Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/194/2010

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a členiek senátu JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobkyne P. T., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. A. N., advokátom so sídlom

v P., proti žalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, so

sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Prešov pod

sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. mája

2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

74,61 € do rúk JUDr. A. N., advokáta so sídlom v P..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 6. októbra 2009 č.k. -55 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni l 337,38 € s ročným úrokom z omeškania vo výške

6,5 % od 14. novembra 2008 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške

590,93 €. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa žalobou uplatnila nárok na náhradu škody,

ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím – uznesením vyšetrovateľa OR PZ, ÚJaKP

Prešov-Juh z 28. februára 2006 ČVS: O., ktorým bolo proti nej vznesené obvinenie pre prečin

krádeže podľa . Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala

sťažnosť, ktorá bola zamietnutá uznesením zo 14. marca 2006 č.k. -10 ako

nedôvodná. Okresný prokurátor v Prešove 30. marca 2007 podal na žalobkyňu obžalobu pre

trestný čin krádeže podľa , Okresný súd Prešov ale rozsudkom

z 11. júla 2007 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 27. júla 2007, žalobkyňu

oslobodil spod obžaloby. Žalobkyňa 4. februára 2008 zaplatila advokátovi, ktorý ju

zastupoval v uvedenom trestnom konaní, trovy obhajoby v celkovej výške 40 290 Sk. Túto

sumu považovala žalobkyňa za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.

Žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku žalovaná zamietla s odôvodnením, že

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“) neupravuje zodpovednosť

orgánu verejnej moci za škodu v prípade, že obvinený bol súdom oslobodený spod obžaloby.

V občianskom súdnom konaní o náhradu predmetnej škody dospel súd prvého stupňa

k záveru, že na daný prípad sa vzťahuje Žalovaná

nespochybnila výšku vyčíslených trov obhajoby, namietala však, že za štát nemá v danom

prípade konať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, lebo zodpovednosť za dodržiavanie

zákonnosti do podania obžaloby nesie prokurátor. Súd prvého stupňa sa s týmto názorom

žalovanej nestotožnil a žalobe vyhovel ako opodstatnene podanej. Výrok svojho rozsudku

v časti, týkajúcej sa príslušenstva odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a výrok o trovách konania poukazom na

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 25. mája 2010 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, účastníkom konania nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania a samostatným výrokom pripustil proti svojmu rozhodnutiu

dovolanie. Vzhľadom na námietku žalovanej, že v príčinnej súvislosti so vznikom škody

žalobkyne nie je uznesenie vyšetrovateľa, ale obžaloba prokurátora (a že teda v danom

prípade mala za štát konať Generálna prokuratúra Slovenskej republiky) pristúpil odvolací

súd k riešeniu otázky, ktorý z orgánov štátu uvedených v mal

v danej veci konať v mene štátu. S poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1, § 5 a § 6 ods. 1

a tiež a 21 o prokuratúre zaujal názor,

že aj v prípade podania obžaloby prokurátorom v zmysle

a neskoršieho oslobodenia obžalovaného spod obžaloby z dôvodu nepreukázania, že sa stal

skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, koná vo veci náhrady škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Vychádzal

pri tom z doterajšej súdnej praxe, konkrétne z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. (R 70/1994), a dospel k záveru, že ten, kto bol spod obžaloby

oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov uvedených v § 3 až § 6 zákona

č. právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, a teda

nie podaním obžaloby. Súčasťou práva na náhradu škody je aj náhrada trov trestného konania,

v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia, včítane náhrady trov

právneho zastúpenia ( a ). Z týchto dôvodov odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku vo veci samej ( ) a v zmysle

ods. 3 pripustil dovolanie, lebo za otázku právne zásadného významu považoval:

„či pokiaľ za účinnosti bolo vznesené proti žalobkyni obvinenie za

prečin krádeže podľa , pričom prokurátor nepostúpil vec

inému orgánu ( ), ani nezastavil trestné stíhanie (

), ale podal obžalobu podľa a nasl. , pričom

obžalovaná bola spod tejto žaloby oslobodená, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok,

pre ktorý bola trestne stíhaná, má konať vo veci náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím v mene Slovenskej republiky Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, alebo

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky“. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

odvolací súd poukazom na , a

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom

namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). S poukazom na uviedla, že tento zákon

„neustanovuje rovnocenný vzťah medzi oslobodením spod obžaloby a nezákonným

rozhodnutím“. Skutočnosť, že právo na náhradu škody je v prípade zodpovednosti štátu za

škodu pri výkone verejnej moci spôsobenej nezákonným rozhodnutím podmienené zrušením

nezákonného rozhodnutia, neznamená priamu príčinnú súvislosť trov konania s konaním,

v ktorom došlo k nezákonnému rozhodnutiu. V danom prípade skutočnosti, ktoré boli zistené

v čase začatia trestného stíhania, tvorili dostatočný podklad na to, aby vyšetrovateľ vzniesol

voči žalobkyni obvinenie. Jeho uznesenie bolo v súlade so zákonom, čo potvrdzuje aj

skutočnosť, že prokurátor zamietol sťažnosť žalobkyne proti tomuto uzneseniu. Namietané

rozhodnutie nie je teda ne Tým, kto

podal obžalobu, a kto vykonával dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného

stíhania a v prípravnom konaní, bol prokurátor ( a ).

V zmysle je iba prokurátor oprávnený podať obžalobu.

V dôsledku toho je prokurátor orgánom, ktorý nesie zodpovednosť za to, či sa podaním

obžaloby posunie trestné konanie do štádia súdneho konania a či dôkazy zabezpečené

vyšetrovateľom sú dostatočné na podanie obžaloby a preukázanie viny obžalovanému.

Jediným orgánom oprávneným rozhodnúť o otázke viny a neviny obžalovaného v trestnom

konaní je súd. Ak súd neuzná obžalovaného vinným, nemožno celé trestné stíhanie označiť za

nezákonné. Na priznanie náhrady škody nie je teda v danom prípade splnená jedna zo

základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ,

a to existencia nezákonného rozhodnutia. V konkrétnom prípade absentuje aj príčinná

súvislosť škody žalobkyne s rozhodnutím vyšetrovateľa. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala

napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania a vec

v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na to, že tento mimoriadny opravný

prostriedok vecne, obsahovo a argumentačne prekračuje rámec, ktorý v napadnutom rozsudku

stanovil odvolací súd vymedzením dovolacej otázky. Vyslovila názor, že dovolaciemu

prieskumu nemôže byť podrobené riešenie tých právnych otázok nastolených dovolateľkou,

ktoré tento rámec prekračujú. Podľa presvedčenia žalobkyne môže byť v dovolacom konaní

posúdená len správnosť odvolacím súdom zvoleného riešenia otázky, či za štát, ktorý jej

spôsobil škodu, koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky. Odvolací súd túto otázku v danej veci vyriešil správne a žalovaná

neopodstatnene napadla dovolaním jeho vecne správne rozhodnutie. Žalobkyňa vzhľadom na

to žiadala dovolanie zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozsudku odvolacieho

súdu, proti ktorému je dovolanie prípustné ( ), prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že tento

opravný prostriedok žalovanej treba zamietnuť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací

súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle a k tzv. inej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; procesné vady tejto povahy

dovolateľka nenamietala a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Pokiaľ odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa , je

dovolateľ oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, že spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre

ktorú bolo dovolanie pripustené. Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom

konaní nemohol zaoberať tými právnymi otázkami, so zreteľom na ktoré nebola odvolacím

súdom vyslovená prípustnosť dovolania. Dovolací súd sa z tohto dôvodu nezaoberal napríklad

podstatou žalobkyni spôsobenej škody, jej vznikom a výškou. Aj o otázke nezákonného

rozhodnutia a príčinnej súvislosti sa v ďalšom zmieňuje len v súvislosti s riešením otázky, so

zreteľom na ktorú vyslovil odvolací súd prípustnosť dovolania.

Dovolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím

(vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím

trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa

týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“). Rozhodovanie súdov podľa tohto

zákona sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené,

alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa až

zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991).

Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol

spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov, podľa § 1 až § 4

zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení

obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného

v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej

obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa

dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti , zotrváva

súdna prax aj po prijatí

Zákon č. 514/3003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na

zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu

z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim

kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.

Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,

v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo

vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné

stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu (§ 18 ods. 1 zákona

č. ).

I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím v zmysle veta prvá je zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli,

že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková

ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uznesením

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2010

navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky). výslovne neupravuje nárok na náhradu škody

v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide

o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného

stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy

zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako

zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle

tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo

k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku

na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných

v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Napadnutý rozsudok obsahuje správne konštatovanie, že pokiaľ § 9 ods. 1 zákona

č. za (ústredný) orgán konajúci v mene štátu vo veciach náhrady škody, ktorá

bola spôsobená v trestnom konaní (vedenom proti osobám nepodliehajúcim vojenskej súdnej

právomoci), označoval len jediný subjekt – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

ustanovenie rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom

verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene

štátu.

Odvolací súd za otázku právne zásadného významu označil, či orgánom konajúcim

v mene štátu je v danom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky. Sám pri tom, podľa všetkého zohľadniac v R 70/1994

akcentovanú okolnosť, že trestné stíhanie žalobkyne začalo uznesením vyšetrovateľa

o vznesení obvinenia, dospel k názoru, že v preskúmavanej veci je orgánom konajúcim

v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (§ 4 ods. 1 písm. b/ zákona

č. ).

V zmysle . vo veci náhrady škody,

ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo

v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 4 ods. 1 písm. b/ tohto

zákona koná vo veci náhrady škody Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom

konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru. V zmysle § 4

ods. 1 písm. f/ tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze pod čiarou je

uvedený o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní,

v trestnom konaní alebo správnom konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. l/ tohto zákona koná vo

veci náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a/ až j/, u ktorého bola podaná žiadosť na

predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí

do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých

príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

V danom prípade došlo ku škode žalobkyne v trestnom konaní. Orgány činné

v trestnom konaní sú prokurátor a policajt ( ). Policajtom sa na

účely tohto zákona rozumie aj vyšetrovateľ Policajného zboru (viď bližšie § 10 ods. 7

). Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia, ktoré policajt doručí

prokurátorovi najneskôr do 48 hodín ( veta druhá a šiesta ).

Ak je po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá

osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré doručí najneskôr do

48 hodín prokurátorovi (viď bližšie veta prvá ). Po skončení

vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné

rozhodnutie (viď bližšie veta prvá ). Prokurátor alebo policajt

postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

preukazujú, že nejde o trestný čin (viď bližšie ). Dozor nad

dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva

prokurátor ( ). Pri výkone tohto dozoru je prokurátor

oprávnený a/ dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich vybavenie,

b/ vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach,

v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie

a riadne v ňom postupuje, c/ zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať

jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, d/ vrátiť

vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania s pokynmi, e/ zrušiť nezákonné alebo

neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami, f/ odňať

vec policajtovi (viď bližšie ). Iba prokurátor je oprávnený

v prípravnom konaní podať obžalobu ( ).

Uvedený výňatok z niektorých ustanovení ozrejmuje, že na úseku

trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený

podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj

prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom

verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z hľadiska

určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom – ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu,

je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody; ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten

z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý ( ).

Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku ( ) podala

žalobkyňa na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, v dôsledku čoho sa toto ministerstvo

stalo orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát. Odvolací súd založil

dovolaním napadnuté rozhodnutie na správnom závere o tom, ktorý orgán koná

v preskúmavanej veci za štát; na jeho správnosti nič nemení, že svoj správny názor vyvodil

nesprávne z , hoci ho správne mal vyvodiť

z

Dovolací súd vzhľadom na to, že nesprávna aplikácia uvedeného ustanovenia zákona

č. odvolacím súdom neviedla k nesprávnemu určeniu orgánu konajúceho

v mene štátu, a že nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť, dovolanie zamietol podľa

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu požiadala o priznanie

náhrady trov dovolacieho konania a požadovanú náhradu vyčíslila. Najvyšší súd Slovenskej

republiky jej v súlade s praxou zaužívanou v dovolacom konaní priznal náhradu trov tohto

konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokáta za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie

k dovolaniu z 5. augusta 2010 vypracované advokátom, ktorý ju zastupoval už na súde

nižšieho stupňa). Vychádzal z a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobkyni

priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 74,61 € [55,49 € (tarifná odmena)

+ 7,21 € (1/100 výpočtového základu v zmysle § 16 ods. 3 tejto vyhlášky) + 11,91 €

(19 % DPH)].

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková