Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1126 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (1306)185/363374.3cf0f7.pdf
PDF · 153.41 KB
No categories available
4Cdo/11/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 11/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o., so sídlom
v B., zastúpeného Mgr. F. N., advokátom v B., proti povinnej Z., a.s., so sídlom v Ţ., o 8
582,95 Eur, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 13 Er 430/2009,
o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júna 2010
sp. zn. 15 CoE 94/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţiar nad Hronom v poradí druhým uznesením z 24. februára 2010 č.k.
13 Er 430/2009-53 exekúciu, vykonaním ktorej poveril 18. júna 2009 súdnu exekútorku
JUDr. A. S. so sídlom exekútorského úradu v L., na základe platobného výmeru č. X.
vydaného 15. októbra 2001 P., vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Uviedol, ţe správca
konkurznej podstaty úpadcu P.P., JUDr. E. V. nebol oprávnený vydať individuálny akt orgánu
verejnej správy – platobný výmer č. X. z 15. októbra 2001, preto uvedené rozhodnutie nie je
moţné povaţovať za exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Nulitný právny akt,
vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania, nemôţe byť podkladom
na vykonanie exekúcie. Preto exekúciu aj bez návrhu zastavil.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného v poradí druhým uznesením
z 10. júna 2010 sp. zn. 15 CoE 94/2010 uznesenie súdu prvého stupňa z 24. februára 2010 č.k.
13 Er 430/2009-53, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia zastavená,
potvrdil ako vecne správne ( § 219 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, ţe predpokladom exekúcie
je existencia rozhodnutia ako exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu
po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Plne sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa
o neprípustnosti exekúcie aj dôvodmi, ktoré ho k tomu viedli.
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol
ho zrušiť (spolu s uznesením okresného súdu) a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu
Ţiar nad Hronom. Namietal, ţe obe rozhodnutia sú postihnuté procesnou vadou v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), teda, ţe došlo k odňatiu mu moţnosti
konať pred súdom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy oboch niţších
stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt, z ktorého
dôvodu exekučné konanie zastavili, napriek tomu, ţe podmienky pre takýto postup neboli
splnené. Nemal tak moţnosť realizovať svoje právo , t.j., zákonom stanoveným postupom
vymáhať pohľadávku. Vychádzal z toho, ţe nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať
rozhodnutie je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 3 O.s.p., tento nedostatok moţno
odstrániť len v konaní podľa piatej časti O.s.p. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináleţalo
skúmať súdu v exekučnom konaní. K výkladu nulity právneho aktu nie je moţné pristupovať
rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť
o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.
Povaţoval platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej
podstaty úpadcu za platný akt.
Povinná v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozhodnutie okresného aj
krajského súdu povaţuje za správne a v súlade so zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1,2
O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania
oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ nenamieta, ţe v danom konaní došlo
k niektorej z vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. a existencia vád takejto
povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemoţno vyvodiť.
Dovolateľ namietal, ţe konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm.
f/ O.s.p., pretoţe postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu
exekúcie v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho,
ţe správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať
platobný výmer (exekučný titul).
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne) bol
oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne) vykonateľnosti
(neexistencii) exekučného titulu. Exekučný súd je vţdy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to uţ pri vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade
zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
(ďalej len „zákon č. 273/1994 Z.z.“), moţno mať za to, ţe pohľadávky zrušenej zdravotnej
poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto
pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Treba
uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli
najneskoršie 2. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného
a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999) sa P.P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č.
273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn.
7 K 70/2001 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v
priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 15. októbra 2001 číslo X.. Toto
rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v danom konaní, a to vo
väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup povaţoval za
určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer z 15. októbra
2001 číslo X. vydaný JUDr. E. V., správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného
oprávneného) P.P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 10 a § 18
zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva
na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutia musí ísť podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je moţné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je moţné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovenia § 19
ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise
poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z.
vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,
nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol
poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či
platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu je exekučným titulom, pričom
túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty
a tieţ od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu nezaniklo.
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, ţe správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení
tohto zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty
orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle preto
nemoţno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne)
vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty
bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou
v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť vykonať všetky
nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať ţalobu, opravné prostriedky a iné)
v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť
správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto
právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny
poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať
individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného
poriadku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008).
V tomto smere je potrebné uviesť, ţe predmetné pohľadávky (na nezaplatenom
poistnom) zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,
prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto
pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať
poistné zo zrušenej zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel
pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlţné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho
výkon rozhodnutia voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako uţ bolo
uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí
jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné
rozhodnutie totiţ umoţňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či
rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré
moţno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej
ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej
povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, ţe exekučný titul bol vydaný orgánom
vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide
o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho
správnosti ale naopak, má to za následok, ţe takéto rozhodnutie nie je moţné vykonať. Nie je
totiţ aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa
naň akoby neexistoval.
Vychádzajúc z uvedeného treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej
podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, ţe v preskúmavanej veci
absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu
dovolací súd poukazuje na zauţívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu z rozhodnutí
uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995,
č. 70/1998, č. 72/1998 a č. 58/1997, z ktorého vyplýva záver, ţe výkon rozhodnutia je
neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací
súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov trpelo namietanou vadou konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania oprávneného nemoţno vyvodiť
z ustanovenia § 239 O.s.p., ale ani z ustanovenia § 237 O.s.p., odmietol ho dovolací súd podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
ktoré nemoţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, pretoţe jej ţiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová