Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 456/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej Mgr.

J. H., vo veci namietaného porušenia jej práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 30. júna 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. septembra 2011 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 30. júna 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej

podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Na

základe zmluvy o úvere (ďalej len „zmluva“) uzavretej 26. novembra 2004 poskytla A. J.

(ďalej len „dlžníčka“) úver v sume 298,75 €, ktorú spolu s ďalšími poplatkami bola dlžníčka

povinná vrátiť v 10 mesačných splátkach v sume 53,77 € mesačne od 8. apríla 2005 podľa

podmienok dojednaných v zmluve. Keďže dlžníčka neuhradila niekoľko po sebe idúcich

splátok, úver poskytnutý sťažovateľkou sa stal okamžite splatným. Na zabezpečenie úveru

bolo účastníkmi zmluvného vzťahu, t. j. medzi sťažovateľkou a dlžníčkou, v zmluve

dojednané, že splnomocnený zástupca dlžníka, ktorý bol v zmluve určený, je oprávnený

v prípade, ak dlžník neplní svoje povinnosti, ktoré mu zo zmluvy o úvere vyplývajú,

vykonať právne úkony, najmä podpísať notársku zápisnicu o uznaní dlhu. Takáto notárska

zápisnica má povahu exekučného titulu. Následne bola s určeným splnomocneným

zástupcom dlžníčky spísaná notárska zápisnica, na základe ktorej bol podaný návrh na

výkon exekúcie súdnemu exekútorovi.

3. Súdny exekútor na základe poverení udelených Okresným súdom Spišská Nová

Ves (ďalej len „okresný súd“) začal nútený výkon rozhodnutia, t. j. exekúciu. V priebehu

exekučného konania okresný súd svojím uznesením č. k. -26 zo 6. februára

2011 rozhodol o zastavení exekučného konania. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky

napadnutým uznesením sp. zn. z 30. júna 2011 potvrdil okresným súdom

vydané prvostupňové uznesenie ako vecne správne.

4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo

porušené jej právo „na spravodlivý proces“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj právo

„vyplývajúce z článku 1 Dodatkového protokolu...“. V ďalšom sťažovateľka interpretovala

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu, poukázala na konkrétne rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu a v podstatnom uviedla, že

spravodlivosť konania „v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňa... princíp rovnosti

zbraní a kontradiktórnosti...“. V tejto súvislosti okresnému súdu vyčítala, že „z vlastného

podnetu, t. j. bez podnetu exekútora, sťažovateľa alebo povinného, zahájil konanie na

zastavenie exekúcie, pričom pred zahájením tohto konania neposkytol priestor účastníkom

exekučného konania vyjadriť sa k zahájeniu konania o zastavení exekúcie“, v dôsledku čoho

sťažovateľka stratila „právnu istotu a legitímne očakávanie užívať svoj majetok, nastolený

vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a následným zahájením núteného výkonu práva,

tzv. exekúciou“. V tejto súvislosti ešte uviedla, že „ďalším porušením práva sťažovateľa

okresného súdu a krajského súdu v priebehu konania na zastavenie exekúcie, vyplývajúce

z odôvodnenia predmetných rozhodnutí, je vykonanie dokazovania... bez znalosti vôle

účastníkov konania... V priebehu tohto konania súd nedal priestor na vyjadrenie

účastníkom konania k vykonaným dôkazom ani nedal možnosť navrhnúť nové dôkazy v

tomto konaní, ktoré by zvrátili jeho rozhodnutie zastaviť exekúciu. Táto skutočnosť je

významným porušením povinnosti súdu oboznámiť účastníkov konania o vykonaných

dôkazoch a možnosti účastníkov sa k týmto vyjadriť alebo navrhnúť nové dôkazy. ...

samotné vykonanie dokazovania bez vyjadrenia účastníkov môže byť kontradiktórne k vôli

týchto účastníkov..., ale súd týmto konaním na zastavenie exekúcie bez návrhu a

dokazovania toto právo bez znalosti vôle povinnému odoberie a exekúciu zastaví...“.

5. Sťažovateľka na základe uvedeného navrhla, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie jej práva „na spravodlivý proces vyplývajúce z článku 6 ods.

1... dohovoru... a na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu“ napadnutým

uznesením krajského súdu, zruší napadnuté uznesenie, veci vráti na ďalšie konanie a prizná

jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

6. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

9. Sťažovateľka namietala porušenie svojho práva „na spravodlivý proces“ podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v rozsahu porušenia princípu „... rovnosti zbraní

a kontradiktórnosti...“. V tomto ohľade vyčítala okresnému súdu (a tým, že krajský súd

potvrdil prvostupňové uznesenie, zrejme aj odvolaciemu súdu, pozn.), že „z vlastného

podnetu, tj. bez podnetu exekútora, sťažovateľa alebo povinného, zahájil konanie na

zastavenie exekúcie, pričom pred zahájením tohto konania neposkytol priestor účastníkom

exekučného konania vyjadriť sa k zahájeniu konania o zastavení exekúcie“ (viac pozri

bod 3).

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

(, ).

12. Ústavný súd v danom prípade považoval za významné vyriešiť zásadný problém

sťažovateľky, a teda či krajský súd rozhodujúci v rámci exekučného konania o odvolaní

proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bola exekúcia zastavená, mal právomoc skúmať

prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu, ktorým bola notárska

zápisnica o uznaní dlhu č. N 3761/2005, Nz 34340/2005.

13. Z napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn. vyplýva jeho

stotožnenie sa s rozhodnutím okresného súdu, ktorý svoje rozhodnutia o zastavení

exekučného konania založil podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona Exekučného poriadku na

neexistencii spôsobilého exekučného titulu z dôvodu zistenia, že tento odporuje zákonu.

Podľa zistenia exekučných súdov totiž exekučný titul, ktorým bola v tomto prípade notárska

zápisnica, nebol spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky § 41 ods. 2 písm. c)

Exekučného poriadku v rozhodnom znení, a to z viacerých dôvodov. „Súd prvého stupňa

preto postupoval správne, ak preskúmaval predmetný exekučný titul a podmienky, za

ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere.“ Podľa exekučného súdu

notárska zápisnica predložená sťažovateľkou ako exekučný titul bola síce spísaná v mene

povinného splnomocnenom na podklade splnomocnenia udeleného mu povinným, avšak

toto splnomocnenie nespĺňalo základnú požiadavku podľa § 31 a nasl. Občianskeho

zákonníka. „Uvedené splnomocnenie povinná udelila Mgr. T. K., advokátovi, súčasne v

predtlačí zmluvy o úvere a teda povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný

spotrebiteľský úver, bola nútená súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať aj

plnomocenstvo pre Mgr. T. K., v ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej

zápisnice - exekučného titulu. Mgr. T. K. zmluvu o úvere nepodpísal. Takéto podmieňovanie

poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. T. K.

a s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, je treba považovať za

neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorej právnym dôsledkom podľa

§ 53 ods. 4 a §39 Obč. zákonníka je jej absolútna neplatnosť pre rozpor so zákonom; a to

od počiatku... Pokiaľ ide o účastníkov zmluvy o úvere a dohody o plnomocenstve, odvolací

súd uvádza, že nie je daná totožnosť účastníkov týchto právnych úkonov. Zmluva o úvere je

osobitným dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého vznikol osobitný právny

vzťah medzi subjektmi, a to medzi spoločnosťou P., s. r. o. ako veriteľom na jednej strane

a A. J., ako dlžníkom na druhej strane na poskytnutie peňažných prostriedkov. Podpis

účastníkov na zmluve o úvere je potvrdením prejavu vôle účastníkov tejto zmluvy vo vzťahu

k tomuto právnemu úkonu. Účastníkmi dohody o plnomocenstve je splnomocniteľ

a splnomocnený, v danej veci povinná a Mgr. T. K... Dohoda o plnomocenstve, z ktorej

medzi splnomocnencom a splnomocniteľom vzniká právny vzťah, musí obsahovať všetky

náležitosti právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj obsahu, Takýto vzťah

nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby

zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi osobami medzi ktorými je konflikt

záujmov. V posudzovanom prípade bola povinná nútená súčasne na predtlačí zmluvy

o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. T. K., ktorého určil práve oprávnený a v

ktorom ho splnomocnila na spísanie predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu.

Okrem toho Mgr. T. K. v množstve konaní vedených oprávneným, vystupuje ako právny

zástupca oprávneného. Za takejto situácie je tu preukázateľný rozpor záujmov medzi

splnomocneným zástupcom povinnej Mgr. T. K. a povinnou, čo je prekážkou vzniku platnej

dohody o plnomocenstve, ktorý dôvod odvolací súd považuje za podstatný pre posúdenie

oprávnenia Mgr. T. K. uznať za povinnú záväzok a podpísať za ňu súhlas s vykonateľnosťou

notárskej zápisnica.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd nemá za preukázané, že medzi Mgr. T. K.,

ako splnomocnencom a povinnou, ako splnomocniteľom došlo k vzniku platnej dohody o

plnomocenstve; na základe ktorej by bol Mgr. T. K. oprávnený uznať za povinnú dlh vo

forme notárskej zápisnice a súhlasiť s jej vykonateľnosťou, ako exekučným titulom.

Uvedené závery o neplatnosti splnomocnenia majú za následok záver

o nespôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu a táto skutočnosť je dostatočným

dôvodom pre zastavenie exekúcie.

Správne preto súd prvého stupňa uzavrel, že Mgr. T. K. nemohol pred notárom

platne a v mene povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.“

14. Krajský súd v rozsahu svojej prieskumnej právomoci odvolacieho súdu teda

preskúmal v rozsahu sťažovateľkou uplatnených odvolacích dôvodov rozhodnutia

okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, a tiež konštatoval, že exekučný súd

má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom. Záver krajského súdu

o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom

v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia plne

korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného

poriadku a nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 57 ods. 1

Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté

exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania

exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví, napr.

v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal

vykonateľným § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, alebo v prípade, ak v už

začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie

exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným § 57 ods. 1 písm. b)

Exekučného poriadku, alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo

priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku,

alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý

exekúciu nemožno vykonať § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Takýmto dôvodom

bola v okolnostiach posudzovanej právnej veci sťažovateľky, pre ktorý exekúciu nemožno

vykonať, nepochybne notárska zápisnica zaväzujúca účastníka, ktorá je od počiatku

absolútne neplatná.

15. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať

zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania

a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely

zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

16. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý v rozhodnutí sp.

zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod

č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je

vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto

požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená.“.

17. S prihliadnutím na postavenie ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov a na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu (aj v spojení

s odôvodnením rozhodnutí okresného súdu) a tiež s poukazom na to, že obsahom práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie v súlade

s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (obdobne

napr. , , , ), ústavný súd sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

18. Sťažovateľka namietala aj porušenie práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čo

odôvodnila tým, že postupom exekučných súdov stratila právnu istotu a súčastne legitímne

očakávanie užívať svoju pohľadávku posilnenú ochranou súdom v rámci dozoru nad

núteným výkonom práva, tzv. exekúciou voči majetku povinného.

19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať

zákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so

všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.

20. K namietanému porušeniu práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd

považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú judikatúru,

súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto

porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy

postupu vyplývajúce z až , resp. dohovoru. Keďže ústavný súd

nezistil porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou

označeného práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu. V opačnom prípade by sa ústavný súd

stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany

ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný súd by takým

postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale

bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy

(obdobne napr. , , , ).

21. Ústavný súd navyše po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu

v spojení s uznesením okresného súdu dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého

uznesenia krajského súdu nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že ním došlo k zásahu

do práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Všeobecné súdy

svojím postupom aplikovali zákony podľa ich obsahu (v danom prípade predovšetkým

ustanovenia Exekučného poriadku) a rozhodovali v zmysle ustálenej judikatúry

formulovanej najvyšším súdom.

22. Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu nie je ani taká príčinná súvislosť

medzi napadnutými uznesením krajského súdu a právom podľa čl. 1 dodatkového

protokolu, ktorá by zakladala možnosť vysloviť porušenie tohto práva po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie. Preto je sťažnosť v tomto rozsahu aj v tejto časti zjavne neopodstatnená

podľa a ústavný súd ju z toho dôvodu pri jej

predbežnom prerokovaní odmietol.

23. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. novembra 2011