Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-604-2016.pdf
PDF · 130.39 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/604/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcov: 1/ Bc. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX L. K., 2/ Bc. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX B., a 3/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX B., zastúpených Advokátskou kanceláriou ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Lermontovova 14, 811 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 2, o náhradu škody v sume 42.931,80 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 11C/761/2015-570 zo dňa 17.05.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/,2/,3/ domáhali náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 9 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. vo výške 42.931,80 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.07.2004 do zaplatenia. Uplatnený nárok žalobcov bol súčasťou žaloby, v ktorej si uplatnili zaplatenie sumy 771.166,55 Sk s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.07.2004 do zaplatenia, o ktorej sa konanie viedlo na Okresnom súde Levice pôvodne pod sp. zn. 11C/23/2008. Rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 11C/23/2008-922 zo dňa 07.01.2014 súd žalobu v časti o zaplatenie 42.931,80 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.07.2004 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie. Žalobcovia si nárok na zaplatenie 42.931,80 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne od 28.07.2004 do zaplatenia uplatnili z dôvodu, že im vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu Správy katastra Levice, spočívajúceho v nečinnosti, keďže v rozpore s ustanovením § 39 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) bezdôvodne nevyznačila poznámku na liste vlastníctva č. 1711 kat. úz. Levice, týkajúcu sa prebiehajúceho súdneho konania na Okresnom súde Bratislava III sp. zn. 28Cb/249/2003, v súlade s požiadavkou Okresného súdu Bratislava III zo dňa 26.07.2004 realizovanou podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh iného oprávneného podľa osobitných predpisov správa katastra zapíše do katastra najmä poznámku o začatí konania o súdnom výkone rozhodnutia predajom nehnuteľností, o začatí exekúcie predajom nehnuteľností, o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti, o začatí vyvlastňovacieho konania a o predbežnom opatrení, ktorým sa zakazuje nakladať s nehnuteľnosťou. Uvedený súd oznámil Katastrálnemu úradu Nitra, Správa katastra Levice, že dňom 21.10.2003 bolo začaté konanie vo veci žalobcov proti žalovanému: MIDATEX, s.r.o., Račianska 42/A, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľností, a požiadal o zápis príslušného textu poznámky o začatí súdneho konania. Správa katastra Levice však zapísala len poznámku na základe predbežného opatrenia - uznesenia č. k. 28Cb/249/03-71 zo dňa 20.07.2004, no poznámka o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísaná nebola.
Podľa žalobcov bola Správa katastra Levice pri výkone verejnej moci nečinná a práve pre zanedbaním zákonnej povinnosti došlo k ich vysťahovaniu z nehnuteľností zapísaných na LV č. 1711 kat. úz. Levice. Dôsledkom nesprávneho úradného postupu Správy katastra Levice bol viacnásobný prevod týchto nehnuteľností, čím im bola spôsobená aj škoda zodpovedajúca výške nákladov na dôvodné bránenie svojho vlastníckeho práva proti jednotlivým nadobúdateľom nehnuteľností. Podľa žalobcov by im škoda nebola vznikla, ak by Správa katastra Levice zapísala poznámku o začatí konania o určení vlastníctva.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia si konečnou žalobou po jej zmene zo dňa 13.05.2013 uplatnili nárok na náhradu škody vo výške 17.314,80 eura, predstavujúcej náklady za právne zastúpenie a súdne poplatky v konaní o určenie ich vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti, a to: právne zastúpenie za rok 2006 vo výške 1120,30 eura, za rok 2007 vo výške 1419,04 eura, za rok 2008 vo výške 4446,17 eura, za rok 2009 vo výške 6298,07 eura, za rok 2010 vo výške 348,52 eura, za rok 2011 vo výške 2255,36 eura, a súdne poplatky za návrh na pribratie účastníka do konania, zmenu petitu a za návrhy na nariadenie predbežného opatrenia v celkovej hodnote 1.427,34 eura. Žalobcovia mali za to, že ak by Správa katastra Levice nezanedbala svoje povinnosti, konanie o určenie vlastníctva by nielenže bolo ukončené vo výrazne kratšom čase s nižšími nákladmi na právne zastúpenie, ale súčasne by nebolo potrené podávať nové návrhy na nariadenie predbežných opatrení a návrhy na opakované zmeny návrhu na pristúpenie ďalších účastníkov konania na strane žalovaných a ďalšie právne úkony. Okrem toho si uplatnili aj náhradu škody vo výške 25.617 eur za zdevastovaný nábytok a zariadenie rodinného domu, konkrétne za zariadenie spální, pracovne, predsiene, obývačky, kuchyne, k čomu došlo počas ich násilného vysťahovania. Všetky tieto veci sú podľa nich úplne poškodené a zdevastované. Podľa žalobcov sú splnené všetky tri predpoklady zodpovednosti štátu za škodu, a to nesprávny úradný postup Správy katastra Levice, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice. Ak by došlo k zapísaniu poznámky do katastra, nedošlo by k deložovaniu žalobcov z predmetnej nehnuteľnosti a Detský domov by nehnuteľnosť nekúpil, nedošlo by ani k poškodeniu ich nábytku a oni by nemuseli vynaložiť náklady spojené s ochranou ich vlastníckeho práva na súde. Poukázali aj na výsledky vykonaného dokazovania už v pôvodnom konaní 11C/23/2008, na vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 09.10.2006, z ktorého vyplýva, že keď v katastri nebola uvedená poznámka, kupujúci nemal pochybnosť o vlastníctve predávajúceho. Keď Detský domov Levice kupoval nehnuteľnosť od predchádzajúceho vlastníka, nebola tam uvedená žiadna poznámka na liste vlastníctva, pričom protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody; stačí, ak je podstatnou príčinou vzniku škody. Samotný nesprávny úradný postup spravidla nezakladá majetkovú ujmu, ale keď tento je podkladom pre ďalšie konanie, ktoré by sa nebyť nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nerealizovalo, je takýto nesprávny úradný postup orgánu štátu v reťazci príčin a následkov jednou z hlavných príčin vzniku škody, aj keď škoda nevznikla v bezprostrednej príčinnej súvislosti s týmto postupom, ale až v súvislosti s následným protiprávnym konaním ďalšej osoby.
3. Žalovaný v prvoinštančnom konaní žiadal žalobu zamietnuť, lebo neboli splnené všetky tri podmienky zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nezapísanie poznámky, ktorá mala len informatívny charakter, nemožno považovať za nesprávny úradný postup, pretože ju podľa vtedajšieho znenia katastrálneho zákona ani nebolo potrebné zapisovať. Správa katastra Levice vtedy takú povinnosť nemala, a teda nepostupovala v rozpore so zákonom a nedopustila sa nesprávneho úradného postupu. V zákone bolo len príkladom uvedené, ktoré poznámky majú byť zapísané, výpočet poznámok je len demonštratívny a zákon ponechával správe katastra priestor pre zápisy poznámok, ktoré nie sú príkladom v uvedenom ustanovení uvedené. Žalovaný poprel aj príčinnú súvislosť medzi škodou žalobcov a úradným postupom Správy katastra Levice. Podmieňovanie skutočnosti, že ak by Detský domov Levice vedel o poznámke, nebol by predmetné nehnuteľnosti kúpil, nemá žiadnu právnu relevanciu. Prípadné zapísanie poznámky by nezmenilo ich správanie alebo ich rozhodnutie túto nehnuteľnosť kúpiť. Čo sa týka konaní, v ktorých žalobcom vznikli náklady, tieto by sa tak či tak boli viedli, a štát nemôže za to, že žalobcovia viedli predmetné súdne konania.
4. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 28Cb/249/2003-601 zo dňa 23.07.2009 v spojitosti s uznesením č. k. 28Cb/249/2003-961 zo dňa 29.10.2009 v právnej veci žalobcov proti žalovaným: 1/ MIDATEX, s.r.o., so sídlom Račianska 42/A, IČO: XX XXX XXX, 2/ JW Consult, s.r.o. so sídlom 935 41 Tekovské Lužany 313, IČO: XXXXXXXX, 3/ C. I., bytom D. P. X, J., 4/ MILI TRADE, s.r.o. so sídlom Borovce 230, 922 09 Borovce, IČO: XXXXXXXX, 5/ D. T., bytom XXX XX X. XXX, 6/ Penzión Sofia, s.r.o., so sídlom 951 42, IČO: XXXXXXXX, a 7/
Detský domov Levice, so sídlom 29. augusta 60, 934 01 Levice, IČO: XXXXXXXX, o neplatnosť právnych úkonov a iné rozhodol tak, že žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere písomne uzatvorenej dňa 9.3.2002 medzi žalobcami a žalovaným 1/ zamietol, ďalej zamietol aj žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 9.3.2002 medzi žalobcami a žalovaným 1/, ku ktorej Správa katastra Levice povolila vklad dňa 18.3.2002 pod číslom V 1363/2002 zamieta, zamietol žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu urobeného medzi žalobcami a žalovaným 1/ o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku a exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona číslo 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení noviel urobený dňa 9.3.2002 v Notárskej zápisnici N 61/2002 napísanej u JUDr. Ondreja Ďuriača, notára so sídlom Generála Slobodu 1069/4, Partizánske, zamietol žalobu o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ku ktorej Správa katastra Levice povolila vklad pod V 2795/03 zo dňa 18.8.2003, zamietol žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o nájme nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Levice, ktoré sú ma Správe katastra Levice vedené na liste vlastníctva č. 1711 ako parcela číslo 3899 záhrady vo výmere 295 m2, parcela číslo 3900 zastavané plochy vo výmere 295 m2 a rodinný dom súpisné číslo 2814 postavený na parcele číslo 3900, uzatvorenej medzi žalovaným 2/ a žalovaným 3/, zamietol žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnostiam medzi žalovaným 2/ a žalovaným 4/, ku ktorej Správa katastra v Leviciach povolila vklad pod V-1950/2004 zo dňa 28.6.2004, zamietol žalobu o určenie neplatnosti Kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 4/ a žalovaným 5/, ku ktorej Správa katastra v Leviciach povolila vklad pod V-361/2006 zo dňa 6.2.2006, zamietol žalobu o určenie neplatnosti Kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 5/ a žalovaným 6/, ku ktorej Správa katastra Levice povolila vklad pod V-3054/2006 zo dňa 28.7.2006, a zamietol žalobu aj v časti o určenie neplatnosti Kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 6/ a žalovaným 7/, ku ktorej Správa katastra v Leviciach povolila vklad pod V-3554/2006 zo dňa 28.7.2006. Napokon ďalším výrokom bolo žalobe v časti určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam vyhovené a súd žalobcov určil za vlastníkov označených nehnuteľností v konkrétnych spoluvlastníckych podieloch k celku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V tejto veci žalobcovia podali žalobu dňa 21.10.2003 pôvodne len proti žalovanému 1/, následne došlo k rozšíreniu počtu žalovaných.
5. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že uznesením č. k. 28Cb 249/03-71 zo dňa 20.07.2004 Okresný súd Bratislava III vydal predbežné opatrenie, ktorým spoločnosti MILI TRADE, s.r.o., zakázal nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, a spoločností ES Consulting, s.r.o., C. I., bytom M. D.. P. X, Bratislava, ako aj spoločnosti MILI TRADE, s.r.o., uložil príkaz, aby sa zdržali zásahov do výkonu užívacieho práva žalobcov k uvedeným nehnuteľnostiam. Toto rozhodnutie o predbežnom opatrení súd podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona doručil dňa 27.07.2004Správe katastra Levice spolu s oznámením, že bolo začaté konanie o určenie vlastníckeho práva, so žiadosťou o vykonanie zápisu príslušného textu poznámky o začatí súdneho konania. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2005 č. k. 3Cob 24/05-309,3Cob 248/05,3Cob 249/05 však uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. 28Cb/249/03-124 zo dňa 20.07.2004 bolo zmenené o. i. tak, že návrh žalobcov na vydanie predbežného opatrenia bol zamietnutý; uznesenie krajského súdu bolo doručené Správe katastra Levice dňa 28.01.2006. Zo spisu V-3554/2006 Správy katastra Levice vyplýva, že návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.8.2006 medzi Penzión Sofia, s.r.o.,. ako predávajúcim a Detským domovom Levice ako kupujúcim bol podaný na Správe katastra dňa 18.08.2006 a vklad bol povolený dňa 22.08.2006 pod V-3554/2006.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej konštatoval, že žalobkyňa 2/ písomnou žiadosťou zo dňa 24.03.2014, doručenou dňa 26.03.2014, požiadala Úrad geodézie a kartografie SR, Bratislava, o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že žalobcovia si uplatňujú majetkovú náhradu škody vo výške 42.931,80 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 28.07.2004 do zaplatenia, pričom uplatnený nárok súvisí so žalobou žalobcov podanou na Okresnom súde Levice vedenou pod sp. zn. 11C/23/2008 v tej časti, v ktorej súd vylúčil na samostatné konanie žalobu o zaplatenie 42.931,08 eura s prísl. ako nárok na náhradu škody za účelne vynaložené prostriedky na ochranu vlastníckeho práva žalobcov v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice v sume 17.314,80 eura a nárok za zdevastovaný nábytok a zariadenie v sume 25.617 eur. Súd pripustil zmenu žaloby. V pôvodnom predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody tieto nároky podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. neboli prerokované a Úrad geodézie a kartografie SR potvrdil, že návrh z 24.03.2014 mu bol dňa 26.03.2014 doručený, ale naň neodpovedal. Žalobkyňa 2/ doložila
splnomocnenie žalobcov 1/,3/ udelené jej dňa 20.03.2014 na podanie predbežného nároku na náhradu škody v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice sp. zn. 11C/23/2008.
7. Rozsudok o zamietnutí žaloby súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. c),d), § 9 ods. 1,2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1,4, § 17 ods. 1, § 27b ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneniach (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“) konkrétne uvedených, ďalej s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1, § 2, § 4 ods. 1,2,3, § 5 ods. 3, § 38, § 39 ods. 1, § 40, § 42 ods. 4, § 43 písm. c) katastrálneho zákona v rôznom znení. Poukázal na dôvodovú správu k novelizácii katastrálneho zákona s účinnosťou od 15.04.2004, ktorá k bodu 22 uvádza, že navrhovanou zmenou sa odstraňuje chýbajúca definícia poznámky a jej právne následky; z hľadiska účinkov ide o dva druhy poznámok, a to informatívne a obmedzujúce. Poznámky informatívneho charakteru informujú tretie osoby o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťou alebo s právom k nehnuteľnosti a v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemajú žiadne právne následky. Poznámky obmedzujúceho charakteru vyjadrujú obmedzenie vlastníka alebo inej oprávnenej osoby nakladať s nehnuteľnosťou a majú určité právne následky v konaní o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností tým, že sú dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad z titulu obmedzenia vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nutné súčasné splnenie všetkých týchto troch podmienok. Za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom od 01.07.2004 do 31.12.2012 sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Súd posudzoval žalobcami vytýkaný nesprávny úradný postup žalovaného tak, ako bol skutkovo vymedzený v návrhu na predbežné prerokovanie nároku a v žalobnom návrhu. Žalobcovia 1/,2/,3/ za nesprávny úradný postup Správy katastra Levice podľa žaloby ako aj podľa žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody považujú nesplnenie si povinnosti Správy katastra Levice podľa § 39 ods. 1 katastrálneho zákona vyznačiť informatívnu poznámku na LV č. 1711 kat. úz. Levice na základe žiadosti Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 28Cb/249/2003 zo dňa 26.07.2004 o začatí súdneho konania, doručenú 27.07.2004. Z obsahu tejto žiadosti je zrejmé, že sa ňou žiadalo o zápis informatívnej poznámky, ktorá má charakter len evidenčný a ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.
8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že do 14.04.2004 katastrálny zákon v § 39 ods. 1 stanovil Správe katastra povinnosť zapísať poznámku o začatí konania o právach k nehnuteľnostiam, ktoré musí určiť súd alebo osvedčiť notár. Katastrálny zákon taxatívne stanovil druh poznámok, ktoré Správa katastra bola povinná zapísať na základe oznámenia, pričom v § 39 ods. 1 stanovil povinnosť zápisu taxatívne vymedzených poznámok do katastra a zápis iných poznámok neprichádzal do úvahy. Odo dňa 15.04.2004 bolo ustanovenie § 39 ods. 1 katastrálneho zákona novelizované a vymedzenie poznámok, ktoré je správa katastra (teraz okresný úrad) povinná zapísať, je uvedené len príkladom. Tým, že vymenúva poznámky len demonštratívne, ponecháva správe katastra priestor aj pre zápisy poznámok, ktoré nie sú príkladom uvedené v novelizovanom § 39 ods. l katastrálneho zákona, t.j. aj pre zápis poznámky o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva. Zápis poznámky na základe návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva upravovala aj vyhl. č. 79/1996 Zb. v znení platnom a účinnom od 15.04.2004 do 31.12.2004 v § 44. Informatívna poznámka tohto druhu sa uvádza aj v dôvodovej správe k novele katastrálneho zákona s účinnosťou od 15.04.2004. Poznámka je podľa § 5 ods. 3 katastrálneho zákona v znení účinnom od 15.04.2004 do 30.09.2013 úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu, ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na takéto znenie je zrejmé, že skutočnosť zapísaná poznámkou nemusí mať vždy zároveň vzťah k nehnuteľnosti na príslušnom liste vlastníctva a zároveň aj k aktuálnemu vlastníkovi tejto nehnuteľnosti, ale za splnenia ostatných zákonných podmienok postačí súvislosť s jedným identifikátorom. Podľa žiadosti Okresného súdu Bratislava III z 26.07.2004 poznámka, o ktorej zápis súd žiadal, sa mala vzťahovať na nehnuteľnosť, a nie na osobu vlastníka, a to na zápis o súdnom konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, avšak v oznámení zo dňa 26.07.2004 táto
nehnuteľnosť nebola označená. Povinnosťou Správy katastra Levice, pokiaľ poznámku nevyznačila, bolo podľa § 42 ods. 4 katastrálneho zákona vo vtedy platnom znení vrátiť oznámenie Okresnému súdu Bratislava III na opravu, prípadne na doplnenie, pokiaľ ide o označenie nehnuteľnosti, čo však realizované nebolo a Správa katastra Levice dňa 03.08.2004 doplnené podanie č. Z-3134/2004 spolu s podaním Okresného súdu Bratislava III vrátila Anastázii Méresovej na odstránenie nedostatkov v lehote 30 dní. Keďže v stanovenej lehote nedošlo k doplneniu podania, konanie č. Z 3134/2004, ku ktorému bolo pripojené podanie Okresného súdu Bratislava III, bolo ukončené. Správa katastra Levice teda nesprávne postupovala, ak oznámenie Okresného súdu Bratislava III z 26.07.2004 nevrátila na opravu, príp. na doplnenie, v dôsledku čoho k zápisu poznámky nedošlo. Zaslané uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.7.2004 sp. zn. 28Cb 249/03-71 bolo samostatnou listinou, ktorá bola predmetom zápisu obmedzujúcej poznámky a nebolo povinnosťou Správy katastra Levice zisťovať z nej údaje, ktoré bolo nutné ohľadne označenia nehnuteľnosti doplniť pri vybavení žiadosti súdu o zápis informatívnej poznámky. Po odstránení nedostatkov žiadosti, po jej doplnení o správne označenie nehnuteľnosti, by žiadosť spĺňala podmienky pre zápis poznámky podľa § 39 ods. l katastrálneho zákona v znení platnom a účinnom od 15.04.2004 do 30.09.2013 a s poukazom na účel katastra, ktorý slúži ako informačný systém o nehnuteľnostiach.
9. Čo sa týka škody, túto vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon o zodpovednosti za škodu nevysvetľuje. Ide však o priamu väzbu javov, objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav (príčina), vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti teda ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Žalobcovia požadovali náhradu škody v sume 25.617 eur za poškodený nábytok a zničené zariadenie rodinného domu a náhradu škody v sume 17.314,80 eura ako náklady vynaložené v konaní o určenie vlastníctva, no súd náhradu škody voči štátu na tomto základe nepovažoval za opodstatnenú. Nezapísanie informatívnej poznámky na list vlastníctva č. 1711 kat. úz. Levice o začatí konania o určenie vlastníckeho práva Správou katastra Levice nespôsobilo znehodnotenie nábytku a zariadenia žalobcov. K majetkovej ujme na hnuteľných veciach, tvoriacich nábytok a zariadenie rodinného domu, došlo v priamej súvislosti s konaním tých, ktorí tieto hnuteľné veci pri sťahovaní zničili, zdevastovali, teda tých, ktorí svojím konaním priamo zapríčinili poškodenie alebo zničenie vecí. Zapísanie informatívnej poznámky na liste vlastníctva nemohlo z právneho hľadiska zabrániť prevodom nehnuteľností vedených na uvedenom liste vlastníctva, pretože informatívna poznámka zapísaná na liste vlastníctva nemohla mať vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, a teda ani práv vlastníckych. Zapísanie informatívnej poznámky nemohlo z právneho hľadiska zabrániť, aby vykazovaní vlastníci trvali na vysťahovaní nábytku a zariadenia z predmetných nehnuteľností. Nezapísanie informatívnej poznámky na liste vlastníctva preto považovať za bezprostrednú a ani podstatnú príčinu zničenia a zdevastovania hnuteľného majetku žalobcov a ani za jednu z príčin spolupôsobiacich na vzniku tejto majetkovej ujmy žalobcov.
10. Rovnako ani majetková ujma spočívajúca vo vynaložení nákladov žalobcov v konaní o určenie vlastníctva na právne zastúpenie a súdne poplatky tiež nenastala ako priamy a bezprostredný následok postupu Správy katastra Levice. Nezapísanie informatívnej poznámky o začatí súdneho konania o určenie vlastníctva nemohlo z právneho hľadiska zabrániť prevodom nehnuteľností vedených na uvedenom liste vlastníctva, lebo taká poznámka by nemohla mať vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, a teda ani práv vlastníckych. Nezapísanie informatívnej poznámky nemožno preto považovať za bezprostrednú a ani podstatnú príčinu toho, že žalobcovia museli vynaložiť v konaní o určenie vlastníctva nimi uvádzané náklady v dôsledku toho, že museli navrhovať pristúpenie ďalších účastníkov do konania a konať voči nim, pretože aj v prípade, že by došlo k zapísaniu poznámky, po právnej stránke by to prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebránilo. Z uvedeného dôvodu nezapísanie informatívnej poznámky Správou katastra Levice na uvedený list vlastníctva nemožno považovať ani za jednu z príčin spolupôsobiacich na vzniku tejto majetkovej ujmy žalobcov. Zodpovednosť žalovaného za majetkovú ujmu, ktorá žalobcom vznikla, nie je daná pre nesplnenie predpokladu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra
Levice a majetkovou ujmou žalobcov, preto nebolo potrebné vykonať ani navrhované dokazovanie na posúdenie výšky náhrady škody. Z toho dôvodu súd žalobu zamietol. S odkazom na ustanovenie § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“ alebo „OSP“), súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.
11. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne práve posúdil. Zotrvali na tom, že bol preukázaný nesprávny úradný postup Správy katastra Levice v tom, že nedošlo k zápisu poznámky na LV č. XXXX kat. úz. Levice o začatí súdneho konania a ani oznámenie Okresného súdu Bratislava III z 26.07.2004 nebolo vrátené na opravu, príp. na doplnenie. Súd sa podľa nich nevysporaidal so všetkými právne významnými skutočnosťami, a teda ani s tým, že oni sami žiadali o zápis poznámky. Poukázali na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Krajského súdu v Košiciach. Nesprávny úradný postup spočívajúci v nezapísaní poznámky na LV č. XXXX je hlavnou a podstatnou príčinou, v dôsledku ktorej bola žalobcom spôsobená majetková škoda vo výške 42.931,80 eura. Zápisom poznámky by nedošlo k následným prevodom na ďalšie osoby, oni by až do skončenia sporu vo veci samej domovú nehnuteľnosť užívali, DED Levice by nebol túto nehnuteľnosť kúpil a nič by zdevastované nebolo. Nesprávny úradný postup Správy katastra Levice je teda v reťazci príčin a následkov jednou z hlavných príčin vzniku škody.
12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že novelizované ustanovenie § 39 ods. 1 katastrálneho zákona neuvádza poznámku o začatí konania o pávach k nehnuteľnostiam, ktoré Správa katastra na základe oznámenia súdu zapíše, a tým, že vymenúva poznámky len demonštratívne, ponecháva správe katastra priestor aj pre zápis poznámky o začatí súdneho konania o určenie vlastníckeho práva. Správa katastra v čase, keď jej bola doručená listina za účelom zápisu poznámky do katastra, nebola povinná takú poznámku zapísať, a teda k nesprávnemu úradnému postupu Správy katastra Levice, ak táto predmetnú poznámku nezapísala. Súd prvej inštancie podľa žalovaného prijal správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. K majetkovej ujme na poškodených hnuteľných veciach došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním tých, ktorí tieto veci pri sťahovaní zničili a zdevastovali. Nezapísanie informatívnej poznámky nemohlo z právneho hľadiska zabrániť prevodom nehnuteľností vedených na uvedenom LV, lebo informatívna poznámka zapísaná na LV nemohla mať vplyv na vznik, zmenu a zánik vlastníckych práv a nemohla ani zabrániť tomu, aby formálne zapísaní vlastníci trvali na vysťahovaní nábytku a zariadenia žalobcov z predmetných nehnuteľností. Nezapísanie informatívnej poznámky nemožno preto považovať za bezprostrednú, ani podstatnú príčinu zničenia a zdevastovania hnuteľného majetku žalobcov a ani za jednu z príčin spolupôsobiacich na vzniku tejto majetkovej ujmy žalobcov. Túto škodu si žalobcovia mali v prvom rade vymáhať od tých osôb, ktorými im ju fyzicky spôsobili v dôsledku nešetrného zaobchádzania s ich vecami. Súd sa dostatočne vyporiadal aj s príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice a ďalšou časťou vymáhanej škody, spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v konaní o určenie vlastníctva. Žalobcovia a ich právny zástupca dostali dostatočne veľký priestor, kde neustále opakovali tie isté skutočnosti, ktoré súdu boli známe už z konania pod sp. zn. 11C/23/2008. Neúplnosť zistenia skutkového stavu vidia žalobcovia len v jednom nevykonanom dôkaze, a to v nevypočutí všetkých osôb, ktoré postupne nadobúdali predmetné nehnuteľnosti vrátane Detského domu Levice, aby odpovedali na otázku, či by boli kúpili tieto nehnuteľnosti, ak by bola na liste vlastníctva č. 1711, kat. úz. Levice zapísaná poznámka, že na súde sa vedie konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov o určenie vlastníckeho práva. Akákoľvek odpoveď na položenú otázku nemôže byť žiadnym dôkazom, ale len úvahou. Zapísanie poznámky do katastra nehnuteľností by bola len informatívna, a teda by len informovala o nejakej skutočnosti. Tento účel však bol splnený aj bez tejto poznámky. Bolo preukázané, že Detský domov Levice kúpil nehnuteľnosť aj napriek tomu, že o tomto spore vedel. Je logické, že informatívna poznámka o prebiehajúcom spore by teda nemala vplyv na opačné rozhodnutie tejto organizácie. Tým, že nie je splnený jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu na náhradu škody nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, a to príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice a vznikom škody, nie je daná ani zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods. 2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Pritom postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením vo výroku, pretože súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne aplikovanými zákonnými ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
14. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom bolo potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom a ak tento orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Keďže podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde je predbežné prerokovanie na príslušnom úrade, v súdnom konaní je premetom skutkového a právneho posúdenia správneho úradného postupu iba vytýkaný nesprávny úradný postup orgánu štátu, ktorí poškodení uviedli v návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom úrade a nie aj ďalšie v priebehu konania uvádzané pochybenia konajúceho orgánu, ktoré doposiaľ neboli predbežne prerokované s príslušným orgánom. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď sa zaoberal tým, či postupom Správy katastra Levice pri zápise poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie urobil záver, že Správa katastra Levice nesprávne postupovala, keď neodstraňovala nedostatky žiadosti Okresného súdu Bratislava III a následne nevykonala zápis tejto poznámky, ale predmetnú žiadosť súdu zaslala žalobkyni. Správe katastra Levice bola žiadosť súdu o zápis poznámky riadne doručená dňa 27.07.2004 a zápis poznámky mohol byť na tom základe zapísaný na príslušný list vlastníctva, pričom odo dňa 15.04.2004 bolo ustanovenie § 39 ods. 1 katastrálneho zákona novelizované a vymedzenie poznámok, ktoré správa katastra je povinná zapísať, je uvedené len demonštratívne. Nič teda nebránilo, aby správa katastra po odstránení nedostatkov žiadosti súdu o zápis poznámky tento zápis vykonala s ohľadom aj na účel, ktorý má kataster nehnuteľnosti plniť, t. j. poskytovať pravdivé informácie o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. V zmysle § 5 ods. 3 katastrálneho zákona v znení účinnom do 31.12.2007 poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa k nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide iba o informatívnu poznámku a že samotný zápis poznámky nikoho neobmedzuje. Zápis poznámky má iba informatívny charakter, preto aj ak poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní bola zapísaná, zapísanému vlastníkovi by nič nebránilo s touto nehnuteľnosťou nakladať.
15. Súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že medzi vznikom škody na strane žalobcov a nesprávnym úradným postupom Správy katastra Levice nebola preukázaná príčinná súvislosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov je zodpovednosťou objektívnou, ktorej nie je možné sa zbaviť a ktorá je založená na splnení zákonných podmienok. Základné predpoklady vzniku zodpovednosti podľa uvedeného zákona súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku správne rozviedol a správne konštatoval, že nesplnením hoci len jedného z troch predpokladov, nevniká zodpovednosť za škodu, keďže všetky tieto podmienky musia byť v konkrétnom prípade splnené súčasne. Ak príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, pričom nestačí ak je iba sprostredkovaný.
16. V danej veci došlo od roku 2003 k celému radu prevodov vlastníctva k nehnuteľnostiam na ďalšie osoby. Ani v prípade, ak by Správa katastra urobila zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, nebolo by možné ustáliť, že by iba na základe zápisu poznámky na liste vlastníctva nebolo k týmto prevodom došlo. Ak aj Detský domov Levice v tomto konaní tvrdil, že kúpnu zmluvu by v prípade zápisu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní nebol uzatvoril, neznamená to, že by zmluva o prevode vlastníckeho práva nebola bývala uzavretá s niekým iným. Preto tvrdenie žalobcov, že v prípade zápisu poznámky by Detský domov Levice nebol uzatvoril kúpnu zmluvu, nemá žiadny vplyv na reálnu možnosť prevodu nehnuteľnosti v súlade so zákonom na inú osobu a takému prevodu by ani poznámka na liste vlastníctva o prebiehajúcom súdnom spore nemohla zabrániť. Z tohto pohľadu otázka, či Detský domov Levice mal alebo nemal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, nemá právny význam. Príčinou vzniku škody na strane žalobcov teda nemohol byť nesprávny úradný postup Správy katastra Levice. Prípadná zapísaná poznámka mohla prípadného kupujúceho iba informovať, že ohľadne nehnuteľnosti prebieha súdne konanie, ale z právneho hľadiska by zápis poznámky nemohol zabrániť prevodu nehnuteľnosti.
17. Odvolací súd poznamenáva, že i v prípade konštatovania nesprávneho úradného postupu Správy katastra Levice, v dôsledku ktorého by mohla vlastníkom nehnuteľností škoda vzniknúť, taká škoda, akú si uplatňovali žalobcovia, by nesporne nebola v príčinnej súvislosti s postupom uvedeného orgánu. Totiž ak žalobcom v inom konaní vznikli trovy konania, ktorými boli aj trovy právneho zastúpenia a súdne poplatky, potom o nich musel rozhodovať súd v konaní o určenie neplatnosti zmlúv a o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam. V konaní Okresného súdu Bratislava III. o nich napokon aj bolo rozhodnuté, a to tak, že s ohľadom na čiastočný úspech žalobcov bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ by žalobcovia boli obmedzili žalobný petit len na žalobu o určenie vlastníckeho práva, v ktorej boli plne úspešní, a nepožadovali by súčasne aj určovanie neplatnosti mnohých právnych úkonov, v čom boli neúspešní, bol by predpoklad, že by boli úspešní aj v priznaní všetkých účelne vynaložených trov konania v súlade s ustanovením § 137 a § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Jednoducho, za trovy vynaložené v konaní určenie neplatnosti viacerých právnych úkonov a o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, ktoré žalobcom s ohľadom na výsledok konania neboli rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. priznané, Správa katastra Levice znášať nemôže; opačný záver by nezodpovedal vyššie uvádzaným právnym predpisom. Taký istý záver sa týka aj škody spôsobenej na poškodenom a zničenom nábytku a zariadení nehnuteľností žalobcov, keďže za škodu by zodpovedali priamo osoby, ktoré túto škodu zapríčinili svojím protiprávnym konaním (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka). Poškodený a zničený nábytok a zariadenie žalobcov by rovnako nebolo v príčinnej súvislosti s postupom Správy katastra Levice v nadväznosti na nezapísanú poznámku o začatí konania o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti.
18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že odvolaniu žalobcov nemožno vyhovieť, pretože zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný v súlade s ním citovanými zákonnými ustanoveniami, na ktoré aj odvolací súd v podrobnostiach poukazuje. Vzhľadom na to napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému by v celom rozsahu patrila náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Keďže však súd prvej inštancie v súlade s v tom čase platným a účinným ustanovením § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd o trovách konania podľa § 396 ods. 1 CSP nerozhodoval.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).