Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Moboer/1/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., a. s., so sídlom C.,

IČO: X., proti povinnej: Mgr. V., nar. X., bytom N., zastúpenej Advokátskou kanceláriou I.,

s. r. o., so sídlom K., IČO: X., o vymoženie 75,48 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa

13. marca 2014, č. k. -20, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica

zo dňa 13. marca 2014, č. k. -20 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo dňa 13. marca 2014, č. k.

-20 námietky povinnej proti exekúcii zamietol.

2

Povinná v námietkach proti exekúcii uviedla, že výkaz nedoplatkov č. X. zo dňa

07. 02. 2011 vydaný zdravotnou poisťovňou D. (ďalej aj „exekučný titul“) nie je spôsobilým

exekučným titulom. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov podala včas dňa 02. 03. 2011 vecne

odôvodnené námietky s priloženými listinnými dôkazmi. Listom zo dňa 15. 04. 2011 jej

zdravotná poisťovňa D. oznámila, že na podané námietky nie je možné prihliadať, nakoľko

neobsahujú vecné dôvody, ktoré by ovplyvnili dlžnú sumu uplatnenú vo výkaze nedoplatkov,

resp. iné skutočnosti, týkajúce sa samotného práva zdravotnej poisťovne na jej zaplatenie.

Povinná v námietkach proti exekúcii poukázala na ust. § 17a ods. 1 – 10 zákona o zdravotnom

poistení, pričom podľa jej názoru z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak zdravotná

poisťovňa uplatní nárok na preddavok výkazom nedoplatkov podľa § 17a zákona o zdravotnom

poistení, môže postupovať len spôsobom, ktorý jej uvedené zákonné ustanovenia určujú.

Ak platiteľ poistného podá proti výkazu nedoplatkov v zákonnej lehote námietky s odôvodnením,

môže námietkam v celom rozsahu vyhovieť a vydať nový výkaz nedoplatkov (§ 17a ods. 7),

alebo výkaz nedoplatkov zrušiť z vlastného podnetu (§ 17a ods. 8), inak sa výkaz nedoplatkov

nestane právoplatným a vykonateľným, a teda ani spôsobilým exekučným titulom. Zdravotná

poisťovňa však nemôže rozhodovať o námietkach sama, ak im nevyhovie v celom rozsahu,

nemôže ani hodnotiť dôvod podania námietok, pretože podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom

poistení stačí platiteľovi poistného dôvod podania námietok uviesť, čím sa námietky stanú

zdôvodnenými a musí sa na ne prihliadať. Nakoľko voči výkazu nedoplatkov boli včas podané

námietky s vecným odôvodním, nestal sa výkaz nedoplatkov právoplatným a vykonateľným

exekučným titulom. Na tejto skutočnosti nič nemení ani prípadné vyznačenie doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti na výkaze nedoplatkov zdravotnou poisťovňou. Povinná

vo svojich námietkach proti exekúcii namietla aj skutočnosť, že zdravotná poisťovňa si nemohla

uplatniť nárok na zaplatenie poistného výkazom nedoplatkov, ale len na Úrade pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj postúpenie vymáhanej pohľadávky zo zdravotnej

poisťovne na oprávnenú.

Oprávnená vo svojom vyjadrení k námietkam povinnej uviedla, že má k dispozícii

právoplatný exekučný titul, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08. 03. 2011.

3

Na výzvu exekučného súdu sa k námietkam povinnej proti exekúcii vyjadrila

D. zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „zdravotná poisťovňa“), ktorá vydala exekučný titul,

podaním zo dňa 03. 03. 2014. V tomto podaní uviedla, že pri posudzovaní námietok postupovala

v súlade s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení a platiteľovi poistného zaslala písomné

stanovisko, že na podané námietky nie je možné prihliadať, nakoľko neobsahujú vecné dôvody,

ktoré by ovplyvnili dlžnú sumu uplatnenú vo výkaze nedoplatkov, resp. iné skutočnosti týkajúce

sa samotného práva zdravotnej poisťovne na jej zaplatenie. Preto nie je možné pokladať podané

námietky za vecne zdôvodnené.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav považoval exekučný súd námietky povinnej

proti exekúcii za neopodstatnené, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekúcia

sa vedie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia – platobného výmeru zdravotnej

poisťovne. Povinná vo svojich námietkach uviedla skutočnosti, ktoré nenastali po vzniku

exekučného titulu, ale ktoré existovali ešte pred jeho vznikom. Exekučný súd nie je príslušný

skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť

rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna

vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je exekučný súd viazaný a musí z nich, prípadné

vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.

To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho

významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu“

vykonávaného rozhodnutia. Exekučný súd mal za to, že povinná nesplnila to, čo jej ukladá

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Skutočnosti, ktoré povinná uviedla v námietkach, mohla

uplatniť v základnom prvostupňovom, resp. odvolacom konaní proti platobnému výmeru,

nevyužila pritom ani možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku, a teda oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dôvodne.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe

podnetu povinnej napadol uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd zamietol námietky povinnej

proti exekúcii.

4

Poukázal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci podľa

Uviedol, že ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu

nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu, poisťovňa

do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami

platiteľa poistného a stručným stanoviskom poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie

platobného výmeru na úrad, výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa

poistného. Zo súdneho spisu vyplýva, že zdravotná poisťovňa postupovala v rozpore so zákonom,

kedy sama vyhodnotila námietky podané povinnou proti výkazu nedoplatkov ako nespôsobilé

ovplyvniť dlžnú sumu a nepredložila Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh

na vydanie platobného výmeru, ako jej to vyplývalo z ust. § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom

poistení. Uvedeným postupom došlo zo strany zdravotnej poisťovne k odopretiu spravodlivosti.

Generálny prokurátor poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , podľa ktorého poisťovňa ako subjekt zainteresovaný na priamom výbere

poistného nemôže práve vzhľadom na toto svoje postavenie zároveň plniť aj úlohu nestranného

a nezávislého orgánu právnej ochrany povinného a posudzovať s konečnou platnosťou

oprávnenosť alebo neoprávnenosť (vecný obsah) jeho námietok ako orgán odvolací alebo orgán

rozhodujúci o námietkach. Konajúci súd mal povinnej poskytnúť ochranu a pri rozhodovaní

o námietkach proti exekúcii mal zohľadniť všetky skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu,

že postup zdravotnej poisťovne pri vydávaní výkazu nedoplatkov a následnom posudzovaní

podaných námietok bol nezákonný a mal exekúciu vyhlásiť za neprípustnú. Nesprávny je taký

výklad právnych predpisov okresným súdom, že prípadné vady základného konania, ak by

aj existovali, sa do exekučného konania neprenášajú, nakoľko tým došlo k faktickému odopretiu

spravodlivosti aj zo strany konajúceho súdu. Podľa generálneho prokurátora je sporné

aj nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov, nakoľko povinná podala

námietky s odôvodnením, nemohol tento výkaz v zmysle § 17a ods. 5 zákona o zdravotnom

postení nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Nedošlo totiž k márnemu uplynutiu lehoty

na podanie námietok. Na uvedenej skutočnosti nemôže nič zmeniť ani vyznačenie právoplatnosti

a vykonateľnosti na výkaze nedoplatkov zo strany zdravotnej poisťovne.

5

Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie.

Oprávnená vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že je na posúdení veci,

či konanie zdravotnej poisťovne a jej nepostúpenie veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou zakladá neplatnosť exekučného titulu. Zdravotná poisťovňa podľa oprávnenej

postupovala pri posudzovaní námietok v súlade s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení

a platiteľovi poistného zaslala písomné stanovisko, že na podané námietky nie je možné

prihliadať, nakoľko neobsahujú vecné dôvody, ktoré by ovplyvnili dlžnú sumu vo výkaze

nedoplatkov, resp. iné skutočnosti týkajúceho sa samotného práva zdravotnej poisťovne na jej

zaplatenie. Z tohto dôvodu zdravotná poisťovňa podané námietky nepokladala za vecne

zdôvodnené a vyčíslenú pohľadávku vo výkaze nedoplatkov bol platiteľ poistného povinný

zdravotnej poisťovni uhradiť. Povinná vo svojich námietkach v exekučnom konaní uviedla

skutočnosti, ktoré nenastali po vzniku exekučného titulu, ale ktoré existovali ešte pred jeho

vznikom, preto oprávnená navrhuje mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Povinná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že sa s ním v plnom rozsahu

stotožňuje a navrhuje mu vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako dovolací súd (§ 10a

ods. 3 ) najprv skúmal, či je mimoriadne dovolanie procesne prípustné. Podľa spoločného

stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a obchodnoprávneho kolégia

najvyššieho súdu zo dňa 20. 10. 2015 procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného

na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým, že tento účastník najprv

sám neúspešne využil možnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné

prostriedky, ktoré boli potenciálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie

(publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu pod R 94/2015).

Generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním uznesenie okresného súdu

vydané sudcom, ktorým boli zamietnuté námietky povinnej proti exekúcii. Proti uzneseniu

o zamietnutí námietok povinného vydaného osobou sudcu odvolanie nie je prípustné (§ 202

6

ods. 2 v spojení s Exekučného poriadku). V danej veci nemala povinná žiadne

zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré by boli potenciálne spôsobilé

privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, okrem podania podnetu na mimoriadne

dovolanie generálnemu prokurátorovi. Preto je mimoriadne dovolanie v danej veci procesne

prípustné.

Najvyšší súd bez nariadenia pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu podľa

v spojení s § 242 ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

je dôvodné.

Generálny prokurátor ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci podľa Z jeho obsahu

vyplýva, že dovolací dôvod zakladá v dôsledku nesprávneho posúdenia ustanovenia § 50 ods. 1

Exekučného poriadku a ustanovení § 17a ods. 4, 5 a 6 zákona o zdravotnom poistení v rozhodnutí

okresného súdu.

K aplikácii ust. veta druhá ukladajúcemu dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , dovolací

súd uvádza, že v danej veci pri rozhodovaní nebol oprávnený skúmať, či dovolanie je prípustné

podľa resp., či napadnuté uznesenie netrpí nedostatkom uvedeným v

ods. 1

Z obsahu spisu vyplýva, že mimoriadne dovolanie bolo podané 22. 01. 2015. Prípustnosť

tohto mimoriadneho opravného prostriedku treba preto posudzovať podľa ustanovení

v znení (účinného od 01. 01. 2015),

ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších

predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (pozn. dovolacieho súdu: v ďalšom

sa uvádza v tomto znení).

7

V zmysle ale dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné

proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu, ktorým tu treba rozumieť

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa Exekučného poriadku,

preto najvyšší súd nemohol skúmať prípadnú prípustnosť dovolania z dôvodu existencie vád

vymenovaných v ust. 237 ods. 1 a obmedzil sa len skúmanie, či napadnuté rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v neskorších zneniach (Exekučný poriadok, ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže

vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody,

pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie

sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené

a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil

od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný

doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii

rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.

Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí

oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému

vykonaním exekúcie.

Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo

námietkam, je prípustné odvolanie.

8

Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam

vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii

vykonávanej na podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu

o námietkach môže si súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer

alebo výkaz nedoplatkov alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu.

Námietky proti exekúcii predstavujú procesnú obranu povinného proti neprípustnej

exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie. Námietky proti exekúcii nie sú opravným

prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti

procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je to, že nastali až po vzniku exekučného

titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože

ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom

pre vedenie exekúcie. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku

procesných podmienok pre vykonanie exekúcie. Hmotnoprávne skutočnosti sú skutočnosti, ktoré

(i) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem, (ii) bránia

vymáhateľnosti nároku, (iii) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie alebo (iiii) predstavujú

námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom

titule.

Pod pojmom „okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu“, je potrebné rozumieť

tie okolnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd

je v rámci rozhodovania o námietkach proti exekúcii povinný skúmať tie povinným uvádzané

skutočnosti, ktoré nastali najskôr dňom vydania (vyhlásenia) exekučného titulu.

Jednou zo základných procesných skutočností, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu,

je namietanie základnej vlastnosti exekučného titulu, a to jeho vykonateľnosti.

9

Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu.

Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom

aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola

splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna.

Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa

ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný.

Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť dourčené v súlade

s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula

lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať

opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný

účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti.

Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu

exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie

je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom

na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní

vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom

a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva,

povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom

exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.

Exekučný súd je povinný pri posudzovaní námietky týkajúcej sa vykonateľnosti

exekučného titulu hľadieť na exekučný titul ako, keby na ňom nebola vyznačená doložka

vykonateľnosti. Je povinnosťou exekučného súdu vykonať šetrenie, či exekučný titul skutočne

nadobudol vykonateľnosť, napr. pripojením súdneho alebo správneho spisu, prípadne výzvou

na účastníka konania, aby predložil pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii doklad o tom,

že skutočne opravný prostriedok podal. Toto šetrenie je zo strany nevyhnutné, nakoľko skutočná

nevykonateľnosť exekučného titulu je nielen dôvodom pre vyhovenie námietkam proti exekúcii,

10

ale zároveň aj dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/

Exekučného poriadku.

Existenciu dôvodov pre zastavenie exekúcie je súd povinný skúmať z úradnej moci

(§ 58 ods. 2 Exekučného poriadku). Skutočnosti tvrdené povinným v podaných námietkach

proti exekúcii, v závislosti odo dňa, kedy k nim vo vzťahu ku dňu začatia exekúcie došlo,

mohli založiť dôvod pre zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Aj keď exekučný

súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, v rámci

konania o námietke proti exekúcii, v zmysle ustanovení § 57 Exekučného poriadku a § 58 ods. 1

Exekučného poriadku v spojení s túto vyhľadávaciu povinnosť mal

s ohľadom na možnosť existencie dôvodu pre zastavenie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 29.apríla 2010 sp. zn. ).

Povinná v námietkach proti exekúcii a generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní

namietali, že v dôsledku postupu zdravotnej poisťovne v rozpore s ust. § 17a ods. 6

zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov zdravotnej poisťovne zo dňa 07. 02. 2011

č. X. nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, v dôsledku čoho sa nestal spôsobilým

exekučným titulom.

Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení

o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom ku dňu vydania exekučného titulu (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), zdravotná

poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku

alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.

Podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, proti výkazu nedoplatkov možno

príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 8 dní odo dňa doručenia platiteľovi poistného.

Dôvod podania námietok je platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť. Na námietky

bez zdôvodnenia sa neprihliada.

11

Podľa § 17a ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov je právoplatný

a vykonateľný márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4.

Podľa § 17a ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, ak platiteľ poistného podá

voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa

im nevyhovie v celom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu

návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami platiteľa poistného a stručným

stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním návrhu na vydanie platobného výmeru

na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia platiteľa poistného.

Podľa § 17a ods. 7 zákona o zdravotnom poistení, ak zdravotná poisťovňa námietkam

platiteľa poistného v celom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší

predchádzajúci.

Podľa § 17a ods. 8 zákon o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa môže výkaz

nedoplatkov zrušiť aj z vlastného podnetu, o čom písomne upovedomí platiteľa poistného.

Podľa § 17a ods. 10 zákona o zdravotnom poistení, právoplatný a vykonateľný výkaz

nedoplatkov je exekučným titulom.

Ustanovenie § 17a zákona o zdravotnom poistení upravuje postup zdravotnej poisťovne

pri vydávaní výkazu nedoplatkov ako aj postup v prípade napadnutia výkazu nedoplatkov

opravným prostriedkom (námietkami proti výkazu nedoplatkov).

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietol, že exekučný súd nezohľadnil

pri rozhodovaní o námietkach povinnej proti exekúcii skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu

o nezákonnosti postupu zdravotnej poisťovne pri posudzovaní námietok a nesprávne si vyložil

právne predpisy konštatovaním, že prípadné vady základného konania sa do exekučného konania

neprenášajú.

12

Dovolací súd uvádza, že vyššie uvedený záver exekučného súdu nie je správny. V zmysle

ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučný súd nie je oprávnený skúmať

skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, tie je možné preskúmavať

len v základnom konaní pri rozhodovaní na základe podaných opravných prostriedkov.

Skutočnosťami, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu, aj keď sa týkajú konajúceho orgánu

(zdravotnej poisťovne), je exekučný súd povinný skúmať.

Z obsahu súdneho spisu exekučného súdu sp. zn. vyplýva, že povinná

podala proti exekučnému titulu námietky podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení

(č. l. 9 súdneho spisu). Táto skutočnosť vyplýva aj zo stanoviska zdravotnej poisťovne, ktoré si

exekučný súd vyžiadal podľa § 51 Exekučného poriadku (č. l. 19 súdneho spisu). Samotné

námietky proti exekučnému titulu však nie sú súčasťou súdneho spisu. Exekučný súd sa

pri svojom rozhodovaní uspokojil s vyjadrením zdravotnej poisťovne, podľa ktorého zdravotná

poisťovňa pri posudzovaní námietok postupovala v súlade s § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom

poistení a platiteľovi poistného zaslala písomné stanovisko, že na podané námietky nie je možné

prihliadať, nakoľko neobsahujú vecné dôvody, ktoré by ovplyvnili dlžnú sumu uplatnenú

vo výkaze nedoplatkov.

Postup poisťovne v konaní o námietkach zasahuje do práv a povinností poistenca

k verejnému zdravotnému poisteniu, najmä ak zákonodarca nevymedzil jednoznačne náležitosti

námietok, ani čo sa rozumie pod pojmom „vecné dôvody“ námietok, ktoré ponechal na posúdenie

poisťovne. Najvyšší súd zastáva názor, že pokiaľ poistenec svoje námietky vôbec neodôvodnil,

nemôže (nemusí) vzniknúť pochybnosť, či poisťovňa mala predložiť vec na rozhodnutie

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na vydanie platobného výmeru. Ak ale

poisťovňa sama ustáli, že námietky síce obsahujú dôvody, ale nejde o vecné dôvody, a preto

nepredloží vec na rozhodnutie príslušnému orgánu (Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou), bol by poistenec zbavený práva na súdnu a inú právnu ochranu, pokiaľ by nemal

možnosť obrátiť sa so svojou vecou na súd prípadne príslušný správny orgán. Poisťovňa ako

subjekt zainteresovaný na priamom výbere poistného nemôže práve vzhľadom na toto svoje

postavenie zároveň plniť aj úlohu nestranného a nezávislého orgánu právnej ochrany povinného

a posudzovať s konečnou platnosťou oprávnenosť alebo neoprávnenosť (vecný obsah) jeho

13

námietok ako orgán odvolací alebo orgán rozhodujúci o námietkach (uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 28. 06. 2012 sp. zn. ).

V zmysle § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení mala povinná povinnosť

v námietkach proti výkazu nedoplatkov uviesť dôvod ich podania. Uvedená zákonná úprava

nevyžaduje od platiteľa poistného (povinnej) povinnosť uviesť také dôvody, ktoré by mali vplyv

na výšku poistného, ako to nesprávne uviedla zdravotná poisťovňa. Zákon o zdravotnom poistení

umožňuje zdravotnej poisťovni neprihliadať len na tie námietky, ktoré nie sú vôbec zdôvodnené.

Ak povinná podala včas námietky povinného proti výkazu nedoplatkov s uvedením

dôvodov ich podania, bola zdravotná poisťovňa povinná postupovať v súlade s § 17a ods. 6

zákona o zdravotnom poistení, a to, že ak sama nevyhovela včasným námietkam proti výkazu,

mala v lehote 15 dní od doručenia námietok postúpiť vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou

poisťovňou na preskúmanie vecných tvrdení povinnej a na rozhodnutie vo veci. V takom prípade

zdravotná poisťovňa nemala právomoc sama rozhodnúť o neakceptovaní námietok proti výkazu

nedoplatkov. Uvedený postup zdravotnej poisťovne je pritom v príkrom rozpore s uvedenými

zákonnými ustanoveniami ako aj v príkrom rozpore s ústavným právom platiteľa poistného

na právnu ochranu. Zo zákona o zdravotnom poistení nevyplýva právomoc skúmať pravdivosť

vecných dôvodov námietok proti výkazu nedoplatkov zdravotnou poisťovňou, okrem prípadu,

kedy zdravotná poisťovňa v celom rozsahu vyhovie námietkam proti výkazu nedoplatkov.

V ostatných prípadoch patrí táto právomoc výlučne Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, ktorý o nich rozhodne.

Pokiaľ povinná skutočne podala námietky proti výkazu nedoplatkov s uvedením dôvodov,

nemohol výkaz nedoplatkov nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť (podľa § 17a ods. 5

zákona o zdravotnom poistení výkaz nedoplatkov je právoplatný a vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na podanie námietok podľa odseku 4). V takom prípade sa nemohol výkaz

nedoplatkov stať spôsobilým titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu.

14

Exekučný súd s ohľadom na ust. 17a zákona o zdravotnom poistení, námietky povinnej

proti exekúcii neskúmal, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnuté rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci.

Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd

vo svojom rozhodnutí nesprávne uviedol, že exekúcia sa vedie na podklade platobného výmeru

D. zdravotnej poisťovne, pričom skutočnosti uvádzané povinnou v námietkach

proti exekúcii mala uplatniť v odvolacom konaní proti platobnému výmeru (strana 3 napadnutého

rozhodnutia). Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov a opravným prostriedkom proti výkazu

nedoplatkov sú námietky (§ 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie

podľa v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne rozhodnúť

o námietkach povinnej proti exekúcii, pričom posúdi, či námietky povinnej proti výkazu

nedoplatkov spĺňajú požiadavky podľa § 17a ods. 4 zákona o zdravotnom poistení

a či predložený výkaz nedoplatkov je spôsobilým exekučným titulom podľa § 17a ods. 5 a 10

zákona o zdravotnom poistení. Súd prvého stupňa je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu ( druhá veta v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 tretia veta v spojení s ).

15

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 30. marca 2016

JUDr. Katarína Pramuková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: K.