Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/199/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Banská Bystrica, so sídlom Nám. SNP 19, 975 90 Banská Bystrica, IČO: 00 179 086, zast. advokátom JUDr. Jánom Falisom, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: 1/ Slovenská republika, zast. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. advokátskou kanceláriou JAKUBČO, spol. s r.o., so sídlom Mladých Budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica a 2/ Slovenská republika, zast. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 23.02.2018, č.k. -297, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

III. Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Žalovaní sú zapísaní v evidencii nehnuteľností ako vlastníci predmetných pozemkov, žalobca je aktívne vecne legitimovaným v spore a žalovaní sú nositeľmi pasívnej vecnej legitimácie. Pokiaľ však žalobca odvodzuje vlastnícke právo k pozemkom od dohody č. 1/96, podľa názoru súdu nejde o riadny titul nadobudnutia vlastníctva. Priamo z obsahu tejto dohody je zrejmé, že pozemky sa žalobcovi odovzdali do „vlastného obhospodarovania“, čiže užívania. Obsahom tejto dohody preto nebol prevod vlastníckeho práva. Pretože k zavkladovaniu nehnuteľností na základe tejto dohody nedošlo, v tomto prípade najneskôr 10 dní od dátumu vkladového konania vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť nehnuteľnosti. Za daných okolností vzhľadom k požiadavke zachovania náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od žalobcu požadovať, musel mať žalobca pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Dobrá viera žalobcu zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí. Sám žalobca, ktorý opiera nadobudnutie vlastníckeho práva od predmetných dohôd tvrdil, že vklad zo strany katastra nebol povolený. Táto skutočnosť jednoznačne bránila dobromyseľnosti žalobcu, pričom z obsahu dohody č. 1/96 jasne vyplýva, že tieto nehnuteľnosti v prípade ich nezavkladovania mal žalobca povinnosť vrátiť žalovanému. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno identifikovania predmetných

nehnuteľností s poukazom na ďalší predpoklad vydržania, a to, že predmet vydržania alebo právo musia byť určité. Žalobcom tvrdené skutočnosti boli vyvrátené relevantnou argumentáciou žalovaného 1/ (body 13., 16. 18.2 odôvodnenia). Čo sa týka navrhovaných dôkazov v konaní, vzhľadom na to, že pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo relevantné vysporiadať sa prvotne s predpokladmi tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ich identifikácia by bola predmetom dokazovania v prípade záveru o ich splnení. Súd preto navrhované dôkazy v tomto smere nevykonal. Žalobu oprel o ust. , a . O trovách konania rozhodol podľa , a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Rozsudok žiadal zmeniť tak, že žalobe súd vyhovie alebo vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody , , , , . Namietal, že súd napriek skutočnosti, že žalovaný 1/ súdu doručil doplňujúce vyjadrenie, toto v rozpore s ust. súd síce zaslal žalobcovi, pričom toto bolo doručené dňa 21.02.2018, no nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k nemu, ani neuviedol žiadnu lehotu, čo vzhľadom ku konaniu pojednávania dňa 23.02.2018 nebolo možné zo strany žalobcu kvalifikovane zabezpečiť. K odvolaciemu dôvodu žalobca namietal, že súd nevykonal dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä výsluch riaditeľa Biskupského úradu I.. I. S., nepripojením spisu z pozemkových úprav, ako aj iných v žalobe, vyjadreniach a v prednesoch právneho zástupcu navrhovaných dôkazov. Uviedol, že súd nekriticky prebral tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ najmä vo vzťahu k dohode o vydaní veci ako aj rámcovej dohody, napriek tomu, že bolo zrejmé, že tieto boli podpísané a v súlade s ust. Katastrálneho zákona, jedine vlastník - t.j. Slovenská republika bola oprávnená v tom čase požiadať o identifikáciu parciel, k čomu nedošlo. Zároveň, ak argumentuje žalovaní 1/ a 2/ neurčitosťou zmluvy, a teda jej neurčitosťou dovoláva sa jej neplatnosti, avšak túto sám spôsobil, keďže znenie dohôd pripravoval v tom čase výlučne žalovaný. Súd sa vôbec nevysporiadal s listinnými dôkazmi vo vzťahu k možnému trvaniu vlastníckeho práva žalobcu, a to teda, či vôbec niekedy prešlo vlastnícke právo zo žalobcu na žalovaného. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil otázku dobromyseľnosti, ako aj otázku titulu na základe ktorej získal opätovne do oprávnenej držby predmetné nehnuteľnosti. Identifikáciu parciel mal a mohol zabezpečiť žalovaný a až následne sa mohol podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalobca uskutočnil všetky úkony potrebné k opätovnému získaniu nehnuteľností, a to tým, že podpísal dohodu o vydaní veci podľa ust. v znení účinnom do 28.02.2002. Súd pri právnom posúdení nevzal v úvahu, že dohoda o vydaní veci, zo dňa 30.11.1995 bola právne perfektným právnym úkonom v zmysle vtedy platných a účinných právnych predpisov. Dohoda mala náležitosti v zmysle ustanovení najmä jeho ustanovenia . Katastrálny nadobudol účinnosť až 01.01.1996, teda o mesiac po podpise dohody o vydaní veci, a preto argumentáciu, že v rozpore s dohodou č. 1/96 nedošlo k zavkladovaniu nie je možné akceptovať, keďže listinou, na základe ktorej bolo možné opätovne získať nehnuteľnosti v zmysle bola výlučne dohoda o vydaní veci zo dňa 30.11.1995. S poukazom na ust. účinného v čase podpisu dohody vstúpila oprávnená osoba - žalobca do práv a záväzkov prenajímateľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o nájme bytov, o nájme pozemkov alebo o nájme nebytových priestorov v prevzatej nehnuteľnosti. Žalobca sa po podpise dohody aj správal ako vlastník, keď predmetné nehnuteľnosti prenajal ďalšiemu subjektu - spoločnosti Males, s.r.o. Žalobca sa správal ako vlastník, a naviac aj štátne orgány ho za vlastníka po celý čas od podpisu dohody o vydaní veci aj považovali. Žalobca má za to, že vzhľadom k podpisu dohody o vydaní veci zo dňa 30.11.1995 je zo strany žalobcu nadbytočné a nepotrebné ďalej preukazovať, že je/bol oprávneným vlastníkom vydávaných vecí. Podľa žalobcu došlo aj k porušeniu jeho práva vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a SR s poukazom na konanie k súdu ako aj nedostatočné odôvodnenie jeho rozhodnutia.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/. Rozsudok okresného súdu navrhol potvrdiť. Uviedol, že žalobca od začiatku konania až doposiaľ nenavrhol ani jeden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý spochybniť hodnovernosť a správnosť zápisov katastra nehnuteľností vo vzťahu k vlastníckemu právu žalovaného 1/. Dohoda č. 1/96 bola absolútne nespôsobilým titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko bola len rámcovým zmluvným dokumentom, ktorým došlo k odovzdaniu „fyzického hospodárenia“ (čl. 8) a na prevod vlastníckeho práva mali byť uzatvorené osobitné dohody (čl. III) a pre prípad, že nedôjde k zavkladovaniu, oprávnená osoba (žalobca) sa zaviazala, že nezavkladované nehnuteľnosti fyzicky vráti do 10 dní od dátumu vkladového konania. V čase podpisu dohody podľa stavu pozemnoknižných zápisov neexistovala parcela č. XXX a nemohla tak byť platne vydaná žalobcovi. Všetky parcely, ktoré

spoločnosť Males, s. r. o., poskytla na zámenu získala od žalobcu a ten ich získal z titulu reštitučných nárokov od žalovaného 1/, pričom o týchto skutočnostiach svedčí historická identifikácia a tabuľkové porovnanie stavu, ktoré bolo predložené podaním žalovaného 1/ zo dňa 08.02.2018. K nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním nemohlo dôjsť, a to najmä pre absenciu dobrej viery žalobcu, nepretržite existujúcej po zákonom stanovenú dobu. Zároveň z dôvodu uplynutia prekluzívnych lehôt stanovených reštitučnými zákonmi, nemôže dôjsť ani k navráteniu vlastníckeho práva, a to ani pri naplnení všetkých ostatných reštitučných podmienok. Okrem toho v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca získal vlastnícke právo k pôvodným pozemnoknižným parcelám XXX/X a XXX/X, ktoré mu mali byť odňaté v rámci rozhodného obdobia. Žalobca svoje tvrdenia v žalobe nepreukázal. Bez riadnych listinných dôkazov sa nemôže domáhať svojho vlastníctva oproti údajom zapísaným v katastri, ktoré sa považujú za hodnoverné a pravdivé, ak sa nepreukáže opak.

5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Žalobca nedokázal presvedčivým dôkazom spochybniť hodnovernosť a správnosť zápisov katastra nehnuteľností vo vzťahu k vlastníckemu právu žalovaného 2/. Poukázal na rozhodnutia NS SR, napríklad , , , atď. ako aj rozhodnutia NS ČR sp. zn. , s tým, že držbu sporných nehnuteľností žalobcom nie je podľa právneho názoru žalovaného 2/ možné považovať za držbu dobromyseľnú a oprávnenú, a to už od začiatku výkonu držby týchto nehnuteľností žalobcom.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , a bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správny.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie okresného súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. . Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. .

9. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S ním namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd a nebolo účelné ani dôvodné, aby ich odvolací súd opakoval.

10. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, , uznesenie Najvyššieho súdu SR súdne 15. apríla 2010, sp. zn. ). K námietkám žalobcu odvolací súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2009, sp. zn. ). Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku obsahuje vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený

s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na prijaté právne závery.

11. Odvolanie žalobcu odvolací súd nepovažuje za dôvodné.

12. Námietka žalobcu, že okresný súd svojim postupom porušil právo na spravodlivý proces, keď síce doručil žalobcovi doplňujúce vyjadrenie žalovaného, avšak ho nevyzval na vyjadrenie, nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že uvedené doplnenie vyjadrenia bolo žalobcovi riadne doručené 21.02.2018 okresným súdom na vedomie. Žalobca mal na pojednávaní konanom dňa 23.02.2018 možnosť sa k uvedenému doplneniu riadne vyjadriť, poprípade požiadať o odročenie pojednávania, čo však neučinil. Podstatné v tomto prípade bolo to, že žalobcovi bolo umožnené zo strany súdu procesne reagovať na všetky relevantné skutkové a právne tvrdenia protistrany, a bol dodržaný princíp rovnosti zbraní.

13. Taktiež pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nevykonal dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to výsluch svedkov, nepripojil spis z pozemkových úprav, ako aj ďalšie dôkazy uvádzané v žalobe, atď., uvedenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Podľa ust. súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol prečo nevykonal navrhnuté dôkazy, odvolací súd sa s jeho úsudkom v plnom rozsahu stotožňuje. Vykonanie predmetných dôkazov by bolo nadbytočné a neefektívne, nehospodárne, keď žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania riadneho titulu nadobudnutia vlastníctva k pozemkom, ktorých sa podanou žalobou domáha. Dohoda č. 1/96 tak, ako na to poukázal aj žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu, je absolútne nespôsobilým titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko bola len rámcovým zmluvným dokumentom, ktorým došlo len k odovzdaniu „fyzického hospodárenia“ (čl. VIII.) a k prevodu vlastníckeho práva mali byť uzatvorené osobitné dohody (čl. III.), o čom žalobca vedel od počiatku uzatvorenia predmetnej dohody.

14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní, musí byť medzi iným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska toho, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ku ktorým vlastnícke právo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus). Ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za oprávneného z vecného bremena. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby nehnuteľností patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Inými slovami z hľadiska dobromyseľnosti držby ako podmienky nadobudnutia vecného bremena k veci vydržaním, je právne relevantnou len tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne len domnelého) nadobudnutia vlastníckeho práva.

15. Okresný súd správne poukázal na to, že pokiaľ žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo k pozemkom od Dohody č. 1/96, v danom prípade sa nejedná o riadny titul nadobudnutia vlastníctva, a teda nie je objektívne takým právnym titulom, z ktorého by bolo možné vyvodiť záver o dobromyseľnosti žalobcu. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. V tejto súvislosti odvolací súd v zhode s okresným súdom poukazuje na tvrdenie žalobcu, že vklad zo strany katastra nebol povolený. Vzhľadom teda na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uzatvára, že žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti držby, ako aj ohľadom nadobúdacieho titulu. Preto okresný súd správne žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom na

preukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Nie je relevantné ani to, že žalobca sa po podpise dohody správal ako vlastník, keď predmetné nehnuteľnosti prenajal ďalšiemu subjektu spoločnosti Males, s. r. o., ako ani to, že aj štátne orgány považovali žalobcu po celý čas od podpisu dohody o vydaní veci za vlastníka.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. , a , keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní 1/, 2/, preto žalovanému 1/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100%). Nakoľko žalovaný 2/ trovy odvolacieho konania neuplatnil, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), a preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď uznesenie NS SR sp. zn. a sp. zn. ).

17. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).