Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/260/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci navrhovateľky : R. K., bytom K., zastúpenej JUDr. J. T., advokátom so sídlom

v B., proti odporcovi : I.-M. s.r.o., so sídlom U., IČO: X., zastúpenému Mgr. J. V.,

advokátom so sídlom v B., o zriadenie vecného bremena a určenie práva prechodu a

prejazdu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, vedenej na Okresnom súde Komárno pod

sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 10.

októbra 2007, sp.zn. , v spojení s opravným uznesením z 8. septembra 2008,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre z 10. októbra 2007 sp.zn. v spojení s opravným uznesením

z 8. septembra 2008 sp.zn. čo do zmeňujúceho výroku, ktorým návrh

navrhovateľky zamietol, z a m i e t a .

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi trovy dovolacieho konania 1 934,-- Sk

do rúk Mgr. J. V., advokáta v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Komárne rozsudkom zo dňa 11. apríla 2006 č.k. -386

v spojení s opravnými uzneseniami zo dňa 13. septembra 2006 č.k. -409

a zo dňa 23. októbra 2006 č.k. -415 určil, že vlastník stavby - dielne, súpisné

2

číslo X. postavenej na pozemku parcely č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m

nachádzajúcej sa v k.ú. K., obec K., okres K. a evidované na LV č. X. vedenom Katastrálnym

úradom v N., Správa katastra K. má právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému

2

bremenu cez pozemky parc.č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m, parcelné č. X.

2

- zastavané plochy a nádvoria o výmere X. ma parcelné č. X. zastavané plochy a nádvoria

2

o výmere X. m, nachádzajúcich sa v k.ú. K., obec K., okres K. a evidovaných na LV č. X.

vedenom Katastrálnym úradom v N.. Správa katastra K. v rozsahu podľa geometrického

plánu č. X. zo dňa 17.10.2005 pod č. X., ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Vo zvyšku súd

prvého stupňa návrh zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania

s poukazom na ustanovenie Vec právne posúdil, pokiaľ ide o rozhodnutie

vo veci samej, podľa , a

ods. 1 . V konaní mal preukázané, že vlastníkom pozemkov je

odporca a vlastníkom stavby je navrhovateľka. Navrhovateľka sa určenia práva prechodu

domáhala na základe vydržania, pričom svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že stavba

bola postavená a užívaná najneskôr v roku 1967. Od uvedeného obdobia podľa výpovedí

svedkov celý areál B., kde sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú, nerušene užívali

navrhovateľka a jej právny predchodca. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorého predpokladom

dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva

prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza,

že tým pre seba ako vlastníka panujúceho pozemku toto právo zodpovedajúce vecnému

bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním. Podľa § 80 písm. c/

deklaroval právo vykonané navrhovateľkou ako aj jej právnym predchodcom, pretože

bol toho názoru, že zákonné predpoklady na vydržanie boli splnené, t.j. predmet vydržania bol

spôsobilý, držba navrhovateľky a jej právnych predchodcov bola oprávnená a nepretržitá.

Vzhľadom k tomu, že tejto časti návrhu bolo vyhovené, nebol daný právny dôvod

na rozhodovanie o zriadení vecného bremena a preto v uvedenej časti súd návrh zamietol. Súd

prvého stupňa zamietol aj zvyšujúcu časť návrhu, nakoľko predmetom tohto sporu nebolo

vydržanie nehnuteľnosti pod stavbou navrhovateľky. Poukázal na to, že riešenie otázky

oprávnenosti stavby sa javí byť v tomto spore nadbytočné, práve vzhľadom na vydržanie,

ktoré sa týka časti pozemkov, ktoré obliehajú stavbu. Vzhľadom na vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, neriešil zriaďovanie vecného bremena,

a teda predmetom sporu nemohlo byť riešenie vzťahov podľa § 135c ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Z rovnakého dôvodu a z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení, súd zamietol aj časť návrhu o určenie, že vlastník pozemku je

povinný strpieť stavbu navrhovateľky, pretože tento spor nerieši vydržanie nehnuteľnosti

pod stavbou. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Nitre na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom z 10. októbra

2007 sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 8. septembra 2008 sp.zn.

, rozsudok súdu prvého stupňa, v spojení s opravným uznesením zo dňa

13. septembra 2006 a zo dňa 23. októbra 2006 v napadnutej, vyhovujúcej časti o určenie

práva prechodu a prejazdu zodpovedajúceho vecnému bremenu zmenil a návrh navrhovateľky

zamietol. V časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu o určenie, že vlastník pozemku je

povinný strpieť stavbu navrhovateľky, napadnutý rozsudok potvrdil. V ostatnej časti týkajúcej

sa zamietnutia návrhu vo zvyšku a v časti o náhrade trov konania účastníkov, prvostupňový

rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že súčasne

platná právna úprava zakotvená v ustanovení § 135c ods. 3 a v ustanovení § 151o ods. 3

umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno prostredníctvom súdneho

rozhodnutia. Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe vydržania (§ 151 ods. 1

). Subjektom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa môže stať

ktorýkoľvek zo subjektov občianskoprávnych vzťahov. Môže to však byť iba tá osoba, ktorá

požíva ochranu podľa a nasledujúcich , t.j. tá, ktorá vykonáva

právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba (§ 129 ods. 1), pričom je vzhľadom na

všetky okolnosti v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí (§ 130 ods. 1), t.j. že je

oprávneným držiteľom. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí

trvať po určitú dobu (10 rokov) nepretržite a je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej

držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona,

čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému

bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto

okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah

z vecného bremena. V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa

dospel k tomu právnemu záveru, že navrhovateľke ako vlastníčke nehnuteľností zapísaných

na LV č. X. pre k.ú. K. nevzniklo právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému

bremenu cez pozemky (parc.č. X. a parc.č. X.) zapísané na LV č. X. pre k.ú. K., pretože

nesplnila podmienky vydržania. V prvom rade poukázal na to, že nehnuteľnosti (pozemky),

ktoré sú predmetom tohto konania, boli v minulosti predmetom socialistického vlastníctva

( , a ).

Vychádzajúc z obsahu ustanovenia , účinného

do 31.12.1991, nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá tvorila predmet

socialistického vlastníctva, alebo ku ktorej veci mala socialistická organizácia právo užívania

podľa osobitných predpisov. Akceptoval preto argumentáciu odporcu prezentovanú v jeho

odvolaní s tým, že minimálne do 31.12.1991 (novela realizovaná

, účinná od 1.1.1992) právo zodpovedajúce vecnému bremenu

nebolo spôsobilé byť predmetom vydržania. Z uvedeného vyvodil, že v danom prípade

nemohol byť právny predchodca navrhovateľky, ktorý predmetné pozemky užíval za účelom

práva prechodu a prejazdu, dobromyseľný v tom, že mu uvedené právo patrí. S prihliadnutím

na takto zaujatý právny záver nebolo možné v prospech navrhovateľky započítať ani

vydržaciu dobu jej právnych predchodcov (od roku 1967 do roku 1992). Právny predchodca

navrhovateľky (P. Ž.) ešte v roku 1994 potvrdzoval iba existenciu nájomného vzťahu

k uvedeným pozemkom, avšak netvrdil, že by bol držiteľom práva prechodu a prejazdu, ktoré

sa malo v konaní určiť. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 9.12.1999, ktorou predmetné

nehnuteľnosti odkúpila navrhovateľka od P. Ž. a.s. pritom vyplýva, že bola kupovaná dielňa

s príslušenstvom, bez pozemku. Odvolací súd poukázal aj na to, že v tejto zmluve sa takisto

vôbec nič nespomína o existencii vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu

a prejazdu cez susediace pozemky. K uvedenému odvolací súd poznamenal, že pokiaľ sa

právo prechodu a prejazdu cez susediace pozemky, patriace teraz odporcovi, realizovalo, tak

bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť navrhovateľky a jej

právnych predchodcov v súvislosti s držbou predmetného práva. Dospel k záveru, že

v prípade navrhovateľky nie je možné hovoriť ani o splnení 10 ročnej, nepretržitej vydržacej

doby v zmysle , vzhľadom na dobu, kedy predmetné

nehnuteľnosti získala do vlastníctva a kedy podala návrh na súde prvého stupňa (dňa

3.3.2004). S poukazom na tieto skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti

týkajúcej sa určenia práva prechodu a prejazdu zodpovedajúcemu vecnému bremenu, podľa

zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Pokiaľ išlo o časť napadnutého

prvostupňového rozsudku, ktorou bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu navrhovateľky

o určenie, že vlastník pozemku je povinný strpieť stavbu navrhovateľky, v uvedenej časti

odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny ( ), pričom sa

stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd procesným postupom

podľa zrušil napadnutý rozsudok v časti, ktorou bol zamietnutý

návrh navrhovateľky ohľadne zriadenia vecného bremena podľa § 135c ods. 3 Občianskeho

zákonníka, ako aj v časti o náhrade trov prvostupňového konania a vec mu vrátil na ďalšie

konanie ( ). Poukázal na to, že vzhľadom na zmenu prvostupňového

rozsudku vo vyhovujúcej časti odvolacím súdom ( ) bude povinnosťou súdu

prvého stupňa v ďalšom konaní vykonať dokazovanie vo veci zriadenia vecného bremena

podľa , ktoré doposiaľ pred súdom prvého stupňa

na uvedenú alternatívu zriadenia vecného bremena vykonané nebolo. Vo svojom novom

rozhodnutí zaviazal prvostupňový súd rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania

( ).

Proti tomuto rozhodnutiu, čo do výroku o zamietnutí návrhu na určenie práva

prechodu a prejazdu zodpovedajúceho vecnému bremenu, podala v zákonnej lehote dovolanie

navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietala, že podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 1992 a to

, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami

tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa

doterajších predpisov. Preto aj v prípade, v ktorom nemohlo dôjsť k vydržaniu podľa

predpisov pred novelou, mohlo od 1.1.1992 dôjsť k vydržaniu, ak boli splnené podmienky už

podľa novely č. Uvedený novelizovaný v žiadnom

zo svojich ustanovení nevylučuje možnosť vydržania práva prechodu a prejazdu a možnosť

započítania doby oprávnenej držby právneho predchodcu navrhovateľky. Naopak, započítanie

tejto doby výslovne pripúšťa ustanovenie . Preto ona

po účinnosti novely spĺňala všetky podmienky

vydržania práva. Na podporu svojho stanoviska poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky zo dňa 26. apríla 2000 sp.zn. .

Odporca žiadal dovolanie navrhovateľky ako nedôvodné zamietnuť a zaviazať ju

na zaplatenie trov dovolacieho konania vo výške 1 970,40 Sk. Poukázal na to, že v zmysle

ustanovenia je potrebné dôsledne rozlišovať vznik právnych

vzťahov a existenciu (trvanie) právnych vzťahov. V konaní bolo preukázané, že v čase

do 1.1.1992 nemohlo byť právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržané, nakoľko nebolo

spôsobilým predmetom vydržania. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. , tak započítanie je možné iba

v prípade oprávnenej držby, čo však nebol prejednávaný prípad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu v rozsahu vyplývajúcom z a dospel k záveru, že dovolanie

navrhovateľky nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolatelia obsahovo vymedzili (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie

uvedených však nebola dovolacím súdom v konaní zistená a dovolateľka ani vo svojom

dovolaní nenamietala, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Podľa dovolacieho súdu konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté ani inou

(v ustanovení neuvedenou) vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Z obsahu dovolania navrhovateľky vyplýva, že táto ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho

viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k zamietnutiu návrhu v dovolaním

napadnutej časti, je však vecne správne.

Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré

obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo

trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým,

že spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie

nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo

právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou nehnuteľnosťou (obmedzenie

vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú

spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n

a nasledujúce ).

Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho

práva zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie

zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto

spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú

splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134

. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu

k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom

určených právnických osôb ( ).

Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha

zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že

zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej

vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

Na rozdiel od držby je vlastníctvo v platnom právnom poriadku (§ 123 a nasledujúce

) staronovo chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho

obsahom je právo vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona

základné oprávnenia, ktorými sú právo vec držať (ius possidendi), vec užívať, požívať jej

plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo s vecou disponovať (ius disponendi).

Z uvedeného vyplýva, že právo vec držať (tzv. právo držby) znamená nakladať

s vecou ako s vecou vlastnou. Ide tu teda o základné, východiskové oprávnenie vlastníka,

ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon oprávnení ostatných. Podľa vzťahu

k predmetu vlastníctva rozlišuje držiteľa oprávneného a neoprávneného,

keď v ustanovení § 130 ods. 1 definuje len držiteľa oprávneného.

Oprávnená držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ

domnieva, že bol napr. urobený právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej

skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva,

nemá vedomosť. Samotná skutočnosť, že niekto koná spôsobom, zodpovedajúcim obsahu

vecného bremena prechádzať cez pozemok nemôže viesť k záveru o oprávnenej držbe

zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné prechádzať

na základe rôznych právnych titulov.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia

zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu

rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo

vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ nadobúdateľ je

oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou

je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby,

c/ spôsobilý predmet vydržania.

Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia

subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj

z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím

na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať

pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa

nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod

(titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom

je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide

o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého

možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré

budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí

nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe

podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba, aby vydržiteľ

preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom

pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia

takéhoto nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal

vlastníkom veci, dostatočne opodstatňuje.

Právne úprava vydržania pred 1.1.1992 zásadne neumožňovala vydržanie právnickou

osobou, lebo táto právnická osoba nebola spôsobilým subjektom vydržania. Podľa

ustanovenia v znení platnom do 31.12.1991 sa

právnická osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola

so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Aj keď zákon výslovne žiaden

subjekt práva z držby nevylučoval, aj napriek tomu oprávnená držba právnickej osoby

nemohla vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania a to s ohľadom

na znenie v znení platnom do 31.12.1991. Až na základe

zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva a subjektov občianskoprávnych vzťahov bolo

možné dospieť k záveru, že právnická osoba sa stala za účinnosti platného Občianskeho

zákonníka (§ 134 ods. 1) spôsobilým subjektom vydržania.

Vzhľadom na poukaz navrhovateľa uvádzaný v dovolaní (rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky sp.zn. ) je potrebné uviesť, že aj judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyvodzuje, že oprávnenú držbu právnickej osoby pred

1.1.1992 je možné započítať do vydržacej doby, avšak len za predpokladu, že išlo

o oprávnenú držbu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že ak došlo k vzniku právneho vzťahu

alebo k vzniku nároku z tohto právneho vzťahu pred 1.1.1992, je potrebné posúdiť jeho vznik

a nároky z neho vzniknuté podľa právnej úpravy pred 1.1.1992. Ak však tento právny vzťah

pretrval i po 1.1.1992, je potrebné posúdiť ďalšiu existenciu tohto vzťahu, i nároky, ktoré

z neho vznikli, podľa právnej úpravy, ktorá nastala po 1.1.1992. Prechodné ustanovenie

je potrebné vyložiť v súlade s ,

ktorá poskytuje ochranu vlastníckemu právu a tým aj právu držby, bez ohľadu na subjekt

vlastníctva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k právnemu záveru, že

odvolací súd správne aplikoval citované zákonné ustanovenia. Záver odvolacieho súdu je

v súlade s vykonaným dokazovaním a jeho právnym vyhodnotením vyplývajúcim z ustálenej

súdnej praxe.

Dovolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že pokiaľ sa nadobúdateľ

nehnuteľnosti uspokojí iba s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je

spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp. že takéto právo sa vykonáva, pričom

táto okolnosť nie je uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii

takéhoto práva nepresvedčí, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého

požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho

vznik, overil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu a v podrobnostiach odkazuje na jeho správne

dôvody, vedúce k zamietnutiu návrhu v dovolaním napadnutej časti. Skutočnosti uvádzané

navrhovateľkou v dôvodoch jej dovolania považuje dovolací súd pre právne posúdenie veci

vzhľadom na vyššie uvedené, za právne irelevantné. Navrhovateľke ako vlastníčke

nehnuteľností zapísaných na LV č. X. pre k.ú. K. nevzniklo právo prechodu a prejazdu

zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemky (parc.č. X. a parc.č. X.) zapísané na LV č. X.

pre k.ú. K., pretože nesplnila podmienky vydržania.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , pre ktoré by bolo potrebné

rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a ani vady konania uvedené v § 237

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa

zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľke ktorá úspech nemala ( v spojení s

ods. 1 ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu preto priznal náhradu trov právneho

zastúpenia v dovolacom konaní za vyjadrenie k dovolaniu podľa § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004

Z.z. v platnom znení vo výške 1 465,80 Sk, DPH 278,50 Sk a režijného paušálu 190,-- Sk,

spolu vo výške 1 934,-- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. decembra 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková