svojím protiprávnym konaním (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).
Poškodený a zničený nábytok a zariadenie žalobcov by rovnako nebolo v príčinnej
súvislosti s postupom Správy katastra Levice v nadväznosti na nezapísanú poznámku
o začatí konania o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.“
5. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré najvyšší súd
uznesením sp. zn. 8 Cdo 54/2018 z 30. januára 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho
súdu“) odmietol. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol:
„Žalobcovia v úvode dovolania uviedli, že dovolanie odôvodňujú zmätočnostnou
vadou podľa § 420 písm. f/ CSP, avšak v dovolaní ani len slovným vyjadrením nevystihli
niektorý pojmový znak významný z hľadiska zadefinovania procesnej vady konania v zmysle
§ 420 písm. f/ CSP. Aj pri posudzovaní ich dovolania podľa obsahu (článok 11 CSP a § 124
ods. 1 CSP) nie je zrejmé, či vôbec namietajú existenciu procesnej vady zmätočnosti
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod teda nie je vymedzený spôsobom
zodpovedajúcim § 431 ods. 2 CSP.
Žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu aj z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. V prípade uplatnenia
dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne vymedzenie
tohto dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 2 CSP nevyhnutným predpokladom pre
posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Len konkrétne označenie
právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje
dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie
odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), alebo je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). Dovolací súd je viazaný len
tým, ako dovolateľ právnu otázku nastolí, nie už tým, pod ktoré písmeno ustanovenie § 421
CSP ju podradí.
V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 C. s. p. z obsahu dovolania
možno vyvodiť, že nastolená právna otázka tkvie v tom, či nesprávny úradný postup Správy
katastra Levice, spočívajúci v nezapísaní poznámky na , je hlavnou, podstatnou
príčinou, v dôsledku ktorej im vznikla škoda.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 24. februára 2011, sp. zn.
3Cdo/313/2009 skonštatoval, že otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej
existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade je či nie je daná príčinná súvislosť, je
súčasne otázkou právnou, pretože súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý
na skutkovom zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť
za škodu nenastane. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí, ak ide o jednu z príčin,
ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu
podstatnú.
Z hľadiska skutkového bolo zistené, že k majetkovej ujme na hnuteľných veciach,
tvoriacich nábytok a zariadenie rodinného domu, došlo v priamej súvislosti s konaním tých,
ktorí tieto hnuteľné veci pri sťahovaní zničili, zdevastovali a tých, ktorí svojim konaním
priamo zapríčinili, že došlo k znehodnoteniu a zdevastovaniu týchto vecí. Priamou
a bezprostrednou príčinou škody je teda konanie tretích osôb, konanie ktorých zapísanie
/nezapísanie/ informatívnej poznámky žiaden, ani sprostredkovaný vplyv nemalo. Ďalej bolo
zistené, že žalobcovia museli vynaložiť v konaní o určenie vlastníctva nimi uvádzané
náklady v dôsledku toho, že museli navrhovať pristúpenie ďalších účastníkov do konania
v dôsledku následných prevodov vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. Zapísanie
informatívnej poznámky o začatí súdneho konania o určenie vlastníctva na , kat.
úz. Správou katastra Levice preto nemohlo zabrániť prevodom nehnuteľností
vedených na uvedenom liste vlastníctva, nakoľko informatívna poznámka zapísaná na liste
vlastníctva nemohla mať vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, a teda
ani práv vlastníckych.
Z uvedeného možno uzavrieť, že pri riešení nastolenej právnej otázky sa odvolací súd
neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP),
a preto dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C. s. p.“
6. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že právne závery najvyššieho súdu
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázali
na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 194/2010 z 30. marca 2011, sp. zn. 1 Cz
41/1990, pričom argumentujú:
„Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi riešil otázku
vynaloženia trov nutnej obhajoby ako skutočnú škodu, ak bolo preukázané, že trovy nutnej
obhajoby sú v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Konštatovanie dovolacieho
súdu, že odvolací súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe je v rozpore
s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo vynesených
rozsudkoch považuje trovy v konaní, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom správneho orgánu za majetkovú škodu, ktorá vznikla
v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom.“
Sťažovatelia popisujú, čo je zmyslom náhrady škody, čo je potrebné rozumieť
pod pojmom nesprávny úradný postup a citujú relevantnú právnu úpravu. Sú názoru,
že správa katastra bola povinná poznámku zapísať.
Tiež uvádzajú: «Na strane žalobcu v pôvodnom konaní bolo sedem účastníkov, čo je
priamy dôsledok nezapísania poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní. Priamou príčinou
nesprávneho úradného postupu žalovaného, spočívajúceho v nezapísaní poznámky na list
vlastníctva, bolo zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť zo strany žalovaného v 7. rade,
ktorý rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, nenadobudol nehnuteľnosť do svojho
vlastníctva a musel ju vrátiť skutočným vlastníkom. Žalovaný v 7. rade – štátom
zriadená štátna rozpočtová organizácia, zaplatila prvý krát cenu nehnuteľnosti
nevlastníkovi a je zároveň povinná zaplatiť škodu na nehnuteľnosti a nájomné za obdobie
jej nezákonného užívania skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Štát sa v tomto prípade
nesúdil so žalobcom v tomto konaní a nevymáhal si škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym
úradným postupom Správy katastra Levice. Z prípisu Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny zo dňa 09.10.2006 vyplýva, že šetrením MPSVaR zistilo, že ,
ktorý zakúpil naše nehnuteľnosti v roku 2006 skúmal zápis v katastri nehnuteľností,
keďže však žiaden zápis poznámky alebo iného obmedzenia zapísaný na LV nebol, tak
nemal dôvod pochybovať o vlastníctve predávajúceho.
Zápis poznámky slúži na ochranu osôb, ktoré tvrdili že, sú vlastníkmi nehnuteľnosti
aj keď táto bola evidovaná na iný subjekt a podali na súd určovaciu žalobu. Takisto slúžil
aj na informácie o tom, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti je sporné, čo samozrejme
malo dopad na rozhodnutie o kúpe resp. nekúpe spornej nehnuteľnosti.
V prípade vyznačenia poznámky na LV Správou katastra Levice, by bol každý
vlastník nadobúdajúci nehnuteľnosť, len dočasným vlastníkom a to do meritórneho
rozhodnutia vo veci. V takom prípade by si každý vlastník musel byť vedomý pasívnej
legitimácie v súdnom spore (k čomu napokon došlo), vydaním predbežného opatrenia bol
obmedzovaný vo svojich vlastníckych a užívacích právach (vlastník pribratí do konania
v štvrtom rade, mal zákaz nielen previesť, ale aj užívať nehnuteľnosť, čo bola priama
príčina nesprávneho úradného postupu) aj (vlastník v siedmom rade mal zákaz nakladať
s nehnuteľnosťou a zničiť ju). Všetky uvedené obmedzenia obmedzujúce nakladanie
s nehnuteľnosťou a jej užívanie, boli v priamej príčinnej súvislosti s nezapísaním poznámky.
Sťažovatelia počas celého doterajšieho konania poukazovali na skutočnosť,
že Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 249/2003 dňa 23.07.2009
vyhovel návrhu sťažovateľov a s účinkami ex tunc určil vlastníctvo sťažovateľov
k nehnuteľnostiam zapísaným na , k. ú. . Sťažovatelia nikdy neprestali byť
vlastníkmi predmetných nehnuteľnosti. Zákonnou povinnosťou Okresného súdu Levice, bolo
vysporiadať sa so skutočnosťou, že sťažovatelia žiadali zapísať poznámku v súlade
s ustanoveniami katastrálneho zákona a to podaním z 25.10.2003, kataster však poznámku
bezdôvodne nezapísal a dňa 9.12.2003 Správa katastra Levice reagovala tak, že vrátila
podanie a prílohu, pričom Okresný súd Levice mal predmetnú nečinnosť Správy katastra
Levice, posúdiť a aplikovať ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup. S poukazom
na ustanovenie § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, (ďalej v texte tiež ako „ZoZ“)
ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004.
... právne závery Okresného súdu Levice obsiahnuté v Rozsudku 1, vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Sťažovatelia v tomto smere poukazujú na naplnenie hlavnej a podstatnej príčiny
nesprávneho úradného postupu Správy katastra Levice spočívajúceho v nezapísaní
poznámky na , v dôsledku ktorej bola sťažovateľom spôsobená majetková škoda
vo výške 42.931,80 Eur spočívajúca v poškodení/zničení zariadenia nehnuteľnosti
sťažovateľov zapísanej na , k. ú. a v náhrade nákladov za účelne
vynaloženú ochranu vlastníckeho práva sťažovateľov. Ak by Správa katastra Levice
vyznačila na poznámku tak, ako jej ukladali právne predpisy platné a účinné
v danom čase (práve v nedodržaní platných a účinných právnych predpisov spočíva
nesprávny úradný postup) nedošlo by k následným prevodom na ďalšie osoby, sťažovatelia
by až do skončenia sporu vo veci samej domovú nehnuteľnosť užívali, ochránila by ich
polícia pred násilným vyhodením (pri ktorom došlo k zničeniu zariadenia nehnuteľnosti
(nepriaznivý následok hlavnej a podstatnej príčiny nesprávneho úradného postupu).
by nehnuteľnosť nebol kúpil a nebol by ju vrátane jej zariadenia zdevastoval
a sťažovatelia by neboli nútení uplatňovať si svoje právo na náhradu škody súdnou cestou.
Nesprávny úradný postup Správy katastra Levice, spočíva v nedodržaní platných a
účinných právnych predpisov o zápise poznámky, je to v reťazi príčin a následkov hlavná
príčina vzniku majetkovej škody...
Za účelom preukázania príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
Správy katastra Levice a škodou sťažovateľov, sťažovatelia navrhli Okresnému súdu Levice
vykonať dokazovanie, a to výsluch subjektov, ktoré nadobudli nehnuteľnosti zapísané na
, k. ú. a to vrátane , či by boli kúpili predmetné nehnuteľnosti,
ak by bola na zapísaná poznámka, ktorej zápis Správa katastra Levice
bezdôvodne a v rozpore s vtedy platnými a účinnými právnymi predpismi, nevykonala.
Sťažovatelia majú za to, že Okresný súd Levice neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Úlohou súdu nebolo zisťovať právne hľadisko nezapísania poznámky na prevod
nehnuteľností, ale porušenia zákonných ustanovení/ pravidiel uvedených právnymi
normami, konkrétneho subjektu pri výkone právomoci štátneho orgánu. Okresný súd Levice
sa v Rozhodnutí 1 odklonil od zákonnej definície nesprávneho úradného postupu, čoho
dôsledkom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nezisteniu úplného skutkového
stavu. Odvolací súd citovaný postup prvoinštančného súdu vo svojom rozsudku potvrdil,
bez ohľadu na odklonenia sa od ustálenej judikatúry.
Porušenie citovaného ústavného práva vzhliadajú v nesprávnom právnom posúdení
svojho žalobného návrhu zo strany prvoinštančného súdu, odvolacieho ale i dovolacieho
súdu, pri posúdení otázky nesprávneho úradného postupu pri výkone právomoci štátneho
orgánu a práva na náhradu škody, vzniknutej v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom.»
7. Ústavný súd uvádza, že v petite ústavnej sťažnosti sťažovatelia žiadajú ústavný
súd o vyslovenie porušenia ich práv postupom okresného súdu, krajského súdu
a najvyššieho súdu, z celkového kontextu ústavnej sťažnosti, z argumentácie v nej
obsiahnutej je však zrejmé, že k porušeniu ich práv malo podľa sťažovateľov dôjsť
rozsudkom okresného súdu, rozsudkom krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu.
Zároveň z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia namietajú porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. S poukazom na § 45 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd ustálil,
že sťažovatelia ústavnou sťažnosťou namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu, rozsudkom krajského súdu
a uznesením najvyššieho súdu. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou zároveň domáhajú
zrušenia rozsudku okresného súdu a náhrady trov konania.
II.
Relevantná právna úprava
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
o ústavnom súde.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
13. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný
súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu
16. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú nesprávne právne posúdenie veci
okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom. Poukazujú na skutočnosť, že podľa
judikatúry najvyššieho súdu trovy v konaní, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, predstavujú majetkovú škodu, ktorá
vznikla v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. S ohľadom na túto okolnosť
sú názoru, že krajský a najvyšší súd sa v predmetnej veci odklonili od rozhodovacej praxe.
Sťažovatelia vyjadrujú presvedčenie, že Správa katastra Levice sa nezapísaním poznámky
o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti dopustila
nesprávneho úradného postupu, pričom práve tento nesprávny úradný postup je hlavnou
príčinou vzniku škody sťažovateľov. Ak by bola poznámka zapísaná na liste vlastníctva,
by spornú nehnuteľnosť nekúpil, nedošlo by teda ani k vysťahovaniu
sťažovateľov a zničeniu, poškodeniu zariadenia nehnuteľnosti, zároveň v konaní o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by sa okruh žalovaných nemenil, čo by malo vplyv
na výšku sťažovateľmi vynaložených trov konania.
K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu
17. Ústavný súd vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa
čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu
subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže
byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im
zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04,
IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013). Z princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú osobu, ktorá namieta porušenie
svojho základného práva, v zmysle ktorého musí rešpektovať postupnosť ústavnej ochrany,
a preto pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (m. m.
IV. ÚS 128/04, II. ÚS 734/2017).
18. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa
ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných
prostriedkov nápravy pred inými orgánmi verejnej moci, musí takúto sťažnosť
odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07,
19. Ako z ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu
podali odvolanie, o ktorom následne rozhodol krajský súd, preto právomoc krajského súdu
na preskúmanie rozsudku okresného súdu v tejto časti vylučuje právomoc ústavného súdu
na prerokovanie ústavnej sťažnosti.
20. Vychádzajúc z uvedeného, bolo preto potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľov
v časti smerujúcej proti rozsudku okresného súdu odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a)
zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.
K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu
21. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už
judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom
právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu
ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného
dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).
22. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej
ochrany. Tento článok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,
a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu. Zároveň sa podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len
v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152
ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a súčasne podľa čl. 154c
ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť
pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (III. ÚS 298/2018).
23. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho
obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.
24. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha
ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach
a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného
súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou
alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už
spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch
rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade,
že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou
ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.
25. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol
náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom
kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).
26. Ústavný súd uvádza, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti musí mať na zreteli,
že podstatou rozhodovania o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je posúdenie ústavnej
akceptovateľnosti napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu, prípadne iného orgánu
verejnej moci, a nie posudzovanie jeho právnej perfektnosti ani jeho prípadné
„vylepšovanie“ (m. m. IV. ÚS 325/08, IV. ÚS 218/2010). Poslaním ústavného súdu nie je
kontrola súdnej činnosti vo všetkých smeroch a aspektoch a skúmanie akejkoľvek možnej
nezákonnosti alebo procesného pochybenia, či dokonca zrejmej nesprávnosti, ktoré sa
v individuálnom konaní pred všeobecnými súdmi prípadne vyskytnú, ale výlučne
posudzovanie konformity aktu aplikácie práva (v posudzovanej veci súdneho rozhodnutia)
s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd teda nepredstavuje opravnú
inštanciu všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05), a preto zásadne nemôže meritórne
preskúmavať také rozhodnutia všeobecných súdov, pri vydaní ktorých súdy rešpektovali
požiadavky vyplývajúce z obsahu základných práv ustanovených v siedmom oddiele druhej
hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou
zákonov všeobecnými súdmi, v zmysle už citovanej judikatúry by mohol nahradiť
napadnutý právny názor všeobecného súdu svojím vlastným názorom iba v prípade, ak by
tento bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný (I. ÚS 131/2018).
27. K rozsudku krajského súdu ústavný súd uvádza, že krajský súd v zhode
s okresným súdom dospel k záveru, že zápis poznámky o vedení konania o určenie
vlastníctva k nehnuteľnosti má iba informatívny charakter, preto ak by aj poznámka
o prebiehajúcom súdnom konaní bola zapísaná, zapísanému vlastníkovi by nič nebránilo
s touto nehnuteľnosťou nakladať. Medzi vznikom škody (tak v časti náhrady škody
pozostávajúcej z trov konania, ako aj náhrady škody za zničené zariadenie) na strane
sťažovateľov a nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice nebola preukázaná
príčinná súvislosť ako jeden z troch predpokladov vzniku nároku na náhradu škody,
zodpovednosti žalovaného za škodu. Krajský súd predmetné závery a úvahy, ktorými sa
riadil, vo svojom odôvodnení rozviedol vyčerpávajúcim spôsobom, jeho argumenty sú
zrozumiteľné, pričom ich nemožno prima facie vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a cieľ
na vec sa vzťahujúcej a súdom aplikovanej právnej úpravy.
28. Krajský súd skúmal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu a vysvetlil,
prečo ich nepovažuje za splnené. Nemožno konštatovať, že s ohľadom na zistený skutkový
stav, interpretáciu príslušnej právnej normy, subsumpciu zisteného skutkového stavu
pod právnu normu, prijaté právne závery by rozhodnutie krajského súdu vykazovalo znaky
zjavnej svojvôle a že súd nerešpektoval požiadavky vyplývajúce z obsahu čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Za tohto stavu, ako už ústavný súd uviedol (bod 26),
neprináleží mu skúmať a hodnotiť, či právne závery prijaté krajským súdom v predmetnej
veci možno v konečnom dôsledku označiť za správne. Skutočnosť, že sťažovatelia
s právnym záverom krajského súdu nesúhlasia, sama osebe nepostačuje na vyslovenie
porušenia práv sťažovateľov.
29. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia
označených práv rozsudkom krajského súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu
30. Ústavný súd uvádza, že všeobecný súd v zásade nemôže porušiť základné právo
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ak koná vo veci v súlade
s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi jeho postup v civilnom sporovom konaní.
Takýmto predpisom je aj Civilný sporový poriadok. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom
sporovom konaní účinne zaručuje vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, čo platí
pre všetky konania vrátane dovolacích (§ 419 a nasl. Civilného sporového poriadku).
31. Ústavný súd tiež podotýka, že obsahom základného práva na súdnu
ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je garancia, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania.
32. Uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľov proti rozsudku
krajského súdu odmietnuté pre jeho neprípustnosť, pričom ústavný súd nezistil žiadnu
skutočnosť, ktorá by signalizovala jeho svojvoľný postup (v medziach posudzovanej
prípustnosti dovolania), ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia uznesenia
najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa zaoberal a vyrovnal s dôvodmi sťažovateľov,
ale pretože sa s nimi nestotožnil, odmietol dovolanie ako procesne neprípustné.
33. Podľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať
za arbitrárne a nezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku.
Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu procesné právne normy výslovne umožňujú,
a aj preto použitý spôsob v konkrétnom prípade neznamená odopretie prístupu k súdnej
ochrane v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch.
34. Najvyšší súd sa zaoberal sťažovateľmi v dovolaní namietanou vadou rozsudku
krajského súdu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku, ako aj vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f)
Civilného sporového poriadku konštatoval: „... v dovolaní ani len slovným vyjadrením
nevystihli niektorý pojmový znak významný z hľadiska zadefinovania procesnej vady
konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Aj pri posudzovaní ich dovolania podľa obsahu
(článok 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP) nie je zrejmé, či vôbec namietajú existenciu procesnej
vady zmätočnosti uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod teda nie je vymedzený
spôsobom zodpovedajúcim § 431 ods. 2 CSP.“ Pokiaľ ide o v dovolaní namietané nesprávne
právne posúdenie veci krajským súdom, najvyšší súd dospel k zisteniu, že sťažovateľmi
v dovolaní nastolená právna otázka tkvie v tom, či nesprávny úradný postup Správy katastra
Levice, spočívajúci v nezapísaní poznámky na list vlastníctva, je hlavnou, podstatnou
príčinou, v dôsledku ktorej sťažovateľom vznikla škoda. Najvyšší súd poukázal v tejto
súvislosti na závery vyslovené v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 313/2009
a zdôraznil, že priamou, bezprostrednou príčinou vzniku škody na hnuteľných veciach
sťažovateľov bolo konanie tretích osôb, ktoré tieto veci pri sťahovaní zničili, znehodnotili.
Zároveň sťažovatelia museli vynaložiť v konaní o určenie vlastníctva nimi uvádzané
náklady v dôsledku toho, že museli navrhovať pristúpenie ďalších účastníkov do konania
v dôsledku následných prevodov vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. Zapísanie
informatívnej poznámky o začatí súdneho konania o určenie vlastníctva na list vlastníctva
Správou katastra Levice nemohlo zabrániť prevodom nehnuteľností vedených na uvedenom
liste vlastníctva, pretože informatívna poznámka zapísaná na liste vlastníctva nemohla mať
vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, a teda ani práv vlastníckych.
Najvyšší súd tak na základe uvedeného konštatoval, že pri riešení nastolenej právnej otázky
sa krajský súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, preto najvyšší
súd dovolanie odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) Civilného sporového
poriadku.
35. Ústavný súd uzatvára, že takýto postup najvyššieho súdu plne zodpovedal
ustanoveniam Civilného sporového poriadku upravujúcich dovolacie konanie. Najvyšší súd
sa s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľov vysporiadal adekvátne
a preskúmateľne a výklad najvyšším súdom aplikovaných právnych noriem neodporuje ich
podstate a zmyslu.
36. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietali, že „Konštatovanie dovolacieho súdu,
že odvolací súd sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe je v rozpore z rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo vynesených rozsudkoch považuje
trovy v konaní, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom správneho orgánu za majetkovú škodu, ktorá vznikla v priamej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom.“. K tomuto ústavný súd uvádza, že všeobecné súdy
pri rozhodovaní o sťažovateľmi uplatnenom nároku na náhradu škody dospeli k záveru,
že nie je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra
Levice a vznikom škody. Uvedené teda znamená, že všeobecné súdy nepovažovali trovy
vynaložené sťažovateľmi v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
za vzniknuté v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, preto trovy
nepredstavujú škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a ktorú by
mal žalovaný sťažovateľom nahradiť. Okolnosť, že všeobecné súdy vo veci sťažovateľov
dospeli k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou, sama osebe nepredstavuje odklon od rozhodnutí najvyššieho súdu,
na ktoré sťažovatelia poukazovali (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 194/2010,
sp. zn. 1 Cz 41/1990), pretože tieto pre záver o existencii nároku na náhradu škody
vyžadujú, aby trovy boli vynaložené v priamej súvislosti s nesprávnym úradným postupom,
rozhodnutím. Navyše, predmetné rozhodnutia najvyššieho súdu sa týkali trov vynaložených
obžalovaným v trestnom konaní, pričom výsledkom trestného konania bolo oslobodenie
obžalovaného spod obžaloby. Rozhodnutia najvyššieho súdu teda vychádzajú zo značne
odlišného skutkového základu, ako to je v prípade sťažovateľov.
37. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia
označených práv uznesením najvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú
podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
38. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku neprichádzalo už do úvahy
rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov vymedzených v petite sťažnosti (zrušenie
rozsudku, priznanie náhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2021
Roberta Šorla predseda senátu