Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 278 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (341)f80/372177.bcf882.pdf
PDF · 127.72 KB
No categories available
1Cdo/76/2007
Legal thesis Official
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šebu, v právnej veci
navrhovateľa I., bývajúceho v N., zastúpeného v dovolacom konaní JUDr. N., advokátom
v N., proti odporcom 1/ L., s.r.o., so sídlom v N., 2/ S., a.s., so sídlom v B., o určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
14 C 123/2004, o dovolaní odporcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. februára
2007 sp. zn. 8 Co 177/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu 2/ z a m i e t a .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom z 5. apríla 2006 č.k. 14 C 123/2004-221 zamietol návrh,
ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenej 11. februára 2004 medzi odporcom 2/ ako postupcom a odporom 1/ ako
postupníkom a týkajúcej sa pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. X.
z 18. decembra 2000. Odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania a uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania v sume 800 Sk (26,56 €). Svoje
rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že nie je naliehavý právny záujem na
požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.), lebo právne postavenie navrhovateľa ako dlžníka
sa zmluvou o postúpení pohľadávky nezmenilo, nestalo neistým, keď navrhovateľ má aj
naďalej záväzok voči veriteľovi, ktorým už nie je odporca 2/, ale odporca 1/. Zároveň dospel
k záveru, že nie je splnená ani aktívna legitimácia navrhovateľa, nakoľko nebol účastníkom
predmetnej zmluvy a ani vyhovujúci rozsudok by nemal priaznivý dopad na jeho právne
postavenie. Napokon mal za nepreukázanú neplatnosť napadnutej zmluvy podľa § 39 Obč.
zák., keďže podľa § 38 ods. 9 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách (platného v čase uzatvorenia
zmluvy o hypotekárnom úvere) mala banka za splnenia tam uvedených podmienok právo
svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou,
pričom sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že podľa bodu 14 Obchodných
podmienok SLSP, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov, ktoré tvorili neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o hypotekárnom úvere, bolo vylúčené postúpenie pohľadávky odporcom 2/
inej osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu dlžníka. Napadnutá zmluva svojim obsahom
alebo účelom zákonu neodporuje a ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom.
Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 15. februára 2007 sp. zn.
8 Co 177/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že zmluva o postúpení
pohľadávky uzatvorená 11. februára 2004 medzi odporcom 2/ ako postupcom a odporcom 1/
ako postupníkom a týkajúca sa pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere
č. X. z 18. decembra 2000 je neplatná. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 4 000 Sk (132,78 €). Odvolací súd dospel
k záveru, že navrhovateľ má na podanom návrhu naliehavý právny záujem a že tento jeho
návrh je i dôvodný. Vyšiel z toho, že navrhovateľovi patrí právo na súdnu ochranu proti
úkonu odporcu 2/ odporujúcemu ich vzájomnému zmluvnému dojednaniu a zákonným
predpisom, pričom podaným návrhom sa vyrieši jeho právna neistota v tom smere, kto je jeho
veriteľom. Zo znenia článku 14 Obchodných podmienok odporcu 2/ tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy o hypotekárnom úvere z 18. decembra 2000 nevyplýva možnosť postúpenia
pohľadávky inej osobe ako banke, z čoho vyvodil, že predmetná zmluva uzatvorená
odporcami 11. februára 2004 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč.
zák. pre rozpor s ust. § 525 ods. 2 Obč. zák. Podľa odvolacieho súdu navyše postúpenie
odporovalo aj zákonu o bankách, keďže veriteľom z hypotekárneho úveru môže byť podľa
zákona o bankách len banka a odporca 2/ pred uzavretím napadnutej zmluvy úverový vzťah
zo zmluvy o hypotekárnom úvere neukončil odstúpením od zmluvy alebo zosplatnením
všetkých pohľadávok a príslušenstva. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224
ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 2/, ktorý navrhol
rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nestotožnil sa s právnym názorom, že
navrhovateľ mal na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky naliehavý právny
záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) namietajúc, že v postavení navrhovateľa sa nič nezmenilo,
keďže zostal naďalej dlžníkom, ale voči novému veriteľovi. Tvrdil, že článok 14 Obchodných
podmienok platných pri poskytnutí hypotekárneho úveru nevylučoval postúpenie pohľadávky
inej osobe ako banke. Okrem toho v čase postúpenia pohľadávky odporca 2/ vydal
z účinnosťou od 1. januára 2003 nové obchodné podmienky SLSP, a.s. pre poskytovanie
hypotekárnych úverov fyzickým osobám, čo bolo v súlade s dohodnutými zmluvnými
podmienkami, najmä článkom I. bod 4. Zmluvy o hypotekárnom úvere, v ktorých
podmienkach postúpenie pohľadávky ako také upravené nebolo. Možnosť postúpenia bola
však upravená priamo v zákone o bankách č. 21/1992 Zb. v znení platnom v čase postúpenia,
konkrétne v ustanovení § 38 ods. 8 a odporca 2/ mohol písomnou zmluvou postúpiť
pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Uviedol,
s odvolaním sa na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 11. júna 2003 sp. zn. 4 Obo 210/01, že dlžník by sa mohol dovolávať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť, resp. odmietnuť.
Odporca 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,
ktoré sú taxatívne uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p. Dovolanie môže byť podané iba z dôvodu, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá
len vadami konania vymedzenými v § 237 O.s.p. a inými vadami konania, pokiaľ mali tieto
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.).
Odporca 2/ namietal v dovolaní, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) v otázke existencie
naliehavého právneho záujmu, ktorý vyžaduje § 80 písm. c/ O.s.p., a v otázke neplatnosti
namietaného právneho úkonu – zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej 11. februára
2004 medzi odporcom 2/ a odporcom 1/.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením
veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis
a či ho správne interpretoval.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo
nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za
mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo
z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti
určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, ktorý musí byť
v čase vyhlásenia rozsudku daný. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať
priamo plnenia, tiež vtedy ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak
by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté.
Pre určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) je charakteristická jeho preventívna
povaha: jeho miesto (uplatnenie) je predovšetkým tam, kde ním možno odstrániť stav
ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nie je možno
dospieť iným vhodným právnym prostriedkom, tiež v prípadoch, keď určovací návrh
účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu
a jeho prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá vytvára právny rámec a je zárukou
odvrátenia alebo obmedzenia budúcich sporov účastníkov.
Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu
zodpovedá uvedeným zásadám pre posudzovanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa
Navrhovateľ po tom, čo mu bolo doručené oznámenie odporcu 2/ z 10. marca 2004
o postúpení pohľadávky odporcovi 1/, na túto skutočnosť hneď reagoval – podal na súde
prvého stupňa (27. apríla 2004) návrh na určenie neplatnosti tohto postúpenia, v ktorom
okrem iného namietal, že takéto postúpenie (vzhľadom na jeho dohodu s odporcom 2/ – bod
14 Obchodných podmienok odporcu 2/, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy
o hypotekárnom úvere) je neplatné pre rozpor s § 525 ods. 2 Obč. zák.
Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 525 ods. 2 Obč. zák., nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo dohode s dlžníkom.
K platnému postúpeniu pohľadávky teda v zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524
ods. 1 Obč. zák.), avšak pohľadávku postúpiť nemožno, ak by postúpenie odporovalo dohode
veriteľa s dlžníkom. Dlžník má v zmysle ust. § 525 ods. 2 Obč. zák. možnosť, aby dohodou
s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie
pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčil.
Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako
zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka
môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz
postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového
obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek
dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže
zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Obč. zák. (pre
rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Obč. zák.).
Pokiaľ dohodou podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. veriteľ s dlžníkom obmedzili, príp.
vylúčili možnosť postúpenia pohľadávky, nemožno pri skúmaní naliehavého záujmu
navrhovateľa, ktorý je dlžníkom, vystačiť len s takou úvahou, že postúpením nie je dlžník vo
svojom právnom postavení dotknutý a že námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti
pohľadávke, zachovávajú sa mu aj po postúpení. Porušením dohody uzatvorenej podľa § 525
ods. 2 Obč. zák. je totiž nepochybne zneistené právne postavenie navrhovateľa ako dlžníka –
účastníka záväzkového právneho vzťahu, ktorého pendant (proťajšok) je konkrétny veriteľ
(§ 488 Obč. zák.) a toho má uvedená dohoda fixovať – vylúčiť, resp. obmedziť možnosť
zmeny v osobe veriteľa. Hoci z vecného posúdenia návrhu vyplyne, kto je veriteľom, určovací
návrh okamžite sledujúci odstránenie neistoty navrhovateľa nie je vymedzený iba zreteľom
na samotnú otázku adresáta a tak aj možnosti plnenia (porovnaj dôsledky omeškania veriteľa,
resp. neomeškania dlžníka - § 522, § 520 Obč. zák.), ale aj okolnosťami konkrétneho
záväzkového vzťahu viažucimi sa k dohode podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. a jej porušeniu.
Rozhodnutie o návrhu na určenie (§ 80 písm. c/ O.s.p.) – vyhovenie tomuto návrhu síce
netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.) vo vzťahu k návrhu na
plnenie, hoci by vychádzalo z rovnakého skutkového základu (na rozdiel od opačnej situácie,
porovnaj R 110/2003), výrok právoplatného rozsudku na základe určovacieho návrhu je však
záväzný nielen pre súd, ale aj pre tých istých účastníkov v prípadnom konaní o peňažné
plnenie tvoriace príslušnú pohľadávku (§ 159 ods. 2 O.s.p.).
Vychádzajúc z týchto úvah možno za spôsobilý, resp. prípustný prostriedok súdnej
ochrany práva považovať návrh dlžníka na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky pre rozpor s dohodou medzi dlžníkom a veriteľom (§ 525 ods. 2 Obč. zák.), ktorý
návrh je podaný bez zbytočného meškania (bezprostredne) po oznámení veriteľa (postupcu)
o postúpení pohľadávky (§ 526 ods. 1 Obč. zák.); takýto návrh a teda i návrh navrhovateľa
v tejto právnej veci spĺňa preventívnu funkciu určovacieho návrhu podľa § 80 písm. c/ O.s.p.,
ako správne ustálil odvolací súd.
Z hľadiska vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie určovacieho návrhu v danej
veci nebolo vylučovacou skutočnosťou, že nebol účastníkom zmluvy o postúpení
pohľadávky. Pre jeho legitimáciu svedčí to, že touto zmluvou (právnym úkonom odporcov)
došlo k zásahu do jeho právneho postavenia ako účastníka nie síce zmluvy o postúpení
pohľadávky, ale dohody s veriteľom (odporcom 2/), ktorej postúpenie odporovalo podľa
§ 525 ods. 2 Obč. zák.
Uvedeného právneho postavenia navrhovateľa nemohlo zbaviť oznámenie postupcu
(odporcu 2/) o postúpení pohľadávky postupníkovi (odporcovi 1/). Z Občianskeho zákonníka
nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi
síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Pre takéto
rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu
v ustanovení § 526 ods. 2 Obč. zák. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky
oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy
o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že „dlžník sa v takomto
prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to
by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení
postupník.“
V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto dve
postavenia dlžníka z hľadiska jeho možnosti namietať neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky.
Z hľadiska rozšírenia (ďalšej) argumentácie žiada sa práve na tomto mieste uviesť
historický exkurz v podobe dobovej judikatúry publikovanej v Úradnej zbierke rozhodnutí
Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskoprávnych z právnej oblasti
Slovenska a Podkarpatskej Rusi: „Uvedomenie dlžníka má len ten význam, že dokiaľ sa ono
nestane, dlžník môže sa po práve účinne zbaviť svojho záväzku aj platením do rúk cedenta.“
(Rozh. z 20. VI. 1933, Rv III 817/1932.).
Ustanovenie § 526 ods. 1 druhá veta Obč. zák., podľa ktorého dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, má svoj zásadný význam
na riešenie otázky splnenia dlhu. Splnenie dlhu v súlade s citovaným ustanovením môže
nastať dokonca i v prípade, keď predmetná pohľadávka už nepatrí postupcovi, keďže ju
medzičasom zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil postupníkovi, avšak postúpenie
pohľadávky ešte nebolo oznámené, resp. preukázané dlžníkovi, ako to vyžaduje citovaná
právna úprava. V takomto prípade ide o výnimku z princípu zániku záväzku jeho splnením
veriteľovi (§ 488, § 559 ods. 1 Obč. zák.). Táto úprava (§ 526 ods. 1 druhá veta Obč. zák.)
spolu s úpravou v § 526 ods. 2 Obč. zák. (ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi
postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení) je
premietnutím zásady ochrany dobrej viery dlžníka, t.j. aby nebol poškodený, ak konal
v dôvere v doterajší záväzkový vzťah, resp. v dôvere aj v postupcove oznámenie o postúpení
pohľadávky. Zmyslom takejto ochrany dobrej viery dlžníka je vylúčiť, aby dlžník bol
v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie
mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky.
Teda otázka neplatnosti nie je nevýznamná, ak je predmetom sporu o neplatnosť
takejto zmluvy, ako je tomu v tomto prípade, resp. ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré
predstavuje hodnotu neuhradenej postúpenej pohľadávky; táto otázka je však úplne
irelevantná vo vzťahu k účinkom splnenia pohľadávky (záväzku) dlžníkom postupníkovi.
Preto ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, prípadne dlžníkovi takéto
postúpenie preukázal postupník, a dlžník záväzok splnil postupníkovi, záväzok dlžníka týmto
splnením postupníkovi zaniká aj v takom prípade, keď zmluva o postúpení pohľadávky je
neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje. V spore o neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte
uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam,
ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku
(ex tunc) sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by
znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom
prípade aj obsoletnosť ust. § 525 ods. 2 Obč. zák. (keďže k tejto úprave by sa nemohlo
prihliadnuť). Správne preto odvolací súd považoval navrhovateľa za vecne legitimovaného na
požadované určenie neplatnosti právneho úkonu.
Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu aj jeho záver o neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky.
Odvolací súd vyvodil, že zo znenia článku 14 Obchodných podmienok odporcu 2/
tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o hypotekárnom úvere z 18. decembra 2000
vyplynulo, že odporca 2/ môže úverovú pohľadávku alebo jej časť postúpiť aj bez súhlasu
dlžníka inej banke a že iná možnosť postúpenia pohľadávky (inej osobe ako banke) z týchto
obchodných podmienok a ani zo zmluvy o hypotekárnom úvere nevyplýva; v dôsledku toho
predmetná zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi odporcami je absolútne
neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor s ust. § 525 ods. 2 Obč. zák., podľa
ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
Bod 14 Obchodných podmienok odporcu 2/ je označený samostatným zvýrazneným
názvom Postúpenie pohľadávky a po tomto označení nasleduje text, v ktorom je stanovené, že
odporca 2/ - sporiteľňa môže svoju úverovú pohľadávku alebo jej časť postúpiť aj bez súhlasu
dlžníka inej banke. Ďalej sa v texte uvádza, že pre postúpenie pohľadávky sa vyžaduje
písomná forma, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené; že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok
z omeškania, náklady spojené s jej uplatňovaním, že právami spojenými s pohľadávkami sú
najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov.
Vzhľadom na takto sformulovaný prejav vôle účastníkov javí sa byť v súlade s ust.
§ 35 ods. 2 Obč. zák. a preto správnym ten výklad, ktorý zaujal odvolací súd, t.j. že
v záväzkovom vzťahu účastníkov zmluvy o hypotekárnom úvere (odporcu 2/ a navrhovateľa)
nie je daná iná ako uvedená možnosť postúpenia pohľadávky – teda že títo účastníci svojou
dohodou vylúčili možnosť postúpenia pohľadávky inej osobe ako banke bez súhlasu
navrhovateľa ako dlžníka. Na dohodu (jej záväznosť), ktorou veriteľ s dlžníkom ako
neprípustnú (§ 525 ods. 2 Obč. zák.) bez súhlasu dlžníka vylúčili inú možnosť postúpenia
pohľadávky ako banke, nemá vplyv, že zákon /ide o zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákon (§ 92 ods. 8 ), do 31. decembra 2001 o zákon
č. 21/1992 Zb. - jeho § 38 ods. 9/ poskytuje možnosť postúpenia pohľadávky aj inej osobe
ako banke. Takáto možnosť postúpenia by totiž prichádzala do úvahy len vtedy, ak by
neplatila spomenutá reštrikcia v dohode (dohodou veriteľ v rámci svojej zmluvnej voľnosti
obmedzil si dovtedy nepochybne širší rámec dispozície s pohľadávkou). Keďže odporca 2/
ako veriteľ túto dohodu s navrhovateľom (dlžníkom) nerešpektoval a zmluvne postúpil
predmetnú pohľadávku, je zmluva o postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom
podľa § 39 Obč. zák. (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením
§ 525 ods. 2 Obč. zák.).
Platnosť týchto obchodných podmienok samotný odporca 2/ v konaní pred nižšími
sudmi nenamietal, naopak, na odvolacom pojednávaní výslovne uviedol, že ich „nerozporuje“
(porovnaj č.l. 250 spisu). Odporca 2/ až v dovolaní namieta okolnosť, že v čase postúpenia
pohľadávky mal vydané nové obchodné podmienky pre poskytovanie hypotekárnych úverov
fyzickým osobám, v ktorých postúpenie ako také nebolo upravené. Touto námietkou pre jej
nevznesenie sa odvolací súd nezaoberal a na jej riešení svoje rozhodnutie nezaložil. K tejto
novej skutočnosti (námietke dovolateľa) dovolací súd nie je oprávnený prihliadať už iba
z toho dôvodu, že dovolací súd nemôže preskúmavať skutkové zistenia odvolacieho súdu
v prípade, ak by ich nesprávnosť mala vyjsť najavo až z dôkazov vykonaných v dovolacom
konaní. Dovolací súd – ako vyplýva z ust. § 243a ods. 2 druhá veta O.s.p. – dokazovanie
nevykonáva.
Dovolací súd sa z týchto dôvodov s právnym posúdením odvolacieho súdu, že existuje
naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti predmetnej zmluvy (§ 80
písm. c/ O.s.p.) a že táto zmluva je neplatná (§ 39 Obč. zák.), stotožnil.
Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.) nie je preto dôvodné.
Keďže v dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom
nebolo dôvodné a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., t.j.
vady konania uvedené v § 237 O.s.p. alebo iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu 2/ podľa § 243b
ods. 1 zamietol.
Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov
konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania (§ 243b
ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková