Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-2069-2025.pdf
PDF · 113.62 KB
Case nature
Subarea
12Ek/2069/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., práv. zast.: JUDr. Jana Veľas Hluchaňová, advokátka so sídlom Červeňanského 540/12, 014 01 Bytča, IČO: 50 053 299 proti povinnému: A. F. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX E., práv. zast.: SVK Legal, spol. s r. o., so sídlom Hlinická 398, 014 01 Bytča, IČO: 56 960 255, o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: H. I., so sídlom exekútorského úradu ul. Radlinského č.1728/47, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36133019 pod sp.zn. 138EX 500/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2069/2025 zo dňa 31. 03. 2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2069/2025 zo dňa 31. 03. 2026 z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2069/2025 zo dňa 31. 03. 2026 n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2069/2025 zo dňa 31. 03. 2026 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že exekučným titulom v tomto konaní je rozhodnutie Mesta Bytča sp.zn. PK-254/2025 15638/2025 zo dňa 01. 04. 2025, vykonateľné dňa 01. 04. 2025, ktorým Mesto Bytča podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka uložilo povinnému povinnosť bez zbytočného odkladu, teda do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia obnoviť pôvodný pokojný stav, to znamená odstrániť hnuteľné veci, a to drevený kolík a železnú roxorovú tyč umiestnené v priestore medzi plotom oddeľujúcim pozemok parc. č. KN-C 1305 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 318 m2, katastrálne územie J. E., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. E., ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú A. F. E. a A. F. E., a stavbou rodinného domu súp. číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. KN-C 1306, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. E., ktorého vlastníkom je A. B. C.. Exekučným titulom v tomto konaní je tak právoplatné a vykonateľné rozhodnutie v súlade s § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku. Posudzované rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 a 47 Správneho poriadku exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie argumentoval tým, že podal jednak správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy a jednak tým, že podľa neho správny orgán, ktorý vydal exekučný titul, nemal na jeho vydanie právomoc, nakoľko tento rozhodoval spor o určenie vlastníckej hranice medzi povinným a oprávneným, ktorý je spojený s vykonaním rozsiahleho dokazovania, ktoré však prináleží výlučne súdom. K argumentácii povinného v prvom rade vyššia súdna úradníčka uviedla, že podanie správnej žaloby nemá suspenzívny (odkladný) účinok a samotné podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy pre exekučný súd nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo možné podanému návrhu povinného na zastavenie exekúcie
vyhovieť, pretože jeho podaním sa zo zákona neodkladá právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia (nakoniec uvedenú skutočnosť predpokladal aj samotný povinný) pričom v nadväznosti na podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je potrebné pre náležité objasnenie doplniť, že dňa 24. 11. 2025 bolo exekučnému súdu oprávneným predložené uznesenie správneho súdu o zamietnutí vyššie uvedeného návrhu povinného zo dňa 23. 09. 2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením, že správny súd nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože povinný (a jeho manželka) neosvedčili skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by im v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Čo sa týka ďalej namietanej právomoci správneho orgánu, ktorý vydal exekučný titul, ktorý mal podľa povinného rozhodovať spor o určenie vlastníckej hranice medzi povinným a oprávneným vyššia súdna úradníčka preskúmaním exekučného titulu žiadne takéto skutočnosti z jeho obsahu nezistila. Exekučným titulom totiž Mesto Bytča podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka uložilo povinnému povinnosť bez zbytočného odkladu obnoviť pôvodný pokojný stav, to znamená odstrániť hnuteľné veci, a to drevený kolík a železnú roxorovú tyč umiestnené v priestore medzi plotom oddeľujúcim pozemok, ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú povinný a jeho manželka a stavbou rodinného domu, ktorého vlastníkom je oprávnený pričom orgán, ktorý rozhodnutie vydal nerozhodoval spor o určenie vlastníckeho práva len uložil povinnosť obnoviť pokojný stav, ktorý trval cca 25 rokov. Ochrana podľa § 5 Občianskeho zákonníka je výnimkou zo všeobecne platnej zásady, že ochranu proti tomu, kto ohrozí alebo poruší právo, poskytuje zásadne súd. Táto ochrana je občianskoprávnou ochranou, ktorej zmysel treba hľadať v jej predbežnosti a v ochrane pokojného stavu najbližším kompetentným orgánom, t.j. obcou. Obecný úrad procesne postupuje len podľa správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb.). Skutkovým základom pre rozhodnutie obecného úradu je posledný pokojný stav, ktorý existoval pred zrejmým zásahom. Obecný úrad zisťuje a rieši len skutkové otázky. Práva a právnych otázok sa nedotýka. Ak úrad dôjde k záveru, že došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu vydá rozhodnutie, ktoré musí mať náležitosti podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku. Právoplatné rozhodnutie je po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá sa v ňom povinne uvádza, nútene vykonateľné a podľa povahy uloženej povinnosti ho vykoná správny orgán, súd alebo súdny exekútor. Spomínané skutočnosti sú však pre dané konanie uvádzané len okrajovo, keďže oprávnený disponuje spôsobilým exekučným titulom a exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Exekučný súd nie je oprávnený naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a konania, ktoré mu predchádzalo, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Námietky povinného ohľadom zásahu do vlastníckeho práva sú skutočnosti, ktoré sú aktuálne bezpredmetné, keďže v tomto konaní súd neposudzuje to, komu prislúcha vlastníctvo spornej časti pozemku a preto aj vytyčovací náčrt, ktorý predložil povinný je pre toto konanie bez právneho významu. Ak sa chce povinný domáhať určenia novej hranice svojich pozemkov musí tak podniknúť príslušné právne kroky, pretože pre súd je v danom prípade rozhodujúci status quo. V uvedenom kontexte tak potom logicky nie je možné vykonaním exekúcie ani zasiahnuť do vlastníckeho práva manželky povinného. Predmetná exekúcia sa nevykonáva v rozpore s Exekučným poriadkom, táto prebieha na podklade vykonateľného exekučného titulu, pričom oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý je spôsobilým exekučným titulom, a preto exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil povinný tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, keď napadnuté uznesenie považuje za nesprávne. Povinný pod iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu subsumoval v zásade tri dôvody, pre ktoré má za to, že vedenie exekúcie je neprípustné. Ako prvý z dôvodov povinný uviedol, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc. Druhý dôvod povinný videl v tom, že by výkonom exekučného titulu došlo k zásahu do vlastníckeho práva osoby odlišnej od povinného, teda do vlastníckeho práva A. F. E., I. K., nar.: 02.05.1964, trvale bytom: G. XXX/XX, XXX XX E., občan SR, manželky povinného. V treťom prípade povinný poukázal na to, že vo vzťahu k exekučnému titulu bol podaný návrh na odklad exekúcie. S napadnutým rozhodnutím súdu sa nemôže stotožniť, nakoľko má za to, že zo strany vyššej súdnej úradníčky nedošlo k správnemu zisteniu skutkového stavu veci a preto nemohlo dôjsť k prijatiu správneho právneho záveru. Ďalej je potrebné poukázať na to, že vo vzťahu k skutočnostiam uvádzaným povinným nie je možné napadnuté rozhodnutie považovať za dostatočne odôvodnené,
práve naopak, je toto možné považovať za arbitrárne a nelogické. K povinným namietanej absencii právomoci Mesta Bytča na vydanie exekučného titulu a vyššie citovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zo strany exekučného súdu povinný predložil do konania v súlade s ustanovením § 245 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nové dôkazy viažuce sa k totožným účastníkom konania a totožnému predmetu sporu, ktoré preukazujú správnosť tvrdení povinného. Tu ďalej poukázal na skutkové okolnosti a správne konanie súvisiace s rozhodnutím o predbežnom opatrení zo dňa 08. 08. 2025, sp. zn.: Prav-396/2025-20071/2025. Vyššia súdna úradníčka bez zjavného dôvodu, či zákonného podkladu prijala právny záver, ktorý je v absolútnom rozpore či už so zákonom, tak aj s ustálenou rozhodovacou praxou a navyše bez toho, aby mala jeho prijatie dostatočné zistený skutkový stav. Zamietnutím návrhu povinného na zastavenie exekúcie vznikne situácia, kedy bude povinný povinný zo svojho vlastného pozemku odstrániť svoje vlastné hnuteľné veci, čo je absolútne neprípustné. Z vyššie predložených dôkazov je taktiež možné považovať za nesporné, že Mesto Bytča nemalo na vydanie exekučného titulu žiadnu právomoc, pričom rozhodovanie o spornom vlastníckom práve patrí výlučne do kompetencie súdov. Čo sa týka zhrnutia súdu, resp. vyššej súdnej úradníčky o tom, že exekučný súd nie je oprávnený naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a konania, ktoré mu predchádzalo, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v danom prípade nemôže obstáť. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. Tu poukázal na rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MOboer 1/2015. Dodal, že roxorová tyč a drevený kolík, ako už bolo uvedené v podanom Návrhu na zastavenie exekúcie, boli osadené geodetom za účelom označenia vytýčenej vlastníckej hranice. V súčasnosti povinný a jeho manželka podali na stavebný úrad ohlásenie drobnej stavby – oplotenia, a teda tieto hnuteľné veci slúžia povinnému na to, aby túto drobnú stavbu mohol reálne postaviť. Stavebný úrad Bytča opatrením zo dňa 23. 03. 2026 určil, že ohlásenú stavbu - „Oplotenie pozemku parcela č.KN 1305“ v k.ú. J. E. možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o stavebnom zámere, s čím povinný súhlasí. K absencii odôvodnenia rozhodnutia súdu vo vzťahu k tvrdeniam povinného o tom, že núteným výkonom rozhodnutia dôjde k zásahu do vlastníckeho práva manželky povinný iba dodá, že v tomto rozsahu je súdne rozhodnutie nevyhnutné považovať za nepreskúmateľné.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že je absolútne nedôvodná a nemá žiadnu zákonnú oporu.
4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
6. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
11. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s napadnutým uznesením súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a rozhodnutie za vecne správne. Povinný v sťažnosti v podstate zopakoval len tie isté argumenty, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sťažnostný súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, keď sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
12. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).
13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že exekučným titulom je v tomto konaní vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu - rozhodnutie Mesta Bytča sp. zn. PK-254/2025-15638/2025 zo dňa 01. 04. 2025, vykonateľné dňa 01. 04. 2025 (ďalej len „exekučný titul“), ktorým bola povinnému uložená nepeňažná povinnosť presne špecifikovaná vo výroku rozhodnutia, a to „povinnosť bez zbytočného odkladu, teda do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohoto rozhodnutia obnoviť pôvodný pokojný stav, to znamená odstrániť hnuteľné veci, a to drevený kolík a železnú roxorovú tyč umiestnené v priestore medzi plotom oddeľujúcim pozemok parc. č. KN- C 1305 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 318 m2, katastrálne územie J. E., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. E., ktorého bezpodielovými spoluvlastníkmi sú A. F. E. a A. F. E., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX E. a stavbou rodinného domu súp. číslo XXX, postaveného na pozemku parc. č. KN-C 1306, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie J. E., ktorého vlastníkom je A. B. C.“.
14. Zásadnou obranou povinného proti exekúcii, ktorú zopakoval aj v podanej sťažnosti, je, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal právomoc, výkonom exekučného titulu by došlo k zásahu do vlastníckeho práva osoby odlišnej od povinného, teda do vlastníckeho práva manželky povinného, a že vo vzťahu k exekučnému titulu bol podaný návrh na odklad exekúcie.
15. V prvom rade k námietke povinného ohľadom nedostatku právomoci obce na vydanie exekučného titulu súd prvej inštancie uznáva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Nedostatok právomoci však musí byť daný od počiatku, teda orgán, ktorý vydáva exekučný titul, túto právomoc zverenú nemá a nikdy ju zverenú ani nemal, čo ale nie je prejednávaný prípad. Exekučný titul bol totiž vydaný správnym orgánom – obcou v rámci realizovania právomoci, ktorá je obci nesporne zverená v § 5 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 5 Občianskeho zákonníka práve obci zveruje právomoc rozhodovať o občianskoprávnych veciach, najmä v prípadoch tzv. susedských sporov. Základným zmyslom ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka je poskytnutie rýchlej a účinnej pomoci proti zrejmému zásahu do pokojného stavu. Tomuto zmyslu sú prispôsobené aj prostriedky ochrany, ktorými sú jednak zákaz rušenia a jednak uloženie povinnosti obnoviť pôvodný stav. Ak obecný úrad zistí, že došlo k zrejmému zásadu do pokojného stavu – bez skúmania právnych otázok – zakáže rušiteľovi zasahovať do pokojného stavu alebo mu uloží povinnosť obnoviť pokojný stav. Právo poskytuje v prípade uvedenom v ustanovení § 5 Občianskeho zákonníka ochranu stavu, ktorý nemusí byť v súlade s právom a môže dokonca ísť o protiprávny stav. Jednou z podmienok jeho použitia je, že tu po dlhšiu dobu existoval určitý pokojný stav, ktorý bol narušený
zrejmým a na prvý pohľad evidentným rušivým zásahom. (FEKETE, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017, s. 141)
16. Vychádzajúc z výroku exekučného titulu, ktorým sa ukladá povinnosť obnoviť pôvodný pokojný stav, tak súd prvej inštancie rovnako ako vyššia súdna úradníčka konštatuje, že exekučný titul v danej veci bol jednoznačne vydaný orgánom na to kompetentným, keď bol vydaný v rozsahu právomoci danej obci § 5 Občianskeho zákonníka, pričom to, že v inom správnom konaní súvisiacom s rozhodnutím mesta Bytča zn.: Prav-396/2025 26857/2025 zo dňa 18. 12. 2025 vydanom medzi týmito istými účastníkmi, ale s iným obsahom uloženej povinnosti, bolo v rámci odvolacieho konania konštatované, že „právny spor, ktorý presahuje kompetencie obce,“ neznamená, že obec nikdy nemala právomoc na vydanie uvedeného rozhodnutia či exekučného titulu v tejto veci. Súd prvej inštancie preto vyhodnotil námietku nedostatku právomoci obce na vydanie exekučného titulu ako dôvodnú.
17. Pokiaľ ide o právnu záväznosť rozhodnutia odvolacieho orgánu zo dňa 13. 03. 2026 sp. zn. OU-ZA-OOP2 2026/032509-002, na ktoré sa povinný v rámci svojej obrany odvoláva, toto sa týkalo iného rozhodnutia, resp. iného správneho konania, a nie exekučného titulu predloženého oprávneným. V tomto smere súd prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný titul bol taktiež predmetom prieskumu odvolacieho orgánu s tým, že rozhodnutím sp. zn. OU-ZA-OOP5-2025/060540-002 zo dňa 09. 07. 2025 bol exekučný titul potvrdený. Obrana povinného je tak v podstate polemikou s týmto rozhodnutím odvolacieho orgánu o tom či obec prekročila alebo neprekročila svoju právomoc zverenú jej § 5 Občianskeho zákonníka a či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného titulu. Pokiaľ by teda exekučný súd prihliadol na závery prijaté v inom rozhodnutí, ktoré sa ale priamo nevzťahuje na exekučný titul, prípadne by posudzoval splnenie zákonných predpokladov pre vydanie exekučného titulu (existencia pokojného stavu, zásahu do pokojného stavu, atď.), poprel by tým záväznosť exekučného titulu ako právoplatného rozhodnutia a tiež záväznosť rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. OU-ZA- OOP5-2025/060540-002, čím by prekročil svoju kompetenciu ako vykonávacieho orgánu, pretože by v konečnom dôsledku vykonával hmotnoprávny prieskum exekučného titulu a posudzoval by okolnosti, ktoré nastali pred jeho vydaním, a tým by si prisvojil postavenie správneho orgánu, ktorým ale nie je. Ako uviedla aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, exekučný súd nie je oprávnený naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a konania, ktoré mu predchádzalo, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným správnym rozhodnutím, ktoré dosiaľ nebolo zrušené a ani inak zmenené, v dôsledku čoho povinný musí strpieť výkon exekúcie na jeho podklade, keďže povinnosť uloženú exekučným titulom dosiaľ nesplnil.
18. K rozhodnutiam, na ktoré povinný v rámci sťažnosti poukázal, súd prvej inštancie uvádza, že tieto nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. Uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 bolo totiž vydané v súvislosti s prieskumom notárskej zápisnice v spotrebiteľskej veci, kde možnosť prieskumu tohto titulu vyplýval (a vyplýva) priamo z Exekučného poriadku. Uznesenie NS SR sp. zn. 3MOboer/1/2015 bolo vydané v súvislosti výkazom nedoplatkov na zdravotné poistenie v nadväznosti na posudzovanie otázky vykonateľnosti tohto exekučného titulu za stavu, keď príslušným orgánom nebolo predpísaným spôsobom rozhodnuté o opravnom prostriedku. Skutkový stav tak bol výslovne rozdielny od skutkového stavu v prejednávanej veci. V tejto súvislosti sťažnostný súd ohľadom možnosti preskúmania exekučného titulu pripomína, že Exekučný poriadok síce pripúšťa aj hmotnoprávny prieskum exekučného titulu exekučným súdom, avšak len v zákonom vymedzenom rozsahu, ktorý je daný v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pričom sa jedná o výpočet taxatívny, teda taký ktorý nemožno rozširovať. V prípade predloženého exekučného titulu však Exekučný poriadku exekučnému súdu neumožňuje vykonávať meritórny prieskum (posudzovať jeho správnosť a zákonnosť), pričom s ohľadom na požiadavku právnej istoty sa v exekučnom konaní uplatňuje zásada prezumpcie správnosti, podľa ktorej sa správne akty považujú za bezvadné, teda majúce právne účinky, pokiaľ nie sú predpísaným (zákonným) spôsobom revidované (zrušené, zmenené) príslušným orgánom, a to aj v prípade, ak by boli nezákonné, alebo vecne nesprávne. Rozhodnutie správneho orgánu predložené súdu v tomto exekučnom konaní nebolo zrušené, či zmenené, a preto z pohľadu exekučného súdu sa jedná o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre výkon exekúcie.
19. Povinný ďalej namietal, že výkonom exekučného titulu by došlo k zásahu do vlastníckeho práva osoby odlišnej od povinného, a to do práv jeho manželky. Uvedená námietka však opäť nie je pre
exekučné konanie relevantná, pričom v podstate smeruje do základného konania, a teda povinný sa uvedeným mal brániť v základnom konaní. Súčasne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov všeobecne znamená, že pokiaľ ide o záväzky vznikajúce počas trvania manželstva, manželia sú solidárne zodpovední. Hoci v danom prípade ide o nepeňažnú povinnosť, táto bola uložená povinnému počas trvania manželstva, čo znamená, že aj manželka povinného musí strpieť výkon exekúcie nepriamo postihujúcej majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Súd prvej inštancie navyše poukazuje na to, že exekučný titul má povahu predbežného (dočasného) opatrenia s tým, že pri jeho vydávaní obec neskúma právne otázky (ako napr. existenciu vlastníckeho práva). V súlade s § 5 Občianskeho zákonníka tak môže byť poskytnutá ochrana aj stavu, ktorý nemusí byť v súlade s právom a môže dokonca ísť o protiprávny stav. Pokiaľ je teda hranica medzi pozemkami sporná, ako tvrdí povinný, je práve v záujme povinného a jeho manželky, aby uvedenú otázku riešili v sporovom súdnom konaní (a to ešte pred výstavbou nového oplotenia). Nič to však nemení na skutočnosti, že povinný je do vyriešenia tejto spornej otázky, povinný odstrániť hnuteľné veci s pozemku tak, ako mu to ukladá exekučný titul.
20. Napokon k námietke, že vo vzťahu k exekučnému titulu bol podaný návrh na odklad exekúcie, súd prvej inštancie uvádza, že povinný mal zrejme na mysli, že podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorú podal proti rozhodnutiu odvolacieho súdu sp. zn. OU-ZA- OOP5-2025/060540-002. Návrh na odklad exekúcie totiž exekučný súd neeviduje a súčasne treba uviesť, že o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor, pričom dôvody taxatívne vymenúva § 61h ods. 1 Exekučného poriadku. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ďalej súd prvej inštancie dopĺňa, že samotné podanie takéhoto návrhu nepredstavuje dôvod pre zastavenie exekúcie. Navyše, uznesením Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4S/37/2025 – 130 zo dňa 20. 11. 2025 bol tento návrh zamietnutý. Dôvodom pre zastavenie exekúcie ako skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu nie je ani podanie správnej žaloby. Hoci zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 MCdo 3/2011 z 28. 03. 2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ vôbec nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, atď.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. S určitosťou však medzi ne nemožno zaradiť podanie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe resp. samotné podanie správnej žaloby voči právoplatnému exekučnému titulu, a to najmä s ohľadom na nemožnosť vopred určiť výsledok konania pred správnym súdom. Pokiaľ by správny súd žalobu zamietol, zastavenie exekúcie by sa ukázalo ako nedôvodné, čo by malo za následok neprimeraný zásah do práv oprávneného. Až v prípade, že by výsledkom konania správneho súdu bolo rozhodnutie, ktorým by bolo žalobe vyhovené, t.j. exekučný titul by bol zrušený, nastala by právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie, avšak nie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ale podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku (zrušenie exekučného titulu). V čase vydania tohto rozhodnutia však konanie sp. zn. 4S/37/2025 zatiaľ skončené nebolo.
21. Na základe vyššie uvedené súd prvej inštancie sumarizuje, že v predmetnej veci dospel k rovnakému záveru ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, a teda že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd prvej inštancie preto podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/2069/2025 zo dňa 31. 03. 2026 vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju v celom rozsahu.
22. O trovách tohto sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Sťažnostný súd vychádzal zo skutočnosti, že Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného a povinného v § 199d Exekučného poriadku, rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o
trovách exekúcie. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania.
23. Oprávnený si v súvislosti s podaním vyjadrenia k sťažnosti povinného uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania.
24. Vzhľadom na zamietnutie sťažnosti povinného by súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania o sťažnosti priznal oprávnenému ako úspešnej strane. V prejednávanej veci však súd prvej inštancie dospel k záveru, že písomné vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného nemalo na jeho strane za následok vznik takých trov, ktoré by boli potrebné na účelné uplatňovanie práva proti povinnému. Hoci bol oprávnený na vyjadrenie vyzvaný zo strany súdu, nemožno prehliadnuť to, že obsahom vyjadrenia bolo len stotožňujúce stanovisko s napadnutým uznesením (jedna veta). V dôsledku uvedeného preto súd prvej inštancie oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného nepriznal.
25. Súd prvej inštancie nepriznal oprávnenému ani náhradu za úkon právnej služby – vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29. 09. 2025, a to s poukazom na výrok II. napadnutého uznesenia, ktorým vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že oprávnenému sa voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznáva, ktorý oprávnený nenapadol sťažnosťou. Treba zdôrazniť, že exekučný súd rozhoduje o náhrade trov účastníkov samostatne v rámci každej fázy konania o návrhu na zastavenie exekúcie, teda o náhrade trov rozhodne vyšší súdny úradník a následne o náhrade už sťažnostného konania rozhoduje sudca. Pokiaľ teda oprávnený v rámci sťažnostného konania žiadal aj náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie konania, mal si tento nárok v rámci vyjadrenia zo dňa 29. 09. 2025 uplatniť tak, aby mu vyššia súdna úradníčka mohla tento nárok priznať. Pokiaľ tak oprávnený nespravil, nemôže sa už náhrady trov za vyjadrenie zo dňa 29. 09. 2025 domáhať v rámci sťažnostného konania. V tejto súvislosti treba doplniť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom pokryté (napr. § 255 alebo § 257 CSP). Exekučný poriadok tak v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je ďalej potrebné konštatovať, že exekučné konanie nemá povahu klasického sporového konania, právna úprava tohto konania je obsiahnutá v rámci Exekučného poriadku, čo v zásade vylučuje použitie Civilného sporového poriadku, pričom z tejto osobitnej právnej úpravy vyplýva, že v tomto smere je exekučné konanie zásadne konaním návrhovým a je tak ovládané dispozičnou zásadou. Je tak výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Uvedené tiež teda znamená, že súd nie je oprávnený a zároveň ani povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený (k uvedenému porovnaj uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 318/2026 zo dňa 21. 05. 2026).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).