Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/37/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B. S., bývajúcej v L.,

zastúpenej JUDr. M. F., advokátom so sídlom v L., proti žalovanej K. K., bývajúcej v L.,

zastúpenej JUDr. A. C., advokátom so sídlom v L., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,

vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra 2009 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 13. októbra 2009 sp. zn. a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 25. marca 2009 č.k. -44

zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

z 10. februára 2002 uzatvorenej žalobkyňou (predávajúcou) a žalovanou (kupujúcou)

ohľadom prevodu nehnuteľností v katastrálnom území K., ktoré sú v katastri nehnuteľností

vedené na liste vlastníctva č. X. ako 2-izbový byt č. 3 na 1. poschodí bytového domu súp. č.

X. spolu so zodpovedajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach

a pozemkoch. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho

záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení ( ). K tomuto záveru dospel

so zreteľom na v znení účinnom do 14. októbra 2008,

podľa ktorého sa právo k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu do katastra

nehnuteľností nezapíše, ak toto právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou.

V danom prípade došlo k takejto ďalšej právnej zmene (následnému prevodu nehnuteľností),

so zreteľom na ktorú sa žalovanou sledovaný výsledok konania (určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy) nemôže prejaviť v zmene vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností. O povinnosti

žalobkyne nahradiť žalovanej trovy konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. októbra

2009 sp. zn. odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecne správny, i keď z iného dôvodu. Odvolací súd za rozhodujúce považoval to, že

žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať pravdivosť jej tvrdenia, v zmysle ktorého je

kúpna zmluva neplatná z dôvodu, že v nej prejavená vôľa bola iba simulovaná (predstieraná).

V odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov, lebo v lehote 3 dní

od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila trovy odvolacieho konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Žiadala rozsudky súdov

oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z a odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle

tohto ustanovenia videla v procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý rozhodol bez

nariadenia pojednávania na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom za

rozhodujúce považoval dôvody, ktoré neboli dosiaľ súdom prvého stupňa posúdené.

Dovolateľka preto v odvolacom konaní nemala žiadnu možnosť argumentácie vo vzťahu

k týmto “novým“ (iným) dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietala tiež, že konanie

je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ), pričom za podstatu tejto vady označila „rozkol“ v prejednaní veci na

odvolacom súde (pozn.: jej právna vec bola vedená pod dvomi rôznymi spisovými značkami

v dôsledku toho, že súd prvého stupňa nerozhodol o časti žaloby, ktorou sa domáhala určenia

svojho vlastníctva). Dodala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), lebo súd prvého stupňa vyvodil svoj záver

o nedostatku naliehavého právneho záujmu z aplikácie

o katastri nehnuteľností v tom znení, ktoré už v čase jeho rozhodovania nebolo platné

a účinné, lebo s účinnosťou od 15. októbra 2008 bolo zmenené ; zo

zmeneného ustanovenia už možno vyvodiť existenciu jej naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení. V ostatnej časti dovolania poukazovala na viaceré nedostatky v procese

zisťovania skutkového stavu a na nesprávnosti a rozpory pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie žalobkyne nie je procesne

prípustné. Rozhodnutie odvolacieho súdu je zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného

stavu a zodpovedajúceho materiálnej pravde. Na základe tohto navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že ho treba

zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie tiež prípustné proti

rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak

smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a Žalobkyňou

napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z týchto rozsudkov. Prípustnosť podaného

dovolania preto z až 3 nevyplýva.

Dovolací súd vzhľadom na argumentáciu dovolateľky a tiež so zreteľom na § 242

ods. 1 ďalej skúmal, či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z

V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a žalobkyňa

nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či

v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle Odňatím možnosti konať

pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva vyjadrovať sa

k veci, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa dokazovaniu, podať opravný prostriedok a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu došlo v odvolacom konaní k takejto procesnej vade (§ 237

písm. f/ )

Súd prvého stupňa zamietol žalobu z dôvodu jej procesnej neprípustnosti danej

nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení (§ 80

písm. c/ ), teda z takého dôvodu, pri ktorom súd ani nemá pristúpiť k vecnému

posúdeniu (ne)opodstatnenosti žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už

v rozhodnutí sp. zn. (R 83/2007), v ktorom uviedol, že nedostatok naliehavého

právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh

nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. Z obsahu a vnútornej štruktúry odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku vyplýva, že

odvolací súd za rozhodujúce považoval zistenie, že „neboli splnené podmienky na určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože sa tvrdenia žalobkyne o neplatnosti kúpnej zmluvy ani

o simulovanom právnom úkone nepreukázali“. I keď odvolací súd dodal, že v tom videl

„doplňujúci právny dôvod“, podstata odôvodnenia svedčí o tom, že za rozhodujúce považoval

nie procesnoprávne aspekty (naliehavý právny záujem v zmysle ), ale

okolnosti hmotnoprávnej povahy (vážnosť vôle prejavenej v právnom úkone – § 37 ods. 1

). Pre jeho rozhodnutie mali teda určujúci význam okolnosti, ktoré súd

berie na zreteľ iba ak dospeje k záveru o procesnej prípustnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c/

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na závere o nedostatku

naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení, bolo legitímnym

očakávanie, že v odvolacom konaní sa budú posudzovať otázky významné z hľadiska § 80

písm. c/ , prípadne tiež očakávanie, že ak odvolací súd predsa len pristúpi aj k vecnému

posúdeniu opodstatnenosti žaloby (po zaujatí záveru, že je daný naliehavý právny záujem),

vytvorí žalobkyni procesnú možnosť brániť sa, predpokladom ktorej bude, že odvolací súd

splní svoju procesnú povinnosť vyplývajúcu z V zmysle tohto ustanovenia

ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré

pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve

účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje

rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého

stupňa; pričom žalobkyňa v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať správnosť

„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že odvolací

súd nepostupoval podľa a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto

ustanovenia nesplnil. Tým žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom ( ).

Procesná vada v zmysle , ku ktorej došlo v odvolacom konaní, je vždy

dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

So zreteľom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa dovolací súd nezaoberal

okolnosťami, z ktorých žalobkyňa vyvodzovala tzv. inú procesnú vadu konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a tiež nesprávne právne posúdenie veci ( ).

S podstatou, dôsledkami a súvislosťami tejto jej argumentácie sa vyporiada súd, ktorému sa

vec vracia na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková