Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 272/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť O. D., K., zastúpeného advokátkou JUDr. V. K., K., vo veci

namietaného porušenia a jeho základných práv

podľa a a 2 a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Staré Mesto sp. zn.

ČVS: ORP-30/SM-KE-2009 z 19. januára 2009, rozhodnutím Okresnej prokuratúry

Košice II sp. zn. a oznámeniami Krajskej prokuratúry v Košiciach sp. zn.

z 5. mája 2009 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.

IV/1 Gn 190/09 z 13. júla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2009 doručená sťažnosť O. D. (ďalej len sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a a 2

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor“)

uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Staré Mesto (ďalej len

„obvodné oddelenie“) sp. zn. ČVS: ORP-30/SM-KE-2009 z 19. januára 2009, rozhodnutím

Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn.

a oznámeniami Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) sp. zn.

z 5. mája 2009 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) sp. zn. IV/1 Gn 190/09 z 13. júla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal na obvodnom oddelení trestné oznámenie

na začatie trestného stíhania vo veci spáchania trestných činov na súdnu znalkyňu, ktorá

v inom súdnom konaní o úpravu styku sťažovateľa s maloletým dieťaťom nepravdivo

opísala skutočnosti vo vypracovanom znaleckom posudku, v dôsledku čoho mu všeobecný

súd zakázal styk s jeho dcérou.

Sťažovateľ tvrdí, že týmto nezákonným postupom mu bola spôsobená škoda veľkého

rozsahu a odňatá možnosť konať pred súdom ako účastník konania [§ 237 písm. f)

] a opísaným konaním boli porušené jeho označené základné

práva podľa a práva podľa dohovoru.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyhlásil tento nález:

„Navrhujem, aby Ústavný súd vydal Nález, ktorým rozhodne, že uznesenie

vyšetrovateľa ČVS: ORP-30/SM-KE-2009, rozhodnutie Okresného prokurátora Košice 2

č. , stanovisko Krajskej prokuratúry Košice č. zo dňa 05. 05. 2009

a stanovisko Generálnej prokuratúry č. IV/1 Gn 190/09 zo dňa 13. 07. 2009 sú v rozpore

s a že týmito rozhodnutiami boli porušené moje základné

práva – právo na spravodlivú súdnu, alebo inú ochranu, na zachovanie ľudskej dôstojnosti,

právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života, porušený bol

zákaz mučenia a nedbalo sa na podstatu a zmysel ochrany mojich základných práv

a slobôd.

Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Okresnému oddeleniu PZ Košice Staré mesto,

Okresnej prokuratúre Košice 2, Krajskej prokuratúre Košice, aby vo veci znova konali

a znova rozhodli v zmysle nálezu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich označených základných práv

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-30/SM-KE-2009 z 19. januára 2009,

rozhodnutím okresnej prokuratúry sp. zn. a oznámeniami krajskej prokuratúry

sp. zn. z 5. mája 2009 a generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa a

ods. 1 a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uzneseniami obvodného oddelenia, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry,

ktorými boli odložené podnety sťažovateľa na začatie trestného stíhania proti súdnej

znalkyni vo veci spáchania trestných činov podľa platného

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na prerokovanie (mutatis mutandis , ). Z uvedeného vyplýva,

že v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis

). Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem

iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii

vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, a ktorý

jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo

slobody ().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu

a uznesenia obvodného oddelenia sp. zn. ČVS: ORP-30/SM-KE-2009 z 19. januára 2009,

ktorým bolo odmietnuté jeho trestné oznámenie podnetom podľa § 31 a nasl. zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), okresnú prokuratúru a následne i krajskú prokuratúru, čo aj využil. Z toho

vyplýva, že sťažovateľ mal v týchto prípadoch k dispozícii účinné právne prostriedky

na ochranu svojich základných práv, o ktorých boli oprávnené rozhodnúť orgány

prokuratúry, čo v tomto prípade vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc

ústavného súdu konať o jeho námietkach.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv postupom a uznesením

obvodného oddelenia, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa prokurátor zastaví trestné stíhanie,

ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Podľa zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1

je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené obvinenie.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu

je sťažnosť.

Podľa ak lehota na podanie sťažnosti

už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1,

predloží vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným

konaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému dal tento prokurátor súhlas

alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

ak nie je dôvodná.

2. K namietanému porušeniu a jeho základných práv podľa

a a 2 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 Gn 190/09 z 13. júla 2009, ktorým zamietla podnet sťažovateľa proti oznámeniu

krajskej prokuratúry

Zo sťažnosti a z predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na generálnu

prokuratúru obrátil opakovaným podnetom z 22. mája 2009 podľa § 34 a nasl. zákona

o prokuratúre, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti vybavenia jeho podnetu

adresovaného krajskej prokuratúre, ktorým odložila podnet na preskúmanie zákonnosti

označeného uznesenia okresnej prokuratúry, a postupu v konaní, ktoré napadnutému

uzneseniu predchádzalo.

Na podnet sťažovateľa reagovala generálna prokuratúra oznámením z 13. júla 2009

sp. zn. IV/1 Gn 190/09, v ktorom konštatovala, že podnet nie je dôvodný, a preto

ho odkladá.

V odpovedi na opakovaný podnet sťažovateľa generálna prokuratúra uviedla:

„Na základe Vášho opakovaného podnetu zo dňa 22. 5. 2009, ktorý bol Generálnej

prokuratúre SR doručený dňa 25. 5. 2009, preskúmal som uznesenie policajta Obvodného

oddelenia PZ Košice Staré mesto ČVS: ORP-30/SM-KE-2009 zo dňa 19. 1. 2009, ktorým

podľa odmietol vec podozrenia z prečinu ohovárania podľa

§ 373 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a naň nadväzujúce uznesenie prokurátora Okresnej

prokuratúry Košice I sp. zn. zo dňa 10. 2. 2009, ako aj konanie, ktoré týmto

rozhodnutiam predchádzalo, ale nezistil som dôvod na zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo

oznámené listom prokurátora Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. zo dňa

5. 5. 2009.

V podaní v podstate vyjadrujete nespokojnosť s postupom policajta Obvodného

oddelenia PZ Košice Staré mesto pri vybavovaní Vášho trestného oznámenia, ktorý vyústil

do vydania uznesenia podľa , ktorým odmietol vec podozrenia

z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Taktiež vyjadrujete

nespokojnosť s postupom a uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, ktorým

zamietol Vašu sťažnosť podanú proti uzneseniu policajta, ako aj so stanoviskom

prokurátora Krajskej prokuratúry Košice, ktoré zaujal k Vášmu podnetu z 23. 2. 2009

a ktoré Vám oznámil listom zo dňa 5. 5. 2009. Z Vášho podania vyplýva,

že i naďalej trváte na tom, že súdna znalkyňa svojim konaním – úmyselným vypracovaním

nepravdivého znaleckého posudku, naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu ohovárania

podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. ako aj znaky skutkovej podstaty prečinu

nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu podľa

§ 347ods. 1 Tr. zák.

Po preskúmaní spisového materiálu predloženého Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky som v predmetnom konaní nezistil porušenie zákona a stotožnil som sa

s právnymi závermi prokurátora Krajskej prokuratúry Košice prezentovaným v liste sp. zn.

zo dňa 5. 5. 2009, na ktoré Vás zároveň odkazujem.

Z podkladov, ktoré mal policajt k dispozícii už v rámci predprípravného konania

nevyplývalo, že by znalkyňa svojim konaním naplnila znaky skutkovej podstaty trestného

činu. Rovnako nebol ani predpoklad, že by boli v prípade začatia trestného stíhania

a vykonania skráteného vyšetrovania také dôkazy získané. Preto možno skonštatovať,

že postup policajta, ktorého výsledkom bolo vydanie uznesenia podľa § 197 ods. 1 písm. d)

o odmietnutí veci podozrenia z prečinu ohovárania podľa ,

písm. a) Tr. zák., možno považovať za jediný možný a správny.

Týmto považujem Váš opakovaný podnet za vybavený a bez akýchkoľvek opatrení

ho ako nedôvodný odkladám.

Pretože Generálnou prokuratúrou SR týmto boli vyčerpané všetky zákonné možnosti

opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali

na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety v tejto veci budú vybavené iba vtedy, ak budú

obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/01 Z. z. o prokuratúre v platnom

znení).“

Ústavný súd konštatuje, že citované dôvody a závery orgánov prokuratúry nemožno

považovať za nekonformné a neudržateľné, majúce za následok porušenie základných práv

sťažovateľa podľa označených článkov a práva podľa dohovoru.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nezistil, že by sa generálna prokuratúra

a jej podriadené prokuratúry dopustili obmedzenia niektorého z označených práv

sťažovateľa ( a a 2 ).

Ústavný súd považuje za potrebné upozorniť, že nie je súčasťou sústavy orgánov

činných v trestnom konaní, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného

skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (mutatis mutandis napr. , ).

V danom prípade je nesporné, že úlohou generálnej prokuratúry pri preskúmavaní

uvedených podaní sťažovateľa bolo predovšetkým preskúmať, či postup a rozhodovanie

podriadených prokuratúr a obvodného oddelenia (polície) boli správne a zákonné,

čo sa aj stalo.

Ústavný súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že nikto nemá právny nárok a ani

ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu (v prípade sťažovateľa trestnému oznámeniu

a následne sťažnosti adresovanej okresnej prokuratúre, podnetu adresovanému krajskej

prokuratúre a podnetu a opakovanému podnetu adresovanému generálnej prokuratúre) bolo

vyhovené. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu a v nadväznosti na to ako osoba,

ktorá podala podnet a opakovaný podnet generálnej prokuratúre, má zákonné právo

domáhať sa len toho, aby sa s jeho podaniami generálna prokuratúra riadne zaoberala.

Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (mutatis mutandis

).

Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej

osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody

podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd, príp. ľudských práv a základných slobôd podľa dohovoru (m. m. ,

, ). Preto postupom generálnej prokuratúry (ani jej podriadených

orgánov) v zásade nemôže dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu

ochranu podľa tým, že v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie

proti konkrétnej osobe a trestné stíhanie bolo zastavené, resp. odmietnuté. Sťažovateľovi

zo základného práva na inú právnu ochranu podľa vyplýva iba právo,

aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich

tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali (,

), pričom v okolnostiach veci sťažovateľa možno vysloviť záver, že generálna

prokuratúra sa jeho vecou zaoberala ústavne akceptovateľným spôsobom.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa rozhodol o jej odmietnutí podľa pre

jej zjavnú neopodstatnenosť.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi

sťažovateľa ( nie je základné právo sťažovateľa). V tomto smere

sťažnosť neobsahuje kvalifikované odôvodnenie, a preto nespĺňa ani podstatnú zákonom

predpísanú náležitosť ustanovenú v .

Článok 13 ods. 4 kvalifikuje stabilizovaná judikatúra ústavného súdu

ako všeobecné ustanovenie, ktoré treba vykladať a chápať ako ústavné direktívy adresované

predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov

a ktoré nemôžu plniť poslanie priamo aplikovateľných ustanovení v individuálnych

záležitostiach. Ich aplikácia nie je možná bez konkrétneho vyjadrenia dopadu

diskriminujúceho postupu štátneho orgánu na základné právo alebo slobodu fyzickej alebo

právnickej osoby (napr. , , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2009