Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/11/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z., s.r.o., so sídlom

v B., zastúpeného Mgr. F. N., advokátom v B., proti povinnej Z., a.s., so sídlom v Ţ., o 8

582,95 Eur, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. ,

o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. júna 2010

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom v poradí druhým uznesením z 24. februára 2010 č.k.

-53 exekúciu, vykonaním ktorej poveril 18. júna 2009 súdnu exekútorku

JUDr. A. S. so sídlom exekútorského úradu v L., na základe platobného výmeru č. X.

vydaného 15. októbra 2001 P., vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Uviedol, ţe správca

konkurznej podstaty úpadcu P.P., JUDr. E. V. nebol oprávnený vydať individuálny akt orgánu

verejnej správy – platobný výmer č. X. z 15. októbra 2001, preto uvedené rozhodnutie nie je

moţné povaţovať za exekučný titul podľa Exekučného poriadku. Nulitný právny akt,

vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania, nemôţe byť podkladom

na vykonanie exekúcie. Preto exekúciu aj bez návrhu zastavil.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oprávneného v poradí druhým uznesením

z 10. júna 2010 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa z 24. februára 2010 č.k.

-53, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia zastavená,

potvrdil ako vecne správne ( ). V odôvodnení uviedol, ţe predpokladom exekúcie

je existencia rozhodnutia ako exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu

po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

2

majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Plne sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa

o neprípustnosti exekúcie aj dôvodmi, ktoré ho k tomu viedli.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol

ho zrušiť (spolu s uznesením okresného súdu) a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu

Ţiar nad Hronom. Namietal, ţe obe rozhodnutia sú postihnuté procesnou vadou v zmysle

( ), teda, ţe došlo k odňatiu mu moţnosti

konať pred súdom v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súdy oboch niţších

stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt, z ktorého

dôvodu exekučné konanie zastavili, napriek tomu, ţe podmienky pre takýto postup neboli

splnené. Nemal tak moţnosť realizovať svoje právo , t.j., zákonom stanoveným postupom

vymáhať pohľadávku. Vychádzal z toho, ţe nedostatok oprávnenia správneho orgánu vydať

rozhodnutie je dôvodom na jeho zrušenie podľa , tento nedostatok moţno

odstrániť len v konaní podľa piatej časti Absenciu takéhoto oprávnenia neprináleţalo

skúmať súdu v exekučnom konaní. K výkladu nulity právneho aktu nie je moţné pristupovať

rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť

o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.

Povaţoval platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi konkurznej

podstaty úpadcu za platný akt.

Povinná v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe rozhodnutie okresného aj

krajského súdu povaţuje za správne a v súlade so zákonom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

ods. 1 je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd

3

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Takéto uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1,2

, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania

oprávneného prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z procesných vád

uvedených v

V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ nenamieta, ţe v danom konaní došlo

k niektorej z vád konania v zmysle aţ e/ a a existencia vád takejto

povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

Dovolateľ namietal, ţe konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm.

f/ , pretoţe postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu

exekúcie v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho,

4

ţe správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať

platobný výmer (exekučný titul).

Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne) bol

oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne) vykonateľnosti

(neexistencii) exekučného titulu. Exekučný súd je vţdy povinný skúmať, či rozhodnutie

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle

Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to uţ pri vydaní poverenia

na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade

zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

S poukazom na ustanovenie o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne

a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní

(ďalej len „“), moţno mať za to, ţe pohľadávky zrušenej zdravotnej

poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú

zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto

pohľadávky preto nie sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Treba

uviesť, ţe v zmysle ustanovenia o zdravotných poisťovniach,

dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli

najneskoršie 2. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného

a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou.

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (nadobudlo

právoplatnosť 17. júla 1999) sa P.P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona č.

). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 sp. zn.

bol podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu v

priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 15. októbra 2001 číslo X.. Toto

rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v danom konaní, a to vo

väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.

Ako bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup povaţoval za

určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer z 15. októbra

2001 číslo X. vydaný JUDr. E. V., správcom konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného

oprávneného) P.P., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle § 10 a § 18

, je exekučným titulom v zmysle ustanovenia Exekučného

poriadku.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva

na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutia musí ísť podrobnejšie

upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje

majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je moţné vykonať exekúciu. Okrem

iných, exekúciu je moţné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej

správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2

písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti pôsobnosť orgánu

verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovenia § 19

ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise

poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení

vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné

súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,

nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol

poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či

platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu je exekučným titulom, pričom

túto otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty

a tieţ od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu nezaniklo.

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré

existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, ţe správca

konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty

a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty ( o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení

tohto zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne akty

orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle preto

6

nemoţno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne)

vrátane oprávnenia vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej podstaty

bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou

v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť vykonať všetky

nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať ţalobu, opravné prostriedky a iné)

v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť

správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto

právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny

poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať

individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného

poriadku (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

V tomto smere je potrebné uviesť, ţe predmetné pohľadávky (na nezaplatenom

poistnom) zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle

ustanovenia prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto

pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať

poistné zo zrušenej zdravotnej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel

pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlţné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho

výkon rozhodnutia voči tretím osobám, to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako uţ bolo

uvedené, predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie

upovedomenia o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí

jednať o rozhodnutie vykonateľné po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné

rozhodnutie totiţ umoţňuje v exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či

rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré

moţno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej

ako aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej

povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, ţe exekučný titul bol vydaný orgánom

vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide

o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho

správnosti ale naopak, má to za následok, ţe takéto rozhodnutie nie je moţné vykonať. Nie je

totiţ aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa

naň akoby neexistoval.

Vychádzajúc z uvedeného treba aj na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej

podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, ţe v preskúmavanej veci

absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne dôsledky nulitného aktu

dovolací súd poukazuje na zauţívanú rozhodovaciu prax vychádzajúcu z rozhodnutí

uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 56/1995,

č. 70/1998, č. 72/1998 a č. 58/1997, z ktorého vyplýva záver, ţe výkon rozhodnutia je

neprípustný, ak je exekučný titul nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací

súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov trpelo namietanou vadou konania

v zmysle

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania oprávneného nemoţno vyvodiť

z ustanovenia , ale ani z ustanovenia , odmietol ho dovolací súd podľa

v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu,

ktoré nemoţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretoţe jej ţiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová