Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/97/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., s.r.o. so sídlom v K.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. A. B., advokátkou so sídlom v K., proti ţalovanému N., s.r.o. so

sídlom v K., IČO: X., zastúpenému JUDr. I. V., advokátom so sídlom v K., o zaplatenie

1 502,13 € (45 253,20 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 28. februára 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 28. februára 2008 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa ţalobou domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného zaplatiť mu sumu

45 253,20 Sk s príslušenstvom, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie ţalovaného, ktoré

získal tým, ţe od neho prijal nájomné za mesiac august 1998 zaplatené 5. augusta 1998

v uvedenej výške. Ţalobca v danom prípade plnil na základe neplatnej zmluvy (§ 39

) a ţalovaný je povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie získané na

jeho úkor ( a ).

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 4. mája 2006 č.k. -274 v spojení

s opravným uznesením zo 16. júna 2006 č.k. -288 uloţil ţalovanému

povinnosť zaplatiť ţalobcovi do 3 dní 45 253,20 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania ročne

z dlţnej sumy od 6. augusta 1998 do zaplatenia a v rovnakej lehote mu nahradiť trovy

konania. Vychádzal z toho, ţe Okresný úrad Košice I ako prenajímateľ a N., s.r.o. ako

nájomca uzavreli 12. decembra 1997 zmluvu o nájme nehnuteľností (objektu bývalej

materskej škôlky v K.) v katastrálnom území K. zapísaných na liste vlastníctva č. X. ako

parcela č. X. aţ X. a X. a ako budova súpisné č. X. (ďalej len „zmluva o nájme

nehnuteľností“). Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou 30. septembra 1998

medzi ţalovaným (ako prenajímateľom) a ţalobcom (ako nájomcom) boli prenajaté nebytové

priestory nachádzajúce sa v predmetnom objekte za účelom vykonávania obchodnej činnosti

a činností s tým spojených; ţalovaný ale voči ţalobcovi vystupoval ako prenajímateľ fakticky

uţ od 1. januára 1998 (ďalej len „zmluva o nájme nebytových priestorov“). Súd prvého

stupňa mal výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, ţe objekt bývalej materskej

škôlky nebol v čase uzavretia zmluvy o nájme nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej

republiky a v správe Okresného úradu Košice I, lebo v zmysle

o majetku obcí s účinnosťou od 1. mája 1991 prešiel do vlastníctva Mesta Košice. Išlo

o nehnuteľnosť patriacu predškolskému zariadeniu (

o majetku obcí) a keďţe ju Okresný úrad Košice I nebol oprávnený prenajať ţalovanému, je

neplatná ( ) nielen zmluva o nájme nehnuteľností, ale tieţ zmluva

o nájme nebytových priestorov. Pokiaľ ţalobca zaplatil ţalovanému spornú sumu, ţalovaný sa

prijatím tohto plnenia z neplatného právneho úkonu na úkor ţalobcu bezdôvodne obohatil

( ) a je povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie. Námietku

premlčania vznesenú ţalovaným súd nepovaţoval za dôvodnú, lebo ţalobca svoj nárok

uplatnil v zákonnej lehote. Za nedôvodnú povaţoval aj obranu ţalovaného, ktorý namietal, ţe

v petite ţaloby nie je vyjadrená synalagmatickosť záväzku a ţe by právu ţalobcu na

zaplatenie poţadovanej sumy malo korešpondovať právo ţalovaného na zaplatenie úhrady za

uţívanie predmetu „nájmu“. Výrok o príslušenstve pohľadávky odôvodnil súd prvého stupňa

poukazom na . Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

podľa

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. februára 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

zo 16. júna 2006 zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol o trovách konania. V odôvodnení

uviedol, ţe sa plne stotoţnil so správnym záverom súdu prvého stupňa, ţe v danom prípade

nedošlo k premlčaniu ţalobou uplatneného práva ţalobcu. Doplnil dokazovanie stanoviskom

Mesta Košice za účelom zistenia dôvodu, pre ktorý Okresný úrad Košice I odovzdal objekt

bývalej materskej škôlky Mestu Košice aţ po dlhom časovom odstupe – delimitačným

protokolom z 20. júna 2000, a dospel k záveru, ţe Okresný úrad Košice I mal aţ do

odovzdania tohto objektu postavenie oprávneného drţiteľa. K zmene oprávnenej drţby došlo

aţ uvedeným delimitačným protokolom. Vzhľadom na to nie je neplatná zmluva o nájme

nehnuteľností ani zmluva o nájme nebytových priestorov. Z týchto dôvodov rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol. Rozhodol tieţ o náhrade trov celého konania (§ 142

ods. 1 v spojení s ustanovením ).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca s odôvodnením, ţe

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu o platnosti zmluvy o nájme

nehnuteľností ani s jeho názorom, ţe Okresný úrad Košice I mal v čase uzavretia tejto zmluvy

postavenie oprávneného drţiteľa ( ). Pokiaľ odvolací súd

povaţoval Okresný úrad Košice I za oprávneného drţiteľa (z dôvodu, ţe k zmene drţby došlo

aţ delimitačným protokolom z 20. júna 2000), mal brať zreteľ na to, ţe Okresný úrad

Košice I bol v takom prípade povinný pri uzatváraní zmlúv postupovať v súlade s vtedy

platnými právnymi predpismi. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či odvolací súd

povaţoval Okresný úrad Košice I za oprávneného drţiteľa nehnuteľného majetku štátu alebo

nehnuteľného majetku Mesta Košice. V zmysle vyjadrenia Krajského úradu v Košiciach

z 21. novembra 2003 (č.l. 74 a 75 spisu), sa na platnosť zmluvy o nájme nehnuteľného

majetku štátu vyţaduje súhlas krajského úradu ( o správe majetku štátu

v znení neskorších predpisov), ktorý v tomto prípade nebol daný. Odvolací súd ale na to

neprihliadol. Aj keby Okresný úrad Košice I vystupoval ako oprávnený drţiteľ nehnuteľného

majetku Mesta Košice, v zmysle platného Štatútu Mesta Košice nemohol byť oprávnený

disponovať nehnuteľným majetkom voči tretím osobám (§ 29 ods. 1 písm. f/ štatútu, § 35

ods. 2 písm. e/ a f/ štatútu). Vzhľadom na uvedené dovolateľ zastával názor, ţe zmluva

o nájme nehnuteľností je neplatná v zmysle . Ţiadal preto

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu náhradu

trov dovolacieho konania. Dovolacie námietky ţalobcu označil za neopodstatnené. Predmetné

nehnuteľnosti boli na základe o majetku obcí vo

vlastníctve mesta Košice od účinnosti tohto zákona, teda od l. mája 1991; to však bolo zistené

aţ v rokoch 1999 – 2000. Keďţe „v rozhodnom čase nešlo o majetok štátu“, nevyţadovalo sa

pri jeho nájme dodrţanie postupu v zmysle o správe majetku štátu.

Námietka nesúladu nájomnej zmluvy so Štatútom mesta Košice nemá preto právnu

relevanciu. Mesto Košice sa „dozvedelo“ o svojom vlastníckom práve k predmetnému

nehnuteľného majetku najskôr v roku 1999. Okresný úrad Košice I preto nemohol postupovať

ako oprávnený drţiteľ v roku 1997 pri uzatváraní zmluvy o nájme nehnuteľností podľa

ustanovení upravujúcich uzatváranie nájomných zmlúv obcami. Navyše, Štatút mesta Košice

nie je zákon a prípadný rozpor zmluvy s týmto štatútom nemá za následok neplatnosť

zmluvy. Odvolací súd správne posúdil zmluvu o nájme nehnuteľností podľa Občianskeho

zákonníka – jej predmetom boli totiţ pozemky a stavba. Nešlo o nájom nebytových

priestorov, ako sa mylne domnieval ţalobca. V závere vyjadrenia ţalovaný poukázal na

ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej o nájme a podnájme

nebytových priestorov sa nevzťahuje na zmluvy o nájme pozemkov a stavieb ani vtedy, ak ich

súčasťou sú nebytové priestory (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

M Cdo 251/2002).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátkou

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie je

dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Vzhľadom na druhá veta dovolací súd skúmal či v konaní nedošlo

k procesným vadám v zmysle , prípadne k tzv. iným vadám konania majúcim za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

1. O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

O odňatie moţnosti účastníka pred súdom konať ( ) ide v prípade

procesne nesprávneho postupu súdu, ktorým účastníkovi znemoţnil realizáciu jeho

procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní. Podľa právneho názoru

dovolacieho súdu došlo v prejednávanej veci k tejto vade.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 pouţijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak. S účinnosťou od uvedeného dňa

v zmysle platí, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre

rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu

tohto ustanovenia vyjadrili. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej

správy k , bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Predmetné ustanovenie posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník

bude môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej povinnosti opravného

súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať pred

odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel k názoru, ţe zmluva o nájme

nehnuteľností je neplatná, lebo ju uzavrel ten, kto nebol oprávnený vystupovať ako

prenajímateľ. Obsah odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa svedčí o akcentovaní toho, ţe

zmluvu o nájme nehnuteľností bol ako prenajímateľ oprávnený uzavrieť len vlastník

nehnuteľností ( ), ktorým Okresný úrad Košice I v čase urobenia

tohto úkonu nebol (ani nekonal za vlastníka). Aplikácia ustanovenia § 130 ods. 2

nebola v konaní na súde prvého stupňa zvaţovaná.

Odvolací súd na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k názoru, ţe zmluva o nájme

nehnuteľností je platná, i keď ju uzavrela osoba odlišná od vlastníka. Ten, kto v uvedenej

zmluve vystupoval ako prenajímateľ, vykazoval totiţ znaky oprávneného drţiteľa v zmysle

, t.j. subjektu oprávneného nehnuteľnosti prenajať.

Odvolací súd teda aplikoval súdom prvého stupňa neaplikovaný § 130 ods. 2

a toto ustanovenie povaţoval pri svojom rozhodovaní za osobitne

významné. V súlade s mal preto účastníkov konania pred rozhodnutím

vyzvať, aby sa k moţnej aplikácii vyjadrili. Zo spisu ale

vyplýva, ţe odvolací súd takto nepostupoval a ţalobcovi nevytvoril procesnú moţnosť

vyjadriť sa k aplikácii tohto ustanovenia. Jeho postup mal preto za následok procesnú vadu

konania v zmysle (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 23. novembra 2010 sp. zn. , resp. uznesenie tohto súdu

z 25. novembra 2010 sp. zn. ).

2. Tzv. iná (neţ v uvedená) vada konania je dôsledkom a vonkajším

prejavom procesného nedostatku, ktorý je významný, pokiaľ mal za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). O vadu tejto povahy ide tieţ v prípade

nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (R 111/1998).

Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 3 ( ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na prijaté právne závery.

Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj prostriedkom kontroly

v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v , je nepreskúmateľný.

Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený drţiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä

má tieţ právo na plody a úţitky z veci po dobu oprávnenej drţby (§ 130 ods. 2 Občianskeho

zákonníka). Vo väzbe na to znamená, ţe oprávnený drţiteľ má

aj právo vec prenajať.

Drţba je faktický stav, pri ktorom má drţiteľ vec vo svojej moci, uţíva ju a poţíva

plody a úţitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo

opätovný výkon. Oprávneným je drţiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, ţe mu vec alebo právo patrí; pri pochybnostiach sa predpokladá, ţe

drţba je oprávnená (porovnaj ). Neoprávneným je teda

drţiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôţe byť) dobromyseľný o tom, ţe

mu vec alebo právo patrí. Oprávnená drţba sa zakladá na omyle drţiteľa, ktorý sa domnieva,

ţe je vlastníkom drţanej veci. Omyl drţiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným

je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, ţe mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou

opatrnosti, ktorú moţno so zreteľom na okolnosti toho – ktorého prípadu od kaţdého

vyţadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec beţného posudzovania veci, je neospravedlniteľný.

Drţiteľ, ktorý drţí vec na základe takého omylu, nemôţe byť drţiteľom oprávneným.

Ospravedlniteľným omylom môţe byť výnimočne aj právny omyl. Omyl tejto povahy spočíva

v neznalosti alebo v nedokonalej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho

vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl

vychádzajúci z neznalosti (nedokonalej znalosti) jednoznačného ustanovenia zákona nie je

ospravedlniteľný. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, ţe sama neznalosť

inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona nie je pri robení právneho úkonu

ospravedlniteľná, lebo pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, ţe kaţdý sa

oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

Otázku, či drţiteľ veci je (bol) oprávnený alebo neoprávnený, treba v kaţdom prípade

riešiť z objektívneho hľadiska. Pri jej riešení je vţdy potrebné vziať do úvahy, či drţiteľ pri

beţnej (normálnej) opatrnosti, ktorú moţno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu

od kaţdého poţadovať, (ne)mal alebo (ne)mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, ţe mu vec

patrí. Dobromyseľnosť drţby zaniká v momente, keď sa drţiteľ oboznámil so skutočnosťami,

ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, ţe mu vec patrí.

Záver odvolacieho súdu, ţe Okresný úrad Košice I mal v danom prípade postavenie

oprávneného drţiteľa v zmysle , nie je v napadnutom

rozsudku (napriek jeho pomerne rozsiahlemu odôvodneniu) bliţšie vysvetlený:

a/ Odvolací súd v rozpore s v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

neuviedol, na základe čoho dospel k právnemu názoru, ţe Okresný úrad Košice I v súvislosti

s významnou zmenou v právnom poriadku Slovenskej republiky (znamenajúcou prechod

značnej časti majetku štátu na obce), ku ktorej došlo prijatím

o majetku obcí účinného od 1. mája 1991, pri beţnej opatrnosti, ktorú bolo moţné od takéhoto

orgánu poţadovať, ani po 6 rokoch od účinnosti uvedeného zákona objektívne nemal alebo

nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, ţe nehnuteľnosti (objekt bývalej materskej

škôlky), ktoré prenajíma, nie sú uţ vo vlastníctve štátu.

b/ Subjektom drţby môţu byť tak osoby fyzické, ako aj osoby právnické. Pokiaľ

v prípade fyzických osôb nevznikajú v praxi výkladové problémy z hľadiska oprávnenosti

drţby, je v prípade právnických osôb situácia komplikovanejšia, lebo zo samej podstaty

právnických osôb vyplýva, ţe pri nich nejestvuje vlastné vnútorné presvedčenie právnickej

osoby, ţe určitá vec jej patrí. Za právnickú osobu robia právne úkony ich štatutárne orgány

a aj iní pracovníci alebo členovia (viď a ). Odvolací súd

pri výklade svojich právnych úvah nevysvetlil, ako riešil túto právnu otázku (tieto právne

otázky) a správanie koho (na strane prenajímateľa) ho viedlo k záveru, ţe Okresný úrad

Košice I bol pri uzatváraní zmluvy o nájme nehnuteľností konal ako dobromyseľný drţiteľ.

K obom predchádzajúcim odsekom dovolací súd dodáva, ţe samo stanovisko Mesta

Košice o príčine vypracovania delimitačného protokolu o prechode objektu bývalej materskej

škôlky na Mesto Košice aţ 20. júna 2000 (č.l. 312 spisu), ktoré odvolací súd povaţoval pri

rozhodovaní za osobitne významné, podáva obraz o dĺţke obdobia, po ktorú bola nedoriešená

otázka vlastníctva v prípade konkrétnej nehnuteľnosti, nedáva ale ţiadny podklad pre záver

o dobromyseľnosti drţby Okresného úradu Košice I v čase uzavretia zmluvy o nájme

nehnuteľností.

3. Ţalobca v dovolaní namietal, ţe zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení ( ). Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

4. So zreteľom na procesné vady konania uvedené v bodoch 1. a 2., s prihliadnutím na

ktoré prichádzalo do úvahy len zrušenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu,

dovolací súd nepristúpil k posúdeniu správnosti právnych záverov, na ktorých spočíva

rozsudok odvolacieho súdu. Procesná vada konania v zmysle totiţ vedie vţdy

k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie a nepreskúmateľné rozhodnutie súdu niţšieho stupňa

neumoţňuje opravnému súdu preskúmať správnosť v ňom prijatých záverov.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. marca 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková