Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 272/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. A. Ch., B.,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Bc. J. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2011

doručená sťažnosť Ing. Bc. J. S., L. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. A. Ch., B., pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To

102/2009.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Voči mojej osobe prebieha trestné konania na Krajskom súde v Bratislave pod

sp. zn. , pričom vo veci bola podaná obžaloba na Okresný súd Pezinok dňa

5. 6. 2003. Dňa 21. 6. 2005 Okresný súd Bratislava III. vyniesol rozsudok kde som bol

uznaný vinným z trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 140 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zák. v súbehu

s pokusom trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1 k § 9 ods. 2 k § 250

ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. začo mi bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

päť a pol roka a pre jeho výkon som bol zaradený do prvej NVS.

Voči uvedenému rozsudku som podal 20. 9. 2005 odvolanie. Vec nebola doposiaľ

právoplatne skončená.

Preto som sa obrátil so sťažnosťou na prieťahy na predsedníčku Krajského súdu

v Bratislave a to sťažnosťou zo dňa 16. 12. 2009 a keďže mi predsedníčka Krajského súdu

na list neodpovedala podal som novú sťažnosť dňa 2. 3. 2011, na ktorú som doposiaľ

neobdržal odpoveď...

Od podania obžaloby uplynulo skoro 8 rokov.

Od podania môjho odvolania uplynulo skoro 6 rokov...

a) Nejedná sa o zložitú vec. Súd vo veci neuskutočňuje úkony priebežne, aby

odstránil konkrétne príčiny prípadnej zložitosti prípadu.

b) Svojim správaním som nespôsobil prieťahy v konaní. Na všetky výzvy súdu som

reagoval v primeranej lehote. V mojom správaní nie je taká závažná skutočnosť, ktorá by

mala byť osobitne zohľadnená na moju ťarchu.

c) Postup súdu. Súd vo veci nekoná plynulo a dôsledne. Moje trestné stíhanie trvá

vyše 10 rokov. Konanie súdu nesmerovalo k odstráneniu mojej právnej neistoty, sťažnosti

voči prieťahom v konaní nepriniesli žiadnu nápravu.

Domnievam sa, že dĺžka môjho trestného stíhania je nezdôvodniteľná

a neospravedlniteľná...

Vzhľadom k skutočnosti, že som osoba so zdravotnými problémami - mám zistené

oslabenie kognitívnych funkcií v dôsledku ťažkej depresívnej reakcie s prítomnými znakmi

organicity a preto takto dlho trvajúce konanie nepriaznivo vplýva na môj zdravotný stav

a ho zhoršuje.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo Ing. Bc. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave sa prikazuje vo veci konať bez

zbytočných prieťahov.

3. Ing. Bc. J. S. sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 22.000 € (slovom

dvadsaťdva tisíc euro), ktoré je Krajský súd Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , , ).

Z tvrdení sťažovateľa vyplýva, že namieta zbytočné prieťahy, a tým porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru postupom

krajského (odvolacieho) súdu v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. ,

v rámci ktorého vystupuje v procesnom postavení obžalovaného.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (i práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

, ).

Ústavný súd zistil, že trestná vec sťažovateľa bola prvýkrát predložená krajskému

súdu 28. septembra 2007, kde bola vedená pod sp. zn. . Dňa 26. októbra 2007

bol spis bez meritórneho rozhodnutia vrátený súdu prvého stupňa z dôvodu procesného

nedostatku spočívajúceho v tom, že jeden zo spoluobžalovaných nemal obhajcu, hoci

u neho boli splnené podmienky nutnej obhajoby.

Daná trestná vec bola opakovane predložená krajskému súdu 20. augusta 2009, kde

bola vedená pod sp. zn. .

Dňa 23. novembra 2009 krajský súd určil termín verejného zasadnutia o odvolaní na

26. január 2010, ale z dôvodu neprítomnosti sťažovateľa a obhajcov bolo verejné zasadnutie

odročené na 13. apríl 2010. Ani tohto dňa sa verejné zasadnutie neuskutočnilo z dôvodu, že

sťažovateľ pre pretrvávajúce psychické problémy požiadal o jeho odročenie. Ďalší termín

bol určený na 18. máj 2010, ale sťažovateľ listom z 13. mája 2010 požiadal o jeho

odročenie zo zdravotných dôvodov. Krajský súd toho istého dňa odročil verejné zasadnutie

na neurčito a z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti proti sudcom krajského súdu predložil

spis 20. mája 2010 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý

uznesením sp. zn. zo 14. júla 2010 rozhodol tak, že trestnú vec sťažovateľa

krajskému súdu neodňal. Spis bol krajskému súdu vrátený 20. júla 2010.

Ďalší termín verejného zasadnutia bol určený na 11. október 2010, pričom ešte

6. októbra 2010 sťažovateľ požiadal krajský súd, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho

neprítomnosti, a zároveň predložil lekárske potvrdenie, z ktorého vyplynulo odporúčanie

vyšetriť jeho duševný stav. Na základe toho krajský súd uznesením zo 4. novembra 2010

pribral do konania dvoch znalcov z odvetvia psychiatrie, ktorí 8. marca 2011 vypracovali

znalecký posudok so závermi o duševnom stave sťažovateľa. Dňa 23. marca 2011 krajský

súd určil termín verejného zasadnutia na 28. apríl 2011, na ktorom uznesením sp. zn.

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Spis bol vrátený súdu prvého stupňa 26. mája 2011.

Vo vzťahu k vyčerpaniu právneho prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde ústavný súd zistil, že 3. marca 2011 bola krajskému súdu doručená

sťažnosť sťažovateľa podľa a násl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

v ktorej namietal, že jeho sťažnosť zo 17. decembra 2009 nebola tamojším súdom vybavená

zákonným spôsobom a že mu nie je známe „kto a ako neprípustne ... nakladal“ s trestným

spisom pôvodne vedeným na Okresnom súde Pezinok, v súčasnosti vedeným na Okresnom

sude Bratislava III pod sp. zn. . Podľa zistení ústavného súdu bola sťažnosť

sťažovateľa z 3. marca 2011 vyhodnotená ako nedôvodná.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že spis súdu prvého stupňa

sp. zn. sa na krajskom súde nachádzal necelý mesiac v roku 2007

(od 28. septembra 2007 do 26. októbra 2007) a neskôr 1 rok 9 mesiacov a 6 dní

(od 20. augusta 2009 do 26. mája 2011). V priebehu tohto obdobia krajský súd päťkrát určil

termín verejného zasadnutia, pričom až trikrát sa verejné zasadnutie nekonalo z dôvodu

neprítomnosti sťažovateľa pre jeho zdravotné problémy. V tomto období krajský súd

zároveň predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti a z dôvodu

potreby vyšetrenia duševného stavu sťažovateľa pribral do konania znalcov. Napokon

28. apríla 2011 krajský súd zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na

nové prerokovanie a rozhodnutie.

Ústavný súd zastáva názor, že vybavovanie trestných vecí všeobecnými súdmi je

potrebné vnímať citlivo, pretože ich výsledok môže významným spôsobom ovplyvniť ďalší

spoločenský vývoj a status dotknutej osoby. Aj napriek tomu je však ústavný súd toho

názoru, že doterajšia dĺžka odvolacieho konania (takmer 1 mesiac + 1 rok, 9 mesiacov

a 6 dní), ktorá bola vo výraznej miere determinovaná správaním sťažovateľa,

s prihliadnutím na vykonané procesné úkony, ako aj skutočnosť, že krajský súd o odvolaní

už rozhodol, vylučuje, aby sa dalo uvažovať o takom postupe krajského súdu, ktorý by

znamenal porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, , , ).

S prihliadnutím na svoju doterajšiu judikatúru, ako aj na skutočnosti zistené

v súvislosti s nastolenými námietkami sťažovateľa ústavný súd sťažnosť odmietol

už na svojom predbežnom prerokovaní podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec odôvodnenia ústavný súd uvádza, že vzhľadom na viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania ( ) sa prípadnými

prieťahmi v postupe súdu prvého stupňa nezaoberal, pretože postup tohto súdu sťažovateľ –

zastúpený kvalifikovanou právnou zástupkyňou – nenamietal.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej nastolenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2011