Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 514/2011
PDF · 223.29 KB
No categories available
II. ÚS 514/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. J. S., L., vo veci namietaného porušenia základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, práva na rovnosť v trestnom konaní podľa
čl. 47 ods. 3, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 97/07 a vo veci
namietaného porušenia základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním
do práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 1 a 2 a práva na súkromie podľa čl. 22 ods. 1, práva
na ochranu zdravia podľa čl. 40 a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 102/2009 a príkazom na vyšetrenie duševného stavu
sp. zn. 3 To 102/2009 zo 4. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. Bc. J. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna
2011 doručená sťažnosť Ing. Bc. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, práva na rovnosť v trestnom
konaní podľa čl. 47 ods. 3, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj
„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 97/07 a vo veci namietaného porušenia
základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do práva na súkromie podľa
čl. 19 ods. 1 a 2 a práva na súkromie podľa čl. 22 ods. 1, práva na ochranu zdravia podľa
čl. 40 a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 102/2009 a príkazom
na vyšetrenie duševného stavu sp. zn. 3 To 102/2009 zo 4. novembra 2010 (ďalej aj
„namietaný príkaz“).
2. Z obsahu sťažnosti predovšetkým vyplynulo, že sťažovateľ namieta, že 15. júna
2011 mu bolo doručené uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Nto 7/2007 zo 4. októbra 2007,
na základe ktorého predsedníčka senátu JUDr. A. H. bola vylúčená z vykonávania úkonov
trestného konania vo veci sťažovateľa vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 3 To 97/07.
Sťažovateľ je však toho názoru, že krajský súd „nemohol v danej veci konať a rozhodovať,
pretože som nebol v danom čase zastupovaný advokátom, nebol som náležito poučený
o mojom práve na obhajobu (zákonná povinnosť súdu vzhľadom na trestné skutky mi
kladené za vinu), nebola mi poskytnutá súdom primeraná lehota na zvolenie si vlastného
obhajcu z radov advokátov...“. Uvedeným postupom bolo preto porušené právo sťažovateľa
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, právo na rovnosť v trestnom konaní podľa
čl. 47 ods. 3 ústavy a najmä právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy. Okrem
uvedeného sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 To 97/07.
3. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že jeho trestný spis bol krajskému súdu
predložený z dôvodu, aby tento rozhodol o odvolaní «až dňa 28. 09. 2007“, pričom
„ku dnešnému dňu nebolo o odvolaní (t. j. o mojich právach) rozhodnuté odvolacím
súdom“. Postupom Krajského súdu v Bratislave došlo k porušeniu môjho základného práva
na obhajobu, pretože Krajský súd v Bratislave nekonal so mnou primerane a náležito ako
s účastníkom trestného konania (obžalovaným), pričom na neverejnom zasadnutí súdu
rozhodol uznesením o vrátení veci na Okresný súd Bratislava III.
Vykonanou lustráciou na OS Bratislava III bolo zistené , že spis zn. 3To 102/2009
bol vrátený na tento prvostupňový súd dňa 31. 05. 2011.
Krajský súd v Bratislave zo spisového materiálu č. k. PK 1T 56/03 OS Bratislava III
mal vedomosť o tom, že od r. 2006 som nebol zastupovaný advokátom.
Teda je nesporným, že postup Krajského súdu v Bratislave od 28. 09. 2007 bol
v kontexte trestného stíhania od r. 2001 nezákonný a protiústavný, pričom vinou obštrukcií
zo strany súdu nebolo do dnešného dňa vo veci právoplatne rozhodnuté a teda nebol
odstránený stav právnej a osobnej neistoty z nesporne nezákonného a vykonštruovaného
trestného stíhania.
Obštrukcie zo strany súdu pritom nadobudli charakter odmietnutia spravodlivosti, čo
sa prejavilo aj na mojom zdraví.
K zhoršeniu zdravia prispelo prinútenie ma podriadiť sa úkonu vyšetrenia
psychického zdravotného stavu na podklade nezákonného Príkazu na vyšetrenie môjho
duševného stavu č. k. 3 To 102/2009... zo dňa 4. 11. 2010.
V rozhodnom období marenia spravodlivosti a porušovania práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov (viď. rozsudok ESĽP vo veci „DELCOURT z r. 1970,
rozsudok ESĽP vo veci Apicella vs Taliansko z r. 2004) došlo k neprípustnému zásahu do
môjho práva na súkromie a do práva na ochranu zdravia a to tým, že Krajský súd
v Bratislave pre potreby ??? odvolacieho konania vydal dňa 04. 11. 2010 („darček k mojim
narodeninám“) Príkaz na vyšetrenie môjho duševného stavu č. k. 3 To 102/2009 zo dňa
4. 11. 2011..., vo veci vydal Uznesenie č. k. 3 To 102/2009 zo dňa 04. 11. 2010..., ktorým
rozhodol o pribratí znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria do konania a tak
ma prinútil proti v čase liečenia sa a po diagnostikovaní poruchy kognitívnych f-cií proti
mojej vôli podrobiť sa tomuto krajne nechutnému a dehonestujúcemu úkonu - vyšetreniu na
podklade ktorého znalkyne vypracovali dňa 08. 03. 2011 znalecký posudok..., čím došlo
neprimerane k zásahu do môjho CNS a následnému zhoršeniu zdravotného stavu. ...
Nakoľko Krajský súd v Bratislave doručením mi uznesenia č. k. 1 Nto 7/2007
vydaného dňa 4. októbra 2007 až dňa 15. 06. 2011, teda po viac 3 rokoch a 9 mesiacoch
deklaroval vlastné pochybenie, pochybenie porušením práva na obhajobu, porušením práva
rovnosti, porušením práva na prístup k súdu a na súdnu ochranu, tak sa preukázalo a je
nesporným, že úkon súdu vydaním Príkazu na vyšetrenie duševného stavu pre potreby ???
odvolacieho konania bol predčasným úkonom Krajského súdu v Bratislave, nezákonným -
absolútne neúčinným.
Súd o tejto skutočnosti vedel a s akcentom na ust. §-u 2 ods. 2 Tr. poriadku musel
vedieť vzhľadom na obsah trestného spisu, že predmetný znalecký posudok už nebude
možným hodnoverne použiť pre prípadné opätovné odvolacie konanie z dôvodu jeho
neaktuálnosti.
Celkove vyššie uvedeným nesúladným konaním Krajský súd v Bratislave v rámci tzv.
odvolacieho konania vinou vlastnej zmätočnosti a porušovania platných ustanovení Tr.
poriadku ako aj titulom absolútne neúčinných úkonov maril právo obž. na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a to za obdobie od 28. 09. 2007 do 31. 05. 2011, t. j. 3 roky a
9 mesiacov. Z odkazom na rozsudok ESĽP Apicella vs Taliansko z r. 2004 sťažovateľ
požaduje primerané finančné zadosťučinenie za prieťahy ním nezavinené ale zavinené
Krajským súdom v Bratislave a to v sume: 1.500,- € /rok prieťahov, t. j. sumu 5.625,- €. ...
S akcentom na vyššie uvedené nové skutočnosti a vyššie uvedené sťažovateľ
požaduje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky rozšíril po preskúmaní veci a na vec
vzťahujúci sa spisový materiál (viď. podanie podané zast. advokátkou JUDr. A. C. - ex offo
pred 2 mesiacmi) o nižšie uvedené výroky týkajúce sa flagrantných porušení aj iných
základných práv sťažovateľa (mňa), ktoré sa objavili a preukázali až po podaní sťažnosti
zast. advokátkou JUDr. A. C., nakoľko aj sám Krajský súd v Bratislave doručením
uznesenia č. k. 1 Nto 7/2007 vydaného dňa 4. októbra 2007 sťažovateľovi až dňa
15. 06. 2011 sťažovateľovi zdeklaroval vlastné pochybenia v konaniach č. k. 3 To 97/07 a
č. k. 3To 102/09, čím vyvolal stav právnej a osobnej neistoty sťažovateľa, včítane
neprimeraného neoprávneného zásahu do práva na súkromie sťažovateľa potupným
nariadením vyšetrenia psychického zdravotného stavu sťažovateľa, čím o. i. neprípustné
zverejnil tretím osobám informácie o jeho zdravotnom stave, osobné údaje sťažovateľa
získané v rámci trestného konania, čím zároveň neoprávnene ohrozil právo na česť a
dôstojnosť sťažovateľa pred nepovolanými osobami (v danom prípade znalkyňami), ktoré
vydaním uznesenia č. k. 3 To 102/2009 zo dňa 04. 11. 2010 neprípustné pribral do konania.
Nakoľko stav nezákonnosti vyvolaný a zapríčinený Krajským súdom v Bratislave
zásahom do výsostne osobnostných práv sťažovateľa trvá a Krajský súd v Bratislave tento
stav neprimeranosti a nezákonnosti neodstránil vydaním uznesenia o zrušení Príkazu na
vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa č. k. 3To 102/2009 (popr. formou autoremedúry)
pred vrátením veci na Okresný súd Bratislava III (vec sa vrátila na súd 31. 05. 2011), tak
sťažovateľ sa v záujme ochrany svojich práv s dôverou obracia na Ústavný súd Slovenskej
republiky a žiada, aby Ústavný súd SR tento napadnutý Príkaz na vyšetrenie duševného
stavu sťažovateľa č. k. 3To 102/2009 zo dňa 04. novembra 2010 zrušil a zároveň
sťažovateľovi priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume: 22.000,- € nakoľko
k nezákonnému a neprimeranému a intenzívnemu zásahu do práva na súkromie sťažovateľa,
do práva na ochranu zdravia (psychicky vyčerpávajúce psychiatrické vyšetrenie znalkyňami
proti slobodnej vôli sťažovateľa, navyše v čase jeho práceneschopnosti a liečenia sa po
zdokumentovaní poruchy kognitívnych f-cií - t. j. praktikami nacistov v koncentračných
táboroch) v čase jeho liečenia už došlo, a túto skutočnosť nemožno zvrátiť uvedením do
pôvodného stavu.
Zrušenie Príkazu na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa č. k. 3To 102/2009 zo
dňa 04. novembra 2010 dľa sťažovateľa nepostačuje na nápravu stavu, ktorý vznikol
neoprávneným a neprimeraným zásahom, do práva na súkromie, do práva na ochranu
zdravia, do práva na ochranu osobných údajov ako aj šikanóznym výkonom práva -
prinútením sťažovateľa podrobiť sa vyšetreniu znalcami pribratými do trestného konania
v rozpore so zákonom, formou zneužitia ustanovení trestného poriadku - § 116 ods. 1 Tr.
por. a nasl. k neoprávnenému zásahu, čo v právnom štáte nie je možným.»
4. Sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho
sťažnosť prijal na ďalšie konanie a aby následne nálezom takto rozhodol:
„1. Krajský súd v Bratislave v konaní č. k. 3To 97/07 porušil základné právo
obžalovaného Ing. Bc. J. S.:
- na obhajobu, zaručené čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
- na súdnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
- na rovnosť v trestnom konaní, zaručené v čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
- na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajský súd v Bratislave v konaní č. k. 3To 102/09 porušil základné právo
obžalovaného Ing. Bc. J. S.
- na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do práva na súkromie, zaručené
v čl. 19 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na súkromie podľa čl. 22 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky
- na ochranu zdravia, zaručené čl. 40 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky
- na právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.
3. Príkaz na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného Ing. Bc. J. S. č. k.
3 To 102/2009 vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 04. novembra 2010 zrušuje.
4. Ing. Bc. J. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 27.625,-€
(slovom: dvadsaťdvatisíc euro), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť
sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd v súvislosti s predmetom tohto konania predovšetkým poznamenáva, že
sťažovateľ svoje podanie zo 17. júna 2011, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 22. júna
2011, označil ako „Doplnenie sťažnosti – Ing. Bc. J. S. vs Krajský súd v Bratislave“, pričom
v tomto podaní uviedol, že „sťažovateľ požaduje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky
rozšíril po preskúmaní veci a na vec sa vzťahujúci spisový materiál (viď. podanie podané
zast. Advokátkou JUDr. A. C. – ex offo pred 2 mesiacmi)“. Ústavný súd zistil, že vec, ktorej
rozšírenia sa sťažovateľ dožaduje, je vedená na ústavnom súde pod sp. zn. III. ÚS 272/2011,
avšak uznesením č. k. III. ÚS 272/2011-14 zo 14. júna 2011 bola skončená (teda ešte pred
doručením predmetného podania), preto podanie sťažovateľa zo 17. júna 2011 bolo
posúdené ako samostatná sťažnosť.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného
práva
- na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, práva na rovnosť v trestnom konaní podľa
čl. 47 ods. 3, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 a základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 97/07,
- na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do práva na súkromie podľa čl. 19
ods. 1 a 2 a práva na súkromie podľa čl. 22 ods. 1, práva na ochranu zdravia podľa čl. 40
a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 102/2009 a príkazom na vyšetrenie
duševného stavu sp. zn. 3 To 102/2009 zo 4. novembra 2010.
1. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok
prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta
odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr.
I. ÚS 120/02, I. ÚS 124/04). Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej
lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).
Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala vo vzťahu k postupu
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 97/07, v ktorom sťažovateľ
uvádza námietky týkajúce sa viacerých skutočností týkajúce sa procesného postupu
krajského súdu vrátane zbytočných prieťahov v konaní, plynúť najneskôr skončením tohto
konania, ku ktorému došlo – ako to vyplýva z uznesenia č. k. III. ÚS 272/2011-14 –
26. októbra 2007. („Ústavný súd zistil, že trestná vec sťažovateľa bola prvýkrát predložená
krajskému súdu 28. septembra 2007, kde bola vedená pod sp. zn. 3 To 97/2007. Dňa
26. októbra 2007 bol spis bez meritórneho rozhodnutia vrátený súdu prvého stupňa
z dôvodu procesného nedostatku spočívajúceho v tom, že jeden zo spoluobžalovaných nemal
obhajcu, hoci u neho boli splnené podmienky nutnej obhajoby“ – s. 5 uvedeného
uznesenia).
Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (22. júna 2011),
keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný
súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti vo vzťahu
k námietkam týkajúcim sa konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. 3 To 97/07.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť v tejto časti posúdiť ako návrh podaný
oneskorene.
2. Rovnako, pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa
čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 40 prvej vety ústavy v súvislosti s príkazom na vyšetrenie
duševného stavu sp. zn. 3 To 102/2009 zo 4. novembra 2010, tento príkaz bol podľa
doručenky, ktorej fotokópiu ústavný súd zadovážil, sťažovateľovi doručený 26. novembra
2010.
Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na ústavnom súde v čase (22. júna 2011),
keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa už
nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti ani vo vzťahu
k námietkam týkajúcim sa príkazu na vyšetrenie duševného stavu sp. zn. 3 To 102/2009
zo 4. novembra 2010.
Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť aj v tejto časti posúdiť ako návrh
podaný oneskorene.
3. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl. 19
ods. 1 a 2, čl. 22 ods. 1 a čl. 40 prvej vety ústavy v súvislosti s postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 102/2009, ústavný súd poukazuje na to, že,
ako to vyplýva z uznesenia č. k. III. ÚS 272/2011-14, 28. apríla 2011 („Dňa 23. marca
2011 krajský súd určil termín verejného zasadnutia na 28. apríl 2011, na ktorom uznesením
sp. zn. 3 To 102/2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“ – s. 6 uvedeného uznesenia) bola
trestná vec sťažovateľa vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného
súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len
vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.
Trestná vec vedená proti sťažovateľovi nie je dosiaľ ukončená. Má dôjsť k jej
opakovanému prerokovaniu na hlavnom pojednávaní okresného súdu. Sťažovateľovi nič
nebráni, aby všetky svoje námietky uplatnené v sťažnosti presadzoval tak na okresnom
súde, ako aj v prípadnom ďalšom odvolacom konaní na krajskom súde. Nemožno dokonca
vylúčiť ani podanie dovolania proti konečnému rozhodnutiu krajského súdu, pokiaľ toto
nebude pre sťažovateľa priaznivé.
Vzhľadom na to, že sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal všetky prostriedky ochrany
označených práv pred všeobecnými súdmi, je právomoc ústavného súdu v tejto časti
sťažnosti a v danej fáze veci vylúčená.
4. Sťažovateľ vo svojom podaní zo 17. júna 2011 napokon namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 102/2009.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie bolo na krajskom súde
skončené a „spis sp. zn. 3To 102/2009 bol vrátený na... prvostupňový súd dňa
31. 05. 2011“. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou predmetnou
sťažnosťou až podaním zo 17. júna 2011, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného
práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jeho
sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd
poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď
v označenom konaní pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda
bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej
sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že sťažovateľ zbytočné prieťahy
v súvisiacom konaní (sp. zn. PK 1 T 56/03) pred Okresným súdom Bratislava III nenapadol.
Okrem uvedeného z hľadiska posúdenia námietok sťažovateľa týkajúcich sa
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 102/2009
podstatnejšie je, že o týchto rozhodol už ústavný súd svojím uznesením č. k.
III. ÚS 272/2011-14 zo 14. júna 2011 tak, že sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne
neopodstatnenú.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť
sťažovateľa v tejto časti nie je prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a)
Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. novembra 2011