Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/15/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: E., s. r. o., so

sídlom v B., IČO: X., zastúpený M., s. r. o., so sídlom v B., proti povinnému: M., nar. X.,

bytom X., o vymoženie pohľadávky 506,67 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Lučenec pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra

2011, sp. zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec z 12. augusta

2011 č. k. - 26, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .

Povinnému trovy konania o mimoriadnom dovolaní n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

506,67 € s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval

rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri R., a. s., sp. zn. M0609204 zo

dňa 06. 08. 2010. Súdny exekútor JUDr. K. následne v zmysle

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Lučenec o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

2

Okresný súd Lučenec uznesením z 12. augusta 2011 č. k. -26 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení

uznesenia uviedol, že zmluva o úvere uzavretá dňa 09. 11. 2007 medzi právnym predchodcom

oprávneného a povinným má charakter spotrebiteľského úveru. Po preskúmaní rozhodcovskej

doložky dospel k záveru, že ide o nekalú podmienku. Rozhodcovská doložka, ktorá mala

založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a

to v neprospech spotrebiteľa. Navyše rozhodcovská doložka v zmluve nie je dojednaná

individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok úverových

produktov (verzia 2/2006) ako súčasti formulárovej (typovej, adhéznej) zmluvy o pôžičke.

Táto splynula s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako

celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj

rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola

spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a

výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici Trenčíne uznesením z 30.

septembra 2011 sp. zn. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Uviedol, že exekučný súd je pred vydaním poverenia povinný z úradnej povinnosti skúmať, či

sú splnené materiálne a formálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým skúma, či

podklad na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Pre posúdenie, či

súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu bolo

zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy

dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ

rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a

pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí

neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 5.38 Obchodných

podmienok exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia

absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so

spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných

3

podmienok poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal

spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré

zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania napísané už

sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v

takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu

zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou

podmienkou v zmysle , na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú

doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny

úkon. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako

doložka zapracovaná do Obchodných podmienok. Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa

získať predmet zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto

podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a

spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania

budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená, a ktorý je

súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o

zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy.

Na základe podnetu oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam exekučného súdu

a odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Navrhol, aby dovolací súd obe uznesenia zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi v otázke,

či exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný

exekučný titul (rozhodcovský rozsudok).

Zároveň namietal odňatie možnosti oprávneného konať pred súdom tým, že súdy

nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom a konštatovali skutkový stav, ktorý nemá oporu vo

vykonaní dokazovania.

Nesprávne právne posúdenie veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať

platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) odôvodnil generálny prokurátor tým, že súdy síce

výslovne nepoukazovali na rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len

„Súdny dvor“) vo veci A.A. v. C. (C-40/08) o predbežnej otázke (ďalej len „A.“),

ktorého výrok znie: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

4

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez

účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami

potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej

v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa

vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s

cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“, ale na rozhodnutia vo

veci O. C-24098, resp. S. C-244/98, v ktorom boli vyslovené významovo rovnaké závery o

neplatnosti rozhodcovskej doložky.

Súdy teda pri riešení otázky oprávnenosti exekučného súdu skúmať platnosť

rozhodcovskej zmluvy, vychádzajú z nesprávnej interpretácie (v dôsledku nesprávneho

prekladu) rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-40/08 zo 06. októbra 2009 vo

veci A., podľa ktorej uvedené rozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív

preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky bez ohľadu na to, či to právna úprava členského

štátu v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Poukazoval na to, že rozhodnutie A. má

byť správne interpretované tak, že vnútroštátny exekučný súd v konaní o návrhu na výkon

rozhodcovského rozsudku musí ex offo posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, ak mu

to v rámci tohto konania umožňuje vnútroštátne právo a ak má za tým účelom nevyhnutné

informácie o skutkovom a právnom stave. Podľa názoru generálneho prokurátora však z

Exekučného poriadku, ani zo žiadneho ustanovenia iného právneho predpisu nevyplýva

možnosť exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. V slovenskom právnom

poriadku je v zmysle o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„zákon o rozhodcovskom konaní“) na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy príslušný

len súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania na zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

Generálny prokurátor poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorá zahŕňa pod rozsah skúmania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu aj otázku

existencie rozhodcovskej zmluvy (), keďže zastáva názor, že exekučný súd

musí skúmať, či k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy došlo. Otázka existencie zmluvy (non

negotium) nie je totožná s otázkou platnosti zmluvy (negotium nullum). Slovenský právny

5

poriadok však neumožňuje exekučnému súdu vykonať takéto posúdenie v rámci exekučného

konania a tým preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu a zasiahnuť do princípu res

iudicata.

Generálny prokurátor poukázal, na to, že v judikatúre súdov Slovenskej republiky

nebolo sporné (až do momentu potreby interpretácie smernice 93/13/EHS), že exekučný súd

nemôže preskúmať rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok

vydaný a že takéto oprávnenie má výlučne súd vo vyhľadávacom konaní na základe včas

podanej žaloby o preskúmanie rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor rozhodujúci vo veci A.

predovšetkým skúmal, či sa v danom prípade nezasiahne do práva garantovaného v článku 6

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré zahŕňa

právo, aby konečné rozhodnutie bolo vykonané a nezmeniteľné (res iudicata). Až potom, čo

Súdny dvor dôsledne zistil, že v španielskom práve existuje procesný mechanizmus

umožňujúci exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy ex offo (pre rozpor s

verejným poriadkom), uviedol, že exekučný súd je povinný prihliadnuť aj na nekalú

rozhodcovskú doložku. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v citovanom rozhodnutí

vôbec nezaoberal základnou a dôležitou otázkou nezmeniteľnosti konečných

rozhodnutí. Takýto prístup znamená pre Slovenskú republiku seriózne riziko poškodenia práv

veriteľa garantovaných Dohovorom.

Generálny prokurátor namietal aj odňatie možnosti oprávneného riadne konať pred

súdom. Poukázal, na skutočnosť, že exekučný súd má pri posúdení žiadosti súdneho

exekútora v zásade vychádzať z obsahu listín predložených súdnym exekútorom a

oprávneným. Exekučný súd môže v určitých situáciách zisťovať aj skutkové elementy, na

zistenie ktorých je potrebné vykonať dokazovanie. Ak taký prípad nastane, exekučný súd je

povinný vykonať dokazovanie spôsobom predpokladaným a právnymi predpismi.

Dôkazy musí vykonať na pojednávaní za prítomnosti účastníkov a poskytnúť im možnosť

vyjadriť sa ku každému vykonanému dôkazu.

Za závažné procesné pochybenie spôsobujúce odňatie možnosti oprávnenému konať

pred súdom považuje to, že súdy prijali ako skutkový záver konštatovanie, že spotrebiteľ si

rozhodcovskú doložku individuálne nedohodol. Pre prijatie takéhoto skutkového záveru nebol

vykonaný jediný dôkaz a žiadny z účastníkov sa nevyjadril (netvrdil), či možnosť

individuálnej dohody bola alebo nebola spotrebiteľovi daná. Zo samotného textu písomnej

6

zmluvy podpísanej dodávateľom a spotrebiteľom sa nedá zistiť, či pred uzavretím zmluvy

existovala možnosť individuálnej dohody určitého zmluvného dojednania. Zo strany

exekučného súdu ide preto o klasický príklad prijatia arbitrárneho skutkového záveru. Nie je

prípustné zachádzať v záujme ochrany spotrebiteľa do bezbrehých extrémov popretím

všetkých zásad procesného zisťovania skutkového stavu a iba na základe zmluvy, podpísanej

oboma zmluvnými stranami (bez vyjadrenia sa zmluvných strán, bez tvrdenia účastníkov

konania a bez vykonania dôkazov) a vyvodiť skutkový záver, že ustanovenia zmluvy neboli

individuálne dohodnuté.

Právna úprava účinná od 01. januára 2008 (teda až po uzavretí zmluvy o úvere)

ustanovuje v vyvrátiteľnú domnienku, že zmluvné dojednanie nebolo

individuálne, ak dodávateľ nepreukáže opak. Je možné pripustiť, že táto vyvrátiteľná

domnienka bola prijateľným výkladom aj právnej úpravy účinnej pred 01. januárom 2008.

Avšak je neakceptovateľné, aby súd prijal skutkový záver o nemožnosti individuálneho

dojednania bez toho, aby mal dodávateľ možnosť vyjadriť sa k tejto skutkovej otázke a

navrhnúť dôkazy.

Oprávnený, povinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že dovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného

súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno

vyhovieť.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi

právnym predchodcom oprávneného (G., a. s.) a povinným bola dňa 09. 11. 2007 uzavretá

zmluva o úvere, v ktorej povinný okrem iného potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými

podmienkami, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku 5.38

obchodných podmienok pre úver (verzia 2/2006) bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli,

že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou

súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy predložia na rozhodnutie

Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri R., a. s. podľa jeho základných vnútorných

7

predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre

zmluvné strany záväzné.

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu do volací súd považuje za správny právny

záver exekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať ex offo

platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnym predchodcom oprávneného a

povinným v obchodných podmienkach k zmluve o úvere z 09. 11. 2007, majúcej charakter

spotrebiteľskej zmluvy v zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení

platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver možno vyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný súd je ex offo

povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto

základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd

nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný

orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr.

aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov.

V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal

právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za

zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho

nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán

nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté

nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei

iudicata.

Za dôvodnú nepovažoval ani námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti

oprávneného riadne konať pred súdom tým, že súdy nevykonali dôkazy predpísaným

spôsobom a konštatovali skutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonaní dokazovania.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, boli vydané v štádiu

exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených

8

procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medzi iným skúma, či návrh na

vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený

potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú

oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné

podmienky konania v zmysle V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd

skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z

exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú

činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) - postačujúce je

totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo

spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie pojednávania s

možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania neprichádza do

úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný prvýkrát

dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením upovedomenia o

začatí exekúcie. V predmetnej veci napokon oprávnený v odvolaní proti uzneseniu

exekučného súdu ani nijako nespochybnil skutkový záver tohto súdu o tom, že rozhodcovská

doložka nebola dohodnutá individuálne, namietal len jeho právne závery.

So zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

ako nedôvodné zamietol.

Povinnému náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal, keďže

oprávnený nebol v konaní úspešný a povinný návrh na ich priznanie nepodal a v súvislosti s

týmto konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

9

V Bratislave 22. mája 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková