Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Ek/4397/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: E. D. E., V.. XX. XX. XXXX, B. P. Ľ. Š. XXXX/ XX, XXX XX O., právne zast.: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934, proti povinnému: Prešovská univerzita v Prešove, so sídlom Ul. 17. novembra 3724/15, 080 01 Prešov, IČO: 17 070 775, o vymoženie nepeňažného nároku, o sťažnosti oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. 04. 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. 04. 2022 z a m i e t a.

II. Oprávnená n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. 04. 2022.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. 04. 2022 vyšší súdny úradník zamietol návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“). Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že oprávnená žiada, aby jej povinný prestal brániť v práve na vzdelanie a mohla tak pokračovať v štúdiu v školskom roku 2021/2022 a tým by jej bolo umožnené absolvovať skúšky z predmetov, ktoré sú bližšie uvedené v podanom návrhu oprávnenej. Ďalej sa v návrhu domáha, aby jej povinný umožnil v školskom roku 2021/2022 odovzdať a obhajovať diplomovú prácu, aby povinný predĺžil oprávnenej skúškové obdobie o zodpovedajúci čas omeškania povinného so zápisom uvedených predmetov od začiatku semestra až do umožnenia ich zápisu, ďalej sa domáhala zrušenia rozhodnutia o vyrubení poplatku za školné v sume 1.000,-Eur. Od povinného tiež požadovala, aby jej umožnil uzavrieť dohody s vyučujúcimi o náhradnom plnení povinností za predmety zimného semestra školského roku 2021/2022. V návrhu sa ďalej uvádza zaevidovanie v systéme MAIS zmeny o počte dosiahnutých kreditov získaných v školskom roku 2020/2021. Ako ostatné, sa oprávnená v návrhu domáha toho, aby jej povinný umožnil zmenu skúšajúcich pre zaujatosť a zaevidovanie ju v systéme zdravotnej poisťovne Dôvera ako študentku denného štúdia aj počas roka 2020/2021 a 2021/2022, aby tak boli za oprávnenú platené odvody do zdravotnej poisťovne. K podanému návrhu na vykonanie exekúcie oprávnená predložila súdu aj exekučný titul, ktorým je Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 26. 08. 2021, právoplatný dňa 20. 09. 2021 a vykonateľný dňa 20. 09. 2021. Z exekučného titulu bolo preukázané, že Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že: ,,zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 17199-2020 zo dňa 11. 09. 2020 a rozhodnutie dekanky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove č. 173/2020 zo dňa 10. 08. 2020 a vracia vec na ďalšie konanie dekanke Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove”. Po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu tak vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v danom konaní absentuje materiálny predpoklad vykonateľnosti exekučného titulu zo dňa 26. 08. 2021. Je potrebné zdôrazniť vzájomnú súvislosť a najmä podmienenosť výrokovej časti exekučného titulu vo vzťahu k reálnemu stavu toho,

ktorý je v danom prípade podaný návrh oprávnenej a toho, čoho s v ňom domáha. Oprávnená sa domáha určitého plnenia, ktorý síce podrobne špecifikovala, ale exekučný titul nekorešponduje s podaným návrhom. V nadväznosti na tento právny stav tak nie je možné pokračovať v danom exekučnom konaní, keďže sa preukázalo, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný v zmysle Exekučného poriadku. Predložený návrh na vykonanie exekúcie teda nie je dôvodný a nemožno ho reálne vykonať. Podaný návrh trpí vážnou neodstrániteľnou vadou v podobe absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu nakoľko v uvedenom návrhu exekučný titul právo nepriznáva a nezaväzuje k povinnosti povinného. Na základe uvedených skutočnosti vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto v súlade s § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala v zákonom stanovenej lehote oprávnená sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že právny názor vyslovený v napadnutom uznesení považuje za nesprávny, viac formalistický ako spravodlivý. V správnom súdnom konaní je možné súdom zrušiť nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej správy. Následne sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Krajský súd Prešov jej návrhu vyhovel a výrok rozsudku (predmetného exekučného titulu) formuloval presne podľa znenia zákona. Nie je povinnosťou správneho súdu vymenúvať povinnosti z toho plynúce, nakoľko práve definuje právne následky úspešnej správnej žaloby tak, že sa zo zákona pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia. Žalovaný (tu v exekúcii povinný) by mal konať tak, ako by napadnuté rozhodnutia o vylúčení oprávnenej neboli vydané. Príslušný exekučný titul mal všetky obsahové náležitosti podľa : označenie žalobcu, žalovaného, výrok podľa . Lehota právoplatnosti a vykonateľnosti vyplynula z doložky k rozsudku vydanej súdom, t.j. dňom 20. 09. 2021. Výrokom rozsudku vyplynula povinnosť žalovanému (povinnému) konať tak, že jeho rozhodnutia o vylúčení oprávnenej neboli vydané a teda oprávnenú zapísať ihneď na štúdium a umožniť jej plniť si svoje študijné práva a povinnosti. Takto povinný nekonal. Žalobou v správnom súdom konaní sa oprávnená domáhala (tak ako to zákon v a nasl. umožňuje) preskúmania zákonnosti rozhodnutia o vylúčení zo štúdia, pričom predmetom konania nebolo riešenie jednotlivých študijných oprávnení, ale zisťovanie (ne)zákonnosti vylúčenia zo štúdia na VŠ. Nie je úlohou správneho súdu, aby okrem zrušenia nezákonných rozhodnutí žalovanému aj ukladal podrobne jednotlivé povinnosti, ktoré škole voči študentom automaticky vyplývajú priamo zo zákona o VŠ a vlastných interných predpisov. Inak povedané, po zrušení rozhodnutia povinného v správnom súdnom konaní, je správny orgán automaticky povinný vrátiť veci do stavu pred vydaním nezákonného rozhodnutia. Vydané rozhodnutie Krajského súdu Prešov podľa je rozsudkom sui generis a síce priamo neukladá konkrétnu právnu povinnosť žalovanému, ale to neznamená, že toto súdne rozhodnutie nemožno účinne voči žalovanému/ povinnému vykonať. Tento právny názor by totiž znamenal, že rozsudky podľa žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov podľa a nasl. by boli de facto neúčelné, a v prípade ich obchádzania dotknutými správnymi orgánmi voči účastníkovi materiálne nevykonateľné, keďže neukladajú správnemu orgánu konkrétne povinnosti a aj po ich úspechu by sa ešte žalobca znova musel novu žalobou domáhať svojich porušených práv v konkrétnom petite v inom konaní (?). Vyšší súdny úradník vykladá existujúci právny stav formalisticky.... Dôvodom pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie bola skutočnosť, že povinný neplní (nerešpektuje) povinnosť, ktorá mu bola (nepriamo) uložená exekučným titulom. Toto tvrdenie exekučný súd ani súdny exekútor v úvode konania neskúmajú (rovnako ako neskúmajú pravdivosť tvrdenia oprávneného o nesplnení povinnosti v prípade peňažnej pohľadávky). Pravdivosť, resp. správnosť tohto tvrdenia oprávneného bude predmetom skúmania (a dokazovania) až v prípade iniciovania exekučného sporu povinným (podanie návrhu na zastavenie exekúcie; v „starých“ konaniach podanie námietok proti exekúcii). Záverom poukázala na to, že nepeňažné plnenia ktorých sa v návrhu na exekúciu domáha síce priamo nevyplývajú z výroku pripojeného rozsudku, avšak možno ich vyvodiť z nesplnenia povinnosti povinného po zrušení ním vydaných nezákonných rozhodnutí o jej vylúčení z VŠ štúdia vrátiť veci do pôvodného stavu pred vylúčením a umožniť oprávnenej riadne pokračovať v štúdiu. Povinný kladie nesplniteľné prekážky (uzavrieť dohody o náhradnom plnení s vyučujúcimi, ktoré oni uzavrieť odmietli; zaplatiť školné na ktoré nemá nárok; neumožnil zápis predmetov na skúšky ani absolvovať skúšky atď.). Už 1 a 3/4 roka oprávnená nemôže študovať, napriek úspechu v súdnom spore. Pokračovanie tohto nezákonného stavu zakladá aj porušovanie mojich ústavných práv na štúdium. Napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka prvostupňového Okresného súdu Banská Bystrica došlo k porušeniu ústavného práva

oprávnenej na spravodlivé súdne konanie podľa SR a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd - právo na prístup k súdu, odňatie spravodlivosti.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

10. V tomto smere treba konštatovať, že vyšší súdny úradník dostatočne a správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sťažnostný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka sa však nad rámec žiada doplniť, že z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekučnému súdu dňa 16. 12. 2021 sa oprávnená voči povinnému domáhala vymoženia nepeňažného plnenia na podklade exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. zo dňa 26. 08. 2021, právoplatného a vykonateľného dňa 20. 09. 2011 (ďalej len „exekučný titul“), pričom výrok exekučného titulu znel: „I. Zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 17199-2020 zo dňa 11. septembra 2020 a rozhodnutie dekanky Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove č. 173/2020 zo dňa 10. augusta 2020 a vracia vec na ďalšie konanie dekanke Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.“ Na výzvu súdu oprávnená konkretizovala, že v predmetnej exekúcii sa domáha toho, aby povinný jej prestal brániť v práve na vzdelanie a pokračovať v štúdiu v školskom roku 2021/2022 tým: - aby jej umožnil študovať a následne ju pripustil na skúšky z konkretizovaných predmetov, - aby jej umožnil v školskom roku 2021/22 odovzdať a obhajovať diplomovú prácu podľa pôvodného zadania na tému „Opisy ženských postáv v literatúre“ uvedenú v systéme MAIS; - aby jej (z dôvodu jeho omeškania so zápisom a nezapísaním povinných predmetov včas) predĺžil skúšobné obdobie o zodpovedajúci čas omeškania povinného so zápisom uvedených predmetov od začiatku semestra až do umožnenia ich zápisu; - aby zrušil rozhodnutie o vyrubení mi poplatku za školné v sume 1.000,-Eur listom pod sp.zn. zo dňa 21. 10. 2021;

- umožnil/nariadil vyučujúcim uzavrieť Dohody o náhradnom plnení povinností za predmety zimného semestra školskom roku 2021/22; - zaevidoval v systéme MAIS zmeny ručne prof. Jozefom Sipkom zapísané v dokumente v prílohe č. 6 (Výpis z výsledkov štúdia) a tým uznal oprávnenou získané kredity

v školskom roku 2020 v počte 39 kreditov; - aby jej povinný umožnil zmenu skúšajúcich v rámci § 70 Zákona o vysokých školách pre zaujatosť (konkrétne skúšajúcich na konkretizovaných predmetoch);

- aby menovaní skúšajúci neboli v komisii na štátnej skúške oprávnenej a boli nahradení; - aby ju zaevidoval v systéme zdravotnej poisťovne Dôvera ako študentku VŠ denného štúdia aj počas školského roka 2020/2021 a 2021/22 a tým boli za ňu platené odvody do zdravotnej poisťovne ako študentku denného štúdia VŠ.

12. Porovnaním výroku exekučného titulu a toho, čoho sa v konečnom dôsledku oprávnená v predmetnej exekúcii domáha, je nutné konštatovať správnosť napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, pretože exekučný titul nekorešponduje s podaným návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie. Vyšší súdny úradník správne poukázal na to, že podaný návrh trpí vážnou neodstrániteľnou vadou v podobe absencie materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko v uvedenom návrhu exekučný titul právo nepriznáva a nezaväzuje k povinnosti povinného. Uvedené je nespochybniteľné.

13. „Jednou zo základných procesných skutočností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, je namietanie základnej vlastnosti exekučného titulu a to jeho vykonateľnosti. Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd zistil, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 30. 03. 2016

14. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie a následne by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmavanie formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu exekučným súdom je prijímané bez výhrad aj rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky: sp. zn. -19 zo dňa 18. 02. 2010; sp. zn. -15 zo dňa 09. 12. 2010; sp. zn. -17 zo dňa 29. 03. 2011; sp. zn. -19 zo dňa 23. 11. 2011; sp. zn. -19 zo dňa 22. 08. 2012 a uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27. 01. 1997; sp. zn. zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. zo dňa 23. 06. 2011; sp. zn. zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. zo dňa 16. 10. 2018.

15. Ďalej treba zdôrazniť, že v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na základe vykonateľného rozhodnutia, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, pričom oprávnená takýto exekučný titul nepredložila. Jednoznačne nemožno akceptovať argumentáciu oprávnenej, že výrokom predloženého exekučného titulu (ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia o vylúčení oprávnenej z vysokoškolského štúdia) vznikli na strane povinného tie povinnosti, ktoré konkretizovala v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Uvedené nemá oporu v predloženom exekučnom titule ani

v právnej úprave. K náležitostiam exekučného titulu sťažnostný súd dáva do pozornosti rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu ČSSR týkajúce sa súdneho výkonu rozhodnutia (v zásade aplikovateľné aj na exekúciu podľa Exekučného poriadku) publikované pod R 21/1981 Zbierky rozhodnutí a stanovísk, z ktorého vyplýva, že: „Rozhodnutie musí vždy obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností k plneniu, ako i presný rozsah a obsah plnenia. Pokiaľ by bol nesprávne nariadený výkon rozhodnutia i pri nedostatku týchto náležitostí, musel by byť potom v každom ďalšom štádiu konania i bez návrhu zastavený.“ (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 03. 2011, sp. zn. ) Právna teória i súdna prax sa tak zhodujú v tom, že predpokladom pre nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia je vedľa náležitostí návrhu aj vykonateľné rozhodnutie ako podklad tohto výkonu, t.j. listina vydaná k tomu oprávneným orgánom, ktorá má potrebnú formu a obsah, a ktorá ukladá určitému subjektu povinnosť niečo plniť. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie exekúcie je ďalej, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom rozhodnutí alebo inom titule určené presným, určitým a predovšetkým nepochybným spôsobom. Požiadavka na určitosť a presnosť výroku exekučného titulu je odôvodnená aj tým, aby bolo možné posúdiť či a kedy došlo k splneniu uloženej povinnosti. Je potrebné zdôrazniť, že práve obsah rozhodnutia súd, prípadne správny orgán alebo iný orgán, vyslovuje vo výroku rozhodnutia a len tento výrok je záväzný. Treba pripustiť, že v prípade nepresných, neurčitých alebo nezrozumiteľných výrokov je možné tieto vady odstrániť výkladom s prihliadnutím k povahe uloženej povinnosti, k odôvodneniu exekučného titulu alebo k spôsobu vykonania exekúcie. Neprípustným pre exekučný súd však je, aby výrok exekučného titulu akokoľvek dopĺňal či opravoval. Exekučný súd je totiž výrokom vykonateľného exekučného titulu viazaný.

16. V tomto smere sa tak hovorí o formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pričom práve v súvislosti s otázkou materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu si je potrebné uvedomiť, že nie každé formálne vykonateľné súdne rozhodnutie, možno vykonať aj v zmysle Exekučného poriadku. V prípade predloženého exekučného titulu absentuje práve jeho materiálna vykonateľnosť, pretože toto rozhodnutie neukladá povinnému žiadnu povinnosť. Pokiaľ oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie uviedla viaceré povinnosti, ktoré podľa nej má povinný plniť, jedná sa o jej vlastný výpočet, ktorý nebol výsledkom súdneho ani iného konania, pričom niektoré z povinností majú byť plnené aj tretími osobami odlišnými od povinného (konkrétne „povinný má umožniť/nariadiť vyučujúcim uzavrieť dohody o náhradnom plnení povinností...“) a pri iných (napr. „aby menovaní skúšajúci neboli v komisii na štátnej skúške oprávnenej a boli nahradení“) je otázny ich právny základ. Sťažnostný súd má za to, že od začatia exekučného konania nielen pre exekučný súd, ale predovšetkým pre povinného, musí byť zrejmé, čo má byť jeho predmetom (predmetom exekúcie), t. j. aká povinnosť sa má exekučne vymáhať, a teda akú povinnosť musí povinný splniť, aby k došlo k ukončeniu exekúcie. Pokiaľ rozsah exekúcie spočíva v podstate na svojvôli oprávnenej, je otázne, do kedy by predmetná exekúcia aj trvala, čo nie je ani v súlade s princípom právnej istoty účastníkov konania. Napokon, možno ešte dať do pozornosti, že exekučný titul neobsahoval žiadnu lehotu na dobrovoľné plnenie, čo je v zásade tiež jednou zo základných podmienok vykonateľnosti takmer každého exekučného titulu. Inak povedané, povinný nemal možnosť dobrovoľne plniť exekučný titul. Ak by teda exekučný súd akceptoval návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie a vydal by poverenie na vykonanie exekúcie, exekučné konanie by bolo zaťažené neodstrániteľnou vadou v podobe materiálne nevykonateľného exekučného titulu.

17. Sťažnostný súd rozumie argumentácii oprávnenej, ktorá sa neúspešne už viac ako 1 a 3/4 roka snaží dosiahnuť obnovenie jej študijného procesu, v tomto smere však nemožno tiež prehliadnuť, že k zrušeniu rozhodnutia o vylúčení oprávnenej zo štúdia došlo v podstate z procesných dôvodov (nie hmotnoprávnych), keď správny súd rozhodnutie povinného i prvostupňového orgánu označil za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ďalšími žalobnými dôvodmi (teda konkrétnymi dôvodmi vylúčenia oprávnenej) vzhľadom na uvedené dôvody zrušenia napadnutých rozhodnutí sa už správny súd v detailoch nezaoberal. Vec bola vrátená na ďalšie konanie dekanke Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. Možno sa tak domnievať, že o vylúčení oprávnenej zo štúdia bude rozhodované opätovne, ak sa tak už aj nestalo.

18. Záverom sťažnostný súd zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (, , , , ).

19. V nadväznosti na vyššie uvedené sťažnostný súd musí konštatovať, že oprávnenou predložený hoci formálne vykonateľný exekučný titul nie je materiálne vykonateľný v zmysle Exekučného poriadku, čo bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a preto sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 21. 04. 2022 zamietol v celom rozsahu, keď napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vyhodnotil ako vecne správne.

20. Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený ( Exekučného poriadku), súd prvej inštancie preto o trovách konania o sťažnosti oprávnenej rozhodol v zmysle v spojení s za použitia analógie podľa tak, že oprávnená, ktorá nebola s podanou sťažnosťou úspešná, nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).