Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5ea/365261.f13bba.pdf
PDF · 103.72 KB
No categories available
3Cdo/37/2010
Najvyšší súd 3 Cdo 37/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B. S., bývajúcej v L.,
zastúpenej JUDr. M. F., advokátom so sídlom v L., proti žalovanej K. K., bývajúcej v L.,
zastúpenej JUDr. A. C., advokátom so sídlom v L., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4 C 10/2009, o dovolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra 2009 sp. zn. 14 Co 235/2009,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 13. októbra 2009 sp. zn. 14 Co 235/2009 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom z 25. marca 2009 č.k. 4 C 10/2009-44
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
z 10. februára 2002 uzatvorenej žalobkyňou (predávajúcou) a žalovanou (kupujúcou)
ohľadom prevodu nehnuteľností v katastrálnom území K., ktoré sú v katastri nehnuteľností
vedené na liste vlastníctva č. X. ako 2-izbový byt č. 3 na 1. poschodí bytového domu súp. č.
X. spolu so zodpovedajúcim spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach
a pozemkoch. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). K tomuto záveru dospel
so zreteľom na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. v znení účinnom do 14. októbra 2008,
podľa ktorého sa právo k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu do katastra
nehnuteľností nezapíše, ak toto právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou.
V danom prípade došlo k takejto ďalšej právnej zmene (následnému prevodu nehnuteľností),
so zreteľom na ktorú sa žalovanou sledovaný výsledok konania (určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy) nemôže prejaviť v zmene vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností. O povinnosti
žalobkyne nahradiť žalovanej trovy konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. októbra
2009 sp. zn. 14 Co 235/2009 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny, i keď z iného dôvodu. Odvolací súd za rozhodujúce považoval to, že
žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať pravdivosť jej tvrdenia, v zmysle ktorého je
kúpna zmluva neplatná z dôvodu, že v nej prejavená vôľa bola iba simulovaná (predstieraná).
V odvolacom konaní procesne úspešnej žalovanej nepriznal náhradu trov, lebo v lehote 3 dní
od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila trovy odvolacieho konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Žiadala rozsudky súdov
oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. a odňatie možnosti pred súdom konať v zmysle
tohto ustanovenia videla v procesnom postupe odvolacieho súdu, ktorý rozhodol bez
nariadenia pojednávania na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom za
rozhodujúce považoval dôvody, ktoré neboli dosiaľ súdom prvého stupňa posúdené.
Dovolateľka preto v odvolacom konaní nemala žiadnu možnosť argumentácie vo vzťahu
k týmto “novým“ (iným) dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietala tiež, že konanie
je postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pričom za podstatu tejto vady označila „rozkol“ v prejednaní veci na
odvolacom súde (pozn.: jej právna vec bola vedená pod dvomi rôznymi spisovými značkami
v dôsledku toho, že súd prvého stupňa nerozhodol o časti žaloby, ktorou sa domáhala určenia
svojho vlastníctva). Dodala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), lebo súd prvého stupňa vyvodil svoj záver
o nedostatku naliehavého právneho záujmu z aplikácie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností v tom znení, ktoré už v čase jeho rozhodovania nebolo platné
a účinné, lebo s účinnosťou od 15. októbra 2008 bolo zmenené zákonom č. 384/2008 Z.z.; zo
zmeneného ustanovenia už možno vyvodiť existenciu jej naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. V ostatnej časti dovolania poukazovala na viaceré nedostatky v procese
zisťovania skutkového stavu a na nesprávnosti a rozpory pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie žalobkyne nie je procesne
prípustné. Rozhodnutie odvolacieho súdu je zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného
stavu a zodpovedajúceho materiálnej pravde. Na základe tohto navrhla dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že ho treba
zrušiť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je
dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu
prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie tiež prípustné proti
rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak
smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd
vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Žalobkyňou
napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z týchto rozsudkov. Prípustnosť podaného
dovolania preto z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplýva.
Dovolací súd vzhľadom na argumentáciu dovolateľky a tiež so zreteľom na § 242
ods. 1 O.s.p. ďalej skúmal, či procesná prípustnosť dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p.
V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. žalobkyňa
nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či
v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva vyjadrovať sa
k veci, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa dokazovaniu, podať opravný prostriedok a pod.).
Podľa názoru dovolacieho súdu došlo v odvolacom konaní k takejto procesnej vade (§ 237
písm. f/ O.s.p.)
Súd prvého stupňa zamietol žalobu z dôvodu jej procesnej neprípustnosti danej
nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení (§ 80
písm. c/ O.s.p.), teda z takého dôvodu, pri ktorom súd ani nemá pristúpiť k vecnému
posúdeniu (ne)opodstatnenosti žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril už
v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 91/2006 (R 83/2007), v ktorom uviedol, že nedostatok naliehavého
právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh
nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“.
Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil. Z obsahu a vnútornej štruktúry odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku vyplýva, že
odvolací súd za rozhodujúce považoval zistenie, že „neboli splnené podmienky na určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože sa tvrdenia žalobkyne o neplatnosti kúpnej zmluvy ani
o simulovanom právnom úkone nepreukázali“. I keď odvolací súd dodal, že v tom videl
„doplňujúci právny dôvod“, podstata odôvodnenia svedčí o tom, že za rozhodujúce považoval
nie procesnoprávne aspekty (naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.), ale
okolnosti hmotnoprávnej povahy (vážnosť vôle prejavenej v právnom úkone – § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Pre jeho rozhodnutie mali teda určujúci význam okolnosti, ktoré súd
berie na zreteľ iba ak dospeje k záveru o procesnej prípustnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c/
Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na závere o nedostatku
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení, bolo legitímnym
očakávanie, že v odvolacom konaní sa budú posudzovať otázky významné z hľadiska § 80
písm. c/ O.s.p., prípadne tiež očakávanie, že ak odvolací súd predsa len pristúpi aj k vecnému
posúdeniu opodstatnenosti žaloby (po zaujatí záveru, že je daný naliehavý právny záujem),
vytvorí žalobkyni procesnú možnosť brániť sa, predpokladom ktorej bude, že odvolací súd
splní svoju procesnú povinnosť vyplývajúcu z § 213 ods. 2 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia
ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve
účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje
rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého
stupňa; pričom žalobkyňa v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať správnosť
„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že odvolací
súd nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto
ustanovenia nesplnil. Tým žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Procesná vada v zmysle § 237 O.s.p., ku ktorej došlo v odvolacom konaní, je vždy
dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd preto rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
So zreteľom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa dovolací súd nezaoberal
okolnosťami, z ktorých žalobkyňa vyvodzovala tzv. inú procesnú vadu konania (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a tiež nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
S podstatou, dôsledkami a súvislosťami tejto jej argumentácie sa vyporiada súd, ktorému sa
vec vracia na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková