Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/158/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky N.

R., bývajúcej v T., zastúpenej PhDr. JUDr. J. B., advokátkou so sídlom v T., proti odporcovi

PhDr. T. R., bývajúcemu v T., zastúpenému JUDr. I. J., advokátom so sídlom v B., o určenie

výživného, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní odporcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. mája 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z

24. mája 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 16. februára 2010 č. k.

-74 uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou

200 € mesačne s účinnosťou od 29. októbra 2009, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred

k rukám navrhovateľky a vo zvyšku návrh zamietol. Zaostalé výživné za obdobie od

29. októbra 2009 do 16. februára 2010 vo výške 534,44 € povolil súd odporcovi splácať

v splátkach po 100 € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

O trovách konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave (odvolací súd) na odvolanie odporcu rozsudkom z

24. mája 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd sa v zmysle

v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a už

len na zdôraznenie jeho správnosti doplnil aj ďalšie dôvody.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie. Navrhol rozsudok

odvolacieho ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie, eventuálne rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že návrh sa v plnom

rozsahu zamietne. Dovolanie odôvodnil tým, že mu bola postupom nižších súdov odňatá

možnosť konať pred súdom podľa Namietal, že súd prvého stupňa mu

neumožnil, aby v súlade s zhrnul svoj návrh a vyjadril sa k dokazovaniu

a k právnej stránke veci, pričom nápravu v tomto smere nezabezpečil ani odvolací súd. Ďalej

poukazoval na to, že počas pojednávania uskutočneného na súde prvého stupňa 16. februára

2010 právna zástupkyňa navrhovateľky založila do spisu listinný doklad preukazujúci

opätovné zamestnanie sa a výšku príjmu matky navrhovateľky, pričom mu nebolo súdom

umožnené nahliadnuť do tejto listiny, v dôsledku čoho sa nemal možnosť vyjadriť k tomuto

dôkazu. Odvolaciemu súdu vytýkal, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne

vyporiadal so skutočnosťami, ktoré uviedol v odvolaní, konkrétne porušením jeho práv

vyplývajúcich z a

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie ako nedôvodné

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa , a dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom.

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok (§ 238 ods. 1), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2) a

napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4

(§ 238 ods. 3).

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní

rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí

rodičovstva alebo o osvojení.

V citovanom ustanovení zakotvuje zásadu,

podľa ktorej dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine (zák. č.

), keď výnimku z tejto zásady predstavujú iba rozsudky o obmedzení alebo

pozbavení rodičovských práv a povinností, o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva a

o osvojení. V preskúmavanej veci ide o určenie vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému

dieťaťu podľa Zákona o rodine, teda o takú vec, na ktorú sa nevzťahuje výnimka prípustnosti

dovolania, ako je vymedzená v Zároveň treba poznamenať, že takáto

výnimka by sa, pravdaže, mohla uplatniť iba za splnenia východiskového predpokladu, že

dovolanie by prichádzalo do úvahy podľa predošlých odsekov (o takýto prípad v danej veci

ale nejde). Vychádzajúc z týchto zistení je opodstatnený záver, že prípustnosť dovolania

odporcu nemožno vyvodiť z ustanovenia

Podľa ustanovenia druhej vety , ukladajúceho dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal prípustnosť

dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu nielen vo vzťahu k , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné z niektorého z dôvodov zmätočnosti

taxatívne vymenovaných v Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Je potrebné uviesť, že

ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo

veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný, teda aj rozhodnutie

odvolacieho súdu vo veci, v ktorej je dovolanie podľa ustanovenia § 238 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku vylúčené [porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. , ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe v čísle vydania

(zväzku) 4 ročník 1998 na strane 76 pod č. 38].

Vady uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ dovolateľ nenamietal a v konaní ani nevyšli

najavo.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu postupom nižších súdov bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

), pričom treba zdôrazniť, že prípustnosť dovolania v zmysle nezakladá

samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z uvedených procesných vád; určujúcim je

zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov.

Podľa ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd

vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Z citovaného ustanovenia vyplýva jednak procesná povinnosť súdu vyzvať účastníkov na

zhrnutie ich návrhov a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, jednak tomu zodpovedajúce procesné oprávnenie účastníka na „záverečnú reč“. V nej môžu účastníci zhrnúť svoje návrhy, vyjadriť svoj názor na vykonané dokazovanie z hľadiska jeho úplnosti, zákonnosti a hodnotenia jednotlivých dôkazov. Vyjadriť sa môžu tak k skutkovej ako aj k právnej stránke veci. Takéto zhrnutie a vyjadrenie nemusí predniesť osobne účastník konania, môže ho za neho

predniesť jeho zástupca. Podstatný obsah tohto zhrnutia a vyjadrenia treba uviesť do zápisnice o pojednávaní. Spravidla je na záverečnú reč vyzvaný žalobca (navrhovateľ) pred žalovaným (odporcom), je však na úvahe súdu, kedy účastníkov vyzve, aby ju predniesli, a v akom poradí im udelí slovo. Záverečným zhrnutím a vyjadrením nie je len ten procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorý je takto označený aj formálne. Je ním i bez tohto formálneho označenia aj iný, na záver pojednávania urobený procesný úkon účastníka (jeho zástupcu), ktorým zhrňuje svoje návrhy, vyjadruje sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Z obsahu zápisnice o pojednávaní uskutočnenom na súde prvého stupňa 16. februára 2010 (č. l. 71-73 spisu) však nevyplýva, že by súd vytvoril účastníkom procesnú možnosť na realizáciu tohto práva vyplývajúceho im z Uvedený nedostatok nenapravil ani odvolací súd, ktorý rozhodol o odvolaní odporcu bez nariadenia pojednávania. Dovolateľ preto opodstatnene namieta, že mu odopretím práva na záverečnú reč bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

dôkazom, ktoré sa vykonali.

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie

Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonaným dôkazom sa v občianskom súdnom konaní

realizuje tak, že súd spravidla bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní

účastníkovi, aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného

dôkazu považuje za významné. Vyjadrenie k vykonanému dôkazu je jedným z podkladov, na

základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy. Súd musí vytvoriť

(poskytnúť) účastníkovi konania procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr.

z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci, pravosti a správnosti

listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní

ohliadky a pod.), v opačnom prípade poruší jeho právo, ktoré tvorí súčasť práva na

spravodlivý súdny proces. To, či vytvorenú možnosť vyjadriť sa k navrhovaným alebo

vykonaným dôkazom účastník konania potom využije, je len na ňom (ide tu o jeho právo, nie

povinnosť).

Z obsahu už spomenutej zápisnice z pojednávania pred súdom prvého stupňa vyplýva,

že právna zástupkyňa navrhovateľky predložila súdu doklad o zdravotnom stave

navrhovateľky a o príjme jej matky. Zo zápisnice však nie je možno zistiť, akým spôsobom

bol tento dôkaz vykonaný a ani z nej nevyplýva, že by súd na pojednávaní po vykonaní tohto

dôkazu umožnil odporcovi sa k nemu vyjadriť. Na základe týchto skutočností dospel dovolací

súd k záveru, že aj týmto postupom súdu prvého stupňa (taktiež nenapraveným odvolacím

súdom) bola odporcovi odňatá možnosť pred súdom konať ( ).

V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na

to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami

a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity)

zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď

na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia

v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka)

a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby

transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého

jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska

práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého

imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto

ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti

Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I]

tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je

založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť

vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na k a ž d ý argument

strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento

argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka

rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.

februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd

Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že

„Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia“.

Obsah dovolacích námietok odporcu spočívajúcich na tvrdení, že mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom z dôvodu odopretia práva záverečnej reči a tiež práva vyjadriť sa

k uvedenému dôkazu predloženému právnou zástupkyňou navrhovateľky, sa objavil

(uplatnil) už v jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa (č. l. 78-81 spisu). Ako

vyplynulo z uvedených záverov dovolacieho súdu, išlo o opodstatnené námietky odporcu,

s ktorými sa však odvolací súd riadne nevysporiadal a svoj opačný názor v tomto smere

dostatočne neodôvodnil. Na námietku odporcu o nesplnení povinnosti súdu prvého stupňa

umožniť účastníkom, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej

stránke veci, odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku vlastne nereagoval, keďže bez

akejkoľvek argumentácie len predostrel svoju tézu (záver), že postupom súdu prvého stupňa

nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Obdobne i v súvislosti s porušením

práva odporcu na vyjadrenie sa k vykonanému dôkazu sa odvolací súd obmedzil len na

konštatovanie, že odporca bol oboznámený s obsahom spisu a jeho právo vyplývajúce z § 123

nebolo na pojednávaní súdu prvého stupňa porušené. Tento nedostatok odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných odporcom má za následok, že

napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené odvolaciemu súdu v ustanovení § 157

ods. 2 v spojení s na riadne odôvodnenie rozsudku. Zo strany odvolacieho

súdu sa jedná o závažné procesné pochybenie, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práva

odporcu na spravodlivý proces a zároveň k odňatiu jeho možnosti pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ).

Skutočnosť, že v konaní došlo k procesným vadám podľa , je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami, nemôže byť

považované za správne.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

uznesením zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2011

JUDr. Milan D e á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta