Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom G.. XX, XXX XX P., Spolková republika Nemecko, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Marínou Gallovou, advokátkou, so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 42 214 297, proti žalovanému: Mgr. Imrich Šimulák, správca konkurznej podstaty úpadcu: Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, sídlo kancelárie správcu: ul. N. XX, XXX XX P., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom M. N. XXXX/ XX, XXX XX O. H., v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o., Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -413 zo dňa 8. februára 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -413 zo dňa 8. februára 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol tak, že zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o., Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 185/2016 zo dňa 27.9.2016 /opravený v Obchodnom vestníku č. 190/2016 zo dňa 4.10.2016/, v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. sa vylučuje súpisová zložka majetku, a to byt č. 12, na 3. poschodí, vchod 8A, bytového domu Kubínske terasy, spoluvlastnícky podiel 1/1 evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. H., nachádzajúci sa na parcele č. 1057/59, druh stavby 9, popis stavby bytový dom, Kubínske terasy, súpisné č. XXXX, na pozemku registra C KN parcela č. 1057/99, s podielom 8550/488553 na spoločných častiach a zariadeniach domu. Výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol rozhodné tvrdenia žalobcu a doložené dôkazy uvedené v žalobe doručenej okresnému súdu dňa 25.1.2018, procesnú obranu žalovaného v rámci vyjadrenia sa na pojednávaní vytýčeného na termín 8.1.2019, ďalej vyjadrenia žalobcu k obrane žalovaného v podaní doručenom okresnému súdu dňa 18.1.2019 a doplňujúce podanie zo dňa 31.1.2019, ktorým žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu.

3. Okresný súd pri skúmaní podmienky právomoci vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom je v tejto veci subjekt fyzickej osoby s bydliskom mimo územia SR, štátny príslušník Spolkovej republiky Nemecko, ako to vyplývalo i z vyjadrenia samotnej právnej zástupkyne žalobcu podľa č.l. 396, zohľadnil charakter predmetného konania, ktoré je nepochybne konaním úzko spätým s konkurzným konaním vedeným na majetok označeného úpadcu v tom zmysle, že je konaním týmto konkurzným konaním vyvolaným. Konkurzné konanie na majetok úpadcu je vedené pred Okresným súdom Žilina. Z Článku 1 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (ďalej už len Nariadenie) v spojení s prílohou D - Tabuľka zhody a Článku 85 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20.5.2015 o insolvenčnom konaní vyplýva, že Nariadenie sa vzťahuje na kolektívne konkurzné konania, pri ktorých ide o čiastočné alebo úplné zbavenie majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora. V Článku 3 označené Nariadenie potom podrobnejšie upravuje medzinárodnú súdnu právomoc súdov členských štátov na vedenie hlavného konkurzného konania, vedľajšieho konkurzného konania a územného konkurzného konania. Podľa bodu 7 úvodnej časti Nariadenia je pre konkurzné konania bez rozdielu vylúčená aplikácia Bruselského Dohovoru o súdnej právomoci a vymáhaní rozsudkov v občianskych a obchodných veciach v znení zmien a doplnkov. Konanie v tejto veci je konanie s konkurzným konaním Okresného súdu Žilina na majetok označeného úpadcu tak úzko späté, že by bolo v rozpore s účelom vyplývajúcim z bodu 3 úvodnej časti a s úpravou v bode 7 úvodnej časti Nariadenia riešiť otázku právomoci v tejto veci inak, než v prospech slovenského súdu. Z uvedeného okresný súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci na rozhodnutie veci. I v otázke rozhodného práva vychádzal okresný súd zo zohľadnenia špecifík predmetného konania na základe takého typu žaloby, ako je incidenčná žaloba vyvolaná konkurzným konaním, v nadväznosti na čo bolo potrebné na právne posúdenie tejto veci aplikovať právny poriadok SR.

4. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že po podaní žaloby v tejto veci postupoval podľa a žalovaného vyzval, aby sa k žalobe v stanovenej lehote vyjadril, a to uznesením č.k. -56 zo dňa 26.4.2018. V tomto uznesení žalovaného zároveň poučil podľa a . Žalovaný na túto výzvu súdu nereagoval. Spolu s predvolaním na prvý termín pojednávania okresný súd žalovaného poučil podľa o sudcovskej koncentrácii konania (č.l. 69) a rovnaké poučenie o sudcovskej koncentrácii konania bolo žalovanému už cestou právneho zástupcu dané i v predvolaní na ďalšie pojednávanie vytýčené na deň 8.1.2019 (č.l. 113). Napriek uvedeným poučeniam a skutočnosti, že plnú moc žalovaný udelil právnemu zástupcovi už 22.11.2018 (č.l. 84), učinil žalovaný prvé vecné vyjadrenie vo veci vymedzujúce obsah jeho procesnej obrany až priamo na pojednávaní dňa 8.1.2019. Okresný súd uviedol, že na pojednávaní dňa 8.1.2019 žalobca po odprezentovaní procesnej obrany žalovaného na jednej strane poukazoval na skutočnosť, že žalovaný mal dostatočný priestor na vyjadrenie sa k žalobe ešte pred pojednávaním a zároveň na druhej strane žalobca žiadal poskytnúť lehotu na oboznámenie sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalovaným na pojednávaní dňa 8.1.2019 a doručenými žalobcovi cestou právneho zástupcu na tomto pojednávaní a zároveň na vyjadrenie sa k vznesenej procesnej obrane žalovaného. Okresný súd primárne konštatoval, že vyššie uvedené časové súvislosti týkajúce sa udelenia plnej moci žalovaným právnemu zástupcovi a vytýčenia druhého termínu pojednávania vo veci na deň 8.1.2019, na ktorý termín pojednávania bol žalovaný cestou právneho zástupcu žalovaného včas a riadne predvolaný a obsah procesných poučení daných žalovanému k momentu začatia prvého pojednávania, umožnili nezohľadnenie komplexu argumentácie žalovaného uvedenej cestou jeho právneho zástupcu, ktorou tento vymedzoval vznesenú procesnú obranu v tejto veci prvýkrát až na pojednávaní 8.1.2019 s odôvodnením a poukazom na rozsiahlosť agendy, ktorú bolo potrebné pre spracovanie vyjadrenia žalovaného v rámci procesnej obrany žalovaného preskúmať. Pri tomto primárnom závere okresného súdu bola následne ako irelevantná hodnotená právnym zástupcom žalovaného tvrdená nesúčinnosť samotného žalovaného vo vzťahu k právnemu zástupcovi, resp. postup žalovaného v rozpore so záujmami všetkých veriteľov. Okresný súd poukázal na to, že úprava sudcovskej koncentrácie podľa , súdu dáva možnosť neprihliadnuť na prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli vznesené včas, pričom však túto možnosť za vzniknutej procesnej situácie nevyužil, a to jednak práve z dôvodu postoja žalobcu, ktorý chcel ku vznesenej procesnej obrane žalovaného zaujať stanovisko a zároveň v záujme vecného vysporiadania sa s predmetom sporu tak, aby súd prvej inštancie využil priestor pre zaujatie svojho hodnotiaceho záveru k vecným súvislostiam prejednávaného sporu v súlade s Čl. 2 ods. 1 .

5. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu postupom podľa Čl. 8, Čl. 2 ods. 1, 2, Čl. 15 ods. 1, 2, , , , , , , , , , , , právne posúdeným za aplikácie , , , , , a , , v spojení s , , , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ,n"), , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,R"), okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

6. Okresný súd poukázal na medzi stranami v konaní nespornú skutočnosť existencie a obsahu nasledovných právnych úkonov: Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 27.5.2013 uzatvorenej medzi darcami p. N. I. a D. I. a obdarovaným - žalobcom, ktorý je zároveň povinným z vecného bremena, pričom oprávnenou z vecného bremena je I. K., rod. G., Zmluvy o prevode vlastníctva bytov uzatvorenou medzi predávajúcim Václavů, s.r.o. a kupujúcim IV. Capital, a.s. dňa 18.12.2009, Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi záložným veriteľom UNISTAV HSV spol. s r.o., Košice, dlžníkom Václavů, s.r.o., Ružomberok a záložcom IV. Capital, a.s. zo dňa 6.5.2011 a Zmluvy o dielo č. 01/2009 uzatvorenou medzi objednávateľom Václavů, s.r.o. a zhotoviteľom UNISTAV HSV spol. s r.o. dňa 26.10.2009.

7. Vzhľadom na typ žaloby o vylúčenie veci zo súpisu všeobecnej podstaty, pre ktorú úprava podľa veta prvá ustanovuje na jej včasné podanie lehotu vyplývajúcu z uznesenia konkurzného súdu (v prejednávanej veci išlo o lehotu vyplývajúcu z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. -862 zo dňa 13.12.2017 podľa ods. I. výroku tohto uznesenia - 50 dní od doručenia tohto uznesenia, ktoré uznesenie bolo v Obchodnom vestníku č. 242/2017 uverejnené s dňom vydania 20.12.2017 - č.l. 65 a podľa v konaní nesporného tvrdenia žalobcu bolo tomuto doručené dňa 3.1.2018) a pri zohľadnení podania žaloby Okresnému súdu Žilina dňa 25.1.2018, ako vyplývalo z č.l. 1 spisu, súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba vo veci bola podaná včas.

8. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 44/2016 s dňom vydania 4.3.2016 (č.l. 63) vyplývala skutočnosť vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka: Václavů, s.r.o., Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735 s účinkami od 5.3.2016 a ustanovenie subjektu KP recovery, k.s., so sídlom Žilina, Sládkovičova 6, IČO: 46 404 503 do funkcie správcu.

9. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 117/2016 s dňom vydania 17.6.2016 bola zrejmá skutočnosť odvolania pôvodného správcu úpadcu, teda subjektu KP recovery, k.s. z funkcie správcu a ustanovenie Mgr. Imricha Šimuláka - žalovaného do funkcie správcu označeného úpadcu.

10. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 185/2016 s dňom uverejnenia 27.9.2016 vyplývalo doplnenie súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o., Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735 (ďalej už len úpadca) o súpisovú zložku č. 11: byt č. 12, 3. poschodie, vchod 8A, spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný na liste vlastníctva XXXX, katastrálne územie: O. H., nachádzajúci sa na parcele číslo 1057/59, druh stavby 9, popis stavby bytový dom, Kubínske terasy, so súpisným č. XXXX, na pozemku reg. C KN parc. číslo 1057/59, s podielom 8550/488553 na spoločných častiach a zariadeniach domu (ďalej len súpisová zložka majetku alebo súpisová zložka), pričom išlo o majetok zapísaný so spornou poznámkou: Osoba, v prospech ktorej svedčí zápis: H. S., rod. H., G.. XX, P., XXX XX Deutschland, osoba uvedená ako vlastník na LV a uvedenie dôvodu spísania majetku do súpisu: Majetok scudzený odporovateľným právnym úkonom.

11. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 190/2016 s dňom uverejnenia 4.10.2016 vyplývalo zverejnenie opravy dôvodu zápisu majetku do súpisu majetku, a to na dôvod: Majetok scudzený neplatným právnym úkonom.

12. Po skonštatovaní včasnosti podania žaloby, aktívnej legitimácie žalobcu podľa , s poukazom na OV č. 242/2017 s dňom vydania 20.12.2017 (uverejnenie uznesenia konkurzného súdu č.k. -862 zo dňa 13.12.2017) a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. H., ako aj pasívnej legitimácie žalovaného podľa veta prvá , okresný súd vo všeobecnej rovine uviedol, že predpokladom úspešnosti vylučovacej žaloby podľa sú nasledovné podmienky: 1/ vec bola správcom konkurznej podstaty príslušného úpadcu zahrnutá do súpisu majetku konkurznej podstaty, 2/ excindančná žaloba je podaná osobou odlišnou od úpadcu a došla súdu najneskôr posledný deň lehoty určenej tejto osobe na podanie žaloby súdom, ktorý vyhlásil konkurz, 3/ žalovaným je správca konkurznej podstaty, 4/ v čase, keď súd rozhoduje o vylúčení veci, účinky konkurzu trvajú a vec je naďalej spísaná v konkurznej podstate (nebola medzičasom zo súpisu konkurznej podstaty správcom vylúčená),

5/ osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu, preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej. Uvedené podmienky úspešnosti vylučovacej žaloby sú usporiadané kumulatívne, čo znamená, že pri nesplnení ktorejkoľvek z nich nie je možné tejto žalobe vyhovieť.

13. Okresný súd podmienky č. 1, 2, 3 a 4 vyhodnotil na základe výsledkov vykonaného dokazovania ako naplnené.

14. Úlohou okresného súdu po vykonanom dokazovaní bolo hodnotenie otázky naplnenia, resp. nenaplnenia podmienky č. 5/, teda vyhodnotenie skutkovej a právnej dôvodnosti tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu svedčí právo vylučujúce zápis súpisovej zložky majetku do súpisu majetkovej podstaty úpadcu. Žalobca tvrdil, že mu právo vylučujúce zápis súpisovej zložky do všeobecnej podstaty úpadcu - vlastnícke právo svedčí na základe Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi darcami: N. I. a D. I. a obdarovaným - žalobcom, ktorý je zároveň povinným z vecného bremena, pričom oprávnenou z vecného bremena je I. K., rod. G. zo dňa 27.5.2013 (ďalej len Darovacia zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena). Vklad Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena bol do katastra nehnuteľností povolený rozhodnutím Správy katastra Dolný Kubín, č. vkladu: V 930/13 zo dňa 17.7.2013.

15. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie primárne oboznámením listinných dôkazov: Darovacou zmluvou a Zmluvou o zriadení vecného bremena a rozhodnutím Správy katastra Dolný Kubín č. vkladu V 930/13 a konštatoval, že Darovacia zmluva a Zmluva o zriadení vecného bremena obsahuje všetky podstatné náležitosti, dohoda o ktorých je potrebná z hľadiska hmotného práva ( k Darovacej zmluve a , k Zmluve o zriadení vecného bremena zmluvou), pre platné a účinné uzatvorenie takejto zmluvy.

16. Pri hodnotení tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu svedčí právo vylučujúce zápis predmetnej súpisovej zložky majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu - vlastnícke právo k súpisovej zložke, okresný súd vychádzal po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania zo záverov Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 3. mája 2017, podľa ktorého: Ústavný súd Slovenskej republiky z hľadiska poskytnutia ústavno-právnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa /princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte/ a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka /princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko má sám/. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom /katastrálnom konaní/. V článku III. bod 18. odôvodnenia označený Nález Ústavného súdu SR odkázal na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 16.3.2016 (na ktorý poukazoval v tejto veci i žalobca už priamo v žalobe), kde Ústavný súd SR konštatoval, že: Aj keď explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť - ako to konštatovali všeobecné súdy - že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu /dominum auctoris/ povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre Ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris" /I.ÚS 50/2010/ o nové interpretačné závery, či vývoj sociálnej reality, najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci /kataster nehnuteľností, súd a podobne/. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromno-právnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu /porovnaj aj R/ 14/2009/. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jej spochybňovaní treťou osobou. Ďalej s odkazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. , Nález Ústavného súdu SR sp.zn. uvádza bod 18. odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. , podľa ktorého: Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III.ÚS 415/15op.) a v ostatnom Náleze sp.zn. z 28. januára 2016 zhrnul doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnú právnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa domnieva, že toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe /č. v platnom znení/.

17. Podľa okresného súdu uvedené Nálezy Ústavného súdu SR bolo nevyhnutné pre potreby rozhodnutia tejto veci považovať za rozhodnutia najvyššej súdnej autority v zmysle Čl. 2 ods. 2 a ich závery boli ako ustálená rozhodovacia prax tejto najvyššej súdnej autority pre rozhodnutie v tejto veci určujúce, zásadné a z nich pri svojom meritórnom rozhodnutí v tejto veci vychádzal. Pri tomto konštatovaní potom vo vecnej rovine bolo potrebné procesnú obranu žalovaného, ktorú tento zakladal na tvrdení o neplatnosti Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena z dôvodu tvrdených vád právnych úkonov, ktoré predchádzali uzatvoreniu tejto Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena alebo na nulitnosti aktov viažucich sa k právnym úkonom, ktoré predchádzali uzatvoreniu Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena, vyhodnotiť ako nedôvodnú. Zároveň pokiaľ žalovaný podporoval svoju procesnú obranu inými ním označenými rozhodnutiami, z ktorých vyvodzoval závery tvrdené v rámci procesnej obrany, okresný súd sa s touto argumentáciou žalovaného a závermi ním označených rozhodnutí vysporiadaval podľa práve s poukazom na vyššie citované závery Nálezov Ústavného súdu SR, ktoré jednak čiastočne časovo nasledujú po žalovaným označených rozhodnutiach, a tiež z hľadiska skutkových východísk sú práve citované závery Nálezov Ústavného súdu SR na prejednávanú vec priamo a priliehavo aplikovateľné.

18. Darovaciu zmluvu a Zmluvu o zriadení vecného bremena okresný súd hodnotil ako platný a účinný právny úkon, na základe ktorého nadobudol žalobca ako dobromyseľný nadobúdateľ konajúci v dobrej viere zápis týkajúci sa predmetnej súpisovej zložky majetku do katastra nehnuteľností a takto nadobudnuté vlastnícke právo žalobcu k predmetnej súpisovej zložke je právom, ktoré jej zápis do súpisu majetkovej podstaty úpadcu vylučuje. Dobromyseľnosť samotného žalobcu pri uzatvorení Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú okresný súd považoval za nespornú, nepochybnú a najmä kľúčovú, v konaní jednak zo strany žalovaného v rámci jeho procesnej obrany s konkrétnym odôvodnením namietaná nebola a nebola vykonaným dokazovaním vyvrátená a ani relevantne spochybnená. Na základe týchto konštatovaní okresný súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

19. Podporne okresný súd doplnil, že v rámci procesnej obrany uvádzanej v tomto konaní nebolo oproti skutočnosti vyplývajúcej zo zápisu v Obchodnom vestníku č. 185/2016 zo dňa 27.9.2016 odôvodňované zapísanie predmetnej súpisovej zložky do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu z dôvodu scudzenia odporovateľným právnym úkonom. V tejto časti bolo však potrebné v celom rozsahu poukázať na argumentáciu žalobcu vyplývajúcu z bodu 1 písm. a) písomného odôvodnenia žaloby, s ktorou sa okresný súd v celom rozsahu stotožnil a podľa ktorej žalobca nikdy neuznal ani neuznáva voči žalovanému alebo voči úpadcovi žiadny odporovateľný právny úkon a voči žalobcovi nebolo vedené žiadne súdne konanie, ktoré by skončilo právoplatným rozhodnutím o neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k nadobudnutiu súpisovej zložky od úpadcu. V tejto časti poukázal okresný súd na úpravu podľa , z ktorej vyplýva jednak lehota, ako aj zákonom ustanovený spôsob uplatnenia odporovateľnosti v súvislosti s konkurzným konaním a vo väzbe na to právny záver okresného súdu o nemožnosti posúdenia odporovateľnosti právneho úkonu podľa tejto právnej úpravy v tomto konaní v prejudiciálnej rovine. Pri absencii preukázania samotného uplatnenia odporovateľnosti voči konkrétnemu právnemu úkonu bolo nevyhnutné konštatovať nedôvodnosť zápisu predmetnej súpisovej zložky do súpisu majetku s vymedzením dôvodu jeho scudzenia bližšie neidentifikovaným odporovateľným právnym úkonom.

20. Vzhľadom na vyššie vymedzený primárny záver odôvodňujúci meritórne rozhodnutie, zaujal okresný súd ďalej stanovisko k procesnej obrane žalovaného vo vecnej rovine len podporne, a to s nasledovnými závermi: Pokiaľ žalovaný tvrdil absolútnu neplatnosť právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytov uzatvorenej medzi úpadcom a IV. Capital, a.s. dňa 18.12.2009 (ďalej len ,,Zmluva o prevode bytov alebo Zmluva o prevode vlastníctva bytov") podľa z dôvodu, že predmetom tejto zmluvy boli rozostavané byty, resp. bytový dom, u ktorého predmetu prevodu nebol dosiahnutý taký stupeň rozostavanosti, aby išlo o spôsobilý predmet prevodu - o spôsobilý predmet občiansko-právneho vzťahu v zmysle úpravy , okresný súd poukázal na úpravu podľa Katastrálneho zákona a komentár podľa ASPI k tomuto ustanoveniu, podľa ktorého: Keďže v katastri sa evidujú aj niektoré rozostavané stavby, rozostavané byty a nebytové priestory ( Katastrálneho zákona), bolo potrebné vymedziť tieto pojmy. O tom, či rozostavaná stavba zodpovedá definícii, alebo nie a teda či bude evidovaná v katastri, rozhoduje katastrálny odbor okresného úradu podľa ustanovenia Katastrálneho zákona. Rovnako v tejto časti poukázal na úpravu podľa Katastrálneho zákona. V skutkovej rovine v tejto časti poukázal okresný súd na výpoveď Ing. Kolomana Kovalíka, vypočutého po zákonnom poučení svedka dňa 8.1.2019 vo veci sp. zn. Okresného súdu Žilina, ktorý bol spracovateľom znaleckého posudku, ktorý ako listinný dôkaz vo veci produkoval žalovaný (č.l. 217 a nasledujúce). Okresný súd vykonal dôkaz oboznámením Zápisnice o pojednávaní z 8.1.2019 vo veci sp.zn. , pričom z obsahu zápisnice o svedeckej výpovedi svedka Ing. Kolomana Kovalíka vyplývalo, že na otázku sudcu, aby vysvetlil skutočnosť, že v znaleckom posudku uvádza stupeň rozostavanosti strešnej konštrukcie nula uviedol, že sa jedná o chybu, tabuľka, ktorá nemusela byť v znaleckom posudku, udáva stupeň rozostavanosti strešnej konštrukcie v čase, kedy vykonával miestne šetrenie pri vyhotovovaní znaleckého posudku, t.j. dňa 18.11.2009, v čase, kedy znalecký posudok vyhotovil ku dňu 2.12.2009, strecha už bola hotová. Ďalej na otázku sudcu, či na bytovom dome bola vyhotovená strešná konštrukcia vo forme krovu alebo ide o strechu plochú uviedol, že ide o plochú strechu bez konštrukcie krovu, pričom si už presne nepamätá, ale má pocit, že čakal s odovzdaním znaleckého posudku, kým dodávateľ dokončí strešnú konštrukciu. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, prečo do znaleckého posudku uviedol stupeň rozostavanosti strešnej konštrukcie nula svedok uviedol, že v čase miestneho šetrenia táto konštrukcia na stavbe ešte nebola. Keď znalecký posudok odovzdával, tak zabudol preklepnúť percento rozostavanosti v posudku. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či záver znaleckého posudku bol urobený v čase, keď kompletizoval znalecký posudok uviedol, že znalecký posudok mal predpripravený a čakal, kedy bude na objekte dorobená strecha, aby ho opečiatkoval a podpísal. Na otázku sudcu, prečo potom v závere znaleckého posudku udáva, že predmetné byty sú rozostavané byty ku dňu miestneho šetrenia, svedok uviedol po nahliadnutí do znaleckého posudku, že vidí chybu, pričom v znaleckom posudku malo byť v závere uvedené, že predmetné byty sú rozostavanými bytmi ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku a nie ku dňu miestneho šetrenia. Na základe vyhodnotenia listinného dôkazu - zápisnice o výsluchu svedka Ing. Kolomana Kovalíka vo veci sp.zn. z 8.1.2019, listinného dôkazu - Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena, Rozhodnutia Správy katastra Dolný Kubín o vklade vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej súpisovej zložke do katastra nehnuteľností pod č. vkladu V 930/13 zo dňa 17.7.2013, pri zohľadnení citovanej úpravy , a Katastrálneho zákona v jeho relevantnom znení okresný súd konštatoval, že žalovaným uvádzaný dôvod neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov neobstojí. Naviac vo vzťahu k tomuto tvrdenému dôvodu neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov v spojení s ostatnou argumentáciou žalovaného, v rámci ktorej tento namietal, že znalecký posudok znalca Ing. Kolomana Kovalíka nebol prílohou záznamového konania sp.zn. Z 1793/09, kde bol pripojený len geometrický plán, a teda kataster zapísal byty, ktoré neexistovali, že kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa aj predmetnej súpisovej zložky majetku bolo vydané až dňa 30.5.2011, okresný súd uviedol, že ich hodnotí ako namietanie správnosti, a teda zákonnosti postupu a následného rozhodnutia správy katastra, teda orgánu verejnej správy pri rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb, v rámci ktorého správa katastra vystupovala ako orgán verejnej správy vo vertikálnom nastavení vo vzťahu k subjektom o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, o ktorých rozhodovala. Takáto zákonnosť postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy - správy katastra môže byť predmetom prieskumu len správneho súdu podľa (, tohto právneho predpisu, prípadne mohla byť pred nadobudnutím účinnosti - teda do 30.6.2016 predmetom správneho súdnictva podľa a nasledujúce ). V tejto časti poukázal okresný súd na závery podľa rozhodnutia NS SR sp.zn. z 29.4.2008, podľa ktorých: Platnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR bola riešená a vyriešená otázka jednak nulitnosti správnych aktov a jednak otázka, kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať správne akty s tým, že preskúmavať môže správne akty všeobecný súd len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, t.j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. Nulitné sú také rozhodnutia, ktoré by boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne vybavený právomocou, a na ktoré sa pozerá ako keby nikdy neboli vydané, to znamená paakty. Zo záverov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v tejto veci nemohol prejudiciálne skúmať, či správa katastra už pri zápise rozostavanej stavby bytového domu, a teda i predmetného bytu č. 12 z hľadiska posudzovania a preukázania stupňa jeho rozostavanosti postupovala v súlade so zákonom. Uvedenými závermi sa okresný súd v súlade s ustanovením vysporiadaval s rozhodnutím označeným žalovaným v tejto časti jeho procesnej obrany - rozhodnutím NS SR sp.zn. (č.l. 364 rub).

21. Zhrňujúco k tejto časti okresný súd vo všeobecnej rovine zdôraznil, že otázku existencie vlastníckeho práva, ktoré je evidované v katastri nehnuteľností ako prejudiciálnu otázku v sporovom konaní môže súd vyhodnocovať aj mimo správneho súdnictva, resp. po účinnosti mimo rámca postupu správneho súdu, avšak nemôže preskúmavať samotnú zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy pri vykonávaní zápisov do katastra nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania v tejto veci bola však zrejmá (z oboznámenej zápisnice o výsluchu svedka Ing. Kolomana Kovalíka, ako aj zo samotného žalovaným produkovaného znaleckého posudku Ing. Kolomana Kovalíka) existencia rozostavanej stavby bytového domu Kubínske terasy, v rámci ktorého sa nachádzala i predmetná súpisová zložka majetku v konkrétnej miere rozostavanosti, ako to vyplývalo zo zápisnice o výsluchu svedka Ing. Kolomana Kovalíka. Na tomto mieste okresný súd opätovne zdôraznil primárny záver, ktorý vyústil do rozhodnutia o vyhovení žalobe vo väzbe na Nálezy Ústavného súdu SR, o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej súpisovej zložke dobromyseľne na základe Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena. Výsledkom uvedeného vyhodnotenia bol potom i záver o nedôvodnosti dôkazných návrhov žalovaného na pripojenie spisových materiálov Okresného úradu Dolný Kubín sp. zn. Z 1793/09, sp. zn. Z 1969/09 a kompletného spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej darovacej zmluvy podľa petitu žaloby, na výsluch svedka Ing. H. V., svedka Ing. Z. S. a na nariadenie znaleckého dokazovania podľa návrhu žalovaného predneseného na pojednávaní dňa 8.1.2019, v nadväznosti na čo boli tieto dôkazné návrhy zamietnuté. Rovnako nebolo prihliadané na čestné prehlásenie Ing. Z. S. produkované žalovaným ako listinný dôkaz až po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania podľa , pričom zároveň bol tento listinný dôkaz súdom pri vyššie konštatovaných záveroch vyhodnotený aj ako vecne irelevantný.

22. Pokiaľ žalovaný vyvodzoval neplatnosť právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva bytov od absencie súhlasu zhotoviteľa (subjektu UNISTAV HSV spol. s r.o., so sídlom Košice, IČO: 36 172 669 ako zhotoviteľa podľa Zmluvy o dielo č. 01/2009 uzatvorenej medzi úpadcom ako objednávateľom a označeným subjektom ako zhotoviteľom dňa 26.10.2009 - ďalej len Zmluva o dielo), v čom žalovaný videl rozpor s úpravou , tak v tejto časti sa okresný súd v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, v zmysle ktorej článok 20.1. Zmluvy o dielo sa týka výlučne práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo a nemá dopad na nakladanie s predmetom vlastníckeho práva objednávateľa ku zhotovovanej veci. V zhode so žalobcom v tejto časti okresný súd poukázal na článok 15.1. Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého je vlastníkom zhotovovaného diela objednávateľ - teda úpadca, ktorý uzatvorením Zmluvy o prevode vlastníctva bytov so subjektom IV. Capital, a.s. len realizoval jedno z oprávnení tvoriacich obsah vlastníckeho práva - s predmetom svojho vlastníctva nakladať v súlade s hmotnoprávnym základom tohto jeho vlastníckeho oprávnenia podľa .

23. Ak žalovaný v rámci procesnej obrany poukazoval na absenciu dobrej viery nadobúdateľa pri uzatvorení Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z dôvodu personálneho prepojenia zmluvných strán tejto zmluvy, nakoľko osoba Tomáša Mišoviča vystupovala ako predseda predstavenstva subjektu IV. Capital, a.s. a zároveň bola konateľom úpadcu, i v tejto časti okresný súd odkázal na primárny dôvod rozhodnutia o vyhovení žalobe a vecnú irelevantnosť tejto časti procesnej obrany žalovaného. Rozhodnou pre prejednávanú vec bola nesporná a nepochybná dobromyseľnosť samotného žalobcu pri uzatvorení Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena.

24. Pokiaľ žalovaný namietal absenciu prejavu vôle „kúpiť" predmet prevodu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov, bola i táto časť procesnej obrany žalovaného hodnotená ako irelevantná, a to s ohľadom na celý obsah Zmluvy o prevode vlastníctva bytov a ťažiskovo článok 3.3.1, z obsahu ktorého i pri formulácii uvedenej u jednotlivých bytov predmetného bytového domu, podľa ktorej predávajúci predáva ako výlučný vlastník kupujúcemu a kupujúci nadobúda do výlučného vlastníctva, vyplývala jednoznačne prejavená vôľa predmet prevodu kúpiť, pričom takto prejavenú vôľu považoval okresný súd za dostatočne danú, určitú a zrozumiteľnú, a teda spĺňajúcu tieto kritéria platnosti v zmysle úpravy . Vo vzťahu k tejto časti procesnej obrany žalovaného okresný súd podotkol, že pokiaľ ju žalovaný v konaní vznášal, bolo jeho procesnou povinnosťou túto podporiť dôkaznými návrhmi, ktorými by ju preukázal a efektívne poprel podľa , tvrdenie žalobcu o riadne prejavenej vôli previesť vlastnícke právo na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov z predávajúceho na kupujúceho k predmetu prevodu, ako to vyplývalo z písomného vyhotovenia tohto právneho úkonu v súlade s výkladovým pravidlom vo vzťahu k nemu aplikovateľným podľa (teda žalovaný mohol, nič mu v tom nebránilo, na túto okolnosť - nedostatočne prejavenú vôľu „kúpiť" predmet prevodu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov, navrhnúť výsluch osoby alebo osôb, ktoré konali za zmluvné strany, avšak takýto konkrétny dôkazný návrh žalovaný neučinil, čo okresný súd uviedol opätovne len podporne pri zohľadnení primárnych záverov, ktoré viedli k rozhodnutiu o vyhovení žalobe). Na záver odôvodnenia zhrňujúco k procesnej obrane žalovaného okresný súd poukázal na závery uznesenia Ústavného súdu SR z 19. mája 2009, sp. zn. , podľa ktorých: Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému (obdobne napr. , ).

25. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, v nadväznosti na čo stranou sporu v tomto konaní úspešnou v celom rozsahu bol žalobca, ktorý má na základe toho voči žalovanému nárok na náhradu trov konania podľa v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa , po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí.

26. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa ust. , , , , a . Žalovaný s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasil a považoval ju v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko tvrdenia a skutočnosti uvádzané v žalobe zo strany žalobcu považoval za účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Podľa žalovaného Zmluva o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09 je absolútne neplatným právnym úkonom a žiadna z námietok, ktoré ako prostriedok procesného útoku použil žalobca v podanej žalobe, tento fakt nie je spôsobilá vyvrátiť. Okrem dôvodov neplatnosti tejto zmluvy, ktoré žalovaný uviedol ako dôvod zapísania predmetného bytu do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu, žalovaný poukázal aj na ďalší dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy v zmysle ust. . Prvotný zápis vlastníckeho práva k predmetným bytom svedčil v prospech objednávateľa - investora - spoločnosti Václavů, s.r.o., IČO: 35 876 735, so sídlom Podhora 26, Ružomberok. Záznamové konanie bolo uskutočnené vo vzťahu k rozostavanej stavbe na podklade stavebného povolenia Mesta Dolný Kubín číslo 5977/2008/451-TS1/A10 zo dňa 17.09.2008. Na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytov zavkladovanej Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 1969/09 z 21.12.2009 došlo k scudzeniu predmetných bytov zo spoločnosti Václavů, s.r.o., IČO: 35 876 735, so sídlom Podhora 26, Ružomberok na spoločnosť IV. Capital, a.s.. Podľa ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. mája 2002, sp. zn. pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-právnych vzťahov v zmysle , je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty. Pre posúdenie dovoleného účelu užívania stavby je rozhodujúci obsah kolaudačného rozhodnutia. Ani , ani ustanovenia špeciálnych právnych predpisov nepripúšťajú, aby absencia právoplatného kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu o účelovom určení miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, nahrádzala vôľa účastníkov občianskoprávneho vzťahu, a to ani v tom prípade, ak by byt fakticky, t.j. stavebne existoval. V súdenom prípade však podľa obsahu Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09, bol predmetom tejto zmluvy prevod „rozostavaných bytov bytovom dome", čo je neprípustné a spôsobuje to absolútnu neplatnosť tejto zmluvy podľa ust. . V súdenom prípade bolo kolaudačné rozhodnutie vydané Mestom Dolný Kubín ako príslušným stavebným úradom vo vzťahu k predmetnému bytu vydané pod číslom 4062/2011/131-TS2/A10 dňa 30.05.2011 a v uvedený deň malo nadobudnúť aj právoplatnosť. V čase uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie Mesta Dolný Kubín číslo 4062/2011/131-TS2/ A10 dňa 30.05.2011 a ani nebolo právoplatné.

27. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zhotoviteľ - spoločnosť UNISTAV HSV spol. s r.o., IČO: 36 172 669, nedal žiadny súhlas s prevodom práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo 1/2009 zo dňa 26.10.2009 (ďalej len ,,ZoD") tak, ako to vyžaduje ustanovenie článku 20.1. ZoD. Zároveň v zmysle článku 25. ZoD zmeny zmluvy o dielo mohli nastať len prijatím písomného dodatku podpísaného oboma zmluvnými stranami. K uzatvoreniu takéhoto dodatku nikdy nedošlo. K prevodu práv a povinností zo ZoD zo spoločnosti Václavů, s.r.o., IČO: 35 876 735, so sídlom Podhora 26, Ružomberok na tretiu osobu, úpadca nikdy nedal súhlas. Z uvedených skutkových okolností je zrejmé, že k zápisu spoločnosti Václavů, s.r.o., IČO: 35 876 735, so sídlom Podhora 26, Ružomberok ako vlastníka predmetných nehnuteľností došlo v čase po účinnosti Zmluvy o dielo č. 01/2009 a v čase pred samotným vznikom tak bytového domu, ako aj samotného bytu, ktorého vylúčenia sa žalobca domáha touto žalobou. Zákaz postúpenia práv a povinností zakotvený v ust. článku 20.1. Zmluvy o dielo č. 1/2009 bol zakotvený ako vzájomná povinnosť, pričom spoločnosť UNISTAV HSV spol. s r.o. počas celého trvania obchodnej spolupráce so spoločnosťou Václavů, s.r.o. nepostúpila žiadne právo ani povinnosť vyplývajúcu z tejto zmluvy na inú osobu. Žalovaný v tomto smere poukázal na právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009, sp. zn. , podľa ktorej dlžník má v zmysle ustanovenia možnosť, aby dohodou s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčil. Objednávateľ, spoločnosť Václavů, s.r.o., IČO: 35 876 735, so sídlom Podhora 26, Ružomberok na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytov zavkladovanej Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 1969/09 z 21.12.2009 scudzila predmetné nehnuteľnosti (práva nadobudnuté na základe ZoD) na spoločnosť IV. Capital a.s., pričom táto zmluva odporuje ustanoveniu článku 20.1. ZoD pre absenciu súhlasu spoločnosti UNISTAV HSV s.r.o. s prevodom práva. Preto aj z uvedeného dôvodu je absolútne neplatná.

28. Podľa žalovaného z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytov zavkladovanej Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 1969/09 z 21.12.2009 je neplatná aj Darovacia zmluva č. V 930/13, vklad povolený dňa 17.07.2013, ktorou mal žalobca nadobudnúť predmetný byt, vzhľadom na ustálenú súdnu prax a zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Podľa článku 20 ods. 1 SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Žalovaný poukázal na to, že názor ústavného súdu uvedený v Náleze zo dňa 16.03.2016 je prekonaný rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 28.06.2017, ktorý bol vydaný neskôr a ktorého právna veta znie: možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napríklad to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa ) a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet" aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré výslovne upravuje" (viď publikáciu II., Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Nakladatelství C. H. Beck, 2015, str. 2087).

Podľa žalovaného žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Žalobca nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým by došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na IV. Capital a.s. a následne na žalobcovho právneho predchodcu a na žalobcu. Zároveň odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytov zavkladovanej Správou katastra Dolný Kubín pod č. V 1969/09 z 21.12.2009 ku dňu spísania majetku do podstaty úpadcu neuplynulo 10 rokov. Preto je jeho žaloba v celom rozsahu nedôvodná.

29. Žalovaný uviedol, že rovnako činí voči žalobe žalobcu hmotnoprávnu námietku preklúzie práva domáhať sa žalobou vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko má za to, že žaloba bola podaná po lehote uvedenej v ust. § 78 ods. 4 ZoKR v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. uverejneným v OV č. 247/2017 zo dňa 20.12.2017. Žalovaný trval na tom, že nehnuteľnosti: byt č. 12, 3. poschodie, vchod 8A, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. H., nachádzajúci sa na parcele číslo 1057/59, druh stavby 9, popis stavby bytový dom Kubínske terasy so súpisným číslom XXXX, na pozemku reg. C KN parc. číslo 1057/59 s podielom 8550/488553 na spoločných častiach a zariadeniach domu, boli do súpisu majetku úpadcu vo veci vyhláseného konkurzu na úpadcu Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, zapísaná dôvodne a v súlade so zákonom.

30. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie znalcom v Odbore: 370000 - Stavebníctvo, Odvetvie: 370901

- Odhad hodnoty nehnuteľností, za účelom posúdenia správnosti záverov znaleckého posudku Ing. Kolomana Kovalíka č. 72/2009 zo dňa 18.11.2009 a žiadal, aby znalec v rámci vypracovania odborného stanoviska posúdil správnosť zvolenej metodiky, ako aj správnosť zistení stupňa rozostavanosti predmetného bytu ku dňu vypracovania znaleckého posudku ku dňu 18.11.2009 a ku dňu 18.12.2009.

31. Žalovaný zvýraznil, že napadnutý rozsudok trpí závažnými procesnoprávnymi, ako aj hmotnoprávnymi vadami, že jeho závery nemôžu obstáť a sú z ústavného hľadiska neurdržateľné. Podľa žalovaného pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, sa súd môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností (rozsudok NS SR zo dňa 27. 10. 2000, sp. zn. ). I ustanovenie pripúšťa prelomenie zásady materiálnej publicity údajov zapísaných v operáte katastra. Pokiaľ by súd prvej inštancie dôsledne skúmal spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcu, musel by dospieť k jednoznačnému záveru, že právny predchodca žalobcu nenadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pretože Zmluva o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09 je absolútne neplatný právny úkon. Právny názor súdu prvej inštancie je v rozpore s právnou vetou uznesenia NS SR sp. zn. zo dňa 10.11.2008, podľa ktorej otázky platnosti právnych úkonov účastníkov občianskoprávnych vzťahov (vrátane kúpnej zmluvy uzavretej podľa ), patria do okruhu občianskoprávnych vzťahov (, až 3, a nasl. ), ktoré sú oprávnené riešiť súdy, a preto prejednávanie a rozhodovanie sporov o určenie ich platnosti (resp. neplatnosti) patrí do právomoci súdu. Uvedeným je preukázaný rozpor právnych záverov súdu prvej inštancie s rozhodovacou činnosťou dovolacieho súdu, čím je preukázaná zmätočnosť napadnutého rozsudku ako celku.

32. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok odporuje aj záverom vyplývajúcim z judikatúry Ústavného súdu SR, v ktorej súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. -25, s tým, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Uvedené je zrejmé, podľa žalovaného aj z toho, že Okresný súd Žilina v skutkovo a argumentačne identickom spore vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. vydal rozsudok č.k. - 488 zo dňa 31.05.2018, ktorým identickú žalobu žalobcu - spoločnosti IV. Capital a.s. zamietol ako nedôvodnú, ktorý je právoplatný. Nepovažoval za v súlade s princípom právneho štátu a princípom právnej istoty, ak v dvoch skutkovo identických veciach existujú dva rôzne právne názory vyslovené tým istým súdom pri nezmenených skutkových podmienkach a nezmennej právnej argumentácii strán sporu.

33. Žalovaný poukázal na ust. § 46 ods. 6, § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona s tým, že v Znaleckom posudku Ing. Kolomana Kovalíka č. 72/2009 je stupeň rozostavanosti bytu č. 13, 3. poschodie, vchod 8A, opísaný na strane 46 až 48 stanovený na 34% a stupeň nedokončenosti na 66 % a okrem toho, je v ňom nepravdivo a v rozpore s uvedenými údajmi uvedené, že vlastníctvo bytu je ohraničené vstupnými dverami, aj keď je zrejmé, že byt vstupné dvere nemal, nemal ani okná, ani dvere. Strešná krytina nebola žiadna, nebola ani žiadna strešná konštrukcia, klampiarske práce 0 %, dvere byt nemal žiadne. Nesprávnosť a neodbornosť znaleckého posudku Ing. Kovalíka je zrejmá zo samotného obsahu tohto znaleckého posudku, keď rozostavané byty v bytovom dome Kubínske Terasy ku dňu 18.11.2009 nespĺňali pojmový znak v zmysle ust. § 3 ods. 16 zákona o katastri nehnuteľností. Podľa žalovaného znalecký posudok bol vypracovaný neodborne, v rozpore so skutočnosťou a právnou normou a zaujatou osobou. Ing. Kovalík má totiž na LV č. XXXX k.ú. O. H. zapísané záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. V 1332/10 zo dňa 27.8.2010, na rozostavaný byt č. 11, 2.p., vchod B, rozostavanej stavby bez súpisného čísla na pozemku registra C KN s parc. č. 1057/59 a na spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti , 168/12, teda je osobne a ekonomicky zainteresovanou osobou. Znalecký posudok znalca Ing. Kolomana Kovalíka slúžil na zápis bytov na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytov, nakoľko na prvej strane tohto znaleckého posudku je vyznačené, že bol súčasťou spisu Správy katastra v Dolnom Kubíne pod č. V 1969/09.

34. Podstatné pochybenie Správy katastra v Dolnom Kubíne videl žalovaný v tom, že citovaný znalecký posudok sa nestal prílohou spisu v záznamovom konaní, ktoré bolo na správe katastra vedené pod č. Z 1793/09. Do záznamového spisu bol vložený len geometrický plán a stavebné povolenie zo dňa 30.09.2008. Správa katastra uskutočnila zápis rozostavanej stavby rozostavaných bytov napriek tomu, že v čase zápisu rozostavané byty v zmysle § 3 ods. 16 a § 46 zákona o katastri podľa definície neexistovali. Dôkazom tejto skutočnosti je fotodokumentácia, a to pohľad od ulice, ako aj bočný pohľad, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, z ktorej je zistiteľné, že rozostavaná stavba nebola na 8. poschodí ani uzavretá obvodovými stenami, na celej stavbe sa nenachádzali žiadne dvere, ani okná, ani zábradlie. Rozostavaná stavba bola v takom štádiu rozostavanosti, že vôbec nebola ukončená strešnou krytinou. Strešná krytina nemohla existovať, nakoľko nižšie poschodia neboli dostavané. Nenachádzali sa na nich ani obvodové steny. Táto skutočnosť je zrejmá z oboch pohľadov na fotografiách, ktoré sa nachádzajú v znaleckom posudku Ing. Kolomana Kovalíka.

35. Žalovaný poukázal na ust. , s tým, že právna úprava o rozostavaných bytoch nerieši hmotnoprávne prevody vlastníctva, dáva len možnosť vlastníkovi, ktorý originárne nadobudne vlastníctvo k rozostavanému bytu požadovať správu katastra, aby zapísala rozostavaný byt na list vlastníctva. Ide o procesný predpis, ktorý neupravuje sám bez iného hmotnoprávneho predpisu, (ktorým je zákon o vlastníctve bytov), derivatívne nadobúdanie vlastníctva. Akýkoľvek derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva upravuje len zákon o vlastníctve bytov, ktorý rigorózne upravuje náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V čase, keď bola vyhotovená Zmluva o prevode vlastníctva bytov dňa 18.12.2009, nebolo možné konštatovať, že by rozostavané byty boli spôsobilé na predaj, nakoľko a nasl. nedovoľoval predávať rozostavané byty, pretože takýto pojem zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nepozná. Tento hmotnoprávny predpis bol porušený, a preto podľa je zmluva neplatná. Z hodnotenia a popisu uvádzaného v znaleckom posudku je zrejmé, že zápis rozostavaných bytov bol správou katastra uskutočnený predčasne a v takomto stave boli byty ako rozostavané byty prevádzané následnou zmluvou o prevode vlastníctva bytov, ktorej vklad bol povolený pod č. V 1969/09. V samotnej zmluve o prevode vlastníctva bytov pri popise bytov sa uvádza stav, ktorý bude nasledovať po dokončení.

36. Podľa žalovaného okresný súd pri posudzovaní platnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09 vôbec nerozlišoval medzi pojmom zápisu údajov o práve k rozostavanému bytu a medzi pojmom prevodu práva k bytu. Ak súd prvej inštancie vyvodil záver o platnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 z ustanovenia § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona, vec nesprávne právne posúdil, nakoľko podľa ust. § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona je možné zapísať údaje o práve k rozostavanému bytu len záznamom a len a výlučne v prospech stavebníka (v tomto prípade v prospech spoločnosti Václavů, s.r.o.). Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

37. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 706-709 spisu). K odvolaciemu dôvodu o nevčasnosti podania žaloby o vylúčenie majetku

- bytu č. 12, 3. poschodie, vchod 8A, spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: O. H., nachádzajúci sa na parcele číslo 1057/59, druh stavby 9, popis stavby bytový dom, Kubínske terasy, so súpisným číslom XXXX, na pozemku reg. C KN parc. číslo 1057/59, s podielom 8550/488553 na spoločných častiach a zariadeniach domu (ďalej len „majetok") zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o, žalobca uviedol, že toto, ako aj iné tvrdenia žalovaného v odvolaní sú nepravdivé, tendenčné a v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázané. Okresný súd Žilina uznesením pod sp. zn. -862 zo dňa 13.12.2017 uložil žalobcovi podať vylučovaciu žalobu v lehote 50-tich dní od doručenia Uznesenia proti správcovi konkurznej podstaty Úpadcu Václavů, s.r.o. v konkurze: Mgr. Imrichovi Šimulákovi, so sídlom kancelárie Ul. N. XX, XXX XX P., týkajúcu sa majetku žalobcu zapísaného v súpise majetku všeobecnej podstaty Úpadcu Václavů, s.r.o. (resp. v jeho doplnení). Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku OV 242/2017 dňa 20.12.2017 a žalobcovi doručené dňa 3.1.2018. Lehota 50-tich dní na podanie žaloby pre žalobcu teda začala žalobcovi plynúť počnúc dňom 4.1.2018 a uplynula dňa 22.2.2018, pričom žalobca podal žalobu už dňa 25.1.2018. I za predpokladu, že by žalovaný počítal plynutie lehoty odo dňa zverejnenia predmetného uznesenia v obchodnom vestníku (20.12.2017), a teda počnúc dňom 21.12.2017, žaloba podaná žalobcom dňa 25.1.2019 by bola podaná včas. Považoval za nepochybné, že podal vylučovaciu žalobu na svoj majetok v prísnom súlade s ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") v súdom stanovenej lehote na príslušný súd, čo bolo správne posúdené aj súdom prvej inštancie, preto námietka preklúzie práva žalobcu na vylúčenie majetku zo súpisu je právne i argumentačne neopodstatnená.

38. K odvolaciemu dôvodu ohľadne porušenia konzistentnosti rozhodovania v rovnakých prípadoch v skutkovo a argumentačne identických sporoch poukazujúc na Rozsudok Okresného súdu Žilina pod č.k. -488 zo dňa 31.5.2018, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o. v konkurze žalobca uviedol, že v rámci prejedávaného sporu došlo k zamietnutiu žaloby a tým zamietnutiu vylúčenia majetku žalobcu z konkurznej podstaty úpadcu práve z dôvodu preklúzie práva žalobcu na vylúčenie majetku zo súpisu majetku, teda žalobca neuplatnil svoje vylučujúce práva na súde včas, a teda prvoinštančný súd sa ďalej nezaoberal dokazovaním a skúmaním skutkového a právneho stavu vo veci samej. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného ohľadne princípu právneho štátu a princípu právnej istoty, že v dvoch skutkovo identických veciach nebudú existovať dva rôzne právne názory vyslovené tým istým súdom pri nezmenených skutkových podmienkach a nezmenenej právnej argumentácii strán sporu, potom žalobca práve poukazuje na vylučovacie rozsudky Okresného súdu Žilina vo veciach vedených Okresným súdom Žilina pod sp. zn. , , (a ďalšie), kde Okresný súd Žilina rozhodoval v skutkovo identických veciach tak, že majetok zaradený v súpise majetku Úpadcu Václavů, s.r.o. - žalovaného zo súpisu vylúčil.

39. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd správne posúdil okolnosti prípadu za ktorých žalobca majetok nadobudol a dobromyseľnosť jeho nadobudnutia ako prioritu a rozhodujúcu skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu ku posúdeniu okolností nadobudnutia majetku žalobcom okresný súd správne posudzoval nadobudnutie vlastníckeho práva k majetku žalobcom v dobrej viere na základe Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 27.05.2013 od predchádzajúcich vlastníkov majetku N. I., nar. XX.XX.XXXX a D. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X. 117, 026 01 Dolný Kubín, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor pod vkladovým č. V930/13 dňa 17.07.2013 s poukazom na závery Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 3.mája 2017 a najmä Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.3.2016V rámci konania pred prvoinštančným súdom žalovaný žiadnym relevantným tvrdením a ani dôkazom nedokázal spochybniť žalobcovu dobrú vieru, či darovaciu zmluvu ako titul nadobudnutia majetku žalobcom. Žalovaný sa obmedzil len na produkovanie dôkazov o neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 medzi žalovaným a spoločnosťou IV. Capital, a.s., pričom tak činil aj v rámci podaného odvolania.

40. V rámci konania nebola rozporovaná žalobcova nevedomosť o obchodných zmluvách žalovaného

- t.j. úpadcu s tretími osobami a ani o obchodných podmienkach týchto zmlúv, pričom tak ako aj iní účastníci vylučovacích sporov v rámci konkurzu Václavů, s.r.o. sa žalobca k zmluve o dielo, zmluve o zriadení záložného práva, Zmluve o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 (resp. 18.2.2009), či k iným zmluvám úpadcu dostal až vlastným zisťovaním po zápise majetku do konkurznej podstaty úpadcu zo správcovského spisu úpadcu Václavů, s.r.o.. Tak ako žalobca uviedol už aj v prvoinštančnom konaní, nenadobúdal nehnuteľnosť od úpadcu ako vlastníka, ale v poradí od štvrtého, či piateho vlastníka a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti by nemal možnosť dozvedieť sa o prípadnej neúčinnosti alebo o prípadnej neplatnosti prevodu majetku medzi predošlými vlastníkmi. Žalobca týmto opätovne poukázal na najdôležitejšiu skutočnosť, a to že majetok nadobudol v dobej viere a táto nebola žalovaným nijak spochybnená, a to na základe Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 27.05.2013 od predchádzajúcich vlastníkov majetku N. I., nar. XX.XX.XXXX a D. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X. XXX, XXX XX. O. H..

41. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nesprávnosti posúdenia platnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 medzi žalovaným a IV. Capital, ktorá bola dôvodom pre zaradenie majetku žalobcu do súpisu majetku žalovaným, žalobca uviedol, že a/ posudzovanie neplatnosti vyššie uvedenej zmluvy, s tým súvisiace vykonávanie dôkazov by nebolo spôsobilé vzhľadom na okolnosti prípadu a dobrú vieru žalobcu zvrátiť rozhodnutie vo veci samej, a teda spôsobiť, že by prvoinštančný súd nepriznal žalobcovi právo vylučujúce jeho majetok z konkurznej podstaty, b/ žalovaný nielen oneskorene uviedol dôvody pre ktoré vykonal zápis žalobcovho bytu do konkurznej podstaty úpadcu, ale v rámci aktívneho súdneho sporu o vylúčenie veci z majetku konkurznej podstaty postupoval tak pasívne, kedy v rámci uloženého uznesenia súdu navrhnúť a označiť dôkazy s poučením o sudcovskej koncentrácii konania, tieto neoznačil, na uznesenia nereagoval, a to ani dodatočne po doložení plnej moci zo strany právneho zástupcu, pričom listiny a návrhy dôkazov, ktorými preukazoval neplatnosť zmluvy produkoval až po nastúpení účinkov sudcovskej koncentrácie konania, pričom prvoinštančný súd správne tieto vyhodnotil ako oneskorené a pre posúdenie práva žalobcu na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty aj ako vecne irelevantné, c/ žalovaným vyvodzované závery o neplatnosti zmluvy nemajú oporu v jeho tvrdeniach a ani v dôkazoch, ktoré boli do prvoinštančného konania dokladané (následne aj do odvolacieho konania). V rámci obsahu zmluvy bolo nepochybné, že strany majú vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu na rozostavaný bytový dom a v ňom rozostavané jednotlivé byty. I v prípade, keby bolo preukázané, že predmetom zmluvy nazvanej „Zmluva o prevode vlastníctva bytov" neboli byty v právnom slova zmysle (a teda by nepripustil tak široký výklad pojmu byt), bolo by nutné zmluvu posudzovať ako zmluvu kúpnu o prevode nehnuteľnosti, resp. kúpnu zmluvu na rozostavané byty podľa , ktorý je lex generalis vo vzťahu k o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V rámci obsahu zmluvy bolo nepochybné, čo strany chcú, aká je ich vôľa a čo prevádzajú. Žalobca mal jednoznačne za to, že aj rozostavaná nehnuteľnosť je spôsobilá byť predmetom kúpnej zmluvy. Keby tomu tak nebolo, nebolo by možné previesť žiadny developerský rozostavaný projekt, a to ani v prípade dohody dvoch subjektov (kupujúceho s predávajúcim) pre hrozbu absolútnej neplatnosti zmluvy, a teda následnému možnému spochybneniu ďalších v rade nasledujúcich prevodov. Podľa žalobcu výklad žalovaného by znamenal neprimerané obmedzenie vlastníka v užívaní svojho vlastníctva. pritom jasne definuje, aké obmedzenia vlastníctva sú zo zákona možné, pričom žiadne z uvedených tvrdení žalovaným zákon nedefinuje (napr. právoplatné kolaudačné rozhodnutie). Aj po preskúmaní všetkých tvrdení žalovaného o neplatnosti zmluvy je zrejmé, že táto spĺňa všetky zákonné náležitosti kúpnej zmluvy a rozhodne s ňou nie je možné spájať žiadne dôvody pre akúkoľvek neplatnosť zmluvy, nehovoriac o jej absolútnej neplatnosti.

42. K odvolaciemu dôvodu o nesprávnosti posúdenia platnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 medzi žalovaným a IV. Capital v nadväznosti na zákaz postúpenia práva a povinnosti na tretiu osobu dojednanú Zmluvou o dielo č. 1/2009, uzavretou medzi žalovaným a spoločnosťou UNISTAV HSV spol. s r.o. žalobca uviedol, že Zmluvu o dielo č. 1/2009 uzavrel žalovaný so spoločnosťou UNISTAV HSV spol. s r.o. a táto upravovala práva a povinnosti zmluvných strán viazaných touto zmluvou. Predmetom obmedzenia postúpenia boli teda logicky iba práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, teda akákoľvek pohľadávka, resp. povinnosť objednávateľa alebo zhotoviteľa voči druhej zmluvnej strane. V žiadnom prípade nie je možné spájať zákaz postúpenia práv a povinností dojednaný v zmluve o dielo so zákazom nakladania s majetkom, resp. s nehnuteľnosťou a následnou absolútnou neplatnosťou prevodu vlastníckeho práva. V danom prípade nešlo a ani nemohlo ísť o postúpenie pohľadávky, tak ako to tvrdí žalovaný. Uvedený bod zmluvy o dielo by bolo možné viazať na súhlas druhej zmluvnej strany, avšak výhradne len na nakladanie s právami a povinnosťami, ktoré priamo zo zmluvy o dielo vyplývajú a sú teda synalagmatické. Prevod vlastníctva bytov pod takýto režim nepatrí. Pri prevode vlastníctva bytov sa jednalo o garantovaný výkon vlastníckeho práva zo strany žalovaného. Táto dispozícia s majetkom bola plne v súlade s článkom 15. bodom 15.1. zmluvy o dielo, v zmysle ktorého vlastníkom zhotovovaného diela je objednávateľ, čiže úpadca (žalovaný), pričom bod 20.1. nemôže v žiadnom prípade obmedziť ani vylúčiť výkon vlastníckeho práva vlastníka. Žalovaný tu na základe veľmi nesprávneho právneho posúdenia subsumoval výkon vlastníckeho práva pri predaji nehnuteľnosti pod postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia a nasl. a z toho vyvodil neplatnosť kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal aj na úpravu v ust. , z ktorej je zrejmé, že bod 20.1. zmluvy o dielo nemôže zasahovať do vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytom. K udeleniu súhlasu spoločnosťou UNISTAV HSV spol. s r.o. žalobca uviedol, že spoločnosť UNISTAV HSV spol. s r.o. ako záložný veriteľ dňa 06.05.2011 uzatvorila Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k zálohu, a to k rozostavaným bytom č. A3, A10, A26, B8, B14, B18, vrátane prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, ktoré boli zapísané na LV XXXX pre kat. územie O. H., pričom na strane záložcu vystupovala spoločnosť IV. Capital, a.s. ako aktuálny vlastník nehnuteľností. Pokiaľ spoločnosť UNISTAV HSV spol. s r.o. uzatvorila túto zmluvu o záložnom práve, musela nevyhnutne akceptovať platnosť prevodu vlastníckeho práva k uvedeným rozostavaným bytom žalovaným (Václavů, s.r.o.) na IV. Capital, a.s.. V týchto intenciách sa nemôže vykladať konanie UNISTAVU HSV spol. s r.o. ako nesúhlasné konanie s prevodom predmetného majetku. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že neprináleží správcovi konkurznej podstaty podávať výklad zmluvných ustanovení zmluvy o dielo a následnej záložnej zmluvy, keďže výklad sú oprávnené podávať zmluvné strany a v prípade vzniku rozporov súd.

43. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd v rozsudku správne vyhodnotil, že sú nepochybne dané dôvody, ktoré svedčia právu žalobcu na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko je dobromyseľným vlastníkom majetku, ktorému je potrebné poskytnúť súdnu ochranu a zároveň, že neboli dané dôvody na zapísanie žalobcovho majetku do konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko neexistujú také vady, ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť niektorých zo zmlúv o prevode vlastníctva k majetku (nehnuteľnosti). Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

44. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 717-719 spisu). Tvrdenia a skutočnosti uvádzané zo strany žalobcu vo vyjadrení považoval v celom rozsahu za účelové. Pokiaľ žalobca uvádzal, že rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. - 488 zo dňa 31.05.2018, na ktorý poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní, nie je pre súd v tomto konaní právne záväzný a že nemá vo vzťahu k predmetnému konaniu žiadnu relevanciu z dôvodu, že súd v tomto prípade rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu jej oneskoreného podania, tak takáto argumentácia nemôže obstáť. Hoci ťažiskovým dôvodom zamietnutia žaloby v tomto prípade bolo práve jej oneskorené podanie, okresný súd sa v tomto konaní zaoberal aj dôvodmi absolútnej neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09 z identických dôvodov, na ktoré poukazoval aj žalovaný v tomto konaní, pričom dospel k záveru, že tieto sú dané. Iba z dôvodu hospodárnosti tieto dôvody neuvádzal do odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku. Rovnako tak nemôže obstáť ani tvrdenie a argumentácia žalobcu o tom, že na prevod rozostavaných bytov nie je potrebná existencia právoplatného kolaudačného rozhodnutia a že takéto byty možno prevádzať akonáhle sa zapíšu do katastra nehnuteľností. Žalobca totiž vôbec nerozlišuje medzi možnosťou zriadiť k takýmto veciam záložné právo a medzi podmienkami, ktoré stanovuje zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov k prevodu bytu. Ak sa na prevod bytov podľa Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09 v celom rozsahu vzťahoval o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a Katastrálneho zákona, potom nie je možné výkladom dospieť k inému záveru, že by sa niektoré ustanovenia tohto zákona (napr. ust. Katastrálneho zákona) na prevod bytov nevzťahovalo. Žalovaný mal za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by mu k veci, ktorú žiadal vylúčiť z konkurznej podstaty svedčilo tzv. „lepšie právo". Žalovaný v prílohe tohto podania predložil rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 23. júla 2019, ktorý bol vydaný v skutkovo obdobnej právnej veci, pričom Okresný súd Žilina žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu, v ktorej súvislosti poukázal na odseky 31.-38. tohto rozsudku s tým, že je preukázaný aj odvolací dôvod vo vzťahu v zmysle ust. , pretože pokiaľ by súd prvej inštancie vykonal zo strany žalovaného navrhované dôkazy výsluchom svedka Ing. H. V., Ing. Kolomana Kovalíka a Ing. S., s pravdepodobnosťou hraničiacou istote by došiel k rovnakým záverom ako Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. . Žalovaný v celom rozsahu zotrval na podanom odvolaní, ako aj jeho dôvodoch.

45. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu (č.l. 742-744 spisu). Trval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, pričom nad rámec skutočností uvedených vo vyjadrení k veci doplnil nasledovné: Žalobca ako právne významné považoval uviesť dve veci: a) Z hľadiska pohľadu procesného práva, žalovaný svoju procesnú obranu počas sporu neuplatnil včas, a to aj napriek tomu, že bol súdom opakovane vyzvaný na vyjadrenie sa ku žalobe a zároveň opakovane poučený o koncentrácii konania a jej možných dôsledkoch. Žalobca uviedol všetky rozhodné skutočnosti a doložil všetky dôkazy už pri podaní žalobného návrhu, pričom v priebehu sporu už neprodukoval nové vyjadrenia alebo dôkazy, ku ktorým by sa žalovaný mal vyjadriť ako k novým skutočnostiam, ktoré nevyplývali z podaného žalobného návrhu. b) Z hľadiska pohľadu hmotného práva považoval za nutné uviesť, že predmetom sporu je práve právne posúdenie o dobromyseľnosti vlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnosti (k predmetu sporu). V rámci prvoinštančného konania žalobca preukázal, že svoje vlastnícke právo nadobudol na základe Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 27.05.2013 od predchádzajúcich vlastníkov majetku N. I., nar. XX.XX.XXXX a D. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom X. XXX, XXX XX O. H., ktorí boli zapísaní aj ako vlastníci Katastrom nehnuteľností na predmetom liste vlastníctva. Pôvodní vlastníci nehnuteľnosti, t.j. N. I. a D. I., ktorí žalobcu obdarovali, nenadobúdali svoje nehnuteľnosti od spoločnosti Václavů, s.r.o. alebo IV. Capital. Naopak, darcovia už v tomto smere boli taktiež v sérii prevodov až niekoľkými vlastníkmi v poradí. V tomto smere žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by mohli spochybniť, resp. by spochybnili dobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu ku nadobudnutej nehnuteľnosti. Žalobca upriamil pozornosť práve na žalovaným predložené rozhodnutie Okresného súdu Žilina pod. sp. zn. a zhodné závery prvoinštančných súdov (v tejto konkrétnej prejedávanej veci, ale aj vo veci pod sp. zn. ), kde je zrejmé, že dobrá viera nadobúdateľa musí byť vždy individuálne skúmaná v každom jednotlivom prípade, pričom práve posúdenie dobromyseľnosti vlastníctva zakladá dôvod na rozhodnutie o vylúčení majetku alebo rozhodnutí o zamietnutí vylučovacej žaloby. Žalobca poukazuje na všetky dôkazy, ktoré doložil do prvoinštančného konania (pozn. včasne na rozdiel od žalovaného), ktoré odôvodnili záver pre posúdenie jeho dobromyseľného nadobudnutia nehnuteľnosti. Je zrejmé, že žalobca pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré po ňom možno požadovať, zistiť, že stav zapísaný v katastri nehnuteľností by nemusel zodpovedať skutočnosti, boli splnené. Na liste vlastníctva v čase nadobudnutia majetku žalobcom svietili len dvaja vlastníci, pričom neexistoval žiadny súdny spor a ani obmedzujúca poznámka, ktorá by mohla čo i len naznačovať, že vlastníctvo môže byť v budúcnosti raz niekým spochybňované. Tento názor je podložený aj Nálezmi Ústavného súdu SR (sp. zn. ), na ktorý žalobca už poukazoval ako aj závermi Ústavného súdu ČR (napr. ). V kontexte s vyššie uvedeným je zrejmé, že prvoinštančný súd správne posúdil otázku dobromyseľnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu a preukázal, že mu svedčí „lepšie právo" k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd vo svojom rozsudku správne vyhodnotil, že sú nepochybne dané dôvody, ktoré svedčia právu žalobcu na vylúčenie majetku z konkurznej podstaty úpadcu, preto ho navrhol ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

46. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 4.11.2019 bolo vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ktoré je súčasťou spisu na č.l. 742-744 zaslané na vedomie žalovanému prostredníctvom zástupcu (doručenka na č.l. 753 spisu).

47. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , bez nariadenia pojednávania na základe odvolacích dôvodov žalovaného a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

48. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -772 zo dňa 21.05.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

49. Za aplikácie ust. , , krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného, vyjadrených v písomne podanom odvolaní v podaní zo dňa 21.05.2019 a z nich len tých, ktoré ako relevantné odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie.

50. Pri hodnotení, posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného vo väzbe k záverom okresného súdu odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako bol zistený okresným súdom, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. , keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v ust. , za vzatia do úvahy vykonaného poučenia okresným súdom podľa ust. , , ktoré tvorilo súčasť predvolania na nariadené pojednávanie na deň 23.11.2018 a v zmysle doručenky na č.l. 74 spisu bolo doručené žalovanému a rovnako bolo obsiahnuté v predvolaní na nariadené pojednávanie na deň 8.1.2019, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného podľa doručenky na č.l. 117 spisu. Krajský súd pri vychádzaní zo zisteného skutkového stavu okresným súdom mal za to, že pre posúdenie žaloby žalobcu a obrany žalovaného dokazovanie v rozsahu návrhov strán, ktoré vykonal okresný súd, bolo v dostatočnom rozsahu, ktoré následne tvorilo základ pre vyhodnotenie dôvodnosti žaloby žalobcu o vylúčenie vecí zo súpisu z konkurznej podstaty.

51. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

52. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

53. K odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. , ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými ako aj právnymi závermi obsiahnutými k napadnutému výroku I. rozsudku okresného súdu, ktorým zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o., Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 185/2016 zo dňa 27.9.2016 /opravený v Obchodnom vestníku č. 190/2016 zo dňa 4.10.2016/, v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. sa vylučuje súpisová zložka majetku, a to byt č. 12, na 3. poschodí, vchod 8A, bytového domu Kubínske terasy, spoluvlastnícky podiel 1/1 evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. H., nachádzajúci sa na parcele č. 1057/59, druh stavby 9, popis stavby bytový dom, Kubínske terasy, súpisné č. XXXX, na pozemku registra C KN parcela č. 1057/99, s podielom 8550/488553 na spoločných častiach a zariadeniach domu. Práve z titulu aplikácie ust. nebolo potrebné a ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto bolo postačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom, čo vytvára ich organickú jednotu. Ak sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

54. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k relevantným odvolacím dôvodom žalovaného uvádza krajský súd nasledovné.

55. Primárne, pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že činí voči žalobe žalobcu hmotnoprávnu námietku preklúzie práva domáhať sa žalobou vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty, nakoľko má za to, že žaloba nebola podaná v lehote podľa ust. , tak odvolací súd v zhode so zisteniami a záverom vyjadreným okresným súdom v odseku 29. odôvodnenia konštatuje včasnosť podania žaloby. V danom prípade Okresný súd Žilina výrokom I. uznesenia č.k. -862 zo dňa 13.12.2017 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 50 dní od doručenia uznesenia podal vylučovaciu žalobu proti žalovanému. Predmetné uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 3.1.2018, čo žalovaný relevantne nespochybnil, a teda dňom 4.1.2018 začala žalobcovi plynúť súdom určená lehota na podanie žaloby. Podľa prezentačnej pečiatky bola Okresnému súdu Žilina žaloba žalobcu podaná osobne dňa 25.01.2018, t.j. včas.

56. V súvislosti so žalovaným uvádzaným odvolacím dôvodom podľa ust. a , krajský súd považuje primárne za potrebné uviesť, že v odôvodnení odvolania neboli vyjadrené konkrétne námietky. Napriek tomu, len pre úplnosť považuje za potrebné poukázať na to, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktoré môžu prispieť k náležitému objasneniu veci, najmä výsluch strán, svedkov, listiny, odborné vyjadrenia, znalecké dokazovanie, ohliadka (Čl. 8, , , , ). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že stranám sporu priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalovaný ako odvolateľ v danej veci aj mohol využiť, nebolo mu odňaté. Krajský súd konštatuje, že okresný súd v rozsahu žalovaným relevantne navrhnutých dôkazov tieto vykonal. Zároveň však odvolací súd zvýrazňuje, že právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu ( ). Podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný navrhnutý dôkaz stranou sporu, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd a následne ani krajský súd ako súd odvolací nevykonali dôkazy navrhnuté žalovaným a takýto návrh žalovaného bol okresným súdom zamietnutý, týmto postupom nebol žalovaný, ktorý takýto návrh ani relevantne nevykonal, vylúčený z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva.

57. Okresný súd tak vecne správne vychádzal z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 8.2.2019 a takto zisteným skutkovým stavom bol v zmysle ust. viazaný aj krajský súd rozhodujúci o podanom odvolaní žalovaného. Túto skutočnosť považuje za potrebné krajský súd zvýrazniť vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného, ktorý namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

58. Vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smerovala voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.

59. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

60. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že predmetom konania bola žaloba žalobcu o vylúčenie nehnuteľnosti - byt č. 12, nachádzajúci sa na 3. poschodí, vo vchode 8A bytového domu Kubínske terasy, spoluvlastnícky podiel 1/1, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O. H., nachádzajúci sa na parcele č. 1057/59, druh stavby 9, popis stavby bytový dom Kubínske terasy, súpisné č. XXXX, na pozemku registra C KN parcela č. 1057/59, s podielom 8550/488553 na spoločných častiach a zariadeniach domu (ďalej len „byt"), ktorú žalobca odôvodnil tým, že k predmetnému bytu nadobudol v dobrej viere na základe Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej dňa 27.5.2013 od predchádzajúcich vlastníkov N. I. a D. I., vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálny odbor pod vkladovým č. V 930/13 zo dňa 17.7.2013 a napriek listu zo dňa 8.11.2016, ktorým žiadal o vylúčenie uvedeného majetku zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu, žalovaný dotknutý majetok nevylúčil a postupoval podľa , na základe ktorého podania správcu Okresný súd Žilina uznesením č.k. -862 zo dňa 13.12.2017, zverejneného v OV 242/2017 zo dňa 20.12.2017 vyzval žalobcu na podanie vylučovacej žaloby v lehote 50 dní, ktoré uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 3.1.2018. Žalobca považoval zápis súpisovej zložky č. 11 za nezákonný a na základe výzvy v súdom určenej lehote podal žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu.

61. Odvolacie námietky žalovaného sa v podstate týkali vyhodnotia otázky, či žalobcovi svedčí právo k nehnuteľnosti vylučujúce jeho zápis súpisu vo väzbe k zhodnoteniu právnych úkonov, ktoré predchádzali Darovacej zmluve a Zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 27.5.2013, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Dolný Kubín pod V 930/13 zo dňa 17.7.2013, na základe ktorej žalobca ako obdarovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od darcov, predchádzajúcich vlastníkov N. I. a D. I..

62. Pokiaľ žalovaný tvrdil absolútnu neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, vklad ktorej bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09, uzavretej medzi úpadcom Václavů, s.r.o. a spoločnosťou IV. Capital, a.s. podľa ust. pre porušenie ust. s poukazom na čl. 20. bod 20.1. zmluvy o dielo, krajský súd súhlasí so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku a uvádza, že dojednanie obsiahnuté v čl. 20. bod 20.1. zmluvy o dielo je dojednaním len v rámci tejto uzatvorenej zmluvy podľa ust. a nasl. . Krajský súd poukazuje na to, že predmetom Zmluvy o dielo č. 01/2009 zo dňa 26.10.2009 (ďalej len ,,zmluva") uzatvorenej medzi Václavů, s.r.o. ako objednávateľom a UNISTAV HSV spol. s r.o. ako zhotoviteľom bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa riadne a včas dielo - výstavba a dokončenie rozostavanej stavby „bytový dom Kubínske terasy" (stavebné práce) na rozostavanej stavbe „bytový dom Kubínske terasy" Dolný Kubín, na Nemocničnej ulici v Dolnom Kubíne, na časti pozemkov vedenej Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Dolný Kubín, podľa projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a záväzok objednávateľa v zmysle špecifikácie podľa čl. 2. bodu 2.1.1. zmluvy zaplatiť za dielo dohodnutú cenu v zmysle čl. 6. zmluvy. Z čl. 2. bod 2.1.3. veta druhá zmluvy nepochybne vyplývalo, že v čase uzavretia zmluvy bol objednávateľ, t.j. Václavů, s.r.o. výlučným vlastníkom stavebného objektu a rozostavanej stavby bytový dom Kubínske terasy a nájomcom časti pozemkov. Pokiaľ v čl. 20. bod 20.1. zmluvy zmluvnými stranami - objednávateľom a zhotoviteľom je dohodnuté, že „žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez súhlasu druhej strany postúpiť svoje práva a povinnosti na tretiu osobu", tak predmetné dojednanie krajský súd vykladá so záverom, že sa týka výlučne práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Predmetné ustanovenie je bez vplyvu na platnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, uzatvorenej medzi Václavů, s.r.o. a IV. Capital, a.s., pretože v prípade tohto právneho úkonu nešlo o postúpenie pohľadávky, ale o výkon vlastníckeho práva zo strany objednávateľa Václavů, s.r.o., ktorá dispozícia majetkom bola súladná i s čl. 15. bod 15.1. zmluvy, podľa ktorého ...„vlastníkom zhotovovaného diela je objednávateľ". Čl. 20. bod 20.1. zmluvy o dielo podľa názoru krajského súdu v žiadnom prípade nemohol obmedziť, či vylúčiť výkon vlastníckeho práva Václavů, s.r.o.. Nie je predsa možné stotožňovať prevod vlastníctva k nehnuteľnosti s postúpením pohľadávky. Dojednanie čl. 20. bod 20.1. zmluvy o dielo je potrebné vykladať tak, že obmedzenie postúpenia práv a povinností na tretiu osobu zmluvných strán z tejto zmluvy, výlučne so súhlasom druhej strany, sa vzťahuje len na tie práva a povinnosti, ktoré zmluvným stranám - úpadcovi, v postavení objednávateľa a spoločnosti UNISTAV HSV spol. s r.o. v postavení zhotoviteľa z tohto právneho úkonu vyplývajú. Prevod vlastníckeho práva objednávateľa k rozostavaným bytom, nachádzajúcim sa v predmete zhotovovaného diela, nebolo možné subsumovať tak, ako uvádzal žalovaný pod ust. , nakoľko išlo o nakladanie s predmetom vlastníctva ( ).

63. Žalovaný v ďalšom odvolacom dôvode namietal absolútnu neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09 podľa ust. , pretože jej predmetom bol prevod „rozostavaných bytov bytovom dome", čo je neprípustné. Poukazoval na to, že kolaudačné rozhodnutie vydané Mestom Dolný Kubín ako príslušným stavebným úradom vo vzťahu k predmetnému bytu bolo vydané pod číslom 4062/2011/131-TS2/A10 dňa 30.05.2011 a v uvedený deň malo nadobudnúť aj právoplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na súdnoaplikačnú prax, ktorá k otázke právneho vymedzenia pojmu byt prijala stanovisko v rozsudku NS SR, sp. zn. , podľa ktorého pojmovým znakom bytu ako predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takého rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byty. K prípustnosti predmetu prevodu ,,rozostavaný byt" krajský súd poukazuje na právnu úpravu Katastrálneho zákona v znení k momentu uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, a to ust. a upravujúce pojem „rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor". Súhlasí krajský súd so záverom okresného súdu vyjadreným v odseku 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku a dodáva, že v dôsledku vymedzenia pojmov rozostavaná stavba, rozostavaný byt a rozostavaný nebytový priestor v ust. a Katastrálneho zákona nič nebráni tomu, aby rozostavané stavby, rozostavané byty a rozostavané nebytové priestory boli predmetom občiansko-právnych vzťahov po tom, čo došlo k ich zápisu do katastra nehnuteľností. Ak rozostavaný byt nespĺňa znaky definície pojmu byt v zmysle ust. , znamená to len to, že na rozostavané byty sa právna úprava bez ďalšieho nevzťahuje, čo však nevylučuje, aby „rozostavaný byt" mohol byť predmetom prevodu. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že byt ako vec v právnom zmysle vzniká až momentom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Uvádza, že rozhodnutie stavebného úradu je výhradne a výlučne zákonným predpokladom na zmenu právnej povahy existujúcej veci z rozostavanej stavby na byty a nebytové priestory, vrátane podielu na spoločných častiach, zariadení a príslušenstve k tomu. Právoplatné rozhodnutie stavebného úradu nie je samostatným spôsobom vzniku vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom, ale je predpokladom, aby konkrétna nehnuteľnosť vo fáze po ukončení výstavby mohla byť definovaná de iure ako byt alebo nebytový priestor. Účelom kolaudačného rozhodnutia je, aby sa povolilo užívanie stavby na bytové účely s presným určením jednotlivých bytov a nebytových priestorov. Až na základe tzv. kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu je možné v zmysle určitú konkrétnu časť obytného domu považovať za byt, resp. za nebytový priestor, pričom do rozhodnutia stavebného úradu o povolení užívania sú vlastníci príslušnej časti nehnuteľnosti, a to vždy v takom štádiu rozostavanosti, v akom sa obytný dom nachádza. V zmysle platnej právnej úpravy môže byť predmetom právnych vzťahov aj rozostavaný byt a rozostavaný nebytový priestor a je možné k nim nadobudnúť vlastnícke právo a je možný aj prevod vlastníckeho práva z uvedených nedokončených vecí.

64. V súvislosti s prevodom rozostavaného bytu a definíciou rozostavaného bytu, vo vzťahu ku ktorej nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie namietal žalovaný v tom smere, že stupeň rozostavanosti nezodpovedal definícii ust. § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona, krajský súd súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý pre záver či stupeň rozostavanosti zodpovedná úprave ust. § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona, vykonal dokazovanie dôkaznými prostriedkami relevantne navrhnutými a nevyhnutnými pre posúdenie sporovej veci, a to oboznámením sa s výpoveďou Ing. Kovalíka ako spracovateľa znaleckého posudku predloženého žalovaným, vo veci sp. zn. , listinným dôkazom Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena, rozhodnutia Správy katastra Dolný Kubín o vklade vlastníckeho práva žalobcu pod V 930/13, ktoré zhodnocoval jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, so záverom, že žalovaným uvádzaný dôvod neplatnosti neobstojí. Len na doplnenie uvádza, že ak žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že rozostavaná stavba nebola ukončená strešnou krytinou, predsa strešnú krytinu ako takú nevyžaduje ust. , ktorý vyžaduje len strešnú konštrukciu. Relevantným v danom prípade bolo to, že zo zápisnice o výsluchu svedka - Ing. Kovalíka, ako i z doloženého znaleckého posudku žalovaným vyplývalo to, že rozostavaná stavba existovala v konkrétnej miere rozostavanosti.

65. Ak žalovaný v odvolaní spochybňoval závery znaleckého posudku Ing. Kovalíka s tvrdením, že ide o nepravdivý znalecký posudok, že znalec je zaujatou osobou, vzhľadom k tomu, že je vlastníkom dvoch bytov v predmetnej nehnuteľnosti, tak je potrebné uviesť, že išlo o znalca, ktorý v čase vyhotovovania znaleckého posudku bol zapísaný v zozname znalcov, tento ako odborne spôsobilá osoba k určitému momentu vyhotovoval tento znalecký posudok s opisom predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný len uviedol vyššie uvedené námietky bez ich preukázania včas, potom nebolo možné na ne ako relevantné prihliadať.

66. K nesúhlasu žalovaného so záverom okresného súdu, podľa ktorého v civilnom sporovom konaní o excindačnej žalobe súd nie je oprávnený preskúmavať postup správy katastra v katastrálnom konaní, krajský súd poukazuje primárne na záverečnú časť, odsek 36. strany 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku, správnosť postupu a ani zákonnosť rozhodnutia správy katastra súd v tomto konaní skúmať nemôže, a to s odkazom i na záver vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp. zn. .

67. Stotožňuje sa krajský súd s právnym posúdením okresného súdu, ktorý námietku neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 zhodnotil ako nedôvodnú a rovnako za nedôvodnú považoval aj námietku, že v tejto zmluve absentuje prejav vôle kupujúceho, keďže vyplýva z čl. 3. predmetnej zmluvy. Z tohto stavu s odkazom na judikatúru potom správne uzavrel, že žalobca dobromyseľne na základe Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena nadobudol vlastnícke právo, a preto sporný byt nemal byť do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. zapísaný. Okresný súd správne v záverečnej časti odseku 35. odôvodnenia poukázal na správcom odôvodňované zapísanie predmetnej súpisovej zložky do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu z dôvodu scudzenia odporovateľným právnym úkonom, s tým, že žalobca voči žalovanému neuznáva a neuznal žiaden odporovateľný právny úkon a voči žalobcovi ani nebolo vedené konanie o neúčinnosť právneho úkonu vo vzťahu k nadobudnutiu súpisovej zložky od úpadcu. I z uvedeného správne konštatoval okresný súd nedôvodnosť zápisu súpisovej zložky.

68. Odvolací dôvod žalovaného, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odporuje záverom vyplývajúcim z judikatúry Ústavného súdu SR, a to uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č.k. -25, sp. zn. s tým, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ), čo je zrejmé aj z toho, že Okresný súd Žilina v skutkovo a argumentačne identickom spore vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. vydal rozsudok č.k. -488 zo dňa 31.05.2018, ktorým identickú žalobu žalobcu - spoločnosti IV. Capital, a.s. zamietol ako nedôvodnú, a ktoré rozhodnutie je právoplatné (č.l. 522 a nasl. spisu), bol zhodnotený ako nedôvodný. Tento záver krajského súdu vychádza z toho, že v predmetnej veci bola žaloba zamietnutá z dôvodu nesplnenia obligatórnej podmienky pre úspešné uplatňovanie nároku žalobcu podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii, a to včasnosť podania žaloby. V odseku 16. odôvodnenia tohto právoplatného rozsudku bolo uvedené, že ...,,s poukazom na dôvod zamietnutia žaloby sa už viac nezaoberal meritom veci. Hoci strany konania v rámci pojednávania dňa 31.05.2018 požadovali odôvodnenie aj v merite veci, vzhľadom na ustálenú súdnu prax súd sa nezaoberal meritom veci, keďže žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že nebola podaná včas. Ďalšie odôvodnenie ohľadom meritu veci by tak bolo nad rámec a mohlo by tak spôsobiť nezrozumiteľnosť, či nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebol žiadny zákonný dôvod, aby súd sa zaoberal aj ďalšími skutočnosťami, keďže bolo skonštatované, že žaloba nebola podaná včas, preto jej nebolo možné vyhovieť".

69. Krajský súd uvádza, že základom sporu v konaní pred okresným súdom, ako i v odvolacom konaní bolo vyhodnotenie, či došlo k splneniu piatej podmienky pre úspešnosť excindačnej žaloby, a to či žalobcovi svedčí právo vylučujúce zaradenie veci do súpisu, vo vzťahu ku ktorému okresný súd na základe v danej sporovej veci zisteného skutkového stavu správne uzavrel, že žalobca takéto právo osvedčil. Dopĺňa odvolací súd, že s ohľadom aj na iné odvolacie sporové právne veci skutkovo obdobné, v ktorých vystupuje žalovaný, že každú z nich mohol posudzovať za viazanosti skutkovým stavom zisteným v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené znamená, že pri tej - ktorej sporovej právnej veci mohol krajský súd posudzovať a vyjadrovať sa k záverom obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu, vychádzajúcim z priebehu konania a dokazovania len v úzkej väzbe na vymedzené odvolacie dôvody. Krajský súd preto v tej - ktorej sporovej právnej veci sa mohol vyjadrovať vo väzbe k záverom okresného súdu obsiahnutým v napadnutom rozsudku okresného súdu len k tomu, čo odvolateľ relevatne rozporoval v rámci odvolacieho konania. Uvedené zdôrazňuje krajský súd aj vo vzťahu k princípu právnej istoty s poukazom na Čl. 2 ods. 2 .

70. Na základe odvolacích dôvodov žalovaného krajský súd nezistil, že by boli dané v predmetnej veci podmienky pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, ani pre jeho zmenu, preto vychádzal z presvedčivých a logických záverov okresného súdu vyjadrených v napadnutom rozsudku okresného súdu, vo vzťahu k posúdeniu piatej podmienky úspešnosti excindačnej žaloby, ktoré boli vyjadrené v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý bol vo vyvolanom odvolacom konaní potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, podľa ust. v spojení s ust. .

71. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola preto krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.