Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)28f/368893.df5f8b.pdf
PDF · 94.29 KB
No categories available
4Cdo/53/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 53/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P. B., bývajúceho
vo V. a 2/ Ľ. B., bývajúceho v B., proti žalovanej JUDr. E. M., bývajúcej v B., o zaplatenie
35 617,07 EUR (1 073 000,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 14 Ccu 14/2003, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 24. januára 2008 sp. zn. 16 Co 244/2007 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica z 13. októbra 2005 č.k. 14 Ccu 14/03-353 v odvolaním napadnutom
výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 1/ 357 667,-- Sk (11 872,37 EUR)
s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách
prvostupňového konania a trovách štátu vo vzťahu k žalovanej. Zároveň rozhodol, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania 18 324,-- Sk
(608,25 EUR) na účet jeho zástupcu JUDr. J. M. do troch dní a že žalobcovi 2/ sa náhrada
trov odvolacieho konania nepriznáva. Potvrdenie prvostupňového rozsudku v napadnutej
časti odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých žalovaná ako sprostredkovateľka prevzala od
kupujúceho časť kúpnej ceny, ktorú v celom rozsahu predávajúcim, medzi ktorých patril aj
žalobca 1/, neodovzdala, čím na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie predstavujúce
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym
posúdením veci oboma súdmi a inými vadami konania. Okrem iného namietala, že rozsudok
odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, pretože odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými
dôvodmi jej odvolania. Vyčítala odvolaciemu súdu, že neprihliadol na nezrozumiteľnosť
petitu žaloby a na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu 1/. Poukazovala aj na nesprávnosť
právnych záverov o vzniku bezdôvodného obohatenia na jej strane ako aj o nedôvodnosti ňou
vznesenej námietky premlčania a kompenzačnej námietky.
Žalobca 1/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž v napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok,
v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného
v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci právny názor týkajúci sa jej meritórneho
posúdenia nevyslovil. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Za nedôvodnú považoval námietku
dovolateľky o nepreskúmateľnosti rozsudku odvolacieho súdu pre nevysporiadanie sa
so všetkými jej odvolacími námietkami. Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2
Rozsah povinnosti uviesť dostatočné dôvody, na ktorých je založené rozhodnutie
súdu, sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle konkrétnych
okolností každej veci. Súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentmi a návrhmi strán
na vykonanie dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t.j. ktoré sú podstatné.
Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
V preskúmavanej veci je z rozsudku odvolacieho súdu, v spojení s rozsudkom súdu
prvého stupňa, zrejmé, aké skutkové zistenia boli vyvodené z vykonaných dôkazov, akými
úvahami sa súd riadil a ako vec právne posúdil. Odvolací súd dostatočne a presvedčivo
odôvodnil svoje právne závery o opodstatnenosti uplatneného nároku ako nároku
z bezdôvodného obohatenia a o nedôvodnosti žalovanou uplatnenej kompenzačnej námietky
a námietky premlčania. Riadne sa teda vysporiadal aj s námietkami, ktoré z hľadiska
žalovaného nároku mohli byť podstatné. Pokiaľ sa inými tvrdeniami žalovanej (vrátane jej
ďalších námietok a návrhov na vykonanie dokazovania) pre ich irelevantnosť (právnu
nevýznamnosť) nezaoberal, nemožno mu v tomto smere nič vyčítať.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd dovolanie žalovanej podľa § 218 ods. l písm.c/
O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol
zaoberať aj jej ďalšími námietkami spochybňujúcimi správnosť právnych a skutkových
záverov odvolacieho súdu vrátane jeho procesného postupu z hľadiska tzv. iných vád konania.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobcovi 1/ (žalobca 2/ nebol účastníkom dovolacieho
konania) v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová