Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/313/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci navrhovateľky RNDr. M. K., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. K. B.,

advokátkou so sídlom v B., proti odporkyni Slovenskej republike - Ministerstvu životného

prostredia so sídlom v Bratislave, Nám. Ľ. Štúra č. 1, o náhradu škody spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 23. apríla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Odporkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na súd 19. júna 2003

domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu škody vo výške 27 700 Sk

2

s príslušenstvom, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „“).

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 7. decembra 2006 č.k. -81

odporkyni uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľke 27 700 Sk spolu s ročným úrokom

z omeškania 13 % od 15. júna 2002 aţ do zaplatenia, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania

v sume 10 482,50 Sk k rukám advokátky Mgr. Z. D., všetko do troch dní. Rozhodol tak majúc

preukázané, ţe v dôsledku nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava III, odboru

ţivotného prostredia z 18. apríla 2001, v ktorom dal súhlas na výrub stromu javor poľný

a ktoré rozhodnutie pre jeho nezákonnosť z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu

zrušil na odvolanie navrhovateľky Krajský úrad v Bratislave rozhodnutím zo 6. septembra

2001, došlo zo strany ţiadateľov o tento výrub aj k jeho uskutočneniu 26. apríla 2001. Podľa

názoru súdu v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným nezákonným rozhodnutím došlo

výrubom stromu ku škode na majetku navrhovateľky vo výške 23 800 Sk určenej znalcom

(hodnota predmetného vyrúbaného stromu) a ďalšej škode vo výške 3 900 Sk, ktorá

predstavuje náklady súvisiace s uplatnením práva na náhradu škody. Skutočnosť, ţe

predmetný strom rástol na pozemku navrhovateľky parcelné číslo X. a bol jeho súčasťou mal

preukázanú jednak z fotografií vyhotovených navrhovateľkou bezprostredne po výrube

stromu 26. apríla 2001, z ktorých je zrejmé, ţe oplotenie oddeľujúce jej pozemok od

susedného pozemku nemohlo za ţiadnych okolností prechádzať cez predmetný strom a ďalej

zo záverov znaleckého posudku, ktorý znalec podal po vykonaní miestnej ohliadky a po

posúdení predmetných fotografií, ale aj z výpovede svedkyne K. K. i samotnej navrhovateľky.

Odporkyňa na preukázanie svojich tvrdení napriek poučeniu súdu podľa

neoznačila ţiadne dôkazy a práve odporkyňa prostredníctvom správneho orgánu, ktorý vydal

nezákonné rozhodnutie, vytvorila stav, keď nebolo zrejme moţné iným spôsobom bezpečne

preukázať presnú polohu predmetného stromu na mieste samom, ktorý stav nemôţe byť na

ujmu navrhovateľky, ktorá tento stav nevyvolala a ani nezavinila. Pri určení výšky škody

vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. R., ktorý pri určení spoločenského ohodnotenia

predmetného stromu postupoval podľa vyhlášky č. ochránených rastlinách

a chránených ţivočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených

ţivočíchov a drevín, podľa ktorého toto ohodnotenie nemôţe byť redukované len na zistenie

materiálnej škody ako hodnoty dreviny, pretoţe biologická, ekologická a kultúrna hodnota

dreviny sa premieta aj v peňaţnom vyjadrení jej hodnoty. Námietku odporkyne týkajúcu sa

3

nesprávneho ohodnotenia predmetného stromu znaleckým posudkom preto nepovaţoval za

dôvodnú. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vzhľadom na úspech

navrhovateľky v konaní.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa. Krajský súd v Bratislave rozsudkom

z 23. apríla 2009 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

ţe návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd vychádzajúc

zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, ktorý sa nezmenil ani

v priebehu odvolacieho konania, zhodne so súdom prvého stupňa vec posúdil podľa zákona

č. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe chýba jedna

z podmienok objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

a to príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodu. V odôvodnení

uviedol, ţe medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe odporkyňa sa dopustila protiprávneho konania

spočívajúceho v tom, ţe vydala rozhodnutie, ktoré ako nezákonné bolo zrušené a ţe

navrhovateľke vznikla škoda výrubom stromu, ktorý stál na jej pozemku. Podľa názoru

krajského súdu z výsledkov vykonaného dokazovania však nie je moţné vyvodiť, ţe škoda,

ktorá navrhovateľke vznikla, je v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným rozhodnutím.

Keďţe navrhovateľka v konaní viackrát uviedla, ţe strom vyrúbali B. (ţiadatelia o výrob

stromu), mala teda vedomosť, ţe škoda, ktorá jej vznikla je v príčinnej súvislosti s ich

protiprávnym konaním. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, ţe odporkyňa

v konaní nie je pasívne legitimovaná a z toho dôvodu sa navrhovateľka nemohla účinne

domáhať náhrady škody postupom podľa Odvolaním napadnutý

rozsudok preto zmenil tak, ţe neopodstatnene podaný návrh zamietol; z tohto dôvodu sa

ostatnými právnymi a skutkovými námietkami uvedenými v odvolaní odporkyne nezaoberal.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ods. l v spojení s ods. l , úspešnej

odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si náhradu trov konania neuplatnila.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie, prípustnosť ktorého

odôvodnila a jeho dôvodnosť a , nakoľko

v konaní došlo k vadám uvedeným v a rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Poukázala na to, ţe krajský súd, ktorý je viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania, ţiaden z odvolacích dôvodov odporkyne neposudzoval, rozhodnutie

okresného súdu zmenil z úplne iného dôvodu, a to, ţe medzi škodou a nezákonným

rozhodnutím neexistuje príčinná súvislosť. Odvolací súd v rozpore s tým,

4

ţe nebral do úvahy vecné a obsahové vymedzenie dôvodov odvolania odporkyne

a nerozhodoval na základe dôvodov odvolania odporkyne, jej odňal moţnosť konať pred

súdom. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci uviedla, ţe dňa 18. apríla 2001 Okresný

úrad Bratislava III, odbor ţivotného prostredia udelil súhlas s výrubom dreviny č. sp. X.

J. a R. B., na základe ktorého títo vyrúbali 26. apríla 2001 predmetný strom, lebo na výrub

mali právoplatné povolenie. Aţ následne Krajský úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 6.

septembra 2001 č. W. zrušil uvedené rozhodnutie Okresného úradu Bratislava III ako

nezákonné. Zo skutkového stavu vyplýva, ţe vzniku škody predchádzali dve skutočnosti,

ktoré sa jednoznačne priamo podieľali na vzniku škody na jej majetku, a to nezákonné

rozhodnutie a následne samotný výrub stromu. Keďţe podstatnou príčinou spôsobujúcou

vznik škody však môţe byť len jedna z nich, treba skúmať, či s oboma týmito skutočnosťami

zákon spája zodpovednosť za škodu. U fyzických osôb prichádza do úvahy zodpovednosť

v zmysle všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu, pričom z § 420 ods. 1

vyplýva, ţe kaţdý zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej

povinnosti; J. a R. B. konali na základe právoplatného rozhodnutia, súhlas na výrub stromu

bol správnym orgánom vydaný na ich meno a z toho dôvodu v ich prípade neexistuje

základná podmienka pre vznik ich zodpovednosti za škodu, a to protiprávne konanie.

Argument súdu, ţe škoda jej vznikla „v príčinnej súvislosti s ich protiprávnym konaním“

preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; s ich konaním právne predpisy

Slovenskej republiky nespájajú zodpovednosť za škodu, preto ich konanie nemoţno

povaţovať za podstatnú príčinu vzniku škody, hoci sa na vzniku škody podieľali. Zo sledu

jednotlivých skutkových okolností v danej veci je zrejmé, ţe jedine nezákonné rozhodnutie

správneho orgánu ako významný článok reťazca príčin a následkov je v zmysle zákona

č. skutočnosťou, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ku škode na

majetku navrhovateľky by nikdy nedošlo, ak by správny orgán nevydal nezákonné

rozhodnutie o výrube stromu. Okrem skutočnosti ako príčine vzniku škody nie sú ţiadne iné

okolnosti, s ktorými by zákon spájal zodpovednosť za škodu, a z toho dôvodu je hlavnou

príčinou vzniku škody na majetku navrhovateľky. Trvala na tom, ţe v konaní bola preukázaná

existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím Okresného úradu Bratislava

III, odboru ţivotného prostredia 18. apríla 2001 a škodou na majetku navrhovateľky vo výške

27 700 Sk. Ţiadala preto zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu a odporkyni uloţiť

povinnosť zaplatiť navrhovateľke 27 700 Sk spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške

13 % od 15. júna 2002 aţ do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozhodnutie krajského súdu je vecne

správne a navrhla dovolanie zamietnuť. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zastávala názor, ţe príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke v prípade výrubu

predmetného stromu nie je bezprostredná a ani priama. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti,

vlastníctvo stromu povaţovala naďalej za sporné, namietla správnosť záverov znaleckého

posudku i určenie výšky náhrady škody v zmysle posudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená

advokátkou ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je

opodstatnené.

Dovolaním navrhovateľky je napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa, prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsudku krajského

súdu vyplýva z

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na obsah dovolania, ale tieţ zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal

sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

6

začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka procesnú

vadu konania v zmysle aţ e/ a netvrdila a ţiadna z týchto vád nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Navrhovateľka namietala, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ). Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie nesprávny procesný postup

súdu znemoţňujúci účastníkovi realizáciu jeho procesných práv priznaných mu v občianskom

súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa názoru

navrhovateľky došlo v odvolacom konaní k tejto vade tým, ţe odvolací súd nevzal do úvahy

vecné a obsahové vymedzenie dôvodov odvolania odporkyne, tieto neskúmal a nevyjadril sa

k nim v rozhodnutí a zmeňujúce rozhodnutie zaloţil na iných dôvodoch neţ odporkyňou

uvádzaných v odvolaní. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe konanie

odvolacieho súdu nie je v danom prípade zaťaţené procesnou vadou takejto povahy. Okresný

súd, ktorý návrhu vyhovel, posudzoval predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím a dospel k záveru, ţe tieto boli splnené. Zaoberal sa aj

otázkou príčinnej súvislosti a vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe v dôsledku

nezákonného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava III, odboru ţivotného prostredia

z 18. apríla 2001, ktorý dal súhlas na výrub stromu a ktoré bolo zrušené Krajským úradom

v Bratislave pre jeho nezákonnosť, došlo k výrubu stromu 26. apríla 2001 na pozemku

navrhovateľky. Na základe uvedeného zaujal názor, ţe v priamej príčinnej súvislosti s týmto

nezákonným rozhodnutím je škoda na majetku navrhovateľky spôsobená výrubom stromu.

Krajský súd, ktorý zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu a návrh zamietol, vychádzal

z nezmeneného skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý povaţoval za

správny, avšak pokiaľ ide o právne posúdenie uplatneného nároku, na rozdiel od súdu prvého

stupňa dospel k záveru, ţe chýba jeden z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke vyrúbaním stromu. Podľa názoru

odvolacieho súdu navrhovateľka vedela, ţe škoda, ktorá jej vznikla je v príčinnej súvislosti

s protiprávnym konaním susedov B., ktorí strom vyrúbali, o čom svedčí aj ňou podané trestné

oznámenie na susedov, z čoho vyvodil aj záver o nedostatku pasívnej legitimácie odporkyne.

Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa zaloţil svoj rozsudok na odlišnom

právnom závere o nedostatku príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

Vychádzajúc z uvedeného podľa právneho názoru dovolacieho súdu nedošlo

v odvolacom konaní k porušeniu práva dovolateľky na spravodlivý proces a k odňatiu

moţnosti konať pred súdom ( ). Odvolací súd, ako vyplýva z obsahu

spisu, nevychádzal z iných skutkových zistení ako súd prvého stupňa a svoje rozhodnutie

nezaloţil na skutočnosti, ktorou sa uţ pred ním nezaoberal súd niţšieho stupňa.

Z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva opakované konštatovanie

odvolacieho súdu, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, ktorý sa nezmenil ani

v odvolacom konaní a z ktorého vychádzal aj odvolací súd pri svojom rozhodnutí a k zmene

došlo iba v právnom posúdení predpokladov zakladajúcich vznik zodpovednosti za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Nemoţno preto dospieť k záveru, ţe by

tým odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie nečakane na iných právnych záveroch neţ súd

prvého stupňa a ţe by týmto bolo navrhovateľke odňaté právo domáhať sa preskúmania

správnosti nového právneho záveru na súde vyššieho stupňa, keďţe svoj právny záver

vyvodil zo skutočností, ktoré právne vyhodnocoval aj súd prvého stupňa. Uvedeným

postupom odvolacieho súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemohlo dôjsť k odňatiu moţnosti

navrhovateľky konať pred súdom.

Navrhovateľka v dovolaní vyslovila aj nespokojnosť s právnym posúdením veci

odvolacím súdom ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z ustanovenia o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol

účinnosť 1. júla 2004, a ktorým bol zrušený , vyplýva, ţe zodpovednosť

za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. Keďţe k navrhovateľkou tvrdenej škode

malo dôjsť nezákonným rozhodnutím pred 1. júlom 2004, bolo potrebné vec posudzovať

podľa Zodpovednosť štátu podľa tohto zákona za nezákonný alebo

nesprávny postup výkonu štátnej moci majúci za následok škodu, má charakter

8

občianskoprávnej zodpovednosti. je vo vzťahu k Občianskemu

zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento špeciálny zákon neobsahuje vlastnú

úpravu, právne vzťahy sa riadia (viď ).

Podľa štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym

notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej

v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo

orgán štátnej organizácie (ďalej len štátny orgán). Štát zodpovedá taktieţ za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho

orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí boli

účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní

( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe nárok na náhradu škody

nemoţno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre

nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci

o náhrade škody viazaný.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 – § 17

(špecifickou súčasťou bola zodpovednosť za škodu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) je objektívnou zodpovednosťou štátu (bez ohľadu

na zavinenie), ktorej sa nebolo moţné zbaviť a ktorá bola zaloţená na súčasnom

(kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody,

3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu z nezákonného

rozhodnutia je teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval

všeobecné pravidlo právnej normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach

a povinnostiach individuálnych subjektov. Nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu za

škodu však je, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie

bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené ( ).

9

pojem škody bliţšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej

náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy

( ) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala

v majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňaţného. Navrhovateľka sa v danej veci

domáha náhrady skutočnej škody, ktorá podľa jej názoru vznikla tým, ţe na základe

nezákonného rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bolo neskôr zrušené, bol vyrúbaný strom na jej

pozemku.

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím

a škodou nevysvetľuje. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny

a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných

predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda

následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo

vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, ţe príčinná súvislosť medzi škodou

a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného

rozhodnutia nevznikla, teda musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku

škody. Zároveň treba uviesť, ţe otázka príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím

a konkrétnou škodou je síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej

existenciu, avšak záver, či v konkrétnom prípade, je či nie je daná príčinná súvislosť, je

súčasne otázkou právnou, pretoţe súd tak robí záver o existencii jedného z predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento právny záver je samozrejme závislý na skutkovom

zistení. Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.

Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na

nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú.

Z hľadiska skutkového stavu bolo zistené, ţe Okresný úrad Bratislava III, odbor

ţivotného prostredia rozhodnutím z 18. apríla 2001 dal súhlas ţiadateľom J. B. a R. B. na

výrub 1 kusa javora mliečneho (Acer platanois L.) s obvodom kmeňa 50 cm nameraným vo

výške 130 cm nad zemou. Podľa rozhodnutia drevina rastie na pozemku na J. ul. č. X.,

parcelné č. X. v katastrálnom území B., vlastníkom ktorého sú ţiadatelia. Vykonaným

dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, ţe ţiadatelia na základe tohto rozhodnutia

uskutočnili dňa 26. apríla 2001 výrub stromu, ktorý rástol na pozemku ţalobkyne na J. ul. č.

10

Y., parcelné číslo Y., katastrálne územie B., ktorého bol súčasťou. Z takto zisteného

skutkového stavu súdom prvého stupňa, k zmene ktorého nedošlo ani v priebehu odvolacieho

konania, vychádzal aj odvolací súd pri svojom rozhodnutí. Odvolací súd pri skúmaní

predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím zhodne so súdom

prvého stupňa mal preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia, ktoré bolo práve pre jeho

nezákonnosť zrušené a mal preukázanú aj existenciu škody na majetku navrhovateľky. Pokiaľ

ide o jeho záver, ţe zo zisteného skutkové stavu nie je moţné vyvodiť existenciu príčinnej

súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, tento záver je správny. Odvolací súd aj

správne po právnej stránke posúdil tento zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu

za škodu z nezákonného rozhodnutia, keď dospel k záveru o neexistencii príčinnej súvislosti

medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla navrhovateľke a dovolací súd sa

s týmto záverom stotoţňuje. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na obsah dovolania

navrhovateľky, kde správne uvádza, ţe vzniku škody predchádzali dve skutočnosti, ktoré sa

podieľali na vzniku škody na majetku navrhovateľky, a to nezákonné rozhodnutie a samotný

výrub stromu, čo napokon uvádza aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Ako uţ bolo vyššie

uvedené, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou musí byť priama,

bezprostredná, čo však v danej veci splnené nebolo.

Je nesporné, ţe samotným rozhodnutím obvodného úradu, ktorým bol vydaný

ţiadateľom súhlas na výrub 1 kusa javora mliečneho (Acer platanois L.) s obvodom kmeňa

50 cm nameraným vo výške 130 cm nad zemou, ktorý rastie na pozemku na J. ul. č. X.,

parcelné č. X. v katastrálnom území B., vlastníkom ktorého sú ţiadatelia, ku škode na

majetku navrhovateľky nedošlo. Bezprostrednou príčinou, ktorá mala za následok vznik

škody na majetku navrhovateľky bolo vyrúbanie stromu v drevine javor poľný (acer

campestre) s priemerom 75 cm vo výške 130 cm nad zemou na jej pozemku parcelné číslo Y..

Vzhľadom na toto nie priame, ale sprostredkované pôsobenie zákonného rozhodnutia orgánu

štátu na vznik škody navrhovateľke, dovolací súd sa stotoţňuje s názorom odvolacieho súdu,

ţe v danom prípade nebola daná príčinná súvislosť medzi označeným nezákonným

rozhodnutím a zmenšením majetku navrhovateľky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu

príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody na jej majetku. Keďţe

podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú

stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto

11

zodpovednosť, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľky nie je

opodstatnené, lebo smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý spočíva na správnom

právnom závere, ţe v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť odporkyne za

škodu v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie navrhovateľky zamietol podľa

ustanovenia

V dovolacom konaní nebola navrhovateľka úspešná a právo na náhradu trov

dovolacieho konania vzniklo odporkyni ( v spojení s

a ). Keďţe ale procesne úspešná účastníčka si náhradu trov dovolacieho

konania neuplatnila, dovolací súdu jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (§ 151

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková