Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60C/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ninou Dubovskou, v spore žalobcu: Doprastav Development, a. s., so sídlom Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 43 777 287, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ľuboš Novák s. r. o., Nám. Martina Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 861 197, pre účely elektronického doručovania zastúpený: RR Legal Corp., s. r. o., so sídlom Humenské nám. 4, 851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634, proti žalovaným: 1/ V.. Z. M., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ Q.R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. X, XXX XX B., 3/ V.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, XXX XX B., 4/ X. B.Á., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX B.c, všetci právne zastúpení JUDr. Lýdia Rácková - advokátka, so sídlom Lichnerova 72, 903 01 Senec, IČO: 42 415 004, o žalobe o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/ XXX, orná pôda, o výmere X m2 a pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obci B., okres Senec, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, z a s t a v u j e.

II. Súd návrh žalovaných v 1. až 4. rade zo dňa 23.09.2019 na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. z a m i e t a.

III. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

IV. Súd u r č u j e, že žalovaní v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/4 v pomere k celku nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu B., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre okres B., obec B., katastrálne územie B. - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku orná pôda, ktorá nehnuteľnosť je identická s časťou nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu B., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre okres B., obec B., katastrálne územie B. - parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku orná pôda, v rozsahu výmery X.XXX m2.

V. Žalovaní v 1. až 4. rade m a j ú spoločný a nerozdielny n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2018 domáhal, po čiastočnom späťvzatí zo dňa 09.10.2019, určenia nasledovne: Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2 nachádzajúcom sa v katastrálnom území B., obci B., okres B., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 vzhľadom k celku je žalobca.

2. V konaní sp. zn. vedenom tunajším súdom sa žalovaní ako žalobcovia žalobou zo dňa 28.04.2015 domáhali proti žalobcovi ako žalovanému (po zastavení konania voči pôvodne žalovanému v 2. rade: ŽPSV, a.s., žalovanému v 3. rade: Okresný úrad B., katastrálny odbor a po pripustení zmeny žaloby) určenia nasledovne: Súd určuje, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/4 v pomere k celku nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu B., katastrálny odbor na LV č. XXXX pre okres: B., obec: B., k. ú.: B. - parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. XXXX/XXX o výmere 3.752 m2, druh pozemku: orná pôda, ktorá nehnuteľnosť je identická s časťou nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu B., katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: B., obec: B., k. ú.: B. - parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku: orná pôda, v rozsahu výmery X.XXX m2.

3. Uznesením na pojednávaní dňa 11.12.2019 súd konanie o určenie o vlastníckeho práva, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. a konanie o určenie vlastníckeho práva, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. , spojil na spoločné konanie o žalobe o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva, vedené pod spoločnou sp. zn. .

4. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. B. (ďalej aj len ako „sporný pozemok“ alebo „parc. č. XXXX/XXX“) a žalovaní sú podľa LV č. XXXX pre k. ú. B. podielovými spoluvlastníkmi, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k pozemku registra „E“, parc. č. XXXX, orná pôda (ďalej aj len ako „parc. č. XXXX“), v súčasnosti o výmere X.XXX m2. Poukázal na poznámku W.-XXX/XX o duplicitnom vlastníctve, podľa ktorej je hodnovernosť údajov vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX spochybnená duplicitou vlastníctva k pozemku parc. č. XXXX/XXX (geometrický plán č. XXXX/XX zo dňa 18.6.2014, D. XXXX, T.-XXX/XX). Výzvami zo dňa 08.12.2017 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaných k spoločným rokovaniam vo veci vysporiadania duplicitného vlastníctva, k dohode so žalovanými nedošlo.

5. Existenciu naliehavého právneho záujmu podľa ust. (ďalej aj len ako „CSP“) preukazoval žalobca tak, že tento odvodzuje od potreby odstránenia duplicitného vlastníctva konštatovaného medzi pozemkami žalobcu a žalovaných, nakoľko evidencia duplicitného vlastníctva k spornému pozemku spôsobuje existenciu neistoty v jeho právnom postavení ako výlučného a jediného vlastníka sporného pozemku a poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. .

6. K nadobudnutiu sporného pozemku poukázal žalobca na to, že má za to, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX, vlastnícke právo nikdy nenadobudli. Na druhej strane má žalobca za to, že v minulosti platne a v súlade s platnými právnymi predpismi nadobudol vlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX/XXX, ktorý bol pôvodne evidovaný ako pozemok parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 pre k. ú. B., zapísaný v PK vložke č. XXX.

- Kúpnou zmluvou zo dňa 03.12.1976 uzatvorenou medzi predávajúcou V.T. Q., rod. P., dedičkou po zomrelom F. Q., a kupujúcim Železničným staviteľstvom Bratislava, došlo k prevodu vlastníckeho práva k časti pôvodného pozemku parc. č. XXXX vo výmere X.XXX m2, došlo k zmenšeniu výmery pôvodného pozemku parc. č. XXXX z výmery X.XXX m2 na výmeru X.XXX m2, ktorá je momentálne evidovaná na LV č. XXXX ako výmera pozemku parc. č. XXXX.

- Osvedčením Okresného národného výboru Bratislava - vidiek (ďalej aj len ako „ONV Bratislava - vidiek“) o nadobudnutí vlastníctva k veci podľa zo dňa 17.07.1986, číslo H..X-XXX/XX-V.. (ďalej aj len ako „Osvedčenie“), ONV Bratislava - vidiek konštatoval na základe t. č. platného pripadnutie pozemku parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 do vlastníctva štátu, ako jedna z nehnuteľností opustená jej vlastníkom. Na základe uvedeného sa vlastníkom pozemku parc. č. XXXX stal v r. 1986 štát v zastúpení správcom majetku ONV Bratislava -

vidiek. Prevod vlastníctva pozemku parc. č. XXXX bol riadne schválený Radou Mestského národného výboru v B. (ďalej aj len ako „MsNV Senec“) Uznesením 77/R-1986 zo dňa 03.07.1986, na ktoré následne nadväzovalo Osvedčenie.

- Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. H. X-XXX/XX zo dňa 01.08.1986 (ďalej aj len ako „Hospodárska zmluva 1986“) došlo k prevodu správy pozemku parc. č. XXXX z ONV Bratislava - vidiek na MsNV B., pričom predmetom prevodu bola celá výmera pozemku parc. č. XXXX, t.j. X.XXX m2.

- Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX došlo k odčleneniu časti pozemku parc. č. XXXX (diel č. 16) vo výmere X.XXX m2, ktorého vlastníctvo prešlo na základe Hospodárskej zmluvy o prevode práva hospodárenia č. 168/2/89/P zo dňa 01.04.1989 (ďalej aj len ako „Hospodárska zmluva 1989“) na Železniční průmyslovou stavební výrobu Uherský Ostroh a.s. Zvyšná časť pozemku parc. č. XXXX zostala naďalej vo vlastníctve MsNV B., a momentálne je v zmysle Identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom B., katastrálnym odborom zo dňa 15.04.2014 evidovaná ako parc. č. XXXX/X, vodné plochy o výmere X.XXX m2, bez evidencie na liste vlastníctva. Pozemok parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 bol popísanými právnymi úkonmi rozdelený na (i) parc. č. XXXX, orná pôda o výmere X.XXX m2, ktorú na základe Osvedčenia a vyššie špecifikovaných Hospodárskych zmlúv nadobudla Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh a.s. (sporná časť pozemku parc. č. XXXX); a (ii) parc. č. XXXX/X, vodné plochy o výmere X.XXX m2, ktorá nie je evidovaná na liste vlastníctva.

- Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX_XX zo dňa 28.09.1996 došlo k pričleneniu spornej časti pozemku parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 k parc. č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere XX.XXX m2, t. č. vo vlastníctve Železniční průmyslové stavební výroby Uherský Ostroh a.s. (ďalej aj len ako „parc. č. XXXX/XX“), pričom pozemok parc. č. XXXX zanikol a stal sa súčasťou parc. č. XXXX/XX.

- Kúpnou zmluvou zo dňa 22.10.2007 medzi predávajúcim ŽPSV, a.s., so sídlom Třebízského 207, 687 24 Uherský Ostroh, IČ: 46 346 741 (ďalej aj len ako „ŽPSV, a.s.“) ako právnym nástupcom Železniční průmyslové stavební výroby a.s., a kupujúcim Doprastav, a.s., so sídlom Drieňová 27, 826 56 Bratislava, IČO: 31 333 320 (ďalej aj len ako „Doprastav, a.s.“), došlo k prevodu parc. č. XXXX/XX v celosti o výmere XX.XXX m2 v prospech kupujúceho Doprastav, a.s. (vrátane spornej časti pozemku parc. č. XXXX).

- Listom Obvodného pozemkového úradu v B. označeným ako odpoveď na informáciu zo dňa 24.11.2008, uvedený pozemkový úrad informoval spoločnosť Doprastav, a.s., že pôvodní vlastníci si neuplatnili reštitučný nárok k pozemku žalovaných v lehote do 31.12.1992 v súlade so ani v lehote do 31.12.2004 v súlade so

- Kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2009 medzi predávajúcim Doprastav, a.s. a žalobcom ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX v prospech žalobcu.

- Geometrickým plánom č. 54/2014 zo dňa 05.06.2014, vypracovaným Ing. Karinou Szutyányiovou, úradne overeným dňa 18.06.2014 Ing. Tiborom Orosom z Okresného úradu B., katastrálneho odboru, došlo k rozdeleniu parc. č. 4790/11 na (i) parc. č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere XX.XXX m2; (ii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2; (iii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere XXX m2.

- Geometrickým plán č. XX/XXXX zo dňa 21.06.2015 na vyznačenie hraníc pozemkov p. č. XXXXX/X a XXXXX/X pred THM a na vyznačenie a oddelenie duplicitného vlastníctva došlo k zápisu aktuálneho stavu evidovaného na LV č. XXXX a zodpovedajúceho vyznačenému duplicitnému vlastníctvu pozemku parc. č. XXXX k pozemkom žalobcu: (i) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2; (ii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere X m2; (iii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere XXX m2.

7. Z vyššie uvedených skutočností je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca v minulosti riadne a súlade s platným právnym poriadkom nadobudol výlučné vlastníctvo k pozemkom žalobcu, ktoré vznikli postupným odčlenením od pôvodného pozemku žalovaných parc. č. XXXX, žalovaní nie sú vlastníkmi parc. č. XXXX, a to z titulu vydaného Osvedčenia v spojitosti s tým, že žalovaní si v zákonom stanovených lehotách neuplatnili svoj reštitučný nárok na vrátenie pozemku žalovaných. Pokiaľ by súd prijal záver, že Osvedčenie je neplatným právnym úkonom, žalobca má za to, že vlastnícke právo k pozemkom žalobcu nadobudol žalobca od ŽPSV, a.s. riadne a platne. Pokiaľ by aj ŽPSV, a.s. nadobudla pozemky žalobcu na základe Hospodárskej zmluvy 1989, schválenej dňa 10.04.1989 od štátu ako nevlastníka, vlastnícke právo k pozemkom žalobcu nadobudla neskôr ich vydržaním. Súčasná právna úprava vydržania bola zavedená , ktorá od 01.01.1992 obnovila tradičné dôsledky spojené s vydržaním. Napriek tomu, že Hospodárska zmluva 1989, na základe ktorej ŽPSV, a.s. nadobudla vlastnícke právo o. i. aj k pozemkom žalobcu, bola uzatvorená už v r. 1989, žalobca pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností ohľadne započítavania plynutia vydržacej doby, bude pre účely tejto žaloby vychádzať až z právnej úpravy účinného účinnej od 01.01.1992 a žalobca má za to, že spoločnosť ŽPSV, a.s., pokiaľ by aj nenadobudla vlastnícke

právo k pozemkom žalobcu na základe Hospodárskej zmluvy 1989, tak toto vlastnícke právo nadobudla vydržaním najneskôr dňa 01.01.2002, ku ktorému dňu boli naplnené všetky predpoklady vydržania tak, ako ich v danom čase predpokladal : vydržiteľom bola ŽPSV, a.s. oprávnená vydržať pozemky žalobcu; predmetom držby boli pozemky žalobcu, t. č. evidované podľa Hospodárskej zmluvy 1989 ako pozemok parc. č. XXXX s výmerou X.XXX m2, ako spôsobilý predmet vydržania; vydržiteľ ŽPSV, a.s. nadobudla vtedajšiu parc. č. XXXX s výmerou X.XXX m2 v dobrej viere, že túto nadobúda od štátu ako riadneho vlastníka, pričom dobrá viera vydržiteľa nebola po celú dobu vydržania spochybnená; vydržiteľ ŽPSV, a.s. nakladala s vtedajšou parc. č. XXXX s výmerou X.XXX m2 so zámerom mať ju pre seba, nakladala s ňou ako so svojou a bola s ohľadom na všetky skutočnosti dobromyseľná vtom, že jej parcela patrí ako vlastníkovi; vydržacia doba v trvaní 10 rokov riadne uplynula najneskôr dňom 01.01.2002.

8. S odkazom na nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16.03.2016 doplnil žalobca, že pozemky nadobudol od spoločnosti ŽSPV, a.s. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2007 ako dobromyseľný nadobúdateľ a v spojitosti s jeho nadobudnutím vlastníckeho práva k pozemkom žalobcu, požíva navyše tiež ochranu dobromyseľného nadobúdateľa. Žalobca pozemky nadobudol v dobrej viere, že tieto nadobúda od vlastníka, pričom v tejto súvislosti vychádzal z t. č. platného skutkového stavu a zo zápisov na LV č. XXXX pre k. ú. Senec, na ktorom bol ako výlučný vlastník evidovaný ŽPSV, a.s., v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2007 nebola príslušným katastrom nehnuteľností evidovaná duplicita, žalobca je teda toho názoru, že ak by aj pozemky žalobcu skutočne nadobudol od nevlastníka, prislúcha mu nárok na ochranu jeho vlastníckeho práva ako dobromyseľného nadobúdateľa.

9. K žalobe vyjadrili žalovaní a namietali s odkazom na Protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. U.-XX/XXXX-H. zo dňa 15.08.2019 Okresného úradu B., katastrálny odbor, na identifikáciu parciel č. K.-XXX/XXXX zo dňa 20.06.2019, že tvrdenie žalobcu o rozsahu duplicity vlastníctva vo vzťahu k parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, ku ktorým sa domáha určenia vlastníctva popri parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, nie sú aktuálne.

10. Parc. č. XXXX (ako parcela registra E KN) bola pôvodne evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre k. ú . B. (ďalej aj len ako „PKV č. XXX“) vo výmere X.XXX m2. Z tejto parcely právna predchodkyňa žalovaných V.Á. Q., rod. P. (dedička po zomrelom manželovi F. Q.) kúpnou zmluvou zo dňa 03.12.1976 predala Železničnému staviteľstvu Bratislava časť o výmere X.XXX m2 (označená v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-XX/XXXX ako diel č. 36), dôsledkom čoho došlo k zníženiu výmery tejto parcely na X.XXX m2, ktorá je aktuálne aj evidovaná na LV č. XXXX.

11. Pozemok parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 prešiel nezákonne na štát Osvedčením ako opustený majetok podľa vtedy platného , jeho dočasným správcom sa stal ONV Bratislava - vidiek, ktorý tento majetok následne Hospodárskou zmluvou 1986 z 01.08.1986 previedol do správy MsNV B., ten potom Hospodárskou zmluvou 1989 z 01.04.1989 z výmery X.XXX m2 časť o výmere X.XXX m2 (oddelenú geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX ako diel č. 16) previedol na Železniční průmyslovú stavební výrobu Uherský Ostroh, p.r. Podľa identifikácie parciel zo dňa 20.06.2019 po odpredaji výmery X.XXX m2 a osvedčení výmery X.XXX m2 do vlastníctva štátu, z výmery X.XXX m2 je časť o výmere X.XXX m2 tvorená parcelou č. XXXX/XXX t.č. vo vlastníctve žalobcu a zvyšok o výmere X.XXX m2 je tvorená parcelou č. XXXX/X vodná plocha bez založeného listu vlastníctva v registri CKN. Zvyšok pozemku o výmere X.XXX m2 tak zrejme zostal vo vlastníctve štátu, v správe MsNV B. (súc tiež nezákonne), ledaže by sa k nemu teraz hlásilo Mesto B., o tom však žalovaní nemajú vedomosť a u vodnej plochy je to aj nepravdepodobné.

12. K nadobudnutiu vlastníctva žalobcom rozporovali žalovaní jeho tvrdenia ako zmätočné a nepresné, najmä preto, že už matematicky výmera žalobcom uvádzaného sporného pozemku nekorešponduje s inými ním uvádzanými výmerami a tiež s výmerami parciel, vo vzťahu ktorým sa domáha určenia vlastníctva a ktoré by mali podľa neho tvoriť súčet výmery sporného pozemku.

- Podľa identifikácie parciel z 20.06.2019 časť parcely, ktorá by mala tvoriť vodnú plochu, ktorá neprešla na Železniční průmyslovú stavební výrobu Hospodárskou zmluvou 1989, t.j. zlúčenú v parc. č. XXXX/X, nie je o výmere X.XXX m2, ako žalobca uvádza, ale iba o výmere X.XXX m2.

- Z výmery X.XXX m2 parc. č. XXXX/XXX, ktorá je duplicitne evidovaná s časťou parc. č. XXXX, je vydokladovaná titulom nadobudnutia iba výmera X.XXX m2, ktorá prešla Hospodárskou zmluvou 1989

na Železniční průmyslovú stavební výrobu Uherský Ostroh, p.r. a následne cez ďalšie nadobúdacie tituly prešla do jeho vlastníctva, začlenenej vtedy v parc. č. XXXX/XX.

- k zvyšnej výmere parc. č. XXXX/XXX, a to k výmere XXX m2 (X.XXX m2 - X.XXX m2) žiaden nadobúdací titul nebol žalovanými, ani zo strany katastrálneho odboru OÚ B. zistený a nepreukázal ho ani žalobca. Podľa identifikácie parciel z 20.06.2019 je však i táto výmera v duplicitnom vlastníctve a ak teda podľa uvedenej identifikácie parciel parcely parc. č. XXXX/XXX (o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalobcu) a parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X (spolu o výmere X.XXX m2 vo vlastníctve tretích osôb) sú vytvorené z časti parc. č. XXXX t. j. spolu o výmere X.XXX m2, ktorá zodpovedá dielu č. XX o výmere X.XXX m2 z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX/XXXX, je zrejmé, že ide o výmeru odpredanú Máriou Jankovou, ktorá prešla následne vlastníckymi zmenami až po súčasnosť. Na druhej strane ale potom platí, že ak zo zostatku výmery X.XXX m2 nezákonnej osvedčenej do vlastníctva štátu prešla Hospodárskou zmluvou 1989 na Železniční průmyslovú stavební výrobu Uherský Ostroh p.r. iba výmera X.XXX m2, zvyšok o výmere X.XXX m2 by mal zostať vo vlastníctve štátu (eventuálne zmeny vlastníckych práv oproti tomuto stavu z prešetrenia údajov katastra nevyplynuli), a teda i v duplicitnom vlastníctve štátu s vlastníctvom žalovaných, ale keďže tomu tak nie, lebo podľa identifikácie parciel má iba výmeru X.XXX m2, teda o XXX m2 menej, je zrejmé, že táto výmera XXX m2 bola začlenená bez nadobúdacieho titulu do niektorej z predošlých parciel, z ktorých bola potom parc. č. XXXX/XXX vytvorená. V tomto rozsahu XXX m2 ide teda u žalobcu o vlastníctvo duplicitné s vlastníctvom žalovaných, ale vzniknuté bez akéhokoľvek právneho titulu.

13. Žalovaní prechod vlastníctva na štát o výmere X.XXX m2 Osvedčením kategoricky odmietajú, rozhodnutie považujú za ničotný, akt vydaný v hrubom rozpore so zákonom pre nesplnenie základných podmienok na jeho vydanie, následne aj všetky ďalšie prevody vlastníctva sú z tohto pohľadu v zmysle ust. a neplatné a ani údajná dobrá viera, v akej mal žalobca nehnuteľnosť nadobudnúť, nezakladá prednosť pri kolízii jeho práv s právami žalovaných ako skutočných vlastníkov, a ani právny titul na určenie vlastníctva žalobcu vydržaním podľa ust. . V čase totalitného režimu, kedy bol inštitút opusteného majetku často zneužívaný vtedajšími národnými výbormi, sa popri zmenách vlastníckych práv v línii po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi Júliusovi Jankovi až po žalovaných súbežne odvíjali zmeny vlastníckych práv v línii po nezákonnom osvedčení zvyšnej časti parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 v r. 1986 do vlastníctva štátu. O tomto súbežnom vývine dvojakých vlastníckych práv žalovaní nemohli mať vedomosť, lebo oni aj ich právni predchodcovia nakladali s nehnuteľnosťou bez akýchkoľvek obmedzení, predeďovali ju a prevádzali a ešte ani v čase poslednej vlastníckej zmeny v r. 2013 pri uzatváraní darovacej zmluvy nebola hodnovernosť ich práva v katastri nehnuteľností spochybnená - na liste vlastníctva nebola žiadna poznámka, po celú túto dobu ich vlastníctvo nikto ani nespochybňoval. Nemožnosť zistiť duplicitu vlastníctva nespočívala v ich neobozretnosti, ale bol to dôsledok vtedajšieho totalitného režimu, voči ktorému nemali možnosť sa účinne brániť. O vydaní Osvedčenia nemohli mať vedomosť, lebo celý nezákonný proces prebehol v tichosti len po línii národných výborov. Sporný pozemok bol poľnohospodárskou pôdou, ktorá nebola riadne a podľa rovnocenných kritérií s inými druhmi pozemkov evidovaná v evidencii nehnuteľností, pozemok bol vo vtedajšom režime v užívaní socialistických subjektov, po zmene režimu v užívaní transformovaného družstva. Pozemok bol evidovaný len ako združený (t.j. zlúčený do parciel registra CKN - parciel iba evidenčných). K nemožnosti zistiť duplicitu prispeli aj iné faktory, napr. oneskorené predkladanie listín o právnych vzťahoch na zápis do katastra, predkladanie listín nespôsobilých na zápis do katastra, nesprávne evidovanie právnych vzťahov a iné chybné zápisy. V neposlednom rade sú to aj „špecifiká“ seneckého katastrálneho územia pri zapisovaní práv k nehnuteľnostiam, pre ktoré dochádzalo často k chybným zápisom do operátu katastra (prečísľovávania parciel pri THM, ZMVM, resp. neprečísľovania parciel). Existenciu chýb pri zápisoch majúcich vplyv aj na danú vec, potvrdil napokon aj kataster v liste zo dňa 17.06.2019. Žalovaní sa o duplicite dozvedeli až v r. 2014, kedy oslovili geodeta o vytýčenie pozemku v teréne. Početnosť duplicitných vlastníctiev v dotknutej seneckej lokalite „guláška“, resp. „hlboké jazero“, je verejne známa vďaka zápisu rozhodnutia o ROEP-e v r. 2015 do katastra, lebo sa týka viacerých fyzických osôb na jednej strane a duplicitných vlastníkov na strane druhej, vrátane ŽPSV, s.r.o., Doprastavu, a.s. aj žalobcu.

14. S ohľadom na uvedené skutočnosti možno súhlasiť s názorom žalobcu, že je vo veci potrebné zohľadniť aj okolnosti, za akých k duplicite došlo a tiež, kedy a ako pri zistení duplicity vlastníctva postupovali duplicitnou dotknutí vlastníci. V r. 2013 bola posledná vlastnícka zmena parc. č. XXXX titulom daru v prospech žalovaných 1/ a 3/ formou notárskej zápisnice, kde bol notárke doložený LV č. XXXX, na ktorom nebola evidovaná žiadna poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníctve. Keď

následne po zápise vlastníckych práv obdarovaných žalovaných 1/ a 3/ do katastra nehnuteľností darca H. Q. zistil v r. 2014, že je duplicita vlastníctva vo vzťahu k tejto parcele (okrem iných parciel), žiadosťou zo dňa 26.02.2014 adresovanou k rukám riaditeľa katastra sa domáhal vyrozumenia o vzniku tejto duplicity s tým, že ho potrebuje na súdne vyriešenie veci. Dal najavo, že sú ako vlastníci tejto parcely rozhodnutí domáhať sa súdnej ochrany v záujme zjednania nápravy, nemajúc žiadnu pochybnosť o tom, že sú pravými vlastníkmi a že na vzniku duplicity nenesú žiadne zavinenie. Následne sa aj obdarovaní žalovaní 1/ a 3/ obrátili so žiadosťou zo dňa 07.04.2014 na právne oddelenie Okresného úradu Senec o „zaplombovanie listu vlastníctva a zákazu disponovať s parcelou registra CKN zapísanej na LV č. XXXX“, na dobu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Žiadosťou z toho istého dňa 07.04.2014 sa žalovaná 1/ obrátila tiež na právne oddelenie „o zaplombovanie listov vlastníctva a o urgentné prešetrenie veci a vyjadrenie sa k nej“ s tým, že od geodeta má vedomosť o duplicite na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní 1/ a 3/ ako čerství nadobúdatelia spoluvlastníckych podielov na pozemku parc. č. XXXX konali vo veci obratom. Na základe žiadostí žalovaných 1/ a 3/ zo dňa 07.04.2014 Okresný úrad B., katastrálny odbor vyhotovil protokol o oprave chyby č. U.-XXX/XXXX zo dňa 22.05.2014, ktorým opravil nesprávnu výmeru parc. č. XXXX z výmery X.XXX m2 na výmeru X.XXX m2, dal vyhotoviť identifikáciu parciel zo dňa 15.04.2014, ktorou sa preukázala duplicita vlastníctva s časťou parc. č. XXXX/XX vedenej na LV č. XXXX, poznámku o spochybnení hodnovernosti údajov vlastníckeho práva pod č. W.-XXX/XXXX zapísal však do LV č. XXXX a LV č. XXXX až po tom, čo žalobca dal vyhotoviť geometrický plán Ing. Karinou Szutyányiovou č. XX/XXXX zo dňa 18.06.2014, ktorou bola zameraná duplicita v rozsahu vytvorenej parc. č. XXXX/XXX a podľa tohto geometrického plánu parc. č. XXXX/XXX mala podľa nového stavu výmeru X.XXX m2. Následným geometrickým plánom Ing. Teodora Fodora č. XX/XXXX zo dňa 07.07.2015, ktorý dal vyhotoviť žalobca na zameranie viacerých prípadov duplicitných vlastníctiev, sa od parc. č. XXXX/XXX odčlenila parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 ako nepatriaca pod duplicitné vlastníctvo a jej výmera bola potom znížená na X.XXX m2, ktorá zodpovedá skutočnej duplicite. V rozpore s uvedenými geometrickými plánmi však bola do katastra nehnuteľností chybne doplnená poznámka o duplicite vlastníctva k parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX. Žalovaní za takýchto okolností náročného zisťovania informácií nielen o duplicite samotnej, ale aj skutočného rozsahu medzi vlastníctvami sporových strán, nemali reálnu možnosť zistiť, že vôbec k duplicite vlastníctva v minulosti došlo, keďže Osvedčenie, ako aj následné právne úkony sa odvíjali úplne mimo nich a evidovali sa do katastra takým spôsobom, že nebolo možné duplicitu zistiť. O duplicite vlastníctva však mimo štátnych subjektov (ONV Bratislava - vidiek, MsNV B., Železničné staviteľstvo Bratislava, Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh) vedel aj Doprastav, a.s., keďže sa obrátil so žiadosťou na Obvodný pozemkový úrad v B. zo dňa 24.11.2008 o informáciu o uplatnení, či neuplatnení reštitučného nároku k viacerým pozemnoknižným parcelám, medzi nimi aj k parc. č. XXXX, pripravujúc sa na uzavretie zmluvy so spoločnosťou GULF TRADE spol. s r.o., pričom k takejto žiadosti by nemal racionálny dôvod, keby nevedel o nezákonnom odnímaní vlastníctva pozemkov fyzickým osobám. Keď obdržal odpoveď č. XXXX/XXXX zo dňa 24.11.2008, že nárok uplatnený nebol, spoliehal sa na to, že sa pôvodní vlastníci o nezákonnom odňatí ich vlastníctva nedozvedia, alebo ak áno, použije proti nim odpoveď, že si reštitučný nárok neuplatnili a bude považovať vec za uzavretú. U žalovaných však nebol najmenší dôvod uchádzať sa o reštitúciu, keďže podľa riadnych nadobúdacích titulov mali vlastníctvo zachované. Neuplatnenie reštitučného nároku nezakladá automaticky zánik práva domáhať sa ochrany svojho práva na súde, čo platí tým viac na prípady duplicitných vlastníctiev. To, že Doprastav a.s. sa v skutočnosti spoľahol na informáciu o neuplatnení reštitučného nároku osobami, ktorým bolo odňaté vlastníctvo štátom, sa aj potvrdila, pretože potom, čo odkúpil od ŽPSV, a.s. parc. č. XXXX/XX, súčasťou ktorej bola výmera X.XXX m2 z parc. č. 1578 (vklad č. M.-XXXX/XX zo dňa 27.05.2009), previedol vlastníctvo, okrem iných pozemkov, aj k parc. č. XXXX/XX na žalobcu kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2009 (vklad č. XXX/XX zo dňa 12.03.2010). Keď žalobca zistil, že duplicity mu bránia v jeho developerských zámeroch, tieto duplicity si dával geometricky zameriavať a v nadväznosti na to potom oslovil aj žalovaných ako vlastníkov dotknutých duplicitou, s návrhom na rokovanie o riešení duplicity listami zo dňa 08.12.2017, žalovaní však už v tom čase mali od r. 2015 na Okresnom súde Bratislava III podanú žalobu v predmetnej veci pod sp. zn. .

15. K postupnosti nadobúdacích titulov žalovaných uviedli žalovaní, že:

- pôvodná parc. č. XXXX bola zapísaná v PKV č. XXX ako roľa vo výmere 1 katastrálne jutro, XXXX štvorcových siah, t.j. X.XXX m2, v ktorej ako posledný vlastník bol zapísaný Július Janko v celosti.

- v tejto PK vložke je tiež uvedené, že vložka bola uzavretá spisom č. D 819/65 Štátneho notárstva-vid. zo dňa 30.04.1966, čo svedčí o tom, že nehnuteľnosť bola riadne prededená a vo vložke nezostal vedený žiaden iný vlastník a vložka zostala už len archívnym materiálom. Pod sp. zn. D 819/65 bolo vydané

rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 03.09.1965 v dedičskej veci po poručiteľovi Q. Q., zomrelom 06.04.1957, naposledy bytom B., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.1966. Poručiteľ bol právnym predchodcom žalovaných - prastarým otcom žalovaných 1/ a 3/ a starým otcom žalovaných 2/ a 4/. Podľa tohto rozhodnutia parc. č. XXXX z PKV č. XXX zdedil syn F. Q. v celosti, starý otec žalovaných 1/ a 3/ a otec žalovaných 2/ a 4/. Nepodarilo sa objasniť, z akých dôvodov dedičské rozhodnutie v časti poľnohospodárskych pozemkov nebolo zapísané do listov vlastníctva, aspoň do tzv. hluchých listov vlastníctva, keď rozhodnutie bolo podľa dedičského spisu vyexpedované na zápis do evidencie nehnuteľností. Žalovaní poznamenali, že vo vtedajšom režime sa poľnohospodárske pozemky, ktorou bola aj parc. č. XXXX, bežne nezapisovali do listov vlastníctva rovnocenným spôsobom ako domové nehnuteľnosti a priľahlé pozemky, zapisovali sa buď do tzv. hluchých listov vlastníctva (ktoré boli už zrušené), t.j. v skrátenej verzii alebo len formou poznámok zapísaných do listov vlastníctva, na ktorých boli evidované domové nehnuteľnosti vlastníka poľnohospodárskych pozemkov, takže podľa parcelných čísiel nebolo možné tieto listy vlastníctva ani dohľadať v katastri nehnuteľností.

- Po smrti F. Q., zomr. XX.XX.XXXX bolo vydané rozhodnutie Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek č. D 1610/71 zo dňa 05.02.1973, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.1973, v znení opravného rozhodnutia č. D 1610/71 zo dňa 19.10.1973, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.1973. Podľa tohto rozhodnutia celé dedičstvo prebrala pozostalá manželka V. Q., rod. P.. Do opravného rozhodnutia bola pojatá aj parc. č. XXXX s konštatovaním, že poručiteľ ju zdedil po Q.R. Q. rozhodnutím č. D 819/65, a ak v dedičskom rozhodnutí nie je odvolávka na list vlastníctva, zjavne v riadnej podobe založený na danú parcelu (ani na ostatné role) nebol. Hoci aj toto rozhodnutie bolo podľa úpravy danej štátnym notárom vyexpedované na zápis do evidencie nehnuteľností, nebolo zistené, že by listy vlastníctva boli založené.

- Po smrti V. Q., rod. P., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom B., Štátne notárstvo Bratislava - vidiek rozhodnutím č. D 2189/91 zo dňa 01.09.1992, právoplatným 01.09.1992, potvrdilo nadobudnutie dedičstva k parc. č. XXXX rovným dielom po 1/4 všetkým 4 dedičom - deťom poručiteľa: Z. Š. (tete žalovaných 1/ a 3/), Q. Q. (žalovanému 3/), H. Q. (otcovi žalovaných 1/ a 3/) a X. B. (žalovanej 4/). V rozhodnutí je však poznámka, že časť parc. č. XXXX je vlastnícky vysporiadaná a zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a nepatrí do dedičstva (bez vyčíslenia výmery). Rozhodnutie bolo doručené na zápis do katastra nehnuteľností ešte dňa 27.01.1993, ale zapísané nebolo, výzvou č. D.-XXX/XX zo dňa 07.06.1993 Správa katastra Bratislava - vidiek vyzvala Okresný súd Bratislava - vidiek na doloženie chýbajúcich identifikácií parciel k pozemnoknižným vložkám. Dedičské rozhodnutie bolo zaevidované duplicitne do registra „Z“ v r. 2004 pod číslom Z-XXXX/XXXX a pod číslom zmeny XXXX/XXXX bolo už zapísané napokon do listu vlastníctva č. XXXX, vrátane parc. č. XXXX s výmerou X.XXX m2 v prospech dedičov v tej podobe, v akej sa už teraz evidujú aj orné pôdy, či iné poľnohospodárske pozemky (v elektronickej podobe s chybnou výmerou X.XXX m2) podľa identifikácie parciel zo dňa 12.03.1999, podľa ktorej bola od pôvodnej výmery X.XXX m2 odpočítaná časť o výmere X.XXX m2 zodpovedajúca dielu č. XX podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX/XX zo dňa 16.04.1976, čomu nasvedčuje i kúpna zmluva zo dňa 02.12.1976 číslo XX-XXXX/XX-W., ktorou poručiteľka V. Q., rod. P. predala čsl. štátu - v správe Železničné staviteľstvo Bratislava časť o výmere 3.099 m2 odčlenenú uvedeným geometrickým plánom. Z údajov poskytnutých katastrom nie je zrejmé, z akého dôvodu bol vykonaný zápis dedičského rozhodnutia do katastra nehnuteľností až po 11 rokoch od doručenia. K tomuto dedičskému rozhodnutiu bolo vydané opravné uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. D -90 zo dňa 03.10.2013, ktorým sa opravilo nesprávne priezvisko dedičky Z. Š..

- poslednou zmenou vlastníckeho práva v liste vlastníctva č. XXXX bola zmena zapísaná pod číslom XXXX/XXXX na základe darovacej zmluvy č. N 248/2013, NZ XXXXX/XXXX, ktorou H. Q. a Z. Š. darovali obdarovaným Mgr. Z. M. rod. Q. (žalovanej 1/) spoluvlastnícky podiel 1/4 a MUDr. H. Q. (žalovanému 3/) spoluvlastnícky podiel 1/4 na danom pozemku parc. č. XXXX, ktorá bola vtedy evidovaná v liste vlastníctva v elektronickej podobne s nesprávnou výmerou X.XXX m2 namiesto X.XXX m2. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. M.-XXXX/XX zo dňa 09.12.2013. Z listu vlastníctva č. XXXX v papierovej podobe vyplýva, že vyššie uvedené zmeny právnych vzťahov k parc. č. XXXX sú evidované od r. 2004. 16. K postupnosti nadobúdacích titulov žalobcu uviedli žalovaní, že:

- Podľa Osvedčenia pripadol pozemok parc. č. XXXX vo výmere X.XXX m2 do vlastníctva štátu podľa ustanovenia v tom čase platného s konkretizáciou, že pozemok je vedený v PKV č. XXX a že bol opustený zapásaným Q. Q., ktorý je v meste neznámy od r. 1950 a podľa zistenia MsNV B. sa ho nepodarilo zistiť. Tento akt je podľa žalovaných ničotný, s ktorým nie sú spojené právne účinky prechodu vlastníctva pozemku na čsl. štát, keďže nenastala právna skutočnosť predpokladaná podľa vtedy platného na prechod vlastníctva veci do vlastníctva štátu.

- Pôvodným vlastníkom pozemku až do svojej smrti bol Q. Q. (nar. XXXX), ktorý zomrel 06.04.1957. Tento nikdy neprejavil žiadnu vôľu opustiť pozemok a už vonkoncom nebol neznámy jeho pobyt, keďže bol celý život obyvateľom mesta Senec, dôkazom čoho je aj dedičské rozhodnutie po ňom č. D 819/65 s uvedením posledného pobytu v B.. Od r. 1950 do 17.07.1986, kedy bolo vydané Osvedčenie podľa , boli vlastníkmi parc. č. XXXX postupne traja predchodcovia žalovaných, všetci žijúci trvale na území mesta B.. V r. 1986, kedy bolo vydané Osvedčenie, vlastníčkou bola V. Q., nie Q. Q., ako je nesprávne v Osvedčení uvedené. Žiaden z vlastníkov nikdy neprejavil vôľu opustiť predmetný pozemok, vôľa vzdať sa vlastníctva k tejto veci bez jej prevedenia na iného v danom prípade absentuje. MsNV B. na účely vydania rozhodnutia ONV Bratislava - vidiek nevykonal žiadne šetrenie, či tu bola vôľa vôbec kýmkoľvek ako vlastníkom opustiť predmetný pozemok. MsNV B. nepravdivo deklaroval, že pobyt Q. Q. od r. 1950 v meste B. nie je známy, že sa ho nepodarilo nájsť, pretože Q. Q. viedol ako svojho obyvateľa do jeho smrti v evidencii obyvateľov mesta B.. Disponoval všetkými matrikami, matrikou narodení, sobášov i úmrtí a teda, aj keby osobne nepoznal Q. Q., nemohol mať problém zistiť jeho pobyt, keď okrem toho mal prístup aj k celoštátnej databáze obyvateľov ako štátna inštitúcia. V r. 1986, keď už konal v záujme Železniční průmyslové stavební výroby, nemohol mať problém zistiť, že je Q. Q. je mŕtvy od r. XXXX a zistiť jeho dedičov, od r. 1965 mal doručené dedičské rozhodnutie po Q. Q. č. D 819/65 zo Štátneho notárstva Bratislava - vidiek podľa úpravy štátneho notára uvedenej na dedičskom rozhodnutí rozhodnutie bolo vyexpedované dedičom i pre MsNV B. dňa 28.11.1965. Aj keby týmto rozhodnutím nedisponoval, mal zadováženú PKV č. XXX, na základe ktorej mohol bez ťažkostí zistiť dedičov, v ktorej je uvedené, že „vložka je uzavretá - spis číslo D 819/65, dňa 30.04.1966“. MsNV B. si musel zadovážiť túto vložku na účely vydania Osvedčenia, lebo je aj citovaná v Osvedčení, mohol vypátrať vlastníka cez Štátne notárstvo Bratislava - vidiek, mohol zistiť, že aj F. Q. zomrel a opäť sa mohol dopátrať k dedičke V. Q.. Aj na dedičskom rozhodnutí po nebohom F. Q. č. D 1610/71 je úprava štátneho notára na doručenie rozhodnutia MsNV B. a vyexpedovanie 08.12.1973. Národné výbory poskytovali ocenenia nehnuteľností na účely dedičských konaní, jeho pracovníci vykonávali aj predbežné vyšetrenia dedičstva, resp. vypočúvali dedičov a tiež sa podpisovali na príslušné tlačivá s označením „Zápisnica o predbežnom vyšetrení.“ (napr. zápisnica o predbežnom vyšetrení po poručiteľke V. Q. č. D 2189/91 spísanej dňa 29.01.1992). MsNV B. mal teda vedomosti o poručiteľoch zo samotných dedičských konaní, na ktorých sa takouto formou zúčastňoval. Kým Železničné staviteľstvo Bratislava vedelo vypátrať V. Q. na účely uzavretia zmluvy v r. 1976, jeho podriadený podnik Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh mal problém v r. 1981, kedy začal na základe geometrického plánu č. 241-1-2710-32/81 vykupovať pozemky na výstavbu betonárne, ju opätovne vypátrať a osloviť s návrhom na výkup (listy MsNV B. adresované ONV Bratislava - vidiek č. OPaF/1986may. zo dňa 04.07.1986 zadovážené zo štátneho archívu v Bratislave). Je teda zrejmé, že nebol žiaden problém zistiť a vypátrať pobyt aktuálneho vlastníka pozemku, nebol dôvod siahať k extrémne nezákonnému spôsobu obstarania vlastníctva, akým bolo osvedčenie pozemku do vlastníctva štátu ako údajne opusteného majetku a to doslova „pod oknami žijúceho vlastníka“. Nedá sa vylúčiť, že vlastníčka V.T. Q. oslovená aj mohla byť, len asi pre jej nesúhlas s výkupom, či z iných dôvodov a prekážky v investičných zámeroch Železniční průmyslové stavební výrobe Uherský Ostroh, na žiadosť MsNV B. ONV Bratislava - vidiek osvedčil „cestou ľahšieho odporu“ pripadnutie pozemku do vlastníctva štátu. Na to, aby mohol štát Osvedčením deklarovať prechod vlastníctva veci na štát, musel mať za preukázanú skutočnosť, že ide o vec opustenú alebo skrytú, ktorej vlastník nie je známy, nesplnil však ani jednu z týchto podmienok. Z konania V. Q., ktorá v r. 1976 predala časť svojho pozemku, nenasvedčuje ani len púha domnienka, že by sa chcela vzdať svojho vlastníctva spôsobom, že by ho na nikoho nepreviedla.

17. K ochrane dobromyseľného nadobúdateľa, ktorou bol podľa žalobcu prelomený princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka uviedli, že žalovaní dávajú odpovede na všetky relevantné otázky a tieto odpovede vysoko prevažujú nad argumentmi, ktorými žalobca odôvodňuje v prospech seba potrebu súdnej ochrany a nesúhlasia s tvrdeniami, ktorými žalobca odôvodňuje svoju údajnú prednosť pri určení vlastníctva súdom pred nimi ako pravými vlastníkmi. Žalobca poukazuje na svoju dobrú vieru, že pozemok nadobudol kúpnou zmluvou, titulom ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený, že má evidované vlastníctvo v katastri, že za pozemky zaplatil kúpnu cenu, že kúpna zmluva je podľa neho platná, že v čase nadobudnutia boli pozemky zapísané na listoch vlastníctva ako parcely registra CKN a viditeľne ohraničené v teréne a že tie spoločnosti, ktoré pozemok predtým vlastnili, ho údajne dlhodobo riadne užívali a že si naň neuplatňovala nárok žiadna tretia osoba. Na druhej strane tvrdí, že žalovaní sa nesprávali ako obozretní vlastníci, lebo na pozemku údajne nehospodárili, nestarali sa oň a nezaujímali a vyslovil pochybnosť, či o svojom vlastníctve vôbec mali vedomosť. Poukázali na to, že aj žalovaní (právni predchodcovia) museli zaplatiť poplatky za prejednanie dedičstva,

aj títo dostali do ruky právoplatné rozhodnutia, pričom nebolo v ich možnostiach ovplyvniť štátny aparát, aby nedošlo k zneužitiu ich práv dôsledkom nevykonaných alebo oneskorene vykonaných zápisov dedičských rozhodnutí do katastra nehnuteľností, bez obmedzenia mohli nehnuteľnosť dediť, tiež im k dedičstvám poskytovali podklady štátne orgány, ktoré nespochybnili ich vlastníctvo, dokonca sa dedičstvá prejednávali aj za účasti toho štátneho orgánu, ktorý im nezákonne odňal ich vlastníctvo. Pri prevode vlastníctva darovaním si tiež museli zaplatiť správne poplatky, mali vtedy založený list vlastníctva bez akýchkoľvek obmedzujúcich poznámok. Ani za ich života, resp. za života ich právnych predchodcov, si nikto neuplatňoval vlastnícke právo k ich pozemku, až kým sa neohlásil žalobca v r. 2017 s návrhom na rokovanie o duplicite.

18. Žalovaní namietali aj tvrdenie žalobcu, že Doprastav, a.s., od ktorého pozemok kupoval, na pozemku riadne hospodáril. Pozemok, ktorý bol a je ornou pôdou, podľa Osvedčenia mal byť usporiadaný do vlastníctva Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh na účely výstavby betonárky, avšak na tento účel nikdy neslúžil a doteraz zostal iba ornou pôdou, žalobca teda žiadne „hospodárenie“ zo strany Doprastavu, a.s. nepreukázal. Naopak, žalovaní vedia preukázať, že síce osobne na pozemku nehospodárili, ale že ho za nich a ich právnych predchodcov obhospodaroval poľnohospodársky podnik, nepretržite ešte z čias kolektivizácie, kedy bol vlastníkom Július Janko. V r. 1992 ŽPSV, a.s. predal pozemok spoločnosti GULF TRADE spol. s.r.o., ktorá ho v r. 1993 predala spoločnosti FABAKK spol. s r.o. V r. 1996 sa titulom rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. prinavrátilo vlastníctvo spoločnosti ŽPSV, a.s. z dôvodu vyslovenia neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými uvedené spoločnosti nadobudli k nemu vlastníctvo a to pre porušenie reštitučného zákona. Spoločnosť ŽPSV, a.s. potom pozemok predala Doprastavu, a.s. v r. 2007, v r. 2009 žalobca odkúpil pozemok parc. č. XXXX/XX od Doprastavu, a.s. Dotknutá časť parc. č. XXXX bola podľa identifikácie parciel zo dňa 04.12.1991 zlúčená v parc. č. XXXX/X - užívateľom bol Štátny majetok B., podľa identifikácie parciel zo dňa 19.06.1995 bola dotknutá časť zlúčená v parc. č. XXXX/X - užívateľ Poľnohospodárske družstvo B., zlúčená v parc. č. XXXX/X - užívateľ Poľnohospodárske družstvo B., podľa identifikácie parciel zo dňa 19.05.1997 a 13.10.1997 bola dotknutá časť zlúčená v parc. č. XXXX/X - užívateľ Poľnohospodárske družstvo B., zlúčená v parc. č. XXXX/X - užívateľ Poľnohospodárske družstvo B., podľa identifikácie parciel z 28.10.2004 bola dotknutá časť zlúčená v parc. č. XXXX/X - užívateľ Poľnohospodárske družstvo B.. Z potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva Klas Senec zo dňa 03.04.2019 vyplýva, že parc. č. XXXX družstvo užívalo do konca r. 2010. Žalobca nepreukázal, že by on, či predávajúci pozemku boli užívateľmi dotknutej časti parc. č. XXXX, (v rozsahu X.XXX m2 zlúčenej v evidenčných parcelách parc. č. XXXX/X, XXXX/X).

19. Žalovaní poukázali aj na to, že diel č. XX vo výmere X.XXX m2 sa odčlenením od parc. č. XXXX podľa geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX-XX stal súčasťou novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X (parc. č. XXXXX/X tzv. číslovanie pred THM) o výmere XX.XXX m2, k tejto zmene právnych vzťahov sa však v dokumentácii katastra nenachádza titul nadobudnutia k dielu č. XX. Katastrálny odbor disponuje iba Hospodárskou zmluvou 1989, podľa ktorej predmetom prevodu práva hospodárenia bol aj diel č. 16 a vykonal zápis do listu vlastníctva č. XXXX v prospech vlastníka čsl. štát Železničné staviteľstvo Bratislava ako pozemok parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 (zodpovedajúci dielu č. 16). Katastrálny odbor nedisponuje tými listinami, na ktoré poukazoval žalobca, teda listinami, ktoré by preukazovali, z vlastníctva koho mal byť odčlenený z parc. č. XXXX diel č. XX, nedisponuje teda ani Osvedčením o prechode parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 do vlastníctva štátu - správy ONV Bratislava - vidiek a ani Hospodárskou zmluvou 1986 o prevode správy parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 z ONV Bratislava - vidiek na MsNV B.. Na ujmu práv žalovaných došlo k ďalšej nezákonnosti, keď napriek nepredloženiu titulu nadobudnutia bolo do katastra nehnuteľností zapísané vlastníctvo v prospech čsl. štátu v správe Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh. Správa geodézie a kartografie Bratislava - Stredisko Geodézie Bratislava - vidiek síce požadovala listom z februára 1990 predložiť kúpne zmluvy na jednotlivé diely pozemkov, nemajúc vedomosť, že by tu malo byť aj rozhodnutie ONV o opustenej veci a prevode správy majetku na MsNV B., no napriek tomu napokon zápis vlastníctva aj bez titulu nadobudnutia k dielu č. XX vykonala do listu vlastníctva č. XXXX v r. 1992.

20. K námietke vydržania uviedli žalovaní, že tvrdenia žalobcu sú neakceptovateľné. Žalobca neuviedol, od akého právneho titulu spoločnosť mala odvodiť svoje domnelé vlastníctvo zakladajúce podmienky vydržania vlastníctva, neuviedol ani začiatok plynutia vydržacej lehoty a napokon neviedol ani to, aký by mal byť titul nadobudnutia k vydržaniu ohľadom chýbajúcej výmery XXX m2, keď pojednáva o tom, že sporný pozemok je iba časť o výmere X.XXX m2 pripadnutá Hospodárskou zmluvou 1989 do

práva hospodárenia Železniční průmyslové stavební výrobe Uherský Ostroh, ale parc. č. XXXX/XXX má výmeru až X.XXX m2 (rozdiel XXX m2). Žalobca zahmlieva skutkový stav a nerozlišuje, odkedy dokedy malo trvať vlastníctvo štátu k výmere X.XXX m2 a kedy presne malo prejsť vlastníctvo zo štátu do vlastníctva inej právnickej osoby a tiež akým právnym úkonom. Nevyjadril sa vôbec k vydržaniu vlastníctva výmery XXX m2, ktorá v tomto rozsahu neprešla v r. 1989 do práva hospodárenia spoločnosti Železniční průmyslové stavební výroby Uherský Ostrov p.r. Hospodárskou zmluvou 1989. Ak až k 01.05.1992 vznikla Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh ako akciová spoločnosť a mala prevziať práva a záväzky štátu od Železniční průmyslové a stavební výroby Uherský Ostroh štátny podnik, vydržacia lehota na vlastníctvo ani len teoreticky nemohla začať plynúť od 01.01.1992 (k výmere X.XXX m2, chýba výmera XXX m2). V danom prípade išlo o právny úkon neplatný odvíjajúci sa od nezákonne získaného vlastníctva štátom v r. 1986, teda od nedobromyseľného držiteľa, držba nehnuteľnosti, nie je preukázaná u žalobcu, ani u žiadneho predchádzajúceho nadobúdateľa, pretože je preukázaná u žalovaných a ich právnych predchodcoch. Pozemok v rozsahu výmery X.XXX m2 bol užívaný za žalovaných a ich právnych predchodcov poľnohospodárskymi organizáciami. Ďalej nie je možné hovoriť ani o prípadnej držbe nepretržitej trvajúcej po dobu 10 rokov, keďže nepretržitou nebola ani podľa následne uzavretých zmlúv, pretože tieto boli súdnym rozhodnutím zrušené ako neplatné. V r. 1996 sa takto obnovil vlastnícky stav pôvodný (presný dátum právoplatnosti rozsudku žalovaným nie je známy), t.j. zapísaný bol v r. 1996 podľa údajov v LV č. XXXX znovu ako vlastník ŽPSV, a.s. Ani od tohto obdobia r. 1996, kedy by hypoteticky po prerušení plynutia vydržacej doby mohla začať plynúť nová vydržacia lehota, však nemožno vôbec hovoriť, pretože sa ŽPSV, a.s. nemohla stať ani dobromyseľným nadobúdateľom, lebo vedela o nezákonnom spôsobe nadobudnutia pozemku štátom a rovnako nevstúpila ani do držby pozemku ani po tomto období, čo zase potvrdzujú identifikácie parciel a potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva Klas Senec. Z rovnakých dôvodov držiteľom ani dobromyseľným nadobúdateľom nebol Doprastav, a.s., ktorý kúpil nehnuteľnosť od neoprávneného držiteľa ŽPSV, a.s. s účinkami vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k 27.05.2009. O nezákonných prechodoch vlastníctva fyzických osôb v r. 1986 na štát mal vedomosť, lebo sa informoval na uplatnenie reštitučných nárokov aj vo vzťahu k parc. č. XXXX, dôkazom čoho je odpoveď Obvodného pozemkového úradu B. zo dňa 24.11.2008. Žalobca by si však ani v tomto prípade, aj keby bol Doprastav, a.s. v dobrej viere, nemohol do plynutia 10-ročnej vydržacej lehoty započítať dobu, po ktorú mal Doprastav, a.s. nehnuteľnosť vo vlastníctve, pretože ju nemal vo svojej držbe. Až do konca r. 2010 pozemok za žalovaných a ich právnych predchodcov užívalo Poľnohospodárske družstvo Klas v Senci. Ak zohľadníme potom čas, kedy žalobca mal získať pozemok do vlastníctva od Doprastavu, a.s. zmluvou zo 17.12.2009 (rozhodnutie č. M.-XXX/XX zo dňa 12.03.2010), aj keby akokoľvek chcel byť dobromyseľným nadobúdateľom, vydržaciu dobu by beztak nespĺňal, nielen s ohľadom na to, že držba nehnuteľnosti u predávajúceho nejestvovala, ale aj preto, že jeho vlastná doba vydržania, ak by mala plynúť či už od 17.12.2009, alebo až od vkladu vlastníctva do katastra 12.03.2010, by bola ukončená podaním žaloby na súd, ktorú žalovaní doručili súdu už dňa 29.05.2015 a to nehovoriac ešte o tom, že žalobca danú nehnuteľnosť nikdy neužíval a ani t.č. neužíva. Dobrá viera nemôže byť založená na nedobromyseľnosti predchádzajúcich nadobúdateľov, ktorí pozemok vlastnili pred jeho kúpou žalobcom a teda žalobca splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva nepreukázal.

21. V priebehu konania doplnil žalobca, že sa nedomáha určenia svojho vlastníckeho práva k väčšej časti výmery, ako tvrdia žalovaní, keď uzatvorením kúpnej zmluvy medzi právnou predchodkyňou žalovaných V. Q., rod. P. zo dňa 03.12.1976 a Osvedčením, stratili žalovaní vlastnícke právo k pôvodnej parcele, pričom súčet uvedených výmer, t.j. výmery X.XXX m2 (z titulu kúpnej zmluvy špecifikovanej) a výmery X.XXX m2 (z titulu Osvedčenia) predstavuje celkovú výmeru pôvodnej parcely, t.j. X.XXX m2. Žalobca sa preto v tomto konaní v žiadnom prípade nedomáha určenia svojho vlastníckeho práva k väčšej časti výmery, ako tvrdia žalovaní. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva k spornému pozemku spoločnosťou Doprastav, a.s. na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou ŽPSV, a.s. resp. spoločnosťou SLOVDREX, a.s., žalobca ako ani Doprastav, a.s. nemohli mať a nemali vedomosť o akýchkoľvek prípadných historických pochybeniach v prevodoch pôvodnej parcely alebo jej časti, vychádzali výlučne s platného stavu zápisov v katastri nehnuteľností, ktorý nebol spochybnený po dobu niekoľkých desiatok rokov, pričom vlastnícke právo k častiam pôvodnej parcely nadobúdali od súkromných obchodných spoločností. Nebolo povinnosťou žalobcu skúmať, či historické prevody vlastníckeho práva k pôvodnej parcele alebo jej častiam nemožno spochybniť. Opakovane poukázal na to, že Osvedčenie aj následné prevody sú platnými právnymi úkonmi, poukázal na dobromyseľnosť žalobcu a Doprastav a.s. pri nadobúdaní pozemkov od súkromných spoločností, ŽPSV, a.s. resp. SLOVDREX, a.s., utvrdenú stanoviskom Obvodného pozemkového úradu v B. zo dňa 24.11.2008.

Žalobca namietal, že potvrdenie PD Klas nie je pravdivé s ohľadom na výpoveď z nájmu pozemku zo dňa 19.08.2009, z ktorej je zrejmé, že na pozemok parc. č. XXXX/XX bola uzatvorená nájomná zmluva s nájomcom R. K.. Vlastníkom pozemku bola ŽPSV a aj s prihliadnutím na rozhodnutie súdu v r. 1996 až do prevodu vlastníctva v r. 2007 je zrejmé, že počas tohto obdobia došlo k uplynutiu celej vydržacej doby a žalobca nemal žiadnu pochybnosť, že by jeho právny predchodca nebol vlastníkom prevádzaného pozemku.

22. V priebehu konania doplnili žalovaní, že vo vzťahu k spornému pozemku tu došlo k takým nezákonným rozhodnutiam, že nemôže byť spravodlivé určenie výlučného vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Žalobca poukazuje na riadne a platné prevody na základe kúpnych zmlúv, žalovaní poukazujú na to, že oni a ich právni predchodcovia rovnako bez právnych tiarch a vád a uplatnených práv tretích osôb nadobúdali pôvodnú parc. č. XXXX v dôsledku dedenia a neskorších prevodov, ku ktorej si nikto neuplatňoval žiadne práva. Nie je dôvod, prečo by mala mať dobromyseľnosť žalobcu prednosť pred dobromyseľnosťou žalovaných.

23. Podľa ust. (ďalej len „“), žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa ust. § 145 ods. 1, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

25. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej8.

26. Podľa ust. , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

27. Keďže žalobca využil svoje dispozičné oprávnenie a podaním zo dňa 09.10.2019 vzal žalobu späť v časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere 9 m2 a pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere XXX m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obci B., okres B., zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom B., katastrálnym odborom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku a žalovaní so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil (výrok č. I).

28. Podľa ust. , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

29. Podľa ust. , o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

30. Podľa ust. , v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.

31. Podaním zo dňa 23.09.2020 navrhli žalovaní konanie podľa ust. prerušiť na čas do právoplatného ukončenia veci vedenej na tunajšom súde po sp. zn. . Návrh odôvodnili tým, že v konaní sp. zn. sa rieši otázka zhodná s predmetom sporu v tejto veci v nadväznosti na späťvzatie žaloby voči žalovaným v 2. a 3. rade (ŽPSV, a.s. a Okresný úrad Senec, katastrálny odbor) a úpravu žalobného návrhu v zmysle zisteného skutočného rozsahu duplicity vlastníctva ako predmetu súdneho sporu.

32. Súd návrh na prerušenie konania zamietol (výrok č. II) vzhľadom na to, že uvedené konania sp. zn. a sp. zn. spojil na spoločné konanie v tomto konaní. Rozhodnutie o spojení v tomto neskoršom konaní je súladné s ust. , keď obe prejednávané veci boli pridelené totožnému sudcovi, pričom súd prihliadal na hospodárnosť a na pokročilejšie štádium priebehu tohto konania v čase rozhodovania súdu o spojení vecí.

33. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

34. Podľa ust. , súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

35. Ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. a . V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

36. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vec meritórne prejednal a vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výsluchom svedka R. K. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci:

37. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca je podľa zápisu na LV č. XXXX pre k. ú. výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2. Súd mal v konaní rovnako za preukázané, že žalovaní sú podľa zápisu na LV č. XXXX pre k. ú. B. podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2.

38. Na LV č. XXXX aj a LV č. XXXX pre k. ú. B. je uvedená poznámka o duplicite (po vykonaní opravy podľa W.-XXX/XX, U.-XX/XXXX-H.) vlastníctva nasledovného znenia: „Hodnovernosť údajov vlastníckeho práva k pozemku registra E KN parc. č. XXXX bola spochybnená duplicitou vlastníctva k pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XXX (Geometrický plán č. XXXX/XX zo dňa 18.6.2014, D. XXXX, T.-XXX/XX) v k. ú. B.. (W.-XXX/XX, položka výkazu zmien XXXX/XX)“. Medzi stranami nebolo sporné, po čiastočnom späťvzatí žaloby, že duplicita sa týka pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere X.XXX m2.

39. Podľa výpisu z Obchodného registra, jediným akcionárom žalobcu je spoločnosť Doprastav, a.s., a to nepretržite od jej založenia Zakladateľskou listinou zo dňa 1.10.2007.

40. Nadriadeným orgánom organizácie Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh, p.r., IČ: 00002976 bol GR Železničné staviteľstvo, ktoré spadalo organizačne pod vtedajšie ministerstvo dopravy. Železniční průmyslová stavební výroba, státní podnik, IČ: 00002976 vznikol zápisom dňa 01.07.1990 na Zakladacej listinou vydanej federálnym ministerstvom vydanou rozhodnutím ministra dopravy ČSFR č.j. -330 zo dňa 26.07.1990 s účinnosťou od 01.07.1990. Rozhodnutím ministra dopravy ČSFR zo dňa 15.04.1992 došlo k prevodu majetku štátneho podniku na Fond národného majetku k 01.05.1992 podľa z. č. 92/1991 Sb. za účelom založenia akciovej spoločnosti Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh, a.s. (neskôr obchodné meno ŽPSV a.s.), ktorá vznikla zápisom dňa 29.04.1992, ktorej jediným zakladateľom bol Federální fond národního majetku. Na základe zlúčenia ŽPSV a.s. ako zanikajúcej spoločnosti a Železniční Průmyslová Stavební Výroba Holding s.r.o., IČO 062 98 362 ako nástupnickej spoločnosti došlo k zániku ŽPSV a.s. bez likvidácie a k prechodu imania na nástupnickú spoločnosť, ŽPSV a.s. bola z obchodného registra vymazaná dňa 31.12.2018. Dňa 17.12.1997 rozhodol minister dopravy a spojov ČR rozhodnutím č. XXXX/XX-K. o zrušení štátneho podniku bez likvidácie k 31.12.1997 s právnym nástupcom ŽPSV, a.s., IČO: 46 346 741, na ktorú prešli práva a povinnosti zrušeného štátneho podniku.

41. Z PKV č. XXX súd zistil, že pôvodná parc. č. XXXX bola zapísaná ako roľa vo výmere X katastrálne jutro, XXXX štvorcových siah, t.j. X.XXX m2, v ktorej ako posledný vlastník bol zapísaný Q. Q. v celosti. PKV č. 946 bola uzavretá spisom č. D 819/65 Štátneho notárstva-vidiek zo dňa 30.04.1966. V PK vložke je uvedené, že Q. Q. zomrel a pod por. č. XX/XX je uvedené: identifikáciou potvrdzujem podľa geometrického plánu XXX-XX-XX. Z parc. č. XXXX diel č. XX o výmere X.XXX m2 pre novú p. č. XXXXX/ X. Z parc. č. XXXX sa podľa geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX-XX diel č. XX vo výmere X.XXX m2 stal súčasťou novovytvoreného pozemku parc. č. XXXXX/X (XXXX/X) o výmere XX.XXX m2.

42. Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 03.09.1965 sp. zn. D 819/65 v dedičskej veci po poručiteľovi Q. Q., zomrelom 06.04.1957, naposledy bytom B., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.02.1966, parc. č. XXXX z PKV č. XXX zdedil syn F. Q. v celosti. Rozhodnutie bolo podľa rozdeľovníka dedičského rozhodnutia vyexpedované na zápis do evidencie nehnuteľností a MsNV B. dňa 28.11.1965. Súd v konaní mal za preukázané, a žalobca to nijak nerozporoval, že nebolo zistené, že by listy vlastníctva boli založené.

43. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 1610/71 zo dňa 05.02.1973, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.1973, v znení opravného rozhodnutia č. D 1610/71 zo dňa 19.10.1973, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.1973, nehnuteľnosti o.i. parc. č. XXXX z PKV č. XXX po poručiteľovi F. Q., zomr. XX.XX.XXXX (ktorý ju zdedil po Q. Q. rozhodnutím č. D 819/65) nadobudla V. Q., rod. P., nar. 20.04.1915. Rozhodnutie bolo podľa rozdeľovníka dedičského rozhodnutia vyexpedované na zápis do evidencie nehnuteľností a MsNV B. dňa 08.12.1973.

44. Kúpnou zmluvou č. XX-XXXX/XX-W. zo dňa 03.12.1976, uzavretou medzi poručiteľkou V. Q., rod. P.Á. (dedička po F. Q.) došlo k predaju časti pozemku parc. č. XXXX zapísaného v PKV č. XXX o výmere X.XXX m2 odčleneného geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XX/XX zo dňa 16.04.1976 (diel č. XX) v prospech čsl. štátu, v zastúpení podnikom Železničné staviteľstvo Bratislava. Podľa kúpnej zmluvy vlastníctvo je dokumentované okrem PK vložky, geometrického plánu aj dedičským rozhodnutím po nebohom F. Q. č. D - 1610/71 zo dňa 19.10.1973. Podľa podpisovej doložky zmluvu podpísala osobne známa V. Q. na MsNV B. dňa 03.12.1976.

45. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 2189/91 zo dňa 01.09.1992 po smrti V. Q., rod. P., zomr. 12.08.1991, naposledy bytom B., právoplatným 01.09.1992, nadobudli parc. č. XXXX rovným dielom po 1/4 deti - Z. Š., Q. Q. (žalovaný 3/), H. Q. a X. B. (žalovaná 4/). V rozhodnutí je poznámka, že časť parc. č. 1578 je už zapísaná na liste vlastníctva č. 1453 a nepatrí do dedičstva (bez vyčíslenia výmery). K tomuto dedičskému rozhodnutiu bolo vydané opravné uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. D -90 zo dňa 03.10.2013, ktorým sa opravilo nesprávne priezvisko dedičky Z. Š.. Rozhodnutie č. D 2189/91 zo dňa 01.09.1992 bolo doručené na zápis do katastra nehnuteľností ešte dňa 27.01.1993. Výzvou č. Z-116/93 zo dňa 07.06.1993 Správa katastra Bratislava - vidiek vyzvala Okresný súd Bratislava - vidiek na doloženie chýbajúcich identifikácií parciel k pozemnoknižným vložkám. Dedičské rozhodnutie č. D 2189/91 bolo zaevidované duplicitne do registra „Z“ v r. 2004 pod číslom Z-XXXX/XXXX. Rovnako pod číslom zmeny XXXX/XXXX bolo už zapísané do listu vlastníctva č. XXXX, vrátane parc. č. XXXX s výmerou X.XXX m2 v prospech dedičov (s chybnou výmerou X.XXX m2), podľa identifikácie parciel zo dňa 12.03.1999, podľa ktorej bola od pôvodnej výmery X.XXX m2 odpočítaná časť o výmere X.XXX m2 zodpovedajúca dielu č. XX podľa geometrického plánu č. XXX- XXXX-XX/XX zo dňa 16.04.1976, čomu nasvedčuje aj kúpna zmluva zo dňa 03.12.1976 č. XX-XXXX/ XX-W., ktorou poručiteľka V. Q., rod. P. predala čsl. štátu - v správe Železničné staviteľstvo Bratislava časť o výmere X.XXX m2 odčlenenú uvedeným geometrickým plánom.

46. Na základe Darovacej zmluvy č. N 248/2013, H. Q. a Z. Š. darovali obdarovaným Mgr. Z. M., rod. Q. (žalovanej 1/) spoluvlastnícky podiel 1/4 a MUDr. H. Q. (žalovanému 3/) spoluvlastnícky podiel 1/4 na pozemku parc. č. XXXX na LV č. XXXX s nesprávnou výmerou X.XXX m2 (namiesto X.XXX m2). Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. M.- XXXX/XX zo dňa 09.12.2013.

47. Žiadosťou o prevod opusteného majetku zo dňa 04.07.1986 žiada MsNV B. ONV Bratislava - vidiek o prevod opusteného majetku o.i. parc. č. XXXX vedenej v PKV č. XXX o výmere X.XXX m2 na meno: Q. Q.. Výkup podľa geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/XX prevádzala Železniční průmyslová stavební výrobu Uherský Ostroh a horeuvedené pozemky nemala od koho vykúpiť, nakoľko majitelia

sú v meste Senec neznámi cca od r. 1950. Časti týchto pozemkov po prevedení na čs. štát - MsNV B. odovzdá ŽPSV Uherský Ostroh na výstavbu betonárne. Na základe výpisu z Uznesenia Rady MsNV zo dňa 04.07.1986 Rada MsNV Uznesením 77/R-1986 zo dňa 03.07.1986 schválila prevod parc. č. XXXX vedenej v PKV č. XXX na čs. štát - MsNV B. ako opustený majetok. Vlastníkmi vedenými v pozemkovej knihe sú Q. Q.. Zároveň sa schvaľuje odovzdanie časti pozemkov Železniční průmyslová stavební výrobu Uherský Ostroh.

48. Osvedčením (Osvedčením Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, finančný odbor č. č. H..X-XXX/XX o nadobudnutí vlastníctva k veci podľa zo dňa 17.07.1986), ONV Bratislava - vidiek osvedčil na základe ust. vtedy platného pripadnutie pozemku parc. č. XXXX, roľa o výmere X.XXX m2 do vlastníctva čs. štátu, ako jedna z nehnuteľností opustená Q. Q. (a ďalej J. Q., H. Q. a M. Q.), naposledy bytom v B., a to tak, že vlastníci uvedení v PK sú v meste od r. 1950 neznámi a vlastníka sa podľa zistenia MNV (MsNV) nepodarilo zistiť. Uvedený majetok je podľa Vyhl. č. 86/77 Zb. o dočasnej správe národného majetku v dočasnej správe ONV Bratislava - vidiek.

49. Hospodárskou zmluvou 1986 (Hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku č. H..X- XXX/XX zo dňa 01.08.1986) došlo k prevodu správy pozemku parc. č. XXXX, roľa o výmere X.XXX m2 z ONV Bratislava - vidiek na MsNV B.. Dôvodom prevodu správy je, že nehnuteľnosť prešla do vlastníctva čs. štátu na základe Osvedčenia, ktoré je súčasťou zmluvy.

50. Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX došlo k odčleneniu časti pozemku parc. č. XXXX, roľa o výmere X.XXX m2 (diel č. XX) vo výmere X.XXX m2. Hospodárskou zmluvou 1989 (Hospodárskou zmluvou o prevode práva hospodárenia č. XXX/X/XX/P zo dňa 01.04.1989) došlo k prevodu práva hospodárenia z MsNV B. na Železniční průmyslová stavební výrobu Uherský Ostroh, p.r. Dôvodom prevodu práva hospodárenia je rozšírenie areálu závodu. Zvyšná časť pozemku parc. č. XXXX zostala naďalej vo vlastníctve MsNV B., a momentálne je v zmysle identifikácie parciel vyhotovenej Okresným úradom B., katastrálnym odborom zo dňa 20.06.2019 evidovaná ako časť parc. č. XXXX/X o výmere X.XXX m2, vodné plochy, bez evidencie na liste vlastníctva.

51. Kúpnou zmluvou zo dňa 05.11.1992 ŽPSV, a.s. predal pozemok spoločnosti GULF TRADE spol. s.r.o., ktorá ju Kúpnou zmluvou zo dňa 03.03.1993 predala spoločnosti FABAKK spol. s r.o. V r. 1996 (položka výkazu zmien XXX/XX, LV č. XXXX) sa titulom rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. prinavrátilo vlastníctvo spoločnosti ŽPSV, a.s. z dôvodu vyslovenia neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými spoločnosti GULF TRADE a FABAKK nadobudli k nemu vlastníctvo a to pre porušenie reštitučného zákona.

52. Súčasťou pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX_XX zo dňa 28.09.1996 bol aj pričlenený pozemok žalovaných parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 (diel XX), ktorý pozemok zanikol.

53. Spoločnosť ŽPSV, a.s. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.10.2007 predala Doprastavu, a.s. pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 (M.-XXXX/XX, vklad 27.05.2009, položka výkazu zmien XXXX/XX). Kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2009 žalobca odkúpil pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 od Doprastavu, a.s. (M.-XXX/XX, vklad 12.03.2010 položka výkazu zmien XXX/XX).

54. Kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2009 žalobca 28.01.2004 spoločnosť Slovdrex predala Doprastavu, a.s. pozemky tam uvedené.

55. Listom Obvodného pozemkového úradu v B. označeným ako odpoveď na informáciu zo dňa 24.11.2008, uvedený pozemkový úrad informoval spoločnosť Doprastav, a.s., že pôvodní vlastníci si neuplatnili reštitučný nárok k pozemku parc. č. XXXX pre k. ú. B. v lehote do 31.12.1992 v súlade so o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ako ani v lehote do 31.12.2004 v súlade so o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

56. Zo žiadosti zo dňa 26.02.2014 adresovanej k rukám riaditeľa katastra sa žalovaný 3/ domáhal vyrozumenia o vzniku duplicity k pozemku parc. č. XXXX o výmere XXXX m2 na LV č. XXXX. Žalovaní 1/ a 3/ sa obrátili so žiadosťou zo dňa 07.04.2014 na právne oddelenie Okresného úradu B. o „zaplombovanie listu vlastníctva a zákazu disponovať s parcelou registra CKN zapísanej na LV č. XXXX“, na dobu do právoplatnosti rozhodnutia vo veci s odôvodnením, že zákaz nakladať žiadajú z dôvodu zistenia duplicitného vlastníctva na LV č. XXXX a LV č. XXXX. Žiadosťou zo dňa 07.04.2014 sa žalovaná 1/ obrátila na právne oddelenie Okresného úradu B. „o zaplombovanie listov vlastníctva a o urgentné prešetrenie veci a vyjadrenie sa k nej“, s tým, že od geodeta má vedomosť o duplicite na LV č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX.

57. Výzvou zo dňa 08.12.2017 adresovanou každému zo žalovaných, predložil žalobca jednotlivým žalovaným návrh na rokovanie vo veci vysporiadania duplicitného vlastníctva k pozemkom s odkazom na vyznačenú duplicitu na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre k. ú. B., vzhľadom k tomu, že uvedený stav duplicitného vlastníctva výrazným spôsobom zasahuje a narúša výkon vlastníckych oprávnení jednotlivých vlastníkov a žalobca má záujem nežiaduci stav vysporiadať dohodou medzi žalobcom a jednotlivými žalovanými. Žalobca požiadal o účasť na rokovaniach a o vyjadrenie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia listu s tým, že v opačnom prípade bude žalobca nútený pristúpiť k vysporiadaniu vlastníckych práv prostredníctvom súdu.

58. Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 05.06.2014, vypracovaným Ing. Karinou Szutyányiovou, úradne overeným dňa 18.06.2014, došlo k rozdeleniu parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 na (i) parc. č. XXXX/XX, orná pôda, o výmere XX.XXX m2; (ii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2; (iii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere XXX m2.

59. Geometrickým plán č. XX/XXXX zo dňa 21.06.2015 na vyznačenie hraníc pozemkov p. č. XXXXX/X a XXXXX/X pred THM a na vyznačenie a oddelenie duplicitného vlastníctva došlo k zápisu aktuálneho stavu evidovaného na LV č. XXXX a zodpovedajúceho vyznačeného duplicitného vlastníctva pozemku parc. č. XXXX k pozemkom žalobcu: (i) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2; (ii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere X m2; (iii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda, o výmere XXX m2.

60. Z listu vlastníctva č. XXXX v papierovej podobe vyplýva, že zmeny právnych vzťahov k parc. č. XXXX sú evidované od r. 2004 (prvý zápis položka výkazu zmien č. XXXX/XX). Okresný úrad B., katastrálny odbor vykonal opravu nesprávnej výmery parc. č. XXXX z výmery X.XXX m2 na výmeru X.XXX m2 podľa protokolu o oprave chyby č. X-XXX/XXXX zo dňa 22.05.2014 (položka výkazu zmien č. XXXX/XX).

61. Zo Zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 29.01.1992 v dedičskom konaní po poručiteľke V. Q. č. D 2189/91 za prítomnosti vyslúchajúceho W. B. za Mestský úrad B., táto vypočúvala X. B. o údajoch o zomrelom.

62. Časti parc. č. XXXX vo výmere X.XXX m2 bola podľa identifikácie parciel zo dňa 04.12.1991 zlúčená v parc. č. XXXX/X (parc. č. XXXXX/X), ktorej užívateľom bol Štátny majetok B.. Podľa identifikácie parciel zo dňa 19.06.1995, 19.05.1997, 13.10.1997 a 28.10.2004 bola dotknutá časť parc. č. XXXX zlúčená v parc. č. XXXX/X a v parc. č. XXXX/X a jej užívateľom bolo Poľnohospodárske družstvo B.. Podľa potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva Klas Senec zo dňa 03.04.2019 družstvo užívalo parc. č. XXXX do konca r. 2010. Listom zo dňa 11.03.2020 doplnilo PD Klas, že parc. č. XXXX malo PD Klas v užívaní, ale nie celú, iba tú časť, ktorá bola súčasťou pozemku parc. č. XXXX/X (PD Klad neužívalo parc. č. XXXX/X), užívanie bolo ukončené na konci r. 2010, na jeho užívanie nemali uzatvorenú nájomnú zmluvu. Za pozemok parc. č. XXXX/X, do ktorého časťou zasahovala parc. č. XXXX, platilo PD Klas správcovi dane až do konca r. 2010 dane z nehnuteľností, počiatok vyplácania nie je zistený, zrejme od r. 1991, kedy bolo PD Klas odčlenené od bývalého Štátneho majetku.

63. Podľa nájomnej zmluvy zo dňa 14.06.2005 uzavretej medzi ŽPSV, a.s. a Ladislavom Kurucom, nar. 14.12.1952, prenajímateľ prenajíma nájomcovi predmet nájmu parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. B.. Účelom nájmu bolo umožniť nájomcovi vykonávanie poľnohospodárskej výroby v súlade príslušným oprávnením nájomcu k tejto činnosti. Nájom bol uzavretý na dobu neurčitú. Podľa výpovede z nájmu zo dňa 19.08.2009, nepodpísanej za prenajímateľa Doprastav, a.s., spoločnosť Doprastav, a.s. vypovedá nájomnú zmluvu k 01.11.2009, pričom nájom skončí uplynutím jednoročnej výpovednej doby k 01.11.2010. Podľa čestného prehlásenia R. K. zo

dňa 04.03.2020 pre účely súdneho konania sp. zn. R. K. čestne prehlasuje, že v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 14.06.2005 uzatvorenej s prenajímateľom ŽPSV, a.s. užíval pozemok parc. č. XXXX/XX, orná pôda vo výmere XX.XXX m2, ktorého súčasťou bola dnešná parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2 a na pozemku vykonával poľnohospodársku činnosť. V čase trvania nájomnej zmluvy nevykonávala na pozemku činnosť žiadna tretia osoba. Pozemok do užívania prebral od PD Klas a nie je pravdou, že PD Klas na danom pozemku vykonávalo poľnohospodársku výrobu až do r. 2010.

64. Svedok R. K. vypovedal, že pozemok, ktorého parcelné číslo si nepamätá (v katastri S. Q., X.), mal v prenájme vyše 10 rokov od spoločnosti Železničná a průmyslová výroba, Uherský Ostrov, ktorú spoločnosť zastupoval Dr. S. na základe plnej moci a s ním podpisoval nájomnú zmluvu, ktorá je obsahom spisu, pozemok užíval veľmi dlho, možno 7 rokov. Nebol zapísaný v registri samostatne hospodáriacich roľníkov, pretože mu v tom čase postačovala živnosť, ktorú mal, pozemok obhospodaroval so švagrom. Svedok na celom pozemku, bolo to 3,4 ha, pestoval lahôdkovú kukuricu, za tú dobu ho nikto neoslovil, ani žalovaní, nikto sa na nič nepýtal, nikto nenamietal, že je na cudzom pozemku, nebol nikto iný, kto by pozemok pooral, zasial, zobral úrodu. Keď už nesadil, vyberal vstupné za prechod cez pozemok. Potom, čo pozemok nadobudol Doprastav, mu tento nájomnú zmluvu predĺžil a následne po vzájomnej dohode došlo k ukončeniu nájomnej zmluvy. Na prenajatom pozemku mali začať výstavbu, túto mal financovať p. Š., mal uzavretú zmluvu o odkúpení pozemku, zložil zálohu a mal kúpnu cenu vyplatiť do pol roka, nepodarilo sa mu však zohnať sponzorov a financovanie, Doprastav mu vrátil zálohu a svedok im vrátil pozemok. Svedok potvrdil, že podpis na čestnom vyhlásení zo dňa 04.03.2020 (z č.l. 558) je jeho, uviedol, že nevie, kto mu ho priniesol na podpis, nepamätá si, bolo to dávno. Podpis na vyhlásení je svedkov, text ale nevidel a po opakovanom oboznámení sa s ním uviedol, že text nepozná, obsah mu nie je známy. Keď vstupovali do užívania pozemku nikto mu pozemok neodovzdával, bol na Poľnohospodárskom družstve Klas, ukázal im zmluvu a tým skončili, odvtedy tam nevstúpila ani noha. Uviedol tiež, že v čase, keď svedok prevzal pozemok do nájmu na ňom hospodárilo PD Klas - na polke áno a na polke nie, okolo X. si robili čo chceli. PD Klas obhospodaruje všetky pozemky aj bez vedomia vlastníkov, berie na to dotácie, zasiali tam, nikoho sa nepýtali. Pýtal sa PD Klas, či pozemok je ich, či majú nájomnú zmluvu, nepovedali nič. Ukončenie užívania riešil svedok s Doprastavom, ukázali, že sú vlastníci, dohodli sa o ukončení zmluvy, myslí že to bolo písomne, riešil to s p. C.Č., šéfom predstavenstva Doprastav Development.

65. Žalobca titulom záverečnej reči uviedol, že vlastnícke právo k spornému pozemku odvodzuje od riadne uzatvorenej Kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou Doprastav, a.s. ako predávajúcim dňa 17.12.2009 a poukazuje na to, že spoločnosť Doprastav, a.s. predtým nadobudla vlastnícke právo k spornému pozemku na základe kúpnych zmlúv, a to na základe Kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou Doprastav, a.s. a spoločnosťou ŽPSV, a.s. zo dňa 22.10.2007. Žalobca má za to, že v konaní preukázal, že sporný pozemok nadobudol dobromyseľne, v dobrej viere, že tento nadobúda od skutočného vlastníka. Žalobca resp. spoločnosť Doprastav, a.s. pri nadobúdaní sporného pozemku vychádzali z t. č. platného skutkového stavu, najmä zo zápisov na príslušných LV č. XXXX a XXXX, na ktorých boli ako jediní výluční vlastníci zapísané spoločnosti ŽPSV, a.s. a SLOVDREX, a.s., ktorých vlastnícke právo nebolo v danom čase žiadnym spôsobom spochybňované. Žalobca sporný pozemok nadobúdal ako pozemky registra „C“, má za to, že dobromyseľnému nadobúdateľovi má byť poskytnutá ochrana oproti pôvodnému vlastníkovi, ak jeho dobromyseľnosť nebola vyvrátená a poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 29.04.2020, sp. zn. . Žalobca v konaní preukázal, že pri nadobúdaní sporného pozemku bol dobromyseľný, pričom žalovaní nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. V neprospech žalovaných navyše svedčí aj skutočnosť, že to boli práve oni, ktorí si počas celej doby ich údajného vlastníctva, mali strážiť svoje vlastnícke práva a mali byť bdelými vlastníkmi. Žalovaným ako pôvodným vlastníkom po dobu niekoľko desiatok rokov neprekážalo duplicitné vlastníctvo k spornému pozemku, žalobcovi nemôže byť na ujmu viac ako 10 rokov po nadobudnutí vlastníckeho práva k spornému pozemku, že sporný pozemok nadobudol od nevlastníka. Žalobca má naviac za to, že boli súčasne splnené podmienky vydržania sporného pozemku zo strany spoločnosti ŽPSV, a.s. a to ešte predtým, ako sporný pozemok žalobca resp. spoločnosť Doprastav, a.s. nadobudli do svojho vlastníctva.

66. Žalovaní titulom záverečnej reči uviedli, že napriek argumentom žalobcu oponujúcim ich návrhu na určenie vlastníctva, majú mať pri starostlivom vyhodnotení všetkých okolností prípadu, žalovaní prednosť pri určení vlastníctva súdom pred argumentáciou žalobcu, keď na strane žalovaných bolo nepochybne preukázané, že štát ich právnej predchodkyni odňal vlastníctvo k nehnuteľnosti tvoriacej

predmet sporu nezákonne, ničotným aktom - Osvedčením ONV v r. 1986 zneužitím inštitútu vtedy platného a na základe takéhoto ničotného aktu nemohlo dôjsť k platným nadobúdacím titulom - k prevodom vlastníctva na ďalších vlastníkov, teda ani na posledného vlastníka - žalobcu. Nezákonné odňatie nebolo možné zistiť pre početnosť chýb vo vedení evidencie v katastri nehnuteľností a tiež pre totálne zlyhanie vtedajšieho systému, jednak zo strany MsNV B., ONV Bratislava - vidiek, ktorého obeťou sa stali žalovaní. S tvrdenia o tom, že žalovaní boli údajne nedbalými vlastníkmi, keď osobne nehnuteľnosť neužívali, sa žalovaní nestotožňujú, pretože ich pozemok vždy obhospodarovala poľnohospodárska organizácia, čo preukázali identifikáciami parciel z rôznych období a tiež potvrdeniami Poľnohospodárskeho družstva Klas, ktoré sporný pozemok (s výnimkou poľnej cesty), obhospodarovalo až do r. 2010, pričom toto družstvo potvrdilo aj to, že za užívaný pozemok platilo aj daň z nehnuteľností. Žalovaní k výsluchu svedka R. K. a jeho čestnému vyhláseniu, ako aj nájomnej zmluvy a výpovede z nájmu uviedli, že ide o dôkazy, ktorých dôkazná hodnota je vážne spochybnená, resp. i nulitná. Svedok síce pri výpovedi uviedol, že sporný pozemok užíval, ale obsah čestného vyhlásenia s jeho podpisom evidentne nespoznával, nevedel sa k nemu vyjadriť a ani bližšie k okolnostiam samotného nájmu. V prospech žalovaných však potvrdil to, že časť pozemku na brehu „X.“ obhospodarovalo PD Klas a časť nie, čo korešponduje potvrdeniam PD Klas. Žalovaní poukázali na líniu ich vlastníckych vzťahov od evidencie parc. č. XXXX a opakovane poukázali nezrovnalosť, že žalobca k výmere XXX m2 parc. č. XXXX/XXX žiaden nadobúdací titul nepredložil. O súbežnom vývine dvojakých vlastníckych práv žalovaní nemohli mať vedomosť, nielen preto, že evidencia nehnuteľností bola chybná a nedokonalá, ale aj preto, že oni, ako aj ich právni predchodcovia nakladali s nehnuteľnosťou bez akýchkoľvek obmedzení, predeďovali ju a prevádzali a ešte ani v čase poslednej vlastníckej zmeny v r. 2013 pri uzatváraní Darovacej zmluvy v prospech žalovaných 1/ a 3/ nebola hodnovernosť ich práva k pozemku v katastri nehnuteľností spochybnená. Nemožnosť zistiť duplicitu vlastníctva nespočívala v ich neobozretnosti, ale bol to dôsledok vtedajšieho totalitného režimu, voči ktorému nemali možnosť sa účinne brániť. K nemožnosti zistiť duplicitu prispeli aj iné faktory, oneskorené predkladanie listín o právnych vzťahoch na zápis do katastra, predkladanie listín nespôsobilých na zápis do katastra, nesprávne evidovanie právnych vzťahov a iné chybné zápisy. V neposlednom rade boli to aj „špecifiká“ seneckého katastrálneho územia pri zapisovaní práv k nehnuteľnostiam do katastra, existenciu chýb pri zápisoch majúcich vplyv aj na danú vec, potvrdil napokon aj kataster. Žalovaní sa o duplicite dozvedeli až v r. 2014, kedy oslovili geodeta o vytýčenie pozemku v teréne. Po zápise vlastníckych práv obdarovaných žalovaných 1/ a 3/ do katastra nehnuteľností darca H. Q. zistil v r. 2014, že je duplicita vlastníctva vo vzťahu k tejto parcele (okrem iných parciel), začal vo veci konať a obratom aj žalovaní v r. 2015 podali aj žalobu na súd. Až následne kataster dospel k zisteniu duplicity vlastníctva a vpísal poznámku do listov vlastníctva o spochybnení hodnovernosti údajov o vlastníckom práve sporových strán, aj to pôvodne chybne a zmätočne, na základe iniciatívy žalovaných sa chybnosť zápisov opravila. O duplicite vlastníctva však mimo ONV Bratislava - vidiek, MsNV B., Železničné staviteľstvo Bratislava, Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh, vedel aj Doprastav, a.s., keďže sa obrátil so žiadosťou na Obvodný pozemkový úrad v Senci zo dňa 24.11.2008 o informáciu o uplatnení, či neuplatnení reštitučného nároku k viacerým pozemnoknižným parcelám, medzi nimi aj k parc. č. XXXX. K takejto žiadosti by nemal racionálny dôvod, keby nevedel o nezákonnom odnímaní vlastníctva pozemkov fyzickým osobám. U žalovaných však nebol najmenší dôvod uchádzať sa o reštitúciu, keďže podľa riadnych nadobúdacích titulov mali vlastníctvo zachované, neuplatnenie reštitučného nároku nezakladá automaticky zánik práva domáhať sa ochrany svojho práva na súde inak. Pri súhrne takýchto okolností, zvláštností prípadu, danej najmä niekoľkonásobnými porušovaniami zákona viacerými štátnymi orgánmi, ako v minulom režime, tak i v súčasných spoločenských podmienkach, v hrubom rozpore s deklarovanými princípmi demokratickej spoločnosti na ujmu práv žalovaných, nemôže byť žalobcovi daná vyššia súdna ochrana, než právu žalovaných ako pravým vlastníkom, ale naopak, je potrebné vyhovieť návrhu žalovaných o určenie vlastníctva a to tiež v súlade so zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Jedine takéto rozhodnutie napraví krivdu, ktorú žalovaní utrpeli nezákonnými zásahmi štátu do ich vlastníctva, resp. už do vlastníctva ich právnych predchodcov a jedine takéto rozhodnutie bude v súlade s dobrými mravmi a právom žalovaných na spravodlivý súdny proces.

67. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

68. Podľa ust. , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

69. Podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „katastrálny zákon“), okresný úrad vyznačí v katastri poznámku aj o tom, že hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti bola spochybnená.

70. Podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

71. Podľa ust. , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

72. Podľa ust. a , (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

73. Podľa ust. , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

74. Podľa ust. , ak je držiteľ so zreteľom na okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

75. Podľa ust. a , (1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. (2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon, neustanovuje inak.

76. Podľa ust. , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

77. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991 (1) Ak sa prevádza hnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. (2) Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do, socialistického vlastníctva.

78. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991 (1) Vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( ). (2) Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( ) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( ), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v . Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

(3) Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. (4) Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (5) Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa primerane ustanovenie o premlčaní.

79. Podľa ust. v znení účinnom do 31.12.1991, veci opustené alebo skryté, vlastník ktorých nie je známy, pripadajú do vlastníctva štátu. Kto si ich prisvojí alebo kto ich používa, je povinný ich štátu vydať, prípadne vydať aj neoprávnený majetkový prospech takto získaný.

80. Podľa ust. (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.01.1992), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

81. Podľa ust. (prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.01.1992), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

82. Z vykonaného dokazovania (aj vzhľadom na zhodné a nesporné skutkové tvrdenia strán sporu) mal súd za preukázané, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník parc. č. XXXX/XXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Senec. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 k celku, parc. č. XXXX, orná pôda, o výmere X.XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. B.. Na oboch LV je vyznačená poznámka o spochybnení hodnovernosti vlastníctva duplicitou vlastníctva k časti parc. č. XXXX v rozsahu jej výmery X.XXX m2. Duplicita vlastníctva v rozsahu sporného pozemku (parc. č. XXXX/XXX) bola vymedzená Geometrickým plánom, po vykonaní opravy podľa Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte č. U.-XX/XXXX-H. zo dňa 15.08.2019 v zmysle identifikácie parciel č. K.-XXX/XXXX zo dňa 20.06.2019.

83. V prvom rade súd ex offo skúmal, či sú splnené podmienky a predpoklady procesnej prípustnosti určovacej žaloby (a vzájomnej žaloby) podľa ust. a či na požadovanom určení majú strany naliehavý právny záujem, ktorý v konaní preukázali.

84. Žalobca poukazoval na to, že naliehavý právny záujem je daný samotnou duplicitou zápisu vlastníckeho práva pozemku a zápisom poznámky, nakoľko evidencia duplicitného vlastníctva k spornému pozemku žalobcu spôsobuje existenciu neistoty v jeho právnom postavení ako výlučného a jediného vlastníka sporných pozemkov. Rovnako svoj naliehavý právny záujem vyvodzovali aj žalovaní.

85. Podľa názoru súdu, zhodného so stranami sporu, zistený skutkový stav odôvodňuje záver o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu aj žalovaných na požadovanom určení. V prípade určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem (spravidla) daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, a teda zapísania (či obnovenia zápisu) vlastníckeho práva na základe pozitívnej určovacej žaloby, ktorou sa má odstrániť stav právnej neistoty duplicitne zapísaného vlastníckeho práva žalobcu a žalovaných. Ide teda o situáciu, aká nastala aj v prejednávanej veci, t. j. ak je vlastnícke právo zapísaného vlastníka spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že vzniknutý problém duplicitného vlastníctva je v zmysle § 36a katastrálneho zákona riešiteľný iba dohodou duplicitných vlastníkov, prípadne žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá však patrí do právomoci súdov prejednávajúcich občianskoprávne veci. Z uvedeného je teda nesporné, že v danom prípade je možné otázku duplicitného vlastníctva k tej istej nehnuteľnosti riešiť len podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorou sa vyrieši, ktorý z uvádzaných titulov bol platným právnym dôvodom na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a v prospech ktorého označeného vlastníka.

86. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. (ZSP 3/2009), podľa ktorého: „Okolnosť, že je ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté, a že bez požadovaného určenia, by jeho právo mohlo byť aj ohrozené“. Pokiaľ teda ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva v danej veci má súd za to, že žalobca (aj žalovaní) majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností za účelom odstránenia duplicitného zápisu.

87. Súd majúc za preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu na stranami požadovanom určení, a teda splnenie podmienky procesnej prípustnosti podanej žaloby a vzájomnej žaloby, pristúpil k skúmaniu ich dôvodnosti po vecnej stránke, a teda sa zoberal pravdivosťou a správnosťou tvrdení žalobcu o jeho vlastníctve k spornému pozemku a zároveň tvrdeniami žalovaných o ich vlastníctve k spornému pozemku. Podstata daného sporu o ochranu vlastníckeho práva spočíva v strete vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (pozemku parc. č. XXXX/XXX), ktorej vlastníkom sa podľa práva cítia byť žalobca aj žalovaní.

88. Žalobca svoje vlastnícke právo odvíja od existencie platného Osvedčenia. Kúpnou zmluvou zo dňa 03.12.1976 č. XX-XXXX/XX-W. uzatvorenou medzi predávajúcou V.T. Q., rod. P. a kupujúcim Železničným staviteľstvom Bratislava, došlo k prevodu vlastníckeho práva k časti pozemku parc. č. XXXX, zapísaného v PKV č. XXX o výmere X.XXX m2 (t. j. k časti odčlenenej geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XX/XX zo dňa 16.04.1976 ako diel č. 36, čím došlo k zmenšeniu výmery pôvodného pozemku z výmery X.XXX m2 na výmeru o veľkosti X.XXX m2) v prospech čsl. štátu, v zastúpení podnikom Železničné staviteľstvo Bratislava. Osvedčením ONV Bratislava - vidiek konštatoval na základe ust. vtedy platného pripadnutie pozemku parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 do vlastníctva čs. štátu, v zastúpení správcom majetku ONV Bratislava - vidiek. Prevod vlastníctva pozemku parc. č. XXXX bol schválený Radou MsNV B. Uznesením 77/R-1986 zo dňa 03.07.1986, na ktoré následne nadväzovalo Osvedčenie. Hospodárskou zmluvou 1986 došlo k prevodu správy pozemku parc. č. XXXX (roľa o výmere X.XXX m2) z ONV Bratislava - vidiek na MsNV B.. Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX došlo k odčleneniu časti pozemku parc. č. XXXX (diel č. XX) vo výmere X.XXX m2, ktorého vlastníctvo následne prešlo na základe Hospodárskej zmluvy 1989 na Železniční průmyslovou stavební výrobu Uherský Ostroh. p.r. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX- XXX_XX zo dňa 28.09.1996 došlo k pričleneniu časti pozemku parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 k parc. č. XXXX/XX, orná pôda, celkovo o výmere XX.XXX m2, vtedy vo vlastníctve ŽPSV, a.s. (položka výkazu zmien č. XXX/XX), pričom pôvodná parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 zanikla a stala sa tak súčasťou parc. č. XXXX/XX. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.10.2007 medzi predávajúcim ŽPSV, a.s. ako právnym nástupcom ŽPSV, a.s. a kupujúcim Doprastav, a.s. došlo k prevodu parc. č. XXXX/XX v prospech kupujúceho Doprastav, a.s. (M.-XXXX/XX, vklad 27.05.2009, položka výkazu zmien XXXX/ XX). Kúpnou zmluvou zo dňa 17.12.2009 medzi predávajúcim Doprastav, a.s. a žalobcom ako kupujúcim došlo k prevodu vlastníckeho práva k parc. č. XXXX/XX v prospech žalobcu (vklad č. XXX/XX zo dňa 12.03.2010, položka výkazu zmien XXX/XX). Geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 05.06.2014 došlo k rozdeleniu parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 na (i) parc. č. XXXX/XX, orná pôda o výmere XX.XXX m2, (ii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2 a (iii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2. Geometrickým plánom č. 52/2015 zo dňa 21.06.2015 došlo k zápisu aktuálneho stavu evidovaného na LV č. XXXX a zodpovedajúceho vyznačenému duplicitnému vlastníctvu pozemku žalovaných k pozemkom žalobcu: (i) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere X.XXX m2 (ii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere X m2 a (iii) parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere XXX m2.

89. Žalovaní odvíjajú svoje vlastníctvo parc. č. XXXX od ich právnych predchodcov, ktorí boli pôvodne vlastníkmi pozemku evidovaného v PKV č. XXX vo výmere X.XXX m2. Z tejto parcely právna predchodkyňa žalovaných V. Q., rod. P. (dedička po zomrelom F. Q.) kúpnou zmluvou zo dňa 03.12.1976 predala Železničnému staviteľstvu Bratislava časť o výmere X.XXX m2 (diel č. XX podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX/XXXX), dôsledkom čoho došlo k zníženiu výmery tejto parcely na X.XXX m2, ktorá je aktuálne aj evidovaná na LV č. XXXX žalovaných ako parcela registra E KN. PKV č. XXX bola uzavretá spisom č. D 819/65 Štátneho notárstva - vidiek zo dňa 30.04.1966. LV č. XXXX bol založený

súčasne so zápisom zmeny právnych vzťahov k parc. č. XXXX podľa položky výkazu zmien č. XXXX/ XX, ktorým bolo zapísané dedičské rozhodnutie č. D 2189/91 (dedičské rozhodnutie č. D 2189/91 bolo zaevidované duplicitne do registra „Z“ v r. 2004 pod číslom D.-XXXX/XXXX). Na základe dedičského rozhodnutia č. D 2189/91 nadobudli dedičstvo k parc. č. XXXX po V. Q., rod. P. rovným dielom v 1/4 Z. Š., Q. Q. (žalovaný 2/), H. Q. a X. B.R. (žalovaná 4/). V rozhodnutí je poznámka, že časť parc. č. XXXX je vlastnícky vysporiadaná, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX a nepatrí do dedičstva (bez vyčíslenia výmery). Na základe Darovacej zmluvy zo dňa 09.12.2013 (položka výkazu zmien č. XXXX/ XXXX, M.-XXXX/XX) H. Q. a Z. Š. (ako dedičia po V. Q., rod. P.) darovali obdarovaným Mgr. Z. M. rod. Q. (žalovanej 1/) a MUDr. H. Q. (žalovanému 3/) každému spoluvlastnícky podiel 1/4 na pozemku parc. č. XXXX, ktorá bola vtedy evidovaná v liste vlastníctva v elektronickej podobne s nesprávnou výmerou X.XXX m2 (namiesto X.XXX m2). Okresný úrad B., katastrálny odbor vykonal opravu nesprávnej výmeru parc. č. XXXX z výmery X.XXX m2 na výmeru X.XXX m2 podľa protokolu o oprave chyby č. U.-XXX/ XXXX zo dňa 22.05.2014 (položka výkazu zmien č. XXXX/XX) na základe žiadostí žalovaných 1/ a 3/ zo dňa 07.04.2014.

90. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaných, že k časti výmery parc. č. XXXX/XXX o veľkosti XXX m2 (X.XXX m2 - X.XXX m2, ktorá bola predmetom prevodu podľa Hospodárskej zmluvy 1989) žiaden nadobúdací titul nebol žalobcom preukázaný, zo strany katastrálneho odboru OÚ Senec ani žalovanými nebol ani zistený. Podľa identifikácie parciel z 20.06.2019 je však aj táto výmera v duplicitnom vlastníctve v zmysle poznámky na LV. Ak teda podľa uvedenej identifikácie parciel parc. č. XXXX/XXX (o výmere XXX m2 vo vlastníctve žalobcu) a parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X (spolu o výmere X.XXX m2 vo vlastníctve tretích osôb) sú vytvorené z časti parc. č. XXXX (t.j. spolu o výmere X.XXX m2, ktorá presne zodpovedá dielu č. XX o výmere X.XXX m2 z geometrického plánu č. XXX-XXXX- XX/XXXX), je zrejmé, že ide o výmeru odpredanú V. Q. v r. 1976, ktorá prešla následne vlastníckymi zmenami až po súčasnosť. Ak potom zo zvyšku výmery X.XXX m2 (X.XXX m2 - X.XXX m2), ktorá bola predmetom Osvedčenia prešla Hospodárskou zmluvou 1989 na Železniční průmyslovú stavební výrobu Uherský Ostroh p.r. iba výmera X.XXX m2, zvyšok o výmere X.XXX m2 (vodná plocha) by mal zostať vo vlastníctve štátu (eventuálne iné zmeny vlastníckych práv nevyplynuli), a teda zrejme v duplicitnom vlastníctve štátu s vlastníctvom žalovaných. Podľa identifikácie parciel má vodná plocha výmeru iba X.XXX m2 (o XXX m2 menej) a je zrejmé, že táto výmera XXX m2 bola začlenená bez nadobúdacieho titulu do niektorej z predošlých parciel, z ktorých bola potom parc. č. XXXX/XXX vytvorená. V tomto rozsahu XXX m2 ide teda u žalobcu o vlastníctvo duplicitné s vlastníctvom žalovaných, ale bez osvedčenia titulu žalobcom k tejto časti.

91. Otázkou, či slovenský právny poriadok nevylučuje uplatnenie práv určovacou žalobou za súčasnej existencie reštitučného zákonodarstva v prípade, ak si žalobca, ktorý nevyužil možnosť uplatniť si svoj nárok na základe reštitučných predpisov, podal žalobu, ktorou žiadal určiť, teda deklarovať existenciu svojho vlastníckeho práva, sa zaoberali súdy vrátane Ústavného súdu SR (ďalej aj ako „ÚS SR“) už v minulosti, pričom dospeli k záveru, že reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva (, , ). ÚS SR vyslovil, že ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva [podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb určovacích, vindikačných (na vydanie veci), negatórnych a pod. ()].

92. V konaní žalobca namietal, že žalovaní si neuplatnili svoj reštitučný nárok na vrátenie pozemku parc. č. XXXX. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že u žalovaných nebol najmenší dôvod uchádzať sa o reštitúciu, keďže podľa zápisu na LV č. XXXX im svedčalo zapísané vlastníckeho právo k tomuto pozemku. Uvedené zároveň nevylučuje, aby žalovaní vzájomnou žalobou uplatnili svoje právo určovacou žalobou.

93. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a z Osvedčenia vyplýva, že MsNV B. požiadal o prevod opusteného majetku na základe žiadosti adresovanej ONV Bratislava - vidiek zo dňa 04.07.1986 (o. i.) k parc. č. XXXX vedenej v PKV č. XXX o výmere X.XXX m2 vlastníka Q. Q. s uvedením, že výkup podľa geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/XX na uvedené pozemky nebol možný, nakoľko majitelia sú v meste B. neznámi cca od r. 1950. Rada MsNV uznesením XX/R-XXXX zo dňa 03.07.1986 schválila prevod parc. č. XXXX vedenej v PKV č. XXX na čs. štát - MsNV B. ako opustený majetok

vlastníka Q. Q.Ó. a schválila odovzdanie časti pozemkov v prospech Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh. Osvedčením osvedčil ONV Bratislava - vidiek na základe ust. vtedy platného pripadnutie pozemku parc. č. XXXX, roľa o výmere X.XXX m2 do vlastníctva čs. štátu (v dočasnej správe ONV Bratislava - vidiek) ako nehnuteľnosti opustenej Q. Q., naposledy bytom v B., a to tak, že vlastníci uvedení v PK vložke (teda aj Q. Q.) sú v meste od r. 1950 neznámi a vlastníka sa podľa zistenia MNV (MsNV) nepodarilo zistiť.

94. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že Osvedčenie predstavuje ničotný akt, s ktorým nie sú spojené právne účinky pripadnutia vlastníctva pozemku parc. č. XXXX o výmere X.XXX m2 čs. štátu, keďže nenastala právna skutočnosť predpokladaná podľa vtedy platného na prechod vlastníctva veci do vlastníctva štátu. Citované ust. účinného do 01.01.1992 upravovalo následky opustenia veci (takzvanú derelikciu). Právo opustiť vec je súčasťou obsahu vlastníckeho práva a jeho podstatou je prejav vôle vlastníka naďalej nebyť vlastníkom veci, pričom samotné opustenie veci takýto právny následok vyvolať nemôže, ak nie je prejavom vôle zameraným na zánik vlastníckeho práva. Na to, aby nastali účinky predpokladané ust. v tom čase účinného zákonodarca nevyžadoval rozhodnutie príslušného orgánu, ale účinky nastali priamo zo zákona, naplnením v zákone ustanovených citovaných podmienok - muselo sa jednať o veci opustené alebo skryté a súčasne nesmel byť známy vlastník tejto veci.

95. Vo vzťahu k možnosti preskúmavania platnosti Osvedčenia poukazuje súd na to, že všeobecné súdy sú oprávnené preskúmavať mimo rámec správneho súdnictva len nulitné rozhodnutia, teda tie ktoré boli vydané správnym orgánom na vydanie ktorých nemal právomoc. Ide o rozhodnutia také, ktoré nevyvolávajú právne účinky, takýmito správnymi aktmi sú rozhodnutia, ktorých vady sú tak závažné, že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Za ničotný správny akt sa považuje akt vydaný absolútne nepríslušným orgánom, ktorý v rámci svojho zákonného vymedzenia nebol oprávnený o určitej veci rozhodnúť. Žiadne iné prípadné vady konania nemajú vplyv na záväznosť tohto rozhodnutia pre súdy v tomto konaní. Súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : „K otázke kedy sú všeobecné súdy oprávnené mimo rámec správneho súdnictva preskúmavať správne akty, dovolací súd udáva, že nulitné sú také rozhodnutia, ktoré boli vydané takými správnymi orgánmi, na vydanie ktorých nebol konkrétny správny orgán absolútne vybavený právomocou a na ktoré sa pozerá ako keby nikdy neboli vydané tzv. paakty. Len takéto rozhodnutia je všeobecný súd oprávnený preskúmavať mimo rámca správneho súdnictva. Preskúmavať teda môže správne akty zásadne len so zreteľom k tomu, či sa jedná o akty nulitné, t. j. také vady, ktoré sú tak závažné, že sa neuplatňuje prezumpcia ich správnosti. U ostatných platí prezumpcia ich „správnosti“ (porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. ). Obdobne Ústavný súd prijal záver, že „všeobecný súd môže konfiškačný výmer preskúmavať len z hľadiska existencie právomoci správneho orgánu na jeho vydanie v súlade v tej dobe s účinnými právnymi predpismi, nie však jeho zákonnosť, pretože nejde o žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia“ (porovnaj aj uznesenie -34).

96. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že Q. Q. ako pôvodný vlastník pozemku parc. č. XXXX až do svojej smrti (zomr. 06.04.1957) nikdy neprejavil vôľu opustiť pozemok. Naviac jeho pobyt nebol neznámy, keďže bol celý život obyvateľom mesta B., ako vyplýva aj z dedičského rozhodnutia č. D 819/65, ktorým pozemok zdedil F. Q., tiež celý čas obyvateľ B. a vlastník pozemku parc. č. XXXX až do svojej smrti (zomr. 03.12.1971), ako vyplýva z dedičského rozhodnutia č. D 1610/71. Po F. Q. nadobudla vlastníctvo k pozemku parc. č. XXXX V. Q., tiež obyvateľka B. a vlastníčkou pozemku bola až do smrti (zomr. 12.08.1991), ako vyplýva z dedičského rozhodnutia č. D 2189/91. Od r. 1950 do 17.07.1986, kedy bolo vydané Osvedčenie, boli vlastníkmi pozemku zapísaného v PKV č. XXX právni predchodcovia žalovaných, všetci žijúci trvale na území mesta B., ktorí nikdy neprejavili vôľu opustiť pozemok parc. č. XXXX. Naviac ku dňu vydania Osvedčenia dňa 17.07.1986 nebol vlastníkom parc. č. XXXX Q. Q., ako je nesprávne uvedené v Osvedčení, vlastníčkou bola V. Q.. Je možné dovodiť, že MsNV B. na účely vydania Osvedčenia zanedbal svoje povinnosti, nevykonal žiadne šetrenie ani len ohľadom aktuálneho vlastníka pozemku, neskúmal teda ani vôľu vlastníka opustiť pozemok, a nepravdivo vyhlásil, že pobyt Q. Q. v meste B. od r. 1950 nie je známy a nepodarilo sa ho nájsť. Súd poukazuje na to, MsNV B. bol zároveň ohlasovňou pobytu (ako výkonný orgán MsNV podľa zákona č. 52/1949 Sb. o hlásení obyvateľstva v znení neskorších predpisov), ktorý Q. Q. viedol ako svojho obyvateľa do jeho smrti vo svojej evidencii obyvateľov. Je zrejmé, že pri vynaložení minimálne potrebnej a náležitej starostlivosti, mohol (a mal) mať štát vedomosť o pobyte Q. Q.. Naviac MsNV disponoval všetkými matrikami a vzhľadom na doručovanie dedičských rozhodnutí podľa rozdeľovníka aj MsNV (č. D XXX/XX po Q.R. Q.,

č. D 1610/71 po F. Q.) mohol zistiť, že Q. Q. zomrel a zistiť jeho dedičov. Uzavretie PKV č. 946 (na ktorú sa v Osvedčení výslovne odkazuje) spisom číslo D 819/65 je zrejmý z posledného zápisu dňa 30.04.1966, a aj podľa tohto bolo možné zistiť dedičov po Q. Q. a aj ďalších dedičov až po aktuálneho vlastníka V. Q.. Možnosť zistiť totožnosť vlastníka a jeho pobyt vyplýva aj z preukázanej súčinnosti poskytovanej MsNV B. v rámci dedičských konaní. Železničné staviteľstvo Bratislava ako nadriadený organizácie Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh, p.r. uzavrelo s V. Q. dňa 03.12.1976 Kúpnu zmluvu č. 13-1116/76-P, je teda dôvodné predpokladať, že nebol daný objektívne problém, aby v r. 1981, kedy začal subjekt Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh, p.r. vykupovať pozemky na výstavbu betonárne, V. Q. opätovne vypátral a oslovil s návrhom na výkup. Každý z aktuálnych vlastníkov pozemku parc. č. XXXX bol preukázateľne zistiteľný, mal pobyt v B. a nebol žiaden rozumný dôvod osvedčiť prechod pozemku do vlastníctva čs. štátu Osvedčením ako údajne opusteného majetku.

97. S ohľadom na vyššie uvedené, nulitné akty, pri ktorých vady sú tak závažné, že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti, nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady, ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce. Inými slovami, aj v dobe často svojvoľného uplatňovania ust. platili určité pravidlá, ktorých nedodržanie nutne viedlo k tomu, že k prechodu vlastníctva k veci nemohlo dôjsť. V konaní nebolo preukázané, že by bolo úmyslom vlastníka pozemku parc. č. XXXX (ktorým v čase vydania Osvedčenia ani nebol tam uvedený Q. Q.) trvale sa vzdať vlastníctva k nemu, a preto k zániku jeho vlastníckeho práva nedošlo týmto spôsobom. Nebolo naviac ani preukázané, že by pobyt ktoréhokoľvek vlastníka pozemku parc. č. XXXX nebol známy, keď títo boli nepretržite obyvateľmi mesta B.. Vykonaným dokazovaním tak mal súd za preukázané, že pred vydaním Osvedčenia ONV/MsNV vôbec neskúmal skutočné reálne vlastnícke vzťahy k dotknutým pozemkom (nesprávne a neaktuálne uviedol vlastníka), obmedzil sa len na odkaz na zápis z PK vložky (opäť ale nesprávne), nezisťoval žijúcich vlastníkov resp. ich právnych nástupcov, na základe čoho je možno konštatoval, že neboli splnené podmienky na vydanie Osvedčenia podľa ust. .

98. Vzhľadom na uvedené, súd na nulitu Osvedčenia, od ktorého žalobca odvodzoval svoje tvrdené vlastnícke právo, musel pri svojom rozhodovaní prihliadať z úradnej povinnosti. Súd tak ďalej vychádza zo zistenia, že žalobca vlastnícke právo nadobudol od nevlastníka, pretože k času prevodu/prechodu vlastníckeho práva k spornému pozemkom štátom na právnych predchodcov žalobcu, bol pozemok vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných. Súd sa tak vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k spornému pozemku žalobcom zaoberal jeho ďalšími námietkami, a to nadobudnutím sporného pozemku vydržaním podľa ust. a nadobudnutím sporného pozemku od nevlastníka v dobrej viere (od spoločnosti ŽSPV, a.s. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2007) ako dobromyseľný nadobúdateľ.

99. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy (od novelizácie s účinnosťou od 01.01.1992), sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (ust. ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po vydržaciu dobu desať rokov; žiadne ďalšie podmienky pre dôsledok stanovený v dispozícii tejto právnej normy (nadobudnutie vlastníctva) nestanovuje. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti uvedenej novely splnené predpoklady stanovené v citovanej právnej norme. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je potrebné započítať aj držbu, vykonanú pred 01.01.1992 (ust. ). Nemožno totiž prehliadnuť, že už držba na základe ust. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Právna úprava účinná od 01.01.1992 () držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (ust. a ). Účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli však nastať najskôr 01.01.1992 (rozsudok NS SR č. z 30.10.2001).

100. Vydržanie patrí k originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca po zákonom

stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, spočíva v presvedčení držiteľa, že je subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva, pričom je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam; uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi veci ako vykonávateľovi práva tieto oprávnenia patria. Okrem faktického skutočného ovládania veci a vôle nakladať s vecou ako so svojou, treba nepochybne preukazovať dobrú vieru, že vec držiteľovi patrí. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec; iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Dobrá viera je vnútorný, psychický stav držiteľa, ktorý nemožno priamo dokázať, možno o nej usudzovať len z okolností, ktorými sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti v spore musí preukazovať držiteľ veci, musí teda preukazovať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, t. j. okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, nielen samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie (psychický stav). Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka, a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať aj zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí, alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pre zánik dobromyseľnosti a následné prerušenie vydržacej doby je rozhodujúca vedomosť držiteľa o takýchto skutočnostiach (takýto okamžik nastáva napr. doručením žaloby, v ktorom iná osoba uplatňuje svoje právo k veci). Dobrá viera oprávneného držiteľa sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo, tento titul nemusí byť vždy daný a postačí, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo aj na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného či neplatného). O dobromyseľnosti možno hovoriť aj tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl (skutkový alebo právny), ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno od každého požadovať. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Je potrebné zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď tiež napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 3MCdo 8/2010,sp. zn. ). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

101. Žalobca vo vzťahu k nadobudnutiu sporného pozemku vydržaním uvádzal, že sporný pozemok nadobudol od ŽPSV, a.s., ktorý pozemky nadobudol na základe Hospodárskej zmluvy 1989 od štátu (ako nevlastníka v prípade neplatnosti Osvedčenia). Uviedol, že napriek tomu, že Hospodárska zmluva 1989, na základe ktorej ŽPSV, a.s. nadobudla vlastnícke právo o. i. aj k pozemkom žalobcu, bola uzatvorená pred 01.01.1992, žalobca (pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností) ohľadne započítavania plynutia vydržacej doby vychádzal z právnej úpravy ust. účinného od 01.01.1992. Žalobca má za to, že ŽPSV, a.s. toto vlastnícke právo nadobudla vydržaním najneskôr dňa 01.01.2002, ku ktorému dňu boli naplnené všetky predpoklady vydržania.

102. Žalovaní namietali, že žalobca nerozlišuje, odkedy dokedy malo trvať vlastníctvo štátu k výmere 3.643 m2, nevyjadril sa k vydržaniu vlastníctva chýbajúcej výmery 109 m2, ktorá v tomto rozsahu neprešla v r. 1989 do práva hospodárenia spoločnosti Železniční průmyslové stavební výroby Uherský Ostrov p.r. Hospodárskou zmluvou 1989. Ak až k 01.05.1992 vznikla Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh ako akciová spoločnosť a mala prevziať práva a záväzky štátu od Železniční průmyslové a stavební výroby Uherský Ostroh štátny podnik, vydržacia lehota na vlastníctvo ani

len teoreticky nemohla začať plynúť od 01.01.1992 (k výmere X.XXX m2, chýba výmera XXX m2). V danom prípade išlo o právny úkon neplatný (neplatné Osvedčenie), teda nadobudnutie od nedobromyseľného držiteľa. Držba nehnuteľnosti nie je preukázaná u žalobcu, ani u žiadneho predchádzajúceho nadobúdateľa, pretože je preukázaná u žalovaných a ich právnych predchodcoch (užívanie za žalovaných a ich právnych predchodcov poľnohospodárskymi organizáciami až do r. 2010). Držba naviac nebola nepretržitá 10 rokov, keďže následne uzavreté zmluvy boli súdnym rozhodnutím zrušené ako neplatné a v r. 1996 sa takto obnovil vlastnícky pôvodný stav a bol ako vlastník zapísaný ŽPSV, a.s. Ani od r. 1996, kedy by hypoteticky po prerušení plynutia vydržacej doby mohla začať plynúť nová vydržacia lehota, však nemožno vôbec hovoriť, pretože sa ŽPSV, a.s. nemohla stať ani dobromyseľným nadobúdateľom, lebo vedela o nezákonnom spôsobe nadobudnutia pozemku štátom a rovnako nevstúpila ani do držby pozemku ani po tomto období, čo zase potvrdzujú identifikácie parciel a potvrdenie Poľnohospodárskeho družstva Klas Senec. Z rovnakých dôvodov držiteľom ani dobromyseľným nadobúdateľom nebol Doprastav, a.s., ktorý kúpil nehnuteľnosť od neoprávneného držiteľa ŽPSV, a.s. (vklad 27.05.2009). O nezákonných prechodoch vlastníctva fyzických osôb v r. 1986 na štát mal žalobca vedomosť, lebo sa informoval na uplatnenie reštitučných nárokov aj vo vzťahu k parc. č. XXXX v r. 2008. Žalobca by si však ani v tomto prípade, aj keby bol Doprastav, a.s. v dobrej viere, nemohol do plynutia 10-ročnej vydržacej lehoty započítať dobu, po ktorú mal Doprastav, a.s. nehnuteľnosť vo vlastníctve, pretože ju nemal vo svojej držbe. Až do konca r. 2010 pozemok za žalovaných a ich právnych predchodcov užívalo Poľnohospodárske družstvo Klas v Senci. Vlastná doba vydržania žalobcu, ak by mala plynúť, by bola ukončená podaním žaloby na súd, ktorú žalovaní doručili súdu už dňa 29.05.2015.

103. Súd sa stotožnil s námietkou žalovaných, že Hospodárskou zmluvou 1989 mala prejsť na štát do práva hospodárenia Železniční průmyslové stavební výrobe Uherský Ostroh, p.r. len výmera X.XXX z parc. č. XXXX (neskôr zlúčená do parc. č. XXXX/XX) a žalobca tak neuviedol, aký by mal byť titul nadobudnutia k vydržaniu ohľadom chýbajúcej výmery XXX m2 (keď sporný pozemok parc. č. XXXX/ XXX má výmeru až X.XXX m2). Žalobca k tomu, že výmera XXX m2 neprešla v r. 1989 do práva hospodárenia spoločnosti Železniční průmyslové stavební výroby Uherský Ostrov p.r. Hospodárskou zmluvou 1989 uviedol len to, že Osvedčením z. 1986 a Hospodárskou zmluvou 1986 prešla celá výmera parc. č. XXXX na štát. Geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XX však následne došlo k odčleneniu tejto časti pozemku parc. č. XXXX (diel č. 16) vo výmere X.XXX m2 a výhradne táto časť bola následne prevedená na základe Hospodárskej zmluvy 1989.

104. Pri posudzovaní žalobcom uvádzanej dobromyseľnosti jeho právnych predchodcov vychádzal súd z toho, že pozemok parc. č. XXXX nadobudol štát na základe Osvedčenia (nulitného), ktorý pozemok (alebo jeho časť) následne prevádzal na subjekty, ktoré boli buď správcami v mene štátu alebo boli zriadené a ovládané štátom (viď. ods. 40 vyššie).

105. Súd poukazuje pri posudzovaní dobromyseľnosti štátu na rozhodnutie NS ČR sp. zn. (Soubor rozhodnutí NS ČR, sv. 29, č. C 2549), podľa ktorého, ak štát pochybil, a protiprávne umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nie je možné o zásade, že v pochybnostiach sa má za to, že držba je oprávnená, ani uvažovať. Obdobné platí aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého dobromyseľnosť nie je možné vyvodzovať z právneho úkonu, ktorého účinky nikdy nenastali. Súd poukazuje analogicky k správne majetku štátu na rozsudok NS ČR sp. zn. (Soubor rozhodnutí NS ČR, sv. 30, č. C 2732), podľa ktorého: „Také pokud jde o hodnocení držby státu jako neoprávněné, je třeba vyjít z toho, že stát mohl a měl mít v evidenci nemovitostí takový pořádek, aby zjistil, zda je vlastníkem pozemku, který přiděluje; pokud přidělil jeden pozemek postupně nejprve fyzické osobě a poté prostřednictvím národního podniku vlastně sobě, nemohl být nejsou-li prokázány výjimečné okolnosti - se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že je vlastníkem, a tudíž ani oprávněným držitelem pozemku (§ 130 odst. 1 ObčZ)“.

106. Časť pozemku parc. č. XXXX, ktorý nadobudol štát na základe Osvedčenia, previedol štát Hospodárskou zmluvou 1989 na Železniční průmyslovú stavební výrobu Uherský Ostroh, p.r. za účelom rozšírenia závodu (podľa Žiadosti o prevod opusteného majetku zo dňa 04.07.1986 bol výkup podľa geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/XX vykonávaný týmto subjektom na výstavbu betonárne). Nadobúdateľ časti pozemku parc. č. XXXX patril organizačne pod vtedajšie ministerstvo dopravy ako štátny orgán, následne v rámci zmien vznikol dňa 01.07.1990 štátny podnik (zakladateľom bolo opäť federálne ministerstvo dopravy), ktorého majetok bol v r. 1992 (k 01.05.1992) rozhodnutím ministra

dopravy ČSFR prevedený na Fond národného majetku (opäť subjekt štátu) za účelom založenia ŽPSV a.s., ktorej jediným zakladateľom bol Federální fond národního majetku (opäť štát). Dňa 17.12.1997 rozhodol minister dopravy a spojov ČR rozhodnutím č. 3650/97-KM o zrušení štátneho podniku bez likvidácie k 31.12.1997 s právnym nástupcom Železniční průmyslová stavební výroba Uherský Ostroh, a.s., IČO: 46346741, na ktorú prešli práva a povinnosti zrušeného štátneho podniku. Všetky vykonané zmeny právnej formy uvedených subjektov boli vykonávané v rámci transformácie podnikov alebo majetku štátu (zväčša nepeňažným vkladom), pričom dochádzalo ku generálnej sukcesii do práv a povinností predchodcov.

107. ŽPSV a.s. (právny nástupca Železniční průmyslovú stavební výrobu Uherský Ostroh, p.r.), ako právnická osoba ovládaná alebo zriadená štátom, na ktorú štát previedol svoj majetok (transformáciou/ vkladom do základného imania), nemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sa na základe Osvedčenia a následne Hospodárskej zmluvy 1989 stala vlastníkom predmetného pozemku, a preto je potrebné držbu tohto pozemku zo strany ŽPSV a.s. vyhodnotiť ako neoprávnenú, t. j. takú, ktorá nemohla vyústiť vo vydržanie predmetného pozemku počas trvania jej vlastníctva až do prevodu na Doprastav a.s. (prevod parc. č. XXXX/XX, súčasťou ktorej bola výmera X.XXX m2 z parc. č. XXXX, vklad č. M.-XXXX/XX zo dňa 27.05.2009). Predmetný pozemok bol nadobudnutý v prospech štátu (za účelom rozšírenia závodu/výstavby betonárky), ktorý mal vyvinúť všetku potrebnú starostlivosť v súvislosti so spôsobom nadobudnutia a vlastným konaním a rozhodovaním, najmä dbať na to, aby nedošlo k takým vadám, ktoré by mohli mať za následok nulitu vydaných rozhodnutí, v danom prípade Osvedčenia (nesprávnosť špecifikácie osoby vlastníka, nesprávny záver o splnení podmienok na vydanie Osvedčenia podľa ust. ). Inými slovami, bol to práve štát, ktorý spôsobil, že k nadobudnutiu vlastníctva štátu nedošlo platne. Za týchto okolností o dobromyseľnosti štátu (a ním zriadených organizácii a subjektov) nemožno vôbec uvažovať.

108. Doprastav a.s. (ako právny predchodca žalobcu ako súčasného vlastníka) nadobudol sporný pozemok (ako súčasť pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2) od ŽPSV, a.s. Kúpnou zmluvou zo dňa 22.10.2007 (M.-XXXX/XX, vklad 27.05.2009, položka výkazu zmien XXXX/XX). Vychádzajúc z predpokladu oprávnenej dobromyseľnej držby Doprastavu, a.s., vydržacia doba by uplynula 27.05.2019, jej nepretržitosť by bola prerušená vyznačením duplicity podľa poznámky v r. 2014 (W.-XXX/XX, položka výkazu zmien XXXX/XX).

109. Z vyššie uvedených dôvodov súd dovodil, že žalobca nenadobudol sporný pozemok vydržaním. Súd sa tak zaoberal ďalšou námietkou žalobcu, že sporný pozemok nadobudol z dôvodu prelomenia zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest ipse habet v prospech žalobcu ako nadobúdateľa sporného pozemku v dobrej viere.

110. Posúdenie tejto námietky žalobcu súvisí s problematikou uplatnenia zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet“, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Najvyšší súd SR zaujal k tejto otázke v rozsudku sp. zn. stanovisko nasledovne: „K otázke vplyvu absolútnej neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa vyjadril ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. . Poukázal v ňom na zásadu rímskeho práva(nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet), v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľností „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa ( a nasl. ). Dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami: pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad

zápisom v katastri. Na rovnakom právnom náhľade na možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza napríklad to, že „vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého de lega lata možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako výnimku z pravidla (pozri napr. nadobudnutie vlastníckeho práva pri prevode od tzv. nepravého dediča podľa a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chýbajúce vecné oprávnenie právneho predchodcu predávajúceho. Tieto výnimky z pravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska predvídateľnosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré výslovne upravuje“ (viď publikáciu II., Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Nakladatelství C. H. Beck, 2015, str. 2087)“. V tomto rozhodnutí, ako aj v ďalších rozhodnutiach (napr. rozsudok sp. zn. ) Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, že iba dobrá viera nadobúdateľa nemôže prelomiť zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest ipse habet, pretože podľa súčasného právneho stavu dobrá viera nadobúdateľov je významná len potiaľ, že majú všetky práva oprávneného držiteľa v zmysle ust. 129 a nasl. , teda podľa tohto právneho názoru dobrá viera sama o sebe nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Naopak, Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. uviedol: „Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti od nevlastníka, nemožno vylúčiť situáciu, keď proti princípu ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa. V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov dovolací súd zastáva názor, že ochranu skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“ možno prelomiť ochranou dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 2. októbra 2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe“.

111. Podľa súčasnej ustálenej judikatúry týkajúcej sa uvedenej zásady súd poukazuje na nález ÚS SR, sp. zn. , ktorým ÚS SR zaujal zásadný postoj v riešení tejto otázky a podľa právnej vety: „Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidva ústavné princípy - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom(katastrálnom) konaní“. Rovnaký právny názor zaujal aj ÚS ČR, ktorý v náleze sp. zn. , okrem iného, uviedol: „Ústavní soud zastává ve své nálezové judikatuře konstantní názor, že je třeba při posouzení nabytí vlastnictví k nemovitostem zapsaným v katastru nemovitostí od nevlastníka, důsledně zvažovat a hodnotit existenci dobré víry nového nabyvatele. Absencí posouzení dobré víry nabyvatele nemovitostí tak došlo k upřednostnění principu, že nikdo nemůže na jiného převést více práv než sám má před principem právní jistoty, ochrany dobré víry a důvěry v akty státu.“

112. Uvedené právne závery ÚS SR konzistentne potvrdzuje aj vo svojich nasledujúcich rozhodnu- tiach v obdobných právnych veciach (napr. , , ). Možno teda vyvodiť záver, že ustálenou rozhodovacou praxou je, že v konkrétnom prípade na základe konkrétnych skutkových okolností je možné uprednostniť princíp dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa

pred princípom, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má. Inými slovami, súčasná judikatúra zastáva stanovisko, že v konkrétnom prípade na základe zváženia všetkých okolností prípadu je možné nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka aj len na základe princípu ochrany dobrej viery.

113. Súd sa tak na tomto mieste zaoberal posúdením konfliktu vlastníckych práv strán sporu, prihliadajúc na závery, že podľa súčasnej právnej úpravy je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností aj od nevlastníka, a to na základe dobrej viery nadobúdateľa v úkony prevodcu a v zápis do katastra nehnuteľností, ako právny dôsledok aplikácie princípu právnej istoty, dôvery v akty štátu a ochrany nadobudnutých práv a majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádzal tak aj zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. (na ktoré odkazoval žalobca), podľa ktorého: „Pokiaľ žalobca v dovolaní poukazoval na diametrálne odlišné rozhodnutie najvyššieho súdu evidované pod sp. zn. , evokujúce zahájiť aspoň procedúru zjednotenia judikatúry ústavného a najvyššieho súdu podľa ustanovenia a , tak dovolací súd dodáva, že ústavný súd je aj vo vzťahu k veľkému senátu „nadradený súd“, preto jeho judikatúra predstavuje pre všetky rozhodovacie formácie najvyššieho súdu záväzné výkladové usmernenie pri rozhodovaní skutkovo i právne obdobných vecí, teda aj pri posudzovaní možnosti nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti od nevlastníka. Najvyšší súd je preto povinný bez ďalšieho procesného postupu precedenčné rozhodnutie ústavného súdu nasledovať, prípadne predniesť seriózne argumenty, ktoré vedú k záveru, že vzhľadom na relevantné skutkové rozdiely, nie je vhodné aplikovať už vyslovený ústavný princíp na prejednávanú vec alebo v celkom výnimočných prípadoch sa môže od ratio decidenti nálezu ústavného súdu odchýliť a predložiť pre tento postup konkurujúce úvahy.“

114. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že pri uzatváraní Kúpnej zmluvy dňa 22.10.2007 medzi Doprastav, a.s. a ŽPSV, a.s., ako aj Kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2009 medzi Doprastav, a.s. a žalobcom, vychádzali nadobúdatelia pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2 zo zápisu na LV č. XXXX, kde bol predmet kúpy evidovaný ako parcela registra KN C, bez vyznačenia akejkoľvek poznámky o spochybnení hodnovernosti zápisu. Je teda možné dovodiť dobrú vieru žalobcu, že nadobúda pozemok od vlastníka, vychádzajúc z platného zápisu v štátom vedenej evidencii katastra nehnuteľností. Rovnako je však potrebné dovodiť, že žalovaní, ktorí odvodzujú svoje vlastníctvo k parc. r. XXXX (a teda aj k spornému pozemku) od dedenia po svojich predchodcoch (rozhodnutie č. D 819/65 po Q.R. Q., č. D 1610/71 po F. Q., č. D 2189/91 po V. Q.) a darovania (Darovacia zmluva podľa M.-XXXX/XX zo dňa 09.12.2013) vychádzali zo zápisov v štátom vedenej evidencii v W. Č.- XXX a na LV č. XXXX, bez vyznačenia akejkoľvek poznámky o spochybnení hodnovernosti tohto zápisu.

115. Vo vzťahu k posúdeniu, či v danom prípade existencie konkurujúcich práv je dôvodné dať prednosť ochrane dobrej viery žalobcu ako nadobúdateľa v dobrej viere pred ochranou žalovaných ako pôvodných vlastníkov, súd prihliadol na individuálne okolnosti prejednávanej veci a princíp všeobecnej spravodlivosti.

116. Nie je možné ponechať bez povšimnutia, že k odňatiu práva právnym predchodcom žalovaných, ktoré je dôvodom vzniku duplicity, došlo vydaním Osvedčenia podľa ust. , ktorý inštitút bol štátom v danej dobe často svojvoľne a bezbreho uplatňovaný a zákonom stanovené pravidlá neboli dodržané. O vydaní a existencii Osvedčenia (a následnom vývoji vlastníctva k takto odňatej časti parc. r. 1578) nemali právni predchodcovia žalovaných žiadnu vedomosť. V ich (paralelnej) vlastníckej línii sa na základe podkladov katastra nehnuteľnosť (aj za účasti MsVN) riadne dedila (boli vydávané dedičské rozhodnutia) a darovala na podklade údajov z katastra nehnuteľností bez poznámky o spochybnení vlastníctva ešte aj v r. 2013, a po celú túto dobu ich vlastníctvo nikto ani nespochybňoval. Nezákonné odňatie Osvedčením nebolo možné zistiť aj pre zlyhania v systéme a v nesprávnom spôsobe vedenia evidencie v katastri nehnuteľností. Sporný pozemok bol poľnohospodárskou pôdou, ktorá nebola riadne a rovnocenne s inými druhmi pozemkov evidovaná v evidencii nehnuteľností, pozemok bol evidovaný len ako združený (v užívaní socialistických subjektov - Štátny majetok B., po zmene režimu v užívaní družstva Poľnohospodárske družstvo B., ako vyplýva z identifikácie parciel zo dňa 04.12.1991, 19.06.1995, 19.05.1997, 13.10.1997 a 28.10.2004). Žalovaní preukázali, že síce sporné pozemky osobne neužívali, ale tieto vždy obhospodarovala poľnohospodárska organizácia, keď aj z potvrdenia Poľnohospodárskeho družstva Klas vyplýva, že sporný pozemok (s výnimkou poľnej cesty) obhospodarovalo družstvo až do r. 2010 a za užívaný pozemok platilo daň z nehnuteľností. Súd sa stotožnil so žalovanými, že výpoveď svedka R. K. aj

obsah jeho čestného vyhlásenia sú nehodnoverné. Svedok síce uviedol, že sporný pozemok, ktorého parcelné číslo nepozná, užíval, nevedel však uviesť presne ktorú časť. Súd poukazuje na to, že výmera pozemku parc. č. XXXX/XX podľa nájomnej zmluvy bola XX.XXX m2, svedok uviedol, že užíval X,X ha (ktorá plocha by matematicky cca zodpovedala rozdielu XX.XXX m2 - X.XXX m2). Svedok uviedol, že sporný pozemok užíval, ale obsah čestného vyhlásenia zo dňa 04.03.2020 (s veľmi presnými údajmi a parcelnými číslami) s jeho podpisom evidentne nespoznával, nevedel sa k nemu vyjadriť, nevedel kto mu ho priniesol na podpis (pretože to vraj bolo dávno). Potvrdil však, že v danej lokalite na brehu „X.“ na časti hospodárilo PD Klas, čo korešponduje potvrdeniam PD Klas.

117. K nemožnosti zistiť duplicitu prispeli aj iné faktory, napr. oneskorené predkladanie listín o právnych vzťahoch na zápis do katastra, predkladanie listín nespôsobilých na zápis do katastra, nesprávne evidovanie právnych vzťahov a iné chybné zápisy v katastri. Nemožnosť zistiť duplicitu vlastníctva tak nespočívala v neobozretnosti, nedbalosti alebo ľahkovážnosti žalovaných, ale bol to dôsledok vtedajšieho totalitného režimu. Naopak, súd poukazuje na aktivitu žalovaných od r. 2014, výsledkom ktorej bola identifikácia a zápis duplicity a podanie žaloby ešte v r. 2015 (žalobca žalovaných oslovil až v r. 2017 s návrhom na vysporiadanie duplicity). Rovnako k oprave chybných zápisov v katastri opakovane dochádzalo na základe iniciatívy žalovaných (chybná výmera parc. r. XXXX, neprávne vyznačený rozsah duplicity).

118. Súd prihliadol aj na to, že parc. č. XXXX prešla na štát za účelom výstavby betonárky, ktorá nikdy nebola zrealizovaná, dotknutý pozemok bol prevádzaný do vlastníctva iných subjektov, majúcich záujem na realizácii iných zámerov (čo potvrdil aj svedok R. K.). Súd sa prikláňa k úvahe žalovaných, že o duplicite vlastníctva zrejme vedel aj Doprastav, a.s., keď sa obrátil so žiadosťou na Obvodný pozemkový úrad v Senci zo dňa 24.11.2008 o informáciu o uplatnení, či neuplatnení reštitučného nároku, ku ktorej žiadosti by inak nemal racionálny dôvod.

119. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. , v ktorom uviedol, že v materiálnom právnom štáte nejde len o formálnu aplikáciu práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktorá sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo nikdy nemôže byť interpretované len striktne či mechanicky, pretože takýto prístup so sebou spravidla prináša celkom neprijateľné dôsledky. Právo v spoločnosti neexistuje preto, aby takéto nerozumné a nespravodlivé dôsledky legitimizovalo, ale preto, aby prinášalo racionálne a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi jednotlivcami. Inak povedané, právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné a spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie vyplýva, že riešenia, ktoré sa priečia tejto požiadavke rozumného či spravodlivého usporiadania vzťahov, sú neprijateľné. Súdu teda prísluší, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona a inštrumentárií na jeho základe vytvorených nemôže priniesť nerozumné a nespravodlivé dôsledky; v prípade, že tomu tak je, je potrebné, aby takú interpretáciu a aplikáciu odmietol a aby zvolil výklad a aplikáciu, ktorá bude racionálna a spravodlivá.

120. Prihliadajúc na vyššie uvedené okolnosti prípadu, dané opakovanými pochybeniami štátnych orgánov pri zápise vlastníckych práv, zväčša na ujmu žalovaných a v rozpore s hodnotami a uznávanými spoločenskými princípmi, na ktorých je právny poriadok vybudovaný, nemôže byť podľa názoru súdu daná právu žalobcu (ako dobromyseľnému nadobúdateľovi) vyššia súdna ochrana, než právu žalovaných (ako pôvodných vlastníkov). Priznanie prednosti vlastníckemu právu žalobcu by za daných okolností prípadu bolo nespravodlivé a priečilo by sa zásade rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahov v súlade s dobrými mravmi.

121. Vzhľadom na všetko zhora uvedené dospel súd k záveru, že vzájomná žaloba žalovaných je dôvodná a tejto v celom rozsahu vyhovel. Naopak, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (výrok III. a IV.)

122. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 11. 2011). Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

123. Podľa ust. , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

124. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

125. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

126. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

127. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

128. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V súlade s citovaným ustanovením, prihliadajúc na úspech žalovaných a aj na procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, patrí plná náhrada trov konania spoločne a nerozdielne plne úspešným žalovaným od žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku č. V rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.