Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/176/2016

Identifikačné číslo spisu: 2107215231 Dátum vydania rozhodnutia: 23.11.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:2107215231.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu MUDr. J. Y., bývajúceho v O., J.. T. XXX/X, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Limbová 2, o porušení práva zaručeného ústavným článkom 19 ods. 1 SR a uloženie povinnosti vydať osvedčenie zápočtu pre účely sociálneho poistenia a priznanie nároku na primerané odškodnenie, vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 15. júla 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolacie konanie zastavuje.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozhodujúci o odvolaní žalobcu, označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) z 2. októbra 2012 č. k. -118, ktorým prvoinštančný súd zamietol návrh žalobcu. Potvrdenie rozsudku prvoinštančného súdu odôvodnil odvolací súd jeho vecnou správnosťou, stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ani naliehavý právny záujem na ním požadovaných určeniach.

2. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Namietal nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa aj odvolacieho súdu. Prvoinštančný súd uznesením z 19. mája 2015 č. k. -175 vyzval dovolateľa na odstránenie nedostatku zastúpenia dovolateľa advokátom. Dovolateľ však nedostatok svojho zastúpenia advokátom však neodstránil. Pre úplnosť v tejto časti možno ešte uviesť, že uznesením vyzývajúcim na odstránenie nedostatku právneho zastúpenia dovolateľa, prvoinštančný súd dovolateľa poučil o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci účastníkom, ktorí o to požiadajú a u ktorých sú splnené predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov (vrátane poučenia, že ak v určenej lehote 10 dní, počítanej od doručenia uznesenia, nepríde k predloženiu plnomocenstva udeleného dovolateľom

zvolenému advokátovi ani k oznámeniu a doloženiu, že dovolateľ požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie mu právnej pomoci, predstavovanej zastupovaním advokátom v dovolacom konaní, dovolací súd konanie zastaví) .

3. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť (, ďalej len „“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), ktorému bola vec na rozhodnutie predložená až po 1. júli 2016 (14. septembra 2016) a ktorý tak k rozhodovaniu v tejto veci mohol pristúpiť až za účinnosti , postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Nakoľko však prvoinštančný i odvolací súd rozhodli ešte pred 1. júlom 2016 a rovnako ešte za účinnosti ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) došlo i k podaniu dovolania aj vydaniu uznesenia prvoinštančného súdu, vyzývajúceho dovolateľa na odstránenie vád podania, v záujme rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 ), ako aj ďalšieho základného princípu o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 ), bolo potrebné si predovšetkým vyriešiť otázku existencie podmienok konania o dovolaní a možností následného postupu dovolacieho súdu (s prihliadnutím na to, že nová úprava procesného práva oproti tej skoršej predpokladá čiastočne odchylný postup pri odstraňovaní vád dovolania a tiež iný spôsob naloženia s dovolaním v prípade nesplnenia podmienky dovolacieho konania, spočívajúcej v principiálnom povinnom zastúpení dovolateľa advokátom).

4. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednávanie dovolaní a rozhodovanie o nich ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tiež , i nedostatok osobitnej úpravy v , teda v ), v rámci skúmania splnenia podmienok, za ktorých môže o dovolaní konať dospel k záveru, že tieto podmienky (konania) nie sú splnené.

5. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Táto úprava sa až na možnosť ustanovenia zákonnej odchýlky od vymedzeného pravidla zhoduje so skoršou úpravou procesného práva, podľa ktorej kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (tu por. ).

6. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa odseku 3 rovnakého zákonného ustanovenia ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie; pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí a ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. V týchto prípadoch ide (až na nahradenie slovného spojenia „podmienky konania“ synonymom „procesné podmienky“) o úplné prevzatie skoršej úpravy, nachádzajúcej sa v ustanoveniach vety prvej a

7. Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť taktiež spísané advokátom. Podľa odseku 2 tu citovaného ustanovenia povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. U týchto ustanovení sa nová úprava procesného práva od tej skoršej (formulovanej v ust.

vety druhej ) líši už výraznejšie. Nie je to len pre rozšírenie výnimky z pravidla povinného zastúpenia dovolateľa advokátom aj na prípady sporov s ochranou slabšej strany sporu, v ktorých bude postačujúcim zastupovanie dovolateľa na to určenou osobou či organizáciou, pokiaľ táto bude reprezentovaná zamestnancom alebo členom s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ale predovšetkým pre zakotvenie novej podmienky uskutočnenia dovolacieho konania, ktorou je to, aby aj všetky podania v takomto konaní (dovolanie z toho nevynímajúc) boli spísané advokátom.

8. Okrem už uvedeného je tu však tiež ustanovenie , podľa ktorého odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie (o. i.) poučenie o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní; rovnakého zákona, podľa ktorého ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania; , podľa ktorého na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak a napokon i tohto právneho predpisu, podľa ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa .

9. Nedostatok povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu tradične ponímaný ako nedostatok podmienky konania (dnes procesnej podmienky), ktorý bráni uskutočneniu konania o dovolaní a ktorý je pri neodstránení vady ani na výzvu súdu spojenú s príslušnými poučeniami dôvodom zastavenia dovolacieho konania. Nová úprava procesného práva síce nesplnenie tejto a aj ďalšej podmienky dovolacieho konania, predstavovanej spísaním dovolania a ďalších podaní dovolateľa advokátom, sankcionuje odmietnutím dovolania, ale aby k nemu mohlo dôjsť, musí tu byť stav kumulatívneho nesplnenia oboch takýchto podmienok. Takýto stav však logicky musí byť vylúčený v dovolacích konaniach začatých pred 1. júlom 2016 (o aké ide aj v prejednávanej veci), v ktorých jednak rozhodné právo nepočítalo aj s podmienkou spísania dovolania (resp. ďalších podaní dovolateľa) advokátom, okrem toho však nepredpokladalo ani prvotné poučenie strany sporu o podmienkach, za ktorých bude možné uplatniť právo brojiť proti skorším rozhodnutiam dovolaním.

10. V odvolacích konaniach skončených do 30. júna 2016 vrátane nie je z čoho vyvodiť primárnu povinnosť odvolacieho súdu na vypravenie písomného vyhotovenia rozhodnutia náležitosťami podľa a dôsledkom neexistencie takejto povinnosti je, že tu nemôže prísť do úvahy ani sekundárna povinnosť súdu prvej inštancie odstraňovať vady dovolania podľa

11. V prejednávanej veci dovolateľ (žalobca ako fyzická osoba) právnické vzdelanie nemá a pre začatie dovolacieho konania, ako aj pre pristúpenie súdu prvej inštancie k odstraňovaniu vád dovolania ešte pred 1. júlom 2016 nešlo uvažovať o tom, žeby tu mohlo ísť o výnimku z pravidla podľa Pretože v čase začatia dovolacieho konania dovolateľ zastúpený advokátom nebol, súd prvej inštancie ho (uznesením) vyzval na odstránenie tejto vady vrátane poučenia, akým spôsobom možno vadu odstrániť (buď predložením plnomocenstva pre advokáta zvoleného si samým dovolateľom alebo oznámením a doložením, že došlo k podaniu žiadosti Centru právnej pomoci, aby dovolateľovi nedostatok príslušnej podmienky dovolacieho konania pomohlo odstrániť ono). Dovolateľ však na výzvu uvedenú vadu neodstránil.

12. Ak preto dovolateľ neodstránil nedostatok procesnej podmienky dovolacieho konania ani na výzvu súdu, najvyššiemu súdu neostalo iné, než dovolacie konanie podľa v spojení s zastaviť (bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napádaného rozhodnutia).

13. O náhrade trov dovolacieho konania bolo potom rozhodnuté podľa v spojení s , keď zastavenie dovolacieho konania procesne zavinil žalobca, no žalovanej preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. V súvislosti so správnou interpretáciou a C . s. p. dovolací súd poznamenáva, že dvojfázové rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku

na náhradu trov konania a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady).

14. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.