Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/76/2007

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Ľubora Šebu, v právnej veci

navrhovateľa I., bývajúceho v N., zastúpeného v dovolacom konaní JUDr. N., advokátom

v N., proti odporcom 1/ L., s.r.o., so sídlom v N., 2/ S., a.s., so sídlom v B., o určenie

neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

, o dovolaní odporcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. februára

2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu 2/ z a m i e t a .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom z 5. apríla 2006 č.k. -221 zamietol návrh,

ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

uzatvorenej 11. februára 2004 medzi odporcom 2/ ako postupcom a odporom 1/ ako

postupníkom a týkajúcej sa pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. X.

z 18. decembra 2000. Odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania a uložil navrhovateľovi

povinnosť zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania v sume 800 Sk (26,56 €). Svoje

rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že nie je naliehavý právny záujem na

požadovanom určení ( ), lebo právne postavenie navrhovateľa ako dlžníka

sa zmluvou o postúpení pohľadávky nezmenilo, nestalo neistým, keď navrhovateľ má aj

naďalej záväzok voči veriteľovi, ktorým už nie je odporca 2/, ale odporca 1/. Zároveň dospel

k záveru, že nie je splnená ani aktívna legitimácia navrhovateľa, nakoľko nebol účastníkom

predmetnej zmluvy a ani vyhovujúci rozsudok by nemal priaznivý dopad na jeho právne

postavenie. Napokon mal za nepreukázanú neplatnosť napadnutej zmluvy podľa § 39 Obč.

zák., keďže podľa o bankách (platného v čase uzatvorenia

zmluvy o hypotekárnom úvere) mala banka za splnenia tam uvedených podmienok právo

svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou,

pričom sa súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že podľa bodu 14 Obchodných

podmienok SLSP, a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov, ktoré tvorili neoddeliteľnú

súčasť zmluvy o hypotekárnom úvere, bolo vylúčené postúpenie pohľadávky odporcom 2/

inej osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu dlžníka. Napadnutá zmluva svojim obsahom

alebo účelom zákonu neodporuje a ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom.

Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 15. februára 2007 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určil, že zmluva o postúpení

pohľadávky uzatvorená 11. februára 2004 medzi odporcom 2/ ako postupcom a odporcom 1/

ako postupníkom a týkajúca sa pohľadávky zo zmluvy o hypotekárnom úvere

č. X. z 18. decembra 2000 je neplatná. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 4 000 Sk (132,78 €). Odvolací súd dospel

k záveru, že navrhovateľ má na podanom návrhu naliehavý právny záujem a že tento jeho

návrh je i dôvodný. Vyšiel z toho, že navrhovateľovi patrí právo na súdnu ochranu proti

úkonu odporcu 2/ odporujúcemu ich vzájomnému zmluvnému dojednaniu a zákonným

predpisom, pričom podaným návrhom sa vyrieši jeho právna neistota v tom smere, kto je jeho

veriteľom. Zo znenia článku 14 Obchodných podmienok odporcu 2/ tvoriacich neoddeliteľnú

súčasť zmluvy o hypotekárnom úvere z 18. decembra 2000 nevyplýva možnosť postúpenia

pohľadávky inej osobe ako banke, z čoho vyvodil, že predmetná zmluva uzatvorená

odporcami 11. februára 2004 je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč.

zák. pre rozpor s ust. § 525 ods. 2 Obč. zák. Podľa odvolacieho súdu navyše postúpenie

odporovalo aj zákonu o bankách, keďže veriteľom z hypotekárneho úveru môže byť podľa

zákona o bankách len banka a odporca 2/ pred uzavretím napadnutej zmluvy úverový vzťah

zo zmluvy o hypotekárnom úvere neukončil odstúpením od zmluvy alebo zosplatnením

všetkých pohľadávok a príslušenstva. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 2/, ktorý navrhol

rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V dovolaní namietal

nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Nestotožnil sa s právnym názorom, že

navrhovateľ mal na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky naliehavý právny

záujem ( ) namietajúc, že v postavení navrhovateľa sa nič nezmenilo,

keďže zostal naďalej dlžníkom, ale voči novému veriteľovi. Tvrdil, že článok 14 Obchodných

podmienok platných pri poskytnutí hypotekárneho úveru nevylučoval postúpenie pohľadávky

inej osobe ako banke. Okrem toho v čase postúpenia pohľadávky odporca 2/ vydal

z účinnosťou od 1. januára 2003 nové obchodné podmienky SLSP, a.s. pre poskytovanie

hypotekárnych úverov fyzickým osobám, čo bolo v súlade s dohodnutými zmluvnými

podmienkami, najmä článkom I. bod 4. Zmluvy o hypotekárnom úvere, v ktorých

podmienkach postúpenie pohľadávky ako také upravené nebolo. Možnosť postúpenia bola

však upravená priamo v v znení platnom v čase postúpenia,

konkrétne v ustanovení § 38 ods. 8 a odporca 2/ mohol písomnou zmluvou postúpiť

pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Uviedol,

s odvolaním sa na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 11. júna 2003 sp. zn. , že dlžník by sa mohol dovolávať neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky

preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť, resp. odmietnuť.

Odporca 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (243a ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu

podľa a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

umožňuje účastníkovi podať dovolanie len z tých dôvodov,

ktoré sú taxatívne uvedené v Dovolanie môže byť podané iba z dôvodu, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Obligatórne sa zaoberá

len vadami konania vymedzenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali tieto

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ).

Odporca 2/ namietal v dovolaní, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ) v otázke existencie

naliehavého právneho záujmu, ktorý vyžaduje , a v otázke neplatnosti

namietaného právneho úkonu – zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej 11. februára

2004 medzi odporcom 2/ a odporcom 1/.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, ktoré je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením

veci, je preskúmať, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis

a či ho správne interpretoval.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo

nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za

mŕtveho); b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo

z porušenia práva; c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti

určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na

požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa, ktorý musí byť

v čase vyhlásenia rozsudku daný. Tento právny záujem musí byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich

skutočností. Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať

priamo plnenia, tiež vtedy ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo ak

by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté.

Pre určovací návrh ( ) je charakteristická jeho preventívna

povaha: jeho miesto (uplatnenie) je predovšetkým tam, kde ním možno odstrániť stav

ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nie je možno

dospieť iným vhodným právnym prostriedkom, tiež v prípadoch, keď určovací návrh

účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu

a jeho prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, ktorá vytvára právny rámec a je zárukou

odvrátenia alebo obmedzenia budúcich sporov účastníkov.

Po preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu

zodpovedá uvedeným zásadám pre posudzovanie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa

( ).

Navrhovateľ po tom, čo mu bolo doručené oznámenie odporcu 2/ z 10. marca 2004

o postúpení pohľadávky odporcovi 1/, na túto skutočnosť hneď reagoval – podal na súde

prvého stupňa (27. apríla 2004) návrh na určenie neplatnosti tohto postúpenia, v ktorom

okrem iného namietal, že takéto postúpenie (vzhľadom na jeho dohodu s odporcom 2/ – bod

14 Obchodných podmienok odporcu 2/, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy

o hypotekárnom úvere) je neplatné pre rozpor s § 525 ods. 2 Obč. zák.

Podľa § 524 ods. 1 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 525 ods. 2 Obč. zák., nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo dohode s dlžníkom.

K platnému postúpeniu pohľadávky teda v zásade nie je treba súhlas dlžníka (§ 524

ods. 1 Obč. zák.), avšak pohľadávku postúpiť nemožno, ak by postúpenie odporovalo dohode

veriteľa s dlžníkom. Dlžník má v zmysle ust. § 525 ods. 2 Obč. zák. možnosť, aby dohodou

s veriteľom vopred vylúčil prípadné postúpenie pohľadávky inému, resp. obmedzil postúpenie

pohľadávky iba na určité osoby a voči iným postúpenie pohľadávky takouto dohodou vylúčil.

Je teda možné dohodnúť zákaz postúpenia pohľadávky ako všeobecný zákaz alebo len ako

zákaz postúpenia pohľadávky určitým osobám, prípadne i tak, že veriteľ bez súhlasu dlžníka

môže postúpiť pohľadávku len určitému subjektu (napr. banke); zároveň možno zákaz

postúpenia vymedzovať aj vo vzťahu k času, t.j. na určitú dobu, prípadne bez časového

obmedzenia. Ak veriteľ túto dohodu z dlžníkom nerešpektuje a postúpi pohľadávku napriek

dohodnutému zákazu, ani dobrá viera postupníka, ktorý o tomto zákaze nevedel, nemôže

zabrániť absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 39 Obč. zák. (pre

rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Obč. zák.).

Pokiaľ dohodou podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. veriteľ s dlžníkom obmedzili, príp.

vylúčili možnosť postúpenia pohľadávky, nemožno pri skúmaní naliehavého záujmu

navrhovateľa, ktorý je dlžníkom, vystačiť len s takou úvahou, že postúpením nie je dlžník vo

svojom právnom postavení dotknutý a že námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti

pohľadávke, zachovávajú sa mu aj po postúpení. Porušením dohody uzatvorenej podľa § 525

ods. 2 Obč. zák. je totiž nepochybne zneistené právne postavenie navrhovateľa ako dlžníka –

účastníka záväzkového právneho vzťahu, ktorého pendant (proťajšok) je konkrétny veriteľ

(§ 488 Obč. zák.) a toho má uvedená dohoda fixovať – vylúčiť, resp. obmedziť možnosť

zmeny v osobe veriteľa. Hoci z vecného posúdenia návrhu vyplyne, kto je veriteľom, určovací

návrh okamžite sledujúci odstránenie neistoty navrhovateľa nie je vymedzený iba zreteľom

na samotnú otázku adresáta a tak aj možnosti plnenia (porovnaj dôsledky omeškania veriteľa,

resp. neomeškania dlžníka - § 522, § 520 Obč. zák.), ale aj okolnosťami konkrétneho

záväzkového vzťahu viažucimi sa k dohode podľa § 525 ods. 2 Obč. zák. a jej porušeniu.

Rozhodnutie o návrhu na určenie ( ) – vyhovenie tomuto návrhu síce

netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci ( ) vo vzťahu k návrhu na

plnenie, hoci by vychádzalo z rovnakého skutkového základu (na rozdiel od opačnej situácie,

porovnaj R 110/2003), výrok právoplatného rozsudku na základe určovacieho návrhu je však

záväzný nielen pre súd, ale aj pre tých istých účastníkov v prípadnom konaní o peňažné

plnenie tvoriace príslušnú pohľadávku ( ).

Vychádzajúc z týchto úvah možno za spôsobilý, resp. prípustný prostriedok súdnej

ochrany práva považovať návrh dlžníka na určenie neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky pre rozpor s dohodou medzi dlžníkom a veriteľom (§ 525 ods. 2 Obč. zák.), ktorý

návrh je podaný bez zbytočného meškania (bezprostredne) po oznámení veriteľa (postupcu)

o postúpení pohľadávky (§ 526 ods. 1 Obč. zák.); takýto návrh a teda i návrh navrhovateľa

v tejto právnej veci spĺňa preventívnu funkciu určovacieho návrhu podľa ,

ako správne ustálil odvolací súd.

Z hľadiska vecnej legitimácie navrhovateľa na podanie určovacieho návrhu v danej

veci nebolo vylučovacou skutočnosťou, že nebol účastníkom zmluvy o postúpení

pohľadávky. Pre jeho legitimáciu svedčí to, že touto zmluvou (právnym úkonom odporcov)

došlo k zásahu do jeho právneho postavenia ako účastníka nie síce zmluvy o postúpení

pohľadávky, ale dohody s veriteľom (odporcom 2/), ktorej postúpenie odporovalo podľa

§ 525 ods. 2 Obč. zák.

Uvedeného právneho postavenia navrhovateľa nemohlo zbaviť oznámenie postupcu

(odporcu 2/) o postúpení pohľadávky postupníkovi (odporcovi 1/). Z

nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať

platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi

síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Pre takéto

rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu

v ustanovení § 526 ods. 2 Obč. zák. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky

oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy

o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že „dlžník sa v takomto

prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to

by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení

postupník.“

V ustanovení a ani na inom mieste nerozlišuje takéto dve

postavenia dlžníka z hľadiska jeho možnosti namietať neplatnosť zmluvy o postúpení

pohľadávky.

Z hľadiska rozšírenia (ďalšej) argumentácie žiada sa práve na tomto mieste uviesť

historický exkurz v podobe dobovej judikatúry publikovanej v Úradnej zbierke rozhodnutí

Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskoprávnych z právnej oblasti

Slovenska a Podkarpatskej Rusi: „Uvedomenie dlžníka má len ten význam, že dokiaľ sa ono

nestane, dlžník môže sa po práve účinne zbaviť svojho záväzku aj platením do rúk cedenta.“

(Rozh. z 20. VI. 1933, Rv III 817/1932.).

Ustanovenie § 526 ods. 1 druhá veta Obč. zák., podľa ktorého dokiaľ postúpenie

pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky

dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, má svoj zásadný význam

na riešenie otázky splnenia dlhu. Splnenie dlhu v súlade s citovaným ustanovením môže

nastať dokonca i v prípade, keď predmetná pohľadávka už nepatrí postupcovi, keďže ju

medzičasom zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil postupníkovi, avšak postúpenie

pohľadávky ešte nebolo oznámené, resp. preukázané dlžníkovi, ako to vyžaduje citovaná

právna úprava. V takomto prípade ide o výnimku z princípu zániku záväzku jeho splnením

veriteľovi (§ 488, § 559 ods. 1 Obč. zák.). Táto úprava (§ 526 ods. 1 druhá veta Obč. zák.)

spolu s úpravou v § 526 ods. 2 Obč. zák. (ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi

postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení) je

premietnutím zásady ochrany dobrej viery dlžníka, t.j. aby nebol poškodený, ak konal

v dôvere v doterajší záväzkový vzťah, resp. v dôvere aj v postupcove oznámenie o postúpení

pohľadávky. Zmyslom takejto ochrany dobrej viery dlžníka je vylúčiť, aby dlžník bol

v budúcnosti nútený opätovne plniť postupcovi, resp. od postupníka vymáhať spätne plnenie

mu poskytnuté z dôvodu neplatnosti alebo neexistencie zmluvy o postúpení pohľadávky.

Teda otázka neplatnosti nie je nevýznamná, ak je predmetom sporu o neplatnosť

takejto zmluvy, ako je tomu v tomto prípade, resp. ak sa požaduje (uplatňuje) plnenie, ktoré

predstavuje hodnotu neuhradenej postúpenej pohľadávky; táto otázka je však úplne

irelevantná vo vzťahu k účinkom splnenia pohľadávky (záväzku) dlžníkom postupníkovi.

Preto ak postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, prípadne dlžníkovi takéto

postúpenie preukázal postupník, a dlžník záväzok splnil postupníkovi, záväzok dlžníka týmto

splnením postupníkovi zaniká aj v takom prípade, keď zmluva o postúpení pohľadávky je

neplatnou alebo keď zmluva o postúpení vôbec neexistuje. V spore o neplatnosť zmluvy

o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie, kedy postúpená pohľadávka nie je ešte

uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo) ku skutočnostiam,

ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku

(ex tunc) sa na dotknutý právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by

znamenal obchádzanie ustanovení o absolútnej neplatnosti právnych úkonov a v konkrétnom

prípade aj obsoletnosť ust. § 525 ods. 2 Obč. zák. (keďže k tejto úprave by sa nemohlo

prihliadnuť). Správne preto odvolací súd považoval navrhovateľa za vecne legitimovaného na

požadované určenie neplatnosti právneho úkonu.

Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu aj jeho záver o neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky.

Odvolací súd vyvodil, že zo znenia článku 14 Obchodných podmienok odporcu 2/

tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o hypotekárnom úvere z 18. decembra 2000

vyplynulo, že odporca 2/ môže úverovú pohľadávku alebo jej časť postúpiť aj bez súhlasu

dlžníka inej banke a že iná možnosť postúpenia pohľadávky (inej osobe ako banke) z týchto

obchodných podmienok a ani zo zmluvy o hypotekárnom úvere nevyplýva; v dôsledku toho

predmetná zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená medzi odporcami je absolútne

neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zák. pre rozpor s ust. § 525 ods. 2 Obč. zák., podľa

ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

Bod 14 Obchodných podmienok odporcu 2/ je označený samostatným zvýrazneným

názvom Postúpenie pohľadávky a po tomto označení nasleduje text, v ktorom je stanovené, že

odporca 2/ - sporiteľňa môže svoju úverovú pohľadávku alebo jej časť postúpiť aj bez súhlasu

dlžníka inej banke. Ďalej sa v texte uvádza, že pre postúpenie pohľadávky sa vyžaduje

písomná forma, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené; že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok

z omeškania, náklady spojené s jej uplatňovaním, že právami spojenými s pohľadávkami sú

najmä práva vyplývajúce zo zabezpečenia záväzkov.

Vzhľadom na takto sformulovaný prejav vôle účastníkov javí sa byť v súlade s ust.

§ 35 ods. 2 Obč. zák. a preto správnym ten výklad, ktorý zaujal odvolací súd, t.j. že

v záväzkovom vzťahu účastníkov zmluvy o hypotekárnom úvere (odporcu 2/ a navrhovateľa)

nie je daná iná ako uvedená možnosť postúpenia pohľadávky – teda že títo účastníci svojou

dohodou vylúčili možnosť postúpenia pohľadávky inej osobe ako banke bez súhlasu

navrhovateľa ako dlžníka. Na dohodu (jej záväznosť), ktorou veriteľ s dlžníkom ako

neprípustnú (§ 525 ods. 2 Obč. zák.) bez súhlasu dlžníka vylúčili inú možnosť postúpenia

pohľadávky ako banke, nemá vplyv, že zákon /ide o o bankách

a o zmene a doplnení niektorých zákon (§ 92 ods. 8 ), do 31. decembra 2001 o zákon

č. - jeho / poskytuje možnosť postúpenia pohľadávky aj inej osobe

ako banke. Takáto možnosť postúpenia by totiž prichádzala do úvahy len vtedy, ak by

neplatila spomenutá reštrikcia v dohode (dohodou veriteľ v rámci svojej zmluvnej voľnosti

obmedzil si dovtedy nepochybne širší rámec dispozície s pohľadávkou). Keďže odporca 2/

ako veriteľ túto dohodu s navrhovateľom (dlžníkom) nerešpektoval a zmluvne postúpil

predmetnú pohľadávku, je zmluva o postúpení pohľadávky neplatným právnym úkonom

podľa § 39 Obč. zák. (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením

§ 525 ods. 2 Obč. zák.).

Platnosť týchto obchodných podmienok samotný odporca 2/ v konaní pred nižšími

sudmi nenamietal, naopak, na odvolacom pojednávaní výslovne uviedol, že ich „nerozporuje“

(porovnaj č.l. 250 spisu). Odporca 2/ až v dovolaní namieta okolnosť, že v čase postúpenia

pohľadávky mal vydané nové obchodné podmienky pre poskytovanie hypotekárnych úverov

fyzickým osobám, v ktorých postúpenie ako také nebolo upravené. Touto námietkou pre jej

nevznesenie sa odvolací súd nezaoberal a na jej riešení svoje rozhodnutie nezaložil. K tejto

novej skutočnosti (námietke dovolateľa) dovolací súd nie je oprávnený prihliadať už iba

z toho dôvodu, že dovolací súd nemôže preskúmavať skutkové zistenia odvolacieho súdu

v prípade, ak by ich nesprávnosť mala vyjsť najavo až z dôkazov vykonaných v dovolacom

konaní. Dovolací súd – ako vyplýva z ust. druhá veta – dokazovanie

nevykonáva.

Dovolací súd sa z týchto dôvodov s právnym posúdením odvolacieho súdu, že existuje

naliehavý právny záujem navrhovateľa na určení neplatnosti predmetnej zmluvy (§ 80

písm. c/ ) a že táto zmluva je neplatná ( Obč. zák.), stotožnil.

Dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2

písm. c/ ) nie je preto dôvodné.

Keďže v dovolaní namietané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

nebolo dôvodné a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , t.j.

vady konania uvedené v alebo iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporcu 2/ podľa § 243b

ods. 1 zamietol.

Dovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov

konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto konania (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková