Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 273/07
PDF · 151.2 KB
No categories available
III. ÚS 273/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. R. V., P., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. P. H., K.,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.
17 C 88/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. R. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra
2007 doručená sťažnosť Ing. R. V., P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. Ing. P. H., K., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 17 C 88/2005.
Sťažovateľ uviedol, že 24. mája 2005 podal okresnému súdu proti odporkyni
„žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva, oplotenia a vysporiadania platieb
za vypracovanie geometrických plánov.“ Podľa jeho vyjadrenia sa odporkyňa pojednávaní
konaných 8. februára 2006 a 29. marca 2006 nezúčastnila, pričom jej bola uložená
poriadková pokuta v sume 10 000 Sk. Sťažovateľ ďalej uviedol: „V ďalších
pojednávaniach s ničím nesúhlasí, rozpráva nezmysly o mojej dcére, zabratie vlastníctva
1m a pod, podiel chce odpredať za 500 Sk/m2 čo je nereálna cena, po reálnom rozdelení
nech si odpredá za koľko chce. (pojednávanie 17. 5. 2006) Na pojednávaní za prítomnosti
znalca dňa 23. 5. 2007 žalovaná jednostaj opakuje: že chce mať len tú časť, ktorá jej podľa
dedičstva patrí... Je neprávom oslobodená od súdnych poplatkov na základe čestného
vyhlásenia, ktoré podala. To jej umožňuje robiť prieťahy a otravovať, súd musí rozhodnúť
lebo to je nekonečný spor... Dňa 22. 05. 2007 p. sudkyňa rozhodla pribrať znalca, nový
znalec bol pribratý 6. 10. 2006 Znalecký posudok bol vypracovaný 05. 01. 2007, mne
doručený na vyjadrenie 22. 02. 2007. Celé to trvalo 9 mesiacov.“
Sťažovateľ sa domnieva, že práve konaním odporkyne dochádza v postupe
okresného súdu k zbytočným prieťahom, a preto 13. augusta 2007 podal predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 88/2005 porušil jeho základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, okresnému súdu
prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov, zaviazal ho uhradiť mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto možné považovať ten, pri predbežnom
prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie
(napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07).
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažnosť, ktorou
sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
17 C 88/2005, predmetom ktorého je žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva,
je zjavne neopodstatnená.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva
sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, III. ÚS 222/07).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že namietané konanie
vedené okresným súdom trvá od 24. mája 2005. V priebehu konania okresný súd vykonal
prvotné procesné úkony, v rámci ktorých vyzval sťažovateľa na doplnenie podania
a na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý sťažovateľ zaplatil 22. augusta 2005. Následne
sa na okresnom súde uskutočnilo viacero pojednávaní (napr. 8. februára 2006, 29. marca
2006, 17. mája 2006, 23. mája 2007), pričom neúčasť odporkyne na pojednávaní 8. februára
2006 okresný súd sankcionoval uložením poriadkovej pokuty. Okresný súd zároveň nariadil
aj znalecké dokazovanie (prvý znalec bol ustanovený 22. mája 2006, ale neskôr bol
ustanovený iný znalec, ktorému bol spis predložený v novembri 2006) a vypracovaný
znalecký posudok mu bol doručený 9. januára 2007. Z uvedeného vyplýva, že okrem
prvotných procesných úkonov sa okresný súd zaoberal aj vecou samou.
Ústavný súd súčasne zistil, že 13. augusta 2007 sťažovateľ podal predsedovi
okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú tento reagoval listom sp. zn.
Spr 2256/2007 z 28. augusta 2007. V liste predseda okresného súdu uviedol, aké úkony boli
v danej veci vykonané.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že podanie sťažnosti predsedovi
okresného súdu v krátkom čase pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sa javí
iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť
mohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú (rozumnú) lehotu na prijatie
opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (napr. III. ÚS 131/06, III. ÚS 85/06).
Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, či práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný
súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným
spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (či v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru),
nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01),
prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne
neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05, III. ÚS 82/07,
Ústavný súd je toho názoru, že doterajšia dĺžka konania spolu s charakterom súdneho
sporu (žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva), ako aj s prihliadnutím na úkony
okresného súdu realizované v danej veci zatiaľ vylučujú, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol už na svojom
predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, žiadosťou sťažovateľa
o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ako aj náhrady trov konania
sa už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2007