Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/283/2009

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. K., bývajúcej v S.S.

2/ A. H., bývajúcej v Ţ. zastúpenej JUDr. J. F., advokátkou so sídlom v Ţ., 3/ M. K.,

bývajúceho v B. a 4/ J. K., bývajúceho vo V., proti ţalovaným 1/ L. R., bývajúcemu v S.S.S.

2/ V. R., bývajúcej v S.S.S. obom zastúpeným JUDr. L. P., advokátom so sídlom v Ţ., 3/ J.

B., bývajúcej N., 4/ J. D., bývajúcej v Ţ., 5/ B. H., bývajúcemu v S.S., 6/ J. P., bývajúcej vo

V., 7/ Z. D., bývajúcej v S.S. a 8/ K. H., bývajúcej v S.S., o určenie, že pozemok patrí do

dedičstva po nebohom J. K., zomrelom X., vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn. 2 C

84/2003, o dovolaní ţalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 12.2.2009

sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline z 12.2.2009

sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Ţilina 7.4.2003 (po pripustení jej rozšírenia

v priebehu konania) sa ţalobcovia domáhali voči ţalovaným určenia, ţe do dedičstva

po poručiteľovi J. K. (ďalej len „poručiteľ“), zomrelému X., patria pozemky v bezpodielovom

spoluvlastníctve poručiteľa a ţalobkyne 1/, zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. S.

2

na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. ma na liste vlastníctva

2

č.. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m(ďalej len „pozemky“). V ţalobe uviedli, ţe

pozemky, tvoriace v prírode jeden celok, nadobudli poručiteľ J. K. (právny predchodca

ţalobcov) s manţelkou (ţalobkyňou 1/) na základe kúpnej zmluvy uzavretej v písomnej forme

dňa 29.7.1971 s J. H., ktorou im menovaný odpredal reálne oddelenú časť pôvodnej

pozemnokniţnej parcely č. X. zapísanej v pozemkovej knihe pre kat. úz. S. vo vloţke č. X.

ako roľa N.. Od uzavretia kúpnej zmluvy uţívali pozemky dobromyseľne a nerušene ako

vlastné a vydrţaním ku dňu účinnosti novely (

Zb.), vykonanej , t. j. k 1.1.1992, nadobudli k nim vlastnícke právo.

Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 16. augusta 2006 č.k. -234 ţalobu

zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Zamietnutie ţaloby odôvodnil tým, ţe nebola

preukázaná dobromyseľnosť poručiteľa a ţalobkyne 1/ ako jeden zo základných predpokladov

pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním. Poukázal pritom na skutkové zistenia

vyplývajúce z vykonaného dokazovania, podľa ktorých ţalobcami predloţená listina

z 29.7.1971, označená ako zápisnica, nemala všetky náleţitosti riadnej kúpnej zmluvy, nebola

registrovaná a k predaju nebol daný ani súhlas príslušného národného výboru.

Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie ţalobcov rozsudkom

z 12. februára 2009 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe určil, ţe

2

pozemky parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. ma parcela č. X. – orná pôda vo výmere X.

2

m, zapísané v katastri nehnuteľností pre kat. úz. S. na listoch vlastníctva č. X. a X. boli ku

dňu smrti J. K. – X. – v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov Ľ. K., rod. R., nar. X.

(ţalobkyňa 1/) a J. K., nar. X., zomrelého X.. Zároveň rozhodol, ţe účastníkom sa nepriznáva

náhrada trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, po doplnení a zopakovaní

niektorých dôkazov, dospel k záveru, ţe poručiteľ a ţalobkyňa 1/ splnili podmienky pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním k pozemkom k 1.1.1992, keďţe bola preukázaná

ich oprávnená, dlhodobá a nepretrţitá drţba od roku 1971. Aj keď písomnosť označená ako

„zápisnica“ napísaná v S. dňa 29.7.1971, podľa ktorej J. K. ako kupujúci a J. H. ako

predávajúci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou J. H. previedol na J. K. parc. č. X. roľa N. vo

výmere X. árov za 3 700,-- Kčs, nebola právne perfektnou zmluvou, bola takou skutočnosťou,

od ktorej mohla byť odvodzovaná oprávnená drţba. V súvislosti so skutočnosťou, ţe zmluva

nebola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom, vyslovil názor, ţe pre nadobudnutie

vlastníckeho práva vydrţaním nebola takáto registrácia potrebná, pretoţe v takomto prípade

by bezprostredným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva nebolo vydrţanie, ale samotný

prevod tohto práva zmluvou. Napokon poukázal aj na ustanovenie § 130 ods. 1 veta druhá

, v zmysle ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je

oprávnená.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalovaní 1/ a 2/. Ţiadali, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnili nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom. Namietali najmä

nesprávnosť právneho záveru, ţe pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním nie je

potrebné, aby zmluva, od ktorej sa odvíja dobromyseľnosť drţiteľa a jeho presvedčenie, ţe

mu vec patrí, bola registrovaná (bývalým) štátnym notárstvom. Poukazovali tieţ na vadu

konania spočívajúcu v tom, ţe odvolací súd sa odklonil od petitu ţaloby a rozhodol o inom

právnom nároku, neţ akého sa domáhali ţalobcovia.

Ţalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu navrhli tento mimoriadny opravný prostriedok

ako nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenými

osobami (účastníkmi konania) v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok,

proti ktorému je prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie

je dôvodné.

V zmysle ustanovenia moţno dovolanie odôvodniť len niektorým

alebo niektorými z dôvodov taxatívne v ňom určených. Z obsahu dovolania v predmetnej veci

vyplýva, ţe dovolatelia uplatnili dovolacie dôvody podľa a , t. j.

ţe konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté tzv. inou vadou, a ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ku ktorému môţe

dôjsť buď pouţitím iného právneho predpisu, neţ ktorý mal byť správne pouţitý, alebo síce

aplikáciou správneho právneho predpisu, ale jeho nesprávnym výkladom, alebo nesprávnou

aplikáciou správneho právneho predpisu na zistený skutkový stav.

V prejednávanej veci bolo zo skutkového hľadiska zistené, ţe poručiteľ (právny

predchodca ţalobcov) a ţalobkyňa 1/ sa ujali drţby pozemkov v roku 1971 na základe

písomne uzavretej zmluvy (nehľadiac na jej formálne nedostatky), ktorá nebola registrovaná

(bývalým) štátnym notárstvom. Zo strany ţalobcov nebolo tvrdené a teda ani preukázané, ţe

by poručiteľom a ţalobkyňou 1/ bola vykonaná nejaká aktivita v smere podania návrhu

na registráciu tejto zmluvy.

v znení platnom v čase vstupu poručiteľa a ţalobkyne do drţby

pozemkov nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním vôbec neupravoval. Moţnosť

nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená aţ novelou vykonanou

Zb, účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydrţania bol však

obmedzený (vydrţanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah

predmetov vydrţania, keď nebolo moţné vydrţať vlastnícke právo najmä k pozemkom.

Novelou , účinnou

od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydrţaním vlastníckeho práva

k pozemku predmetná novela umoţnila započítanie nepretrţitej drţby vykonávanej aj

pred 1. januárom 1992, pričom drţbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou

právnou úpravou. Ak teda drţiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným)

spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretrţitej drţby trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol

drţiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, ţe mu

pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydrţaním.

Aj keď odvolací súd v preskúmavanej veci správne právne posúdil dôsledky zmeny

právnej úpravy v otázke moţnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku vydrţaním

k 1.1.1992, s jeho právnym záverom o splnení jedného zo základných predpokladov

vydrţania, a to predpokladu oprávnenej, t.j. dobromyseľnej drţby, sa v súvislosti so zisteným

skutkovým stavom nemoţno stotoţniť.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretrţite v drţbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov,

ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemoţno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôţu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môţu byť len vo vlastníctve štátu alebo

zákonom určených právnických osôb (§ 125 Obč. zákonníka).

Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka drţiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako

s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je drţiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo patrí, je drţiteľom oprávneným.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe drţba je oprávnená.

Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka upravuje vydrţanie ako

osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie

vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydrţanie vlastníckeho

práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej drţby veci, vykonávanej po zákonom

stanovenú dobu. Funkciou vydrţania je umoţniť nadobudnutie vlastníctva drţiteľovi, ktorý

vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, ţe je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera

(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom

ovládania veci drţiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydrţanie tak hojí najmä vady alebo

nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, ţe zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol

nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie

je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, ţe tu titul je, stane sa

nadobúdateľ veci jej oprávneným drţiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrţí.

Účelom vydrţania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Okrem spôsobilého predmetu vydrţania a spôsobilého subjektu vydrţania základnými

predpokladmi vydrţania sú oprávnená drţba a nepretrţitosť tejto oprávnenej drţby počas celej

zákonom ustanovenej doby.

V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Obč. zákonníka

oprávneným drţiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky

okolnosti dobromyseľný, ţe mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, ţe drţiteľ je

ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či drţiteľ je alebo nie je dobromyseľný,

treba hodnotiť vţdy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia)

účastníka, a treba vţdy brať do úvahy, či drţiteľ pri beţnej (normálnej) opatrnosti, ktorú

moţno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od kaţdého poţadovať nemal, resp.

nemohol mať po celú vydrţaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec patrí.

O dobromyseľnosti moţno hovoriť tam, kde drţiteľ drţí vec v omyle, ţe mu vec patrí a ide

pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu,

ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú moţno so zreteľom na okolnosti

konkrétneho prípadu od kaţdého poţadovať. Omyl môţe byť nielen skutkový, ale aj právny.

Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych

predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych

skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu

ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej

podstaty práva, právny omyl drţiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného

ustanovenia platného v dobe, kedy sa drţiteľ ujal drţby, nie je

neospravedlniteľný. Len výnimočne moţno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď

znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

Pokiaľ v preskúmavanej veci sa poručiteľ a ţalobkyňa 1/ ujali v roku 1971 drţby

pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom,

hoci zákon takúto registráciu vyţadoval, nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti

v dobrej viere, ţe sú ich vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve

presvedčení. Poţiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola

v jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení (v znení

platnom do 31.12.1991) tak, ţe ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda

sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym

notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil (v zmysle § 242

ods. 2 písm. c/ vo vzťahu ku všetkým ţalovaným) a vec mu vrátil na ďalšie konanie

( a contrario). V ďalšom konaní je právny názor dovolacieho súdu

záväzný ( veta druhá ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania ako

i dovolacieho konania ( posledná veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová