Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 56 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (66)cef/361945.7549d4.pdf
PDF · 140.41 KB
No categories available
3Cdo/313/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci navrhovateľky RNDr. M. K., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. K. B.,
advokátkou so sídlom v B., proti odporkyni Slovenskej republike - Ministerstvu životného
prostredia so sídlom v Bratislave, Nám. Ľ. Štúra č. 1, o náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.
18 C 100/2003, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 23. apríla 2009 sp. zn. 3 Co 137/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na súd 19. júna 2003
domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu škody vo výške 27 700 Sk
s príslušenstvom, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu v zmysle
zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1968 Zb.“).
Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 7. decembra 2006 č.k. 18 C 100/2003-81
odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 27 700 Sk spolu s ročným úrokom
z omeškania 13 % od 15. júna 2002 aţ do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania
v sume 10 482,50 Sk k rukám advokátky Mgr. Z. D., všetko do troch dní. Rozhodol tak majúc
preukázané, ţe v dôsledku nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava III, odboru
ţivotného prostredia z 18. apríla 2001, v ktorom dal súhlas na výrub stromu javor poľný
a ktoré rozhodnutie pre jeho nezákonnosť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu
zrušil na odvolanie navrhovateľky Krajský úrad v Bratislave rozhodnutím zo 6. septembra
2001, došlo zo strany ţiadateľov o tento výrub aj k jeho uskutočneniu 26. apríla 2001. Podľa
názoru súdu v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným nezákonným rozhodnutím došlo
výrubom stromu ku škode na majetku navrhovateľky vo výške 23 800 Sk určenej znalcom
(hodnota predmetného vyrúbaného stromu) a ďalšej škode vo výške 3 900 Sk, ktorá
predstavuje náklady súvisiace s uplatnením práva na náhradu škody. Skutočnosť, ţe
predmetný strom rástol na pozemku navrhovateľky parcelné číslo X. a bol jeho súčasťou mal
preukázanú jednak z fotografií vyhotovených navrhovateľkou bezprostredne po výrube
stromu 26. apríla 2001, z ktorých je zrejmé, ţe oplotenie oddeľujúce jej pozemok od
susedného pozemku nemohlo za ţiadnych okolností prechádzať cez predmetný strom a ďalej
zo záverov znaleckého posudku, ktorý znalec podal po vykonaní miestnej ohliadky a po
posúdení predmetných fotografií, ale aj z výpovede svedkyne K. K. i samotnej navrhovateľky.
Odporkyňa na preukázanie svojich tvrdení napriek poučeniu súdu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
neoznačila ţiadne dôkazy a práve odporkyňa prostredníctvom správneho orgánu, ktorý vydal
nezákonné rozhodnutie, vytvorila stav, keď nebolo zrejme moţné iným spôsobom bezpečne
preukázať presnú polohu predmetného stromu na mieste samom, ktorý stav nemôţe byť na
ujmu navrhovateľky, ktorá tento stav nevyvolala a ani nezavinila. Pri určení výšky škody
vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. R., ktorý pri určení spoločenského ohodnotenia
predmetného stromu postupoval podľa vyhlášky č. 99/1993 Z.z. ochránených rastlinách
a chránených ţivočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených
ţivočíchov a drevín, podľa ktorého toto ohodnotenie nemôţe byť redukované len na zistenie
materiálnej škody ako hodnoty dreviny, pretoţe biologická, ekologická a kultúrna hodnota
dreviny sa premieta aj v peňaţnom vyjadrení jej hodnoty. Námietku odporkyne týkajúcu sa
nesprávneho ohodnotenia predmetného stromu znaleckým posudkom preto nepovaţoval za
dôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na úspech
navrhovateľky v konaní.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Krajský súd v Bratislave rozsudkom
z 23. apríla 2009 sp. zn. 3 Co 137/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
ţe návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd vychádzajúc
zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, ktorý sa nezmenil ani
v priebehu odvolacieho konania, zhodne so súdom prvého stupňa vec posúdil podľa zákona
č. 58/1969 Zb. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe chýba jedna
z podmienok objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
a to príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodu. V odôvodnení
uviedol, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe odporkyňa sa dopustila protiprávneho konania
spočívajúceho v tom, ţe vydala rozhodnutie, ktoré ako nezákonné bolo zrušené a ţe
navrhovateľke vznikla škoda výrubom stromu, ktorý stál na jej pozemku. Podľa názoru
krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania však nie je moţné vyvodiť, ţe škoda,
ktorá navrhovateľke vznikla, je v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným rozhodnutím.
Keďţe navrhovateľka v konaní viackrát uviedla, ţe strom vyrúbali B. (ţiadatelia o výrob
stromu), mala teda vedomosť, ţe škoda, ktorá jej vznikla je v príčinnej súvislosti s ich
protiprávnym konaním. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, ţe odporkyňa
v konaní nie je pasívne legitimovaná a z toho dôvodu sa navrhovateľka nemohla účinne
domáhať náhrady škody postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. Odvolaním napadnutý
rozsudok preto zmenil tak, ţe neopodstatnene podaný návrh zamietol; z tohto dôvodu sa
ostatnými právnymi a skutkovými námietkami uvedenými v odvolaní odporkyne nezaoberal.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O.s.p., úspešnej
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si náhradu trov konania neuplatnila.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie, prípustnosť ktorého
odôvodnila § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p., nakoľko
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p. a rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázala na to, ţe krajský súd, ktorý je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania, ţiaden z odvolacích dôvodov odporkyne neposudzoval, rozhodnutie
okresného súdu zmenil z úplne iného dôvodu, a to, ţe medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím neexistuje príčinná súvislosť. Odvolací súd v rozpore s § 212 ods. 1 O.s.p. tým,
ţe nebral do úvahy vecné a obsahové vymedzenie dôvodov odvolania odporkyne
a nerozhodoval na základe dôvodov odvolania odporkyne, jej odňal moţnosť konať pred
súdom. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci uviedla, ţe dňa 18. apríla 2001 Okresný
úrad Bratislava III, odbor ţivotného prostredia udelil súhlas s výrubom dreviny č. sp. X.
J. a R. B., na základe ktorého títo vyrúbali 26. apríla 2001 predmetný strom, lebo na výrub
mali právoplatné povolenie. Aţ následne Krajský úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 6.
septembra 2001 č. W. zrušil uvedené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III ako
nezákonné. Zo skutkového stavu vyplýva, ţe vzniku škody predchádzali dve skutočnosti,
ktoré sa jednoznačne priamo podieľali na vzniku škody na jej majetku, a to nezákonné
rozhodnutie a následne samotný výrub stromu. Keďţe podstatnou príčinou spôsobujúcou
vznik škody však môţe byť len jedna z nich, treba skúmať, či s oboma týmito skutočnosťami
zákon spája zodpovednosť za škodu. U fyzických osôb prichádza do úvahy zodpovednosť
v zmysle všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu, pričom z § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe kaţdý zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti; J. a R. B. konali na základe právoplatného rozhodnutia, súhlas na výrub stromu
bol správnym orgánom vydaný na ich meno a z toho dôvodu v ich prípade neexistuje
základná podmienka pre vznik ich zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie.
Argument súdu, ţe škoda jej vznikla „v príčinnej súvislosti s ich protiprávnym konaním“
preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; s ich konaním právne predpisy
Slovenskej republiky nespájajú zodpovednosť za škodu, preto ich konanie nemoţno
povaţovať za podstatnú príčinu vzniku škody, hoci sa na vzniku škody podieľali. Zo sledu
jednotlivých skutkových okolností v danej veci je zrejmé, ţe jedine nezákonné rozhodnutie
správneho orgánu ako významný článok reťazca príčin a následkov je v zmysle zákona
č. 58/1969 Zb. skutočnosťou, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ku škode na
majetku navrhovateľky by nikdy nedošlo, ak by správny orgán nevydal nezákonné
rozhodnutie o výrube stromu. Okrem skutočnosti ako príčine vzniku škody nie sú ţiadne iné
okolnosti, s ktorými by zákon spájal zodpovednosť za škodu, a z toho dôvodu je hlavnou
príčinou vzniku škody na majetku navrhovateľky. Trvala na tom, ţe v konaní bola preukázaná
existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava
III, odboru ţivotného prostredia 18. apríla 2001 a škodou na majetku navrhovateľky vo výške
27 700 Sk. Ţiadala preto zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu a odporkyni uloţiť
povinnosť zaplatiť navrhovateľke 27 700 Sk spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
13 % od 15. júna 2002 aţ do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.
Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozhodnutie krajského súdu je vecne
správne a navrhla dovolanie zamietnuť. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007 zastávala názor, ţe príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke v prípade výrubu
predmetného stromu nie je bezprostredná a ani priama. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti,
vlastníctvo stromu povaţovala naďalej za sporné, namietla správnosť záverov znaleckého
posudku i určenie výšky náhrady škody v zmysle posudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená
advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je
opodstatnené.
Dovolaním navrhovateľky je napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku krajského
súdu vyplýva z § 238 ods. 1 O.s.p.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na obsah dovolania, ale tieţ zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242
ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal
sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka procesnú
vadu konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ţiadna z týchto vád nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
Navrhovateľka namietala, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť pred súdom konať (§ 237
písm. f/ O.s.p.). Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup
súdu znemoţňujúci účastníkovi realizáciu jeho procesných práv priznaných mu v občianskom
súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa názoru
navrhovateľky došlo v odvolacom konaní k tejto vade tým, ţe odvolací súd nevzal do úvahy
vecné a obsahové vymedzenie dôvodov odvolania odporkyne, tieto neskúmal a nevyjadril sa
k nim v rozhodnutí a zmeňujúce rozhodnutie zaloţil na iných dôvodoch neţ odporkyňou
uvádzaných v odvolaní. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe konanie
odvolacieho súdu nie je v danom prípade zaťaţené procesnou vadou takejto povahy. Okresný
súd, ktorý návrhu vyhovel, posudzoval predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím a dospel k záveru, ţe tieto boli splnené. Zaoberal sa aj
otázkou príčinnej súvislosti a vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe v dôsledku
nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava III, odboru ţivotného prostredia
z 18. apríla 2001, ktorý dal súhlas na výrub stromu a ktoré bolo zrušené Krajským úradom
v Bratislave pre jeho nezákonnosť, došlo k výrubu stromu 26. apríla 2001 na pozemku
navrhovateľky. Na základe uvedeného zaujal názor, ţe v priamej príčinnej súvislosti s týmto
nezákonným rozhodnutím je škoda na majetku navrhovateľky spôsobená výrubom stromu.
Krajský súd, ktorý zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu a návrh zamietol, vychádzal
z nezmeneného skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý povaţoval za
správny, avšak pokiaľ ide o právne posúdenie uplatneného nároku, na rozdiel od súdu prvého
stupňa dospel k záveru, ţe chýba jeden z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke vyrúbaním stromu. Podľa názoru
odvolacieho súdu navrhovateľka vedela, ţe škoda, ktorá jej vznikla je v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním susedov B., ktorí strom vyrúbali, o čom svedčí aj ňou podané trestné
oznámenie na susedov, z čoho vyvodil aj záver o nedostatku pasívnej legitimácie odporkyne.
Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa zaloţil svoj rozsudok na odlišnom
právnom závere o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
Vychádzajúc z uvedeného podľa právneho názoru dovolacieho súdu nedošlo
v odvolacom konaní k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces a k odňatiu
moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odvolací súd, ako vyplýva z obsahu
spisu, nevychádzal z iných skutkových zistení ako súd prvého stupňa a svoje rozhodnutie
nezaloţil na skutočnosti, ktorou sa uţ pred ním nezaoberal súd niţšieho stupňa.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva opakované konštatovanie
odvolacieho súdu, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ktorý sa nezmenil ani
v odvolacom konaní a z ktorého vychádzal aj odvolací súd pri svojom rozhodnutí a k zmene
došlo iba v právnom posúdení predpokladov zakladajúcich vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Nemoţno preto dospieť k záveru, ţe by
tým odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie nečakane na iných právnych záveroch neţ súd
prvého stupňa a ţe by týmto bolo navrhovateľke odňaté právo domáhať sa preskúmania
správnosti nového právneho záveru na súde vyššieho stupňa, keďţe svoj právny záver
vyvodil zo skutočností, ktoré právne vyhodnocoval aj súd prvého stupňa. Uvedeným
postupom odvolacieho súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti
navrhovateľky konať pred súdom.
Navrhovateľka v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s právnym posúdením veci
odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol
účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb., vyplýva, ţe zodpovednosť
za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďţe k navrhovateľkou tvrdenej škode
malo dôjsť nezákonným rozhodnutím pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať
podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo
nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter
občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 58/1969 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú
úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom (viď § 20 zákona č. 58/1969 Zb.).
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym
notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej
v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo
orgán štátnej organizácie (ďalej len štátny orgán). Štát zodpovedá taktieţ za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho
orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí boli
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní
Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. vyplýva, ţe nárok na náhradu škody
nemoţno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre
nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci
o náhrade škody viazaný.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 – § 17
zákona č. 58/1969 Zb. (špecifickou súčasťou bola zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nebolo moţné zbaviť a ktorá bola zaloţená na súčasnom
(kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.
Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu z nezákonného
rozhodnutia je teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval
všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach
a povinnostiach individuálnych subjektov. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu za
škodu však je, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie
bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené (§ 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb.).
Zákon č. 58/1969 Zb. pojem škody bliţšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej
náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy
(§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala
v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného. Navrhovateľka sa v danej veci
domáha náhrady skutočnej škody, ktorá podľa jej názoru vznikla tým, ţe na základe
nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bolo neskôr zrušené, bol vyrúbaný strom na jej
pozemku.
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím
a škodou zákon č. 58/1969 Zb. nevysvetľuje. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny
a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných
predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda
následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo
vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, ţe príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného
rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku
škody. Zároveň treba uviesť, ţe otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej
existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je
súčasne otázkou právnou, pretoţe súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom
zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.
Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na
nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.
Z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, ţe Okresný úrad Bratislava III, odbor
ţivotného prostredia rozhodnutím z 18. apríla 2001 dal súhlas ţiadateľom J. B. a R. B. na
výrub 1 kusa javora mliečneho (Acer platanois L.) s obvodom kmeňa 50 cm nameraným vo
výške 130 cm nad zemou. Podľa rozhodnutia drevina rastie na pozemku na J. ul. č. X.,
parcelné č. X. v katastrálnom území B., vlastníkom ktorého sú ţiadatelia. Vykonaným
dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, ţe ţiadatelia na základe tohto rozhodnutia
uskutočnili dňa 26. apríla 2001 výrub stromu, ktorý rástol na pozemku ţalobkyne na J. ul. č.
Y., parcelné číslo Y., katastrálne územie B., ktorého bol súčasťou. Z takto zisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa, k zmene ktorého nedošlo ani v priebehu odvolacieho
konania, vychádzal aj odvolací súd pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd pri skúmaní
predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím zhodne so súdom
prvého stupňa mal preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo práve pre jeho
nezákonnosť zrušené a mal preukázanú aj existenciu škody na majetku navrhovateľky. Pokiaľ
ide o jeho záver, ţe zo zisteného skutkové stavu nie je moţné vyvodiť existenciu príčinnej
súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, tento záver je správny. Odvolací súd aj
správne po právnej stránke posúdil tento zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu
za škodu z nezákonného rozhodnutia, keď dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke a dovolací súd sa
s týmto záverom stotoţňuje. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na obsah dovolania
navrhovateľky, kde správne uvádza, ţe vzniku škody predchádzali dve skutočnosti, ktoré sa
podieľali na vzniku škody na majetku navrhovateľky, a to nezákonné rozhodnutie a samotný
výrub stromu, čo napokon uvádza aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Ako uţ bolo vyššie
uvedené, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou musí byť priama,
bezprostredná, čo však v danej veci splnené nebolo.
Je nesporné, ţe samotným rozhodnutím obvodného úradu, ktorým bol vydaný
ţiadateľom súhlas na výrub 1 kusa javora mliečneho (Acer platanois L.) s obvodom kmeňa
50 cm nameraným vo výške 130 cm nad zemou, ktorý rastie na pozemku na J. ul. č. X.,
parcelné č. X. v katastrálnom území B., vlastníkom ktorého sú ţiadatelia, ku škode na
majetku navrhovateľky nedošlo. Bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok vznik
škody na majetku navrhovateľky bolo vyrúbanie stromu v drevine javor poľný (acer
campestre) s priemerom 75 cm vo výške 130 cm nad zemou na jej pozemku parcelné číslo Y..
Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie zákonného rozhodnutia orgánu
štátu na vznik škody navrhovateľke, dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu,
ţe v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi označeným nezákonným
rozhodnutím a zmenšením majetku navrhovateľky.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody na jej majetku. Keďţe
podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú
stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto
zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľky nie je
opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom
právnom závere, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť odporkyne za
škodu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie navrhovateľky zamietol podľa
ustanovenia § 243b ods. 1 O.s.p.
V dovolacom konaní nebola navrhovateľka úspešná a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo odporkyni (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďţe ale procesne úspešná účastníčka si náhradu trov dovolacieho
konania neuplatnila, dovolací súdu jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151
ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková