Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/95/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej ml., v spore žalobcu: TORCITURA DI DOLZAGO S.R.L., Via Castello 27/29, Dolzago (Lecco), Talianska republika, Číslo REA: LC-107450, zastúpeného KUTAN & PARTNERS s. r. o., Štúrova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 308, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, o zaplatenie 152 636,55 USD, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. - 509 zo dňa 05.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. - 509 zo dňa 05.04.2023 zrušuje a vec vracia Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“, s účinnosťou od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava III) svojím rozhodnutím - rozsudkom č. k. - 509 vydaným dňa 05.04.2023 (ďalej aj len napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že (1) žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 152 636,55 USD v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (2) a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 31.05.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 152 636,55 USD s odôvodnením, že dňa 01.06.2016 žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu č. DY16036 s čínskym dodávateľom - spoločnosťou SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., so sídlom No. 52 YONGFENGROAD, GAOXINGQU, CHENGDU, Čína (ďalej aj len čínsky dodávateľ), ktorej predmetom bol nákup surového hodvábu za kúpnu cenu v celkovej výške 212 636,55 USD (ďalej len kúpna zmluva). Žalobca a čínsky dodávateľ už v minulosti obchodne spolupracovali, pričom spolupráca prebehla z oboch strán korektne a bez problémov. Návrh kúpnej zmluvy bol žalobcovi zo strany čínskeho dodávateľa doručený z emailovej adresy X..U.. Táto emailová adresa bola kontaktnou adresou aj v prípade ich predchádzajúcej spolupráce, a preto žalobca nemal dôvod pochybovať o jej dôveryhodnosti. Žalobca návrh kúpnej zmluvy prijal a podpísanú kópiu zaslal čínskemu dodávateľovi emailom zo svojej emailovej adresy tQ..O..F. <mailto:torcitura.dolzago@tin.it> na emailovú adresu lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com>. V súlade s kúpnou zmluvou bol žalobca čínskym dodávateľom požiadaný o zaplatenie zálohy vo výške 30 % kúpnej ceny - 60 000 USD. Záloha bola uhradená na účet čínskeho dodávateľa č. XXXXXXXXXXXXX, N.: J., vedený v J. U. U. G., oznámený čínskym dodávateľom. Čínsky dodávateľ emailom zo dňa 15.06.2016 potvrdil prijatie zálohy a informoval žalobcu, že objednaný tovar nalodil a zaslal prostredníctvom námorného dopravcu Korman Shipping. Dňa 17.06.2016 bol žalobcovi z emailovej adresy X..U. doručený email, ktorým bol žalobca požiadaný o doplatenie zostatku kúpnej ceny na iný účet ako ten, na ktorý bola poukázaná záloha. Špecifikácia nového čísla účtu, vedeného na meno B. E. TECHNOLOGY CO., LTD, bola žalobcovi zaslaná v prílohe emailu. Žalobca reagoval na požiadavku realizovať platbu na iný účet emailom zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod, ktorým odmietol

realizovať platbu na iný účet a oznámil, že je pripravený platbu vykonať, ale len na účet vedený v Nanchong City Commercial Bank, na ktorý bola poukázaná záloha. V nadväznosti na email zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod. žalobca obdržal odpovede zo dňa 20.06.2016 o 18:40 hod. a o 18:48 hod., ktorými bol dôrazne požiadaný, aby platbu na účet v Nanchong City Commercial Bank nevykonával z dôvodu prebiehajúceho auditu účtu, ale aby dohodol zmenu účtu príjemcu vo svojej banke. Žalobca bol tiež opätovne požiadaný o doplatenie kúpnej ceny z dôvodu, aby sa predišlo neskorému dodaniu tovaru. Emailom zo dňa 20.06.2016 o 19:54 hod. žalobca znova oznámil osobe komunikujúcej z emailovej adresy X..U., že platbu nie je možné vykonať z dôvodu, že úhrada, ktorá mala byť adresovaná spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., môže byť poukázaná len na účet vedený na meno tejto spoločnosti. Na poslednú uvedenú emailovú správu zo dňa 20.06.2016 o 19:54 hod. komunikačný partner reagoval emailom zo dňa 21.06.2016 o 03:27 hod., kde uviedol, že napokon bude možné realizovať platbu na účet vedený na meno spol. N. A. IMP. & EXP. CO., LTD., pričom pôjde o účet pobočky v Slovenskej republike, ktorého bližšiu špecifikáciu zaslal v prílohe predmetného emailu. Jednalo za o účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., na meno N. A. IMP. & EXP. CO., LTD. Tento účet bol zo strany žalobcu akceptovaný a platba vo výške 152 636,55 USD bola dňa 22.06.2016 poukázaná na účet č. N., vedený v Slovenská sporiteľňa, a. s.. V ten istý deň, t. j. 22.06.2016 o 11:16 hod. žalobca zaslal na emailovú adresu X..U. potvrdenie o úhrade faktúry č. ST- 716DY4036 vo výške 152 636,55 USD. Emailom zo dňa 24.06.2016 o 14:25 osoba komunikujúca z emailovej adresy X..U. informovala žalobcu o probléme s pripísaním platby z dôvodu chybne zadanej adresy príjemcu v bankovom príkaze a žiadala žalobcu, aby kontaktoval žalovaného a zaslal údaje kontaktnej osoby, p. V. H., V. XXXX/XX, J.. Dňa 24.06.2016 o 16:57 hod. žalobca na vyššie uvedený email odpovedal a preposlal na email lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com> potvrdenie talianskej banky Unicredit S.p.A., že prevádzaná suma bola dňa 23.06.2016 z účtu žalobcu odpísaná. Dňa 29.06.2016 bol žalobca vo veci doplatenia kúpnej ceny telefonicky kontaktovaný p. X. X., kontaktnou osobou čínskeho dodávateľa, pričom na základe komunikácie a vzájomnej výmeny informácii bolo zistené, že vyššie uvedené emailové správy o zmene účtu a žiadosti realizovať platbu na účet v Slovenskej republike p. X. X. z emailovej adresy X..U. <mailto:lucyliusilks@163.com> nikdy neodoslala a čínsky dodávateľ doplatok kúpnej ceny neprijal. Žalobca bol zo strany p. X. X. zároveň oboznámený, že z jeho emailovej adresy tQ..O..F. <mailto:torcitura.dolzago@tin.it> bolo zaslané potvrdenie o vykonaní platby so správnymi údajmi, t. j. s údajmi, ktoré korešpondovali s údajmi účtu čínskeho dodávateľa vedenému v Nanchong City Commercial Bank. Toto Potvrdenie žalobca nikdy nezasielal. Porovnaním bolo zistené, že údaje na Potvrdení boli pozmenené, pričom pozmenené Potvrdenie bolo zaslané inou osobou ako konateľom žalobcu p. M. Y., ktorá neoprávnene použila jeho emailovú adresu. Na základe vyššie uvedeného žalobca 22.06.2016 zadal platobný príkaz na úhradu sumy vo výške 152 636,55 USD na účet č. N., vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Dňa 23.06.2016 bola platba z jeho účtu vedeného v Unicredit S.p.A. odpísaná. Hneď, ako sa žalobca o vzniknutej situácii dozvedel, kontaktoval Unicredit S.p.A., ktorá upovedomila žalovaného. Napriek viacerým žiadostiam zo strany Unicredit S.p.A., ako aj žalobcu o poskytnutie informácie, či prevádzaná suma bola zadržaná alebo pripísaná na účet č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, žalovaný žiadnu konkrétnu informáciu o zaslaných peňažných prostriedkoch žalobcovi neposkytol. Žalobca mal za to, že žalovaný mohol pochybiť, nakoľko ak v prípade prevodu sumy vo výške 152 636,55 USD nastal nesúlad medzi číslom účtu a príjemcom sumy, mal prevod z dôvodu podozrenia na neobvyklú obchodnú operáciu preveriť a do odstránenia rozporov prevod nezrealizovať. Suma vo výške 152 636,55 USD tak bola pripísaná na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., ale na iné meno ako meno príjemcu platby. Platba bola realizovaná v prospech príjemcu N. A. IMP. & EXP. CO., LTD., ale pripísaná bola na účet vedený na meno úplne inej osoby. V zmysle ust. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu 24.06.2016 (ďalej len , resp. zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, príp. zákon) bol žalovaný povinnou osobou. V zmysle ust. zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti je povinná osoba povinná vykonávať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000 eura, ktorá zahŕňa „vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi.“ Ako vyplývalo z výsluchu žalovaného zo dňa 10.05.2018 v trestnej veci vedenej Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach, odborom

kriminálnej polície pod č. KRP-120/2-VYS-KE-2016 účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., patril spol. Torisiane SK s. r. o. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sa za neobvyklú obchodnú operáciu považuje najmä obchod, ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta, a ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú charakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom. Nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov zjavne vybočoval z rámca určitého obchodu a klient, zjavne nemal zrejmý ekonomický účel a spol. Torisiane SK s. r. o., nemohla byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, ktoré boli v zjavnom nepomere k jej podnikateľskej činnosti a jej majetkovým pomerom. Ako vyplývalo z účtovných závierok spol. Torisiane SK s. r. o., výška tržieb spoločnosti bola za rok 2015 vo výške 43 463 eura. V roku 2014 pritom spoločnosť nevykázala žiadne tržby. Zároveň platba mala byť pripísaná v prospech príjemcu N. A. IMP. & EXP. CO., LTD. a nie spol. Torisiane SK s. r. o. Bolo zrejmé, že finančná operácia vo výške 152 636,55 USD zjavne vybočovala z rámca obchodov spol. Torisiane SK s. r. o., nakoľko svojím obsahom viacnásobne prevyšovala jej ročné tržby a súčasne s ohľadom na to, že mala byť pripísaná v prospech príjemcu N. A. IMP. & EXP. CO., LTD. Pre spol. Torisiane SK s. r. o. nemala žiaden zrejmý ekonomický účel. Vykonaná operácia spĺňala náležitosti definície neobvyklej obchodnej operácie. Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti súčasne v ust. § 14 ods. 2 ustanovuje povinnosť povinnej osoby venovať osobitnú pozornosť „všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov.“ V zmysle ust. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o bankách) je banka povinná upraviť a rozdeliť právomoci a zodpovednosť v banke za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochranu pred financovaním terorizmu. Ustanovenia zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti ukladá povinnej osobe povinnosť zadržať neobvyklú obchodnú operáciu. Žalovaný počas výsluchu v trestnej veci uviedol, že z bankového účtu spol. Torisiane SK s. r. o., bolo ihneď po pripísaní platby zrealizovaných viacero prevodov na účty v zahraničí. Uvedená skutočnosť preukazovala to, že žalovaný neobvyklú obchodnú operáciu nezadržal, inak by prevody nemohli byť okamžite zrealizované. Skutočnosť, že ihneď po pripísaní platby boli tieto finančné prostriedky zaslané na niekoľko účtov do zahraničia, považoval žalobca za ďalší dôkaz toho, že finančná operácia javila známky neobvyklej obchodnej operácie. Vzhľadom k vyššie uvedenému by mal mať žalovaný v zmysle zákona a bankách a v zmysle zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti nastavené systémy riadenia tak, aby neobvyklú obchodnú operáciu zaznamenal a zdržal ju. Súčasne v zmysle ust. zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti bol žalovaný povinný nahlásiť neobvyklú obchodnú operáciu finančnej spravodajskej jednotke. Okrem vyššie uvedeného mal žalobca za to, že žalovaný zanedbal svoje povinnosti aj v prípade poskytnutia vysvetlenia a sťažnosti na ombudsmana žalovaného, ktorý požiadavku žalobcu odignoroval a doposiaľ mu neposkytol žiadne stanovisko. Žalobca v snahe vyriešiť vzniknutú situácia mimosúdnou cestou podal Národnej banke Slovenska sťažnosť voči postupu žalovaného, v ktorom žiadal o zaujatie stanoviska, či žalovaný v uvedenom prípade pochybil alebo nie. Z dôvodu zachovania bankového tajomstva a povinnosti mlčanlivosti o ohlásenej neobvyklej obchodnej operácii sa do dnešného dňa žalobca nedokázal dostať k relevantným informáciám o tom, či žalovaný opomenul svoje povinností vyplývajúce mu z právnych predpisov. Žalobca sa nevedel dopátrať k informáciám, akým spôsobom postupoval žalovaný po zistení skutočnosti, že prevod zrealizovaný na účet Torisiane SK s. r. o., bol založený na trestnej činnosti. Žalovaný v tomto prípade mal povinnosť predchádzať škode podľa ust. a pokúsiť sa kontaktovať banky, v prospech ktorých boli následne zrealizované prevody so žiadosťou o zablokovanie týchto finančných prostriedkov. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, sp. zn. „Každý je povinný zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti a pozornosti, ktorý od neho možno vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť, alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví, či majetku.“ Porušenie uvedenej povinnosti bolo zároveň porušením právnej povinnosti podľa ust. . Žalovaný bol povinný vykonať také opatrenia, ktoré by zabránili prípadne obmedzili riziko vzniku škodu na majetku žalobcu. Z dostupných informácií mal žalobca za to,

že žalovaný do dnešného dňa nepreukázal žalobcovi skutočnosti potvrdzujúce splnenie jeho povinností, a teda spôsobil vznik škody na majetku žalobcu vo výške 152 636,55 USD.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 20.06.2019 platobný rozkaz č. k. -68, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že pri vykonávaní bankovej činnosti neporušil žiadnu z povinností, ktoré mu ukladá zákon a pri prijímaní platobných operácií a vykonávaní platobných operácií na základe pokynu používateľa platobných služieb postupoval v súlade s platnými vnútroštátnymi, ako aj medzinárodnými právnymi predpismi. Žalobca predložil poskytovateľovi platobných služieb - banke Unicredit SPA platobný príkaz na poukázanie finančných prostriedkov v prospech účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni. Tento účet bol pritom v platobnom príkaze jednoznačne identifikovaný číslom účtu v štruktúre medzinárodného bankového čísla účtu - IBAN. V zmysle čl. 7 a 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2015/847 z 20.05.2015 o údajoch sprevádzajúcich prevody finančných prostriedkov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1781/2006 bolo povinnosťou poskytovateľa platobných služieb príjemcu kontrolovať meno príjemcu platby až od 26.06.2017 podľa predmetného nariadenia. Podľa o platobných službách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o platobných službách) poskytovateľ platobných služieb príjemcu pripíše sumu platobnej operácie na platobný účet príjemcu a umožní mu disponovať s pripísanou sumou platobnej operácie. Suma predmetnej platobnej operácie vo výške 152 636,55 USD bola dňa 24.06.2016 pripísaná na účet príjemcu - spol. TORISIANE SK s. r. o., ktorý bol vedený u žalovaného. Žalovaný teda v súlade s legislatívou, zákonom o platobných službách vykonal pripísanie finančných prostriedkov na platobný účet príjemcu špecifikovaný žalobcom. Zodpovednosť za správne vyplnenie údajov platobného príkazu a taktiež za ich relevanciu nesie v plnej miere používateľ platobných služieb, t. j. žalobca. Poskytovateľ platobných služieb príjemcu nemôže kontrolovať správnosť a vierohodnosť vyplnených údajov platobného príkazu, pričom uvedené reálne ani nevie uskutočniť (je len prijímateľom finančných prostriedkov). Pokiaľ by sa žalobcovi aj podarilo preukázať sfalšovanie faktúr, resp. podvodné konanie tretej osoby predstavujúce „nabúranie" emailovej komunikácie, žalovaný mal za to, že prípadne vzniknutá škoda bola zapríčinená výhradne pochybením žalobcu, resp. jeho obchodného zástupcu, ktorý dostatočne nezabezpečil emailovú komunikáciu. Žalovaný bol presvedčený, že postupoval v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako aj právnymi predpismi na medzinárodnej úrovni, a to vrátane , podľa ktorého je povinná osoba povinná posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý a je povinná venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov a každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho obchodu alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu, a je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich použitia na účely legalizácie a financovania terorizmu. Žalovaný mal nastavené vnútorné systémy na odhaľovanie potenciálnych neobvyklých obchodných operácií, pričom v danom prípade nebola vyhodnotená transakcia ako neobvyklá obchodná operácia, pretože sporná transakcia nebola spôsobom uskutočnenia zložitá, transakcia vzhľadom na priebežné obraty na bankovom účte príjemcu nebola obchodom s nezvyčajnou povahou a nevybočovala z bežného rámca alebo povahy obchodu klienta, nebolo možné tvrdiť, že transakcia nemala zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel - zo špecifikácie platby sa bolo možné domnievať na aký účel bola určená - úhrada faktúry (poznámka platby „invoice J.. N.. XXXDYXXXX"). Ohľadom tvrdenia žalobcu o údajnom vybočení spornej transakcie z rámca obchodov spol. TORISIANE SK s.r.o. žalovaný uviedol, že napriek účtovným závierkam za rok 2014 a 2015, na ktoré žalobca poukazoval, spol. TORISIANE SK s.r.o. napr. v účtovnej závierke za rok 2013 vykázala tržby vo výške 294 362 eur. Z prehľadu transakcií za rok 2016 zase vyplývalo, že spoločnosť nezriedka vykonávala obraty v desiatkach tisíc eur. Žalovaný s prihliadnutím na všetky okolnosti a charakteristiku transakcie túto nevyhodnotil ako neobvyklú obchodnú operáciu a z tohto dôvodu nepristúpil ani k zdržaniu neobvyklej obchodnej operácie podľa ust. Po tom, ako žalovaný obdržal informáciu od banky žalobcu, že sa nejednalo o štandardnú transakciu (swiftová správa zo dňa 01.07.2016), ešte v tento deň postupoval podľa dohodnutých a nastavených procesov a vykonal oznámenie o podozrenie na podvod v zmysle ust. Žalovaný súčasne vyzval príjemcu platby - spol. TORISIANE SK s.r.o. v ten istý deň (01.07.2016) na vrátenie platby zo zahraničia. Z uvedeného teda vyplývalo, že žalovaný okamžite v ten istý deň ako obdržal informáciu, že sa nejednalo o štandardnú transakciu, bezodkladne vykonal všetky nevyhnutné úkony smerujúce k zabráneniu vzniku škody. Príjemca platby však finančné prostriedky preposlal v niekoľkých transakciách na platobné účty vedené v zahraničných bankách, resp. v časti vybral v hotovosti, a to dňa 24.06.2016 a 25.06.2016, t. j.

niekoľko dní predtým, ako zahraničná banka doručila žalovanému predmetnú SWIFT správu. Uvedené transakcie spol. TORISIANE SK s.r.o. nijako nevybočovali z rámca obchodov spoločnosti a tento účet bol u žalovaného vedený už od 19.08.2015. Uvedenej situácii tak žalovaný objektívne nevedel a ani nemohol včas zabrániť. Žalovaný preto popieral aj akúkoľvek svoju zodpovednosť podľa všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu podľa za prípadne vzniknutú škodu žalobcovi, nakoľko uvedené transakcie v rozhodnom čase nevykazovali znaky neobvyklých obchodných operácií. Žalovaný zároveň uvádzal, že tvrdenie žalobcu o údajnej komunikačnej pasivite žalovaného a zanedbaní povinnosti poskytnúť stanovisko ku sťažnosti sa nezakladalo na pravde. Žalovaný kontaktoval banku Unicredit s.p.a. SWIFT správou dňa 11.07.2016, v ktorej odpovedal na jej správu zo začiatku júla. Na doručenú žiadosť o informáciu podpísanú pánom M. X. zo spoločnosti S&Partners s.r.o. vo veci chybnej platby realizovanej žalobcom pritom odpovedal žalovaný prostredníctvom bankového ombudsmana ešte v deň doručenia žiadosti, t. j. 08.07.2016. Vzhľadom však na skutočnosť, že nebolo preukázané hodnoverné splnomocnenie žalobcom a s poukazom na povinnosť žalovaného dodržiavať bankové tajomstvo ombudsman bližšie informácie pánovi X. poskytnúť nemohol, pričom o tejto skutočnosti ho náležite informoval najskôr telefonicky a neskôr aj prostredníctvom emailovej komunikácie. Žalovaný namietal okrem nedôvodnosti právneho základu žalobcom uplatneného nároku aj výšku žalobcom požadovanej sumy v žalobnom petite, nakoľko ku dňu 24.06.2016 bola po vykonaní platobného príkazu a zaúčtovaní transakcie pripísaná na bankový účet spol. TORISIANE SK s.r.o. suma vo výške 135 436,16 eura. Žalovaný mal za to, že výpočet údajnej škody žalobcu vykonaný prepočtom sumy transakcie v amerických dolároch na základe výmenného kurzu ECB ku dňu predchádzajúcemu dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu bol tak bez právneho základu. 4. Žalobca k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný zodpovedal za škodu podľa všeobecných ustanovení zodpovednosti za škodu podľa . V platobnom príkaze bol uvedený ako príjemca peňažných prostriedkov spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Z uvedeného bolo zrejmé, že peňažné prostriedky mali byť uhradené spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., pričom len žalovaný mal vedomosť o tom, že účet príjemcu patril spol. TORISIANE SK s.r.o. a nie čínskej spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Zrejmý ekonomický účel vyplýval priamo zo zadanej platby (s odkazom na poznámku uvedenú v platbe). Nebolo možné, aby si žalovaný nevšimol, kto mal byť príjemcom platby, pokiaľ si všimol poznámku uvedenú v platobnom príkaze. Táto nezrovnalosť mu musela byť zrejmá aj napriek tomu, že v rozhodnom období nebol žalovaný povinný kontrolovať meno príjemcu platby. Zároveň v platobnom príkaze uvedený príjemca spoločne s poznámkou jasne dokazovali, že prevod peňažných prostriedkov mal byť vykonaný na úhradu faktúry, pričom príjemcom mala byť čínska spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. a nie spol. TORISIANE SK s.r.o. Z uvedeného bolo zrejme, že transakcia nemala pre spol. TORISIANE SK s.r.o. žiadny zrejmý ekonomický alebo zákonný účel. Na jednej strane žalovaný tvrdil, že nemohol kontrolovať správnosť a vierohodnosť údajov, avšak zároveň tvrdil, že transakcia mala zrejmý ekonomický účel, vzhľadom na poznámku uvedenú v platobnom príkaze. Žalovaný teda mal možnosť skontrolovať platobný príkaz. Len žalovaný mal vedomosť o tom, komu uvedený bankový účet patril, a preto pri preverení transakcie aj s ohľadom na poznámku a meno príjemcu mu muselo byť jasné, že platba nemala byť vykonaná v prospech účtu spol. TORISIANE SK s.r.o. Žalovaný mohol zabrániť vzniku škody aj ďalšími spôsobmi. Okrem už vyššie uvedených skutočností preukazujúcich to, že žalovaný mohol zabrániť pripísaniu peňažných prostriedkov na účet spol. TORISIANE SK s.r.o., mohol žalovaný vykonať ďalšie opatrenia na zabránenie vzniku škody. Ako vyplývalo z jeho výpovede v prebiehajúcom trestnom konaní, spol. TORISIANE SK s.r.o. vybrala peňažné prostriedky v hotovosti a súčasne bolo z jej bankového účtu ihneď po pripísaní platby zrealizovaných viacero prevodov na účty v zahraničí. Účelom takejto aktivity spol. TORISIANE SK s.r.o. bolo zjavne čo najrýchlejšie dostať peňažné prostriedky preč z účtu vedeného žalovaným, pričom žalovanému muselo byť prinajmenšom podozrivé, že tak nezvyčajne vysoká suma bolo pripísaná na účet spol. TORISIANE SK s.r.o. zo zahraničia a okamžite bola rozposlaná na ďalšie účty v zahraničí, resp. bola vybraná v hotovosti. Žalovaný však ani v tomto smere nevykonal žiadne ďalšie opatrenia a nevynaložil dostatočné úsilie na zabránenie vzniku škody. Keď sa žalovaný dozvedel o tom, že sa nejednalo o štandardnú operáciu, mohol kontaktovať zahraničné banky, na ktoré boli peňažné prostriedky zaslané so žiadosťou o ich zablokovanie. Žalovaný však neuviedol, že by postupoval takýmto spôsobom, resp. že by sa pokúšal získať peňažné prostriedky späť inak než len písomnou výzvou zaslanou na adresu spol. TORISIANE SK s.r.o. Žalovaný pochybil aj pri vyhodnocovaní neobvyklej obchodnej operácie v zmysle ust. Predmetná transakcia vykazovala známky zložitosti od samého začiatku. Suma mala byť pripísaná v prospech spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Ako vyplývalo z poznámky platby, ktorú okrem iného zaregistroval aj žalovaný, platba mala byť vykonaná za účelom úhrady faktúry. Potom platba mala byť realizovaná na účel

úhrady faktúry pre čínsku spoločnosť, ktorej však bankový účet nepatril. Zrealizovaná transakcia teda vykazovala známky zložitosti minimálne v tom, že z prevodu vyplývalo, že čínskej spoločnosti uhrádzal žalobca faktúry na účet inej slovenskej spoločnosti. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného o tom, že transakcia nebola nezvyčajná vzhľadom na priebežne obraty na účte príjemcu, pretože išlo o ničím nepodložené tvrdenia žalovaného. Vo vyšetrovacom spise, ktorý je vedený v trestnej veci Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach, odborom kriminálnej polície pod č. KRP-120/2- VYS-KE-2016 sa nachádzajú dokumenty, ktoré sú spôsobilé preukázať rozpor tvrdení žalovaného so skutočným stavom. Žalovaný svoju obranu opieral o tvrdenia, že spol. TORISIANE SK s.r.o vykázala v roku 2013 obrat vo výške 294 362 eur. Sporná transakcia však bola vykonaná v roku 2016, t. j. takmer tri roky po dosiahnutí uvedeného obratu, pričom v predchádzajúcich dvoch rokoch táto spol. TORISIANE SK s. r. o., dosiahla obrat 43 630 eur, resp. 0 eur v roku 2015. Pokiaľ by sa aj bral do úvahy obrat spol. TORISIANE SK s.r.o. spred takmer troch rokov pred uskutočnením spornej transakcie, bolo nutné poznamenať, že jediná operácia, ktorá sa rovnala takmer polovici celkového obratu, ktorý dosiahla spol. TORISIANE SK s.r.o. za posledné tri predchádzajúce roky, zjavne vybočovala z rámca jej bežných obchodov. Podľa názoru žalobcu mala byť takáto transakcia vyhodnotená ako neobvyklá a žalovaný mal vykonať potrebné opatrenia na jej zadržanie. Žalobca poukázal na to, že jeho emailový účet (emailové konto) nebol nikdy napadnutý. Neznáma tretia osoba zneužila emailovú adresu žalobcu, avšak emailový účet bol riadne zabezpečený a nikdy sa do neho nedostala žiadna tretia osoba. Informácia o tom, že pozmenené faktúry boli zaslané z emailovej adresy žalobcu mal žalobca od kontaktnej osoby jeho čínskeho dodávateľa, avšak tieto nikdy neboli odoslané z emailového účtu žalobcu. Takéto podvodné konanie bolo vykonané neoprávneným použitím emailovej adresy, nie však emailového účtu žalobcu. Žalobca má riadne zabezpečený prístup do emailových účtov, pričom na zabezpečenie svojich zariadení používa výlučne licencovaný softvér. Žalovaný síce vyrozumel prokuristu spol. S & Partners s.r.o., p. M. X. o tom, že mu nemôže poskytnúť viac informácií z dôvodu povinnosti dodržiavať bankové tajomstvo, avšak naďalej bol pasívny v komunikácií s Talianskou bankou. Žalovaný správou zo dňa 11.07.2016 odpovedal na správu talianskej banky zo dňa 01.07.2016, t. j. až desať dní po jej doručení, pričom uvedenú odpoveď zaslal až po už urgencii podpísanej prokuristom spol. S & Partners s.r.o. Tvrdenia žalovaného, že si svoju povinnosť splnil vyrozumením p. X. o nemožnosti poskytnúť bližšie informácie boli bezpredmetné. Čo sa týka namietaného prepočtu vzniknutej škody na eur, žalobca si ďalej v konaní uplatňoval náhradu škody v cudzej mene podľa ust. vo výške 152 636,55 USD.

5. Štatutárny zástupca žalobcu M. Y. vo svojej ústnej výpovedi pred konajúcim súdom uviedol, že s uvedenou čínskou spoločnosťou žalobca začal obchodnú spoluprácu v roku 2010 a má ju doteraz. V minulosti vždy, keď s touto čínskou spoločnosťou uzavreli obchod, na jej účet poukazovali finančné prostriedky. Nevedel uviesť do akej banky v minulosti poukazovali finančné prostriedky čínskemu obchodnému partnerovi, ale taký veľký subjekt nemal účty len v jednej banke a rozhoduje sa v určitom obchode vzhľadom na finančné toky pre použitie finančných účtov. Za obdobie vzájomnej spolupráce čínskej spoločnosti žalobca realizoval prevody na účty v rôznych bankách. Číslo účtu, na ktorý bude treba poukázať finančné prostriedky, sa žalobca dozvedel väčšinou tým spôsobom, že toto číslo účtu bolo uvedené na faktúre, avšak sa mohlo stať, že mu číslo účtu bolo oznámené emailom, nakoľko bola faktúra zasielaná ešte pred expedíciou tovaru, čo predstavuje lehotu cca 2 mesiace, a keď v tejto lehote prišlo k zmene účtu, tak žalobcovi nové číslo účtu bolo oznámené emailom. Nevedel uviesť, či k zmene v čísle účtu oznámeného formou mailu prišlo u tohto čínskeho partnera, ale určite u iných čínskych partnerov k takémuto niečomu prišlo, pričom ide o zaužívaný spôsob oznámenia zmeny čísla účtu v prípade, ak k nemu dôjde. S konkrétnym čínskym partnerom okrem mailovej komunikácie používali aj komunikáciu prostredníctvom telefónu a čínskej formy Whattsappu s názvom Weechat. V období roka 2016 sa dalo ešte aj komunikovať prostredníctvom Whattsapp, ktorú však neskôr Čína zablokovala. Z emailovej adresy, ktorá sa v tom čase bežne používala vo vzájomnej komunikácii s čínskym partnerom, prišla informácia o zmene účtu, pričom žalobca nemal o jej pravosti žiadne pochybnosti, nakoľko táto falšovaná správa obsahovala celú históriu dovtedy posielaných vzájomných správ a bola poslaná z rovnakej adresy, pričom po formálnej stránke vyzerala rovnako, napr. bol rovnaký typ písma alebo podpis. Keď dňa 30.06.2016 zistili, že nedošlo k prevodu peňazí na účet čínskej spoločnosti, hneď začali konať s tým, že ich banke Unicredit podali žiadosť o zablokovanie tejto transakcie a dňa 01.07.2016 v Provencii Lecco išli na políciu a tam podali trestné oznámenie z dôvodu spáchania podvodu. O tom, že poslaná platba nebola poukázaná čínskej spoločnosti, sa dozvedeli prostredníctvom telefonátu. Zároveň swiftovou formou zabezpečili, aby boli žalovanému odoslané všetky doklady, teda žiadosť o zablokovanie transakcie a trestné oznámenie. Z uvedeného dôvodu žalovaný v priebehu jedného dňa

mal k dispozícií všetky informácie o tom, že došlo k podvodu. Navyše sa ešte obrátili aj na talianskeho konzula v Bratislave so žiadosťou, aby oslovil žalovaného a požiadal o intervenciu. Talianska banka postupovala korektným spôsobom a vykonala bezhotovostný prevod podľa inštrukcií. Akonáhle zistila, čo sa stalo v banke, prejavili ochotu a vynaložili úsilie na to, aby žalobcovi vyšli v ústrety. Banky medzi sebou komunikujú v oficiálnych prípadoch len prostredníctvom služby SWIFT z dôvodu, že je to jediná chránená forma komunikácie, ktorá je zabezpečená a pri ktorej nemôže prísť k únikom informácií. Môžu samozrejme komunikovať aj telefonicky, avšak v oficiálnych prípadoch využívajú službu SWIFT. Žalovaný komunikoval s talianskou bankou Unicredit vždy formou služby SWIFT. Okrem dňa 01.07.2016, kedy talianska banka kontaktovala žalovaného a žalovaný odpovedal v tom zmysle, že uvidí čo sa dá robiť, tak následne zhruba ďalších 15 dní aj napriek tomu, že banka Unicredit priebežne žiadala žalovaného o vyjadrenie, tak žalovaný neposkytol žiadne informácie, čím si zanedbal svoje povinnosti. V minulosti sa žalobcovi stalo, že banka zablokovala platbu aj vtedy, keď v prevodnom príkaze prišlo k omylu v jednom písmene, napr. pred niekoľkými rokmi čínska banka zastavila platbu pre spol. Intelvin a obrátila sa na taliansku banku so žiadosťou o opravu, nakoľko v prevodnom príkaze bol uvedený Inelvin, za ten čas nerealizovala platbu a realizovala ju až po odstránení tejto chyby. Žalovaný mal postupovať v zmysle medzinárodných predpisov o boji proti praniu špinavých peňazí, nakoľko išlo o uvedenie inej osoby v prevodnom príkaze a pripísaniu peňazí inému majiteľovi účtu, pretože v prevodnom príkaze bol ako prijímateľ uvedený Situangent, pričom žalovaný v skutočnosti vykonal platbu na účet síce s rovnakým IBAN, ale jeho majiteľom bola iná, slovenská spoločnosť.

6. Žalobca ďalej uviedol, že v čl. 8 - Rozpoznávanie, ohlasovanie a zdržanie NOO, ods. 5 písm. b) Metodického usmernenia Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS č. 6/2013 zo dňa 02.12.2013 k ochrane platobnej inštitúcie, inštitúcie elektronických peňazí, agenta platobných služieb, pobočky zahraničnej platobnej inštitúcie a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu sa uvádza, že „Tento druh monitorovania si vyžaduje vytváranie rizikových profilov klientov a ich triedenie s ohľadom na možné riziko legalizácie alebo financovania terorizmu podľa ustanovenia § 10 ods. 4 zákona. Priebežné monitorovanie obchodného vzťahu predpokladá využívanie vhodného EIS, čo finančnej inštitúcii umožní v súlade s rizikovo orientovanou prevenciou vytvoriť finančné, či iné kritériá, resp. limity ako jedny zo znakov neobvyklosti finančných operácií klientov, ktoré by oddeľovali určité úrovne procesu monitorovania, zodpovedajúce stupňu rizikovosti operácií uskutočňovaných klientmi. Stanovené kritériá alebo limity, definované finančnou inštitúciou na tento účel, musia byť pravidelne preverované, aby bolo možné určiť ich primeranosť voči zisteným úrovniam rizík. Finančná inštitúcia je povinná taktiež pravidelne prehodnocovať primeranosť existujúceho systému a jednotlivých procesov ochrany a prevencie. Pre posudzovanie obchodov sú v rámci priebežného monitorovania obchodného vzťahu dôležité tie pripravované alebo vykonávané obchody klienta, ktoré sa nezhodujú so známou alebo očakávanou aktivitou klienta alebo aj s formami NOO uvedenými v programe alebo v . Takéto obchody klienta sú predmetom posudzovania ( zákona) a je nutné urobiť o nich písomný záznam ( zákona), pričom tieto záznamy je potrebné uchovávať v súlade s lehotou uvedenou v tohto zákona .“ Vzhľadom na uvedené by mal žalovaný mať vytvorené také monitorovacie prostriedky, aby mohol neobvyklú obchodnú operáciu odlíšiť. Z prehľadu pohybov na bankovom účte spol. Torisiane SK s.r.o., jasne vyplývalo, že transakcia v takto vysokom objeme nebola nikdy v minulosti na jej účet pripísaná. V Metodickom usmernení NBS, konkrétne v časti „Spôsoby rozpoznávania NOO môžu byť najmä,“ v ktorej sú uvedené príklady rozpoznávania neobvyklej obchodnej operácie, a to predovšetkým v bode 2. uvedenej časti, podľa ktorého neobvyklou obchodnou operáciu môžu byť najmä „Prevody finančných prostriedkov zo zahraničia na platobné účty fyzických osôb alebo právnických osôb, po ktorých nasleduje okamžitý prevod takmer celej výšky pripísanej čiastky, príp. snaha o hotovostný výber, pričom existuje riziko zo zmarenia zaistenia takéhoto príjmu na účely trestného konania. Ide najmä o výnosy z takých činností, ako sú phishing, pharming, vishing, internetové podvody, podvody s platobnými kartami, podvody s platobnými terminálmi.“. Konanie spol. Torisiane SK s.r.o. vykazovalo rovnaké znaky neobvyklej obchodnej operácie, a to predovšetkým z dôvodu okamžitého výberu finančných prostriedkov v hotovosti a ich okamžitým rozposlaním na rôzne bankové účty. Podstatnou skutočnosťou bol aj fakt, že polovica transakcií, ktoré boli vykonané dňa 24.06.2016 (t. j. v deň pripísania peňažných prostriedkov) boli urgentné prevody, čo bolo podľa názoru žalobcu len ďalším dôkazom toho, že operácia zjavne vykazovala známky neobvyklej obchodnej operácie. Žalovaný si nesplnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovení , v súvislosti s čím žalobca poukázal na argumentáciu Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutí zo dňa 27.04.2006, sp. zn. , týkajúcu všeobecnej prevenčnej povinnosti,

kde uviedol, že „Podle tohoto ustanovení je každý povinen počínat si tak, aby nedocházelo ke škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životním prostredí. Obecná občanskoprávní prevence je tedy právní povinností, jejíž porušení predstavuje protiprávni jednání a má za následek - pri splnení dalších podmínek - vznik obecné občanskoprávní povinnosti podle § 420 ObčZ. Každý je povinen počínat si v občanskoprávním styku podle podmínek konkrétní situace tak bedlive (pozorne, ohleduplne), aby pritom nezpusobil škodu na zdraví, majetku, právech jiného, prírode či životním prostredí, což znamená, že je povinen zachovávat pri svém jednání s ohledem na konkrétní podmínky vždy takový stupeň pozornosti, bedlivosti a ohleduplnosti, který je - objektivne posuzováno - zpusobilý vždy zabránit vzniku daných škod.“. Pokiaľ by žalovaný vyhodnotil transakciu ako neobvyklú obchodnú operáciu, mohol by ju v zmysle ust. zadržať, nakoľko práve prevodmi do zahraničia sa podstatným spôsobom sťažilo zaistenie príjmu z takejto trestnej činnosti. Len žalovaný bol osobou, ktorá mala vedomosť o tom, komu skutočne patrí účet, na ktorý sa mali finančné prostriedky pripísať a ktorý mohol túto transakciu vyhodnotiť ako neobvyklú. Súčasne len žalovaný mal vedomosť o tom, akým spôsobom bolo s peňažnými prostriedkami naložené po ich pripísaní na účet spol. Torisiane SK s.r.o. Rovnako jedine žalovaný bol v pozícií, aby mohol požadovať vrátenie platieb zo zahraničných bánk, na ktoré boli finančné prostriedky zaslané po tom, čo dostal SWIFT správou zo dňa 01.07.2016 informáciu od talianskej banky o tom, že sa nejednalo o štandardnú transakciu. Žalovaný za účelom zachytenia neobvyklosti v klientovom finančnom správaní vykonával systémové monitorovanie finančných tokov. V danom prípade bolo viacero indícií, podľa ktorých bolo možné vyhodnotiť predmetnú peňažnú transakciu ako neobvyklú obchodnú operáciu. Už zo samotného výpisu z účtu - prehľad transakcií od 19. 08.2015 do 05.08.2016 bolo zrejmé, že suma vo výške 152 636,55 USD (135 436,16 eur) nebola vôbec štandardným obratom danej spoločnosti. Išlo o sumu vysoko presahujúcu obvyklé transakcie tejto spoločnosti, ktoré boli vo výške niekoľko desiatok eur až po maximálne niekoľko tisíc. Z výpisu z účtu vyplývalo, že doposiaľ najvyššie vklady na účet spol. TORISIANE SK, s.r.o. boli dňa 08.10.2015 - bezhotovostný vklad vo výške 66 276 eur (suma 66 000,- eur obratom vybraná v hotovosti), dňa 13.10.2015 bezhotovostný vklad vo výške 66 147,84 eura (suma 66 000 eur obratom prevedená na iný účet), dňa 19.10.2015 bezhotovostný vklad vo výške 55 016 eur (obratom suma 57 000 eur prevedená na iný účet) a dňa 10.12.2015 vo výške 55 000 eur (suma 54 900 eur obratom prevedená na iný účet). Všetky tieto väčšie vklady boli uskutočnené zo slovenských bánk (slovenských účtov). Rovnako prevody z účtu spol. TORISIANE SK, s.r.o. (najmä uvedené vyššie prevody) boli uskutočňované na slovenské účty. Následne od začiatku roka 2016 sa až do spornej transakcie uskutočňovali obraty v nízkych hodnotách. Taktiež nebolo pre klienta žalovaného obvyklé prijatú sumu následne poprevádzať v častiach na účty v rôznych krajinách - Veľká Británia, Poľsko, Čína tak, ako to bolo v tomto prípade. Z výpisu totiž vyplývalo, že aj odchádzajúce platby štandardne smerovali na účty vedené v slovenských bankách. Čo sa týka ďalších prevodov nadväzujúcich na prijatú spornú platbu, žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predmetná došlá úhrada nebola obratom preposlaná na iný bankový účet, ani nebola vybratá v hotovosti. V rozpore s týmto tvrdením žalovaného boli platby zrealizované ešte v deň prijatia platby žalobcu - iba v ten deň (24.06.2016) bola z účtu klienta žalovaného prevedená suma v celkovej výške 74 430 eura na zahraničné účty (GB, PL), suma 20 000 eur bola vybratá v hotovosti a dňa 27.06.2016 prevedených ďalších 60 000 eur do Číny. Z vykonaných transakcií klienta žalovaného bolo taktiež zrejmé, že tento bežne neobchodoval so zahraničím, a teda platba vo výrazne vyššej výške než bolo obvyklé a zároveň od talianskej spoločnosti mala vyvolať prinajmenšom pochybnosť o transakcii a mala sa jej venovať zvýšená pozornosť zo strany žalovaného. Ak by žalovaný vyššie uvedené skutočnosti (obchod, ktorý vzhľadom na nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov vybočuje z bežného rámca obchodu klienta) vyhodnotil v súlade so ako neobvyklú obchodnú operáciu a v súlade s ust. tohto zákona preskúmal účel tohto obchodu, bolo možné jednoducho zistiť nezrovnalosť v platbe, keďže platba bola výslovne určená inej spoločnosti než tej, na ktorej meno bol vedený účet. Do času vyriešenia nezrovnalosti mal žalovaný v súlade s ust. platbu zadržať. Ak by žalovaný neporušil svoje povinnosti podľa tohto zákona, ku škode na majetku žalobcu by nedošlo. Odosielajúca banka UNICREDIT S.P.A. v súlade s talianskymi zákonmi nemohla overiť, že majiteľom účtu, na ktorý bola platba adresovaná bola iná spoločnosť, ako bola uvedená na prevodnom príkaze. Túto skutočnosť mohol overiť iba žalovaný. Nad rámec uvedeného žalobca poukázal na obdobnú situáciu z jeho obchodnej praxe, pri ktorej banka príjemcu finančnú transakciu zadržala, a to z dôvodu nesprávneho zadania obchodného mena príjemcu. Odosielajúcou bankou bolo nesprávne uvedené obchodné meno spol. INELLIWIN LIMITED namiesto správneho INTELLIWIN LIMITED. Banka príjemcu požiadala o opravu obchodného mena, ktorá sa následne vykonala cez SWIFT správu a až po oprave obchodného mena boli peňažné prostriedky na účet príjemcu pripísané. Tento príklad preukazuje zachytenie finančnej operácie, kde nezrovnalosť spočívala v jednom písmene v obchodnom

mene. Vzhľadom na výšku prevádzaných prostriedkov (270 000 USD) však mal žalobca za to, že banka postupovala správne a zachytila transakciu až do času potvrdenia si sporných skutočností. Žalobca ďalej špecifikoval neobvyklú obchodnú operáciu tak, že neobvyklou finančnou operáciou bola transakcia zo dňa 24.06.2016 vo výške 135 436,16 eura (152 636,55 USD) ako aj následné nakladanie s finančnými prostriedkami na účte č. N., a to platby do zahraničia realizované v dňoch 24.06.2016 - 27. 06.2016 do Veľkej Británie, Poľska a Číny.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že o platobných službách a ani žiaden iný právny predpis na úrovni národnej, ako ani európskej mu neukladal povinnosť zadržať platbu, ktorá má byť na základe správne vyplneného platobného príkazu poukázaná na účet patriaci klientovi s iným názvom, ako bol údaj uvedený na platobnom príkaze. Naopak, v zmysle ust. ak bol platobný príkaz vykonaný podľa jedinečného identifikátora, považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore. Podľa poskytovateľ platobných služieb príjemcu pripíše sumu platobnej operácie na platobný účet príjemcu a umožní mu disponovať s pripísanou sumou platobnej operácie. Žalovaný pri vykonávaní bankových činností neporušil žiadnu zo zákonom stanovených povinností, naopak postupoval plne súladne so zákonom, keď finančné prostriedky, ktoré obdržal na základe platobného príkazu žalobcu spĺňajúceho všetky zákonom požadované náležitosti, pripísal na platobný účet príjemcu, ktorý bol riadne špecifikovaný žalobcom (identifikovaný číslom účtu v štruktúre medzinárodného bankového čísla účtu - IBAN, t. j. jedinečným identifikátorom uvádzaným v . O odlišnosti platobného miesta oproti obchodnej skúsenosti z minulosti mal žalobca od počiatku vedomosť, o čom svedčila aj emailová komunikácia, ktorá prebiehala medzi žalobcom a treťou osobou, kedy doplatenie zvyšku kúpnej ceny bolo požadované na rozdielne čísla účtov, ako pôvodne poukazovaná záloha za kúpnu cenu. Žalovaný postupoval plne súladne s legislatívou a s maximálnou možnou odbornou starostlivosťou pre danú situáciu, pričom žalobca je osobou, ktorá bola zodpovedná za správne vyplnenie platobného príkazu a mohol najrelevantnejšie vyhodnotiť uvedenú transakciu za rizikovú, a to najmä vzhľadom na spornú emailovú komunikáciu ohľadom doplatku kúpnej cepy. Žalovaný nedisponoval žiadnymi zákonnými dôvodmi na to, aby mohol zabrániť pripísaniu peňažných prostriedkov na účet príjemcu, naopak, postupoval zákonne, keď tieto prostriedky na účet príjemcu riadne zaúčtoval. Na základe SWIFT správy zo dňa 01.07.2016 zaslanej talianskou bankou UNICREDIT žalovanému sa okamžite začal zaoberať ohlásenou skutočnosťou. Nakoľko prvotná SWIFT správa bola označená typom 195 - Queries (t. j. typ všeobecnej správy pre dopyt informácii) a z jej obsahu nebol zrejmý dôvod požadovania vrátenia finančných prostriedkov, žalovaný reagoval zaslaním SWIFT správy talianskej banke UNICREDIT o poskytnutie detailnejších informácií k ohlasovanej skutočnosti a zároveň zahraničnú banku požiadal o poskytnutie informácie, či odosielateľ finančných prostriedkov podal v danej veci aj trestné oznámenie. Zároveň ohlásenú skutočnosť zamestnanec žalovaného zadal do interného bankového systému slúžiaceho na evidenciu potenciálne sporných transakcií a uvedený prípad konzultoval s compliance oddelením banky ešte v ten istý deň - 01.07.2016. Paralelne s uvedeným žalovaný zaslal v súlade správnymi predpismi spol. TORISIANE SK s.r.o. žiadosť o vrátenie platby zo zahraničia, na základe ktorej vyzval túto spoločnosť na vrátenie spornej platby, ktorá uvedenú výzvu riadne prevzala dňa 11.07.2016. Od momentu, kedy sa žalovaný dozvedel o žiadosti žalobcu o vrátenie finančných prostriedkov späť na jeho účet sa žalovaný ohlásenou skutočnosťou zaoberal, bol v danej veci aktívny, vykonal všetky potrebné kroky, a to nielen tie, ktoré mu stanovovali právne predpisy, ale aj tie, ktoré by od neho bolo možné rozumne požadovať vzhľadom na informácie, ktorými žalovaný v danom čase disponoval. Žalobcom uvádzané vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.07.2016 bolo len odpoveďou žalovaného na žiadosť talianskej banky UNICREDIT zo dňa 08.07.2016 o poskytnutie informácie (9-10. júla víkend, preto odpoveď banky dňa 11. júla). Nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol v komunikácii s Talianskou bankou pasívny a že sa žalovaný uvedeným prípadom začal zaoberať až dňa 11.07.2016. Žalovaný ešte dňa 01.07.2016 odoslal talianskej banke UNICREDIT SWIFT správu so žiadosťou o poskytnutie bližších informácií spolu so žiadosťou o informáciu, či žalobca podal trestné oznámenie na príslušný orgán v Taliansku, zaevidoval ohlasovanú skutočnosť do interného systému banky a prípad konzultoval s príslušnými odbornými oddeleniami banky, vyzval spol. TORISIANE SK s.r.o. na vrátenie platby zo zahraničia žalovanému. Žalovaný ako poskytovateľ platobných služieb nemal (a nemal dôvod mať) k dispozícii možností overenia zmluvných a iných vzťahov medzi žalobcom a tretími subjektmi, ich dohôd o poukázaní platieb na konkrétny bankový účet prípadných sprostredkovateľov. O uvedených vzťahoch mali logicky vedomosť jedine príslušné zmluvné strany, pričom práve žalobca okrem uvedeného disponuje aj obchodnou praxou a komunikáciou, z ktorej možno vyvodiť rizikovosť označeného platobného miesta. Vo vzťahu k nemožnosti žalovaného zabrániť

v spôsobení údajnej škody žalobcovi (aj s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť) svedčal taktiež fakt, že žalovanému bola prvotná informácia talianskej banky vo forme SWIFT správy zaslaná až dňa 01.07.2016 (okamih, kedy sa žalovaný mal možnosť prvýkrát dozvedieť o možnej spornosti transakcie), pričom finančné prostriedky boli na účet spol. TORISIANE SK s.r.o, pripísané ešte dňa 24. 06.2016. Následne boli z uvedeného účtu ešte v ten deň (24.06.2016) a dňa 27.06.2016 v celom rozsahu vybrané, resp. rozposlané. Údajne spôsobenej škode tak žalovaný objektívne nevedel a ani nemohol včas zabrániť. V súdnom spore vedenom na Obvodním soude pro Prahu 4 pod sp. zn. konajúci súd rozsudkom zo dňa 25.07.2018 rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu vo veci vyplatenia finančnej sumy predstavujúcej vzniknutú škodu žalobcovi žalovaným za údajné nedodržanie povinností v oblasti prania špinavých peňazí, pričom uviedol, že „Po provedeném dokazovaní dospel soud k záveru, že žaloba není duvodná. Žalobce svuj nárok oduvodňoval tím, že žalovaná porušila své povinnosti plynoucí jí z zákona, když mel zejména za to, že neuplatňovala systém vnitrních zásad ve smyslu zákona, čož ve svém dusledku vedlo k tomu, že umožnila uskutečnení fínančních transakcí panem XX, na jehož účet žalobce prevedl částku 94 650,- eur. Pokud by bývaly byly správne nastavený kontrolní mechanismy žalované, ke sporným transakcím by nedošlo. Tímto jednáním žalované mela žalobci vzniknout škoda v žalované výši. Pokud jde o príčinnou souvislost, žalobca si je plne vedom, že k predmetné škode by nedošlo, pokud by pan XX nezaslal žalobci podvodnou fakturu, v níž pozmenil údaje bankovního účtu žalobcova dodavatele za údaje své. Príčinnou souvislost však žalobce dále dovozuje i z cbování žalované, která dle jeho mínení zcela rezignovala na plnení svých povinností v oblasti praní špinavých penez, když rádne neuplatnila systém vnitrních zásad, spornou transakci neodložila a neoznámila podpodezrelý obchod FAU." „Soud se s tímto názorem žalobce nestotožnil, když má za to, že se v rízení nepodarilo prokázat, že by se žalovaná v rámci své činnosti odpustila jakéhokoliv porušení svých povinností, ktoré jsou na ni kladeny zákonom. Po žalované nelze spravodlivé požadovat, aby každého svého potenciálního klienta podrobovala složité a hloubkové provérce. Stojné tak pokud jde o sporné finanční transakce, má soud za to, že zde nebyly porušeny žádné zákonné povinnosti žalované, když finanční transakce nevyhodnotil systém vnitrní kontroly žalované jako podezrelé. V souvislostí s prevedenými finančními transakcemi pak byto prevedené i detailní šetrení FAÚ, ktorý porušení zákona žalovanou rovnéž neshledal. Soud tedy uzavírá, že nedovodil príčinnou souvislost mezi jednáním žalované a vznikem škody.". Predmetom súdneho konania na talianskom súde, kde bol vyhlásený Rozsudok ESD zo dňa 21.03.2019 vo veci C-245/18, bola prejudiciálna otázka bola obdobná skutková situácia, ako v prípade prejednávaného sporu v tomto súdnom konaní, a teda spor zo zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb. V danom prípade platiteľ označil v platobnom príkaze platobné miesto prostredníctvom jedinečného identifikátora IBAN, avšak názov deklarovaného príjemcu tohto prevodu neodpovedal skutočnosti, čím predmetné finančné prostriedky neboli pripísané na účet spol. Tecnoservice, ktorá bola evidovaná ako príjemca platby. Argumentácia spol. Tecnoservice v predmetnom spore pritom zodpovedala argumentom žalobcu - spol. Tecnoservice navrhla, aby bola konštatovaná zodpovednosť spol. Poste Italiane za to, že neskontrolovala, či IBAN, ktorý uviedol platiteľ, zodpovedá súčasne aj názvu príjemcu. Tým podľa nej Poste italiane umožnila poskytnutie predmetných finančných prostriedkov nesprávnemu príjemcovi aj napriek údajnej existencii dostatočných údajov na konštatovanie nesprávnosti jedinečného identifikátora. Taliansky súd položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, podľa ktorej sa pýtal, či sa zodpovednosť podľa a 75 Smernice č. 2007/64/ ES z 13.11.2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice č. 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica č. 97/5/ES má vzťahovať len na poskytovateľa platobných služieb platiteľa, alebo aj poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Podľa Smernice č. 2007/64/ES “Ak sa platobný príkaz vykonáva podľa jedinečného identifikátora, považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore. “. Podľa Smernice č. 2007/64/ES “Ak užívateľ platobných služieb poskytne doplňujúce informácie k tým, ktoré sú vymedzené v článku 37 ods. 1 písm. a) alebo článku 42 ods. 2 písm. b), poskytovateľ platobných služieb je zodpovedný iba za vykonanie platobných transakcií podľa jedinečného identifikátora poskytnutého užívateľom platobných služieb.". Súdny dvor rozhodol, že Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/64/ES z 13.11.2007 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice č. 97/7/ES, 2002/65/ES, 2005/60/ES a 2006/48/ES a ktorou sa zrušuje smernica č. 97/5/ES sa má vykladať v tom zmysle, že ak je platobný príkaz vykonaný v súlade s jedinečným identifikátorom poskytnutým užívateľom platobných služieb, ktorý nezodpovedá označeniu príjemcu uvedenému rovnakým užívateľom, obmedzenie zodpovednosti poskytovateľa platobných služieb stanovené v tomto ustanovení sa uplatní tak na poskytovateľa platobných služieb platiteľa, ako aj na poskytovateľa platobných služieb príjemcu. Smernica č. 2007/64/ ES bola transponovaná do slovenského právneho poriadku v o platobných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom predmetný čl. 74 ods. 1 a ods. 3 Smernice č. 2007/64/ES boli premietnuté do ust. § 21 ods. 1 a § 21 ods. 3. Vzhľadom na uvedené je predmetné rozhodnutie ESD ďalším dôkazom preukazujúcim tvrdenia žalovaného o tom, že neopomenul žiadnu zo svojich povinností a pri zaúčtovaní platby postupoval plne súladne s vnútroštátnymi, ako aj európskymi právnymi normami, navyše v súlade s čl. 74 ods. 2 Smernice č. 2007/64/ES je výhradne poskytovateľovi platobných služieb platiteľa uložená povinnosť vynaložiť primerané úsilie, aby vymohol finančné prostriedky platobnej transakcie. Napriek uvedenej skutočnosti žalovaný ako poskytovateľ platobných služieb príjemcu, vynaložil maximálne možné úsilie, aby sporná transakcia bola platiteľovi vrátená. Ako vyplývalo z vyjadrení žalovaného v konaní, v čase ohlásenia podozrivého charakteru danej transakcie však už boli finančné prostriedky z účtu príjemcu rozposlané, resp. v hotovosti vybrané. Na podporu zabezpečenia ochrany banky pred zneužitím na legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, resp. financovanie terorizmu banka vykonáva systémové monitorovanie finančných tokov, ktorého úlohou je zachytiť neobvyklosť v klientovom finančnom správaní. Vo svojom organizačnom členení má vytvorený útvar prevencie a odhaľovania legalizácie príjmov, ktorý je riadený určenou osobou v zmysle zákona. Určená osoba vytvára a pravidelne aktualizuje komplexnú koncepciu ochrany banky vrátane vnútorných predpisov, kontrolných mechanizmov, aktualizuje znaky neobvyklosti, kritériá na vyhodnotenie, ako aj postup na nahlasovanie. Žalovaný využíva automatizovaný monitorovací systém, ktorý monitoruje klientov, účty a transakcie na off-line báze. Na detekovanie možnej neobvyklej obchodnej operácie v automatizovanom monitorovacom systéme sú zadefinované jednoduché i štruktúrované scenáre zamerané na nasledovné typy transakcií: Scenáre na hotovostné transakcie, Scenáre na bezhotovostné transakcie, Scenáre na kreditné transakcie, Scenáre na debetné transakcie, Scenáre, ktoré navzájom porovnávajú kreditné a debetné operácie za dané časové obdobie a Scenár zameraný na všetky transakcie monitorovaných klientov. Vo vzťahu ku vyhodnoteniu spol. TORISIANE SK s.r.o. bola táto pri uzatváraní zmluvného vzťahu s bankou kategorizovaná do rizikovej kategórie tzv. „štandardné riziko“. Uvedená kategorizácia bola priradená predovšetkým na základe zohľadnenia tých faktorov, že išlo o slovenskú obchodnú spoločnosť, v čase uzatvárania zmluvného vzťahu so spol. TORISIANE SK s.r.o (dňa 29.07.2013) išlo o spoločnosť s 3-ročnou históriou (vznik 14.08.2010), teda nešlo o novozaloženú spoločnosť, predmet podnikania nepredstavujúci vysoké riziko z hľadiska možnej legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu (veľkoobchod s potravinárskymi výrobkami, mrazenými potravinami a tovarom, zásobovanie) a štatutárom a konečným užívateľom výhod spoločnosti bol štátny občan SR, ktorý bol pri uzatváraní zmluvného vzťahu fyzicky prítomný v banke. Predmetný podnikateľský účet číslo IBAN SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený na spol. TORISIANE SK s.r.o od svojho založenia dňa 19.08.2015 vykazoval štandardné podnikateľské transakcie nevymykajúce sa deklarovanému predmetu podnikania (veľkoobchod s potravinárskym tovarom) a predpokladaným transakciám (úhrady s obchodnými partnermi). Na danom podnikateľskom účte boli kreditné a debetné obraty vo výškach, ktoré svedčili o štandardnom využívaní účtu a výkone podnikateľskej činnosti, ktorú klient deklaroval banke pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Vo vzťahu ku ostatným externým faktorom a špecifikácii konkrétnej platby táto sporná transakcia nebola v čase jej pripísania na predmetný účet vyhodnotená ako potenciálne neobvyklá, nakoľko objem došlej úhrady sa vzhľadom na svoju výšku významne nevymykal predchádzajúcim transakciám realizovaným na podnikateľskom účte a išlo o úhradu z členskej krajiny EU (Taliansko), čo znamená, že sa nejednalo o úhradu z potenciálne rizikovej krajiny alebo daňového raja. Podnikateľský účet nebol bezobratový, ale bol štandardne využívaný. Predmetná došlá úhrada nebola obratom preposlaná na iný bankový účet, ani nebola vybraná v hotovosti - výber v hotovosti vo výške 20 000 eur sa nevymykal z rámca bežných hotovostných výberov, ktoré boli na účte príležitostne realizované. Banka odosielateľa platby UNICREDIT S.P.A. - ITALY rovnako vyhodnotila danú odchádzajúcu platbu ako štandardnú a umožnila jej vykonanie na pokyn svojho klienta. Zároveň v čase, keď bola predmetná platba na účet príjemcu pripísaná (24.06.2016), nebola žalovanému oznámená potenciálna rizikovosť danej platby zo strany príjemcu, odosielateľa, ako ani banky odosielateľa. Ako dôkaz toho, že u žalovaného fungoval uvedený systém a tento bol nepretržite zapojený do prevádzky žalovaný predložil výstup z dvoch prípadov systémom ohláseného upozornenia (tzv. alertu) z obdobia, kedy došlo aj ku spornej transakcii. Prvé upozornenie bolo vygenerované monitorovacím systémom dňa 02.06.2016, pričom v danom prípade šlo o podnikateľa zo segmentu small/medium corporate a vzhľadom na charakter transakcie (úhrada z rizikovej krajiny + presiahnutý tzv. treshold - limit transakcie), bola táto vyhodnotená ako podozrivá. Druhé upozornenie bolo vygenerované monitorovacím systémom dňa 16.06.2016, pričom v danom prípade šlo o klienta zo segmentu fyzických osôb a vzhľadom na charakter transakcie (úhrada z rizikovej krajiny + presiahnutý limit transakcie) bola táto vyhodnotená ako podozrivá. Uvedené potvrdzovalo tvrdenie žalovaného o tom, že mal zabezpečené nepretržité monitorovanie transakcií a tieto náležíte

vyhodnocoval v rámci legislatívy. Žalovaný každý rok spracuje stovky miliónov transakcií a v prípade, ak by postupoval podľa (asi) predstáv žalobcu a svoje systémy mal nastavené na zdržiavanie akýchkoľvek vyšších transakcií (a to aj svojou výškou obvyklých vzhľadom na správanie klienta, ako tomu bolo v prípade spornej transakcie), musel by väčšinu transakcií klientov zamietať/zdržiavať, čo by znamenalo nespočet žalôb smerovaných voči žalovanému z dôvodu spôsobených škôd oneskorenými/ zdržanými transakciami. Systémy, ktoré mal žalovaný nastavené na monitoring NOO boli pravidelne kontrolované príslušnými orgánmi zabezpečujúcimi súlad nastavení banky s legislatívou v oblasti ochrany pred praním špinavých peňazí a ostatných právnych predpisov. Žalovaný (prostredníctvom nastaveného systému monitorovania NOO) nevyhodnotil predmetné prevody ako neobvyklé, a to z dôvodov, že prevody boli vykonávané do štandardných krajín v rámci EÚ, napriek skutočnosti, že niektoré prevody boli vykonané ako urgentné, z histórie správania klienta bolo možné vyvodiť, že príkazy na urgentné prevody zadával klient pravidelne, suma jednotlivých transakcií zodpovedala bežne vykonávaným bankovým obchodom klienta a v čase zadania príkazu na vykonanie transakcie nebola banke oznámená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala riziku páchania trestnej činnosti. Sporná transakcia nebola ďalej zaslaná v celosti na jeden konkrétny účet, čo by mohlo navodzovať určitú mieru rizika z pohľadu NOO, ale z účtu boli vykonávané viaceré transakcie (štandardná história správania tohto klienta) a bol vykonaný hotovostný výber, pričom uvedené sa dialo v priebehu nasledujúcich dní po obdržaní spornej transakcie. Napriek skutočnosti, že žalovanému bola dňa 01.07.2016 doručená nejasná správa zo strany talianskej banky UNICREDIT, z ktorej nebolo prvotne zrejmé, z akého dôvodu banka žiada vrátiť platbu späť, žalovaný bol v danom prípade aktívny okamžite a ešte toho istého dňa odoslal talianskej banke UNICREDIT SWIFT správu so žiadosťou o poskytnutie bližších informácií a neskôr, keď z komunikácie vyplynulo, že mohla byť sporná transakcia predmetom páchania trestnej činnosti, žalovaný požiadal o poskytnutie informácie, či žalobca podal trestné oznámenie na príslušný orgán v Taliansku. Žalovaný zaevidoval ohlasovanú skutočnosť do interného systému banky a vyzval spol. TORISIANE SK s.r.o. na vrátenie platby zo zahraničia. Neskôr vykonal všetky zákonné kroky v zmysle ust. a ohlásil finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu a vypovedal účet spol. TORISIANE SK s.r.o. Žalovaný nekontaktoval zahraničné banky príjemcov, nakoľko v čase, kedy obdržal informáciu o spornosti transakcie na účet TORISIANE SK s.r.o., prebehol viac ako týždeň. Naviac spol. TORISIANE SK s.r.o. v čase obdržania spornej transakcie disponovala finančnými prostriedkami na účte, a preto nebolo možné vyseparovať sporné a nesporné transakcie podľa toho, či mohli byť predmetom trestnej činnosti alebo nie (či boli transakcie do zahraničných bánk hradené zo spornej transakcie alebo z „nesporného“ disponibilného zostatku pred pripísaním spornej transakcie). Trestné oznámenie žalovaný nepodával, nakoľko mal informáciu o tom, že bolo podané v Taliansku, a to zo strany žalobcu, ktorý identifikoval pochybenie pri vykonaní spornej úhrady zo svojho účtu na základe podvodného konania tretej strany, kedy bol uvedený do omylu formou pozmenenia platobných údajov pre účely úhrady svojich obchodných záväzkov. Žalovaný zasielal korešpondenciu, a teda aj žiadosť o vrátenie platby na korešpondenčnú adresu klienta vedenú v banke. Skutočnosť, že táto adresa bola svojho času aktuálna pre doručovanie písomností svedčal aj fakt, že predmetná zásielka bola spol. TORISIANE SK s.r.o. riadne prevzatá. Výber hotovosti vo výške 20 000 eur uskutočnil dňa 24.06.2016 disponent účtu TORISIANE SK, s.r.o. V zmysle ust. je banka povinná zachovávať mlčanlivosť o ohlásení neobvyklej obchodnej operácie a z uvedeného dôvodu banka nie je oprávnená poskytnúť požadovanú dokumentáciu. Žalobca predložil prehľad platieb realizovaných žalobcom v prospech obchodného partnera žalobcu spol. SICHUAN SILK AGE IMPORT AND EXPORT TRADING CO., LTD (ďalej „SICHUAN SILK AGE“), ktorá bola z rovnakého okresu CHENGDU ako spol. SICHUAN GENT (obchodný partner žalobcu, v prospech ktorého mala byť realizovaná sporná úhrada), s ktorým začal spolupracovať od roku 2013, pričom táto spolupráca trvala do roku 2015. Z prehľadu platieb vykonaných v prospech spol. SICHUAN SILK AGE v rokoch 2013 až 2015 jednoznačne vyplývalo, že všetky platby boli žalobcom vykonané v prospech účtu spol. SICHUAN SILK AGE, vedeného čínskymi bankami, teda ani jedna platba nebola vykonaná v prospech účtu tejto spoločnosti vedeného mimo územia Číny. V roku 2016 začal žalobca spolupracovať so spol. SICHUAN GENT z rovnakého okresu CHENGDU, v ktorom pôsobil aj jeho predchádzajúci obchodný partner, pričom všetky platby v priebehu roku 2016 až do momentu poukázania spornej platby vykonával v prospech jedného účtu spol. SICHUAN GENT, vedeného čínskou bankou, a to bankou NANCHONG CITY COMMERCIAL BANK - NANCHONG. Žalobca dokonca vykonal platbu vo výške 60 000 USD, čo bola časť pôvodne fakturovanej sumy spol. SICHUAN GENT na základe faktúry vystavenej touto spoločnosťou zo dňa 01.06.2016, číslo faktúry ST- 716DY4036, DY16036 vo výške 212 636,55 USD v prospech účtu tejto spoločnosti vedenej čínskou bankou NANCHONG CITY COMMERCIAL BANK - NANCHONG, v prospech ktorého žalobca poukazoval všetky platby za

tovar dodaný touto spoločnosťou od začiatku ich spolupráce. Zvyšná časť tejto fakturovanej sumy, a to sumu 152 636,55 USD, ktorá predstavuje spornú platbu vo výške 136 820,14 eura už bola žalobcom poukázaná v prospech účtu vedeného slovenskou bankou - žalovaným. V prípade predmetných dvoch obchodných partnerov žalobcu teda skutočne nebolo obvyklé, aby prijímali platby od žalobcu v prospech svojich účtov vedených bankami nachádzajúcimi sa mimo územia Číny a už vôbec nebolo obvyklé, aby žalobca časť fakturovanej sumy na základe tej istej faktúry poukázal na jeden účet vedený v čínskej banke a druhú časť fakturovanej sumy v prospech účtu vedeného v slovenskej banke. Z emailovej komunikácie prebiehajúcej medzi žalobcom a spol. SICHUAN GENT vyplývalo, že dňa 17.06.2016 žalobcu kontaktovala prostredníctvom emailovej správy doručenej z obvyklej emailovej adresy spol. SICHUAN GENT osoba, ktorá sa vydávala za osobu, s ktorou žalobca bežne komunikoval vo veciach objednávok tovaru a následných platieb za objednaný tovar, ktorá prezentovala, že je osobou menom X. X., pričom žalobcu informovala o skutočnosti, že spol. SICHUAN GENT nemohla prijímať v prospech svojho doterajšieho účtu vedeného čínskou bankou NANCHONG CITY COMMERCIAL BANK - NANCHONG žiadne platby, nakoľko na tomto účte prebieha audit a túto skutočnosť potvrdila prostredníctvom falošného potvrdenia vystaveného pod obchodným meno spol. SICHUAN GENT s názvom „PAYMENT GUARANTEE/AUTHORIZATION zo dňa 17.06.2016. V tomto falošnom potvrdení uvedená neoprávnená osoba uviedla nové číslo účtu spol. SICHUAN GENT, vedeného v inej čínskej banke CHINA CONSTRUCTION BANK, XIAMEN BRANCH, ktorý však bol označený iným názvom ako názvom spol. SICHUAN GENT, a to názvom inej spol. XIAMEN HANGXIN TECHNOLOGY CO., LTD, pričom aj sídlo tejto spoločnosti uvedené v tomto potvrdení sa nezhodovalo so sídlom spol. SICHUAN GENT, takže bolo zjavné, že uvedená neoprávnená osoba požadovala vykonať doplatok platby faktúry č. ST- 716DY4036, DY16036 zo dňa 01.06.2016 vystavenej spol. SICHUAN GENT v prospech účtu patriacemu úplne inej spoločnosti. Táto skutočnosť bola mimoriadne neobvyklá, nikdy predtým sa v minulosti nevyskytla, preto bolo na mieste, aby bol žalovaný obozretný a aby si túto skutočnosť preveril prostredníctvom buď správy zaslanej cez iný komunikačný kanál (napr. cez čínsku chatovaciu službu podobnú chatovacej službe s názvom „Whatsapp“, alebo prostredníctvom telefonického spojenia so spol. SICHUAN GENT, ktoré žalobca bežne používal pri komunikácii so touto spoločnosťou). Žalobca však nebol obozretný a opäť komunikoval s uvedenou neoprávnenou osobou prostredníctvom emailovej komunikácie prebiehajúcej z obvyklej emailovej adresy spol. SICHUAN GENT v domnení, že komunikuje s oprávnenou osobou, pričom sám namietal fakt, že platba nemôže byť vykonaná v prospech iného príjemcu platby, ako je spol. SICHUAN GENT a že musí byť vykonaná v prospech tej spoločnosti, ktorá vystavila faktúru, nakoľko aj banka žalobcu by takúto platbu odmietla vykonať z účtu žalobcu, keďže nie je v súlade s faktúrou, ktorú je žalobca povinný svojej banke predložiť. Týmto konaním sám žalobca naviedol neoprávnenú osobu, aby netrvala na svojej pôvodnej požiadavke realizovať platbu v prospech účtu inej spoločnosti odlišnej od spol. SICHUAN GENT. Neoprávnená osoba sa opäť obrátila prostredníctvom emailovej správy odoslanej z obvyklej emailovej adresy spol. SICHUAN GENT na žalobcu a oznámila mu, že netrvá na tom, aby žalobca platbu realizoval v prospech účtu inej spoločnosti s tým, že ju môže realizovať v prospech spol. SICHUAN GENT, avšak na jej iný účet vedený slovenskou bankou - žalovaným. Neoprávnená osoba zároveň uviedla žalobcu do omylu tým, že tvrdila, že tento účet vedený žalovaným patrí organizačnej zložke spol. SICHUAN GENT nachádzajúcej sa na Slovensku, preto je možné platbu v prospech tohto účtu uskutočniť. Toto bol ďalší z viacerých neobvyklých faktov, ktoré sa v minulosti pri tejto spol. SICHUAN GENT, ani pri predchádzajúcej čínskej obchodnej spol. SICHUAN SILK AGE nevyskytli a v prípade, ak by bol žalobca obozretný, mohol si túto skutočnosť preveriť jednak z nezávislých zdrojov alebo prostredníctvom iného komunikačného kanála, ktorý bežne používal pri komunikácii so spol. SICHUAN SILK AGE. Napriek tomu, že sa správanie obchodného partnera žalobcu - spol. SICHUAN GENT vymykalo z rámca bežnej obchodnej praxe a bolo minimálne neobvyklé tým, že neoprávnená osoba menila svoje pôvodné požiadavky, na ktoré žalobca nechcel pristúpiť tak, aby napokon dosiahla svoj cieľ, a to presvedčiť žalobcu, aby uskutočnil úhradu na podvodný účet, sám žalobca tento podvod neodhalil, nakoľko nebol dostatočne obozretný a nepreveril si informácie, ktoré mu podsúvala neoprávnená osoba z iných zdrojov, ktoré mal k dispozícii. Žalobca sa nesprával tak, ako sa má každý zodpovedný subjekt správať k svojmu majetku, k finančným prostriedkom, ktoré poukázal zo svojho účtu v prospech účtu neoprávneného subjektu, nekonal obozretne napriek veľmi silným indíciám, ktoré naznačovali podozrivé správanie sa jeho obchodného partnera a nesplnil si všeobecnú prevenčnú povinnosť, a to povinnosť predchádzať vzniknutým škodám, resp. povinnosť prijať opatrenia, ktoré by túto škodu odvrátili, prípadne zmiernili jej rozsah. Žalobca napriek tomu, že bol v blízkom obchodnom vzťahu so svojim obchodným partnerom, s ktorým bežne komunikoval aj telefonicky a aj cez chatovaciu službu, sám neposúdil túto platbu ako neobvyklú a neodhalil, že bol obeťou podvodu, pričom mal množstvo indícií, ktoré nasvedčovali

tomu, že spornú platbu nepoukázal svojmu obchodnému partnerovi. Na túto skutočnosť ho musel upozorniť až jeho obchodný partner, ktorý ho kontaktoval z dôvodu, že mu očakávaná platba neprišla. Až následne sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o vrátenie tejto spornej platby a nakoľko mu táto platba príjemcom nebola vrátená začal tvrdiť, že túto platbu bol mu povinný vrátiť žalovaný z dôvodu, že žalovaný mal vyhodnotiť túto platbu ako neobvyklú a nepripísať ju v prospech účtu príjemcu platby napriek tomu, že poukázaná platba podľa informácií o majiteľovi účtu (príjemcovi platby) a o platobných operáciách uskutočňovaných na jeho účte, ktoré mal žalovaný k dispozícii v čase pripísania tejto platby na účet príjemcu, nejavila žiadne známky neobvyklosti. Žalovaný v čase, keď predmetnú platbu pripísal v prospech účtu príjemcu, nemal povinnosť kontrolovať zhodu názvu účtu príjemcu uvedeného v platobnom príkaze s názvom účtu príjemcu, ktorý žalovaný evidoval. Žalovaný bol povinný pripísať predmetnú platbu v súlade s platobných príkazom žalobcu, pričom jednoznačným a jedinečným identifikátorom pre pripísanie tejto platby bolo číslo účtu uvedené v tvare IBAN, ktoré sa zhodovalo s číslom účtu, ktoré žalovaný viedol. Túto skutočnosť potvrdila aj Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku zo dňa 04.12.2017, ktorým reagovala na sťažnosť žalobcu, ktorý sa na ňu obrátil ako na orgán dohľadu vykonávanom nad žalovaným. Žalovaný nespôsobil svojim konaním žalobcovi žiadnu škodu, nakoľko neporušil žiadnu svoju zákonom stanovenú povinnosť. Škodu žalobcovi spôsobila neoprávnená osoba, pričom k vzniku tejto škody nemalou mierou prispel aj sám žalobca porušením svojej všeobecnej prevenčnej povinnosti a svojou nedbanlivosťou a neopatrným správaním. 8. Svedkyňa U. U. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že v spoločnosti žalobcu pracuje už 14 rokov ako ekonómka - účtovníčka. Na základe pracovného zaradenia má na starosti úhrady faktúr v spoločnosti žalobcu. Vykonáva platby na základe faktúr a v 10 % v tejto faktúre môže byť pripojené aj potvrdenie objednávky. V spornom prípade realizovala platby určite na základe faktúry a podľa svedkyne tam bolo aj potvrdenie objednávky. Vykonávala v minulosti platby na účet spoločnosti v inej krajine. Na základe údajov, ktoré získala od konateľa žalobcu, požiadala Unicredit o realizovanie predmetnej platby. Na tejto platbe jej nebolo nič podozrivé. Keď zistila, že platba bola podvodná, kontaktovala aj emailom, aj telefonicky Unicredit so žiadosťou o zablokovanie platby. O tom, že predmetná platba bola podvodná, sa dozvedela od konateľa žalobcu. Vedela o tom, že Unicredit a žalovaný komunikovali prostredníctvom služby Swift a boli tam aj písomné aj telefonické žiadosti o zablokovanie prevodu. Unicredit urgoval žalovaného na ďalšie kroky a to aj na jej žiadosť. Žalovaný neposkytoval žiadne informácie a z jedného emailu pochopila, že sa tak malo diať z dôvodu ochrany osobných údajov. 9. Právny zástupca žalobcu titulom záverečného vyjadrenia uviedol, že žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo , v zmysle ktorého bol žalovaný ako povinná osoba povinný zdržať neobvyklú obchodnú operáciu, ak hrozí nebezpečie, že jej vykonaním môže byť zmarené alebo podstatne sťažené zaistenie príjmu z trestnej činnosti. Odhliadnuc od zrejmej nezrovnalosti medzi skutočným majiteľom účtu, na ktorý bola platba adresovaná a menom príjemcu uvedeným v platobnom príkaze tomu, že išlo o neobvyklú obchodnú operáciu, v tomto prípade nasvedčovalo viacero ďalších skutočností, a to predovšetkým nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý bol predmetom transakcie, to, že tak vysoký objem finančných prostriedkov nebol bežne predmetom obchodných operácii klienta žalovaného na predmetnom účte, ďalej to, že išlo o platbu z iného štátu, s ktorým bežne klient žalovaného neobchodoval a taktiež to, že prijaté prostriedky mali byť a boli prevedené obratom na zahraničné účty. Napriek tomu žalovaný v rozpore so transakciu nevyhodnotil ako neobvyklú obchodnú operáciu a v tej súvislosti ju nezdržal tak, ako mu to vyplývalo z ust. tohto zákona. Žalovaný ako povinná osoba bol totiž za účelom zisťovania neobvyklej obchodnej operácie povinný venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým, nezvyčajne veľkým obchodom a všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický alebo zákonný účel, pričom povinná osoba bola povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov. Žalovaný však náležitú pozornosť tejto transakcie v rozpore s uvedeným nevenoval, nezdržal platbu uskutočnenú žalobcom, ale umožnil bez ďalšieho nakladanie s týmito prostriedkami, spôsobil tým škodu na majetku žalobcu. 10. Žalovaný titulom záverečného vyjadrenia uviedol, že žalobca sa stal obeťou podvodu, keď sa tretia osoba podvodne vydávala za dlhoročného obchodného partnera žalobcu. Žalobca mal postupovať obozretne, pričom si mal zadanie pokynu na realizovanie platby preveriť u čínskeho dodávateľa, takže žalobca svojou neobozretnosťou porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle ust. . Žalovaný neporušil žiadnu svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, ale konal v zmysle pokynov žalobcu. Predmetná platba nebola príliš vysoká vzhľadom na podnikateľské prostredie, zodpovedala bežným transakciám v obchodnej sfére a išlo iba o dvojnásobok bežných platieb vykonávaných žalobcom, takže nebola zo strany žalovaného vyhodnotená ako neobvyklá. V čase pripísania platby nemal žalovaný údaje, ktoré by spochybňovali účet príjemcu alebo banku príjemcu.

Nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného, aby s prihliadnutím na uvedené a množstvo klientov a bankových operácií pozdržal platbu klienta niekoľko dní, pretože by tým mohol spôsobiť omeškanie klienta s platením jeho záväzku, čím by sa vystavil prípadným sankciám. Keď sa žalovaný dozvedel o trestnom konaní iniciovanom žalobcom, tak bez zbytočného odkladu ohlásil predmetnú platbu ako neobvyklú bankovú operáciu, pričom tak vykonal deň potom, ako sa o prebiehajúcom trestnom konaní dozvedel. V prebiehajúcom trestnom konaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu žalovaný poskytuje súčinnosť, pričom mal za to, že vzhľadom na uvedené nebol pasívne legitimovaným, ale pasívne legitimovaným je skutočný škodca.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu M. Y. a svedkyne U. U., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: emailom zo dňa 21. 06. 2016 o 03:27 hod. so špecifikáciou účtu v Slovenskej Sporiteľni, emailom zo dňa 22. 06. 2016 o 11:16 hod., emailom zo dňa 24. 06. 2016 o 14:25 hod., emailom zo dňa 24. 06. 2016 o 16:57 hod., originálom Potvrdenia žalobcu o platbe, pozmeneným Potvrdením žalobcu o platbe, účtovnými závierkami za rok 2014 a 2015, komunikáciou žalobcu s ombudsmanom žalovaného, SWIFT správou zo dňa 01. 07. 2016, žiadosťou o vrátenie platby zo zahraničia zo dňa 01. 07. 2016, odpoveďou ombudsmana žalovaného zo dňa 08. 07. 2016, SWIFT komunikáciou medzi žalovaným a bankou žalobcu - SWIFT správou zo dňa 01. 07. 2016 odosielateľa UNICREDIT a SWIFT správou zo dňa 01. 07. 2016 odosielateľa žalovaného, faktúrou za licencie Symantec Norton Security spolu s licenčným kľúčom, Metodickým usmernením Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS č. 6/2013 zo dňa 02. 12. 2013, prehľadom pohybov na účte spol. Torisiane SK s.r.o., dokumentáciou k prípadu zadržania transakcie žalobcu na obchodné meno spol. INELLIWIN LIMITED namiesto správneho INTELLIWIN LIMITED, výpisom z bankového účtu spol. TORISIANE SK s.r.o, za obdobie od 24.06.2016 do 15.07.2016, rozsudkom ESD zo dňa 21.03.2019 vo veci C-245/18, výstupom 1 z AM L systému banky, výstupom 2 z AM L systému banky, kurzovým lístkom ECB ku dňu predchádzajúcemu dňu podania žaloby, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 10.05.2018, a vyšetrovacím spisom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach - odbor kriminálnej polície ČVS: KRP-120/2- VYS- KE-2016 pre obzvlášť závažný zločin podvodu, z ktorých zistil nižšie uvedený skutkový stav.

12. Súd prvej inštancie po citácii na spor sa vzťahujúcich zákonných ustanovení , , , , , , , , písm. b), , , písm. b), písm. g)ísm. d), ísm. b), , , , a , , a , konštatoval, že Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel k nasledujúcim záverom.

13. Nakoľko žalovaný nesporoval žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý mal konajúci súd navyše preukázaný z vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi, skutkový stav ustálil v súlade s jeho prednesením žalobcom tak, že dňa 01.06.2016 žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu č. DY16036 s čínskym dodávateľom - spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., ktorej predmetom bol nákup surového hodvábu za kúpnu cenu v celkovej výške 212 636,55 USD. Návrh kúpnej zmluvy č. DY16036 bol zo strany čínskeho dodávateľa doručený z emailovej adresy X..U.. Táto emailová adresa bola kontaktnou adresou aj v prípade predchádzajúcej spolupráce. Žalobca návrh kúpnej zmluvy prijal a podpísanú kópiu zaslal čínskemu dodávateľovi emailom zo svojej emailovej adresy Y..O..F. na emailovú adresu lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com>. V súlade s kúpnou zmluvou bol žalobca čínskym dodávateľom požiadaný o zaplatenie zálohy vo výške 30 % kúpnej ceny, čo predstavovalo 60

000 USD. Záloha bola uhradená na účet čínskeho dodávateľa č. XXXXXXXXXXXXX, N.: J., vedený v Nanchong City Commercial Bank, oznámený čínskym dodávateľom. Čínsky dodávateľ emailom zo dňa 15.06.2016 potvrdil prijatie zálohy. Dňa 17.06.2016 bol žalobcovi z emailovej adresy lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com> doručený email, ktorým bol žalobca požiadaný o doplatenie zostatku kúpnej ceny na iný účet ako ten, na ktorý bola poukázaná záloha. Špecifikácia nového čísla účtu, vedeného na meno B. E. Y. U.., X., bola žalobcovi zaslaná v prílohe emailu. Žalobca reagoval na požiadavku realizovať platbu na iný účet emailom zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod, ktorým odmietol realizovať platbu na iný účet a oznámil, že je pripravený platbu vykonať, ale len na účet vedený v Nanchong City Commercial Bank, na ktorý bola poukázaná záloha. V nadväznosti na email zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod. žalobca obdržal odpovede zo dňa 20.06.2016 o 18:40 hod. a o 18:48 hod., ktorými bol požiadaný, aby platbu na účet v Nanchong City Commercial Bank nevykonával z dôvodu prebiehajúceho auditu účtu, ale aby dohodol zmenu účtu príjemcu vo svojej banke. Žalobca bol tiež opätovne požiadaný o doplatenie kúpnej ceny z dôvodu, aby sa predišlo neskorému dodaniu tovaru. Emailom zo dňa 20.06.2016 o 19:54 hod. žalobca znova oznámil osobe komunikujúcej z emailovej adresy X..U. <mailto:lucyliusilks@163.com>, že platbu nie je možné vykonať z dôvodu, že úhrada, ktorá má byť adresovaná spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., môže byť poukázaná len na účet vedený na meno tejto spoločnosti. Na to prišiel email zo dňa 21.06.2016 o 03:27 hod., kde sa uvádzalo, že napokon bude možné realizovať platbu na účet vedený na meno spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., pričom pôjde o účet pobočky v Slovenskej republike, ktorého bližšia špecifikácia bola v prílohe predmetného emailu. Išlo o účet vedený u žalovaného na meno SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Tento účet bol zo strany žalobcu akceptovaný a platba vo výške 152 636,55 USD bola dňa 22.06.2016 poukázaná na účet č. N., vedený u žalovaného. V ten istý deň, t. j. 22.06.2016 o 11:16 hod. žalobca zaslal na emailovú adresu X..U. potvrdenie o úhrade faktúry č. ST-716DY4036 vo výške 152 636,55 USD. Emailom zo dňa 24.06.2016 o 14:25 osoba komunikujúca z emailovej adresy lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com> informovala žalobcu o probléme s pripísaním platby z dôvodu chybne zadanej adresy príjemcu v bankovom príkaze a žiadala žalobcu, aby kontaktoval žalovaného. Dňa 24.06.2016 o 16:57 hod. žalobca na vyššie uvedený email odpovedal a preposlal na email X..U. potvrdenie talianskej banky Unicredit S.p.A., že prevádzaná suma bola dňa 23.06.2016 z účtu žalobcu odpísaná. Dňa 29.06.2016 bol žalobca vo veci doplatenia kúpnej ceny telefonicky kontaktovaný p. X. X., kontaktnou osobou čínskeho dodávateľa, pričom na základe komunikácie a vzájomnej výmeny informácii bolo zistené, že vyššie uvedené emailové správy o zmene účtu a žiadosti realizovať platbu na účet v Slovenskej republike p. X. X. z emailovej adresy X..U. nikdy neodoslala a čínsky dodávateľ doplatok kúpnej ceny neprijal. Žalobca bol zo strany p. X. X. zároveň oboznámený, že z jeho emailovej adresy tQ..O..F. <mailto:torcitura.dolzago@tin.it> bolo zaslané potvrdenie o vykonaní platby so správnymi údajmi, t. j. s údajmi, ktoré korešpondovali s údajmi účtu čínskeho dodávateľa vedenému v Nanchong City Commercial Bank. Toto potvrdenie žalobca nikdy nezasielal. Porovnaním bolo zistené, že údaje na potvrdení boli pozmenené, pričom pozmenené potvrdenie bolo zaslané inou osobou ako konateľom žalobcu p. M. Y., ktorá neoprávnene použila jeho emailovú adresu. Na základe vyššie uvedeného žalobca dňa 22.06.2016 zadal platobný príkaz na úhradu sumy vo výške 152 636,55 USD na účet č. N., vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Dňa 23.06.2016 bola platba z jeho účtu vedeného v Unicredit S.p.A. odpísaná. Hneď, ako sa žalobca o vzniknutej situácii dozvedel, kontaktoval Unicredit S.p.A., ktorá upovedomila žalovaného. V prípade prevodu sumy vo výške 152 636,55 USD nastal nesúlad medzi číslom účtu a príjemcom sumy, ktorá bola pripísaná na účet vedený u žalovaného, ale na iné meno ako meno príjemcu platby. Platba bola realizovaná v prospech príjemcu N. A. IMP. & EXP. CO., LTD., ale pripísaná bola na účet vedený na meno úplne inej osoby, spol. TORISIANE SK s.r.o.

14. Súd prvej inštancie ako základ sporu definoval tzv. „neobvyklú obchodnú operáciu“ v uvedenom skutkovom stave vo vzťahu k povinnosti žalovaného ako banky (tzv. povinnej osoby - ust. / ). Uvedený termín za použitia ust. , , a ust. vyložil tak, že:

- neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod, ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta (ust. / ),

- povinná osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý (ust. ),

- povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu do ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie finančnej spravodajskej jednotke (ust. ),

- povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu, ak hrozí nebezpečie, že jej vykonaním môže byť zmarené alebo podstatne sťažené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, alebo ak ju o to finančná spravodajská jednotka písomne požiada, do prijatia oznámenia od finančnej spravodajskej jednotky, aby neobvyklú obchodnú operáciu vykonala, najviac však 120 hodín; po uplynutí tejto lehoty povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu na základe oznámenia finančnej spravodajskej jednotky, že vec odovzdala orgánom činným v trestnom konaní, najviac však na ďalších 72 hodín. Do doby zdržania neobvyklej obchodnej operácie sa nepočíta sobota a deň pracovného pokoja. O zdržaní neobvyklej obchodnej operácie povinná osoba ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku (ust. ), a

- ak bol platobný príkaz vykonaný podľa jedinečného identifikátora, považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore (ust. ).

15. Súd prvej inštancie vychádzal z prevodného príkazu, ktorý zadával žalobca a kde sa ako adresát predmetnej platby a zároveň majiteľ účtu uvádzala spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Je pravdou, že zadaný IBAN (N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) ako číslo účtu zodpovedal reálnemu majiteľovi čísla účtu, ktorý bol klientom žalovaného (spol. TORISIANE SK s.r.o.), ale z uvedeného prevodného príkazu žalobcu bolo zrejmé, že išlo o iný subjekt ako ten, ktorého žalobca uvádzal ako adresáta a zároveň príjemcu predmetnej finančnej sumy (152 636,55 USD). Z uvedeného bolo zrejmé, že peňažné prostriedky mali byť uhradené spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., pričom len žalovaný mal vedomosť o tom, že účet príjemcu patril spol. TORISIANE SK s.r.o. a nie čínskej spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Zrejmý ekonomický účel pritom podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýval priamo zo zadanej platby s odkazom na poznámku uvedenú v platbe. Táto nezrovnalosť musela byť zrejmá aj napriek tomu, že v rozhodnom období nebol žalovaný povinný kontrolovať meno príjemcu platby. Zároveň v platobnom príkaze uvedený príjemca spoločne s poznámkou jasne dokazovali, že prevod peňažných prostriedkov mal byť vykonaný na úhradu faktúry, pričom príjemcom mala byť čínska spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. a nie spol. TORISIANE SK s.r.o. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že transakcia nemala pre spol. TORISIANE SK s.r.o., žiadny zrejmý ekonomický alebo zákonný účel. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie pochybil pri vyhodnocovaní neobvyklej obchodnej operácie v zmysle ust. Predmetná transakcia vykazovala známky zložitosti od samého začiatku. Suma mala byť pripísaná v prospech spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. Ako vyplývalo z poznámky platby, platba mala byť vykonaná za účelom úhrady faktúry. Bolo teda zrejmé, že platba mala byť realizovaná na účel úhrady faktúry pre čínsku spoločnosť, ktorej však bankový účet nepatril. Zrealizovaná transakcia teda vykazovala známky zložitosti minimálne v tom, že z prevodu vyplývalo, že čínskej spoločnosti uhrádzal žalobca faktúry na účet inej slovenskej spoločnosti. 16. Spoločnosť TORISIANE SK s.r.o., vykázala v roku 2013 obrat vo výške 294 362 eur. Sporná transakcia však bola vykonaná v roku 2016, t. j. takmer tri roky po dosiahnutí uvedeného obratu, pričom v predchádzajúcich dvoch rokoch táto spoločnosť dosiahla obrat 43 630 eur, resp. 0 eur v roku 2015. Pokiaľ by sa aj bral do úvahy obrat spol. TORISIANE SK s.r.o., spred takmer troch rokov pred uskutočnením spornej transakcie, tak jediná operácia, ktorá sa rovnala takmer polovici celkového obratu, ktorý dosiahla spol. TORISIANE SK s.r.o. za posledné tri predchádzajúce roky, zjavne vybočovala z rámca jej bežných obchodov. Uvedené podporoval aj fakt, že išlo o problematickú obchodnú spoločnosť, nikdy nerealizujúcu bankové prevody v tak vysokej výške. Už zo samotného výpisu z účtu - prehľad transakcií od 19.08.2015 do 05.08.2016 bolo zrejmé, že suma vo výške 152 636,55 USD (135 436,16 eur) nebola vôbec štandardným obratom danej spoločnosti. Išlo o sumu vysoko presahujúcu obvyklé transakcie tejto spoločnosti, ktoré boli vo výške niekoľko desiatok eur až po maximálne niekoľko tisíc. Z výpisu z účtu vyplývalo, že doposiaľ najvyššie vklady na účet spol. TORISIANE SK, s.r.o., boli dňa 08. 10. 2015 - bezhotovostný vklad vo výške 66 276 eur (suma 66 000 eur obratom vybraná v hotovosti), dňa 13.10.2015 bezhotovostný vklad vo výške 66 147,84 eura (suma 66 000 eur obratom prevedená na iný účet), dňa 19.10.2015 bezhotovostný vklad vo výške 55 016 eur (obratom suma 57 000 eur prevedená na iný účet) a dňa 10.12.2015 vo výške 55 000 eur (suma 54 900 eur obratom prevedená na iný účet). Všetky tieto väčšie vklady boli uskutočnené zo slovenských bánk (slovenských účtov). Rovnako prevody z účtu spol. TORISIANE SK, s.r.o. (najmä uvedené vyššie) boli uskutočňované na slovenské účty. Následne od začiatku roka 2016 sa až do spornej transakcie uskutočňovali obraty v nízkych hodnotách. Podľa názoru súdu prvej inštancie mala byť takáto transakcia žalovaným vyhodnotená ako neobvyklá a žalovaný mal vykonať potrebné opatrenia na jej zadržanie. V zmysle ust. sa za neobvyklú obchodnú operáciu považuje najmä obchod, ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne

vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta, a ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, s klientom, u ktorého možno predpokladať, že vzhľadom na jeho zamestnanie, postavenie alebo inú charakteristiku nie je alebo nemôže byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, pri ktorom objem finančných prostriedkov, s ktorými klient disponuje, je v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu jeho podnikateľskej činnosti alebo ním deklarovaným majetkovým pomerom. Nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov zjavne vybočoval z rámca určitého obchodu a klient, zjavne nemal zrejmý ekonomický účel a spol. TORISIANE SK s.r.o. nemohla byť vlastníkom potrebných finančných prostriedkov, ktoré boli v zjavnom nepomere k jeho podnikateľskej činnosti a jej majetkovým pomerom. 17. Ustanovenie ukladá banke ako povinnej osobe (žalovanému) povinnosť zadržať neobvyklú obchodnú operáciu, čo však žalovaný nevykonal, pričom minimálne skutočnosť, že sa finančné prostriedky z dôvodu úhrady faktúry čínskej spoločnosti mali pripísať na účet iného, navyše slovenského obchodného subjektu (spol. TORISIANE SK s.r.o.), boli podľa súdu prvej inštancie spôsobilé vyvolať v žalovanom, ak by postupoval s odbornou spôsobilosťou v zmysle zákona o bankách a zákona o platobných službách a v zmysle všeobecnej prevenčnej povinnosti, upravenej v ust. , podozrenie na správnosť predmetného prevodného príkazu. 18. Žalovaný na základe vyššie uvedeného mal vyhodnotiť predmetnú transakciu ako neobvyklú obchodnú operáciu a mal ju v zmysle ust. zadržať. Nakoľko tak žalovaný neurobil, prišlo k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu žalobcu na účet spol. TORISIANE SK s.r.o., na ktorý žalobca predmetné finančné prostriedky posielať nemienil. Z uvedeného dôvodu, najmä s odkazom na ust. a ), je zrejmé, že žalovaný ako povinná osoba bol povinný vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie aj pri vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 1 000 eur bez ohľadu na tvrdenie žalovaného, že nemohol zistiť nesprávnosť prevodného príkazu, nakoľko číslo účtu (IBAN) bolo správne a účet patril existujúcemu klientovi žalovaného (spol. TORISIANE SK s.r.o.), čo vyvracia ust. , v zmysle ktorého síce ak bol platobný príkaz vykonaný podľa jedinečného identifikátora (IBAN), považuje sa však za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore, pričom príjemcom bol iný subjekt (SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD.) ako majiteľ účtu (spol. TORISIANE SK s.r.o.). 19. V danom prípade mal súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného za nedostatočné rozpoznanie rozdielu v adresátovi platby a uvedeným číslom IBAN a okrem iného aj nezvyčajne vysokou výškou finančnej transakcie v prípade majiteľa účtu (spol. TORISIANE SK s.r.o.), za to, že uvedená peňažná transakcia spĺňala pojmové znaky tzv. neobvyklej obchodnej operácie, ktorú mal žalovaný podľa ust. zadržať. Nevykonanie zadržania tejto operácie malo za následok odpísanie predmetnej sumy z účtu žalobcu, čím sa založila zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú vykonaním predmetnej bankovej operácie, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi skutočnú škodu, čím bola založená pasívna legitimácia žalovaného v tomto spore. 20. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie žalobe v rozsahu istiny vyhovel v plnom rozsahu, keďže žalobca preukázal nedostatočné splnenie si zákonných povinností žalovaného ako banky pri realizácii predmetného zadania bankovej transakcie, a preto bol povinný žalobcovi nahradiť ním vyčíslenú škodu v sume 152 636,55 USD, pretože podľa ust. výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene, pričom výška škody predstavovala sumu, ktorá bola zavinením žalovaného nesprávne prevedená na nesprávny účet, v súvislosti s čím žalobcovi vznikla škoda.

21. Súd prvej inštancie mal za to, že správanie sa žalovaného po zrealizovaní predmetného platobného príkazu a pripísania sumy na účet spol. TORISIANE SK s.r.o. nemalo vplyv na vyššie uvedené skutočnosti a zodpovednosť žalovaného, takže konajúci súd v ďalšom už nehodnotil správanie sa žalovaného po zrealizovaní a pri písaní predmetnej platby na účet spol. TORISIANE SK s.r.o. s odkazom na ust. , pretože sa priamo a bezprostredne netýkalo základu predmetu sporu, nakoľko nebolo spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu. 22. Uvedený postup súdu prvej inštancie pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.04.2011, podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu.

Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať, rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Keďže konajúci súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostačujúco objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy ďalšie tvrdenia a skutočnosti uvádzané stranami sporu, ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu, nakoľko tieto skutočnosti by nemali na rozhodnutie žiaden vplyv, preto ich ani v napadnutom rozsudku nehodnotil. 23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci samej, priznal podľa ust. v plnej výške nárok na náhradu trov konania. 24. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti napadnutému rozsudku z nasledovných odvolacích dôvodov: (a) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ); a (b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ). 25. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok 1/ zmenil tak, že žalobu zamietne v plnom rozsahu a žalovanému prizná náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške alebo zrušil alebo 2/ napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 26. Napadnutý rozsudok konštatoval zodpovednosť žalovaného za škodu. Základnými právnymi predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú (1) porušenie právnej povinnosti, (2) vznik škody a (3) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. 27. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný mal porušiť právnu povinnosť údajným nedodržaním o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (ďalej „“), keď podľa názoru konajúceho súdu mal žalovaný zadržať predmetnú transakciu. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť. Už vôbec sa však ďalej nezaoberal splnením ďalších predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. 28. Žalovaný odmietal, že by porušil akúkoľvek právnu povinnosť, pričom v napadnutom rozsudku absentovalo aj preukázanie ďalších obligatórnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. 29. Mal za to, že napadnutý rozsudok posudzoval finančnú transakciu, do ktorej bolo zapojených viacero subjektov, vytvárajúcich určitú reťaz finančných tokov. Išlo pritom o nasledovné subjekty: (i) žalobcu, ktorý zadával príslušný platobný príkaz vo svojej talianskej banke Unicredit S.p.A.; (ii) taliansku banku Unicredit S.p.A., ktorá posudzovala a procesovala predmetný platobný príkaz; (iii) žalovaného, ako banku príjemcu predmetnej platby; (iv) a príjemcu predmetnej platby. 30. Žalovaný zdôraznil, že iba komplexné právne posúdenie skúmanej transakcie - z hľadiska ako poznatkov, ktoré jednotlivé subjekty v danom čase mali (alebo mali mať), tak aj príslušných povinností, ktoré im právne predpisy ukladali, umožňuje správne a zákonne vyhodnotiť otázku pasívnej vecnej legitimácie a znášania zodpovednosti za vzniknutý výsledok. 31. Uvedené platí o to viac, že v skúmanej schéme jednoznačne absentoval akýkoľvek priamy právny vzťah medzi žalobcom (ako platiteľom) a žalovaným (ako bankou príjemcu platby). Žalobca a žalovaný spolu nikdy neuzatvorili žiadnu zmluvu ani akýkoľvek iný právny úkon, z ktorého by bolo možné odvodzovať akékoľvek interpartes práva a povinnosti, v zmysle ktorých by sa mali správať. Žalovaný nemal a nemohol mať akékoľvek informácie o subjekte žalobcu ako takom (tzn. o aký subjekt práva presne ide, akej podnikateľskej činnosti sa venuje, s akými obchodnými partermi spolupracuje, aké zmluvy s akým obsahom so svojimi zmluvnými partnermi uzatvára). Žalovaný v celej skúmanej schéme figuroval ako banka príjemcu platby, ktorá si vykonávala svoje zákonné povinnosti a úlohy ako finančná (a platobná inštitúcia). Bolo pritom zrejmé, že v danom prípade prišlo k určitému podvodnému konaniu zo strany tretej osoby, ktorá vylákala prostriedky od žalobcu bez právneho dôvodu. Pre posúdenie znášania právnej a ekonomickej zodpovednosti však v takomto smere muselo byť bez ďalšieho posúdené správanie všetkých zúčastnených subjektov, miera ich zavinenia, obozretnosti a prudentnosti - a to v kontexte informácií ktoré mohli a mali mať k dispozícii, tak aj v rovine plnenia ich konkrétnych povinností, ktoré vzhľadom na ich úlohu v danej finančnej transakcii mohli plniť. Jedine tak možno dospieť k

spravodlivému a zákonnému záveru o pasívnej vecnej legitimácií (t. j. kto je právne zodpovedný za tvrdený úbytok finančných prostriedkov na strane žalobcu). Ani príslušný predpis v oblasti platobného styku ani nijak nezakladal žiadne práva ani povinnosti medzi platiteľom (žalobca) a bankou príjemcu (žalovaný). 32. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok nezohľadňoval zásadné skutočnosti, týkajúce sa skutkového stavu, ktorý bol medzi stranami posudzovaný. Žalovaný mal jednoznačne za to, že z dôvodu absencie splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu nebola založená jeho povinnosť nahradiť údajnú škodu žalobcovi. Ak by sa však hypoteticky pripustila existencia určitého pochybenia žalovaného, napadnutý rozsudok vôbec nereflektoval rozdelenie zodpovednosti v rámci všetkých zúčastnených aktérov pri predmetnej transakcie - žalobcu, talianskej banky žalobcu Unicredit S.p.A. a až následne žalovaného. Skúmanie zodpovednosti jednotlivých subjektov pritom bolo aj v prípade vnímania existencie škody povinnosťou prvoinštančného súdu. 33. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý je rovnako ako žalovaný nositeľom právnych povinností, konkrétne všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorú upravuje ustanovenie , z ktorého vyplýva, že „každý je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“. 34. Z výpovedí žalobcu, ako aj z e-mailovej komunikácie predloženej žalobcom medzi žalobcom a osobou vydávajúcou sa za čínskeho dodávateľa hodvábu, spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. vyplývalo, že žalobca mal k dispozícii množstvo informácií, ktoré v ňom mali vyvolať závažné pochybnosti a ktoré boli priamymi indíciami poukazujúcimi na skutočnosť, že komunikoval s neoprávnenou osobou, ktorá sa snažila docieliť, aby žalobca zrealizoval prevod časti fakturovanej sumy vo výške 152 636,55 USD v prospech účtu, ktorý mu táto neoprávnená osoba v tejto e-mailovej komunikácii poskytla a ktorý v skutočnosti nepatril čínskemu dodávateľovi hodvábu. Žalobcovi ako podnikateľovi, ktorý dlhodobo obchodoval nielen s týmto čínskym dodávateľom, ale aj s inými podnikateľskými subjektami a mal určitý rozsah poznatkov a skúseností obchodného a ekonomického charakteru mal byť podozrivý už len samotný dôvod nemožnosti zrealizovať platbu druhej časti faktúry v prospech účtu čínskeho dodávateľa, vedeného čínskou bankou, v prospech ktorého zaplatil aj prvú časť fakturovanej sumy, a to „prebiehajúci interný audit tohto účtu, ktorý znemožňuje prijímať v prospech tohto účtu akúkoľvek platbu". Právny poriadok nepozná taký právny inštitút, na základe ktorého by banka prestala prijímať prichádzajúce platby v prospech účtu vedeného bankou z dôvodu akéhosi prebiehajúceho interného auditu na strane majiteľa tohto účtu. Javilo sa ako vysoko neštandardné, aby čínsky dodávateľ, ktorý obchodoval s hodvábom aj na európskom trhu si zablokoval účet, ktorý používal na svoju podnikateľskú činnosť a tým by spôsobil, že platby prichádzajúce v prospech tohto účtu od rôznych odberateľov by nemohli byť v prospech tohto účtu pripísané a boli by vrátené späť odberateľom.

35. Žalobca najskôr odmietol zrealizovať platbu druhej časti faktúry v prospech iného účtu vedeného čínskou bankou, ktorého majiteľom účtu bola osoba odlišná od čínskeho dodávateľa, a to spol. XIAMEN HANGXIN TECHNOLOGY CO., LTD, následne na to už ale nemal problém zrealizovať platbu v prospech účtu vedeného slovenskou bankou, pričom mu stačil iba súhlas od komunikujúcej (neoprávnenej) osoby, že môže v platobnom príkaze ako príjemcu platby uviesť čínskeho dodávateľa, pričom táto osoba ako dôvod uviedla, že čínsky dodávateľ si zriadil svoju pobočku na území Slovenska, a teda z tohto dôvodu požaduje, aby druhá časť faktúry bola uhradená v prospech účtu vedeného slovenskou bankou. Žalobca však kúpnu zmluvu č. DY16036 uzatvoril s čínskym dodávateľom hodvábu, spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., so sídlom No. 52 YONGFENGROAD, GAOXINGQU, CHENGDU, Čína a nie s pobočkou tohto čínskeho dodávateľa, podnikajúcou na území Slovenska. Už len z tejto skutočnosti malo byť žalobcovi zrejmé, že pobočka čínskeho dodávateľa podnikajúca na území Slovenska, ktorá predmetnú kúpnu zmluvu so žalobcom neuzatvorila, ktorá nevystavila faktúru a ktorá neprijala prvú časť fakturovanej sumy, 30% zálohy z kúpnej ceny vo výške 60 000 USD nebola oprávnená prijať druhú časť fakturovanej sumy vo výške 152 636,55 USD, ktorá bola fakturovaná čínskou spoločnosťou so sídlom v Číne. 36. Žalobca mal k dispozícii celé množstvo informácií a indícií, ktoré poukazovali na absolútnu neštandardnosť tejto platby. Zároveň však pri vynaložení minimálneho úsilia, ktoré bolo od neho ako od podnikateľa a starostlivého hospodára možné a spravodlivé očakávať a požadovať, si mohol tieto informácie jednoducho preveriť priamo u čínskeho dodávateľa (zmluvného partnera), a to úplne jednoducho - či už prostredníctvom telefonického spojenia, alebo cez čínsku chatovaciu aplikáciu, ktorú v tom čase žalobca bežne používal v komunikácii s čínskym dodávateľom, ako to aj vyplynulo z výpovede žalobcu prednesenej na ústnom pojednávaní. Informáciu o zriadení pobočky čínskeho dodávateľa na území Slovenska si mohol v priebehu niekoľkých minút preveriť aj z nezávislých a

verejne dostupných zdrojov, napríklad z webovej stránky čínského dodávateľa, alebo zo slovenského elektronického obchodného registra, do ktorého sa zapisujú podniky zahraničných právnických osôb podnikajúcich na území Slovenska, dostupného pomocou verejnej internetovej siete, navyše dostupný aj v anglickom jazyku. Úplné jednoduché preverenie tejto skutočnosti by mu odhalilo, že čínsky zmluvný partner na Slovensku žiadnu organizačnú zložku registrovanú nemal. 37. Žalobca však neurobil žiadne z vyššie uvedených preventívnych opatrení, predstavujúcich iba bežné a jednoduché preverovacie úkony, ktoré bolo možné očakávať od akéhokoľvek prudentného podnikateľa. Naopak, uspokojil sa len s tým, že do platobného príkazu, ktorý predložil svojej banke uviedol ako príjemcu platby čínskeho dodávateľa, spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., čo považoval za dostatočnú záruku toho, že platba bude aj pripísaná v prospech tohto príjemcu platby, pričom sa pri platbe, ktorá dosahovala výšku 152 636,55 USD vôbec nesprával obozretne, napriek tomu, že túto platbu sám považoval za platbu, ktorá predstavuje značne vysoký objem finančných prostriedkov. Práve naopak, správanie žalobcu možno označiť za výsostne hrubo nedbanlivostné. 38. Z vyššie uvedeného správania sa žalobcu jednoznačne vyplývalo, že žalobca si nepočínal tak, ako by si akýkoľvek starostlivý hospodár počínať mal, tak, aby nedošlo k poškodeniu jeho majetku. Možno jednoznačne konštatovať, že si svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť nesplnil tak, ako to od každého právneho subjektu vyžaduje . Tieto skutočnosti však súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil a nezohľadnil pri rozhodovaní vo veci samej, hoci to bolo jeho povinnosťou.

39. Žalovaný poukázal na právne povinnosti a správanie sa ďalšieho subjektu, zapojeného do predmetnej transakcie, ktorý umožnil vykonanie predmetnej platby - talianskej banky žalobcu Unicredit S.p.A. Tá vystupovala v pozícii banky platiteľa a umožnila žalobcovi ako platiteľovi zrealizovať platobný príkaz a poukázať tak predmetnú platbu v prospech účtu príjemcu platby vedeného slovenskou bankou (žalovaným). Banka žalobcu mala pri prevzatí platobného príkazu žalobcu k dispozícii určité množstvo informácií o zamýšľanej obchodnej operácii, ako aj o žalobcovi - platiteľovi, ktorý bol jej klientom, pričom pri uskutočňovaní tohto bankového obchodu bola aj v priamom kontakte s platiteľom. Banka žalobcu bola pri vykonávaní tohto bankového obchodu rovnako povinná dodržiavať všetky povinnosti, ktoré jej ukladala legislatíva v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, t. j. bola povinná vychádzať zo zásady „Poznaj svojho klienta" a rovnako posudzovať a vyhodnocovať predmetnú platobnú operáciu z pohľadu jej možnej neobvyklosti - aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nikdy predtým neplatil časť fakturovanej sumy v prospech čínskeho dodávateľa, ktorý mal účet vedený na Slovensku. 40. Banka žalobcu rovnako ako žalobca nevyhodnotila túto skutočnosť ako neobvyklú, pričom túto skutočnosť mala možnosť preveriť tým, že by vyžiadala od žalobcu vysvetlenie tejto skutočnosti a poskytnutie ďalších informácií, ktoré by túto skutočnosť objasnili a ktoré si mohla overiť vo verejne dostupných registroch na príslušných internetových stránkach, avšak sama to neurobila, hoci aj banka žalobcu bola povinná konať s odbornou starostlivosťou a konať spôsobom, ktorý zmierňuje alebo minimalizuje riziká. Talianska banka žalobcu len stroho vychádzala zo skutočnosti, že za správnosť, pravdivosť a úplnosť informácií uvedených žalobcom ako platiteľom v platobnom príkaze zodpovedá platiteľ a platiteľ si mal pravdivosť a správnosť týchto informácií overiť u svojho obchodného partnera, s ktorým bol v zmluvnom vzťahu. Vychádzala teda z princípu delenej zodpovednosti, na základe ktorého banka platiteľa zodpovedala za správnosť vykonania platobného príkazu v súlade s platobnými údajmi uvedenými platiteľom v platobnom príkaze, nie za správnosť, úplnosť a pravdivosť týchto údajov. Banke žalobcu očividne stačilo len preverenie účelu platby, ktorým bola platba druhej časti fakturovanej sumy na základe faktúry vystavenej čínskym dodávateľom a skutočnosť, že sa v platbe nachádzalo označenie príjemcu platby, ktoré zodpovedalo čínskemu dodávateľovi uvedenému na faktúre. Banka žalobcu nepreverovala ani pravosť faktúry, ani pravosť a pravdivosť platobných inštrukcií, ktoré poskytla osoba vydávajúca sa za čínskeho dodávateľa, pretože zrejme v danej situácii vyhodnotila, že preverovanie týchto skutočností ide nad rámec jej zákonných povinností, že v danej situácii neexistoval na jej strane zákonný dôvod, aby prevzala na seba celú zodpovednosť, teda aj zodpovednosť, ktorej nositeľom bol žalobca ako podnikateľský subjekt, za to, že platba bude pripísaná v prospech zamýšľaného príjemcu platby, ktorého žalobca určil iba menom príjemcu platby, pričom však uviedol jedinečný identifikátor, na základe ktorého sa mala platba vykonať, a tým bolo číslo účtu príjemcu platby vo formáte IBAN, t. j. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného žalovaným.

41. Žalovaný týmto poukázal na skutočnosť, že platiteľ, teda ten, kto dával svojej banke, ktorá vedie jeho účet platobný príkaz na odpísanie peňažných prostriedkov z účtu platiteľa a na ich poukázanie v prospech účtu príjemcu platby bol nositeľom právnej zodpovedností za správnosť, úplnosť a pravdivosť

údajov, ktoré uvedie vo svojom platobnom príkaze. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť a nemôže ju prenášať na ostatné banky, ktoré boli zúčastnené na predmetnom prevode, pretože jedine on mal v rukách účinné nástroje na to, ako si pravdivosť, úplnosť a správnosť týchto údajov overiť u toho, kto mu tieto údaje poskytol, teda u príjemcu platby, s ktorým bol platiteľ v zmluvnom vzťahu. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, nevyhodnotil ich a nezohľadnil pri rozhodovaní vo veci samej, hoci tieto skutočnosti mali a museli byť predmetom jeho posúdenia. 42. Na druhej strane (oproti vyššie analyzovaným subjektom), žalovaný ako banka príjemcu platby mal pri pripísaní platby v prospech účtu príjemcu platby len veľmi málo informácií o prichádzajúcej platbe a nemohol vedieť, že poukázaniu tejto platby predchádzala podvodná komunikácia ohľadom zmeny pôvodného čísla účtu príjemcu tejto platby, v dôsledku ktorej žalobca túto platbu zrealizoval. Žalovaný automaticky denne pripisuje v prospech účtov príjemcov platieb tisícky prichádzajúcich platieb, ktoré síce podliehajú pravidelnému monitorovaniu, avšak ide o automatický monitorovací systém, ktorého kritériá sú nastavené na odhaľovanie neobvyklých obchodných operácií a ktoré zodpovedali rozsahu znalostí a vedomostí žalovaného o tom, čo bolo možné v danom čase (jún 2016) považovať za neobvyklú obchodnú operáciu a rozsahu jeho právnych povinností, ktoré žalovanému v tom čase ukladal jednak o platobných službách (ďalej len „“) a . 43. Automatický monitorovací systém, ktorý v čase pripísania platby v prospech, účtu príjemcu platby používal žalovaný na vyhodnocovanie neobvyklých obchodných operácií a ktorý plne zodpovedal požiadavkám zákona a aplikovateľnej EU legislatívy, bol postavený na nižšie uvedených kritériách monitorovania prichádzajúcich platieb, po vyhodnotení ktorých, ak boli zachytené znaky neobvyklosti prichádzajúcej platby, tento systém vygeneroval tzv. ALERT, upozornenie pre banku príjemcu platby, že platba nesie znaky neobvyklej obchodnej operácie, čo následne znamenalo, že predmetná platba bola pozdržaná a nebola pripísaná v prospech účtu príjemcu platby: -kategorizácia osoby, ktorá vykonáva platobnú operáciu (právnická osoba, fyzická osoba, sankcionovaný subjekt), -kategorizácia banky, ktorá vykonáva platobnú operáciu (banka so sídlom v EÚ, v tretej krajine, rizikovej, zakázanej krajine), -kategorizácia osoby, v prospech ktorej sa vykonáva platobná operácia (právnická osoba, fyzická osoba, sankcionovaný subjekt), -typ platobného účtu, v prospech ktorého má byť platba pripísaná (osobný účet, podnikateľský účet, atď.), -využívanie platobného účtu majiteľom tohto účtu (nevyužívaný (bezobratový), príležitostne využívaný, štandardne využívaný, atď.), -charakter platobnej operácie, či ide o platbu prichádzajúcu z členskej krajiny EÚ, z tretích krajín, z rizikových krajín alebo zakázaných krajín, -charakter platobnej operácie z pohľadu jej zložitosti, -či je platobná operácia v súlade s predmetom činnosti príjemcu platby alebo v súlade s účelom, na ktorý príjemca platby tento účet využíva, -objem platobnej operácie.

44. Automatický monitorovací systém, ktorý žalobca používal na monitorovanie transakcií zabezpečoval plnenie zákonných povinností žalovaného uvedených v zákona spočívajúcich vo vykonávaní priebežného monitorovania obchodného vzťahu, vrátane preskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody boli v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho podnikateľskom profile a prehľade možných rizík spojených s klientom, a v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu, zisťovaní pôvodu finančných prostriedkov, atď. 45. Jedno z prípadných kritérií, ktoré by podľa napadnutého rozsudku malo detegovať, že sa jednalo o neobvyklú obchodnú operáciu, mal údajne byť názov, resp. meno príjemcu platby uvedený platiteľom v platobnom príkaze, ktorý sa nezhodoval s menom majiteľa účtu (príjemcu platby), ktoré evidovala banka príjemcu vo svojom systéme (ktorý bol však podľa žalovaného nesprávny). Konajúcemu súdu prvej inštancie sa náležíte osvedčilo, že toto kritérium však nebolo a nemuselo byť v predmetnom čase (jún 2016) nastavené v automatickom monitorovacím systéme žalovaného ako vyhodnocovacie kritérium, a to z nasledovných dôvodov: a) žiaden z vtedy platných a účinných právnych predpisov slovenského alebo európskeho práva neukladal žiadnej banke (ani banke platiteľa, ani banke príjemcu platby) túto skutočnosť skúmať a overovať, či sa meno príjemcu platby uvedené v platobnom príkaze zhoduje s menom príjemcu platby, ktoré eviduje banka príjemcu platby (túto skutočnosť potvrdila vo svojom stanovisku zo dňa 4.12.2017

aj Národná banka Slovenska, prostredníctvom ktorého poskytla vyjadrenie k sťažnosti žalobcu, ktoré jej adresoval). b) vtedy platná smernica EÚ 2007/64/ES o platobných službách na vnútornom trhu (tzv. smernica PSD1), ktorá bola implementovaná do vo vtedy platnom a účinnom znení reflektovala jav, ktorý sa bežne vyskytoval pri poskytovaní platobných služieb, a to rozpor medzi údajom o mene príjemcu platby, ktorý platiteľ uviedol do svojho platobného príkazu s menom príjemcu platby, ktoré vo svojom systéme evidovala banka príjemcu tejto platby; tento rozpor v záujme efektívneho a rýchleho poskytovania a vykonávania platobných služieb a najmä bezproblémového pripisovania platieb v prospech účtov príjemcov platieb vyriešila prostredníctvom zákonnej normy nachádzajúcej sa v , v zmysle ktorej, ak bol platobný príkaz vykonaný podľa jedinečného identifikátora (ktorým sa rozumie jedinečné číslo platobného účtu príjemcu platby vo formáte IBAN), považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v tomto jedinečnom identifikátore. Inými slovami povedané, príkaz sa považoval za správne vykonaný v prospech toho príjemcu platby, ktorému patrí jedinečný identifikátor, t. j. jedinečné číslo platobného účtu, pričom sa na príjemcu platby uvedeného v platobnom príkaze platiteľom neprihliadalo a teda takýto platobný príkaz nemohol byť považovaný za nesprávne vykonaný, ak bol vykonaný v prospech čísla účtu príjemcu platby, ktorý uviedol platiteľ vo svojom platobnom príkaze. Tento názor podporuje aj znenie ustanovenia , v zmysle ktorého ak používateľ platobných služieb (teda žalobca) poskytne doplňujúce informácie k informáciám uvedených v druhom bode a , poskytovateľ platobných služieb (žalovaný) je zodpovedný iba za vykonanie platobnej operácie podľa jedinečného identifikátora poskytnutého používateľom platobných služieb (t. j. podľa čísla účtu príjemcu platby) a nenesie zodpovednosť podľa za doplňujúce informácie. Uvedené znamená, že pokiaľ žalobca poskytol okrem čísla účtu príjemcu, v prospech ktorého mala byť platba pripísaná aj meno príjemcu tejto platby, ktoré sa považovalo za doplňujúcu informáciu, žalovaný bol zodpovedný iba za vykonanie platobnej operácie podľa čísla účtu príjemcu platby a nenesie zodpovednosť za doplňujúce informácie, poskytnuté žalobcom. c) v obchodnom styku je obvyklé, že príjemcovia platieb prijímajú platby v prospech svojho účtu, pričom nemusia byť konečnými príjemcami týchto platieb, môžu vystupovať v pozícii sprostredkovateľa tejto platby alebo subjektu, ktorý je oprávnený obstarať prijatie platby v prospech iného príjemcu platby a pod. 46. V prípade platby prichádzajúcej od podnikateľského subjektu usadeného v Európskej únii (Taliansko), t. j. od žalobcu v prospech podnikateľského účtu tuzemskej právnickej osoby (príjemcu platby) vedeného žalovaným preto takáto platba nebola automatickým monitorovacím systémom žalovaného vyhodnotená ako neobvyklá obchodná operácia, a to z nasledovných dôvodov: a) príjemca platby bol pri uzatvorení obchodného vzťahu so žalovaným riadne identifikovaný v rozsahu, ktorý od žalovaného požadoval jednak o bankách (ďalej len „“) a aj v znení platnom a účinnom v čase pripísania platby, konkrétne ustanovenie a ustanovenie zákona. Žalovaný vtedy identifikoval aj konečného užívateľa výhod, pričom žalovaný si tieto informácie aj náležíte overil v zmysle a zákona a teda nemal pochybnosti o ich pravdivosti a úplnosti; b) podnikateľský účet príjemcu platby bol v čase pripísania predmetnej platby používaný podnikateľom vykonávanie platieb nepretržite od jeho založenia, t. j. od roku 2013 (nešlo teda o bezobratový účet na ktorom by sa príležitostne objavila nejaká transakcia, alebo o účet, ktorý by určitú dobu využívaný nebol a následne by sa začal využívať) a bol využívaný za účelom prijímania platieb od rôznym podnikateľských subjektov a za účelom vykonávania platieb iným podnikateľským subjektom; c) objem prichádzajúcej platby vzhľadom na skutočnosť, že príjemca platby bol podnikateľským subjektom ktorému bolo udelené povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, nebol nezvyčajne vysoký (žalovaný vychádzal z bežnej podnikateľskej praxe a z informácii, ktoré mal k dispozícii aj od iných podnikateľov s obdobným predmetom podnikania aký mal príjemca platby, že podnikateľ môže zvýšiť objem svojej podnikateľskej činnosti, môže získať novú zákazku vo objeme väčšom, v akom mal zákazky v predchádzajúcom období, pričom tento jav nie je ničím neobvyklý, naopak je v podnikateľskej praxi úplne bežný); d) prichádzajúca platba nebola zložitou platobnou operáciou, naopak bola štandardnou platbou vykonanou na základe jednotlivého platobného príkazu na úhradu z platobného účtu vedeného bankou platiteľa usadenou v Európskej únii, ktorej legislatíva v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti bola totožná s legislatívou, ktorou bol viazaný žalovaný, pričom bola poukázaná v prospech štandardného podnikateľského platobného účtu slovenského právneho subjektu, ktorý žalovaný zriadil

a viedol v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a pri zriadení ktorého si splnil všetky svoje právne povinnosti, ktoré mu ukladal a . 47. Žalovaný zdôraznil, že národné autority, v ktorých kompetencii je vykonávať dohľad nad dodržiavaním legislatívy v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany pred financovaním terorizmu - Národná banka Slovenska a Finančná spravodajská jednotka - pravidelne kontrolujú automatický monitorovací systém žalovaného a nikdy nevydali rozhodnutie, ktorým by dospeli k záveru, že tento monitorovací systém žalovaného bol nesprávne nastavený na monitorovanie a zachytávanie neobvyklých obchodných operácií, že nefungoval správne, alebo že vykazoval iné nedostatky. 48. Nebolo možné a ani spravodlivé od žalovaného požadovať, aby každú jednu platbu (i) prichádzajúcu z platobného účtu vedeného renomovanou európskou bankou, ktorou talianska banka Unicredit S.p.A. nepochybne je, (ii) poukázanú platiteľom, ktorý nebol vedený na sankčných zoznamoch, (iii) ktorej objem dosahoval výšku 152 636,55 USD, (iv) ktorá bola smerovaná na platobný súčet slovenského právneho subjektu, založeného podľa slovenského právneho poriadku, ktorého spoločníkmi, štatutárnymi zástupcami a konečnými užívateľmi výhod boli slovenské fyzické osoby, ktoré neboli vedené na sankčných zoznamoch, ani iných black listoch žalovaného, ktorých totožnosť bola riadne preukázaná a žalovanýmh overená, podrobil detailnému preskúmavaniu, aby pri nej opätovne identifikoval klienta, konečného užívateľa výhod a túto identifikáciu overoval a požadoval ďalšie informácie týkajúce sa ekonomického charakteru alebo účelu prichádzajúcej platby, keďže to ani objektívne nebolo možné, pretože prichádzajúce platby sú bezhotovostne pripisované v prospech účtu príjemcov platieb bez ich fyzickej prítomnosti. 49. Vyššie uvedený postup by si vyžadoval od žalovaného, aby pri každej prichádzajúcej platbe spĺňajúcej vyššie uvedené kritériá, ktorá musí byť žalovaným v zmysle ustanovenia pripísaná v prospech účtu príjemcu platby v ten istý pracovný deň, v akom bola táto platba pripísaná v prospech účtu žalovaného vykonal napríklad nasledovné úkony: ešte v ten deň kontaktoval príjemcu platby, vyzval ho, aby sa buď osobne dostavil do banky na identifikáciu, alebo aby sa identifikoval na diaľku, aby predložil relevantné doklady, ktoré preukazujú jeho právo prijať platbu, ktorá mala byť pripísaná v prospech jeho účtu, pričom pokiaľ by aj žalovaný toto všetko vykonal, nemuselo to znamenať, že príjemca platby bude reagovať na jeho výzvu okamžite a že sa mu podarí v priebehu jedného dňa predložiť všetky doklady požadované žalovaným. 50. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané a ustálené, že o neobvyklosti predmetnej platby sa žalovaný dozvedel až 01.07.2016, keď mu táto skutočnosť bola oznámená žalobcom prostredníctvom banky žalobcu a keď bolo žalovanému predložené žalobcom podané trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu podvodu, pričom najbližší nasledujúci pracovný deň po oznámení tejto skutočnosti, t. j. bez zbytočného odkladu (04.07.2016) žalovaný ohlásil túto platobnú operáciu ako neobvyklú obchodnú operáciu Finančnej spravodajskej jednotke, čo bolo aj žalovaným preukázané. Finančná spravodajská jednotka následne nezačala voči žalovanému šetrenie alebo konanie vo veci neskorého ohlásenia tejto neobvyklej obchodnej operácie, nakoľko ani ona sa nedomnievala, že by bol žalovaný povinný túto platobnú operáciu vyhodnotiť ako neobvyklú už dňa 24.06.2016. Pritom Finančná spravodajská jednotka má zo zákona povinnosť aj bez podnetu tretej osoby začať konať, ak by na základe doručeného hlásenia žalovaného o neobvyklej obchodnej operácii dospela k záveru, že žalovaný porušil ustanovenia , a zákona. 51. Posúdenie správnosti postupu žalovaného pri vyhodnocovaní určitej platobnej operácie ako neobvyklej vzhľadom na všetky okolnosti daného konkrétneho prípadu, vzhľadom na rozsah informácií o tejto platobnej operácii, ako aj o príjemcovi tejto platobnej operácie, ktoré mal žalovaný v čase vykonania tejto platobnej operácie k dispozícii a vzhľadom aj na okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré žalovaný uviedol v tomto odvolaní prináleží primárne príslušným národným autoritám (NBS a FSJ), do kompetencie ktorých patrí posudzovanie tejto otázky. Navyše, ak by mal žalovaný blokovať každú prichádzajúcu platbu, ktorá spĺňala vyššie uvedené kritériá z dôvodu, že sa žalovanému nepodarilo splniť povinnosti uvedené v najmä v a zákona, žalovaný by sa vystavil riziku, že týmto konaním spôsobí mnohým podnikateľským subjektom škody obrovského rozsahu, nakoľko by narušil cash flow týchto podnikateľských subjektov a u mnohých by spôsobil platobnú neschopnosť spočívajúcu v nemožnosti uhrádzať svoje splatné peňažné záväzky vo vzťahu k ich dodávateľom alebo obchodným partnerom, pričom škody, ktoré by im týmto vznikli, by si tieto subjekty uplatňovali voči žalovanému. Žalovaný by týmto postupom porušil aj ustanovenia , písm. a) a b) , ktoré žalovanému ukladajú povinnosť konať spôsobom, ktorý zohľadňuje a zmierňuje riziká spojené s podnikaním žalovaného a ktorý nepoškodzuje záujmy ostatných klientov - vkladateľov, ktorých vklady banka spravuje z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a ekonomickú

situáciu banky a pobočky zahraničnej banky alebo bezpečné fungovanie bankového systému porušením zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 52. Žalovaný v konaní pre súdom prvej inštancie opakovane poukazoval aj na rozsudok Obvodního soudu pro Prahu 4, sp. zn. , ktorým konajúci súd rozsudkom zo dňa 25.07.2018 rozhodol o odmietnutí žaloby žalobcu vo veci vyplatenia finančnej sumy predstavujúcej vzniknutú škodu žalobcovi žalovaným za údajné nedodržanie povinností v oblasti prania špinavých peňazí. V tomto prejednávanom prípade sa tiež jednalo o platbu zrealizovanú žalobcom na základe podvodnej faktúry, v ktorej neoprávnená osoba zmenila údaje o bankovom účte žalobcovho dodávateľa na údaje, ktoré patrili osobe, ktorá sa vydávala za žalobcovho dodávateľa. V ods. 29 odôvodnenia tohto rozsudku obvodní soud okrem iného uviedol, že od žalovaného nie je možné spravodlivo požadovať, aby každého svojho klienta podroboval zložitej a hĺbkovej previerke. A pokiaľ išlo o sporné transakcie pripísané v prospech účtu vedeného žalovaným, ktoré systém vnútornej kontroly žalovaného nevyhodnotil ako podozrivé, mal súd za to, že neboli týmto porušené žiadne zákonné povinnosti žalovaného stanovené českým zákonom. Tieto sporné transakcie boli aj predmetom detailného šetrenia, ktoré uskutočnila príslušná česká národná autorita a tá v konaní žalovaného rovnako nezistila žiadne porušenie zákona. Súd v tomto konaní dospel k záveru, že nezistil príčinnú súvislosti medzi konaní žalovaného a vznikom škody. 53. Analogicky podľa vyššie uvedeného odôvodnenia rozsudku českého súdu mal aj konajúci súd prvej inštancie viesť svoju úvahu o tom, či bolo od žalovaného spravodlivé požadovať, aby každú prichádzajúcu platbu totožnú alebo podobnú platbe žalobcu, ktorú nezachytil systém vnútornej kontroly žalovaného, nakoľko nespĺňala vopred nastavené kritériá neobvyklosti, podroboval detailnej kontrole, či posúdenie správnosti vyhodnotenia tejto prichádzajúcej platby žalovaným ako obvyklej v čase jej pripísania prináleží súdu prvej inštancie a či by sa nemalo zohľadniť aj zavinenie samotného žalobcu, ktorý tým, že nekonal obozretne a „naletel podvodníkovi“ vlastne svojim konaním škodu spôsobil a že k predmetnej škode by vlastne vôbec nebolo prišlo, keby podvodník neposlal žalobcovi falošnú platobnú inštrukciu. 54. Napadnutý rozsudok podľa žalovaného vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočívalo v kombinácii nasledovných skutočností: (i) prvoinštančný súd použil nesprávne právne normy, ktoré nemali byť na predmetnú situáciu vôbec aplikované; (ii) prvoinštančný súd vôbec nepoužil iné relevantné právne normy, ktoré mali a museli byť na predmetnú situáciu aplikované; (iii) prvoinštančný súd síce správne identifikoval niektoré relevantné právne normy, avšak ich obsah nesprávne interpretoval a nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. 55. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval jednotlivé právne normy zákona, upravujúce právne povinnosti žalovaného, nakoľko napadnutý rozsudok odôvodnil právnymi normami, ktoré boli platné v súčasnosti a nie právnymi normami, ktoré boli platné a účinné v čase pripísania prichádzajúcej platby, t. j. 24.6.2016. Išlo o právne normy citované v bode 29. až 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré v čase pripísania predmetnej platby v prospech účtu príjemcu platby neboli v takom znení, v akom ich citoval a uvádzal konajúci súd vo napadnutom rozsudku. Plnenie, resp. nesplnenie právnych povinností žalovaného bolo potrebné posudzovať podľa právnych noriem platných v čase pripísania predmetnej spornej platby. 56. Žalovaný napr. v čase pripísania platby nemal taký rozsah právnej povinnosti, aký sa v súčasnosti uvádza v znení ustanovenia zákona, t. j. nebol povinný pri identifikácii konečného užívateľa výhod overiť informácie týkajúce sa jeho identifikácie ešte z ďalšieho dôveryhodného zdroja, okrem verejne dostupných údajov získaných z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci. 57. Konajúci súd ďalej absolútne nesprávne aplikoval aj právnu normu uvedenú v zákona, podlá ktorej je žalovaný povinný vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie aj pri vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 2.000 eur (toto bola suma stanovená zákonom platná v čase pripísania platby a nie 1.000 eur ako uviedol súd v odôvodnení napadnutého rozsudku). Konajúci súd absolútne opomenul tú skutočnosť, že ustanovenie zákona sa aplikuje len potiaľ, pokiaľ nejde o prípad podľa odseku 2 (). V každom prípade toto ustanovenie bolo možné aplikovať iba v prípade, ak bol klient fyzicky prítomný pri vykonávaní predmetného obchodu, alebo ak bolo možné jeho totožnosť overiť na diaľku, teda pomocou technických prostriedkov tak, ako to predpokladá . 58. Súd prvej inštancie bol preukazne povinný zohľadniť zavinenie samotného žalobcu a vyhodnotiť mieru tohto zavinenia žalobcu na vzniknutej škode a pri právnom posúdení tejto otázky mal aplikovať právnu normu uvedenú v , z ktorej vyplýva, že ak bola škoda spôsobená

aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. 59. Žalovaný poukázal na to, že správanie žalobcu vykazovalo znaky hrubej nedbanlivosti. Rovnako nijako nevzal do úvahy posúdenie finančnej transakcie zo strany talianskej banky žalobcu. Ak by sme mali porovnať úsilie, ktoré by vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti musel vynaložiť žalovaný na to, aby odhalil, že prichádzajúca platba bola podvodná, s úsilím, ktoré mohol vynaložiť žalobca, prípadne banka žalobcu, dospeli by sme k jednoznačnému záveru, že žalobca, ako aj banka žalobcu v spolupráci so žalobcom mohli pripravovaný podvod odhaliť veľmi jednoducho, a to tým, že by sa žalobca telefonicky alebo prostredníctvom chatovacej služby opýtal svojho čínskeho dodávateľa, či zmenil číslo účtu, v prospech ktorého mu má uhradiť druhú časť faktúry alebo že by žalobca alebo banka žalobcu preverila informácie týkajúce sa založenia organizačnej zložky čínskeho dodávateľa hodvábu na území Slovenska z verejne dostupných zdrojov. 60. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie pri vyvodení záveru o právnej zodpovednosti žalovaného za škodu vo výške 152 636,55 USD, ktorú údajne utrpel žalobca vôbec nezohľadnil všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré sa vyskytovali na strane žalobcu a ktoré jednoznačne usvedčovali žalobcu z toho, že zanedbal svoju zákonnú všeobecnú prevenčnú povinnosť následkom čoho, dal svojej banke pokyn, aby vykonala predmetnú podvodnú platbu v prospech účtu, ktorý nepatril zamýšľanému príjemcovi platby, čím si vlastne sám spôsobil majetkovú ujmu spočívajúcu v proklamovanej finančnej škode vo výške 152 636,55 USD. V neposlednom rade, žalobca si mohol v čase, keď sa dozvedel, že poukázal peňažnú čiastku vo výške 152 636,55 USD nesprávnemu príjemcovi platby uplatniť voči tomuto príjemcovi platby nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mal k dispozícii informácie o tomto príjemcovi platby, ktoré sa dozvedel z vyšetrovacieho spisu vedeného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach, odborom kriminálnej polície pod č. KRP-120/2-VYS-KE-2016. 61. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s otázkou, či boli preukázané základné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody na strane žalobcu, a to: a) či žalovaný porušil svoju právnu povinnosť, b) či medzi porušením tejto právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane žalobcu existovala príčinná súvislosť a c) či žalobca svojim vlastným zavinením, resp. nesplnením si svojej právnej povinnosti nezapríčinil vznik škody na jeho vlastnom majetku, d) či žalobcovi vôbec vznikla škoda na majetku (táto skutočnosť by mala byť preskúmaná v rámci vyšetrovania v trestnej veci vedenej Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach, odborom kriminálnej polície pod č. KRP-120/2-VYS-KE-2016). 62. Ak by aj súd prvej inštancie správne identifikoval niektoré relevantné ustanovenia zákona a z nich vyplývajúce povinnosti žalovaného (i keď aplikoval normy podľa nesprávnej časovej verzie znenia zákona), určite ich však nesprávne aplikoval, keď konštatoval záver, že žalovaný mal predmetnú transakciu podľa zákona zadržať. 63. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne a veľmi subjektívne, bez zohľadnenia vyššie uvedených objektívnych skutočností a dôvodov hodných osobitného zreteľa vyhodnotil predmetnú platbu ako neobvyklú obchodnú operáciu. 64. Napadnutý rozsudok staval celý právny základ údajného zodpovednostného nároku žalobcu žalovanému (ktorí však nikdy neboli v priamom právnom vzťahu) na údajnom porušení zákona, ktoré malo predstavovať porušenie právnej povinnosti. Ak by sme pre účely rozvinutia dal j ' argumentácie aj hypoteticky pripustili takýto záver ten nikdy nemohol znamenať vznik povinnosti žalovaného zodpovedať žalobcovi za škodu v rovine súkromného práva.

65. Podľa zákona, „tento zákon upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti (ďalej len „legalizácia“) a financovania terorizmu". Základným zmyslom a účelom predmetnej legislatívy je ochrana verejnoprávneho záujmu pri predchádzaní legalizácii príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Práve z tohto dôvodu a na tento účel kladie rôzne povinnosti tzv. povinným osobám (v oblasti preverovania klientov, obchodných operácií, vykonávania starostlivosti vo vzťahu k nim a pod.). Kontrolu dodržiavania tohto zákona realizuje Finančná spravodajská jednotka, v ktorej kompetencii je aj správne trestanie za prípadné porušenie (pričom opätovne podotýkame, že FSJ a ani NBS nikdy žiadny nedostatok v postupe žalovaného neidentifikovali). Základným chráneným záujmom je teda ochrana štátu, resp. EÚ pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu. legislatíva v rozhodujúcej miere vyplýva z harmonizovanej úpravy práva EÚ. Základný účel a obsah tejto legislatívy v členských štátoch je identický.

66. Situácie, akou bol aj prejednávaný spor, sa v súčasnosti - v dobe spojenej s digitalizáciou, online priestorom a bezhotovostnými finančnými transakciami - v podnikateľskom živote vyskytujú čoraz viac (tzn. podvodné vylákanie prostriedkov od určitého subjektu, zaslanie podvodných faktúr či platobných inštrukcií a pod). Je potrebné rozlišovať medzi verejnoprávnou reguláciou, ktorá má určitý dopad na realizáciu platobných príkazov (a plní isté funkcie) a súkromnoprávnym znášaním zodpovednosti za takúto situáciu 67 V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nedávne rozhodnutie Českého Najvyššieho súdu, sp. zn. , zo dňa 17.05.2022, v ktorom Český Najvyšší súd ustálil, že:„ [...]AML není zaméŕen na ochranu fyzických či právnických osob pred vznikem újmy úsobené podvodným jednaním osob vstupujících do bankovnich pŕevodú, nýbrž jeho účelem je zabránit zneužití finančního systému štátu k legalizaci výnosu z trestné činnosti a k financování terorismu. tedy neslouží k ochrane individuálních zájmú osob poškozených trestnou činností.“ 68. V danom spore išlo o obdobný (typovo podobný) prípad, kde sa žalobca v danom konaní snažil odvolávať na údajné vnímané porušenie právnych noriem. Český Najvyšší súd jednoznačne potvrdil, že žalobca nemôže nachádzať právny základ takéhoto nároku v normách tohto druhu, ktoré sledujú a slúžia absolútne inému účelu. Zodpovednostné vzťahy v tomto smere vznikajú v rovine súkromného práva. Bol to žalobca, ktorý absolútne nedbanlivostným a neobozretným konaním poskytol finančné prostriedky určitej osobe, ktorá sa vydávala za jeho zmluvného partnera. Zodpovednostné následky nastali práve medzi týmito osobami, keď sa javí, že sa príjemca platby bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Žalobca však nežaloval tento subjekt, avšak rozhodol sa žalovať banku, ktorá si iba plnila svoje zákonne povinnosti platobnej inštitúcie (pravdepodobne s vidinou vyššej vymožiteľnosti prípadnej pohľadávky). V tomto smere je však bez ďalšieho daný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Znášanie zodpovednosti banky (žalovaného) za prípadné pochybenie pri platobnom styku má svoj osobitný zodpovednostný systém, upravený v . Jedine na podklade týchto noriem môže byť za určitých okolností vyvodzovaná zodpovednosť platobnej inštitúcie. Napadnutý rozsudok však nebol založený na takomto právnom základe, avšak (chybne) sa snažil oprieť o tvrdené porušenie zákona, ktorý však sleduje úplné iné účely, než akými je prípadná ochrana súkromnoprávnych nárokov subjektov práva, ktoré boli terčom podvodu. 69. Ani splnenie predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, spočívajúce v porušení právnej povinnosti, nemôže byť vykladané izolovane a formalistický. Právny poriadok je určitý súbor právnych predpisov a noriem, usporiadaný v istom systéme. Rôzne právne predpisy a odvetvia regulujú rôzne práva a povinnosti adresátov práva, pričom sa nimi sledujú odlišné ciele a záujmy zákonodarcu. Pri rozumnej a ústavne udržateľnej interpretácii práva musia byť braté do úvahy a zohľadňované aj rôzne účely rôznych právnych predpisov (a to, aké následky tieto porušenia vyvolávajú). 70. V napadnutom rozsudku bol analyzovaný údajný súkromnoprávny nárok (z titulu náhrady škody). Ako však konštatoval aj NS ČR v predmetnom rozhodnutí, „Porušení právni normy zakládá povinnost k náhrade újmy [...] pouze tehdy, když je tato norma zaméŕena na ochranu osob, k nimž poškozený náleží (osobní oblast ochrany), když je újma právé toho druhu, jakému má právni norma zabránit (vecná oblast ochrany), a když k újmé dôjde práve tím úsobem, kterému chce právni norma čelit, resp. musí nastat riziko, na které je ochranná norma zaméŕena (modálni oblast ochrany).“ 71. Ochranné normy, týkajúce sa súkromnoprávnej ochrany platiteľa platobného príkazu sa nachádzajú v (ktorý taktiež predstavuje právny predpis, ktorý dominantne vychádza z harmonizovanej EU legislatívy). Jedine týmto spôsobom môže byť vyvodzovaná zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za škodu, vzniknutú v súvislosti s určitou platobnou operáciou. Tu opätovne poukazujeme aj na skutočnosť, že žalobca akokoľvek v tomto smere podľa všetkého nerealizoval právne kroky voči svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým bola talianska banka. Príslušné ustanovenia zákona vôbec systematicky a svojou povahou nie sú určené pre skúmanie súkromnoprávnej zodpovednosti bánk. Sledujú záujem štátu a EÚ pred ochranou legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovaním terorizmu (a na to sú aj dizajnované). Aj z tohto dôvodu nikdy ani prípadné porušenie akýchkoľvek noriem zákona nemá za následok vznik súkromnoprávnej zodpovednosti, nakoľko na tento účel obsahuje právny poriadok iné právne normy, ktoré existujú práve pre tento účel. 72. Zo skutkového stavu bolo zrejmé, že v danom prípade prišlo k bezdôvodnému obohateniu na strane určitej tretej osoby (tretích osôb). Žalobca na základe falošných informácií realizoval platobný príkaz na účet osoby, s ktorou nebol v právnom vzťahu. Potom určité zodpovednostné následky v tomto smere nastali v rovine bezdôvodného obohatenia práve u týchto osôb (ktoré z podvodu profitovali). Žalobca nemohol pasívnu vecnú legitimáciu bez právneho základu rozširovať na úplne iný subjekt, s ktorým nebol v právnom vzťahu len preto, lebo mu to viac finančne vyhovovalo. V danom prípade jednoznačne

absentovala pasívna vecná legitimácia žalovaného a analyzovanie splnenia jeho verejnoprávnych povinností v oblasti nikdy nemohlo založiť zodpovednostný nárok súkromnej povahy medzi bankou príjemcu a platiteľom. 73. Súd prvej inštancie sa ďalej pri posudzovaní predmetnej veci obmedzil výlučne len na otázku vnímania a posúdenia toho, či predmetná platba pripísaná v prospech účtu príjemcu platby vedenom žalovaným bola neobvyklou obchodnom operáciou, pričom túto skutočnosť vyhodnotil nesprávne a navyše veľmi subjektívne bez zohľadnenia všetkých objektívnych okolností tohto prípadu, ktoré uvádzal žalovaný vo svojich vyjadreniach a na základe tohto nesprávneho a subjektívneho posúdenia vyvodil záver, že žalovaný zodpovedal za škodu spôsobenú žalobcovi v plnom rozsahu. 74. Súd prvej inštancie neobvyklosť obchodnej transakcie posúdil formálne najmä v kontexte jej výšky a materiálne, teda v tom zmysle, či posudzovaná transakcia s ohľadom na všetky relevantné informácie bola objektívne schopná založiť schému, v ktorej by mohlo dôjsť k legalizácii, príjmov z trestnej činnosti a k financovaniu terorizmu, čím súd prvej inštancie neprihliadol na účel zákona. Posúdenie súdom prvej inštancie bolo založené na arbitrárnom právnom posúdení otázok podstatných pre rozhodnutie vo veci na svojvoľnom výklade právnych noriem (predovšetkým zákona), rozširovaní zákonných povinnosti a podmienok zodpovednosti žalovaného ako banky. Súd prvej inštancie tiež nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia a vyvodil z nich nesprávny záver, že platobný príkaz žalobcu bol žalovaným nesprávne vykonaný, nakoľko bol vykonaný v prospech iného príjemcu platby ako toho príjemcu ktorého vo svojom platobnom príkaze uviedol žalobca. 75. Žalovaný poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že za porušenie práva na spravodlivý proces treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležité odôvodniť, je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. 76. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne, ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. 77. Súd prvej inštancie sa vôbec v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal namietaným porušením prevenčnej povinnosti žalobcu, preukázaním jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a v neposlednom rade aplikáciou ustanovenia . Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok nemožno považovať za presvedčivý, a teda zodpovedajúci zákonným požiadavkám, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže odňal možnosť náležíte skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia práva odvolania. 78. Žalovaný sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu považoval napadnutý rozsudok za správny a zákonný a navrhol, aby odvolací súd ho potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Zároveň žalobca uviedol, že disponovanie zo strany žalovaného informáciami o osobe žalobcu (o aký subjekt práva ide, akej podnikateľskej činnosti sa venuje, s akými obchodnými partnermi spolupracuje atď.) by nemalo žiadny vplyv na posúdenie zodpovednosti za škodu žalovaného, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáhal. Žalobcom uplatnené právo na náhradu škody vychádzalo z porušenia právnej povinnosti žalovaného stanovenej zákonom, nie dvojstrannou zmluvou uzatvorenou so žalobcom. A práve nerešpektovanie (porušenie) zákonnej povinnosti žalovaným viedlo k vzniku škody na majetku žalobcu. Rozsah informácii o žalobcovi o ktorých mal žalovaný vedomosť by neovplyvnilo porušenie povinnosti, ktorej sa žalovaný dopustil. 79. K argumentu žalovaného, že žalobcovo správanie bolo „výsostne hrubo nedbanlivostné“, nakoľko neurobil žiadne z preventívnych opatrení, t. j. preverovacích úkonov, ktoré možno očakávať od akéhokoľvek prudentného podnikateľa, žalobca uviedol, že počas realizácie obchodu komunikoval od začiatku so spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD. mailom a jej kontaktnou osobou bola p. X. X.. Komunikácia prebiehala bez žiadnej zmeny v kontaktnej osobe, z rovnakých emailových adries, logicky aj časovo na seba nadväzovala, nedošlo čo i len k zmene v spôsobe vyjadrovania. Žalobca preto nemal

najmenšie podozrenie, že by uprostred jeho komunikácie s obchodným partnerom došlo k akejkoľvek zmene v osobe podpisujúcej sa menom X. X. a bol presvedčený o pravdivosti inštrukcií, ktoré dostával. 80. Práve z dôvodu, že si, naopak, plnil svoju prevenčnú povinnosť, neuhradil bezhlavo sumu požadovanú svojim obchodným partnerom na účet, ktorý nebol vedený na meno spol. SICHUAN GENT. Ako vyplývalo z predložených emailových komunikácii, Žalobca na žiadosť svojho obchodného partnera o poukázanie úhrady na účet vedený na meno inej spoločnosti reagoval, že: „Platba musí byť vykonaná na účet N. A. z dôvodu, ž faktúru vystavil SICHUAN GENT“. Uvedené preukazuje, že žalobca si pri narábaní so svojimi financiami počínal obozretne. 81. Po ponúknutí alternatívneho účtu vedeného na meno spol. SICHUANT GENT u žalovaného tento nebol pre žalobcu podozrivý, nakoľko mal skúsenosti, kedy spoločnosti obchodujúce na medzinárodnej úrovni mali zriadených viacero účtov vo viacerých štátoch. Nemal preto dôvod pochybovať o (ne)pravdivosti prezentovaných informácii. Podľa názoru žalobcu nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby si každú informáciu niekoľkonásobne preveroval tak, ako si to predstavoval žalovaný, a to mailom, telefonicky, četom a lustráciou na zahraničných stránkach, s ktorými nemal skúsenosti a ktorým ani nerozumel. Tvrdenia žalovaného o porušení svojej prevenčnej povinnosti preto v celom rozsahu odmietal. 82. Žalovaný tvrdil, že ani banka žalobcu, t. j. Unicredit S.p.A. nevyhodnotila túto operáciu ako neobvyklú, pri prevzatí platobného príkazu si nevyžiadala vysvetlenia ani poskytnutie ďalších informácii, nepreverovala si pravosť faktúry ani pravosť a pravdivosť platobných inštrukcii, neoverila si údaje vo verejne dostupných registroch, hoci aj ona bola povinná konať s odbornou starostlivosťou. 83. Žalobca uviedol, že banka Unicredit S.p.A. nemala možnosti, ako overiť, že majiteľom účtu, na ktorý boli peňažné prostriedky odosielané a u ktorého bol žalobca v presvedčení, že bol účtom spol. SICHUAN GENT, nebol účtom tejto spoločnosti, ale účtom jemu neznámej slovenskej spol. TORISIANE SK s.r.o. Túto skutočnosť si vedel overiť iba žalovaný, ktorý si vedel stotožniť číslo účtu uvedené v platobnom príkaze s konkrétnou spoločnosťou (svojim klientom) a zistiť očividnú nezrovnalosť medzi reálnym majiteľom účtu a spoločnosťou uvedenou v poznámke, ktorej mali byť reálne finančné prostriedky adresované. V zmysle žalovaným uvedenej zásady „Poznaj svojho klienta“ mal práve žalovaný vyhodnotiť neobvyklosť obchodnej operácie vo vzťahu k jeho klientovi u ktorého dovtedy neprebiehali obchody s Talianskom ani obvykle neprijímal finančné prostriedky na svoj účet v takejto výške. 84. Nebolo by racionálne požadovať od banky žalobcu (Unicredit S.p.A.) aby preverovala pravosť faktúry ani pravosť a pravdivosť platobných inštrukcií. Žalobca nerozumel, akým spôsobom by mala banka preverovať pravosť faktúry. Žalobca uviedol, že Unicredit S.p.A. ako banka žalobcu, svojho klienta poznala a nevyhodnotila danú operáciu ako neobvyklú práve z toho dôvodu. Žalobca totiž bežne obchodoval so zahraničím, bežne uhrádzal sumy v takej výške a bežne tieto sumy posielal na účty v rôznych krajinách. Zo strany banky žalobcu nebol daný dôvod ani podozrenie, aby bola predmetná operácia vyhodnotená ako neobvyklá. 85. K obrane žalovaného, ktorý uvádzal, že mal veľmi málo informácii o prichádzajúcej platbe a nemohol vedieť, že poukázaniu platby predchádzala podvodná komunikácia ohľadom zmeny pôvodného čísla účtu príjemcu, žalobca uviedol, že pre posúdenie finančnej transakcie ako neobvyklej obchodnej operácie zo strany žalovaného nebolo podstatné, či vedel o podvodnej komunikácii, ktorá predchádzala platbe alebo nie. Žalovaný mal posúdiť neobvyklosť obchodnej operácie predovšetkým vo vzťahu k svojmu klientovi - spol. TORISIANE SK s.r.o. o ktorom, mal informácii dostatok. Ani skutočnosť, že automatický monitorovací systém nevyhodnotil platbu ako neobvyklú, nebola bez ďalšieho potvrdením, že si žalovaný splnil svoje zákonné povinnosti tak, ako mal. To, že mal žalovaný dostatok informácii o svojom klientovi vyplývalo z ním predložených dokladov týkajúcich sa ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie - výpisov z účtu spol. Torisiane Trade EU s.r.o., Freya Corp, s.r.o., TORISIANE s.r.o., AUTO PARTS SLOVAKIA s.r.o. a TORISIANE SK s.r.o. 86. Sám žalovaný v Hlásení o neobvyklej obchodnej operácii zo dňa 04.07.2016 pri spoločnosti Freya Corp, s.r.o. uviedol, že táto spoločnosť vykonávala transakcie bez zjavnej ekonomickej podstaty a táto spoločnosť bola dokonca subjektom iného Hlásenia o neobvyklej obchodnej operácii (OPO343/2016) pričom bolo zjavné, že bola previazaná na spol. TORISIANE SK, s.r.o. rovnakou osobou disponenta, p. L. I.. 87. Žalovaný teda mal informácie o svojom klientovi naznačujúce jeho rizikovosť z pohľadu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, pri ktorých mal zbystriť pozornosť a primerane tomu prispôsobiť aj monitorovanie jeho transakcii. Vzhľadom na rizikovosť svojho klienta mal žalobca za to, že žalovaný mal aplikovať nie základnú, ale zvýšenú starostlivosť a tomu prispôsobiť aj svoj prístup k monitorovaniu jeho obchodného vzťahu a preskúmavaniu jeho obchodov. V zmysle (AML

zákon) bol žalovaný totiž ako povinná osoba povinný posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod svojho klienta neobvyklý. Ak by žalovaný dôsledne pristupoval k plneniu svojich povinností v zmysle zákona, tak už pri aplikovaní základnej starostlivosti by zistil, že vykonávaný obchod nebol v súlade s poznatkami, ktoré o svojom klientovi mal. 88. Tomu, že išlo o neobvyklú obchodnú operáciu v tomto prípade nasvedčovalo viacero ďalších skutočností, a to: a) nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý bol predmetom transakcie - zo samotného výpisu z účtu - prehľad transakcií od 19.08.2015 do 05.08.2016 bolo zrejmé, že suma vo výške 152 636,55 USD (135 436,16 eur) nebola vôbec štandardným obratom klienta žalovaného; b) to, že tak vysoký objem finančných prostriedkov nebol bežne predmetom obchodných operácii klienta žalovaného na predmetnom účte - išlo o sumu vysoko presahujúcu obvyklé transakcie danej spoločnosti, ktoré boli vo výške niekoľko desiatok eur až po maximálne niekoľko tisíc; c) to, že išlo o platbu z iného štátu, s ktorým bežne klient žalovaného neobchodoval - bežne neobchodoval so zahraničím, všetky väčšie vklady na jeho účet boli uskutočnené zo slovenských bánk (slovenských účtov) a taktiež d) to, že prijaté prostriedky mali byť a boli prevedené obratom na zahraničné účty - prijatá suma bola následne poprevádzaná v častiach na účty v rôznych krajinách - Veľká Británia, Poľsko, Čína. 89. Žalobca netvrdil, že mal žalovaný vykonať zložitú a hĺbkovú previerku svojho klienta, avšak vzhľadom na to, že vedel, resp. mal vedieť o zvýšenej rizikovosti svojho klienta z pohľadu možného prania špinavých peňazí, mala byť na toho klienta smerovaná zvýšená pozornosť a nemali byť prehliadnuté ďalšie skutočnosti, ktoré jasne preukazovali, že jeho klient prijal nezvyčajne vysokú platbu bez akéhokoľvek zrejmého ekonomického účelu. V rozpore s ust. zákona však žalovaný vôbec nepreskúmaval účel tohto obchodu, hoci na to mal zákonnú povinnosť. 90. Ak by si žalovaný splnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z zákona, zistil by, že danú operáciu bolo potrebné vyhodnotiť ako neobvyklú aj bez toho, aby skúmal či sa meno príjemcu platby uvedené v platobnom príkaze zhodovalo s menom príjemcu platby, ktoré sám evidoval. Žalovaný argumentoval, že nemal zákonnú povinnosť zaoberať sa rozporom medzi údajom o mene príjemcu platby, ktorý žalobca ako platiteľ uviedol do svojho platobného príkazu s menom príjemcu platby, ktoré vo svojom systéme evidovala banka príjemcu platby, t. j. žalovaný, avšak vzhľadom na (i) svoju prevenčnú povinnosť, (ii) informácie, ktoré o svojom klientovi mal, (iii) rizikovosť klienta, (iv) charakter finančnej operácie a (v) povinnosti stanovené zákonom, sa mal touto nezrovnalosťou minimálne zaoberať. Do času vyriešenia tejto nezrovnalosti mal žalovaný v súlade s zákona platbu zdržať, t. j. platba by nebola po častiach poprevádzaná do zahraničia, ale zostala by na účte žalovaného a následne bola vrátená žalobcovi. Nakoľko žalovaný ale porušil svoje povinnosti v zmysle zákona, v súvislosti s čím nezdržal predmetnú platbu, ale umožnil bez ďalšieho nakladanie s týmito prostriedkami, spôsobil tým škodu na majetku žalobcu. Žiadosť žalovaného o vrátenie platby zo zahraničia zo dňa 01.07.2016 adresovaná klientovi spol. TORISIANE SK, s.r.o. prišla príliš neskoro, keď už boli finančné prostriedky poprevádzané do iných krajín. 91. Žalobca mal za to, že konajúci súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z noriem správnych a aj keď konajúci súd citoval vo svojom odôvodnení uvedené ustanovenia v znení aktuálnom, rozsah povinností žalovaného v zmysle zákona v znení platnom v čase pripísania platby na účet by bol obdobný či použil znenie noriem aktuálne alebo vtedajšie a nemalo by to zásadný vplyv na vyhodnotenie jeho zodpovednosti za ich porušenie. 92. Podľa žalovaného súd prvej inštancie absolútne nesprávne aplikoval ustanovenie zákona, podľa ktorého bol žalovaný povinný vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie aj pri vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 2 000,00 eur, keď konajúci súd uviedol sumu 1 000,00 eur podľa aktuálneho znenia. Na margo uvedeného žalobca poukázal, že predmetom tohto sporu, a teda hodnota spornej platby bola suma vo výške 152 636,55 USD. Žalobca preto považoval uvedenú argumentáciu žalovaného za bezpredmetnú, nakoľko minimálna hodnota obchodu pre overenie identifikácia klienta bola v každom prípade splnená. Rovnako žalovaný uvádzal, že uvedené ustanovenia ods. 3 sa aplikuje iba ak nejde o prípad podľa ods. 2 (). zákona o však upravuje povinnosť žalovaného ako povinnej osoby vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi, ak napr. je podozrenie, že klient pripravuje alebo vykonáva neobvyklú obchodnú operáciu bez ohľadu na hodnotu obchodu. A práve toto bolo jedno z ustanovení, ktoré boli žalovaným porušené, nakoľko uvedenú základnú starostlivosť vo vzťahu k svojmu klientovi nevykonal. 93. Čo sa týka použitia ustanovenia , žalobca uviedol, že v tomto spore si uplatnil náhradu škody spôsobenú žalovaným porušením jeho zákonných povinností vyplývajúcich

mu z zákona. Povinnou osobou na účely zákona bola v zmysle ust. banka, teda žalovaný, ktorému ukladal rad povinností, ktorých účelom bolo zabraňovať prípadom prania špinavých peňazí. Žalobca nebol v tomto smere povinnou osobou, mu neukladal povinnosti, ktoré musel dodržiavať. Ak mu takéto povinnosti neukladal, nemal v tomto smere čo porušiť, čoho následkom, logicky, nemohlo byť založenie zodpovednosti za škodu. 94. Žalobca mal za to, že žalovaný nesie plnú zodpovednosť za spôsobenú škodu. Žalovanému uložil povinnosti (, , , zákona), ktoré tento porušil, nezdržal platbu tak, ako mu prikazoval zákon, umožnil nakladanie s prostriedkami žalobcu, čím došlo k škode (zmenšeniu) na majetku žalobcu. Tým bola daná príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a vznikom škody ako aj jeho pasívna vecná legitimácia v spore o náhradu škody, nakoľko ak by si Žalovaný plnil svoje povinnosti zodpovedne tak, ako mal, s určitosťou by vyhodnotil predmetnú transakciu ako neobvyklú, všimol by si nezrovnalosť v adresátovi platby, platbu by zdržal a vrátil žalobcovi. Ani skutočnosť, že zo strany Finančnej spravodajskej jednotky nebola žalovanému uložená sankcia za porušenie zákona neznamenalo automaticky, že žiadna povinnosť porušená nebola a nezbavovalo to žalovaného jeho zodpovednosti. 95. Porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný videl v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia - napadnutého rozsudku. S predloženým názorom žalobca nesúhlasil. Predmetné konanie sa viedlo od roku 2019, pričom počas konania bolo realizovaných viacero pojednávaní, výsluchy svedkov, bolo predložených niekoľko vyjadrení tak zo strany žalobcu, ako aj žalovaného a množstvo dokumentácie. V žiadnom smere nemožno skonštatovať, že by bolo žalovanému odopreté právo na skutkovú a právnu argumentáciu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo rozsiahle, vyčerpávajúce a dávalo odpovede na všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. 96. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom odstránenia sporných okolností, ustálil skutkový stav, aplikoval relevantné právne normy, definoval základ sporu, a posúdil neobvyklosť obchodnej operácie, ale nie subjektívne, ako to tvrdil žalovaný, ale na základe predložených dôkazov, ktoré podrobne vyhodnotil, a to tak samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Na základe týchto krokov zistil nedostatky v plnení povinností žalovaným, určil právne normy, ktoré boli žalovaným porušené a spojil ich s následkom spočívajúcim vo vzniku škody spôsobenej žalobcovi. Konajúci súd teda správne skúmal dodržanie zákonných povinností žalovaného, odôvodnil založenie jeho zodpovednosti za vznik škody a rovnako odôvodnil aj založenie jeho pasívnej legitimácie v spore. 97. Odvolacou replikou zo dňa 19.06.2023 žalovaný, reagujúc na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu zotrval na svojich odvolacích námietkach, ktoré upresnil. 98. Žalobca duplikou zo dňa 13.07.2023 zaujal stanovisko k odvolacej replike žalovaného a opätovne poukázal na to, že na vznik zodpovednosti za škodu nebola nevyhnutná existencia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ale sa spája s právnymi následkami porušenia právnej povinnosti, pričom v danom prípade išlo o zodpovednosť za porušenie právnej povinnosti, ktorú stanovovali právne normy, t. j. vzniká priamo z porušenia právneho predpisu . Žalovaný porušil svoje povinnosti stanovené zákonom a následkom takéhoto porušenia bol vznik škody na strane žalobcu. nemusí byť pritom vyslovene určený na ochranu individuálnych záujmov fyzických alebo právnických osôb. To však nevylučuje zodpovednosť za následky spôsobené konkrétnym fyzickým alebo právnickým osobám pri porušení povinností takýmto zákonov stanovených. Ani neuloženie pokuty za porušenie zákona orgánom vykonávajúcim dohľad nie je istotou a jednoznačným dôkazom, že k takémuto porušeniu právnej povinnosti nikdy nedošlo a neuloženie pokuty orgánom dozoru taktiež nevylučuje právnu zodpovednosť za porušenie takejto povinnosti. 99. Žalobca zdôraznil, že pri svojej komunikácii s obchodným partnerom postupoval štandardným spôsobom, a práve s určitou mierou opatrnosti, kedy odmietol uhradiť zostatok peňažných prostriedkov na účet vedený na meno inej spoločnosti. Jeho správanie nebolo možné vyhodnotiť ako hrubo nedbanlivostné. Hrubou nedbanlivosťou je totiž nedbanlivosť najvyššej intenzity, ktorá svedčí o ľahkomyseľnom prístupe škodcu k plneniu svojich povinností, kedy je zanedbaná požiadavka náležitej opatrnosti takým spôsobom, že to svedčí o zrejmej bezohľadnosti škodcu k záujmom iných osôb (Rozsudok NS ČR, sp. zn. ). S obchodným partnerom komunikoval stále rovnakým spôsobom, rovnaké komunikujúce osoby na oboch stranách, Žalobca obozretne nesúhlasil so zmenou čísla účtu, na ktorý mal byť zostatok ceny za tovar uhradený. Žalobca bol názoru, že ako nedbanlivostné možno vyhodnotiť práve konanie žalovaného pri jeho prístupe k svojmu klientovi, kedy napriek viacerým indíciám zakladajúcim dôvodné podozrenie zvýšenej rizikovosti jeho klienta (spol. TORISIANE SK s. r. o.) z pohľadu možného prania špinavých peňazí nevenoval svojmu klientovi dostatočnú pozornosť. 100. Podľa žalobcu nebolo možné dávať na roveň povinnosti banky žalobcu a žalovaného, nakoľko banka žalobcu nemala možnosť zistiť, že účet na ktorý majú byť peniaze poukázané nebol účtom

spoločnosti, ktorej boli peniaze určené a ktorej názov bol uvedený aj v prevodnom príkaze. Skutočnosť, že úhrada kúpnej ceny bola rozdelená na dve časti samo osebe nebolo podozrivé a ako podozrivá nemohla byť vyhodnotená úhrada na účet vedený v Slovenskej republike, a to rovnako z dôvodu, že deklarovaným príjemcom mala byť stále rovnaká spoločnosť (SICHUAN GENT). Nekonanie zo strany žalovaného viedlo k tomu, že peňažné prostriedky boli nakoniec zaslané na bankový účet úplne neznámej spoločnosti, nakoľko iba žalovaný s prihliadnutím na jeho prevenčnú povinnosť a predovšetkým očividnú nezrovnalosť v platobnom príkaze určenom príjemcovi platby mohol a mal na túto skutočnosť upozorniť minimálne banku žalobcu. 101. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. - 27, ktorý uviedol: „Ústavný súd považuje za neopodstatnenú námietku sťažovateľky, že nemala dôvod preverovať finančnú operáciu týkajúcu sa ..., keďže platba na jeho účet bola zaslaná z banky nachádzajúcej sa v členskom štáte Európskej únie a bolo tak povinnosťou tejto zahraničnej banky skúmať pôvod predmetných finančných prostriedkov v čase, keď boli poukázané na ňou vedený účet. Podľa názoru ústavného súdu totiž ani prípadné nesplnenie si povinností v oblasti predchádzania legalizácii príjmov z trestnej činnosti (resp. financovania terorizmu) zo strany zahranične j banky nezbavuje banku (resp. jej pobočku) nachádzajúcu sa v Slovenskej republike povinnosti vykonať náležité opatrenia ustanovené zákonom na ochranu pred legalizáciou, resp. jej vlastným programom v prípade, že obchod spĺňa kritériá neobvyklej obchodnej operácie. V posudzovanej veci pritom, ako možno vyvodiť z rozhodnutí krajského súdu a najvyššieho súdu, neobvyklosť obchodnej operácie vyplývala predovšetkým z nezvyčajne vysokého objemu finančných prostriedkov vybočujúceho z bežného rámca obchodov daného klienta.“

102. Podľa žalobcu neobvyklosti obchodnej operácie v tomto prípade nasvedčovalo viacero skutočností, a to (i) nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov, ktorý bol predmetom transakcie, (ii) to, že tak vysoký objem finančných prostriedkov nebol bežne predmetom obchodných operácii klienta žalovaného na predmetnom účte, (iii) to, že išlo o platbu z iného štátu, s ktorým bežne klient žalovaného neobchodoval a (iv) tiež to, že prijaté prostriedky mali byť a boli prevedené obratom na zahraničné účty. Na tieto skutočnosti mal žalovaný prihliadnuť v ich vzájomnej spojitosti, nakoľko spolu poskytovali jednoznačný odôvodnený záver o rizikovosti klienta a neobvyklej obchodnej operácie. Najpodstatnejšou indíciou však bola zjavná nezrovnalosť v deklarovanom príjemcovi a toho, komu reálne bankový účet patril. Žalovaný síce v danom čase nebol povinný zaoberať sa poskytnutou informáciou o príjemcovi platby, avšak na túto skutočnosť mal prihliadnuť jednak z pohľadu svojej prevenčnej povinnosti, ale predovšetkým s ohľadom na ostatné indície naznačujúce rizikovosť svojho klienta, resp. neobvyklosť jeho obchodnej operácie. 103. Pre daný skutkový stav by nebola ani relevantná prípadná nesprávna interpretácia ust. zákona, (t. j. vykonanie zvýšenej starostlivosti), keďže vykonanie vyššie uvedených činností/krokov bolo povinnosťou žalovaného ako povinnej osoby už pri vykonávaní základnej starostlivosti ( zákona). Žalobca upozornil na porušenie ust. zákona, a to na skutočnosť, že žalovaný mal preskúmať účel tohto obchodu, pretože na to mal zákonnú povinnosť. 104. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o uložení pokuty banke ako povinnej osobe za porušenie zákona: „Aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam si žalobca nesplnil svoje povinnosti, tak ako mu vyplývali z ustanovení , pretože pri vykonávaní základnej starostlivosti vo vzťahu ku klientovi IIHL - organizačná zložka, nevykonal v závislosti od rizika legalizácie identifikáciu konečného užívateľa výhod a neprijal primerané opatrenia na overenie jeho identifikácie, nevykonával priebežné monitorovanie obchodného vzťahu s klientom IIHL - organizačná zložka, vrátane preskúmavania predmetných obchodov počas trvania obchodného vzťahu, nevykonal základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi IIHL - organizačná zložka i napriek tomu, že existovalo podozrenie, že klient pripravoval a vykonával neobvyklú obchodnú operáciu, neoveril úplnosť identifikačných údajov a informácií, nevenoval osobitnú pozornosť vyššie uvedeným obchodom napriek tomu, že išlo o obchody s nezvyčajne vysokou hodnotou, ktoré vybočovali z bežného rámca podnikateľskej činnosti klienta IIHL - organizačná zložka. Neposudzoval predmetné zadokumentované obchody podľa prehľadu neobvyklých obchodných operácií uvedených vo svojom Programe a neohlásil finančnej spravodajskej jednotke uvedené obchody ako neobvyklé obchodné operácie.“ 105. Žalovaný v tomto prípade nezistil dostatočným spôsobom pôvod finančných prostriedkov svojho klienta, keď predpokladal, že tieto pochádzali z jeho podnikateľskej činnosti, nedostatočne zisťoval, resp. nezisťoval účel použitie finančných prostriedkov a taktiež nezisťoval ani ďalšie skutočnosti ohľadom vykonaného obchodu jeho klienta, a to aj napriek skutočnosti, že vykonať tieto skutočnosti bolo v jeho

možnostiach a schopnostiach. Rovnako podľa vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR: „Žalobca len skonštatoval, že platba prišla z účtu v banke, ktorá sídli v členskom štáte EU, čo ani podľa najvyššieho súdu nie je postačujúce, predovšetkým s poukazom na frekvenciu kreditov na účte klienta žalobcu s obdobnou výškou.“ 106. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodali.

107. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa , a , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 108. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa , výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej mene.

Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa , právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobom druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa , škoda sa nahrádza v peniazoch, ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa , upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku osôb, na prírode a životnom prostredí. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa v znení platnom ku dňu 24.06.2016, neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod, ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu zjavne vybočuje z bežného rámca alebo povahy určitého druhu obchodu alebo obchodu určitého klienta. Podľa 4 ods. 2 písm. b) , neobvyklou obchodnou operáciou je najmä obchod, ktorý vzhľadom na svoju zložitosť, nezvyčajne vysoký objem finančných prostriedkov alebo inú svoju povahu nemá žiaden zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel. Podľa , povinnou osobou na účely tohto zákona je banka. Podľa , základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie.

Podľa , základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa identifikáciu konečného užívateľa výhod a prijatie primeraných opatrení na overenie informácií týkajúcich sa identifikácie konečného užívateľa výhod vrátane opatrení na zistenie vlastníckej štruktúry a riadiacej štruktúry klienta, ktorý je právnickou osobou alebo združením majetku; pri identifikácii konečného užívateľa výhod sa povinná osoba nesmie spoliehať výlučne na údaje získané z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej len „register právnických osôb“), ak na základe hodnotenia rizík podľa existuje vyššie riziko legalizácie alebo financovania terorizmu a je povinná overiť informácie týkajúce sa identifikácie konečného užívateľa výhod ešte z ďalšieho dôveryhodného zdroja. Podľa , základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi zahŕňa vykonávanie priebežného monitorovania obchodného vzťahu vrátane preskúmania konkrétnych obchodov vykonaných počas trvania obchodného vzťahu na účel zistenia, či vykonávané obchody sú v súlade s poznatkami povinnej osoby o klientovi, jeho obchodnom profile, prehľade možných rizík spojených s klientom a so zdrojom finančných prostriedkov a majetku použitých pri obchodnom vzťahu alebo obchode, a zabezpečenie aktualizácie dokumentov, údajov alebo informácií, ktoré má povinná osoba k dispozícii o klientovi. Podľa , povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej 15 000 eur a pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hotovosti najmenej 10 000 eur, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené. Podľa , povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi pri pochybnostiach o pravdivosti alebo úplnosti predtým získaných údajov potrebných na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa odseku 1. Podľa , povinná osoba je povinná vykonať identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie aj pri vykonávaní obchodu, ktorého hodnota dosiahne najmenej 2 000 eur, ak nejde o prípad podľa odseku 2. Podľa , povinná osoba určí rozsah starostlivosti vo vzťahu ku klientovi primerane s ohľadom na riziko legalizácie alebo financovania terorizmu. Riziko legalizácie alebo financovania terorizmu na účely tohto zákona posudzuje povinná osoba v závislosti od klienta, druhu obchodu, obchodného vzťahu alebo konkrétneho obchodu. Povinná osoba je povinná pri kontrole preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Podľa , klient je povinný poskytnúť povinnej osobe informácie a doklady, ktoré sú potrebné na vykonanie starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, alebo identifikácie a overenie identifikácie podľa odseku 3. Podľa , povinná osoba je povinná overiť identifikáciu klienta, ktorý je fyzickou osobou a identifikáciu každej osoby konajúcej za klienta, ktorý je právnickou osobou, ešte pred uzatváraním obchodného vzťahu alebo vykonaním obchodu za ich fyzickej prítomnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa , povinná osoba je povinná posudzovať, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý. Podľa povinná osoba je povinná venovať osobitnú pozornosť všetkým zložitým obchodom, nezvyčajne veľkým obchodom, všetkým obchodom s nezvyčajnou povahou alebo obchodom, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov. Podľa , povinná osoba je povinná venovať osobitnú pozornosť každému riziku legalizácie alebo financovania terorizmu, ktoré môže vzniknúť z druhu obchodu, konkrétneho obchodu alebo nových technologických postupov pri vykonávaní obchodov, ktoré môžu podporovať anonymitu, a je povinná prijať náležité opatrenia, ak je to potrebné na zabránenie ich použitia na účely legalizácie a financovania terorizmu. Podľa , povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu do ohlásenia neobvyklej obchodnej operácie osobitnému útvaru služby finančnej polície Policajného zboru. Podľa , povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu, ak hrozí nebezpečie, že jej vykonaním môže byť zmarené alebo podstatne sťažené zaistenie príjmu z trestnej činnosti alebo prostriedkov určených na financovanie terorizmu, alebo ak ju o to finančná spravodajská jednotka písomne požiada, do prijatia oznámenia od finančnej spravodajskej jednotky,

aby neobvyklú obchodnú operáciu vykonala, najviac však 120 hodín; po uplynutí tejto lehoty povinná osoba je povinná zdržať neobvyklú obchodnú operáciu na základe oznámenia finančnej spravodajskej jednotky, že vec odovzdala orgánom činným v trestnom konaní, najviac však na ďalších 72 hodín. Do doby zdržania neobvyklej obchodnej operácie sa nepočíta sobota a deň pracovného pokoja. O zdržaní neobvyklej obchodnej operácie povinná osoba ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku. Podľa , povinná osoba nezdrží neobvyklú obchodnú operáciu, ak a) ju nemožno z prevádzkových alebo technických príčin zdržať; o tejto skutočnosti povinná osoba ihneď informuje finančnú spravodajskú jednotku, alebo b) by zdržanie mohlo podľa predchádzajúceho upozornenia finančnej spravodajskej jednotky zmariť spracovanie neobvyklej obchodnej operácie. Podľa , povinná osoba je povinná ohlásiť finančnej spravodajskej jednotke neobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Povinná osoba bez zbytočného odkladu ohlási finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania požadovanej neobvyklej obchodnej operácie podľa . Podľa , banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených v osobitnom predpise upraviť organizačnú štruktúru a systém riadenia banky tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon povolených bankových činností a umožnili zdravý rozvoj a prosperitu banky. Banka je povinná v stanovách upraviť vzťahy a spoluprácu medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou, vedúcimi zamestnancami banky, útvarom vnútornej kontroly a vnútorného auditu. Banka je tiež povinná v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť v banke za ochranu pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Podľa , prijímaním platobných operácií sa na účely tohto zákona rozumie platobná služba, ktorú poskytuje poskytovateľ platobných služieb na základe zmluvy s príjemcom o prijímaní a spracovaní platobných operácií, pričom výsledkom takejto služby je pripísanie finančných prostriedkov na platobný účet príjemcu. Podľa , ak bol platobný príkaz vykonaný podľa jedinečného identifikátora, považuje sa za správne vykonaný vzhľadom na príjemcu uvedeného v jedinečnom identifikátore. Podľa , ak používateľ platobných služieb poskytne doplňujúce informácie k informáciám uvedeným v druhom bode a , poskytovateľ platobných služieb je zodpovedný iba za vykonanie platobnej operácie podľa jedinečného identifikátora poskytnutého používateľom platobných služieb a nenesie zodpovednosť podľa za doplňujúce informácie. Predmetom sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 152 636,55 USD, titulom náhrady škody. V konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril dňa 01.06.2016 kúpnu zmluvu č. DY16036 s čínskym dodávateľom - spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., so sídlom No. 52 YONGFENGROAD, GAOXINGQU, CHENGDU, predmetom ktorej bola kúpa surového hodvábu za cenu v celkovej výške 212 636,55 USD. Taktiež nebolo sporne, že návrh kúpnej zmluvy bol žalobcovi doručený z emailovej adresy čínskeho dodávateľa - X..U.. Táto emailová adresa bola kontaktnou adresou aj v prípade predchádzajúcej spolupráce žalobcu a danej čínskej spoločnosti. Žalobca návrh kúpnej zmluvy prijal a podpísanú kópiu zaslal čínskemu dodávateľovi emailom zo svojej emailovej adresy tQ..O..F. <mailto:torcitura.dolzago@tin.it> na emailovú adresu X..U.. Žalobca uhradil zálohovú platbu za tovar 60 000 USD na účet čínskeho dodávateľa č. XXXXXXXXXXXXX, N.: J., vedený v Nanchong City Commercial Bank, ktorý mu bol oznámený čínskym dodávateľom. Žalobca zvyšok kúpnej ceny vo výške žalovanej sumy uhradil na účet, ktorý patril spol. TORISIANE SK, s. r. o., vedený žalovaným (banka). Medzi stranami sporu ostalo sporné, či bola daná výlučná zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi, spočívajúcu v úhrade zostatku kúpnej ceny (152 636,55 USD) inému subjektu ako zmluvnej strane kúpnej zmluvy - čínskemu dodávateľovi, ako aj skutočnosť či žalovaný porušil pri bankovom prevode finančných prostriedkov od žalobcu pripísaním na účet spol. TORISIANE SK s. r. o., svoju povinnosť vyplývajúcu mu z zákona a posúdenie či v danom prípade sa jednalo o neobvyklú bankovú operáciu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzatvoril dňa 01.06.2016 s čínskym dodávateľom spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., kúpnu zmluvu a zaslal na účet oznámený mu čínskym dodávateľom zálohu vo výške 60 000 USD, ktorý mu prijatie zálohy potvrdil dňa 15.06.2016. Žalobca komunikoval pri celom obchode s čínskym dodávateľom prostredníctvom emailových správ zasielaných zo svojej emailovej adresy Y..O..F. na emailovú adresu lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com> patriacu čínskemu dodávateľovi. Žalobca už predtým obchodoval s touto čínskou spoločnosťou rovnakým spôsobom (emailová komunikácia s rovnakou emailovou adresou). Záloha bola uhradená na účet čínskeho dodávateľa č. XXXXXXXXXXXXX, N.: J.,

vedený v Nanchong City Commercial Bank. Dňa 17.06.2016 bol žalobcovi z emailovej adresy X..U. <mailto:lucyliusilks@163.com> doručený email, ktorým bol požiadaný o doplatenie zostatku kúpnej ceny na iný účet ako ten, na ktorý bola poukázaná zálohová platba. Špecifikácia nového čísla účtu, vedeného na meno B. E. Y. U.., X., bola žalobcovi zaslaná v prílohe emailu. Žalobca reagoval na požiadavku uhradiť doplatok kúpnej ceny na iný účet emailom zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod, pričom odmietol realizovať platbu na iný účet a oznámil, že je pripravený platbu vykonať, ale len na účet vedený v Nanchong City Commercial Bank, na ktorý bola poukázaná záloha. V nadväznosti na email zo dňa 20.06.2016 o 17:24 hod. žalobca obdržal odpovede zo dňa 20.06.2016 o 18:40 hod. a o 18:48 hod., ktorými bol dôrazne požiadaný, aby platbu na účet v Nanchong City Commercial Bank nevykonával z dôvodu prebiehajúceho auditu účtu, ale aby dohodol zmenu účtu príjemcu vo svojej banke. Emailom zo dňa 20.06.2016 o 19:54 hod. žalobca znova oznámil na emailovú adresu lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com>, že platbu nie je možné vykonať z dôvodu, že úhrada, ktorá má byť adresovaná spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., môže byť poukázaná len na účet vedený na meno tejto spoločnosti. Na túto emailovú správu bolo reagované emailom zo dňa 21.06.2016 o 03:27 hod., s tým, že bude možné realizovať platbu na účet vedený na meno spol. SICHUAN GENT IMP. & EXP. CO., LTD., pričom pôjde o účet pobočky vedený v Slovenskej republike u žalovaného. Takýto spôsob platby bol zo strany žalobcu akceptovaný a platba vo výške 152 636,55 USD bola dňa 22.06.2016 poukázaná na účet č. N., vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s.. (dňa 23.06.2016 bola platba z jeho účtu vedeného v Unicredit S.p.A. odpísaná) V ten istý deň, t. j. 22.06.2016 o 11:16 hod. žalobca zaslal na emailovú adresu lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com> potvrdenie o úhrade faktúry č. ST- 716DY4036 vo výške 152 636,55 USD. Emailom zo dňa 24.06.2016 o 14:25 bol žalobca z emailovej adresy X..U. informovaný o probléme s pripísaním platby z dôvodu chybne zadanej adresy príjemcu v bankovom príkaze. Dňa 24.06.2016 o 16:57 hod. žalobca na vyššie uvedený email odpovedal a preposlal na email X..U. potvrdenie svojej talianskej banky Unicredit S.p.A., že prevádzaná suma bola dňa 23.06.2016 z účtu žalobcu odpísaná. Dňa 29.06.2016 bol žalobca vo veci doplatenia kúpnej ceny telefonicky kontaktovaný p. X. X., kontaktnou osobou čínskeho dodávateľa, pričom na základe komunikácie a vzájomnej výmeny informácii bolo zistené, že vyššie uvedené emailové správy o zmene účtu a žiadosti realizovať platbu na účet v Slovenskej republike p. X. X. L. emailovej adresy lW..U. <mailto:lucyliusilks@163.com> nikdy neodoslala a čínsky dodávateľ doplatok kúpnej ceny neprijal. Žalobca bol zo strany p. X. X. zároveň oboznámený, že z jeho emailovej adresy tQ..O..F. <mailto:torcitura.dolzago@tin.it> bolo zaslané potvrdenie o vykonaní platby so správnymi údajmi, t. j. s údajmi, ktoré korešpondovali s údajmi účtu čínskeho dodávateľa vedenému v Nanchong City Commercial Bank. Toto Potvrdenie žalobca nikdy nezasielal a bolo zaslané inou osobou ako konateľom žalobcu p. M. Y., ktorá neoprávnene použila jeho emailovú adresu. Žalobca následne kontaktoval Unicredit S.p.A., ktorá upovedomila žalovaného. Po tom, ako žalovaný obdržal informáciu od banky žalobcu, že sa nejednalo o štandardnú transakciu (swiftová správa zo dňa 01.07.2016), ešte v tento deň postupoval podľa dohodnutých a nastavených procesov a vykonal oznámenie o podozrenie na podvod v zmysle ust. zákona . Žalovaný súčasne vyzval príjemcu platby - spol. TORISIANE SK s. r. o., v ten istý deň (01.07.2016) na vrátenie platby zo zahraničia. Príjemca platby finančné prostriedky, ktoré mu zaslal na účet žalobca preposlal v niekoľkých transakciách na platobné účty vedené v zahraničných bankách, resp. v časti vybral v hotovosti, a to dňa 24.06.2016 a 25.06.2016. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalovaného voči napadnutému rozsudku uvádza k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa , t. j. k námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl konajúceho súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom spore je zrejmé, že súd prvej inštancie na prejednávaný spor aplikoval ako právny predpis - príslušné ustanovenia , , zákona , , , avšak z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako právne posúdil zistený skutkový stav, t. j. či sa jedná o zodpovednosť žalovaného v zmysle (, ), alebo () ohľadom uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody, pričom v napadnutom rozsudku bez ďalšieho boli uvedené ustanovenia tak ako aj týkajúce sa náhrady škody. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku citoval niektoré zákonné ustanovenia zákona v znení, ktoré neboli platné v čase posudzovanej udalosti - prevodu finančných prostriedkov ().

Odvolací súd z obsahu podaného odvolania žalovaného identifikoval ako ním uplatnený odvolací dôvod podľa , t. j. že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

určuje základné obsahové podmienky a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsahom hodnotenia dôkazov je opísanie úvahy súdu o tom, ktorý z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverný a ktorý nie, ktoré zistenia si z celkového dokazovania odporujú a ktoré sa vylučujú. Tiež je potrebné uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akých dôvodov. Nie je pritom prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom (pozri napr. nález ). Správnosť a úplnosť odôvodnenia rozsudku je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom podľa ust. , dochádza nielen k nepreskúmateľnosti rozsudku, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujať stanovisko k argumentom konajúceho súdu. Ide o nesprávny procesný postup súdu v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Samotné súdne rozhodnutie má byť logickým a právnym vyústením celého priebehu konania a hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne aj obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku daného rozhodnutia. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu a tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť, keď právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecný súd po zistení skutkového stavu a po výklade a použití adekvátnych právnych noriem rozhodne a jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Práve odôvodnenie súdneho rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (, ). V súlade s dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Podľa základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by mal súd vychádzať pri hodnotení jednotlivých dôkazov a ich hodnotení vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery konajúceho sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.

Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce, príp. vylučujúce sa a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver konajúceho súdu o pravdivosti tvrdených skutočností stranami sporu, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery tá ktorá strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu sporu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu súd uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (). Osoby dotknuté rozhodnutím príslušného súdu majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých konajúci súd vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto súdneho rozhodnutia. Potom musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami rozhodujúcimi pre vyvodenie svojho záveru a svoje rozhodnutie (napadnutý rozsudok) odôvodnil formalisticky, v rozpore s . V súlade s cit. ustanovením musí konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a svoj myšlienkový postup musí byť v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody, pre ktoré práve takto rozhodol. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie zároveň musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v , je ho treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto nepreskúmateľné rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces, čo zakladá vadu súdneho konania podľa , nakoľko jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. Zároveň odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, , Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , -30). Porušením práva na spravodlivý proces pritom však nie je prípadné iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení strán, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť uplatneného nároku. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. Bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie logicky reagovať a podať zrozumiteľnú odpoveďou na konkrétne relevantné argumenty žalovaného prednesené v konaní.

Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie podľa odvolacieho súdu záver prijatý napadnutým rozsudkom nevyplýva. Skutkové tvrdenia žaloby, o ktoré ju žalobca oprel a s ktorými sa stotožnil súd prvej inštancie, a to že žalovaný mal identifikovať bankovú operáciu - prevod peňazí zadaný žalobcom na účet klienta žalovaného ako podozrivú a vyhodnotiť ako neobvyklú a potom mal žalobcove finančné prostriedky zdržať a nepripísať ich na účet spol. TORISIANE SK s. r. o., a ktoré mali vyplývať z toho, že 1/ existovala zjavná nezhoda medzi skutočným majiteľom účtu vedeného u žalovaného podľa IBAN (TORISIANE SK) a v bankovom príkaze na úhradu žalobcom uvedeným príjemcom (SICHUAN GENT IMP. and EXP. CO., LTD), 2/ v prípade spol. TORISIANE SK s. r. o., zjavne absentoval ekonomický účel takejto platby od žalobcu, 3/ spol. TORISIANE SK s. r. o., nemala v posledných troch rokoch na svojom účte u žalovaného obraty v takej výške ako predmetná platba a zároveň 4/ do doby predmetnej platby nerealizovala platby a ani neprijímala platby zo zahraničia, bez ďalšieho podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazovali pochybenie žalovaného. V čase realizácie predmetnej bankovej operácie - prevodu peňazí bol v zmysle v tom čase platného znenia (rčujúci pre riadne vykonanie bankového prevodu finančných prostriedkov údaj podľa jedinečného identifikátora - IBAN (číslo platobného účtu), t. j. ak tento údaj - číslo účtu príjemcu zodpovedalo IBAN, banka bola oprávnená postupovať len podľa tohto údaju a platobný príkaz sa potom považuje za riadne zrealizovaný v prospech príjemcu platby v zmysle IBAN a to aj v prípade, ak je rozdielny údaj o označení

príjemcu v bankovom prevode. Označenie príjemcu platby v platobnom príkaze má len doplňujúci charakter a určujúcim je vždy označenie čísla účtu príjemcu podľa IBAN. Žalovaný pri prevode peňazí nemal objektívne žiadnu reálnu možnosť posúdiť ekonomický význam tejto platby pre príjemcu, ktorý bol jeho klientom, keďže nedisponoval žiadnymi relevantnými informáciami, ktoré by takýto ekonomický účel platby potvrdzovali alebo vyvracali. Predmetná banková operácia nevykazovala zvýšenú mieru zložitosti

- jednalo sa o prevod peňazí medzi dvoma obchodnými spoločnosťami z členských štátov EU, medzi dvomi bankami pôsobiacimi v EU, išlo o úhradu faktúry. Taktiež výška bankových prevodov na účte spol. TORISIANE SK s. r. o., u žalovaného v predchádzajúcom období podľa názoru odvolacieho súdu nijako nevylučovala reálnosť takejto peňažnej platby v prospech jeho účtu, nakoľko tento účet bol klientom žalovaného riadne využívaný a vedený od augusta 2015, pričom pohyby na účte (vklady a výbery) boli vo výškach rádovo niekoľko desaťtisíc eur. Potom podľa odvolacieho súdu nebol dôvod, aby žalovaný bez ďalšieho mal povinnosť pokladať predmetnú bankovú operáciu - prevod finančných prostriedkov za neobvyklú obchodnú operáciu a mal povinnosť finančné prostriedky zdržať v zmysle zákona . Súd prvej inštancie sa podľa odvolacieho súdu s obranou žalovaného z hľadiska jeho žalobcom namietanému zanedbaniu povinností v zmysle zákona pri identifikovaní predmetnej platobnej bankovej operácie a povinnosti ju zdržať, dostatočne presvedčivo nevysporiadal.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pochybil, keďže v priebehu sporu sa dostatočne presvedčivo nevyjadril ku všetkým zákonným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody, ktorými sú: porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti zodpovedného subjektu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé či súd prvej inštancie vôbec zisťoval príčinnú súvislosť, ako ju posúdil a ani to k akému záveru dospel. Vyhodnotenie otázky, či existuje medzi konkrétne zisteným porušením právnej povinnosti zodpovedného subjektu a vznikom škody druhému subjektu príčinná súvislosť je vecou právneho posúdenia, čo však v danom spore súd prvej inštancie nevykonal. Pri skúmaní príčinnej súvislosti konajúci súd je povinný zisťovať, ktorá skutočnosť bola bezprostrednou príčinou vzniku následku - škody. Z celého reťazca všeobecnej príčinnej súvislosti je potrebné sledovať len tie skutočnosti (príčiny a následky), ktoré sú relevantné pre posúdenie zodpovednosti za škodu daného subjektu. Je preto rozhodujúce, aby bolo jasne preukázané, že určitá škoda by nenastala bez konkrétnej príčiny. Ak by bolo zistené, že príčinou vzniku škody je iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.

V danom spore podľa odvolacieho súdu nie je možné konštatovať, že príčinou škody, ktorá vznikla žalobcovi vo výške 152 636,55 USD (doplatok kúpnej ceny) bolo posúdenie bankovej operácie - pripísanie platby žalobcu na účet obchodnej spol. TORISIANE SK s. r. o., (ktorej platba nebola určená) žalovaným (bankou) ako nerizikovej (neobvyklej) a následne nezdržanie tejto platby, ale príčinou vzniku škody žalobcovi bolo podvodné konanie tretieho subjektu, ktorý podvodným spôsobom pri emailovej komunikácii medzi žalobcom a čínskym dodávateľom vyvolal u nich oboch dojem, že prebieha riadna komunikácia medzi nimi a žiadal v mene čínskeho dodávateľa, aby žalobca uskutočnil doplatok kúpnej ceny tovaru na účet spol. TORISIANE SK s. r. o., u žalovaného. Príčinou vzniku škody žalobcovi nebolo kvalifikovanie bankovej operácie žalovaným ako bankou príjemcu prevádzaných finančných prostriedkov ako neobvyklej - nerizikovej operácie, ale bolo ňou podvodné konanie nezisteného tretieho subjektu, ktorý navodil medzi stranami kúpnej zmluvy mylný dojem (prostredníctvom emailovej komunikácie), že riadne komunikujú medzi sebou a tiež aj bankový príkaz žalobcu na úhradu doplatku kúpnej ceny na účet identifikovaný IBAN ako účet spol. TORISIANE SK s. r. o., vedený žalovaným ako bankou.

Odvolací súd dospel na základe posúdenia vykonaných dôkazov k zisteniu, že súd prvej inštancie došiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď dospel k záveru o tom, že vzniknutá škoda žalobcu je dôsledkom nesprávnej kvalifikácie bankovej operácie prevodu peňazí žalovaným ako neobvyklej a preto nepristúpil k jej zdržaniu. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §

192 a . Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, resp. nevyšli za konania najavo. Potom, čo konajúci súd zistil, že došlo k škode na majetku žalobcu sa zameral na to, či medzi skutočnosťami, ktoré vzniku škody predchádzali bol protiprávny úkon, príp. určitým spôsobom kvalifikovaná škodová udalosť alebo iná skutočnosť, s ktorou je spojená zodpovednosť za škodu, pričom nesprávne identifikoval a ustálil, že za vznikom škody žalobcovi je vykonanie bankovej operácie žalovaným bez toho, aby ju vyhodnotil ako rizikovú a postupoval v zmysle zákona ako pri neobvyklej bankovej operácii. Pravou skutočnosťou, bez ktorej by nenastal škodlivý následok bol však práve podvod uskutočnený voči žalobcovi zo strany neznámej osoby, ktorý viedol k úhrade doplatku kúpnej ceny na účet spol. TORISIANE SK s. r. o., (ktorá sa týmto na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila) a nie čínskemu dodávateľovi. Konajúci súd má povinnosť po zistení škody sa zamerať na to, či medzi skutočnosťami, ktoré škode predchádzali je protiprávny úkon, príp. kvalifikovaná škodová udalosť alebo iná skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Pri skúmaní príčinnej súvislosti je treba zistiť, ktorá skutočnosť bola príčinou vzniku škody a takouto môže byť len taká skutočnosť, bez ktorej existencie by nenastal škodlivý následok. V danom spore touto skutočnosťou bolo podvodné správanie tretieho nezisteného subjektu. Ak by nedošlo k podvodu voči žalobcovi neznámou osobou, tento by nedal príkaz na úhradu doplatku kúpnej ceny svojej banke na účet jemu neznámej spol. TORISTIANE SK s. r. o., vedený žalovaným a nijaká škoda by mu potom nevznikla. V prípade, ak medzi požadovanou náhradou škody žalobcom a konaním žalovaného nie je príčinná súvislosť, jej nedostatok, ako jeden zo zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu, musí viesť k zamietnutiu takejto žaloby. V tejto súvislosti je potrebné zvážiť, či sa v priebehu konania na súde prvej inštancie mali obe procesné strany možnosť kvalifikovane a v dostatočnom rozsahu vyjadriť k nedostatku príčinnej súvislosti pri vzniku škody. Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie namietal nedostatok príčinnej súvislosti a žalobca sa potom mal možnosť k tejto otázke vyjadriť. Odvolací súd je názoru, že v danom spore sa mal žalobca po správnosti domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči spol. TORISIANE SK s. r. o., ktorá sa celkom jednoznačne obohatila na jeho úkor, keď prijala plnenie bez právneho dôvodu. Vydanie bezdôvodného obohatenie má pritom prednosť pred uplatnením si náhrady škody. Žalobca počas konania nikdy netvrdil, že sa akýmkoľvek spôsobom pokúšal vymôcť žalovanú sumu do tejto obchodnej spoločnosti, ktorá obdržala jeho doplatok kúpnej ceny, celkom zjavne bez právneho dôvodu. Odvolací súd zároveň k zákonu uvádza, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , ako aj ust. tohto zákona, že celkom zjavne sa vzťahuje výhradne k úprave práv a povinností fyzických a právnických osôb v spojitosti s jeho účelom, ktorým je výhradne iba zabránenie možnému zneužitiu finančného systému štátu k legalizácii príjmov z trestnej činnosti a k financovaniu terorizmu. však neslúži k postupu pri náhrade škody vzniknutej súkromným obchodným spoločnostiam v súvislosti s ich obchodnou činnosťou s inými obchodnými spoločnosťami voči bankovým subjektom. Z obsahu napadnutého rozsudku a podaného odvolania žalovaného voči nemu musí odvolací súd konštatovať, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s obranou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že škodu si zapríčinil sám žalobca, keď nesprávne vyplnil prevodný príkaz uvedením čísla účtu spol. TORISIANE SK s. r. o., v dôsledku uvedenia jej účtu podľa IBAN. Za správnosť vyplnenia bankového prevodného príkazu je zodpovedný zadávateľ príkazu, t. j. žalobca a nie banka, ktorá zadaný príkaz vykonáva. V danom prípade bola banka (žalovaný) povinná prihliadať na správnosť údajom uvedených podľa IBAN a aj v prípade, ak je odlišný majiteľ účtu podľa IBAN a príjemca uvedený v prevodnom príkaze, bola banka podľa v tom čase platných právnych predpisov () povinná rešpektovať majiteľa účtu podľa IBAN a podľa neho vykonať prevod, ktorý sa považuje za správne vykonaný podľa príjemcu uvedeného v IBAN. Prevod uskutočňujúca banka (žalovaný) nesie zodpovednosť za vykonanie platobnej bankovej operácie iba podľa IBAN a nie podľa doplňujúcich informácii, medzi ktoré patrí aj označenie majiteľa účtu. Zo skutkových zistení vyplýva, že samotný žalobca mal pri prevode ostávajúcej časti kúpnej ceny pochybnosti o realizovaní platby do inej banky na iný účet čínskeho dodávateľa ako na ktorý predtým zaslal zálohovú platbu. Napriek tomu, že mal možnosť kontaktovať a vyvrátiť svoje pochybnosti zodpovednú osobu konajúcu za čínskeho dodávateľa aj iným spôsobom ako emailovým (písomným) stykom, napr. telefonicky (dňa 29.06.2016 bol takto kontaktovaný p. X. X.) takúto možnosť bezdôvodne nevyužil a pristúpil k platbe bez takéhoto overenia si jej správnosti. Žalobca ako podnikateľský subjekt vystupujúci aj v obchodoch s obdobnými odchodnými partnermi mal povinnosť zachovať primeranú

obozretnosť pri realizovaní platby čínskemu dodávateľovi a preveriť si platobné údaje všetkými dostupnými možnosťami, čo však pri danom obchode nevyužil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé či a ako sa konajúci súd vysporiadal s pôsobením (prípadným spoluzavinením) banky žalobcu UniCredtt S.p.A., ktorá rovnako mala povinnosť a možnosť preskúmať danú bankovú operáciu, nakoľko mala možnosť priamo komunikovať zo zadávateľom príkazu

- žalobcom.

Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd musí konštatovať, že nakoľko súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom spočívajúcim v nedostatočnom a teda nezákonnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keďže sa nezaoberal, resp. nedostatočne presvedčivo všetkými podstatnými argumentmi a námietkami žalovaného prednesenými v konaní z hľadiska, napr. aj posúdenia spoluzodpovednosti žalobcu ako aj banky UniCredit S.p.A., za vznik škody, nepreukázanie výlučnej zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, v nekomplexnom hodnotení vykonaného dokazovania, nedostatočne presvedčivo sa vysporiadaním v konaní vznesenými námietkami žalovaného ohľadom posúdenia bankovej operácie ako neobvyklej a potom povinnosti žalovaného zdržať túto peňažnú platbu, nesprávne posúdeného zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaných dôkazov potom došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a napadnutý rozsudok postupom podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Vzhľadom na dvojinštančnosť civilného sporového konania a s tým spojenú dvojinštančnosť hodnotenia vykonaných dôkazov a dvojinštančnosť právneho posúdenia veci v záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces nie je účelné napraviť tento stav súdom odvolacím, a to za účelom predídenia vydaniu prekvapivého rozhodnutia vo veci bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku. Zásada zachovania práva oboch strán sporu na spravodlivý súdny proces v tomto prípade prevyšuje nad zásadou hospodárnosti konania. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu a vysporiada sa so všetkými okolnosťami potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru, vychádzajúc z celého obsahu spisu a jeho vyhodnotenia, a tým vyvodenie spravodlivého rozhodnutia o uplatnenom nároku žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s tak, aby v odôvodnení rozhodnutia bol podaný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia. Musí ísť o vysporiadanie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu prvej inštancie musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia tak, aby bolo presvedčivé. Zároveň v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Toto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha ( ).