Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42CoKR/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. a žalobcu 2/ F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., obaja právne zast.: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429 proti žalovanému Mgr. Imrich Šimulák, sídlo kancelárie Ul. Slobody 43, 022 01 Čadca, správca konkurznej podstaty úpadcu: Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, právne zast.: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -389 zo dňa 30. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č.k. -389 zo dňa 30. septembra 2022 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 185/2016 zo dňa 27.09.2016, v znení vykonanej opravy zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 190/2016 zo dňa 04.10.2016 a v znení zmeny zverejnenej v Obchodnom vestníku č. 182/2018 zo dňa 20.09.2018, súpisovú položku č. 29 - byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne, vo vchode 8B bytového domu Kubínske terasy so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcely C registra KN č. 1057/59, spoluvlastnícky podiel 1/1, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 11140/488553, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom, pre okres Dolný Kubín, obec Dolný Kubín a katastrálne územie D. E.. Žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd tak v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd vylúčil zo súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu súpisovú položku č. 29 - byt č. 1 nachádzajúci sa v suteréne, vo vchode 8B bytového domu Kubínske terasy, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcely C registra KN č. 1057/59, spoluvlastnícky podiel 1/1, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 11140/488553, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom, pre okres Dolný Kubín, obec Dolný Kubín a katastrálne územie D. E. (ďalej len „nehnuteľnosť“).

3. Okresný súd uviedol, že žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.09.2016, uzavretej medzi nimi ako kupujúcimi a spoločnosťou ORAVINGstavebniny, s.r.o., M. R. Štefánika 1833, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 44 033 656 ako predávajúcim. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 04.10.2016 pod číslom 1096/16. Spoločnosť ORAVINGstavebniny, s.r.o. nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 22.11.2010, uzavretej so spoločnosťou IV. Capital, a. s., so sídlom Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 44 179 596. Žalovaný nehnuteľnosť zapísal do súpisu majetku všeobecnej podstaty úpadcu s poznámkou spornosti v prospech žalobcov. Ako dôvod sporného zápisu uviedol, že ide o majetok scudzený neplatným právnym úkonom. Žalovaný na základe ústneho rozhovoru žalobcom oznámil, že neplatným právnym úkonom má byť Zmluva o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, uzavretá medzi Václavů, s.r.o. ako predávajúcim a IV. Capital, a. s. ako kupujúcim (ďalej len ako „Zmluva zo dňa 18.12.2009“), a to pre jej rozpor so zákonom. Žalovaný tvrdí, že v čase prevodu bytov touto zmluvou byty ešte z právneho hľadiska neexistovali. Podľa žalobcov si však žalovaný zjavne nevyžiadal z Okresného úradu Dolný Kubín, katastrálneho odboru, fotokópie listín priložených v konaní o zázname č. Z1793/09, z ktorého by zistil, že v konaní bol predložený znalecký posudok na stupeň rozostavanosti bytov, z ktorého je zrejmé, že byty v čase ich zápisu do katastra nehnuteľností a aj pri ich následnom prevode na spoločnosť IV. Capital, a. s. spĺňali definíciu rozostavanej stavby podľa § 3 ods. 15 katastrálneho zákona a boli teda spôsobilé na zápis do katastra. Ako druhý dôvod neplatnosti Zmluvy zo dňa 18.12.2009 žalovaný označil absenciu písomného súhlasu spoločnosti UNISTAV HSV spol. s r.o. s prevodom vlastníctva bytov. Písomný súhlas uvedenej spoločnosti mal byť potrebný podľa Zmluvy o dielo č. 1/2009 zo dňa 26.10.2009, uzavretej medzi spoločnosťou Václavů, s.r.o. ako objednávateľom a spoločnosťou UNISTAV HSV spol. s r.o. ako zhotoviteľom. V zmysle čl. 20.1 zmluvy žiadna zo zmluvných strán nebola oprávnená bez písomnému súhlasu druhej strany postúpiť akékoľvek právo a/alebo povinnosť, ktoré vyplývali zo zmluvy. Podľa žalovaného je preto Zmluva zo dňa 18.12.2009 absolútne neplatná podľa , v spojení s ustanovením . Podľa žalobcov však toto ustanovenie nemožno v žiadnom prípade aplikovať na tvrdenie absolútnej neplatnosti prevodu vlastníckeho práva k bytom, nakoľko má výlučne záväzkovo-právny charakter medzi účastníkmi zmluvy o dielo a nemôže zasahovať do vecno-právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva bytov. Pri prevode vlastníckeho práva k bytom išlo o a ostatnými právnymi predpismi garantovaný výkon vlastníckeho práva zo strany spoločnosti Václavů, s.r.o., pričom táto dispozícia s majetkom bola v súlade s ustanovením Zmluvy o dielo, v ktorej článku 15.1 sa uvádza, že vlastníkom zhotovovaného diela je objednávateľ, teda spoločnosť Václavů, s.r.o.. Žalobcovia tiež poukázali na , podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Žalobcovia spochybnili akúkoľvek analógiu so zákazom postúpenia pohľadávky podľa . V závere žaloby žalobcovia poukázali na to, že pri kúpe nehnuteľnosti konali dobromyseľne a s vierou v správnosť zápisu v katastri nehnuteľností, kde bola ako vlastník nehnuteľnosti uvedená spoločnosť ORAVINGstavebniny, s.r.o.. Takisto spoločnosť ORAVINGstavebniny, s.r.o. ako predchádzajúci vlastník konala pri kúpe nehnuteľnosti dobromyseľne, vo viere v správnosť zápisu v katastri. Žalobcovia sa nemali ako dozvedieť o prípadných dôvodoch neplatnosti prevodu nehnuteľnosti medzi právnymi predchodcami Václavů, s.r.o. a IV. Capital, a. s. a takúto vedomosť ani nebolo možné pri bežnej odbornej starostlivosti pri kúpe od nich vyžadovať. Žalobcovia riadne a v celom rozsahu zaplatili kúpnu cenu. K otázke nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe dobrej viery žalobcovia poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: zo dňa 16.03.2016. Žalobcovia mali za to, že žalovaný nesprávne vychádza z definície rozostavanej stavby uvedenej v katastrálneho zákona v znení jeho novely účinnej až od 01.10.2018. V čase zápisu do katastra nehnuteľností byty spĺňali definíciu rozostavanej stavby podľa vtedy platného a účinného katastrálneho zákona, preto žalobcovia označili tvrdenia žalovaného, odvolávajúce sa na definíciu rozostavanej stavby podľa neskoršieho ustanovenia katastrálneho zákona, za irelevantné.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe označil Zmluvu zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09, za absolútne neplatný právny úkon, keďže predmetom zmluvy bol prevod rozostavaných bytov v bytovom dome, čo je podľa žalovaného neprípustné a spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Žalovaný uviedol, že byt ako vec v právnom zmysle slova vzniká až momentom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia príslušného stavebného úradu. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané Mestom Dolný Kubín ako príslušným stavebným úradom až dňa 30.05.2011. Predmetom zmluvy boli rozostavané byty, ktoré údajne mali

spĺňať definíciu uvedenú v katastrálny zákon. Zo znaleckého posudku Ing. Kolomana Kovalíka však vyplýva, že nehnuteľnosť sa nenachádzala v bytovom dome, ktorý by bol ku dňu vypracovania znaleckého posudku uzatvorený strešnou konštrukciou, pretože v znaleckom posudku je uvedený stav dokončenosti strešnej konštrukcie 0%. Byty v bytovom dome Kubínske terasy teda neboli k 21.12.2019 spôsobilým predmetom právnych vzťahov, preto je Zmluva zo dňa 18.12.2009 absolútne neplatným právnym úkonom. Podľa žalovaného je povinnosťou súdu prejudiciálne skúmať nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcov. Žalovaný ďalej poukázal na to, že spoločnosť UNISTAV HSV spol. s r. o. ako zhotoviteľ nikdy nedala súhlas s prevodom práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o dielo 1/2009 zo spoločnosti Václavů, s.r.o. na tretiu osobu, ako to vyžaduje jej článok 20.1. Zmluva zo dňa 18.12.2009 je preto absolútne neplatná a právny predchodca žalobcov nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

5. Okresný súd nariadil pojednávanie na deň 30.09.2022. Uviedol, že právnym zástupcom strán sporu bolo predvolanie doručené dňa 08.08.2022. Dňa 29.09.2022 o 14:51 hod. bola súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania z dôvodu, že od 29.09.2022 je v domácej karanténe z dôvodu pozitívneho výsledku na ochorenie Covid-19, pričom v čase podania žiadosti mal vykazovať príznaky ochorenia. K žiadosti pripojil potvrdenie o vykonaní samotestu na Covid-19. Zároveň uviedol, že z dôvodu skutkovej a právnej zložitosti prípadu žalovaný nesúhlasí, aby ho na pojednávaní zastupoval iný advokát alebo advokátsky koncipient.

6. Okresný súd odôvodnil vykonanie pojednávania tým, že ako vyplýva z ustanovenia , pojednávanie môže byť odročené iba z dôležitých dôvodov, za splnenia dvoch kumulatívnych predpokladov, a to existencie dôležitého dôvodu, pre ktorý sa strana/zástupca nemôže dostaviť na pojednávanie a nemožnosti spravodlivo od nich žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V prípade právneho zástupcu žalovaného nebol splnený druhý z uvedených predpokladov, nakoľko od neho bolo možné spravodlivo požadovať, aby sa nechal na pojednávaní zastúpiť svojím advokátskym koncipientom. Upozornil, že zo všeobecného pravidla uvedeného v , že od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť, pripúšťa zákon dve výnimky. Prvou je náhlosť výskytu prekážky. Existencia tejto výnimky je odôvodnená nedostatkom času, teda často objektívnou nemožnosťou nechať sa na pojednávaní zastúpiť a tiež absenciou primeraného časového priestoru pre prípadného zastupujúceho advokáta na oboznámenie sa s prejednávanou vecou tak, aby mohol poskytnúť kvalifikované právne služby. Druhou výnimkou z uvedeného pravidla je odôvodnený nesúhlas zastúpeného so zastúpením inou osobou ako zvoleným advokátom. Tento nesúhlas musí byť súdu preukázaný.

7. Okresný súd poukázal na to, že advokát sa na pojednávaní v zmysle zákona o advokácii môže dať zastúpiť aj svojim koncipientom. V prípade náhlej prekážky, pre ktorú sa advokát nemôže zúčastniť pojednávania, tak môže využiť zastúpenie koncipientom. Aj v tomto prípade je potrebné posúdiť, či vzhľadom na krátkosť času je možné od advokáta spravodlivo žiadať, aby ho zastúpil koncipient, a to jednak z hľadiska reálnej možnosti koncipienta zúčastniť sa pojednávania a tiež z hľadiska jeho znalosti skutkového a právneho stavu veci. Okresný súd uviedol, že z úradnej činnosti mu je známe, že právny zástupca žalovaného má koncipienta, ktorý ho na základe poverenia zastupuje na pojednávaniach v sporoch vyvolaných konkurzmi. Ako vyplýva zo súdom vyhotoveného úradného záznamu založeného na č. l. 381 spisu, tento koncipient zastupoval právneho zástupcu žalovaného v skutkovo a právne obdobnej veci týkajúcej sa totožného žalovaného na pojednávaní, ktoré sa konalo deň pred pojednávaním v tejto veci, t. j. dňa 29.09.2022 (spor vedený pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. ). Taktiež právneho zástupcu žalovaného zastupoval na pojednávaní v ďalšej skutkovo a právne obdobnej veci rovnako totožného žalovaného vedenej tunajším súdom pod sp. zn. . V prípade oboch sporov pritom išlo o vylúčenie bytov v totožnom bytovom dome zo súpisu majetku úpadcu, ktoré boli do súpisu zapísané z rovnakého dôvodu - majetok scudzený neplatným právnym úkonom. S poukazom na uvedené možno preto predpokladať, že koncipient právneho zástupcu žalovaného bol dostatočne oboznámený s predmetom sporu, skutkovou i právnou stránkou veci a bol tak spôsobilý právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní zastúpiť. Právny zástupca žalovaného pritom v žiadosti o odročenie pojednávania netvrdil, že by aj na strane jeho koncipienta existovala prekážka, pre ktorú by sa pojednávania nemohol zúčastniť. Nemožnosť dať sa na pojednávaní zastúpiť koncipientom odôvodnil iba tým, že žalovaný so zastúpením koncipientom nesúhlasí. Túto skutočnosť však súdu nepreukázal. Naopak, výslovný súhlas žalovaného s tým, aby právny zástupca vykonaním jednotlivých úkonov poveril svojich koncipientov vyplýva z plnomocenstva založeného na č. l. 71 spisu. Nakoniec sa ani nejaví ako

pravdepodobné, aby žalovaný so zastúpením koncipientom jeden deň súhlasil a ďalší už nie. Ak by tomu tak aj bolo, bolo nutné túto skutočnosť preukázať. Náhla prekážka, ktorá sa na strane právneho zástupcu žalovaného vyskytla tak právnemu zástupcovi žalovaného neznemožnila, aby sa na pojednávaní dal zastúpiť, keďže túto možnosť objektívne mal. Preto súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného.

8. Okresný súd konštatoval, že v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu musí žalobca preukázať, že má vo vzťahu k majetku, ktorého vylúčenia zo súpisu sa domáha, subjektívne právo. Väčšinou ide o vlastnícke právo. Súd v konaní neurčuje kto je vlastníkom veci, ale otázku vlastníctva, resp. existencie práva vylučujúceho zapísanie veci do súpisu rieši ako predbežnú. V zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona sú údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti a o práve k nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností hodnoverné, ale nie záväzné. Podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností majú žalobcovia nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalobcovia predložili zmluvu, na základe ktorej mali vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudnúť, predložili aj doklad o úhrade kúpnej ceny. Žalovaný, s poukazom na dôvod spornosti zápisu, vlastnícke právo žalobcov zápisom nehnuteľnosti do súpisu fakticky poprel, vlastníkom nehnuteľnosti by v dôsledku žalovaným tvrdenej absolútnej neplatnosti Zmluvy zo dňa 18.12.2009 mal byť úpadca.

9. Okresný súd preto preskúmal žalovaným uvádzané dôvody neplatnosti tejto zmluvy a argumentáciu žalovaného, že je neprípustné, aby predmetom zmluvy bol prevod rozostavaných bytov v bytovom dome, vyhodnotil ako nesprávnu. Uviedol, že potom, čo sú rozostavané byty zapísané do katastra nehnuteľností (pojem rozostavaný byt definoval k momentu uzatvorenia Zmluvy zo dňa 18.12.2009 § 3 ods. 16 katastrálneho zákona), tieto môžu byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, a teda môžu byť samostatným predmetom prevodu. K povahe kolaudačného rozhodnutia okresný súd poukázal na časť rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. v obdobnej veci: Kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu je výhradne a výlučne zákonným predpokladom na zmenu právnej povahy existujúcej veci z rozostavanej stavby na byty a nebytové priestory, vrátane podielu na spoločných častiach, zariadení a príslušenstve k tomu. Právoplatné rozhodnutie stavebného úradu nie je samostatným spôsobom vzniku vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom, ale je predpokladom, aby konkrétna nehnuteľnosť vo fáze po ukončení výstavby mohla byť definovaná de iure ako byt alebo nebytový priestor.

10. Pokiaľ žalovaný namietal, že prevádzané rozostavané byty v roku 2009 nespĺňali definíciu rozostavaných bytov podľa katastrálneho zákona, nakoľko bytový dom, v ktorom sa nachádzali, nebol ku dňu vypracovania znaleckého posudku uzatvorený strešnou konštrukciou, tak okresný súd zdôraznil, že otázka možnosti posudzovať stupeň rozostavanosti stavby bytového domu, teda či táto zodpovedá úprave katastrálneho zákona a či rozostavané byty mohli byť zapísané do katastra nehnuteľností, nie je v kompetencii civilného súdu. Konanie o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam totiž nespadá do oblasti súkromného, ale verejného práva. Civilný súd je viazaný právoplatnými správnymi rozhodnutiami a nemá kompetenciu v civilnom procese preskúmavať zákonnosť rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy, ani podkladov týchto rozhodnutí. Okresný súd citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.04.2008, v zmysle ktorého preskúmavať môže správne akty všeobecný súd len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, t.j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. Nulitné sú také rozhodnutia, ktoré by boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne vybavený právomocou, a na ktoré sa pozerá ako keby nikdy neboli vydané, to znamená pakty.

11. Okresný súd skonštatoval, že vo vzťahu ku konaniu správy katastra nie je možné konštatovať nulitu aktu, keďže bola orgánom kompetentným konať vo veciach katastra nehnuteľností. Súd môže skúmať otázku existencie vlastníckeho práva, ktoré je evidované v katastri nehnuteľností ako prejudiciálnu otázku v sporovom konaní, ale nemôže preskúmavať samotnú zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy pri vykonávaní zápisov do katastra nehnuteľností, ktorá môže byť predmetom prieskumu len v rámci správneho súdnictva. Takto sa k tejto otázke vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.: zo dňa 27.04.2022, v ktorom rozhodoval o podanom dovolaní v skutkovo a právne obdobnej veci. Súd nemôže v tejto veci prejudiciálne skúmať, či správa katastra pri zápise rozostavanej stavby bytového domu / rozostavaného bytu z hľadiska posudzovania a preukázania stupňa jeho rozostavanosti postupovala v súlade so zákonom. Žalovaným tvrdený dôvod neplatnosti Zmluvy zo dňa 18.12.2009 teda neobstojí, keďže žalovaný v podstate namietal správnosť a

zo dňa 03.11.2009.

12. Okresný súd ďalej preskúmal námietku žalovaného, že Zmluva zo dňa 18.12.2019 je neplatná z dôvodu absencie súhlasu spoločnosti UNISTAV HSV spol. s r.o. s prevodom nehnuteľnosti. Žalovaný nutnosť súhlasu spoločnosti odvodzoval od čl. 20.1 Zmluvy o dielo, podľa ktorého žiadna zo zmluvných strán nie je oprávnená bez súhlasu druhej strany postúpiť svoje práva a povinnosti na tretiu osobu. Okresný súd uviedol, že v prípade dotknutej zmluvy ide o zmluvu uzatvorenú medzi UNISTAV HSV spol. s r.o. ako zhotoviteľom a Václavů, s.r.o. ako objednávateľom. Ustanovenie vyžadujúce súhlas druhej zmluvnej strany s postúpením práv a povinností zo zmluvy sa nevyhnutne týka iba práv a povinností vyplývajúcich z tejto zmluvy a nemôže mať vplyv na platnosť Zmluvy zo dňa 18.12.2019. V prípade Zmluvy zo dňa 18.12.2019 nešlo o prevod práv ani povinností majúcich pôvod v zmluve o dielo, ale išlo o výkon vlastníckeho práva Václavů, s.r.o., realizovaný v súlade s . Nakoniec, podľa čl. 15.1 zmluvy o dielo bol vlastníkom zhotovovaného diela objednávateľ. Súhlas UNISTAV HSV spol. s r.o. s prevodom teda nebol potrebný.

13. Nakoľko žalovaným tvrdené dôvody neplatnosti Zmluvy zo dňa 18.12.2009 neobstoja, okresný súd skonštatoval, že žiadny dôvod neplatnosti tejto zmluvy nezistil a išlo o platný právny úkon. V konaní nebola zistená neplatnosť ďalších právnych úkonov, ktorými bola nehnuteľnosť prevádzaná na jej neskorších vlastníkov. Preto okresný súd dospel k záveru, že žalobcovia, ktorí svoje vlastnícke právo preukázali Zmluvou o prevode vlastníctva bytu zo dňa 22.09.2016, na základe ktorej bol v ich prospech dňa 04.10.2016 povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, riadne preukázali, že majú lepšie právo k nehnuteľnosti zapísanej v súpise majetku úpadcu. Preto okresný súd rozhodol tak, že nehnuteľnosť zo súpisu majetku úpadcu vylúčil. V zmysle uvedeného potom podľa okresného súdu nebolo potrebné, aby sa zaoberal tvrdenou dobromyseľnosťou žalobcov pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa ustanovenia , a keďže žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešní, priznal im voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

15. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. , , , , a .

16. Žalovaný primárne namietol procesný postup okresného súdu, ktorý vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci bez prítomnosti právneho zástupcu žalovaného, keď žalovaný namietol, že svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnil vážnymi dôvodmi, pričom nesúhlasil so zastupovaním jeho právneho zástupcu advokátskym koncipientom. Žiadosti žalovaného však nebolo vyhovené, čo žalovaný označil za porušenie práva na prístup k súdu a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa ust. SR a čl. 6 Dohovoru. Uviedol, že skutočnosť, že advokátsky koncipient zvykne zastupovať klientov právneho zástupcu v iných konaniach vyvolaných konkurzom nie je v tomto smere rozhodujúca, pretože rozhodujúca je vôľa žalovaného, ktorú prejavil v písomnom nesúhlase so zastupovaním na pojednávaní dňa 30.09.2022. Podľa žalovaného v tomto smere nie je rozhodujúci ani obsah plnomocenstva, pretože súhlas so substitúciou môže klient kedykoľvek odvolať počas trvania zmluvného vzťahu s advokátom. Akýkoľvek iný výklad takto zisteného stavu je v rozpore s právom žalovaného na právnu pomoc a tým aj porušením jeho práva na spravodlivý súdny proces.

17. Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu vo veci samej žalovaný namietol záver okresného súdu o platnosti právneho úkonu Zmluvy o prevode vlastníctva rozostavaných bytov z 18.12.2009, uzatvorenej medzi predávajúcim Václavů, s.r.o. a kupujúcim IV. Capital, a.s. Mal za to, že právna otázka možnosti skúmať správnosť údajov uvedených v katastri už bola vyriešená v rozhodovacej praxi dovolacieho aj Ústavného súdu a osobitne poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu z 19.01.2021, v zmysle ktorého materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností je vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom. Pripomenul, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mal

za to, že vyriešenie právnej otázky v napadnutom rozhodnutí je odlišné od judikatúry dovolacieho súdu, čo samo o sebe zakladá vadu zmätočnosti a dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vymedzil pojmový znak bytu ako predmetu občianskoprávneho vzťahu a zotrval na tom, že v čase uzatvorenia spornej kúpnej zmluvy nebolo právoplatne určené, že ide o byt. Preto nie je možné priznať žalobcovi ochranu tak, ako sa jej domáha.

18. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 23.07.2019, v ktorom okresný súd rozhodol inak, než v napadnutom rozhodnutí a žalobu zamietol.

19. Žalovaný mal za to, že pokiaľ by súd vykonal navrhované dôkazy, bol by prišiel k záveru, že ku dňu 21.12.2009 byty v dome Kubínske terasy neboli v takom stupni rozostavanosti, aby napĺňali vtedajšiu zákonnú definíciu rozostavaných bytov, nakoľko v tom čase stavba bytového domu nebola úplne uzatvorená obvodovými stenami a strešnou konštrukciou. Keďže mal za to, že na základe spornej Zmluvy o prevode vlastníctva z 18.12.2009 sa spoločnosť IV. Capital a.s. nestala vlastníkom sporného bytu, nemohla ho následne previesť na žalobkyňu v zmysle zásady, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 . Mal za to, že napadnuté rozhodnutie v priamom rozpore s rozsiahlou judikatúrou riešiacou otázku dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdateľom od nevlastníka a v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu ČR a SR.

20. Žalovaný v odvolaní rozsiahlo argumentoval vo vzťahu k tvrdenej nesprávnosti znaleckého posudku Ing. Kolomana Kovalíka a k pochybeniu Správy katastra v Dolnom Kubíne, ktorá uskutočnila zápis rozostavanej stavby rozostavaných bytov napriek tomu, že podľa žalovaného v čase zápisu rozostavané byty podľa definície Zákona o katastri neexistovali. Uviedol, že pokiaľ okresný súd vyvodil záver o platnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 pod V 1969/09, tak vec nesprávne posúdil, nakoľko podľa ust. § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona je možné zapísať údaje o práve k rozostavanému bytu len záznamom a len výlučne v prospech stavebníka, v tomto prípade v prospech spoločnosti Václavů, s.r.o. Následne sa zaoberal vymedzením bytu v právnom zmysle a mal za to, že prevod rozostavaných bytov nemôže byť predmetom zmluvy o prevode. Poukazoval na to, že byt ako vec v právnom zmysle vzniká až momentom právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až 30.05.2011, teda po prevode rozostavaných bytov. Uviedol, že akémukoľvek prevodu rozostavaného bytu na základe zmluvy bráni zákon, a to § 2 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

21. Ku konštatovaniu okresného súdu, že žalovaný nenavrhol žiaden relevantný dôkaz k preukázaniu neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, žalovaný uviedol, že primárne si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k platnosti uvedenej Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 a skutkové tvrdenia žalovaného o jej neplatnosti neboli zo strany žalobcu účinne popreté, preto nemohla vzniknúť žalovanému ani dôkazná povinnosť.

22. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie mal povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 pre jej neurčitosť, nedostatok prejavu vôle a jej rozpor so zákonom ex offo, a to aj bez akéhokoľvek návrhu zo strany žalovaného. Mal za to, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal a preto ani nezistil, že v Zmluve o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 chýba prejav vôle na strane kupujúceho predmet tejto zmluvy kúpiť. Mal za to, že uvedené je zrejmé z obsahu čl. 3 Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009. Podľa žalovaného tak tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že nepreukázal absolútnu neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009, nemôže obstáť.

23. Žalovaný namietol, že súd prvej inštancie nerešpektoval základnú zásadu civilného sporového konania, keď saturoval procesnú činnosť žalobcu vlastným konaním.

24. Žalovaný ďalej poukázal na čestné prehlásenie F. A. G. a uviedol, že dôvodom, pre ktorý úpadca podal návrh na záznam vlastníckeho práva k bytom už v novembri 2009, bola jeho snaha získať úverové prostriedky na dokončenie stavby. Zopakoval, že v čase podania návrhu na zápis rozostavaných bytov tieto nespĺňali definíciu rozostavaných bytov podľa Zákona o katastri nehnuteľností.

25. Žalovaný v odvolaní napadol aj záver okresného súdu o tom, že ust. čl. 20.1 Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2009 sa vzťahuje iba na postúpenie práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, pričom samotné uzavretie kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou Václavů, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou IV. Capital a.s. ako kupujúcim nemožno považovať za prevod práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo. Mal za to, že ust. čl. 20.1 predstavovalo formu zábezpeky zhotoviteľa k tomu, aby dielo bolo počas celej výstavby vo vlastníctve toho istého subjektu objednávateľa. Išlo o formu zábezpeky pohľadávky zhotoviteľa, ktorá spočívala v práve na úhradu ceny diela. Ani zhotoviteľ nemohol bez súhlasu objednávateľa postúpiť práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy na tretiu osobu.

26. Žalovaný označil za porušenie princípu rovnosti zbraní, keď je na jednej strane priznávaná právna ochrana nezákonnému konaniu objednávateľa, ktorý bez súhlasu UNISTAV HSV s.r.o. previedla vlastnícke právo k stavanému objektu na tretí subjekt, na strane druhej však súd prvej inštancie nevzhliadol k absencii súhlasu zhotoviteľa dôvod neplatnosti Zmluvy o prevode zo dňa 18.12.2009. K argumentácii žalobcu, že by v tom prípade malo ísť iba o relatívnu neplatnosť, žalovaný uvádza, že je zavádzajúca, lebo ak niečo odporuje zmluve, tak odporuje aj zákonu. V súdenom prípade mala byť pri hodnotení ust. čl. 20.1 zmluvy o dielo použitá analogia legis, lebo ak je v jednom prípade dojednanie neplatné, potom musí byť neplatné aj v druhom - .

27. Žalovaný označil rozsudok súdu prvého stupňa za nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Mal za to, že súd prvého stupňa svoj právny názor prijal na základe domnienok a dohadov a nie na základe skutočne preukázaných skutočností bez zohľadnenia skutkových okolností prejednávaného prípadu. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR vymedzil pojem slova arbitrárny a mal za to, že napadnutý rozsudok spĺňa pojmové znaky pojmu arbitrárny rozsudok. Uviedol, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia porušil zásadu rovnosti účastníkov sporového konania zakotvenú v . Ďalej poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti vyžadované v ust. , pričom s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR vymedzil náležitosti obsahu rozhodnutia. Mal za to, že v rozhodnutí okresného súdu chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval, ako ju interpretoval, a to najmä pri otázke právneho posúdenia veci, keď súd arbitrárne rozhodol o platnosti zmluvy o prevode vlastníctva a nevzhliadol dôvodnosť procesnej obrany žalovaného. Žalovanému tak nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, neuviedol ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a ako vec právne posúdil. Mal za to, že na vyhovenie žalobe neexistoval žiaden zákonný predpoklad a rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené a teda je nepreskúmateľné.

28. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a aby priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

29. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaného označil rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a spravodlivý. Poukázal na to, že žalovaný prikladal k odvolaniu dôkazy, ktoré z jeho strany už v konaní raz predložené boli, pričom všetky návrhy na doplnenie dokazovania mu boli zo strany súdu zamietnuté spolu s riadnym odôvodnením, prečo tak okresný súd urobil. Uviedol, že žalovaný aj napriek tomu tieto dôkazy v podanom odvolaní do konania predložil a poukázal na ust. . Žalobca pripomenul, že NS SR už v obdobných veciach týkajúcich sa iných bytov v tom istom bytovom dome ustálil jednoznačne skutkový stav aj právny stav tak, že pokiaľ ide o námietku, že rozostavané byty v právnom slova zmysle neboli rozostavanými bytmi v čase ich prevodu medzi spoločnosťami Václavů, s.r.o. a IV. Capital, a.s., túto jednoznačne vyriešil v tom smere, že daný bytový dom mal strešnú konštrukciu, strešná konštrukcia nevyžaduje tak, ako namieta protistrana, aj inštaláciu strešnej krytiny a teda v právnom slova zmysle byty boli vecou, bol možný ich prevod a tento dôvod neplatnosti je už vyriešený. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. a rozhodnutie NS SR . Zdôraznil, že v čase prvého prevodu vlastníctva rozostavané byty z právneho hľadiska existovali. Táto zmluva o prevode vlastníctva je teda platným právnym úkonom a neexistuje žiaden dôvod jej neplatnosti.

30. K druhej zásadnej námietke neplatnosti, ktorým malo byť dojednanie o zákaze prevodu práv a povinností zo zmluvy uzavretej medzi zhotoviteľom UNISTAV HSV a spoločnosťou Václavů, s.r.o. tiež poukázal na vyššie uvedené rozhodnutia súdov a uviedol, že v žiadnom prípade nebolo možné obmedziť vlastnícke právo spoločnosti Václavů, s.r.o. disponovať so svojim majetkom. K námietke žalovaného, že

Správa katastra nepostupovala pri vkladovaní zmluvy medzi Václavů, s.r.o. a IV. Capital, a.s. v zmysle ustanovení Katastrálneho zákona, poukázal na rozhodnutia súdov, v zmysle ktorých v civilnom konaní nemožno preskúmavať správne akty správnych orgánov, na toto slúži iba správne súdnictvo.

31. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nad rámec svojej doterajšej argumentácie až v odvolaní uviedol, že v Zmluve o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009 chýba prejav vôle na strane kupujúceho predmet tejto zmluvy kúpiť. Uvedené tvrdenie označil za zavádzajúce, pričom poukázal na čl. 3 zmluvy, kde v každom bode je konštatované, že predávajúci jednotlivé byty ako výlučný vlastník predáva kupujúcemu a kupujúci byty nadobúda do výlučného vlastníctva. Obdobne v čl. 6 je uvedené, že kupujúci kupuje do výlučného vlastníctva predmet prevodu. Kupujúci tak vôľu kúpiť nehnuteľnosť vyjadril slovami nadobúda a kupuje. Je tam teda jasne deklarovaný prejav vôle kupujúceho predmet zmluvy kúpiť a tvrdenia žalovaného sú nesprávne.

32. K námietke žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je nedostatočné, žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je odôvodnenie rozhodnutia dostatočné, súd logicky a vo vzájomných súvislostiach posúdil zistený skutkový stav a aplikoval naň príslušné právne normy, zároveň je presvedčivé a spĺňa požiadavky kladené v . Pripomenul, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každý argument sťažovateľa. Stačí, aby reagoval na tie, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce. Žalobca sa vo vyjadrení domáhal dodržania princípu právnej istoty, kedy súd musí skutkovo a právne v obdobných konaniach postupovať rovnako, pričom poukázal na ostatné vylučovacie žaloby týkajúce sa bytového domu Kubínske terasy. Upozornil, že pokiaľ ide o skutkovo a právne obdobné veci, nie je možné bez ďalšieho v prienikových otázkach zaujať odlišný záver a ak tento nemá svoj základ v podstatnej odlišnosti skutkových zistení a právnych zhodnotení, vo zvyšku zotrvali žalobcovia na argumentácii, ktorú k námietkam žalovaného predložili v konaní pred súdom prvej inštancie.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

34. Odvolací súd bol v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

35. Z pripojeného konkurzného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn.: súd zistil, že konkurz vyhlásený na majetok úpadcu dňa 05.03.2016 trvá. Z Obchodného vestníka č. 185/2016 zo dňa 27.09.2016, v spojení s Obchodným vestníkom č. 190/2016 zo dňa 04.10.2016 a č. 182/2018 zo dňa 20.09.2018 (č. l. 8 - 10 spisu) súd zistil, že nehnuteľnosť je zapísaná do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu ako číslo súpisovej zložky majetku 29, pričom ako dôvod jej zapísania do súpisu sa uvádza, že ide o majetok scudzený neplatným právnym úkonom. Poznámka spornosti svedčí žalobcom. Zápis nehnuteľnosti v súpise všeobecnej podstaty úpadcu trvá. Prvotne bola nehnuteľnosť zapísaná do súpisu z dôvodu, že malo ísť o majetok scudzený odporovateľným právnym úkonom (OV č. 185/2016). Nakoľko bol dôvod jej spísania zmenený (OV č. 190/2016), nepovažuje súd za potrebné sa pôvodne uvádzaným dôvodom zaoberať.

36. Konkurzný súd vyzval žalobcov na podanie vylučovacej žaloby v lehote 50 dní od doručenia uznesenia s poučením, že lehota začína plynúť odo dňa doručenia súdneho rozhodnutia inak ako jeho zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie bolo žalobcom doručené dňa 17.01.2019, ako vyplýva z č. l. 1252A a 1252B pripojeného konkurzného spisu. V tento deň bolo uznesenie zverejnené aj v Obchodnom vestníku (č. l. 7 spisu v spojení s ).

37. Žalobcovia ako nadobúdatelia uzatvorili dňa 22.09.2016 so spoločnosťou ORAVINGstavebniny, s.r.o. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 04.10.2016.

38. Spoločnosť ORAVINGstavebniny, s.r.o. uzatvorila so spoločnosťou IV. Capital, a. s. ako predávajúcim Zmluvu o prevode vlastníctva bytov zo dňa 22.11.2010 a spoločnosť IV. Capital, a. s. uzatvorila so spoločnosti Václavů, s.r.o. Zmluvu zo dňa 18.12.2009, predmetom ktorej bol rozostavaný byt.

39. Medzi objednávateľom Václavů, s.r.o. a zhotoviteľom UNISTAV HSV spol. s r. o. zo dňa 26.10.2009 bola uzatvorená Zmluva o dielo č. 1/2009.

40. Podľa vety prvej až tretej o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia.

41. Podľa , súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie tejto žaloby.

42. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

43. Podľa § 3 ods. 16 katastrálneho zákona v znení účinnom do 30.09.2018, rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.

44. Podľa (ďalej len ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

46. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

47. Podľa , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

48. Žalovaný v odvolaní primárne namietol nesplnenie procesných podmienok na vykonanie pojednávania, na ktorom okresný súd rozhodol vo veci samej. Mal za to, že právny zástupca neúčasť na pojednávaní ospravedlnil riadne a včas vážnymi dôvodmi, pričom žalovaný nesúhlasil so zastupovaním zástupcu advokátskym koncipientom. Odvolací súd preto preskúmal procesný postup okresného súdu a dospel k záveru, že tento bol v súlade s ustanoveniami .

49. vychádza zo zásady, že pojednávanie je možné odročiť len z naozaj dôležitých dôvodov. V prípade, ak dôvod odročenia pojednávania nastane na strane sporovej strany, je pojednávanie možné odročiť iba v prípade, ak sa strana (alebo jej zástupca) z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Vo vzťahu k právnemu zástupcovi pritom v zásade platí, že od neho vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

50. Okresný súd správne zdôraznil, že zo všeobecnej zásady, že je možné spravodlivo žiadať, aby sa advokát dal zastúpiť iným advokátom, pripúšťa výnimku v prípade, ak dôvody, pre ktoré sa advokát nemôže zúčastniť pojednávania, nastali krátko pred pojednávaním a zároveň, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto

advokátom. V danom prípade nebolo sporným, že na strane advokáta nastali krátko pred pojednávaním okolnosti, ktoré mu znemožnili účasť na pojednávaní. Okresný súd preto vyhodnocoval, či advokát preukázal, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení advokátom. Okresný súd pritom správne zistil, že neboli splnené podmienky na aplikáciu uvedenej zákonnej výnimky.

51. Odvolací súd zdôrazňuje, že právny zástupca žalovaného okresnému súdu nepredložil žiaden dôkaz na svoje tvrdenie, že žalovaný trval na osobnom zastúpení výlučne jeho právnym zástupcom. Právny zástupca žalovaného doručil okresnému súdu dňa 29.09.2022 o 14.51 hod. žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 30.09.2022 o 9.00 hod., pričom v uvedenom oznámení uviedol, že žalovaný nesúhlasí s tým, aby ho na pojednávaní nariadenom na deň 30.09.2022 o 9.00 hod. zastupoval iný advokát alebo advokátsky koncipient, a to z dôvodu skutkovej a právnej zložitosti prípadu. Išlo iba o tvrdenie právneho zástupcu, k podaniu nebolo priložené žiadne vyjadrenie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že žalovaný skutočne trvá na osobnom zastúpení advokátom.

52. Zároveň upovedomenie o to, že žalovaný nesúhlasí s tým, aby právneho zástupcu zastupoval iný advokát alebo advokátsky koncipient, musí spĺňať náležitosti ust. , ktorý vyžaduje, aby sporová strana odôvodnene trvala na osobnom zastúpení týmto advokátom. Všeobecné konštatovanie o tom, že žalovaný trvá na osobnej prítomnosti advokáta z dôvodu skutkovej a právnej zložitosti prípadu pritom v prejednávanom prípade nenapĺňa požiadavku na odôvodnené vyžadovanie individualizovaného zastupovania. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na skutočnosť, že v obdobných prípadoch, ktoré sú rovnako skutkovo a právne zložité, je pravidelne právny zástupca žalovaného zastupovaný jeho koncipientom. Skutková a právna zložitosť preto nemohla nadobudnúť takú intenzitu, aby sa právny zástupca nemohol dať zastúpiť koncipientom, ktorý v skutkovo obdobných a právne rovnakých konaniach už právneho zástupcu na základe súhlasu totožného žalovaného zastupoval.

53. Je pritom možné stotožniť sa s konštatovaním právneho zástupcu žalovaného, že súhlas so substitúciou môže klient kedykoľvek odvolať počas trvania zmluvného vzťahu s advokátom. V konaní pred súdom prvej inštancie však právny zástupca žalovaného, ani žalovaný okresnému súdu nedoručil odvolanie súhlasu žalovaného so substitúciou advokáta iným advokátom alebo koncipientom. Naopak, v konaní je naďalej založená plná moc, z ktorej vyplýva, že splnomocniteľ, teda žalovaný súhlasí s tým, aby advokát vykonaním jednotlivých úkonov splnomocnil iného advokáta alebo poveril svojich koncipientov, ak stanoví viacerých zástupcov, aby každý z nich konal samostatne. Tento prejav vôle nebol v konaní žalovaným odvolaný na základe žiadneho predloženého vyjadrenia žalovaného.

54. Na základe uvedeného sa tak nie je možné stotožniť s odvolacou námietkou žalovaného, že žalovaný prejavil v písomnom nesúhlase so zastupovaním na pojednávaní dňa 30.09.2022 vôľu, aby práve v tomto konkrétnom prípade nemohol byť jeho právny zástupca zastúpený koncipientom. Okresný súd potom správne vykonal pojednávanie vo veci v súlade so zásadou hospodárnosti.

55. Okresný súd zároveň dodržal postup predvídaný , keď dňa 30.09.2022 o 8.12 hod. upovedomil sporovú stranu, že pojednávanie vykonané bude z dôvodu, že súdu nebol preukázaný tvrdený nesúhlas žalovaného so zastúpením advokátskych koncipientov. Právny zástupca tak bol informovaný o skutočnosti, že pojednávanie vykonané bude, a bolo už ďalej na jeho zvážení, či sa na ňom dá (alebo nedá) zastúpiť. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že účasť na pojednávaní nie je povinnosťou, ale právom sporovej strany. Pokiaľ sporová strana zastúpená právnym zástupcom dospeje k záveru, že napriek vedomosti, že pojednávanie vykonané bude, sa ho nezúčastní, je to jej právo. Znáša pritom riziko procesného neúspechu spočívajúce v tom, že nebude schopná reagovať na prípadné ďalšie vyjadrenia protistrany prednesené na pojednávaní. Vo vzťahu k tomu, že strany pred vykonaním pojednávania doručili súdu svoje vyjadrenia k predmetu sporu, môže sporová strana vyhodnotiť, že už sa vyjadrila vo veci samej dostatočne a že jej prítomnosť nie je nevyhnutná. Rozhodnutie o účasti na pojednávaní je tak v dispozičnej autonómii sporovej strany.

56. Odvolací súd už iba nad rámec uvedeného pripomína, že právna úprava jednoznačne smeruje k tomu, aby sa eliminovali odročenia pojednávaní v tých prípadoch, kedy to nie je naozaj nevyhnutné. Je už potom na právnom zástupcovi, aby si vedel operatívne zabezpečiť zastupovanie aj pre prípad, že na jeho strane náhle nastane prekážka účasti, osobitne pokiaľ si je vedomý skutočnosti, že do spisu založil plnú moc, z ktorej vyplýva súhlas klienta so zastúpením advokáta na pojednávaní koncipientom alebo iným advokátom.

57. Žalovaný v konaní namietol nesprávnosť právneho posúdenia platnosti zmluvy o prevode vlastníctva rozostavaných bytov zo dňa 18.12.2009, vo vzťahu ku ktorej okresný súd dospel k záveru, že neboli preukázané dôvody, pre ktoré by mohol určiť jej absolútnu neplatnosť. K otázke skúmania správnosti údajov uvedených v katastri poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR , v zmysle ktorého je materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností vyvrátiteľná a podmienená tým, či sa v konkrétnom prípade nepreukáže nesúlad údajov katastra so skutočným stavom.

58. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím Ústavného súdu SR, na ktorý žalovaný poukázal, keďže si je vedomý zásady, že domnienka správnosti zápisu v katastri nehnuteľností je vyvrátiteľná. Treba však odlišovať prejudiciálne posúdenie platnosti titulu, na základe ktorého bolo nadobudnuté vlastnícke právo, od procesu rozhodovania Správy katastra nehnuteľností ako orgánu štátnej správy. Bežne v civilných konaniach v prípade napr. určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti súdy prejudiciálne posudzujú, či vlastnícke právo bolo alebo nebolo nadobudnuté na základe právneho titulu, ktorým môže byť zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti. Pokiaľ dospejú k záveru, že zmluva platná nebola, určia vlastnícke právo a následne je možné takéto rozhodnutie zosúladiť so zápisom v katastri nehnuteľností. Pokiaľ však ide o proces rozhodovania katastra nehnuteľností ako správneho orgánu, osobitne vo vzťahu k tomu, či dodržal proces rozhodovania pri posúdení rozostavanosti bytu a teda splneniu podmienok toho, či určitá nehnuteľnosť spĺňa alebo nespĺňa náležitosti rozostavaného bytu, pričom výsledkom takéhoto posúdenia bolo, že nehnuteľnosť ako rozostavaný byt bola zapísaná do katastra nehnuteľností, prípadné pochybenie v takomto postupe je nutné riešiť v správnom súdnictve podaním správnej žaloby.

59. Súd v civilnom konaní nie je oprávnený nahrádzať činnosť súdu v správnom konaní, a preto ani nemôže preskúmavať správnosť postupu správneho orgánu v civilnom konaní. Súd by mohol preskúmavať platnosť zmluvy o prevode rozostavaných bytov z hľadiska jednotlivých podstatných náležitostí tejto zmluvy a teda z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti, prípadne pokiaľ by bola vznesená námietka relatívnej neplatnosti aj z tohto pohľadu, avšak nie je oprávnený preskúmavať, či nehnuteľnosť mala alebo nemala byť zapísaná ako predmet právneho vzťahu v podobe rozostavaného bytu. Tam ide o postup, ktorý mohol podliehať prieskumu správneho súdnictva. Postup okresného súdu tak neznamenal, že by súd odmietol možnosť vyvrátiť správnosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností, okresný súd iba správne poukázal na skutočnosť, že pokiaľ boli rozostavané byty zapísané do katastra nehnuteľností, tak posudzovať otázku stupňa rozostavanosti stavby bytového domu z pohľadu, či mohli alebo nemohli byť do katastra zapísané ako byty rozostavané, už nie je v kompetencii civilného súdu.

60. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý dospel k záveru, že preskúmavať môže správne akty všeobecný súd len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné a keďže v tomto prípade išlo o rozhodovanie Správy katastra, ktorá bola vybavená právomocou rozhodnúť o zápise do Katastra nehnuteľností, nejednalo sa o nulitný akt. Následne potom samotnú zákonnosť postupu rozhodnutia orgánu verejnej správy už môže preskúmať iba správny súd v rámci správneho súdnictva. Okresný súd tiež správne poukázal na rovnaký záver Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozhodnutí , ktoré vydal Najvyšší súd SR vo vzťahu k posudzovaniu skutkovo a právne obdobnej otázky vo vzťahu k excidenčnej žalobe o vylúčenie bytu z rovnakej konkurznej podstaty vedené proti rovnakému žalovanému ako správcovi podstaty úpadcu. Najvyšší súd SR vo vzťahu k mantinelom preskúmavania správnosti údajov v katastri nehnuteľností poukázal na to, že v katastrálnom konaní v prvom stupni rozhoduje Katastrálny odbor okresného úradu, ktorý má vo svojej pôsobnosti o.i. i rozhodovanie v katastrálnom konaní a zapisovanie práv k nehnuteľnostiam. Konanie o zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam či už vo vkladovom, alebo záznamovom konaní, teda nespadá do oblasti súkromného, ale verejného práva. Dovolací súd zdôraznil, že konajúce súdy nemali kompetenciu ako civilné súdy konajúce a rozhodujúce v súkromnoprávnej veci preskúmať zákonnosť a správnosť rozhodnutí Správy katastra, ktorých podkladom na zápisy do katastra nehnuteľností boli zmluvy a podklady zmlúv, o ktorých vklade správne orgány konali a rozhodovali. V tomto smere je bez relevancie požiadavka dovolateľa na vykonanie ním navrhnutých dôkazov v zmysle preskúmania zápisov v katastri nehnuteľností. Požiadavka dovolateľa na prieskum rozhodnutí správnych orgánov vo veciach, v ktorých konali postupom podľa katastrálneho zákona v súvislosti s vkladovým konaním príslušnej Správy katastra a argumentácia dovolateľa, ktorý spochybnil vlastnícke právo žalobcu na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytov je irelevantná pre posúdenie dovolacej veci, keď civilný súd je viazaný právoplatnými správnymi rozhodnutiami a nemá kompetenciu preskúmať v civilnom procese

zákonnosť rozhodovania príslušných orgánov verejnej správy, ako aj podkladov týchto rozhodnutí. Preto nemôže obstáť požiadavka dovolateľa na prejudiciálne skúmanie nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam predchodcom žalobcu a skúmanie správnosti a zákonnosti zápisov týkajúcich sa vlastníckeho práva k posudzovaným nehnuteľnostiam na základe právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy (rozsudok NS SR zo dňa 27.04.2022 vydaný v skutkovo a právne obdobnej veci excidenčnej žaloby uplatnenej voči totožnému žalovanému).

61. Okresný súd v súlade s argumentáciou Najvyššieho súdu SR potom postupoval správne, pokiaľ nepreskúmaval správnosť rozhodnutia Správy katastra vo vzťahu k tomu, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom excidenčnej žaloby mohla alebo nemohla byť v roku 2009 zapísaná do katastra nehnuteľností ako rozostavaný byt. Zároveň pokiaľ okresný súd nebol oprávnený túto otázku preskúmavať, postupoval správne, ak zamietol návrh žalovaného na vykonanie dôkazov smerujúcich k tvrdeniu žalovaného, že nehnuteľnosť v čase zápisu do katastra nehnuteľností nespĺňala podmienku definície rozostavaných bytov podľa vtedy účinnej právnej úpravy, a preto zamietol vykonanie dôkazu oboznámením znaleckého posudku Ing. Kolomana Kovalíka.

62. Žalovaný v odvolaní poprel správnosť rozhodnutia okresného súdu s argumentáciou, že nehnuteľnosti, ktoré nespĺňali kritérium pre definíciu rozostavaného bytu, ktoré boli nesprávne zapísané do katastra nehnuteľností, neboli spôsobilé byť predmetom prevodu v zmysle Zmluvy o prevode vlastníctva rozostavaných bytov z 18.12.2009. Argumentoval pritom tým, že akémukoľvek prevodu rozostavaného bytu na základe zmluvy bráni zákon, konkrétne ust. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Túto argumentáciu však žalovaný ani v konaní bližšie nerozvinul a neuviedol, z akého dôvodu sa domnieva, že by v zmysle ust. Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nebolo možné previesť rozostavaný byt. Je nutné rozlíšiť pojem rozostavaný byt (ktorý môže byť predmetom občianskoprávneho vzťahu ako rozostavaný byt), od pojmu byt (ktorý môže byť predmetom občianskeho vzťahu ako byt). Dokiaľ nehnuteľnosť ešte nespĺňa definičné znaky bytu tak, ako ich vymedzuje Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nemôže byť prevádzaná ako byt, keďže bytom sa nehnuteľnosť stáva v zmysle práva až po kolaudačnom rozhodnutí. Predtým, než je kolaudačné rozhodnutie vydané, môže spĺňať definičné znaky rozostavaného bytu (v zmysle katastrálneho zákona) a ako taká môže byť predmetom občianskoprávneho vzťahu. Zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva iba toľko, že tento reguluje právnu úpravu bytov, čiže nehnuteľností na ktoré už bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Uvedené nevylučuje, aby sa nehnuteľnosti, ktoré nespĺňajú kritériá definície bytu, ale spĺňajú kritériá definície rozostavaného bytu, stali predmetom občianskoprávnych vzťahov a aby boli prevedené zmluvou o ich prevode. Poukaz žalovaného na definíciu bytu je tak v tomto prípade irelevantný.

63. Odvolací súd opätovne odkazuje na rozhodnutie NS SR , ktorý rovnako dospel k záveru, že v skutkovo a právne obdobnom konaní nebola preukázaná absolútna neplatnosť právneho úkonu a tým skutočnosť, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Uvedené konštatovanie sa rovnako týka nehnuteľnosti, ktorá bola do katastra nehnuteľností v roku z 2009 zapísaná ako rozostavaný byt a ako rozostavaný byt bola úpadcom, ktorého správcom konkurznej podstaty je žalovaný, prevedená. Aj záver dovolacieho súdu tak potvrdzuje, že okresný súd správne dospel k záveru, že nehnuteľnosť ako taká, ktorá spĺňala zatiaľ iba charakteristiku rozostavaného bytu (teda nie bytu) mohla byť predmetom prevodu medzi vtedajším vlastníkom rozostavaných bytov, ktorým bol Václavů, s.r.o. (v prebiehajúcom konaní reprezentovaný žalovaným ako správcom jeho konkurznej podstaty) a prvým kupujúcim IV. Capital a.s.

64. Pokiaľ sa žalovaný v odvolaní domáhal, aby odvolací súd prihliadol k rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 23.07.2019 (ktorým bola žaloba v skutkovo a právne obdobnej veci excidenčnej žaloby k bytu voči totožnému žalovanému zamietnutá), odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní upozornil na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 02.03.2021, ktorým bolo práve rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 23.07.2019 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný tak v konaní argumentuje rozhodnutím okresného súdu, ktoré bolo zrušené.

65. Žalovaný v odvolaní namietol nevykonanie dôkazov vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že bytový dom nebol v takom stupni rozostavanosti, aby napĺňal vtedajšiu zákonnú definíciu rozostavaných bytov. Vo vzťahu k uvedenému platí už vyššie konštatované, že okresný súd nemohol preskúmať zákonnosť a správnosť

rozhodnutia katastra vo vzťahu k tomu, či nehnuteľnosť spĺňala alebo nespĺňala zákonnú definíciu rozostavaných bytov, preto v tejto súvislosti ani nebol dôvod vykonávať dokazovanie.

66. Žalovaný v odvolaní poukázal na výpovede svedkov G. a H. a výpoveď svedka E., ktoré však v tomto konaní vykonané neboli, takže v tejto časti je odvolanie zmätočné.

67. Žalovaný sa v odvolaní domáhal rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , ktorým tento deklaroval, že v právnom poriadku naďalej platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, čím bolo prekonané rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS/549/2015, ktorý naopak dospel k záveru, že ochrana dobromyseľnosti v zápis v katastri nehnuteľností má väčšiu váhu, ako ochrana vlastníckeho práva. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR , avšak toto bolo v prebiehajúcom konaní irelevantné, keďže v konaní nebolo nutné posudzovať dobrú vieru žalobcov v zápis v katastri nehnuteľností vo vzťahu k ochrane tvrdeného vlastníckeho práva žalovaného. Pokiaľ okresný súd správne dospel k záveru, že nezistil dôvody neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva rozostavaných bytov zo dňa 18.12.2009 a zároveň v konaní nebola zistená neplatnosť ani iných prevodných zmlúv, nebol následne dôvod preskúmavať dobromyseľnosť žalobcov ako nadobúdateľov bytu. Okresný súd totiž nedospel k záveru, že niektorý z právnych úkonov predchádzajúcich nadobudnutiu vlastníctva žalobcami bol neplatný a teda že by na nich prevádzal byt subjekt, ktorý sám vlastnícke právo nikdy nenadobudol.

68. Okresný súd vo vzťahu k uvedenému v odôvodnení rozhodnutia upozornil, že nakoľko žalovaným tvrdené dôvody neplatnosti Zmluvy zo dňa 18.12.2009 neobstoja, išlo o platný právny úkon a v zmysle uvedeného ani nebolo potrebné, aby sa súd ďalej zaoberal tvrdenou dobromyseľnosťou žalobcov pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. Následne sa potom judikatúra, na ktorú žalovaný odkázal v odvolaní vo vzťahu k skúmaniu dobromyseľnosti nadobúdateľa, nevzťahuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, keďže tento nerozhodol o vyhovení žalobcom z dôvodu, že by títo boli dobromyseľní, čo by malo prevážiť vlastnícke právo niekoho iného. V danom prípade naopak konštatoval, že práve žalobcovia preukázali svoje vlastnícke právo.

69. Odvolanie žalovaného je zmätočné aj v časti, kedy sa domáha preskúmania Znaleckého posudku Ing. Kolomana Kovalíka, keďže tento nebol ani predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.09.2022 zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania oboznámením sa Znaleckým posudkom Ing. Kolomana Kovalíka č. 72/2009. Ako bolo vyššie uvedené, tento postup zvolil okresný súd vo vzťahu k tomu, že súd nemal dôvod dokazovať stupeň nehnuteľnosti a posudzovať, či táto bola alebo nebola rozostavaným bytom. Vo vzťahu k znaleckého posudku tak okresný súd k žiadnym záverom nedospel a preto námietky žalovaného, ktoré sú v odvolaní uvedené vo vzťahu k záveru znalca, odvolací súd ani nepreskúmaval.

70. Pokiaľ žalovaný poukazuje na význam kolaudačného rozhodnutia, až na základe ktorého je možné považovať rozostavaný byt za byt v právnom zmysle slova, pričom zdôrazňuje, že kolaudačné rozhodnutie k bytom bolo vydané až 30.05.2011, kým zmluva o prevode rozostavaných bytov bola zo dňa 18.12.2009, odvolací súd sa stotožnil so stanoviskom okresného súdu, ktorý poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. (ktoré bolo predmetom prieskumu dovolacieho súdu v rozhodnutí ), v zmysle ktorého práve kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu je výhradne a výlučne zákonným predpokladom na zmenu právnej povahy existujúcej veci z rozostavanej stavby na byty a nebytové priestory vrátane podielu na spoločných častiach zariadení a príslušenstve k tomu. Právoplatné rozhodnutie stavebného úradu nie je samostatným spôsobom vzniku vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom, ale je predpokladom, aby konkrétna nehnuteľnosť vo fáze po ukončení výstavby mohla byť definovaná de iure ako byt alebo nebytový priestor. Vo vzťahu k uvedenému preto odvolací súd konštatuje, že dátum vydania kolaudačného rozhodnutia je v danom prípade irelevantný, pretože mal za následok iba to, že z predmetu občianskoprávneho vzťahu, ktorým bol predtým rozostavaný byt, sa stal predmet občianskoprávneho vzťahu, ktorým bol byt.

71. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca si nesplnil povinnosť tvrdenia vo vzťahu k platnosti uvedenej Zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 18.12.2009 a že skutkové tvrdenia žalovaného o jej neplatnosti neboli zo strany žalobcu účinne popreté. S uvedeným sa odvolací súd nestotožnil, keďže žalobcovi odvádzali nadobudnutie vlastníckeho práva od tej kúpnej zmluvy, ktorou oni nadobudli vlastnícke právo k bytu od predávajúceho ORAVINGstavebniny, s.r.o. Bol to naopak žalovaný, ktorý platnosť tejto

zmluvy popieral s poukazom na tvrdenú neplatnosť predchádzajúcej prevodnej zmluvy, a to zmluvy o prevode vlastníctva rozostavaných bytov uzavretej medzi predávajúcim Václavů, s.r.o. a kupujúcim, spoločnosťou IV. Capital, a.s., zo dňa 18.12.2009. Vo vzťahu k tejto prevodnej zmluve preto dôkazné bremeno tvrdenia, že zmluva o prevode vlastníctva rozostavaných bytov zo dňa 18.12.2009 je neplatná, zaťažovalo práve žalovaného.

72. Žalobca napriek tomu už v žalobe vymedzil dôvody, pre ktoré mal za to, že aj rozostavané byty mohli byť predmetom zmluvy, a teda poprel stanovisko žalovaného (ktoré mu bolo známe už v čase podania žaloby) že sa Kúpna zmluva č. V 1961/09 zo dňa 18.12.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Dolný Kubín dňa 21.12.2009 uzavretej medzi predávajúcim Václavů, s.r.o. a kupujúcim, spoločnosťou IV. Capital, a.s., javí ako neúčinný právny úkon. V zmysle uvedeného však dôkazná povinnosť vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti zmluvy zo dňa 18.12.2009 zaťažovala žalovaného, ktorý ju použil ako prostriedok procesnej obrany. Okresný súd v tejto súvislosti správne skonštatoval, že žalovaný nenavrhol žiaden relevantný dôkaz k preukázaniu neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 18.12.2009. Dôkazy navrhované žalovaným vo vzťahu k vymedzeniu charakteru rozostavaných bytov neboli relevantnými dôkazmi, ktoré by smerovali k preukázaniu neplatnosti zmluvy, ako bolo už vyššie uvedené.

73. Žalovaný až v odvolaní namietol neurčitosť a nedostatok prejavu vôle kupujúceho vo vzťahu k Zmluve o prevode zo dňa 18.12.2009, pričom uviedol, že súd prvej inštancie mal povinnosť skúmať absolútnu neplatnosť tejto zmluvy vo vzťahu k jej určitosti, prejavu vôle a rozporu so zákonom, a to ex offo aj bez návrhu zo strany žalovaného.

74. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sporové konanie sa riadi . Je možné sa stotožniť s tým, že v prípade preskúmania absolútnej neplatnosti právneho úkonu tento súd vykonáva ex offo. Pokiaľ však okresný súd jednoznačne konštatoval, že nezistil žiadne dôvody neplatnosti, znamená to, že po preskúmaní dôvodov neplatnosti, ktoré by mohli viesť k absolútnej neplatnosti dospel k záveru, že tieto zistené neboli. Súd už potom nie je povinný sa vysporadúvať v odôvodnení s každým jedným dôvodom, s každou jednou náležitosťou vo vzťahu k absolútnej neplatnosti, je povinný vysporiadať sa s tými, ktoré boli namietané v konaní pri aplikácii prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany.

75. Zjednodušene povedané, pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že nezistil žiadne dôvody neplatnosti zmluvy o prevode, konštatoval tým, že právny úkon spĺňal náležitosti súvisiace s osobami konajúcich, s vôľou konajúcich, ako aj s obsahom právneho úkonu. Odôvodňovať potom bol povinný tie náležitosti, ktoré boli v konaní označené za sporné a ktoré namietala niektorá sporová strana. Neurčitosť alebo nedostatok prejavu vôle žalovaný v konaní nenamietal, preto sa k nemu okresný súd nevyjadril, a preto ani zo strany odvolacieho súdu tento nemôže byť prieskumom odvolacieho konania.

76. Odvolací súd preto iba všeobecne konštatuje, že právna úprava kúpnej zmluvy všeobecne, a zmluvy o prevode rozostavaného bytu zvlášť, nikde nevyžaduje, aby prevodná zmluva obsahovala formuláciu, že kupujúci má vôľu rozostavané byty nadobudnúť. Jeho vôľu nadobudnúť predmet prevodu je možné abstrahovať z práv a povinností, na ktoré sa zmluvou o prevode zaviaže. Pokiaľ sa napríklad kupujúci zaviazal za prevod vlastníctva zaplatiť kúpnu cenu (a túto následne aj zaplatil), jednoznačne tým vyjadril vôľu predmet prevodu nadobudnúť.

77. Žalovaný v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nerešpektoval základnú zásadu civilného sporového konania, ktorou je, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie v zmysle . Má za to, že okresný súd túto zásadu nerešpektoval, keď saturoval procesnú činnosť žalobcu vlastným konaním. Z uvedenej námietky však nie je možné zistiť, ktoré konkrétne konanie okresného súdu malo saturovať procesnú nečinnosť žalobcu. Odvolací súd je v odvolacom konaní viazaný odvolacími námietkami a nie je oprávnený vyjadrovať domnienky, k čomu odvolacie námietky mali podľa vôle odvolateľa smerovať. Preto uvedenú námietku odvolací súd preskúmať nemôže. Všeobecne však konštatuje, že žalobcovia boli v konaní procesne aktívni bez toho, aby ich činnosť nahrádzal okresný súd. Pokiaľ sa okresný súd stotožnil s argumentami žalobcov, nešlo o porušenie zásady rovnosti, ale o iné právne posúdenie, než očakával žalovaný. Sporová strana však nemá v konaní nárok, aby súd rozhodol podľa jej očakávaní, súd vec posudzuje nestranne na základe uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených sporovými stranami a ich právne posúdenie je vždy vecou súdu.

78. Žalovaný v odvolaní konštatoval, že predložil súdu čestné prehlásenie F. A. G. vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré bol podaný návrh na záznam vlastníckeho práva k rozostavaným bytom už v novembri 2009 napriek tomu, že podľa žalovaného nespĺňali ani znaky rozostavaného bytu. Uvedená námietka je vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia okresného súdu irelevantná, keďže žiadne čestné vyhlásenie F. G. okresný súd nepreskúmaval a nebolo ani dôvodom rozhodnutia.

79. Žalovaný aj v odvolaní, rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie zotrval na tom, že zmluva o prevode medzi predávajúcim Václavů, s.r.o. a spoločnosťou IV. Capital, a.s. nemohla byť platná v dôsledku čl. 20 bod 1 Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2009, kedy sa objednávateľ a zhotoviteľ dohodli, že bez ich vzájomného súhlasu nie je možné previesť práva a povinnosti zo zmluvy o dielo. Mal za to, že dohoda smerovala k zriadeniu zábezpeky pohľadávky zhotoviteľa, ktorá spočívala v práve na úhradu ceny diela. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nestotožnil.

80. Zmluva o dielo je záväzkovým vzťahom, ktorý zaväzuje objednávateľa voči zhotoviteľovi a zhotoviteľa voči objednávateľovi. Práva a povinnosti, ktoré nadobudol zhotoviteľ alebo objednávateľ na základe tejto zmluvy sa týkajú výlučne zmluvy o dielo. Netýkajú sa práv a povinností vlastníka diela s týmto dielom nakladať. Zjednodušene povedané, pokiaľ niektorá zmluvná strana nadobudla zo Zmluvy o dielo zo dňa 26.10.2009 určité záväzkové právo (napr. právo na zaplatenie ceny diela), nebola oprávnená toto právo postúpiť tretej strane bez súhlasu druhej zmluvnej strany, pretože sa tak v Zmluve o dielo dohodli. Vlastníkovi diela však takéto ustanovenie nebránilo v tom, aby realizoval svoje vlastnícke právo k zhotovovanému dielu. Súčasťou vlastníckeho práva je aj ius disponendi, teda právo nakladať s predmetom vlastníctva. Vlastnícke právo k zhotovovanej veci nebolo právom ktoré by upravovala Zmluva o dielo, keďže zmluva o dielo upravuje záväzok zhotoviteľa dielo zhotoviť a záväzok objednávateľa za zhotovenie diela zaplatiť. Zhotoviteľ nemá v prípadoch, kedy je objednávateľ vlastníkom diela právo zasiahnuť bez ďalšieho do jeho vlastníckeho práva, ani obmedziť právo vlastníka nakladať s dielom. Prípadné zabezpečenie práv zhotoviteľa, ktorého sa v odvolaní domáhal žalovaný, by si strany museli zriadiť vhodným právnym inštitútom (napr. zriadením záložného práva na dielo).

81. Konštatovanie žalovaného, že je zrejmé, že vlastnícke právo k bytovému domu úpadca nadobudol výstavbou na základe zmluvy o dielo je zmätočné a nie je ani odôvodnené. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda na základe určitého právneho titulu, ku ktorému musí pristúpiť aj spôsob (modus) vzniku a zmluva o dielo nie je ani titulom, ani modusom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, k rozostavanému bytu, ani k bytu, pokiaľ dielo bolo vo vlastníctve objednávateľa (a opak ani tvrdený nebol). Zároveň prípadné porušenie záväzkov, ktoré na seba zhotoviteľ a objednávateľ prevzali v rámci zmluvy o dielo, je záväzný iba voči zmluvným stranám, tzn. že prípadné porušenie tohto záväzku by mohlo zakladať sankčné následky (napr. v podobe zmluvnej pokuty), ale nemôže mať vplyv na vznik vlastníckeho práva alebo realizáciu výkonu vlastníckeho práva k dielu.

82. Preto pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že čl. 20 bod 1 Zmluvy o dielo nebránil tomu, aby objednávateľ bez súhlasu zhotoviteľa previedol vlastnícke právo k zhotovovanému dielu a teda nie je ani dôvodom neplatnosti Zmluvy o prevode rozostavaných bytov zo dňa 18.12.2009, správne posúdil spornú vec a uvedené tiež nie je možné vyhodnotiť ako porušenie princípu rovnosti zbraní.

83. Žalovaný v závere odvolania označil rozsudok okresného súdu za arbitrárny, mal za to, že nespĺňa náležitosti, ktoré pre odôvodnenie rozhodnutia súdu vyžaduje , pričom arbitrárnosť vzhliadol v tom, že okresný súd z nepochopiteľných príčin zistil dôvodnosť podanej žaloby. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom v súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ako na to poukazoval v odvolaní žalovaný. Uvedené vyplýva aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu (, ).

84. Z rozhodnutia okresného súdu je však zrejmé, že tento základné námietky, ktoré vzniesol žalovaný v konaní (otázka prípustnosti zápisu rozostavanej stavby do Katastra nehnuteľností a absencia súhlasu zhotoviteľa s prevodom nehnuteľností) preskúmal, posúdil a riadne odôvodnil, na základe čoho tieto námietky posúdil ako nedôvodné. Okresný súd dodržal náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, keď

uviedol nielen skutkový stav a právne normy, z ktorých vychádzal pri posúdení zisteného skutkového stavu, ale aj dostatočné právne posúdenie na to, aby bol odvolateľ schopný napadnúť myšlienkové konštrukcie okresného súdu a uplatniť tak opravný prostriedok voči jeho záverom. Odvolací súd preto nezistil arbitrárnosť rozhodnutia, ani porušenie procesných práv žalovaného v súvislosti s náležitosťami odôvodnenia okresného súdu.

85. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia zároveň správne poukázal aj na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.04.2022, ktoré bolo vydané na základe dovolania zhodného žalovaného, ako je v prejednávanej veci, a to vo vzťahu k veci, ktorá je skutkovo a právne obdobná ako je prejednávaná vec, keďže ide rovnako o excidenčnú žalobu vo vzťahu k bytu zapísanému do rovnakej konkurznej podstaty žalovaným, a to na základe argumentácie obdobnej až zhodnej, ako je argumentácia žalovaného v prebiehajúcom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 25.06.2019, v zmysle ktorého princíp predvídateľnosti rozhodovania a rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány budú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Okresný súd Žilina v opakovaných konaniach excidenčným žalobám proti žalovanému vyhovel na základe toho, že nezistil neplatnosť Zmluvy o prevode rozostavaných bytov zo dňa 18.12.2009, pričom rozhodnutia okresného súdu boli potvrdené rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline. Postup okresného a krajského súdu bol následne predmetom dovolacieho prieskumu, v ktorom sa aj dovolací súd stotožnil s postupom súdov nižšej inštancie, kedy výslovne konštatoval, že súčasne nebola v konaní preukázaná absolútna neplatnosť právneho úkonu a tým skutočnosť, že žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti (). Na základe uvedeného bol okresný súd, rovnako ako odvolací súd povinný rešpektovať princíp predvídateľnosti rozhodnutia a rešpektovať právny názor dovolacieho súdu vyjadrený v citovanom rozhodnutí. Zároveň odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa mohol od rozhodnutí súdov prvej inštancie, odvolacieho súdu a dovolacieho súdu odchýliť, keďže sa stotožnil s argumentami, ktoré tam boli uvedené.

86. Odvolací súd je v zmysle ust. odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal len v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní. Zároveň odvolací súd nezistil vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolaní uplatnené ( ).

87. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

88. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

89. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).